Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujeme všetkým maturantom a Biggi prajem veľa šťastia na skúškach.
Táto kapitolka je práve z jej dielne.

Dobby

"Hej, kamoš – čo sa deje?" spýtal sa Ron, zvaliac sa vedľa Harryho na gauč v Chrabromilskej klubovni.

Jeho kamarát pokrčil ramenami. "Nič."

"Oh, no tak, Harry," pridala sa Hermiona, posadiac sa k nemu z druhej strany. "Si nejako mimo už pár dní. Čo sa deje?"

"Obmedzenia nám už čoskoro skončia – mal by si sa tešiť," pripomenul mu Ron, pokúšajúc sa povzbudiť Harryho, ale druhý chlapec len prikývol.

Hermiona sa na neho zadívala. Mal Harry zlú náladu kvôli tomu trestu? On je sotva jedným z tých, ktorí sa sťažujú na týždenný zákaz. Očakávala, že Ron sa bude sťažovať celé dni, ale ten bol stále šťastný ako blcha z jeho nového prútika, takže si nič iné ani nevšímal. Ale nie, Harry nevyzeral byť ten typ. Ale potom čo sa deje? "Pohádal si sa s profesorom Snapom?" pokúsila sa hádať.

Vzdychol. "Ako? V posledných dňoch som ho prakticky ani nevidel."

Ron sklamane zvraštil tvár. "Huh? Ale máme s ním Elixíry a dozeral na nás a–"

"Ale už som s ním nebol sám," objasnil Harry. " Nie je to ako keby sme sa mali v triede pohádať."

"Oh. Áno," prikývol Ron.

Aj Hermiona prikývla. "Chýba ti," povedala chápavo.

Harry sa výdatne začervenal. "Nie! To si myslíš, že som také decko?" požadoval naštvane, netypicky výbušne.

Dievčinu to zaskočilo. "Nie, Harry! Nie! Len som myslela že – no, ty a profesor Snape ste nemali dosť času na to, aby ste sa navzájom spoznali. Preto je pochopiteľné, že je tu stále dosť vecí, o ktorých by si s ním chcel hovoriť. Nemyslela som to tak že – že smútiš za domovom, alebo niečo podobné." Ron sledoval s očami doširoka otvorenými, ako sa Hermiona znepokojene snaží upokojiť ich priateľa.

"Tak potom dobre," upokojene zamrmlal Harry. Niekoľko minút rozladene civel do ohňa v krbe, kým si jeho priatelia vymieňali nervózne pohľady ponad jeho hlavu, ale jeho svedomie mu nedovoľovalo ostať ticho príliš dlho.

"Prepáč," zašomral previnilo, nehľadiac na Hermionu. Naozaj to nebolo od neho fér, prenášať svoju zlú náladu na jedného zo svojich priateľov. Hermiona len chcela za každú cenu zistiť, čo sa deje, a len to, že sa trochu hanbil za to, že mu chýba Snape, neznamenalo, že môže na ňu takto vybafnúť. A Ron bol jeho prvý kamarát v živote – ale aj tak Harry pochyboval, že zostane jeho kamarátom, ak ho bude naďalej takto ignorovať.

"To je OK, kamoš," odpovedal Ron za oboch a prehodil ruku okolo Harryho pliec. "Je to ako Hermiona povedala, my sme strávili 11 rokov s našimi rodičmi – nám až tak nevadí, že nie sme s nimi. Tebe nechýbajú Dursleyovci, však?" Harry sa striasol a pokrútil hlavou. "Vidíš? Je to len preto, že Snape je nový. To preto ti chýba. Totálne pochopiteľné, však?" opýtal sa Hermiony.

"Absolútne," súhlasila, potešená, že vidí ako sa Harry zahanbene usmieva.

"Ďakujem," povedal, vďačný že má takých skvelých priateľov. "To len preto, že keď som bol posledných párkrát za ním dolu, bol tak zaneprázdnený, že nemal čas sa so mnou rozprávať. Teda, môžem zostať v mojej izbe, keď chcem, ale on ma nenechá zostať s ním, ani len aby som krájal ingrediencie do elixírov." Zvesil ramená. "Možno som ho už omrzel."

"No tak, kamoš!" nesúhlasil Ron. "Prečo by sa to malo stať?"

"Neviem. Nie je to tak, že by som mu mal čo zaujímavé povedať. Vždy robí niečo veľmi dôležité, ako napríklad minule, keď ho riaditeľ strčil do tej komisie? Vždy má kopu práce s takými vecami. A posledne pracoval dosť tvrdo na nejakom projekte …" Znovu skľúčene pokrčil ramenami. "Čo robím ja, okrem toho že chodím na vyučovanie?"

"Neviem, či si sám k sebe fér, Harry," poukázala Hermiona, ako vždy hlasom, ktorý neznesie námietky. "Myslím, že počas minulého týždňa sme mali obmedzenia. On by sa hneval, keby si robil niečo zaujímavé."

"Hej. Keď zasa budeš môcť lietať, tak potom sa budeš mať s ním o čom rozprávať!" povedal Ron povzbudzujúco.

Harry stále vyzeral, že má pochybnosti. "Predpokladám … Ale ak sa nezaujíma o Metlobal..."

Ron vyzeral zhrozene. "Nezaujíma – ty žartuješ?"

Harry a  Hermiona si vymenili pobavené pohľady. "No, myslím, že on chce aby jeho fakulta vyhrala školský pohár a to všetko, ale nie je to tak, že by trávil veľa času čítaním výsledkov metlobalových zápasov v Prorokovi, alebo niečo podobné."

Ron ohromene pokrútil hlavou. "No nie!"

"No," povedala Hermiona, ako vždy prakticky, "prečo nerobíš niečo, čo by sa mu zdalo zaujímavé?"

Harry sa rozveselil. "To je skvelý nápad!"

"HEJ! ...Uh, a čo také?" spýtal sa Ron po chvíli.

"No, mohol by si urobiť nejaký prieskumný projekt na Elixíry za extra body," začala Hermiona vzrušene. "Alebo možno –"

"Nah," Harry zamietol jej nápad. "Vyriešime záhadu!"

Hermiona vyzerala znepokojene. "Akú záhadu? Radšej ani nehovor o chodbe na treťom poschodí -"

Harry prevrátil očami. "Nie, Hermiona. Nie som hlúpy, ok? Profesor Snape by ma zabil, keby som tam išiel napriek tomu, že nám to riaditeľ všetkým zakázal a povedal, že je to nebezpečné. A čo je ešte horšie, riaditeľ by sa mohol rozhodnúť, že ma pošle späť k Dursleyovcom za to, že som ho neposlúchol."

"Ale aká je tu ešte ďalšia záhada?" spýtala sa nevýrazne.

"Profesor Quirrell!"

"Existuje nejaká záhada o profesorovi Quirrellovi?" ozval sa zmätený Ron.

"Samozrejme!" Harrymu žiarili oči. "Teda, profesor Snape ho nemôže vystáť – stále sa na neho TAK pozerá – a to niečo znamená. A teraz je v nemocničnom krídle od toho metlobalového zápasu – to tiež niečo znamená!"

Hermiona prevrátila očami. Chalani! Vždy sa snažia objaviť tajomstvo, aj keď žiadne neexistuje. "To znamená, že ten úbohý muž spadol pri tom všetkom vzrušení zo schodov. Riaditeľ vyhlásil, že utrpel ťažké zranenia a musí tam chvíľu zostať, pamätáš?"

Harry neveriaco vzdychol. "Ale no tak! Madam Pomfreyová ti vyliečila zápästie behom okamihu – čo také si mohol spôsobiť, že to trvá dlhšie ako týždeň, kým sa z toho dostane? Keby bol tak vážne zranený, prečo by zostával tu? Nemal by ísť do nemocnice?" Zrazu sa odmlčal, trochu neistý. "Existujú čarodejnícke nemocnice, však?"

Ron vyzeral zamyslene. "On má pravdu, Hermiona. Keď je niekto vážne zranený, mal by byť prevezený do čarodejníckej nemocnice, k Sv. Mungovi. Teda, madam Pomfreyová je naozaj dobrá, ale ona je len jedna a toto je len školská ošetrovňa. U Sv. Munga je veľa zamestnancov a majú špeciálne kúzla a to všetko."

"Hmmmmm." Harry videl ten pohľad v Hermioniných očiach a vedel, že aj ona vidí ten háčik.

"A potom je tu tá najväčšia záhada zo všetkých," povedal Harry provokačne. "Čo má pod turbanom?"

Ron si pobavene odfrkol. "To ako keby si sa pýtal, čo nosí pod kiltom?"

Hermiona na neho nesúhlasne pozrela, ignorujúc Harryho chichotanie. "Som si istá, že neviem čo myslíš, Ronald."

"Teraz vážne," naliehal Harry. "Počul som niekoľko starších študentov, keď sa rozprávali a vraveli, že on nikdy nenosil turban, tak prečo s tým začal? Možno že pod ním niečo skrýva!"

Hermiona na neho pochybovačne hľadela. "Prečo? Ak by mal čo skrývať, by to jednoducho nedal do Gringottbanky alebo na nejaké bezpečné miesto?"

"Možno že nemôže. Možno je to niečo na ňom," navrhol Ron. "Ako – ako jazva po kliatbe!" vykríkol, keď mu oči padli na tú Harryho.

"On učí Obranu. Prečo by potreboval zakrývať jazvu po kliatbe?" argumentovala Hermiona.

"Možno preto, že ten boj prehral a nechce, aby sa ho na to niekto pýtal a zistil to?" ponúkol Ron trochu nepresvedčivo.

"Stavím sa, že len plešatie a nevie si s tým rady," povedala Hermiona prezieravo. "Muži vedia byť kvôli strate vlasov fakt dosť hlúpi."

Ron prevrátil očami. "Hej, dobre. A dievčatá vôbec nie sú hlúpe kvôli ich vlasom." Napodobnil vysoký hlas a podráždený tón Lavender. "Ooooh, ja neviem, čo mám robiť, Parvati! Moje vlasy nechcú ostať tak, ako to chcem ja. Ty máš také šťastie, že tvoje vlasy sú tak perfektné. Aj ja by som chcela také rovné vlasy, ako máš ty!"

Harry sa do tej hry zapojil. "Oooooh, Lavender, neviem, čo myslíš! Mne sa veľmi páčia tvoje vlasy. Ty máš také nádherné kučery. Ja by som chcela mať také kučeravé vlasy!" Harry pôsobivo napodobnil Parvati.

Hermiona vzdychla. "Len počkajte, vy dvaja. Za pár rokov budete aj vy vystávať pred zrkadlom a budete chcieť zapôsobiť na dievčatá!"

Harry a Ron vybuchli do smiechu. "My? Pred zrkadlom? Dievčatá? No jasné!"

Hermiona znovu vzdychla a prevrátila očami. Niekedy bolo naozaj náročné byť tým rozumnejším.

 

#

 

Snape sa pozrel ponad hromady pergamenov, ktoré čakali na opravu a vzdychol. Práca sa mu naozaj nahromadila za posledný týždeň, vďaka času strávenému organizovaním Blackovho znovuobjavenia sa v čarodejníckom svete. Nespomínajúc presviedčanie Dumbledora, aby niečo urobil s Quirrellom. Po posledom metlobalovom zápase povedal Albusovi celkom jasne, aby sa zbavil toho koktajúceho babráka, ale riaditeľ sa ukázal prekvapivo vzdorovitý.

Snape najprv predpokladal, že za to môže, ako obvykle, riaditeľova neschopnosť vidieť v druhých ich temnú stránku ho zaslepila a nevidel hrozbu, ktorú ten muž predstavoval pre Harryho, ale ďalšia konverzácia objasnila, že Dumbledore jednoducho chce vedieť, kto dáva Quirrellovi príkazy.

"Ty aj ja vieme, že profesor Quirrell nemá ani dôvtip ani ambície na to, aby napadol Chlapca Ktorý Prežil pre svoje vlastné záujmy," povedal Dumbledore, opäť raz zachmúrene. "Chcem vedieť, kto má tú drzosť, napadnúť jedného z mojich študentov na týchto pozemkoch."

Snape neochotne priznával logiku takého plánu – mohol to byť Lucius? Alebo jeden z LeStrangeovcov, ťahajúc motúziky z Azkabanu? Alebo možno… Bol nútený priznať, že nevedieť je jednoducho príliš nebezpečné. "Veľmi dobre, ale ako mu chceš zabrániť, aby Harryho napadol znovu alebo – pri tej mizivej šanci, že to nie je plán smrťožrútov – niekoho iného?"

"Zostane na ošetrovni, zotavovať sa z jeho naozaj strašného pádu," odpovedal Dumbledore a v očiach sa mu opäť iskrilo. "Vyzerá to tak, že pri všetkom tom zmätku úbohý profesor Quirrell stratil rovnováhu a utrpel niekoľko veľmi vážnych poranení pri páde zo schodov."

Snape súhlasil aj keď veľmi nechcel. Prinajmenšom im to získalo nejaký čas. Quirrell bol izolovaný od Harryho a Harry bol v bezpečí, kým celkom – nevyhnutne – neodstránili kohokoľvek, kto ťahal za Quirrellove povrázky. Ale aj tak celkom neveril Albusovi a podujal sa v noci strážiť chodby v blízkosti ošetrovne, aby sa uistil, že učiteľ OPČM neprekĺzne von, kým madam Pomfreyová spí.

Pomedzi stráženie Quirrella, písanie Siriusovych vyhlásení pre tlač, učení tried a dozeraní na svoju fakultu, sa cítil viac než len trochu vyčerpaný. Skutočne nevenoval veľkú pozornosť Harrymu, aj keď ho aspoň videl v triede a vo Veľkej sieni pri jedle, nespomínajúc tie večery, keď dozeral na ich trest. Chlapec vyzeral niekoľko dní trochu tichý, ale teraz on a jeho malí priatelia mali stále hlavy pohromade, šepkali a mrmlali. Očividne plánovali niečo na oslavu konca ich obmedzenia a ak nebudú opatrní, skončia hneď pri ďalšom, Snape zúril. Nemal najmenší záujem dovoliť Harrymu aby zdivočel tak, ako jeho otec, aj keď musel priznať, že nebol ani zďaleka dobrým opatrovníkom v poslednej dobe. Možno by mal niečo s tým faganom podniknúť, len aby tomu malému postrachu pripomenul, že je pod neustálym dohľadom.

 

#

 

"NIE! Nie nie nie nie. Nie."

Albus sa usmial. "Ja len chcem, aby si o tom porozmýšľal, môj chlapče."

"To ste ohluchli, pán riaditeľ? Ja som povedal nie. Ten nápad je absurdný. Keď som to navrhoval, mal som na mysli skôr to, že ten fagan si bude robiť domáce úlohy v mojom byte jeden večer," vyprskol Snape a najradšej by sa nakopal za to, že to Albusovi vôbec spomínal.

"Tak aby on pracoval pri jednom stole a ty pri druhom? To je sotva trávenie času spolu s ním."

"Celkom určite je to trávenie času spolu s ním. Bol by v mojej prítomnosti, nie? To je význam slov „s ním“. A tvoj nápad je zjavne šialený. Nebudem podporovať tú malú príšeru v oslave konca svojho trestu.To by bolo stelesnenie podpory zlého správania!"

"Ja som nič také nenavrhol, Severus –"

"Vziať toho fagana na zmrzlinu prvý deň po skončení jeho obmedzení dosť jednoznačne je oslavou konca trestu. Nebudem mu kupovať sladkosti a robiť rozruch okolo neho, keď si zaslúžil každý deň toho obmedzenia jeho otrasnými akciami." Snape bol naštvaný. "Bolo by to to isté, ako povedať mu, že trest bol príliš krutý."

"Ty nebudeš ani oslavovať a ani sa ospravedlňovať za ten trest," argumentoval Dumbledore pokojne. "Osláviš to, že teraz, keď splnil svoj trest k tvojej spokojnosti, má opäť normálne privilégiá. A čo viac, ty mu niektoré z tých privilégií pripomenieš, ako napríklad exkurzie do mesta a pohostenie." Odmlčal sa, iskričky v jeho očiach nahradila poriadna žiara. "Vlastne to bude dosť kruté, vieš, ukázať mu, čo všetko minulý týždeň zmeškal a pripomenúť mu, čo opäť stratí, ak sa zasa bude správať zle."

Severusov výraz sa trošičku rozjasnil a Dumbledore využil svoju príležitosť. "A odstráni ho to z hradu a od profesora Quirrella počas víkendového dňa, keď by mohlo byť ťažké sledovať ho. Mohol by napríklad požiadať o vychádzku, po tom čo je tak dlho zatvorený v nemocničnom krídle. Poslúchal, však? Nikde sa nezakrádal počas toho obmedzenia?"

"Nie," priznal Snape, i keď nechcel. Bol tým skôr prekvapený. James Potter by nikdy neakceptoval svoj trest tak pokorne, ale Harry a ostatní poslúchli obmedzenia, napísali eseje a dokonca asistovali pri príprave ingrediencií bez sťažností alebo plaču.

"No tak vidíš?" povedal Albus šťastne, ako keby Snape práve súhlasil s jeho absurdným návrhom. "Uži si to, môj chlapče."

"Riaditeľ, aj keby som toho chlapca odstránil zo školských pozemkov, nevidím dôvod, prečo by som ho mal zobrať až do Šikmej uličky. Rokvil je perfektne adekvátny na – "

"Nie, nie, môj chlapče. Šikmá ulička. Harry musí objaviť cukráreň Floriana Fortescuea," Albus sa usmial, keď odchádzal a nechal Snapa, aby sa zlostil sám.

No? Mal by urobiť, čo ten starý chmuľo jasne chcel a mal by zobrať chlapca na vychádzku? Dalo by mu to ďalšiu príležitosť, ktorú by mohol za trest zakázať a tá metla fungovala úžasne v tomto ohľade…

Oh, dobre. Mohol by to urobiť, keďže vedel, že Dumbledore mu nedá ani na chvíľu pokoj, kým tak neurobí. Okrem toho, takto aspoň bude môcť nakúpiť nejaké ingrediencie, kým budú vonku a pozrieť sa, či nemajú nejaké nové žurnály o elixíroch u Flourisha a Blottsa. Ale určite so sebou nezoberie celú hordu spratkov. Striasol sa pri pomyslení na to, že dohliada na Nevilla Longbottoma, Draca Malfoya a zvyšok Harryho kamarátov v Šikmej uličke. Nie, pomyslel si prísne, toto nebude výlet pre Potterov malý sprievod. Ak by ten fagan odmietol ísť bez svojich kamarátov, tak aspoň zistí, aké to je, sedieť v jeho byte a celý deň opisovať články. To mu ukáže, že existujú horšie veci ako sprevádzať svojho prísneho opatrovníka po Londýne a správať sa slušne. Ak by si Potter myslel, že výlet bez jeho kamarátov je príliš nudný, aby o ňom vôbec uvažoval, tak potom rýchlo zistí, že opak je pravdou. Snape spokojne prikývol. Postará sa o to, že to nebude odmena pre toho chlapca, ale povinnosť, na ktorú by sa radšej nemal sťažovať.

 

#

 

Harry šťastne cupital popri svojom opatrovníkovi. Bol taký šťastný! Profesor Snape ho zobral so sebou až do Londýna! Len jeho, Harryho. Nikoho iného. Nie Flinta alebo Jonesovú a dokonca ani Draca – nie, profesor Snape si vybral jeho skôr než jedného zo svojich hadov. Dokonca Hermiona s jej lepšími známkami, by bola oveľa pochopiteľnejšou voľbou vo viacerých ohľadoch, ale nie, jeho profesor chcel jeho.

Harry žiaril. Nikdy predtým nemal dospelého, ktorý by chcel stráviť čas s ním, a aj tak tu nebolo žiadne iné vysvetlenie správania profesora Snapa. Harry sa cítil, ako keby mal prasknúť od šťastia.

Dokonca aj načasovanie profesora Snapa bolo perfektné. Toto bol ich prvý deň po skončení obmedzení a Hermiona hneď ráno čakala pred dverami, kým madam Pinceová otvorí knižnicu. Plánovala tam stráviť celý deň, medzi knihami, aby dohnala svoju neúčasť na vyučovaní počas predošlého týždňa. Harry pokrútil hlavou. Dievčatá.

Medzitým, dvojčatá sľúbili Ronovi, že ho prepašujú dolu do kuchyne a podplatia domácich škriatkov, aby mu dali všetok puding, ktorý počas minulého týždňa zmeškal. Harry predpokladal, že dúfajú, že Ron sa preje, ale viac veril enormnému apetítu svojho kamaráta. Predpokladal, že dvojčatá budú sklamané, keď sa ich „dobrý skutok“ zmení presne na to, ale možno že bol nefér. Ich sľub na dnes preniesol Rona cez celé tie dlhočizné jedlá, keď sa mohol iba pozerať v tichej túžbe na všetky tie dezerty. Harry povedal Ronovi, aby nezostával pri stole, keď sa začne servírovať puding, poznajúc horkú skúsenosť u Dursleyovcov, že bolo oveľa horšie môcť vidieť a cítiť jedlo, ale nemať šancu ho ochutnať, ale Ron radšej mučil sám seba.

Jeho správanie zaistilo, že zvyšok školy vedel o jeho treste a ako výsledok, Harry obdržal často veľa sympatizujúcich súcitných pohľadov od študentov, ktorí očividne považovali jeho udeľovanie trestov a možno nejaké riadky. Len Snape by zvolil taký cieľ a bolestvý trest.

Harry šťastne akceptoval súcit jeho spolužiakov – bola to dosť veľké zmena oproti tomu, keď ho nazývali "to čudné dieťa, čo býva u Dursleyovcov" – ale bol naozaj skôr hrdý, že jeho opatrovník z neho nevymlátil dušu (ako by to spravili Dursleyovci) alebo nepoužil bezcitný prístup "na všetkých rovnaký meter" (ako zvyšok profesorov) keď niečo pokašľal. Pripadalo mu to skôr milé, že jeho profesor strávil čas premýšľaním, čo by na neho urobilo najväčší dojem a zvolil trest, ktorý ho vlastne niečo naučil, ako esej, alebo zodpovedalo porušeniu ako obmedzenie. Nebol si istý, prečo to ostatní študenti nevideli tiež takto, ale predpokladal, že to musí byť čarodejnícka vec a viac o tom nerozmýšľal.

A teraz, ako keby na odbúranie všetkých jeho obáv o tom, že jeho profesor sa na neho stále hnevá, práve ho zobral do Šikmej uličky! Profesor Snape mu objasnil, že do Šikmej uličky ide zariadiť pár vecí a normálne so sebou neberie nikoho, ale že výnimočne Harrymu dovolí, aby išiel s ním! Dokonca Harrymu vysvetlil, ako sa má správať, čo Harryho urobilo ešte šťastnejším. Naposledy, keď bol v Šikmej uličke s Hagridom, to bolo zábavné, ale bolo mu jasné, že bol príliš nápadný a vytŕčal ako boľavý palec, keď nevedel, ako sa má obliecť, alebo hovoriť alebo sa správať. Tento raz, profesor Snape sa uistil, že Harry bude dobre pripravený a neurobí zo seba blázna. Dokonca Harrymu dovolil kráčať veďľa neho a neprikázal mu ísť niekoľko krokov za ním tak, ako by to urobi jeho príbuzní. Harry bol nadšený. Toto bol jeden z najlepších dní jeho života.

Snape sa pozrel dolu na toho darebáka, kráčajúceho vedľa neho. Aspoň že teraz už ten fagan držal tempo s jeho dlhými krokmi. Najprv ten malý postrach zaostával, ale keď ho chytil za zápästie a potiahol ho k sebe, držiac ho za ruku, ako keby bol neposlušné batoľa, ten fagan sa naučil čo má robiť. Teraz bol stále po jeho boku a – čo je dosť divné – usmieval sa.

Snape neochotne obdivoval schopnosť toho zloducha akceptovať pokarhanie. Väčšina jeho Slizolinčanov – vrátane, ak už mal byť úprimný, jeho samotného – by trucovala dlhé hodiny po takom zaobchádzaní, ale Harry jednoducho vyzeral, že pochopil o čo Snapovi išlo a prispôsobil sa. Správal sa podobne, keď ho Snape posadil a vysvetlil mu v mučivých detailoch, ako očakáva, že sa bude Harry správať. Opísal mu všetko možné správanie, ktoré je neakceptovateľné a vtĺkal mu do hlavy etiketu, až kým si nemyslel, že ten chlapec z toho exploduje. Veď nakoniec mal 11 rokov a nemohol oceniť, že ho poučujú o tak základných veciach, ako je používanie kúziel na umývanie rúk na verejných toaletách, alebo ospravedlnenie sa, keď prejde pomedzi čarodejníka a jeho známeho na ulici.

A aj tak Harry počúval s úplne zjavnou zaujatou pozornosťou a Snape bol odzbrojený v jeho úmysle nachytať to dieťa pri štipľavej poznámke. Dokonca aj jeho "Ďakujem" po vypočutí si Snapovho monotónneho brblania o vhodných pozdravoch pre Gringottských Raráškov, znelo úprimne a zaujato. Snape predpokladal, že Albus musel tomu faganovi pošepkať niečo o Fortescueuvej cukrárni a ten chlapec nechcel urobiť nič, čo by mohlo ohroziť jej návštevu, nezáležiac na tom, ako urazený sa práve mohol cítiť.

Snape bol prekvapený, že ten fagan sa ani len nespýtal, či môže vziať aj svojich priateľov, ale opäť, možno ho Albus varoval. Musel uznať, ten chalan sa – zatiaľ – správal skutočne veľmi dobre. Dokonca sa ani nepozvracal po tom, čo sa premiestnili, na Snapovo veľké prekvapenie.

 

#

 

Harry bol v siedmom nebi. Zbožňoval tú senzáciu spoločného premiestňovania, obzvlášť keď mu to dalo spoločensky akceptovateľný dôvod, objať svojho opatrovníka. Snape sa na neho pozeral trochu divne, ale neprotestoval a dokonca ho ten muž trochu potľapkal po ramene a povedal "výborne" keď Harry udržal rovnováhu počas transportu. A teraz prechádzali po Šikmej uličke už niekoľko hodín.

Snape vchádzal do tých najfascinujúcejších obchodov – s najzvláštnejšími ingredienciami do elixírov a fascinujúcimi knihami – a dokonca vo väčšine z nich Harrymu niečo kúpil. Toto nemalo v Harryho minulosti obdobu a protestoval, ale profesor na tom jeho obvyklým spôsobom trval. "Potter! Mal som dosť tej vašej drzosti! Keď budete mať spoločenskú príručku k vašej učebnici elixírov, umožní vám to rozvinúť témy vašich esejí do oveľa väčších detailov. Takže už žiadne argumentovanie. Kúpim túto knihu a vy si ju prečítate. Rozumiete?"

A teraz si Harry listoval v tej úžasnej knihe – ktorá mala animované ilustrácie, krok za krokom vysvetľujúce rozdiely medzi krájaním, krájaním na kocky a vysvetlením prečo je také dôležité miešať v protismere hodinových ručičiek a ako rozlíšiť oči salamandry od očí mloka a… "Potter! Dávajte pozor! Skoro ste narazili do toho stánku!"

"Prepáčte, pane, madam," povedal Harry rýchlo, kývnuc hlavou na majiteľov stánku. Stará pani si všimla jeho jazvu a potešene zalapala po dychu.

"Ooooh, pán Potter, pane! Vezmite si jednu domov!" Strčila mu do ruky jednu tyčinku a mávla rukou nad jeho poďakovaním.

Harry sa ponáhľal k miestu, kde na neho profesor Snape čakal, s mrzutým výrazom tváre. "Čo je to, pane?" opýtal sa a podržal tyčinku tak, aby si ju mohol prezrieť.

"Celodenné lízatko," vyprskol Snape. "Chutí to ako to, čo je na danú hodinu vhodné – ráno palacinky, na obed čaj a tak ďalej."

"Úžasné!" povedal Harry, strčiac si ju do úst. "Mmm!"

Snape vzdychol. "Presne to potrebuješ – viac cukru."

Harry si začal lízatko vyťahovať z úst, ale Snape karhavo pokrútil hlavou. "Bolo by nanajvýš nevďačné odmietnuť to a predpokladám, že stále potrebujete doplnkový prísun kalórií, aby ste dobehli zanedbávanie z minulosti."

Harry si šťastne strčil lízatko do úst a podal jeho knihu profesorovi, aby ju uložil k ostatnému nákupu.

"Potter," povedal Snape trochu znepokojene, keď pokračovali v ceste dolu uličkou, "ste… v poriadku?"

"Huh? Nezlanil šom ša na tom štánku, ak ša na to pýtate?" spýtal sa Harry trochu zaskočený.

"Necmúľajte tú vec tak otrasným spôsobom," napomenul ho Snape ostro. "Vyberte si to z úst, keď hovoríte."

"Áno, pane. Prepáčte, pane. Čo myslíte tým, či som v poriadku?"

"Je to dosť jednoduchá otázka." Snapov hlas bol drsný, odhaľujúc jeho pocit trápnosti. "Zažili ste viacero zmien vo vašom živote za posledných pár mesiacov. Bolo by prirodzené, keby ste sa cítili – neisto."

"Oh." Harry sa nad tým zamyslel. Jeho život sa skutočne veľmi zmenil, ale všetko to boli zmeny k lepšiemu. Mal nové miesto, kde žil, po prvý raz mal priateľov, viac než dosť jedla a – najlepšie zo všetkého – mal svojho opatrovníka, ktorý sa o neho staral a rozmaznával ho vychádzkami a darčekmi. Učil sa používať svoju mágiu a už mesiace ho nikto nenazval čudákom. Dokonca aj keď sa tu dostal do problémov, nemusel sa obávať bitky… Mohol by mať ešte lepší život? "Nemyslím si, že sa cítim neisto. Všetko je dobré," uistil svojho profesora.

"Nie je ten rozruch okolo vášho krstného otca," Snape si nepríjemne prešistil hrdlo, "pre vás ťažký?"

Harry uvažoval. Jediná ťažkosť prišla, keď ho Snape prichytil pozerať sa na to, čo sa neskôr ukázalo byť neslušným obrázkom. Harry si stále nebol istý či jeho krstný otec pomohol zabiť jeho rodičov alebo nie – predpokladal, že jeho profesor by mu povedal, keby bolo všetko vyriešené rozhodnutie by dospelo k tomuto bodu – ale aj keby to nebol on, niekto pomohol zabiť jeho rodičov a aj tak by boli mŕtvi, takže na tom nezáležalo. Harry predpokladal, že keby stále žil s Durselyovcami, potom by ho viac zaujímala vina či nevina jeho krstného otca, lebo by mu to mohlo otvoriť cestu k úniku od jeho príbuzných, ale keďže teraz má svojho profesora, celá vec je pre neho oveľa nezaujímavejšia.

Okrem toho, vôbec nevie, aký vlastne jeho krstný otec je. Väčšinu jeho život bolo Harryho šťastie poriadne zničené a neočakával, že veci by sa mohli vyvinúť v jeho prospech. Čo ak bol jeho krstný otec zlý a tyranský ako Dursleyovci? Alebo dokonca menej tolerantný ako jeho opatrovník? Harry už mal dosť toho, že na neho kričali a mlátili ho (skutočne mlátili, nie tie malé capnutia, ktoré dával jeho profesor) a nútili ho drhnúť podlahy. Vedel, že jeho profesor by nikdy nič z toho neurobil – ale s tým novým neznámym bolo možné všetko. Nie, Harry bol veľmi šťastný práve tam, kde bol.

Vedel, že jeho profesor stále čaká na odpoveď, tak pokrčil ramenami. "Vlastne nie."

Snape sa zamračil. Zapieral ten fagan? Pochovával svoje pocity? Hmm. Možno by si mal kúpiť ešte zopár kníh o detskej psychológii. Možno tie muklovské knihy, ktoré si špeciálne objednal už dorazili k Flourishovi a Blottsovi. "Poďte so mnou, Potter," viedol ho do obchodu. "Môžete si vybrať dve knihy," povedal prísne. "Len dve, nezabudnite!"

Harrymu spadla sánka. "A-ale, profesor –"

"Žiadne námietky," vyprskol Snape. Chamtivý malý démon! "Dve!"

"Ale už ste mi jednu knihu kúpili! Nemusíte mi kupovať viac!" protestoval Harry. Profesor na neho dnes už minul dosť peňazí.

Snape zažmurkal, prehodnotiac svoj pôvodný úsudok. "Potter," povedal, jeho tón značne menej ostrý, "som si perfektne vedomý, že vám tie knihy nemusím kupovať, ale je zvykom, kúpiť niekomu niečo, pri nákupnej expedícii – ak sa budete správať, ako sa na mladého čarodejíka patrí," dodal rýchlo, aby si ten fagan nemyslel, že má právo na také darčeky.

 Na Harryho tvári sa roztiahol úsmev ako slnečný svit. "Takže som bol dobrý? Správal som sa vhodne?"

"Nepovedal som to práve? Mám povedať madam Pomfreyovej, aby vám skontrolovala sluch?" opýtal sa Snape nahnevane. "Teraz si choďte pohľadať tie knihy. Nebudem tu sedieť a vyčkávať, kým sa budete rozhodovať!"

Harry vystrelil priamo do oddelenia metlobalu. Aké predvídateľné. Snape prevrátil očami a prešiel k pultu v zadnej časti obchodu.

Práve zaplatil za svoje knihy a chcel ísť pohľadať tú malú príšeru, keď zapriadol hlas priamo za ním, "Severus. Ako rád ťa opäť vidím."

"Lucius." Otočil sa s opatrne neutrálnou tvárou.

"Pán Malfoy! Ahoj!" objavil sa Harry po jeho boku, škeriac sa na Malfoya. "Je tu aj Draco?"

"Nie, predpokladám, že Draco je bezpečne na Rokforte," odpovedal Lucius, s kritickým pohľadom upretým na Snapa. "Stále predsa trvá školský rok, nie?"

Severusove oči sa zúžili, ale nechytil sa návnady. Harry, na druhej strane, bol tak úprimný ako vždy. "Oh, iste. Ale profesor Snape musel zariadiť nejaké nákupy, tak ma zobral so sebou. Však to od neho bolo milé?"

"To skutočne bolo," odpovedal Malfoy, ale jeho úsmev sa neodrážal aj v jeho očiach. "Musí sa o vás skutočne výnimočne dobre starať."

Harry energicky prikývol. "Je úžasný!"

"Práve preto som bol taký prekvapený, keď som počul o vašich posledných dobrodružstvách," pokračoval Malfoy, konečne sa otočil priamo k chlapcovi. "Trol, pán Potter?"

 

"Písal, aj keď ja už som o tom čítal v novinách."

Teraz Harryho pery vyformovali "O" od prekvapenia. "Noviny! Noviny písali o tom trolovi?" Otočil sa a pozrel sa na Snapa. "To ste vedeli?"

"Prečo, pán Potter, samozrejme že noviny sa zaujímali o to, aby sa dozvedeli o to, že študentov na Rokforte ohrozoval trol," odpovedal Lucius skôr než Snape. "Rokfort sa stáva veľmi nebezpečným miestom."

"A teraz, aj napriek snahe toho trola, ten chlapec sa má dobre," odpovedal Snape chladne. "Bolo by dobré, keby si si to zapamätal."

"Písali o všetkom?" požadoval Harry, nehľadiac na tendencie medzi dvomi mužmi. Prosebne vzhliadol na Snapa. "Hovorili o… viete?" Na Snapov nechápavý pohľad, hodil útrpný pohľad ponad plece na Luciusa a potom zašepkal, "Viete. O našich trestoch a to všetko?"

Snape prevrátil očami. Deti! "Nie, pán Potter, aj keď som si dobre vedomý faktu, že nenásytná zvedavosť verejnosti nepochybne znamená, že by radi vedeli o tom, že ste boli zbitý a obmedzovaný – " Harry sa ošil, vrhol strápnený pohľad na Luciusov pobavený úškrn " – žiadna taká informácia nebola zahrnutá do tých článkov. Len sa tam spomínalo, že sa do Rokfortu dostal trol a skôr ako ho zneškodnili stihol ohrozovať niekoľkých študentov. Väčšina článku sa sústredila na očividnú potrebu zlepšiť ochranu školy, aby sa taká vec už nemohla zopakovať."

"Oh." Harrymu odľahlo. Nechcel, aby ktokoľvek vedel o tak zahanbujúcich detailoch z jeho života. Už to bolo dosť zlé, že to vedela väčšina školy! "A bude? Tá ochrana, myslím. Zlepšená."

"Oh, áno," odpovedal Snape pokojne. "Pobúrenie verejnosti bolo enormné. Fudge odsúhlasil prídavné financie už minulý týždeň a myslím, že riaditeľ zabezpečí novú ochranu už čoskoro."

Ak skončí pri písaní ďaľších vyhlásení pre tlač, bude musieť pridať k svojmu účtu „novinár“, ale po tom, čo Albus vykázal všetkých reportérov zo školských pozemkov, Prorok by len s potešením akceptoval jeho príležitostné obchodné partnerstvo, samozrejme pod nejakou prezývkou. A to mu umožnilo príležitosť zlepšiť ochrany školy, naďalej zabezpečujúc jeho dohľad. Dlhé roky vravel Dumbledorovi, že ochrany školy sú opotrebované, ale kým sa nevyskytla žiadna presvedčivá hrozba, jeho slová neboli vypočuté. Údržba iných častí hradu bola vždy oveľa dôležitejšia.

No, už nie dlhšie. Teraz Albus inštaloval viacero najúčinnejších komplexných ochranných prostriedkov, za pomoci tých najlepších od Gringottovcov.

Lucius vyzeral, ako keby mu niečo smrdelo priamo pod nosom. "Vidím," povedal krátko. "A čo ten metlobal? Čo sa stalo tam?"

"Aj to sa dostalo do novín?" spýtal sa Harry neveriaco.

"Nie. O tom som počul od Draca," priznal Lucius.

"Našli ste si tie dve knihy?" prerušil ho Snape skôr, ako ten spratok stihol odpovedať.

"Erm – len jednu," priznal Harry.

"Tak choďte hľadať aj tú druhú. Bežte už!" Snapov tón nepovoľoval žiadne námietky a Harry sa ponáhľal preč. Učiteľ elixírov sa otočil k Malfoyovi, hodnotiaco si ho premeral. "A čo vieš o tom metlobale?" spýtal sa chladne.

Malfoy roztiahol ruky v posmešnom geste. "Prečo, nič, Severus. Len že sa zdá že – znova – tvoj chránenec bol obeťou útoku. Táto vec sa stáva dosť často, nie?"

"Mm. A opäť, chlapec je v poriadku a tí čo ho ohrozovali utrpeli ublíženie na zdraví." Snape robil čo mohol, aby rozšíril túto správu. Čím silnejší a menej zraniteľný sa ten chlapec zdal, tým menej Smrťožrútov by malo tú guráž napadnúť ho, obzvlášť bez prítomnosti Lorda Voldemorta, ktorý by ich poháňal.

Malfoy sa zamračil. "Rozmýšľal som o tom, čo si povedal," povedal, náhle zmeniac tému.

Snape zodvihol obočie. "A?"

"Priznávam, že si vzbudil nejaké myšlienky, ktoré boli … nové… pre mňa, ale asi sotva môžeš odo mňa očakávať, že prispejem svojou časťou nejakému dieťaťu len na základe zopár šťastných udalostí."

Snape zúžil oči. "Takto nazývaš prežitie Vraždiacej kliatby?"

"Nikto nevie, či to bol ten chlapec, alebo jeho matka alebo dokonca nejaké nedopatrenie na strane –" Lucius sa poobzeral a znížil hls "- Temného pána."

"A ten trol? A posledný útok na jeho život?"

"Nápadné, ale nepresvedčivé," povedal Lucius pohŕdavo. "Ten chlapec musí urobiť viac, aby dokázal že je skutočne hodný… No. Vieš čo myslím."

"Ten chlapec má sotva jedenásť a už dokázal to, čo žiadny iný čarodejník."

"Ešte nie som presvedčený. Keď budem, poviem ti."

Snape naklonil hlavu a odišiel. Vlastne dostal od Malfoya väčší ústupok, ako čakal. Očividne ním poriadne otriasol pád Temného pána pred desiatimi rokmi, nespomínajúc blízku katastrofu, ktorú takmer spôsobila jeho lojalita k Temnému pánovi jeho rodine. Voldemortove metódy mohli zaujať niekoho ako Lucius s jeho nezvyklými chúťkami a jeho názor o čistokrvnej nadradenosti nepochybne apeloval na blonďákovu márnomyseľnosť, ale vždy bola na prvom mieste Luciusova primárna lojalita k Malfoyovskému menu. Nie ako jeho švagriná, ktorej fanatizmus k Temnému pánovi nepoznal hraníc, Malfoy sa zúčastňoval len kvôli mučeniu a moci. Nikdy netúžil presadzovať Voldemortovu filozofiu na úkor jeho vlastných záujmov… takže predstieral, že bol pod Imperiusom, kým Bellatrixina neochvejná oddanosť Voldemortovi jej zaistila celu vedľa tej Blackovej.

Samozrejme, kým Malfoy chcel nepochybne ukrojiť čo najväčší kus pre seba a meno svojej rodiny, kým nebol presvedčený, že je v jeho záujme spojiť sa s Harrym a nie proti nemu, zostával nebezpečným. Snape si nebol istý tým, čo Lucius myslel tým, že sa Harry musí osvedčiť. Znelo to trochu hrozivo, aj keď Snape mal istotu v perspektíve novej ochrany, ktorá bude čoskoro nainštalovaná.

Vyzdvihol Harryho, prezrel a neochotne odobril jeho výber kníh (jedna bola o známych stíhačoch a tá druhá, s názvom 'Tam a zasa späť', vyzerala byť cestopisom), potom ho odviedol do cukrárne. Vedel, že to bude práca, ale bol skutočne prekvapený tým, ako nemožne sa ten fagan správal.

Harryho oči boli obrovské, keď zízal na rôzne druhy zmrzliny. Zmenil jeho objednávku trikrát, pobehujúc od jedného konca chladiaceho boxu ku druhému v agónii nerozhodnosti. Nakoniec Snapova trpezlivosť vypršala a pod hrozbou lepiaceho kúzla odviedol chlapca k jednému zo stolov.

Chvíľu na to sa vrátil ku stolu s chlapcovym obrovským a svojim skromným zmrzlinovým pohárom. "Už si sa upokojil" zamrmlal naštvane, posunúc pohár pred tú malú príšeru. "Správaš sa ako keby si nikdy – oh." Zrazu pochopil dôvod chlapcovho vzrušenia.

Harry očervenel, ale nepotvrdil Snapovo podozrenie. Nemusel.

"No." Snape sa snažil vziať späť jeho pôvodný hnev, pre prípad že by ho premohol príval naničhodnej ľútosti. Dokonca aj jeho vlastný otec – pri tých pár príležitostiach, keď nebol opitý a násilnícky – ho zobral na zmrzlinu. "Trúfam si povedať, že budeme mať veľa príležitostí na zmrzlinu v budúcnosti,"  informoval toho fagana, "a očakávam, že to vezmeš na vedomie a budeš sa správať trošku dôstojnejšie."

Harryho zahanbenie vyprchalo. Profesor Snape mu práve sľúbil, že ho zoberie na zmrzlinu ešte veľakrát! A čarodejnícka zmrzlina vyzerala oveľa lepšie ako tá nudná muklovská napodobenina. Harry si takmer želal, aby mohol ísť späť k Dursleyovcom a povedať Dudleymu o čo prichádza. "Môžem – teda, smiem začať?" spýtal sa.

Snape prikývol a Harry sa do toho s chuťou pustil. MmmmmmmmMMMMMMMMmmm. Skutočne to bolo také perfektné, ako kedy sníval. Áno, na Rokforte bola taká zvláštna troška zmrzliny ku dezertu, ale nikdy nie zmrzlinový pohár a nikdy nie v takých vzrušujúcich príchutiach.

Harry si strčil do úst ďalšiu lyžičku zmrzliny a s potešením zamrmlal. Profesor Snape mu dokonca dovolil aj banánový toping. Harry po ňom túžil, odkedy o ňom pred mnohými rokmi čítal. Urobil tú chybu, že povedal jeho tučnému bratrancovi ako veľmi by ho chcel ochutnať a odvtedy sa musel pozerať na Dudleyho ako si ho stále a stále objednáva. Netreba povedať, že Dudley sa postaral o to, že Harry nikdy ani len neoblizol lyžičku, nezáležiac na tom, ako veľmi prosil, alebo ako veľmi tvrdo pracoval, aby si ho zaslúžil.

Harry spokojne vzdychol. Profesor Snape mu nekázal robiť domáce práce navyše aby mohol ísť s ním. Oh, povedal Harrymu, že ak nebude poslúchať, nedostane odmenu, ale Harry predpokladal, že to ani nemusel hovoriť. A potom, aj keď profesora naštval jeho vzrušeným bľabotaním a behaním hore dolu, jeho profesor mu aj tak dal odmenu, po ktorej túžil. Áno, to bolo hodné čakania, nie len tá božská chuť zmrzliny, ale aj fakt že tu sedel a užíval si ju so svojim profesorom.

Až keď vyškrabal poslednú trochu roztopenej zmrzliny z dna pohára, otočil sa k profesorovi s napoly drzou, napoly pobavenou otázkou. "Neprilepili by ste ma naozaj k tej stoličke, však?"

'Nanajvýš pravdepodobne by som to urobil," informoval Snape toho spratka povýšenecky. "Kedy som ja nedodržal moje slovo?"

"Ale –" Harry začal protestovať, len pre formu, keď premýšľal o tom, že mať zadok prilepený ku stoličke je veľmi mierny trest v porovnaní s tým, čo robili Dursleyovci s tým istým miestom jeho tela, ale potom ho niečo napadlo a odmlčal sa.

Snape sa na chlapca pozeral s obavou. Tá malá príšera, teraz úplne polepená od zmrzliny, začala nad niečím fňukať, len aby zmĺkla, keď sa jej oči sústredili na niečo vnútorné. Pripomenula mu Snapova vyhrážka nejakú otrasnú odpornosť, ktorú spáchali Dursleyovci? Pokúsil sa predstaviť si, čo mu mohli urobiť, že hrozba prilepiť chlapca na miesto mohla evokovať… Možno ho nútili sedieť na stoličke celé hodiny alebo dni a nedovolili mu vstať a ísť vykonať základné potreby? Možno ho priviazali na miesto muklovským spôsobom? Možno… Snape zistil, že zlomil lyžičku na dve časti a teraz sa na neho Harry zaskočene pozerá.

Harryho myseľ pracovala rýchlo. Lepiace kúzlo! Samozrejme! To je ono. On a jeho priatelia a celé dni rozmýšľali, ako nájsť spôsob, ako dostať Quirrellov turban z jeho hlavy, ale doteraz prišli len s hlúpimi nápadmi, ktoré dokonca aj Ron považoval za absurdné – vznášajúce sa háky, podplatený Zloduch a podobne. Ale Quirrell bol v nemocničnom krídle, čo znamenalo, že musí byť v posteli, aj keď počuli od jedného Bifľomorčana, ktorý musel navštíviť madam Pomfreyovú, kvôli nepodarenej kliatbe, že ten muž má turban na hlave aj pri takýchto okolnostiach. Ale keby prilepili jeho turban ku posteli, potom ho prinútili vstať… Harry sa sám pre seba uškrnul. To by mohlo fungovať!

Teraz už len musel presvedčiť jeho profesora, aby ho to kúzlo naučil. Otočil sa k tomu mužovi a našiel ho s tým najhorším zazeraním na tvári a lyžička sa mu v ruke rozpadla ako praclík. Harry preglgol. To ho až tak vyprovokoval?

"Prepáčte," povedal automaticky, potom klesol ešte hlbšie na stoličku, keď jeho tvárou prešiel ďalší naštvaný kŕč.

Snapovi sa len tak tak podarilo nešmariť tú lyžičku o stenu. Stále sa ospravedlňuje! Vždy predpokladá, že je to jeho vina! Tí prekliati muklovia sa majú z čoho zodpovedať. Upokojil sa myslením na reakciu Záškodníkov, keď im o tomto povie. Remus sa začal nevinne zaujímať o to, čo by sa stalo, keby Dursleyovci dostali list, kde by stálo, že vyhrali výlet do Rumunských lesov a či majú chovatelia drakov v tej oblasti dosť jedla pre svoje zvery. Sirius kontroval návrhom, že skutočne hlboko v lesoch Transylvánie, sú veci, ktorých sa aj draci boja… nespomínajúc, že vlkolaci sa tam môžu voľne pohybovať a samozrejme draci ako stvorenia oblohy, by sa mohli objaviť na miestach, kde by ich najmenej čakali, obzvlášť, keby ich tam poslal vysoko motivovaný mladý krotiteľ drakov. Remus sa nad tým hlboko zamyslel a spomenul, že muklovia začínali o Transylvánii rozmýšľať ako o novodobej modernej dovolenkovej destinácii.

Vtedy im Snape pripomenul, že nemá v úmysle zbaviť sa tých muklov tak rýchlo a ten nápad bol zamietnutý, ale teraz uvažoval, či sa príliš neunáhlil. Roztrhanie vlkolakom nasledované upálením drakom znelo čím ďalej tým príťažlivejšie.

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať," vyprskol na chlapca, natiahol sa a dosť surovo mu utrel zmrzlinu z líca. Odmietol si priznať, že sa potreboval dotknúť toho chlapca pre svoje vlastné uistenie. Bolo to len preto, že už ho nebavilo hľadieť na čokoládovú polevu, ktorá tomu faganovi pokrývala skoro polovicu tváre.

Harry vydržal mužovu nežnú starostlivosť, zápasiac s jeho vlastným pocitom potešenia. Dávno zistil, že nech akokoľvek veľmi teta Petunia robila rozruch okolo Dudleyho, utierajúc jeho bradu a krájala mu mäso a bozkávala jeho boliestky, on nikdy nedostal rovnakú opateru. Ale teraz… Dobre, v žiadnom prípade by neakceptoval bozkávanie boliestok (no tak dobre, okrem tetušky Molly) alebo nakrájané mäso, ale ak jeho profesor chcel skryť jeho gesto starostlivosti za šomranie o "špinavých malých chlapcoch ", tak potom to viac ako len chcel tolerovať.

On urobil svoju časť tým, že sa otočil – opatrne čakajúc, kým neposúdil, že profesor už skončil – a protestoval. "Profesor! Mám jedenásť! Nie som bábätko!"

"Keby si poriadne používal servítku, tak by si nebol vystavený takejto potupe," odpovedal Snape neľútostne. "Teraz, čo v našo rozhovore ťa tak rozrušilo?"

Harry zažmurkal. Rozrušilo? "Erm, nie som si istý, čo myslíte," odpovedal zmätene.

Snape zaťal zuby. Očividne ten chlapec bol príliš traumatizovaný, aby hovoril o tom incidente. Alebo možno mal len disociačný moment a skutočne si nepamätá? Alebo sa jednoducho len príliš hanbil, aby priznal ako ničomne s ním zaobchádzali? Veľmi dobre si pamätal, akú horúcu hanbu cítil pri pomyslení na to, že by niekto videl jeho modriny a jazvy. Často znášal dlhé dni agónie na začiatku každého školského roka, sediac v triede na surovo zmlátenom zadku, radšej ako priznať pravdu pred Poppy, aby ho mohla ošetriť.

"Potter, musíš si uvedomiť, že tvoji príbuzní sa o teba starali otrasne a neprirodzene. Nemusíš sa hanbiť za to, čo sa stalo."

Harryho obočie sa zamračilo. "Okayyyy," súhlasil pomaly.

"Nepokúšajte sa, upokojiť ma, Potter!" Snape vzbĺkol nanovo, kvôli spratkovmu automatickému podvoleniu sa. "Povieš mi, čo ťa tak rozrušilo, keď som spomenul Lepiace kúzlo."

"Oh!" Harryho oči sa rozžiarili pochopením. "Ja som nebol rozrušený, profesor. Len som rozmýšľal že –" okamžite zistil, že len ťažko môže povedať jeho profesorovi o ich plánoch vyriešiť Záhadu Qurrellovho turbana; musel počkať, kým to vyriešia, a potom bude mať kopu zaujímavých vecí, o ktorých bude môcť s tým mužom diskutovať. "- erm, že by to bolo dobré kúzlo pri dueli."

Snape zažmurkal, potom zažmurkal znova. "Oh?"                         

"Hej!" Teraz keď o tom porozmýšľal, Harry pridal k tomu nápadu. "Myslím, že keby ste prilepili nohy svojho oponenta, nemohol by odskočiť, však?"

"Excelentný postreh," uznal Snape, osobne potešený. Možno že tie extra lekcie sa skutočne oplatili.

Harry sa na neho šibalsky pozrel. "To bolo bystré, však?"

Teraz bol Snape ešte viac prekvapený – ten fagan skutočne dával pozor na to čo hovorí? "Predpokladám," priznal ľahostajne. Nenechá tú malú príšeru, aby si začala o sebe namýšľať. "Aj keď môžete sotva očakávať – alebo chcieť – že za to dostanete čokoládovú žabku hneď na to, čo ste zdolali tú horu zmrzliny."

"Nie, to je ok," súhlasil Harry, "ale mohli by ste mi namiesto toho ukázať to kúzlo?"

Snape zaváhal. To kúzlo malo enormný potenciál na to, aby bolo zneužité, ale Harry nepreukázal náchylnosť ku žartíkom a ani nebol v súčasnosti zapletený do nejakej nedospelej vendety… A ten chlapec si zaslúžil odmenu – nie že by mal Snape záujem priznať to pred ním.

"Oh, dobre," zavrčal, vyčarujúc Muffliato pre súkromie. "Teraz ma poriadne sleduj…" Predviedol kúzlo, trochu rozrušený spôsobom, ako chlapcovi žiarili oči, keď ho sledoval s takmer rozčuľujúcou koncentráciou. Snape prekonal svoje výhrady. Veď to bolo len Lepiace kúzlo – dokonca Potter sa mohol ťažko dostať do problémov s niečím tak neškodným.

 

 

18.05.2010 22:13:04
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one