Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Prajeme príjemnú zábavu.

Dobby a Biggi :-)

 

„... A predpokladám, že to len dokazuje, že niekedy aj keď sa niečo zdá byť nehoda, môže to mať dobrý výsledok,“ skončila Poppy. „Neviem, ako dlho by sa to Quirinusovi darilo vlastnými silami.“

Snape sa zamračil na stôl. Vypočutie, že sotenie koktajúceho blázna dole schodmi skutočne pomohlo mužovi bolo značne nepríjemné. Rozhodne nie je určené na prospech toho idiota – ani zďaleka!

„Čo si myslíte, že spôsobuje jeho ochorenie? Existuje nejaký druh ohrozenia študentov, čarodejnícka alebo muklovská choroba?“ Opýtal sa Albus. Ostatní učitelia vydali zvuky obáv, zatiaľ čo Snape podráždene prevrátil očami. Avšak, pretože to bolo jeho zvyčajné správanie počas porady, niekto mu nevenoval veľkú pozornosť.

Poppy si povzdychla. „Ja naozaj neviem. Moje kúzla neukazujú nič nenormálne, ale je tu niečo...  čudné na nich. Nie som si istá, čo to spôsobuje. Vzhľadom k jeho úbohému stavu, začínam uvažovať, či ho nenapadol nejaký druh muklovského parazita, keď putoval po tých lesoch v Albánsku. Stratil veľkú váhu, je chudokrvný a slabý... ale trvá na tom, že nepociťuje žiadne nadúvanie alebo hnačky, ktoré sú zvyčajne spojené s parazitmi, aj keď premýšľam, že by som použila muklovské zariadenie, ktoré mi umožňuje pozrieť sa do jeho –“

Teraz zvyšok učiteľského zboru vyzeral tak, ako by ľutoval, že podporuje čaromedičku a Snape sa chopil príležitosti. „Poppy láskavo sa vyhnite diskusii o ľudských zvykoch. Nie sme vašimi kolegami zo Svätého Munga a nestaráme sa o Quirrelovu ri-“

„Som si istý, že mu všetci želáme skoré uzdravenie,“ prerušil ho rýchlo Albus. „Prosím, povedzte mu to, takto za nás a uistite ho, že sa nemusí starať o svoje hodiny.“

Poppy sa zastavila pohľadom na Severusovi dosť dlho, aby prikývol. „Je mi to ľúto, že nedokážem odhadnúť, kedy mu bude natoľko dobre, aby obnovil svoje vyučovacie povinnosti, ale kým prídem na to, čo odsáva všetku jeho silu, pochybujem tiež, že bude veľmi efektívny učiteľ.“

Dumbledore ignoroval Severusove posmešné odfrknutie a len prikývol a usmial sa. „Potom musí zostať na ošetrovni, kým nevyriešite túto záhadu. Trochu s radosťou prevezmem jeho vyučovanie – je to už príliš dlho, čo som mal denný kontakt so študentmi.“

Pomfreyová vyzerala utrápene. „Naozaj si myslím, že by mal byť presunutý do Sv. Munga –“ 

„Nie!“ Dumbledorov tón hlasu bol neoblomný. Snape sa znovu zamračil na stôl. Necítil by sa bezpečne, kým by bol Quirrel preč z hradu a nemal žiadny ďalší prístup k Harrymu, ale Dumbledore bol neústupný v udržaní muža v bezprostrednej blízkosti, kým by lepšie pochopili kam smeruje jeho oddanosť.

Poppy chvíľu vyzerala nahnevane, potom si povzdychla. „Dobre, z dôvodom, ktoré odmieta zverejniť, Quirinus trvá tiež na pobyte tu. Predpokladám, že vzhľadom na to, že sa necíti horšie, že tan nie je nič zlé... a on je teraz trochu silnejší, keď je schopný zostať v posteli a šetriť si svoje sily, ale ja si len prajem, aby som vedela, čo bolo príčinou jeho problému, nemôžem ho navždy udržiavať elixírmi a inými umelými pomôckami!“       

„Som si istý, že nádete odpoveď,“ povedal upokojujúcu Albus a Poppy sa podarilo vyčarovať úsmev.

Snape uvažoval. Vyznelo to tak, ako keby sa Quirell neponáhľal opustiť Poppyine rozmaznávanie a mohlo by to Albusovi poskytnúť možnosť sledovať jeho pohyb počas jeho obdobia v Albánsku. Ich najlepšou teóriou doteraz bolo to, že na svojich cestách narazil na niekoho zo Smrťožrútov a oni vedeli, že Harry mal tento rok nastúpiť na Rokfort, prisvedčili Quirella, aby sa pripojil k ich intrigám. Snapa nenapadlo, že by mnoho Voldemortových nasledovníkov vo východnej Európe prežilo jeho zmiznutie, ale stačil by jeden alebo dvaja o niečo nebezpečnejší – ako Bellatrix – a všetci by mohli do pekla znovu uniknúť.

„Nejaké ďalšie veci?“ opýtal sa Albus.

Ostatní pokrútili hlavami a schôdza bola prerušená. Keď odišli, Flitwick odtiahol Severusa bokom, aby sa vyjadril o Harryho rýchlom pokroku v jeho extra hodinách. „Veľmi pôsobivé, Severus! Dokonca som začal s chlapcom niektoré veľmi základné cvičenia bezprútikovej mágie, a bol som prekvapený prekvapený Harryho talentom. Je to naozaj silný chlapec,“ dokončil obdivne Filius.

Snape sa rozhneval. Ďalší člen Potterovho fanklubu – ako typické! Všetci si mysleli, že ten nespratník bol reinkarnáciou Merlina, radšej si prestal predstavovať, že by mohl trénovať spratka prostredníctvom niekoľkých tréningov týždenne. Ach nie, nemohlo to byť jeho tvrdou prácou, ktorou bol poverený – oveľa lepšie, ak Chlapca, ktorý prežil pokladali za zázračné dieťa.

Hmf. Nejaký zázrak. Zabralo by to dve vynadania a päť čokoládových žabiek predtým, než by narovinu súhlasil s vyskúšaním bezprútikovej mágie – a to všetko preto, že čítal, že to bolo niečo, čo by mohli urobiť len najmocnejší čarodejníci. Vzhľadom k tomu, že Harry mal stále sebaúctu ako červoplaz, okmžite presvedčil sám seba, že by to nikdy  neurobil a Snape bol prinútený oddávať sa obrovskej sentimentalite presvedčiť chlapca inak. Takmer potreboval žalúdok-upokojujúci dúšok po tom, čo musel vychrliť všetky tie nepríjemné chvály, ale slizolinská prefíkanosť (ako obyčajne) zvíťazila nas chrabromilskou tvrdohlavosťou a ten spratok to zlízal, potom okamžite – a bez námahy – levitoval pierko bez svojho čarodejníckeho prútika.

Ale prečo by to Flitwick ocenik, však? Nie. Samozrejme, že nie. „Takže, ak je ten chlapec taký talentovaný, predpokladám, že s ním rýchlo prejdete osnovy? Chcel by som s ním neskôr tento rok začať duely.“

Flitwick, sám majster duelov, zamrkal. „Tak skoro? No, som si istý, že jeho mágia kvôli tomu vzrastie, ale...“

„Výborne. Ak s ním začnete vhodné útočné a obranné kúzla, ja zabezpečím, že si bude vedomý s čím presne sa stretne, ak použije niektore z týchto kúziel mimo dozoru v triede.“

Flitwick sa nadýchol. „Harry vypadá ako veľmi zodpovedný chlapec, Severus. Som si istý, že sa nemusíte znepokojovať o takéto veci, a naozaj neverím, že je takýto prístup nutný.“

Snape sa rozhneval, ale neodpovedal. Pravdu povediac, bola to skôr úľava dozvedieť sa, že aspoň niektoré fakulty si ešte mysleli, že bol prísny na toho spratka. Obával sa, že Harryho priame odhalenia, dôkladne zničili jeho reputáciu Prekliateho netopiera, ale očividne niektoré názory len ťažko. „Nie všetky deti dobre reagujú na telesný trest, Severus,“ pokračoval starostlivo Filius, niekedy opatrný vzhľadom na náladu jeho mladšieho kolegu, „a z mojej skúsenosti s Harrym, dokonca niekoľko hlasných úderov pravdepodobne urobí viac škody než úžitku. On je veľmi odlišný od svojho otca, vieš.“

Snape obrátil vražedný pohľad na menšieho čarodejníka. „To znamená presne čo?“ zavrčal nebezpečne.

Flitwick nebol zastrašený. „To znamená,“ odpovedal jasne, „že ako chlapec bol James – pri všetkom jeho pôvabe – v tom bode príliš arogantný a na dôvažok trochu tyran. Niekoľko ostrých náprav jeho správania by nemalo prísť nevhod a mohlo by skrotiť jeho výstrelky dlho predtým, než by konečne dozrel sám. Harry, na druhej strane, je pomerne plachý a neistý v mnohých situáciách, a mám pocit, že chvála a povzbudenie, skôr ako hrozby a výprask, najlepšie ukážu jeho potenciál.“

Snape civel prekvapene na Flitwicka. Nikdy predtým si neuvedomil, že tento malý muž bol oboznámený s Jamesovými základnými chybami a musel uznať, že jeho posúdenie Harryho charakteru bolo tiež celkom šikovné. Čo to všetko robilo tým viac prekvapivým, že takmer zatváral oči pre Severusovým vlastným.

Aby pravdu povedal, oboje bolo tak nepríjemné a potešujúce – nepríjemné, že bol tak ľahko vnímaný jeho vrstovníkmi ako krutý DAREBÁK, ale potešujúce, že tomu spratkovi sa nepodarilo presvedčiť všetkých v škole, že bol veľký slaboch. „Môžem vá sľúbiť, že chlapec dostane presne to, čo si zaslúži v mojich rukách,“ povedal Flitwick povýšene, potom sa otočil preč so zavírením svojho plášťa.

Bolo dobré vedieť, že chlapcova mágia nebola potlačená, alebo zablokovaná počas času stráveného s tými ohavnými muklami. Ak by to bol ten prípad, naozaj by vytiahol niektoré z jeho najtemnejších kúziel z jeho čias Smrťožrúta. Ale ak bol Flitwick presvedčený, že Harry bol silný, potom bol silným čarodejníkom naozaj. Filius môže byť nechutne zhovievavý voči žartom študentov a neplechám, ale bol neskutočne presný pri posudzovaní magického talentu. Nikdy by nepreháňal v tomto smere, a to znamenalo, že Harrymu sa naozaj darilo a rýchlo napredoval. Severus začal v mysli katalogizovať všetky kúzla, ktoré by sa harry mal naučiť, Želatinové nohy, Sectumsempru, Avada Kedavru. Och, ešte dlho by sa nemal dostať k tým smrtiacim ešte nejakú chvíľu, ale nemal najmenšiu chuť poslať jeho zverenca čeliť Voldemortovi vyzbrojený ničím iným než Expelliarmusom.    

Bol znepokojený, že učil Harryho lepiace kúzlo minulý víkend, ale k jeho úľave, nenašiel žiadnych zo spolužiakov tej malej obludy prilepených počas metlobalu k bránkovým tyčiam, ani ostatní učitelia sa nesťažovali , že ich majetok bol tajomne priletený k ich stolo, hoci malý hlások v jeho zátylku stále trval na tom, že to bolo len ticho pred búrkou. Na druhej strane, keby vážne navrhoval učiť dieťa útočné kúzla v dostatočnom predstihu pred jeho vrtovníkmi, tak by potreboval nejaký dôkaz spratkovej sebakontroly a úsudku. Ak by Harry nemohol byť dôveryhodný s jednoduchým lepiacim kúzlom, potom by ako do pekla mohol učiť chlapca kúzla, ktorými by bránil sám seba?

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Harry sa rozžiaril na Rona a Hermionu. „Máš to! To je ono!“ Teraz všetci traja boli schopní vyčarovať účinné lepiace kúzlo.

„Ron je to naozaj úžasné, ako rýchlo ti fungujú veci, keď si dostal nový prútik,“ pochválila ho Hermiona.

Ron po chvále očervenel. „Všetko sa mi zdá oveľa jednoduchšie, vieš?“

„Zaujímalo by ma, či by mohlo byť zaklínadlo použité na udržanie vlasov na mieste...“ premýšľala Hermiona, zastrčila si svoje husté vlasy, rovnako ako tisíckrát za deň.

„Myslím, že to bude väčšia zábava prilepiť Malfoy na chlapčenských záchodoch na treťom poschodí!“ povedal veselo Ron.

„Oj!“ Harry sa zamračil na svojho priateľa. „Ani na to nepomysli. Nehovor to ani dvojčatám. Profesor Snape by nás zabil.“

Ron zbledol a chytil si s obavami zadok. „Dobre, dobre. Sakra, Harry, len som žartoval.“

„Áno, dobre, nechcem aby niekto vedel, že vieme toto zaklínadlo. Nie, kým vyriešime prípad, Fialového turbanu.“

Hermiona sa rozosmiala. „Prepáč, Harry, ale znie to ako jedna z tých televíznych detektívok.“

Harry sa zasmial, skôr z Ronovho zmäteného výrazu, ako po Hermioniných slovách. „Áno, ja viem, ale takto o tom premýšľam.“

„Dobre, dobre, teraz, keď všetci vieme zaklínadlo, čo teraz?“ spýtal sa Ron.

„Musíme sa dostať až k ošetrovni a zistiť, kde je.“

„Chceš povedať, že chceš prísť tomu na kĺb?“ Hermionine zachichotanie ju skoro opäť premohlo, ale ďalšie Ronove slová rýchlo vyhnali jej veselosť.

„Hermiona to môže urobiť. Môže ísť za Madam Pomfreyovou a poobzerať sa okolo, zatiaľ, čo bude tam.“

„Prečo práve ja?“ namietala ich kamarátka. „Prečo nie Harry?“

„Quirrell vždycky spôsobí, že ma bolí jazva,“ protestoval Harry. „Je tam okolo neho niečo divné, a profesor Snape mi už povedal, aby som sa od neho držal ďaleko. Okrem iného.“

„Necheš, aby sa Harry dostal do problémov za neposlúchnutie jeho otca – ehm, profesora, však?“ Ron pozrel vyčítavo na Hermionu.

Vzdychla si a podvolila sa. Počula, čo Snape urobil chlapcom za husársky kúsok s trolom, a mala podozrenie, že bude platiť za svoje šťastie, že unikla bitke za nadchádzajúce roky. „No, v poriadku. Ale, čo mám povedať Madam Pomfreyovej?“

Ron očervenel. „Nemôžeš tak ísť kvôli – vieš – dievčenským problémom?“

Hermiona prevrátila očami. „Dievčenské problémy? To je to najlepšie, čo môžeš vymyslieť?“

Ryšavec bol úplne začervenaný, ale tvrdohlavo sa držal svojho nápadu. „Pýtala si sa. Takže – je to absolútne dobrý nápad.“

„Fajn,“ rozhnevala sa. Prečo si do pekle vybrala dvoch chlapcov za najlepších priateľov?“

Harry, ktorý mal zabrániť tomu, aby došlo ku konfliktu sa s úľavou usmial. „Vďaka, ´mión. Okrem toho, vieš, že si jediná, kto sa tam môže dostať bez Pomfreyovej podozrenia. Ak by sme sa Ron alebo ja snažili dostať von z triedy s tým, že potrebujeme ísť za Madam Pomfreyovou, oni by to len pochopili, že sme sa len snažili uliať.“

„Neviem si predstaviť, prečo by to zobrali takto,“ odsekla ironicky, ale bez skutočnej zloby. Harryho dôvod bol opodstatnený, a ona to vedela. „Ako dlho vlastne bude v nemocničnom krídle?“

Harry pokrčil ramenami. „Pýtal som sa profesora Snapa a on hovoril, že sa nevráti späť dlhšiu dobu. Profesor Dumbledore hovoril o tom, čo by sme mali robit na budúci týždeň na hodine Obrany proti čiernej mágii, takže to vyznelo, akoby nás plánoval učiť minimálne tak dlho.“

„Dobre, tak pôjdem a zistím kde je – čo potom?“

„Potom vymyslíme, ako ho čo najviac prekvapíme, keď tam bude sám,“ navrhol Ron.

„Áno,“ súhlasil nadšene Harry. „Vy dvaja môžete predstierať, že ho chcete navštíviť alebo sa opýtať na otázku z Obrany čiernej mágie a ja sa budem plížiť okolo a začarujem jeho turban na stenu alebo posteľ alebo niečo iné.“

„Harry.“ Rovnako aj Hermiona túžila vyriešiť túto skladačku – celú skladačku – stále ešte cítila povinnosť na niečo upozorniť svojich impulzívnych priateľov. „Nemyslíš, že profesor Snape bude tebou podrazený, keď sa dozvie, čo sme urobili profesorovi Quirrellovi? Myslím, že viem, že nemá rád toho muža, ale je to stále profesor, ktorému spravíme tento kúsok.“

Harryho čelusť stvrdla. Je to záhada a ideme ju vyriešiť, stavím sa, že bude sa bude príliš zaujímať o to, čo nájdeme, než sa hnevať.“ Po neveriacom pohľade svojich priateľov si povzdychol. „No dobre, tak sa bude hnevať, ale myslím si, že tiež bude chcieť vedieť, čo nájdeme. To nie je ako vtedy, keď povedal, že s profesorom Quirrellom nie sú žiadne žarty, takže to nie je ako keby som ho neposlúchol, a to aj v prípade, že profesor Quirrell je naozaj šialený, keď mu spadne dole jeho turban, nie je mu dovolené, aby ma udrel – nemám ho nechať, aby sa o to pokúsil – takže najhoršie, čo dostanem je trest. Vy môžete len povedať, že ste nevedeli, čo robím.“

Ron vyzeral pochybovačne. „Naozaj si myslíš, že tomu bude niekto veriť?“

Harry sa pozrel tvrdohlavo. „Bude to moje kúzlo, takže nebude mocť dokázať niečo iné. A nie je to tak, že by mi profesor Snape urobil čokoľvek zlé. Myslím si, že najprv mi jednoducho vezme moju metlu, možno mi pridá esej alebo nejaké riadky. Ale neznáša Quirrella tak veľmi, že ma pravdepodobne nebude trestať príliš veľmi. Potom, keď s ním budem mať trest, budeme môcť hovoriť o tom, čo bolo na Quirrellovi čudné a potom si nebude viac myslieť, že som nejaký otravný malý chlapec.“ Harry sa začervenal. Nechcel vlastne povedať tú poslednú časť, ale nechal sa uniesť.

Hermiona ho obdarovala súcitným pohľadom. „Som si istá, že profesor Snape si nemyslí, že si otravný malý chlapec, Harry. Myslím si, že len chce, aby si bol dobrým študentom a slušne sa správal.“

Ron prevrátil očami. „Oh, no tak, Hermiona – chceš zistiť rovnako ako my, čo skrýva!“

„Nikdy som to nepovedala, Ronald! Ale proste nechcem, aby sa Harry znova dostal do ťažkostí.“

Harry sa začervenal. „Nie je to tak zlé, Hermiona. No tak. Bude to veľmi zábavné prísť na niečo, čo nevedia ani učitelia. A ostatné fakulty si budú myslieť, že je to geniálny žart.“

Dievča si pozdychlo. „Nemyslím si, že profesor Snape má naozaj rád žarty, Harry. Nevravel o ňom niečo Ron, že ho vedia dvojičky nahnevať ich žartami?“

„Áno, ale ich sú hlúpe,“ tvrdil Ron. „Myslím, že zmenili jeho fakultu na zeleno, tak nejako. Robíme dôležité veci, ako je zistenie, čo robí prefíkaný profesor a prečo sa schováva na ošetrovni, čo má pod jeho turbanom. Neurobme to, aby sa ľudia len smiali, ok?“

Hermiona sa vzdala. Jej zvedavosť bola v jednom ohni a nikto nemohol povedať, že sa nesnažila. „Dobre, pôjdem teraz hore a navštívim Madam Pomfreyovú.“

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Dva dni prešli odvtedy, čo Hermiona preskúmala nemocničné krídlo a inteligentne podala hlásenie o tom, že Quirrell, ako sa zdá, trávi väčšinu času za zaťahovacími závesmi spaním a otravovaním domácich škriatkov žiadosťami o jedlo, knihy, pohodlnejšie vankúše, nezvyčajné druhy čaju a inými večne nespokojnými sťažnosťami. Hermiona bola – predvídateľne – naštvaná pre jeho správanie ku domácim škriatkom a jej hnev neutíšili ani Ronove uistenia, že tie malé tvory to majú radi. Dokonca madam Pomfreyová vyzerala trochu podráždene, obzvlášť keď jej diagnostické kúzla nemali žiadnu odozvu a profesorove neustále ufňukané žiadosti škriatkom jej už išli na nervy.

Dva dni sú samozrejme, celá večnosť pre 11 ročných a tí traja boli stále nervóznejší, čo sa týkalo uskutočnenia ich plánu. Potom, uprostred hodiny Čarovania, sa Ron zamyslene zadíval von oknom namiesto toho, aby si skúšal kúzla a zbadal niečo, pre čo takmer spadol zo stoličky.

"Psssst, Harry!" podarilo sa mu získať pozornosť jeho kamaráta a ukázal na okno.

Harry sa nenútene nahol dozadu, aby videl, na čo Ron ukazuje a jeho oči sa rozžiarili. "Hermiona!" štuchol čarodejnicu sediacu vedľa neho.

"Čo?" spýtala sa podráždene, keď jej jeho štuchanec úplne zruinoval správny pohyb prútikom.

"Pozri!"

Hermiona sa pozrela von oknom a videla madam Pomfreyovú prechádzať po hlavnom nádvorí mieriac k Hagridovej chalupe. "Teraz je ten správny čas! Uskutočniť náš plán!" zasyčal Harry. Cítil sa presne ako vodca prepadového komanda z jedného filmu, ktorý sa mu podarilo vypočuť z jeho prístenku. Často mal dôvod oceniť to, že aj strýko Vernon aj Dudley radi počúvali televízor veľmi hlasno.

Hermiona to nerada priznávala, ale tiež cítila zvláštne vzrušenie. "Roger," zasyčala späť, ona tiež videla viaceré z tých filmov. Spratala si veci a prešla ku profesorovi Flitwickovi.

Harry a Ron nepočuli, čo mu povedala, ale ten muž sa takmer okamžite začervenal a energicky prikyvoval. Hermiona sa vďačne usmiala a odišla z triedy.

"Páni, tá je v tom dobrá," zamumlal Ron, ohromene.

O 15 minút skončila hodina a profesor Flitwick bol potešene prekvapený, keď za ním prišli Ron a Harry a ponúkli sa, že odnesú Hermione veci na ošetrovňu.

"Päť bodov za to, že ste nápomocní spolužiaci," ocenil ich. "Som si istý, že slečna Grangerová ocení vašu ohľaduplnosť a tu máte priepustku, ak by ste chvíľu meškali na ďalšiu hodinu."

"Ďakujem, pane!" povedali naraz, tváriac sa podozrivo nevinne, potom bežali na ošetrovňu, kým sa nevráti madam Pomfreyová skôr, ako úspešne dokončia Operáciu turban.

Hermiona na nich zvedavo čakala pri vchode na ošetrovňu. "Je tam, spí," zašepkala. "Môžete počuť, ako chrápe. Madam Pomfreyová je stále preč. Čo teraz?"

“Vy dvaja zostanete tu," inštruoval Harry potichu. "Keď vám dám znamenie, Ron, ty krič, 'Trol!' tak ako si kričal vtedy v knižnici. Poriadne nahlas, hej?" Ryšavý chlapec prikývol. "To by ho malo donútiť posadiť sa a ja budem vidieť, čo má pod turbanom. Ak vylezie spoza závesov, Hermiona, ty začni kričať na Rona za pokus napáliť ťa. Možno že si najprv ani nevšimne, že nemá turban. Ja budem pripravený zrušiť to kúzlo, keď už bude bez turbanu a mohol by si myslieť, že mu jednoducho len spadol, skôr ako že som mu ho ja zhodil. Ok?"

Ron lačne prikývol. Zistil, že by sa mohol dostať do problémov za pokus vystreliť si zo spolužiačky na ošetrovni, ale stálo to za to, a navyše Quirrell bude taký dopletený, že ich všetkých pošle preč.

Hermione žiarili oči. Toto bolo ako prieskum terénu – a bolo to oveľa zaujímavejšie, ako len čítať o tom, čo našiel niekto iný. "Ok, Harry! A ak sa ukáže madam Pomfreyová, povieme jej, že mi prišlo zle na hodine a ty si mi prišiel pomôcť a išiel si sa pozrieť, či nie je s profesorom Quirrellom."

Harry sa usmial a prikývol. Jeho svedomie sa mu snažilo povedať, že všetci hovorili strašne veľa klamstiev a boli ľahšie spôsoby, ako sa porozprávať so svojim opatrovníkom, ale popri vzrušení v tej chvíli bolo jednoduché potlačiť ten slabý hlások.

Vyzul si topánky a rýchlo prešiel ku závesmi ohradenej časti oddelenia vďačný, že desaťročie u Dursleyovcov ho naučilo, ako sa nečujne pohybovať. Tie závesy neboli nič iné ako tri oddelené panely, takže bolo pre Harryho jednoduché nazrieť pomedzi ne. Opatrne zabránil styku so závesmi, lebo už vedel dosť o ochranných kúzlach na to, aby vedel, že ak Quirrell nejaké použil – veď bol predsa učiteľom OPČM a zdravá dávka paranoje bola prakticky požiadavkou pre toto pracovné miesto – tie ochranné kúzla mohli byť veľmi ľahko spojené s tými závesmi.

Špehujúc cez medzeru, Harry videl, že Quirrell hlboko spí a hlasno chrápe, ten smiešny turban bol pritlačený o vankúš a preto tlačil jeho bradu k jeho hrudi v tak neprirodzenej polohe. Harry nenápadne vyslal tri lepiace kúzla, dve na prilepenie vankúša ku posteli a jedno na prilepenie turbanu ku vankúšu. Aj napriek tomu Quirrell naďalej chrápal.

Odstúpil a zodvihol palce na svojich priateľov. Hermiona skontrolovala chodbu, či sa neblíži madam Pomfreyová a keď videla, že vzduch je čistý, prikývla Ronovi. Obrovský úškrn takmer rozpolil jeho tvár, Ron sa radostne zhlboka nadýchol a zakričal: "TROL! TROL!"

Výsledok bol presne taký, ako všetci traja čakali. Quirrell kŕčovito zoskočil z postele, okamžite vytasil prútik. Dokonca sila jeho Protega poslala závesy do vzduchu, prezrel miestnosť, aby zistil kto to kričí.

Harryho plán fungoval perfektne. Turban zostal na posteli, prilepený ku vankúšom a Quirrellova holá hlava bola teraz úplne viditeľná. Alebo to boli … hlavy?

Harry hľadel na odporný výjav pred sebou a všetky myšlienky na odstránenie lepiacich kúziel boli dávno zabudnuté. Mohol byť nový v čarodejníckom svete, ale inštinktívne vedel, že táto kreatúra stojaca pred ním je niečím veľmi, veľmi nenormálnym. Dokonca aj mágia vychádzajúca z tej formy v sršiacich vlnách bola skazená a zlá. Ohromujúca aura zla bola prekonaná len hnilobným pachom. Teraz, keď bol odstránený krycí pach cesnaku, Harrymu to neprekonateľne pripomínalo pach skazeného mäsa. Bolo to odporné, ako úbohá zdochnutá mačka, prejdená autom, čo ležala v jarku Privátnej ulice, kým sa teta Petunia nesťažovala na úrade.

Ten skazený pach osamote Harrymu prevracal žalúdok, ale keď sa na neho zamerali žiarivo červené oči tváre na zadnej strane Quirrellovej lebky, skoro sa na mieste pozvracal. "Taaaaak. Ten chlapec ma chce napadnúť..."

Ron a Hermiona sa potkli o závesy, čo oddeľovali Quirrela od zvyšku ošetrovne a spadli na zem. Za iných okolností, pohľad na ich plešatého profesora, divoko mávajúceho svojim prútikom, by ich rozosmial, ale tu a teraz nebolo nič smiešne na pohľade pred nimi.

Ron bol sklamaný. Hermiona mala pravdu – Quirrell bol plešatý, ale nevidel nič ako jazvu po kliatbe. Oh, dobre, dúfajme, že ten muž sa veľmi nenahnevá.

Hermionine bystré oči okamžite zaznamenali nedostatok vlasov na Quirrelovej hlave a v duchu sa pýšila svojim správnym predpokladom, ale ďalej si pozerala čarodejníka, hľadajúc záchytný bod, prečo ten muž nosil turban. Na tvare jeho lebky bolo niečo zvláštne… Posunula sa, aby mala lepší výhľad a zamrzla, práve keď sa rozľahol miestnosťou syčivý šepot. "Taaaaak…"

Harry kŕčovite prehltol. "K-kto ste?"

Scvrknutá tvár sa ticho uštipačne zasmiala. "Hluuupy chlapec. Nessspoznávaš ma?"

Quirrell, ktorý sa práve uistil, že na ošetrovni nie je žiadny trol, sa neisto otočil dozadu. "Pane?"

Ron zdesene vykríkol keď zbadal tie dve hlavy. "T- t- to je –" koktal, zavesiac sa do Hermioninho rukáva.

"Voldemort," vydýchla, hľadiac zdesene. "Je nažive."

"Tvrdím, Quirinus, že mi dlžíte službu za to, že som túto vec musela niesť až sem. Ja som povedala Hagridovi, že hrozno je tradičným darčekom pre chorého, ale on trval na tom, aby som vám priniesla jednu z jeho tekvíc – Čo pre Merlina je toto?" Madam Pomfreyová vstúpila, pretlačiac sa cez dvojité dvere do nemocničného krídla spolu s obrovskou tekvicou pritlačenou na jej hruď. Jej veselé rozprávanie zaniklo v zalapaní po dychu, keď Quirrel otočil hlavu, držiac telo tak, aby obe tváre mohli vidieť vyrušiteľa.

"Duro!" Skôr, než sa čaromedička stihla pohnúť, Voldemort vychrlil kúzlo a Quirrelovo telo zodvihlo prútik a vystrelilo na Poppy čierny lúč.

Lúč trafil tekvicu a rozplynul sa, jeho sila sa roztrieštila skôr, než stihol zasiahnuť nechránenú čarodejnicu. Sila toho kúzla bola ale aj tak taká veľká, že to Poppy odhodilo dozadu, cez dve stoličky a treslo ju o stenu. Bola v bezvedomí ešte skôr, než dopadla na zem. Popri tom to kúzlo premenilo tú obrovskú tekvicu na kameň a ten ťažko dopadol na zem a rozdrvil pod sebou kamennú dlažbu.

Vystrašená Hermiona a Ron preleteli pohľadom z pokrčeného tela čarodejnice na ticho sa smejúceho profesora na opačnom konci miestnosti. "Poppy, ty otravná krava, toto som chcel urobiť už dávno," posmieval sa Quirrell a vôbec pri tom nekoktal.

"Vy – vy ste sa ju pokúsili zabiť," koktala Hermiona neveriaco.

"To je naozaj to najlepšie čo dokážeš urobiť, ty malá šprtka?" chechtal sa Quirrell, lenivo na nich mávol prútikom. "Tak hlúpe malé dievča."

Voldemortove oči boli stále zamerané na Harryho. "Nepoznáš ma, chlapče? Preklínal som tvoje meno každý deň počas minulých 10 rokov. Nerobil si aj ty to isté? Naozaj nevieš, kto som?"

Harry sa snažil udržať svoj hlas pevný, dokonca aj keď mal pocit, ako keby mu niekto zmrazil vnútornosti. "Poznám ťa. Ty si Lord Volauvent."

"Áno! Ja som ten, čo zabil tvojich rodičov. Ja som Ten Koho – Počkať. Ako si ma to nazval?" Voldemortove oči sa zúžili.

Využijúc chvíľkovú nepozornosť Temného pána, Ron vytasil svoj nový prútik. "Zožeň pomoc!" prikázal Hermione, postavil sa pred ňu a zodvihol prútik.

Quirrell nenútene mávol prútikom a Rona vyhodilo hore a tresklo ním o strop, potom ťažko dopadol na zem. Nariekal od bolesti, z hlavy sa mu valila krv.

"Nehýb sa," povedal Quirrell znehybnenej Hermione, potom pokorne sklopil oči k zemi. "Čo mám urobiť s tými spratkami, môj pane? Mám ich zabiť?"

Harry nejasne vnímal konverzáciu pred sebou, ale tie príšerné červené oči vyplnili jeho pohľad, jeho myseľ a jeho dušu. Všetko svetlo a nádej a guráž ho opustili. Bol naničhodný čudák, nechcená ohavnosť. Beznádej ho ťahala dolu a priškrtene vzlykol. Stál sám – úplne osamelý a prázdny – pred Temným pánom. Voldemort povstal znova a tento raz už umrie.

"O minútku," povedal Voldemort neprítomne, jeho oči sa stále vpíjali do tých Harryho. "Najprv dokončím, čo som začal pred 10 rokmi. Pozdravuj odomňa svojich rodičov, Potter. Sectumsempra!"

Spomenutie jeho rodičov spravilo to, čo nič iné nemohlo urobiť. To jediné slovo prinútilo Harryho myseľ preblesknúť najprv k Severusovi a hneď potom k obrázku jeho rodičov. Po prvý raz, vďaka fotografiám, ktoré Snape zozbieral od zvyšku profesorského zboru, videl svojich rodičov a vedel, že Dursleyovci klamali. Jeho rodičia boli odvážni, milujúci a silní čarodejníci, ktorí ho ľúbili viac ako svoj život. On nebol žiadny čudák. On bol poklad – najcennejšia vec na svete. Dokonca aj teraz, Snape mu jasne povedal, že Harryho spokojnosť -  zdravie a šťastie – sú pre neho oveľa dôležitejšie, ako čokoľvek iné.

Harry myslel na Snapa, ako vyzeral, keď Harrymu utieral špinavú tvár alebo keď mu dával metlu. Myslel na tú fotku Jamesa a Lily držiacich malého Harryho, ktorú mu dala Minerva. Snape ju umiestnil do rámika na Harryho nočný stolík (aj keď dodatočne tvrdil, že to bol domáci škriatok, ale Harry ho videl) a tá spomienka na lásku jeho rodičov bola prvá vec, na ktorú sa Harry ráno pozeral, keď sa zobudil a posledná, ktorú videl, kým zaspal.

Tie predstavy premohli tie červené oči postavy pred ním. Láska, nie len láska, ktorá bola zjavná z toho, ako ho jeho rodičia objímali, kým bol maličký, ale aj láska, ktorú mu venoval jeho profesor, keď podstúpil všetky strasti zbierania tých fotiek, naplnila prázdnotu v Harryho vnútri teplým pocitom bezpečia.

Myšlienka na jeho rodičov – na všetkých troch – prelomila Voldemortovo zovretie a chlapec vysunul prútik zo zápästného držiaka. "PROTEGO!" zakričal Harry.

Jeho ochranný štít sa pred ním zjavil práve vo chvíli, keď na neho letela Voldemortova kliatba. Silné ochranné kúzlo zneškodnilo kliatbu a odrazilo ju do postele.

"Ako – ako si sa to naučil?" zhíkol Quirrell. "To som ti nikdy neukázal!"

"Si mŕtvy, Volauvent," zavrčal Harry, zohnúc sa do defenzívneho postoja.

"Je to VOLDEMORT!" zavyl Temný pán naštvane. "Ja som Lord Voldemort! Predo mnou sa budeš skrývať!"

"Si len hlúpy duch," odsekol Harry. "Príliš sprostý na to, aby vedel, že je mŕtvy!"

Rozčúlený chlapcovou novonadobudnutou gurážou, Voldemort prikázal, "Chyť ho! Prinesieme ho do Komnaty a vo voľnom čase mi bude potešením vyrezať mu jazyk a iné časti tela."

"Ako si želáte, pane," odpovedal Quirrell poslušne a chmatol po Harrym.

Harry sa pokúsil zdržať ho od seba pomocou Furnunculus, čo mu ukázal Draco, ale Quirrell ho ľahko zablokoval a schmatol Harryho zápästie. Sekundu na to zreval od bolesti a pustil Harryho, ako keby sa popálil.

"Môj pane! To páli, to páli! Keď sa ho dotknem, zhorím!" protestoval Quirrell, držiac si popálenú ruku.

"To robí jeho prekliata matka. No dobre – tak ho musíme zabiť tu a teraz," povedal Voldemort pohŕdavo. "Použi na všetkých Avadu."

Harry zízal na svoje zápästie. Nebolo popálené ako to Quirrellovo, ale keď ho ten muž chytil, bolelo ho to – ako keby niečo z neho ťahalo životnú silu. Jeho inštinkty mu vraveli, aby sa dostal čo najďalej od Quirrella, ale jeho myseľ si uvedomovala, že Quirrell je zranený. Že letmý dotyk s jeho kožou na tak kratučký okamih mu spôsobil vážne popáleniny na ruke.

Harry si nikdy potom nebol istý, či sa vlastne rozhodol jednať, alebo či mu to v tom okamihu napadlo a podľa toho jednal, ale v tom krátkom momente medzi tým, ako Voldemort prikázal všetkých zabiť a tým, ako Quirrell zodvihol prútik, v hlave sa mu vynorila otázka: "Ak môj dotyk urobil toto s Quirrellovou rukou, čo dokáže urobiť s jeho tvárou?" A ešte si to ani nepremyslel a už vystrelil vpred a schmatol Quirrellovu hlavu – jednou rukou cez profesorovu tvár a druhú pevne pritlačil medzi Voldemortove krvavo červené oči.

Výkrik ktorý nasledoval prebral Hermionu s paralýzy a ponáhľala sa vpred, rozhodnutá pomôcť svojmu priateľovi. Harry sa toho čarodejníka držal ako kliešť, hlavu mal stiahnutú medzi plecia, v snahe chrániť sa pred údermi svojho protivníka.

Quirrell ho schmatol, znovu zreval a pustil ho, potom sa znovu pokúsil odbiť Harryho bez toho, aby sa ho vôbec dotkol. Medzitým Voldemort kričal príkazy a zavýjal od bolesti, keď ho Harry pichal do očí prstami v snahe udržať sa na striasajúcom sa a krčiacom sa mužovi.

Quirrell spadol na jedno koleno, stiahnutý k zemi Harryho váhou, jeho koža sa už černala a odpadávala na mieste, kde ho Harry držal. Pri tom sa stal neodolateľným terčom pre Hermionu. Jej otec si chcel byť istý, že jeho malé dievčatko sa bude vedieť brániť a – s technikou na ktorú by bol hrdý aj sám David Beckham– vykročila vpred a kopla Quirrell presne medzi nohy.

Dokonca aj posadnutí Temným pánom cítili v tých miestach ukrutnú bolesť, ktorá sa nedala ignorovať. Quirrellov výkrik dosiahol výšku obvykle pripisovanú len samotnej Banshee a upustil svoj prútik, skrútil sa a spadol na bok.

Ten pohyb ho vytrhol z Harryho zovretia a Harry na chvíľku prestal, lapajúc po dychu v snahe upokojiť závrat, ktorý dostal. Hermiona sa na neho pozrela a zastavil sa jej dych. Harry vyzeral vyčerpaný – tá strašná príšera z neho takmer vysala dušu – ale aj tak vedela, aj keď s malou dávkou neistoty, že sa Harry na toho muža znovu vrhne, len aby už zasa porazil Voldemorta.

"Ron!" zakričala, pozerajúc sa ponad plece. "Urob niečo! Musíme Harrymu pomôcť!"

Ronovi sa podarilo postaviť sa na nohy, opierajúc sa o zvyšky jednej zo stoličiek, ktoré rozmlátilo Poppyino telo. Jeho oči horúčkovite hľadali nejakú zbraň, zastali na tekvici a švihnutím prútika – ktorý sa mu nejako podarilo udržať v ruke – ju levitoval. Nebol si istý, čo s ňou má urobiť, no spomenul si na to, ako Harry použil tú halapartňu proti trolovi a tak chcel urobiť niečo podobné. "Harry!" zakričal.

Harry sa pozrel hore a videl tú enormnú zeleninu, ako sa vznáša vo vzduchu a okamžite si spomenul na posledný týmový nácvik, keď mu dorážačka skoro odrazila hlavu. "Pošli mi to!" zakričal.

Aj popri chabým úsudkom, Ronovo telo nestratilo svoje znalosti metlobalových pohybov. Chytil jednu nohu stoličky a použijúc ju ako pálku, odpálil tekvicu ako dorážačku smerom k Harrymu.

Hermiona, nejako uhádnuc, o čo im ide, rýchlo vykúzlila lepiace kúzlo a prilepila stále skučiaceho Quirrella ku podlahe. "Prašivá malá humusáčka." Voldemortova hlava sa otočila, aby na ňu zazrel. "Zbavím svet ohavností, ako si ty!"

"Nie, dnes nie," odsekla mu späť, práve keď Harry použil svoj prútik, aby najprv chytil prilietajúci balvan a potom zrušil levitačné kúzlo.

Quirrell sa otočil tvárou k Harrymu, kým Voldemort vrčal na Hermionu, zachytil pohľadom ten pohyb a pozrel sa hore. "PANE!" Jeho zdesený výkrik bol okamžite prerušený hlasným, čvachtavým zvukom, po tom čo sila gravitácie stiahla obrovský balvan k zemi.

Tri deti hľadeli na výjav pred sebou. Telo ich profesora teraz končilo na krku. Tam, kde bola predtým jeho hlava (a Voldemortova) bola teraz kamenná tekvica a z pod nej sa rozlievala červená mláka.

"To je najodpornejší zvuk, čo som kedy počul," povedal Ron znechutene, jeho zelená tvár kontrastovala s jeho červenými vlasmi.

Hermiona kŕčovite prehltla. "Raz som v telke videla show, kde jeden chlap drvil melóny sekáčikom. To – toto malo presne taký zvuk."

Harryho výzor bol úplne neradostný, bez najmenšej známky nevoľnosti. "Myslím, že to nakoniec nebolo až také ťažké, zabiť ho."

A potom sa dve veci stali naraz.

Dvere na nemocničnom krídle sa rozleteli dokorán a dnu sa vrútil celý profesorský zbor, prútiky pripravené. Riaditeľ – prekvapivo – bežal na čele, ale Snape bol hneď za ním, nasledovaný McGonagallovou a Hagridom ozbrojeným kušou. Drobný Flitwick – neobvykle bez svojho úsmevu – vlastne letel nad ostatnými, jeho pripravený prútik svietil napoly vyčarovaným Protego.

Dokonca keď sa deti otočili, aby videli tento neuveriteľný výjav, strašný červený opar sa vytvoril nad Quirrellovym mŕtvym telom. "Potter!" Strašný, tajomný hlas jačal, oblak podobný duchovi sa premenil do Voldemortovho výzoru. "Ja sa vrátim, Potter – a ty a tvoji kamaráti sa naučíte, čo znamená bolesť."

Harry schmatol prvú vec, čo mal v dosahu a šmaril ju na tú ektoplazmatickú hmotu. Vyzeralo to tak, že to bola posteľná misa, ktorá pekne splnila jeho zámer. "******!" zakričal.

"Tom Riddle!" Dumbledore zvolal mocným hrozivým hlasom. "VYPADNI!" Profesorský zbor vrhol kaleidoskop rôznofarebných kúziel na toho ducha, ale väčšina len prešla cez neho bez efektu.

Voldemortov výraz sa zmenil v nenávistný a naštvaný, ale utiekol, pohybujúc sa pomedzi deti a profesorov a von cez najbližšie okno. Zlatý záblesk z Dumbledorovho prútika ho dobehol, ale ten tieň vyzeral, že sa vyparil do vzduchu.

Na chvíľu nastalo úplné ticho, potom "Erm… tak… už je preč?" spýtal sa Ron neisto.

Dumbledore a Flitwick mrmlali zaklínadlá, ale pri tej otázke si obaja vymenili pohľad, potom vzdychli a prikývli. "Áno. Odišiel. Na teraz," povedal riaditeľ unavene.

Snape, jednou rukou zvierajúc svoje predlaktie, pristúpil k deťom. "Ste v poriadku?" požadoval, dívajúc sa na Harryho.

Harry zodvihol oči a pozrel sa na svojno profesora. Na dlhý moment sa jeho zamrznutý výraz nezmenil, potom sa jeho výraz pomaly uvoľnil do upokojeného úsmevu. "Profesor. Vy ste prišiel," povedal potichu.

A potom omdlel.

Dosť dlho trvalo, kým sa upokojil nasledujúci chaos. Museli byť privolaní liečitelia od Sv. Munga, keď našli Poppyino telo ležať na zemi stále v bezvedomí a boli privolaní Aurori z ministerstva, keď si ostatní všimli Quirrellovu mŕtvolu.

Rona, ktorý utrpel otras mozgu, okamžite uložili do postele a Hermionu tiež, aj napriek jej protestom, že nie je zranená. Snape odmietol pripustiť k Harrymu kohokoľvek okrem seba a hlavného liečiteľa z tímu pediatrie od Sv. Munga, potom trval na tom, že zostane s tým chlapcom, aj keď liečiteľ trval na tom, že je to len obyčajný prípad magického vyčerpania, spolu s emočným šokom. Nakoniec liečiteľ nalial aj Snapovi do krku Elixír na bezsenný spánok, zronene to komentujúc so slovami adresovanými riaditeľovi, že sa ešte nikdy nestretol s tak nemožným rodičom.

Nakoniec riaditeľ trval na tom, že za týchto okolností sa nebude o ničom diskutovať až do ďalšieho dňa. Stačilo, že vedeli, že Voldemort bol – znova – porazený a okamžitá hrozba pominula. Jeho magická sila a politický vplyv na Rokforte aj vo Wizengamote, tromfli všetkých protivníkov a čoskoro sa nemocničné krídlo ponorilo do ticha a liečitelia od Sv. Munga dozerali na spiacich pacientov.

Pokračovanie nabudúce…

14.06.2010 00:50:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one