Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pre všetkých trpezlivých čitateľov.
Kapitolku preložila Biggi.

Keď sa Harry znova prebudil, bolo to preto, že mu ošetrovateľka od Sv. Munga jemne pošúchala chrbát. Zažmurkal a zodvihol hlavu, zistiac, že slintá na vankúš, teda až na to že to nebol vankúš, ale jeho profesor. "Potter." Prísny hlas toho muža ho ujasnil v tom, že si všimol kaluž slín vsakujúcu do jeho pyžamovej košele.

"Dobré ráno, profesor," povedal Harry previnilo.

"Poďte so mnou, chlapci," povedala ošetrovateľka, profesionálne povzbudivo. "Dnes ste vstali poslední. Umyte sa, oblečte – ostatní vás už čakajú."

Snape na ňu vrhol svoj najlepší vražedný pohľad – "chlapci" jasné! – ale nasledoval Pottera do kúpeľne na opačnom konci nemocničného krídla.

Keď dokončili svoju rannú očistu, ošetrovateľka ich odprevadila do súkromnej miestnosti určenej pre návštevy, vedľa riaditeľne. Keď vstúpili do miestnosti, Snape si všimol dosť veľký hlúčik ľudí, sediaci za okrúhlym stolom.

Fudge tam bol spolu s Bonesovou, Skeeterovou a, predvídateľne, Luciusom Malfoyom. McGonagallová a riaditeľ podopierali stále bledú Poppy. Červený záblesk udrel Snapovi do očí a otočil sa, aby videl Arthura a Molly Weasleyovú, ktorá držala Rona na kolenách. Vedľa nich sedeli dvaja neznámi dospelí, na ktorých sa Ron nervózne pozeral. Z faktu, že úzkostlivo sledovali Hermionu, Snape vydedukoval, že sú to doktori Grangerovci.

"Teta Molly! Ujo Arthur!" Harry zaštebotal šťastne, potom vyrazil k nim, keď Artur doširoka otvoril svoju náruč.

Harry bol vystískaný svojim čestným ujom, až mu to bralo dych, čo efektívne zničilo jeho starosti, že Weasleyovci ho budú obviňovať z Ronovho zranenia. "Oh, Harry!" Len čo ho Arthur pustil, Mollyho objala jednou rukou a druhou držala Rona. "Si v poriadku?"

"Áno," odpovedal Harry, keď sa mu podarilo znovu sa nadýchnuť. Ron sa na neho škeril, trochu zahanbene, keďže ho videl, ako sedí mame na kolenách. Harry sa na neho usmial, ale rozhodol sa, že keď si ho on nevšímal, keď ležal ako kojenec na svojom opatrovníkovi, tak ani on nič nepovie.

"Harry, poď sa zoznámiť s mojimi rodičmi," zvolala Hermiona vzrušene. "Mami, oci, toto je môj priateľ Harry a jeho ote– uh – opatrovateľ, profesor Snape."

"Ako sa máte?" Snape musel priznať, že tí muklovia mali výbornú výchovu a čudoval sa, prečo je z nich najmladší Weasley tak nervózny. Ah áno, kto by mohol rozumieť myšlienkovým pochodom detí?

"Dobré ráno," Dumbledore žmurkol na tých, čo prišli poslední. "Škriatkovia láskavo priniesli raňajky na stoly oproti, prosím obslúžte sa. A potom by sme mohli začať. Som si istý, že všetci by sme sa radi dozvedeli viac o tom, čo sa stalo včera."

Harry sa okamžite zameral na stoly na opačnej strane miestnosti. "Ooooh, pečivo!" zapišťal a okamžite letel ku sladkým koláčom.

Snape ho rýchlym tempom nasledoval a zastavil toho malého fagana skôr, ako sa stihol napchať trými nezdravými koláčmi. "Čo som povedal o vašich stravovacích návykoch, pán Potter?" spýtal sa nebezpečne tichým hlasom.

"Ale porazil som Voldesnorta!" zakňučal Harry. "Nezaslúžim si za to odmenu?"

"Až potom, keď skonzumuješ zdravé raňajky." Snape naplnil chlapcov tanier ovocím, vajíčkami, toastom a grilovanými rajčinami. Harryho mrzutý výraz ho trochu obmäkčil. "Môžeš si vybrať jednu sladkosť, ale ak ťa uvidím jesť ju pred tým, ako zješ zvyšok svojich raňajok –"

"Nebudem!" Harry sa rozžiaril, okamžite si vybral najväčší, najlepkavejší koláč s najväčším množstvom cukrovej polevy.

Keď si Harry niesol svoj tanier späť ku stolu, bol prekvapený, keď na Ronovom tanieri videl iba samé zdravé ovocie. Očakával, že ten ryšavec si tam nahromadí poriadnu kopu sladkostí, keďže bolo nepravdepodobné, že jeho rodičia by mu dnes niečo nedovolili. Obaja ho hladili po hlave alebo ho objímali. Ron vyzeral súčasne zahanbený aj potešený ich správaním – po jedenástich rokoch toho, čo bol zatienený dvojičkami, alebo Ginny, nespomínajúc ostatných súrodencov, aspoň raz si užíval pozornosť svojich rodičov.

Ako jedináčik, Hermiona bola zvyknutá na pozornosť svojich rodičov, ale Grangerovci, i keď očividne láskyplní k ich dcére, nevyzerali, že by cítili rovnaké odľahnutie ako Weasleyovci. Nebolo to nič prekvapujúce, samozrejme. Ako muklovia len ťažko mohli pochopiť, čomu muselo čeliť ich dieťa predošlý deň, kým Weasleyovci si boli až príliš vedomí toho, čo sa mohlo stať.

Medzi Grangerovcami a Weasleyovcami boli dve voľné stoličky a Snape k nim namieril Harryho. Keď sa usadili, Albus sa doširoka usmial.

"Tak sme tu, všetci spolu, živí a zdraví. Mali by sme za to poďakovať -"

"Áno, áno, vďaka Merlinovi za to všetko," prerušil ho Fudge podráždene. "Ale ja chcem vedieť, čo sa stalo? Všetky tie reči o Temnom Pánovi a zavraždenom profesorovi a o upíroch a vraždiacich tekviciach čoskoro vyvolajú hromadnú paniku!"

Harry sa pozrel na svojho opatrovníka. Upíri?

Snape si odfrkol a prevrátil očami. Fudge bol taký idiot. Stále sa snažil stiahnuť pozornosť na seba.

"Áno, samozrejme, Cornelius, práve preto sme pozvali teba a madam Bonesovú. Lucius je tu ako reprezentant Rady guvernérov a slečna Skeeterová sa postará o to, že k verejnosti sa dostane pravdivý –" ostro sa na ňu pozrel a ona aj keď vyzerala trucovite, prikývla, "- článok o tom, čo sa stalo."

Albus sa slušne otočil ku Harrymu. "Harry, môj chlapče? Možno že by si mohol začať rozprávať ten príbeh ty? Tvoji priatelia navrhli, že by si to mal byť ty, kto o tom bude hovoriť."

Zrazu Harry už vôbec nebol taký hladný. Odložil svoju vidličku a znepokojene sa pozrel na svojich priateľov. Hnevali sa na neho? Obaja, Hermiona aj Ron sa na neho povzbudzujúco pozreli, tak sa zhlboka nadýchol a pokúsil sa premyslieť si, ako podať svoju výpoveď tak, aby nikoho nedostal do problémov. Vedel, že je to nemožné, ale nechcel, aby kvôli nemu trpeli aj Ron a Hermiona.

"Harry?" naliehal Dumbledore.

Harry vzdychol a opatrne sa pozrel na profesora Snapa cez svoju ofinu. Veľmi dobre vedel, že jeho profesor sa len tak nenechá obalamutiť, ale aj tak to chcel apsoň skúsiť.

"Erm, no, mali sme Čarovanie, keď Hermiona – ah – povedala profesorovi Flitwickovi, že sa necíti dobre a tak –"

"Bolo ti zle, Hermiona?" Hermionin otec prerušil, znepokojene sa pozerajúc na svoju dcéru.

Hermiona sa začervenala, keď sa na ňu otočili všetky oči v miestnosti a utrápene sa pozrela na svoju mamu. "Mami…"

"Hm? Ah!" Pani Grangerová pochopila mlčanie svojej dospievajúcej dcéry a povedala svojmu manželovi. "To nič."

"Oh? Oh! Ahá." Pán Granger to rýchlo pochopil.

"Uh, takže," Harry sa cítil vinný za to, že to dievča tak veľmi strápnil, ale nevidel inú možnosť, ako sa tomu vyhnúť. Z pohľadu, ktorý Hermiona vrhala na Rona, zrejme obviňovala toho ryšavca za ten nápad. "Tak, každopádne, keď skončila hodina, ja a Ron sme dostali povolenie odniesť Hermione jej tašku a veci a keď sme prišli do nemocničného krídla, Hermiona tam čakala na madam Pomfreyovú –"

"Oh, zlatko!" vyhŕkla čaromedička. "Museli sme sa obísť, keď som išla ku Hagridovi. Veľmi ma to mrzí, drahá, ale prečo si nepoužila čarovný zvonček, aby si mi dala vedieť, že na mňa čakáš? Okamžite by som sa vrátila! Nevidela si ho na mojom stole aj s lístkom vysvetľujúcim, ako ho použiť?"

"Erm…Á-áno, ale nebolo to až také naliehavé, madam, a nechcela som vás zaťažovať, ak ste sa starali o niekoho skutočne chorého," Hermiona klamala znepokojene.

"Tak, keď sme tam prišli, ja, ja – ummm – som povedal, že sa idem pozrieť, či nie je madam Pomfreyová náhodou v privátnom oddelení. Hermiona sa tam nechcela pozerať a ja som videl, že je tam profesor Quirrell." Harry sa pokúsil premyslieť si, ako čo najlepšie podať nasledujúcu časť príbehu. "A – a Ron si potom myslel, že bude zábavné vystreliť si z Hermiony a tak – ah – zakričal, že prichádza trol a myslím, že profesor Quirrell ho počul, lebo vyskočil z postele a –"

"Počkaj." Ľadové slovo, prichádzajúce zo stoličky vedľa neho, prinútilo Harryho trochu sa prikrčiť. Váhavo sa otočil ku svojmu profesorovi.

"Áno, pane?" spýtal sa váhavo.

"Vynechali ste kľúčovú časť príbehu, pán Potter. Možno by ste mohli vysvetliť, prečo bol turban profesora Quirrella prilepený ku jeho posteli?" Snapov zamračený pohľad informoval Harryho, že on sa nenechal obalamutiť krásne upraveným podaním príbehu.

Harry prehltol. Jasné. On to kúzlo vlastne nikdy nezrušil, však? "Ah, no…"

"Aký rozdiel robí ten idiotský turban?" Vyprskol Lucius. "Čo mňa zaujíma je, kde sa vzal Ten Koho Netreba Menovať!"

Albus sa na Harryho pozrel znepokojivo vševediacim pohľadom. "Predpokladám, že tie dve veci spolu súvisia, Lucius. Keď som preskúmal profesorov turban, zistil som, že obsahuje viacero vrstiev krycích kúziel. Bol používaný, aby zaryl niečo veľmi silné a veľmi temné."

Lucius sa zamračil, pokúšajúc sa to pochopiť, kým Fudge nechápal, Bonesová zbledla a Skeeterová vzrušene šepkala svojmu automatickému brku.

"Er…" Harry sa vzdal. Bude musieť priznať aspoň časť ich plánu. "No, ja som, erm, mu ten turban prilepil, kým spal," priznal s pohľadom upretým do stola. Počul Snapov naštvaný výdych a skrčil sa, čakajúc na najhoršie vyhrešenie v jeho živote.

Skôr ako stihol prehovoriť jeho profesor, počul riaditeľov hlas. "Ale prečo, Harry? Nikdy predtým si neprejavil záujem ani o žartíky ani o profesora Quirrella. Robiť si žartíky z chorého profesora sa jednoducho k tebe nehodí, môj chlapče."

Harry sa výdatne začervenal. Nikdy nad tým takto nerozmýšľal, ale ak bol Quirrell len bláznivý a zapáchajúci učiteľ, jeho konanie a vystrašenie toho úbohého muža ležiaceho v nemocničnej posteli by bol naozaj opovrhnutia hodný čin. "Ja – ja – um…" Prosebne sa pozrel na svojho opatrovníka. "Ja som jednoducho vedel, že niečo nie je v poriadku."

"Chlapec Ktorý Prežil je obdarený ďalším videním," Skeeterová šepkala nadšene. "Objavil Temného Pána aj napriek krycím kúzlam!"

Snape škrípal zubami. Samozrejme, že to tá ženská pochopila úplne zle. Ale on si bol nepríjemne vedomý toho, že Harry to musel zistiť na základe jeho postoja voči Quirrellovi a – vďaka chlapcovej povahe – rozhodol sa "pomôcť". Kto by bol povedal, že deti sú také vnímavé? Prisahajúc si, že bude dávať lepší pozor pri skrývaní svojich osobných názorov, Snape zavrčal na toho spratka. "O tomto budeme diskutovať neskôr, ty a ja," sľúbil mrazivo.

Harry ovisol. Dobre, aspoň že jeho profesor nežiadal odpovede práve tu, pred všetkými, alebo že mu nezakázal lietať, keď tá reportérka všetko zapisuje.

"Prosím, pokračuj, Harry. Budeme predpokladať, že si mal nejaký pocit, že nie je všetko tak, ako to vyzerá." Prikývol mu Albus.

"Um, okay, tak každopádne, keď profesor Quirrell vstal tak rýchlo, jeho turban zostal na posteli a – a on mal na zadnej časti hlavy ďalšiu tvár," Harry sa znechutene striasol. Spomienka na ten odporný pohľad bola stále príliš čerstvá.

Fudgeovi padla sánka a Luciusove obočie takmer zmizlo v jeho vlasoch. Amelia Bonesová stratila svoj monokel. Minerve zabehlo a Albus vyzeral veľmi veľmi zachmúrene. Weasleyovci obaja zbledli a objali Rona, kým Grangerovci, aj napriek ich očividnej frustrácii podľa atmosféry v miestnosti pochopili o čo sa jedná a pevne chytili Hermionine ruky.

Harry sa nervózne pozrel na profesora Snapa. Ten muž mal na tvári svoju zvyčajnú masku a tak bolo prekvapivé, keď ho jeho pevné paže schmatli a posadil si ho na jeho kolená.

Po počiatočnom šoku – a úľave, že si ho ten muž verejne neprehol cez koleno, aby ho zbil – Harry sa uvoľnil a oprel sa o profesorovu hruď. Bol prekvapený, keď cítil ako rýchlo mu bije srdce. Je možné, že jeho profesor si robí také starosti, alebo je tak sklamaný?

"Profesor?" spýtal sa s očami doširoka otvorenými.

"Hlúpe dieťa!" Vyprskol Snape automaticky, zosilniac svoje zovretie Harryho, až kým prekonal silu objatia, v ktorom Weasleyovci držali Rona. Vo všetkých jeho najhorších predstavách by nikdy nemyslel na toto. Posadnutie? Čiastočná korporálna manifestácia? Niet divu, že chlapcova jazva pálila vždy, keď Quirrell prechádzal okolo! A akú obrovskú silu to muselo stáť udržať dve duše v jednom tele – nehovoriac o zakrytí aury Temného Pána pred školskými ochrannými kúzlami.

Poppy sa striasla. "Teraz chápem, prečo sa jeho telo samo ničilo. Pomyslenie, že – tá ohavnosť tu pracovala, chodila po chodbách, učila deti!" Objala sa svojimi rukami, ako keby jej zrazu zostala zima a Minerva ju upokojujúco objala okolo pliec. "Nedovolil mi dotknúť sa jeho turbanu, ale ja som si myslela, že je to len nejaký fetiš alebo, že plešatie!" Poppy nariekala. "Nikdy by mi nenapadlo..."

"Ale, no tak, Poppy," tíšila ju McGonagallová. "Aj tak si to asi nepamätáš."

Poppy pokrútila hlavou. "Absolútne nič, odkedy som opustila Hagridovu chalupu až kým som sa zobudila s personálom od Sv. Munga obklopujúcim moju posteľ," fňukajúc vysvetlila ostatným.

"Bolo – bolo to naozajhrozné," prehovorila Hermiona. "My sme videli V-Voldemorta, a madam Pomfreyová, to bolo vtedy, keď ste vošli na ošetrovňu s tou obrovskou tekvicou, o ktorej ste povedali, že ju Hagrid posiela profesorovi Quirrellovi."

"Ah, Hagrid – vždy taký pozorný," povedal Dumbledore nežne, na čo mu Lucius venoval netrpezlivý zamračený pohľad.

"Hej, madam – hovorili ste niečo profesorovi, keď ste vošli do dverí a mali ste plné ruky a len čo vás zbadal, on- no teda oni – na vás vrhli nejaké kúzlo," vysvetlil Ron. "Páni! Vypálilo na vás také hrozivé čierne svetlo!"

"Povedal 'Duro'," dodala Hermiona a Poppy zbledla ešte viac.

"Tak potom sa ma pokúčal zabiť," zašepkala Pomfreyová úplne potichu. "Ja som tomu neverila…"

Snape podráždene vzdychol. Naivná trúba. Voldemort bol Temný pán. To si fakt myslela, že niekto dostane tento titul len za to, že je nepresný a netaktný?

Vážená Asociácia Temných pánov, rád by som sa prihlásil za člena. Prosím, objasnite mi ešte vstupné kritériá. Skutočne potrebujete zavraždiť množstvo ľudí, alebo stačí na nich použiť iba strašnú bodavú kliatbu? Je 'Crucio' absolútne nevyhnutné, alebo by stačilo, keby som použil urážky ich rodičov a povedal im, že ich vkus obliekania je absolútne otrasný? Tiež by som mohol použiť staré dobré Fazuľky každej chuti a vybrať z nich len tie najodpornejšie- šušňové alebo iné s chuťou vyvolávajúcou zvracanie. Vynašiel som kliatbu, ktorá spôsobí niekoľko bolestivých rezných rán ako od papiera – dostanem za to nejaký bonus?

"Hej, bolo dobre, že ste držali tú tekvicu," pridal sa Ron. "Tá kliatba ju trafila a zmenila na kameň, ale aj tak sila tej kliatby bola dosť veľká na to, aby vás odhodilo. Zničili ste niekoľko stoličiek a to všetko."

"A potom nám Quirrell povedal niekoľko hnusných vecí a Voldemort –" Hermiona ignorovala, ako sa väčšina ľudí v miestnosti zatvárila pri spomenutí toho mena "- prehovoril k Harrymu a Harry povedal niečo, čo ho naozaj naštvalo."

Teraz sa všetky oči opäť upierali na Harryho. "Ja – er – ja – " koktal zahanbene.

Hrozné podozrenie sa vynorilo v Snapovej mysli a zatvoril oči, jednou rukou si masírujúc koreň nosa. "Nazval si ho Lord Vol-au-vent, však?" spýtal sa rezignovane.

Lucius hlasno zalapal po dychu a Bonesová sa snažila potlačiť úškrn.

"Er, hej," priznal Harry.

Fudge vyzeral byť niečo medzi zhrozeným a nedobrovoľne obdivujúcim, kým Skeeterová sa tvárila škodoradostne. "Harry Potter nazýva Temného pána lístkovým cestom. Hrdina Svetla sa smeje do tváre smrti."

Albusovi sa v očiach poriadne iskrilo. "A potom?"

Hermiona prehovorila skôr ako Harry. "Ron bol tak odvážny!" zvolala. "Kým bol Veď Viete Kto rozptýlený, on sa ho pokúsil poraziť."

Molly zastonala a zovrela ho ešte silnejšie.

"Ale Quirrell ho hodil do stropu a nechal ho spadnúť na zem. Tak sa zranil," Hermiona dokončila, pozrela sa na Rona pohľadom, pri ktorom sa začervenal. Ten ryšavec mohol byť niekedy poriadny blbec, pomyslela si, ale on bol skutočný Chrabromilčan.

Snape zúžil oči. Takže nie jeden, ale dvaja temní čarodejníci, vyzbrojení len novým prútikom a bláznivou predstieranou odvahou? Tak ten chlapec bol skutočne pravý Chrabromilčan.

"A potom?"

"Bola som príliš vystrašená na to, aby som sa len pohla a Voldemort stále hovoril na Harryho. Vyzeralo to, ako keby bol zhypnotzovaný alebo čo."

Harry prikývol. "On niečo urobil a ja som sa cítil príšerne. Úplne opustený a beznádejne a vedel som, že ma zabije. Ale potom povedal niečo iné a ja som sa naštval."

Teraz všetci dospelí (okrem Grangerovcov) na neho užasnuto zízali. Ten chlapec sa vymanil spod Voldemortovej kontroly jeho mysle? Dospelí čarodejníci, vrátane cvičených aurorov, neboli schopní niečoho takého!

"Čo také povedal, že ťa to nahnevalo?" podarilo sa Snapovi opýtať sa tichým hlasom. Akú veľkú moc má toto dieťa? Zachytil Luciusov hodnotiaci pohľad. Potter sa dokázal porátať so samotným Voldemortom a tu bol Snape, oh-tak strašne nadávajúci a plieskajúci ho po zadku?

Harry vyzeral neisto. "On – on povedal niečo hnusné o mojich rodičoch. Ale to ma donútilo myslieť na vás a potom som sa už vôbec necítil tak sám," priznal tak potichu, že jeho posledné slová počul iba Snape.

Snape ťažko prehltol a nútil sa, aby jeho výraz zostal nezmenený, ale Harry cítil, ako sa okolo neho zovreli jeho ramená v ochrannom geste a ten teplý pocit znovu zaplavil jeho hruď. Akokoľvek naštvaný by mohol byť jeho profesor a nech nadáva koľko chce, Harry vedel, že aj tak ho stále ľúbi a to objatie to len dokazuje. Profesor Snape jednal presne ako Ronovi a Hermionini rodičia, ako to Harryho ostrý zrak zbadal.

Po prvý raz vo svojom živote, Harry sa nemusel len dívať na svojich spolužiakov ako ich rodičia objímajú a cítiť sa pri tom opustený a celkom sám. V skutočnosti, profesor Snape bol ešte lepší, ako Ronovi a Hermionini rodičia – nezostal s Harrym v nemocničnom krídle?

"No a potom na mňa použil nejakú 'secum' niečo," pokračoval Harry na riaditeľovo jemné nalliehanie.

Snape stuhol. "Sectumsempra?" spýtal sa a hlas sa mu trochu triasol.

"Hej, to je ono!" Harry bol ohromený. Jeho profesor vedel všetko!

Snape zatvoril oči a použil svoje znalosti Oklumencie, aby potlačil v mysli nechcené predstavy toho, čo to kúzlo – jeho kúzlo! – mohlo Harrymu urobiť.

"Ale viete, ja som bol tak naštvaný, tak som vytiahol prútik – tieto držiaky sú fakt úžasné, profesor! – a použil som Protego."

"Tvoje ochranné kúzlo vydržalo Sectumsempru Temného pána? " Lucius zalapal po dychu. Skeeterová sa chvela od vytŕženia a horlivo šepkala svojmu brku.

"Hej. Erm, teda, áno pane, pán Malfoy," Harry sa rýchlo opravil, nechcel vyzerať nevychovane pred Dracovym otcom. Draco vravel, že jeho otec si na takéto veci naozaj potrpí. "A potom povedal nejaké neslušné veci, tak aj ja som bol neslušný, a tak povedal profesorovi Quirrellovi, aby ma chytil, aby ma mohli zobrať do komnaty a –"

"Harry. On povedal, že chce ísť do Komnaty? Tajomnej komnaty?" Dumbledore sa netrpezlivo nahol vpred.

Harry pokrčil ramenami. "Povedal len 'do komnaty'. Nie som si istý, o akej komnate hovoril."

Dumbledore a Snape si vymenili pohľady. Ak Temný pán vedel, kde je Tajomná komnata Salazara Slizolina…

"Tak potom sa Quirrell pokúsil chytiť ma, ale keď sa ma dotkol, pálilo ho to," pokračoval Harry, nehľadiac na výrazy tvárí ostatných dospelých. "Voldevont povedal, že to má niečo spoločné s mojou mamou a povedal Quirrellovi, aby nás jednoducho zabil."

Tentoraz vzdychol Arthur a zobral Rona od Molly na svoje kolená. "Oci!" protestoval Ron, šťastne pohoršený.

"Ale ja som zistil, že ak ho to bolelo, keď sa ma dotkol, bude ho bolieť aj to, keď sa ho dotknem ja, tak som ho schmatol," vysvetlil Harry jednoducho.

"Začal horieť," dodala Hermiona. Rona držali tak pevne, že ani prehovoriť nemohol. "Mohli ste to cítiť – teda, on odporne zapáchal aj predtým –"

Dumbledore prikývol. "Používal cesnak, aby sa pokúsil zamaskovať pach smrti a hniloby, ktorý pochádzal zo zvyšku Voldemortovej duše."

"- ale keď už nemal turban, bolo to nechutné. Keď ho Harry schmatol, mohli ste cítiť páliace sa mäso." Hermiona vyzerala znechutene a každý v miestnosti sa nezávisle od ostatných rozhodol, že na večeru bude iba šalát.

"Fungovalo to. On kričal a spadol na jedno koleno," dodal Harry.

"A teba to nebolelo?" požadoval Snape.

"Mňa to nepálilo," odpovedal Harry zdržanlivo.

"Nie, ale niečo sa dialo," povedala Hermiona, nehľadiac na Harryho naštvaný vzdych. Prečo vám baby vždy musia pokaziť váš príbeh?

"Videla som, že to Harryho bolí, tak som – erm – bežala som vpred a, uh, tak nejako som… ho kopla?" dokončila neisto.

"Oooh, a ešte ako!" pochválil ju Harry, jeho chvíľková urazenosť pominula. "Ona ho kopla rovno do gulí!"

"Páni, ako ten kričal!" podarilo sa Ronovi dodať.

"Chlapec Ktorý Prežil zachránený dievčinou, ktorá kopla Veď Viete Koho veď viete kam," šepkala Skeeterová.

Hermiona zažiarila pri tomto uznaní.

"A to ho odomňa odtrhlo a ja som dostal závrat," Harry pokračoval v rozprávaní, "takže mi chvíľu trvalo, kým som ho mohol schmatnúť znovu."

"On vyčerpával tvoje magické jadro," povedal Snape naštvane a trochu zatriasol Harryho ramenami. "Ty hlúpe, idiotské decko!"

"To naozaj?" spýtal sa Harry prekvapene. "Bolo to, ako keby časť zo mňa prechádzala do neho."

Hermiona pokračovala, "Tak som zakričala na Rona, aby niečo urobil a –"

"- A ja som zbadal tú tekvicu. Myslel som si, že Harry by ju mohol použiť, tak som ju levitoval a potom na mňa zakričal, aby som mu ju poslal, tak som zodvihol kus rozbitej stoličky a pomyslel som si, že je to len dorážačka a odpálil som ju k nemu."

"Metlobalová ukážka pomohla Chlapcovi Ktorý Prežil poraziť Temného pána," šepkala Skeeterová svojmu brku.

"A 'Miona ho prilepila ku podlahe a on ju urážal a nevidel, čo robím. Tak som tú tekvicu preniesol nad jeho hlavu a nechal som ju spadnúť," dokončil Harry ticho.

Chvíľu bolo ticho, kým všetci nad tým premýšľali. Potom "Sila tekvice – Chlapec Ktorý Prežil má tajný dlh voči zelenine."

"Oh, pre – " Minerva mala dosť. "Ešte jeden absurdný nadpis, slečna Skeeterová a premením vám stoličku na kaktus!"

"Hmf!" naštvane odfúkla, ale Snape postrehol, že okolo seba použila tlmiace zaklínadlo.

"Vtedy už prišli profesori a ja, lebo nás privolali školské ochranné kúzla," vysvetlil Dumbledore Fudgeovi. "Verím, že v momente, keď turban opustil Quirrellovu hlavu, Voldemort bol odhalený a to spustilo naše nové posilnené ochranné kúzla. Nič iné, len temný čarodejník enormnej sily – povedzme rovno, že Voldemort – mohol spustiť reakciu tak silnú, takže väčšina profesorského zboru bežala, aby sa s ním mohla porátať. Pár sekúnd po Quirrellovom úmrtí, Voldemortov tieň, inak sa to nedá nazvať, opustil jeho telo. Neviem, či hľadal ďalšieho hostiteľa, ale vďaka našej prítomnosti utiekol."

Fudge sťažka vydýchol, oči dokorán. "Toto – toto –"

"- je extrémne znepokojujúce," ladne dodala Bonesová. "Aj keď sa zdá, že s odchodom Toho Koho Netreba Menovať, nie je o čom diskutovať, aspoň nateraz."

"Áno!" Fudge sa opäť chopil slova. "Presne! Toto určite napíšte do novín," povedal reportérke. "Veď Viete Kto odišiel. Verejnosť sa nemusí obávať. Všetko máme pod kontrolou."

Skeeterová prikývla a nečujne si šepkala, keď sa Dumbledore postavil, čo znamenalo koniec stretnutia. Zvyšok nasledoval riaditeľov príklad a keď si všetci popodávali ruky a rozlúčili sa, Snape sa pozrel na Luciusa. Ako tieto udalosti ovplyvnia lojalitu tohto muža?

Lucius sa uspokojil s tým, že na Severusa vrhal záhadné pohľady, kým Fudge a Bonesová sa lúčili s Dumbledorom. Čoskoro všetci odišli a zostali len rokfortskí profesori, študenti a rodičia. Lucius pravdaže odmietol možnosť porozprávať sa so svojim synom, predstierajúc, že má v meste dôležité pracovné stretnutie.

"Možno by si vaši rodičia radi prezreli hrad, slečna Grangerová? A pán Weasley, niekoľko vecí sa tu zmenilo, odkedy tu študovali vaši rodičia – čo keby ste sprevádzali Grangerovcov? Potom by ste sa mohli pripojiť k ostatným na obed, skôr než odídete," navrhol dospelým.

Grangerovci a Weasleyovci súhlasili a Minerva sa ponúkla, že ich bude sprevádzať. Albus odprevadil stále sa zotavujúcu Poppy späť na ošetrovňu, nechajúc tak Snapa a Harryho samých.

"Naozaj sa veľmi hneváte?" opýtal sa Harry nešťastne.

"Čo si myslíš?" odpovedal Snape. "Za robenie si žartíkov z Temného pána, určite!"

"Ja som nevedel, že je to On," protestoval Harry.

"Oh, tak robiť si žartíky z profesra, to je akceptovateľné správanie?" vyprskol Snape jedovato.

"Nie," priznal Harry zahanbene, "ale nie je to nebezpečné. Je to len – viete – neslušné."

"Ak si myslíš, že za svoje ohavné správanie nebudeš potrestaný –"

"Ale ja som nechcel robiť nič nebezpečné. Teda, bol to Quirrell," hádal sa Harry. Nechcel, aby si jeho profesor myslel, že vedome porušil jeho najdôležitejšie pravidlá. "Mysleli sme si, že je len čudný a smradľavý. Ani Vy ste nevedeli, že má na hlave Voldeverta, však?"

"Samozrejme, že nie!" vzdychol Snape urazene. Myslel si ten spratok snáď, že by dovolil takejto hrozbe zotrvávať v jeho blízkosti?

"Dobre, tak potom neviem, prečo sa hneváte, že ja som to nevedel." Harry sa cítil byť dosť drzý, keď sa takto hádal so svojim opatrovníkom. Nikdy predtým by sa neodvážil protestovať, ale mal podozrenie, že to Snapovi nebude vadiť.

"Predpokladám, že opäť poviete, že z toho treba viniť riaditeľa?" požadoval Snape, osobne skôr potešený, že Harry sa už nesprával ako ustráchané šteňa, trasúce sa pred trestom. Očividne mali na neho vplyv tí dotieraví Chrabromilčania.

"No, nie je to jeho práca, zabezpečiť, aby sme boli všetcio v bezpečí? A vyberať profesorov, ktorí tu budú učiť?" poukázal Harry významne.

"Pokúšate sa znejasniť veci," prehlásil Snape. "Hlavný problém je vaše hrozné správanie. Čo si myslíte, ako sa cítia vaši priatelia, keď vedia, že ste zneužili nevoľnosť slečny Grangerovej, ako výhovorku k útoku na Quirrella? Nemyslíte si, že jej to môže byť nepríjemné?" Harryho chýbajúca reakcia ho utvrdila v tom, že jeho podozrenie bolo opodstatnené. Celá vec bola naplánovaná a tí dvaja boli jeho komplicmi už od začiatku.

Snape cítil, ako sa mu zahmlil pohľad – prvá intriga jeho chránenca a hneď tak Slizolinská. Ničím sa nepodobala na tie ohavnosti, čo páchali jeho otec a krstný otec. Toto bolo rafinované a prefíkané a Harrymu sa dokonca podarilo okabátiť Dumbledora aj McGonagallovú, čo sa týka jeho motívov a spoločníkov. Ten chlapec má skutočný potenciál.

Potlačil svoje pocity hrdosti a zamračil sa na toho fagana. "Nepredstavujte si, že zostanete nepotrestaný, pán Potter. Iní rodičia by mohli omdlievať od úľavy – a byť slepí voči skutočným podstatám – takže ospravedlnia vašich priateľov, ale vy nemáte také šťastie. Ja nemám záujem povoliť vám zlé správanie úplne beztrestne a nechať z vás vyrásť nezodpovedného hlupáka."

"Awwww," Harry sa našpúlil, dokonca aj keď vnútorne jasal nad prvotným znakom, že Snape sa o neho stará. Dokonca povedal "iní rodičia", ako keby sa skutočne cítil ako Harryho otec.

"Zostanete po škole každý deň počas celého týždňa, pán Potter. So mnou, keďže sa zdá, že nikto iný nie je schopný prehliadnuť vaše malé klamstvá." Možno na konci týždňa už nebude mať túto neprekonateľnú potrebu držať toho spratka pod dozorom po celý čas. Ak ale ešte bude, potom si bude musieť nájsť ďalšiu výhovorku, aby mu mohol udeliť ďalší trest. "Najlepšie bude, ak si prinesiete poriadnu zásobu bŕk a pergamenu, keďže budete písať mnoho esejí. Keďže ste tak pevne rozhodnutý, zapojiť sa do boja proti Temnému pánovi už v tak mladom veku, budete musieť začať seriózne študovať stratégiu a taktiku boja."

"Paráda!" vyhlásil Harry. Potom, keď Snape zúžil oči, sa rýchlo opravil, "Uh, teda, to nie je fér." Snažil sa vymyslieť niečo, na čo by sa mohol sťažovať. "Erm… keď nikto iný nebude potrestaný –"

Snape zodvihol obočie. "Bol by som rád, keby som mohol slečne Grangerovej a pánu Weasleymu udeliť týždenný trest, keď na tom trváš. Pán Filch vždy potrebuje asistentov."

"Nie, nie!" Harry rýchlo vyhŕkol. "Bol to len taký nápad. Máte pravdu."

"Hmf." Snape sa na neho pozrel. "Možno že by celkom stačilo niekoľko stoviek riadkov 'Nebudem si robiť žarty z Temných pánov'." zamumlal Harry. "Tak už bolo dosť toho tvojho divadielka, mladý muž. Poď sem."

Harry vzdychol, snažiac sa udržať svoj výraz. Vyskočil zo svojej stoličky a postavil sa na miesto, odkiaľ práve Snape odsunul svoju stoličku od stola. "Len jedno capnutie, však? Za neposlúchnutie dodržiavania pravidiel a robenie si žartov z profesora. 'Lebo ja som naozaj nevedel o tom nebezpečenstve," pripomenul svojmu profesorovi znepokojene. Hneval sa na neho profesor Snape?

Snapa stále prenasledovali obrazy Harryho zlomeného, krvácajúceho tela – mučeného a nechaného smrti v Tajomnej komnate, slepo zízajúceho do prázdnoty po Avada Kedavre, rozkrájaného na kúsky jeho vlastným kúzlom – a nemohol si pomôcť, musel chlapca stiahnuť medzi svoje nohy, tak aby mohol svojimi rukami prejsť po jeho ramenách a rukách. Nechcel toho spratka objímať – Potter by sotva uvítal, keby ho chytal Snape, pre Merlina – ale jednoducho sa ho musel dotknúť, aby sa uistil, že je skutočne stále nažive, celý a zdravý. On bol oveľa viac otrasený chlapcovym rozprávaním o udalostiach, než si ktokoľvek všimol, dokonca on sám, ale teraz, keď bol sám s Harrym, možnosti toho, čo sa mu tak ľahko mohlo stať ho úplne rozochveli.

Harry spýtavo hľadel na svojho opatrovníka. Snapove oči boli oveľa pevnejšie zatvorené, než inokedy – možno sa naozaj veľmi hnevá? Nie len na Harryho jednanie s profesorom OPČM, ale tiež na to, že sa s ním hádal a odvrával? Harry si zahryzol do pery. Možno protestoval príliš? Nie že by neočakával trest a nakoniec, bol to dobrý trest. Teraz bude mať celý týždeň s jeho opatrovníkom len pre seba a podľa toho, čo hovoril, budú mať o čom hovoriť.

Ľahko sa otočil a ľahol si cez kolená jaho profesora. "Som pripravený, profesor," ponúkol, dúfajúc, že jeho ochota prijať to, čo má prísť, preváži jeho počiatočné protesty.

Snape zaťal zuby. Vedel, že má to dieťa zbiť. Bol to očakávaný následok jeho nevhodného správania. Harry bol očividne pripravený to prijať. A ten fagan sa úmyselne postavil Temnému pánovi – teda aspoň učiteľovi OPČM, nie že by to bolo lepšie. Ale práve teraz, všetko, čo chcel urobiť, bolo objať toho malého diabla a cítiť ho dýchať a počuť jeho tlkot srdca a uistiť sa, že Harry je naozaj úplne v poriadku.

Ale Snape má výbornú prax v tom, nerobiť to, čo chce, tak zodvihol ruku a hlasno toho spratka capol po zadku.

"Auč!" Harry sa vystrel, chytiac sa za zadok. Nebolelo to naozaj, ale on nechcel, aby si jeho profesor myslel, že neodviedol dobrú prácu. Profesor Snape sa naozaj veľmi snažil, Harry mu musel pomôcť nadobudnúť sebadôveru.

Snape preklínal sám seba. Príliš silno! Očividne stále nemal cit, čo je vhodné, varovné capnutie. Myslel si, že je dosť jemný, ale samozrejme, on všetko porovnával s tým, ako s ním zaobchádzal jeho vlastný bastardský otec a očividne to ešte stále robil zle.

Harry si šúchal miesto, kam capnutie dopadlo a čudoval sa, či by mal aj plakať. Veď už mal 11 a bolo to len jedno capnutie, takže sa rozhodol, že bude dobré, keď zostane so suchými očami. "Erm, profesor?" trúfol si opatrne. Jeho profesor stále vyzeral strašne neradostne a podráždene.

"Čo?" Teraz bude ten chlapec určite chcieť odísť a plakať pri riaditeľovi alebo Weasleyovcoch nad tým, ako nefér a krutý k nemu bol. Alebo možno má záujem požiadať Poppy, aby mu dala niečo od bolesti na ten zadok?

"Myslíte si, že by sme sa mohli pripojiť ku ostatným a prejsť sa po hrade?" Harry sa s nádejou pozrel na svojho opatrovníka. Teraz, keď mal svojho rodiča – tak nejako – sa s ním chcel ukázať a zúčastniť sa takej aktivity rodiča s dieťaťom, o ktorej vždy sníval.

Snape sa na neho zamračil. Ten fagan naozaj chcel, aby išiel s ním? Určite zle počul. Prečo by Potter chcel byť doprevádzaný umasteným netopierom zo žalárov?

"Prosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim?" prosil Harry, zabudnúc predstierať nepohodlie.

"Oh, tak dobre," vzdychol Snape. Absolútne nemal chuť tomu spratkovi niečo odmietnuť. On len chce, aby som išiel s ním, tak aby mal výhovorku, prečo sa nezúčastnil ranného vyučovania, povedal si. To je ono.

Harryho tvár sa rozžiarila. Schmatol svojho profesora za ruku, vytiahol ho zo stoličky a ťahal ho ku dverám. "Čo budem musieť čítať, keď budem po vyučovaní?" spýtal sa zvedavo. "Budem musieť o všetkom písať eseje, alebo sa o niečom budeme aj rozprávať? Môžem tie knihy potom požičať Hermione a Ronovi, keď budem hotový? Kam myslíte, že Voldeneviemčo odišiel? Videli ste včera letieť profesora Flitwicka? Aj vy to dokážete? Naučte ma to? Čo za kúzlo to Quirrell použil na tú tekvicu? Čo by to bolo urobilo madam Pomfreyovej? Myslíte si, že Hagrida bude mrzieť, že bol milý ku Voldesnortovi? Čo …"

Snape vrčal, keď bol niekam ťahaný. Malá príšera. Toto dovolil len preto, že bolo očividné, že ten chlapec bol traumatizovaný. Potter by nikdy nechcel, aby ho s ním niekto videl na verejnosti, ak by netrpel na oneskorený posttraumatický šok. Radšej nechá tú histériu prejsť. A možno si to trochu užije, kým trvá. Keď chlapec príde k svojim zmyslom, určite bude naštvaný a trucujúci kvôli svojmu trestu – ktoré dieťa by nebolo? – ale len nateraz, mohol by predstierať, že ten chlapec je naozaj rád v jeho spoločnosti a že opatrovníctvo bude trvať až kým Blacka neočistia.

Snape v hĺbke svojho srdca vedel, že nikdy nebude schopný súťažiť s tým krížencom. Black bol zábavný a bezstarostný a okúzľujúci. Všetko to, čo on nikdy nebol. A okrem toho, Black mal oficiálny súhlas Potterovcov. Samozrejme, že ten chlapec si ich bude chcieť uctiť tým, že bude žiť s tým, koho mu zvolili za opatrovníka.

Vedomie, že Potter bude chcieť žiť s Blackom neznamenalo, že Snape nebude zubami nechtami bojovať o to, aby ten chlapec zostal s ním, ale znamenalo to len, že ak by uspel, Harry by bol nahnevaný a zatrpknutý za to, že nemôže byť so svojim krstným otcom. A ak by prehral, znamenalo by to, že to dieťa už nikdy neuvidí, lebo obaja Black aj Harry ho budú vidieť ako nepriateľa. Každopádne, Harry by sa už nikdy nesmial, neusmieval a neťahal ho za ruku tak, ako to robí práve teraz. Nie že by na tom záležalo. Nie že by sa staral o toho spratka. Ale teraz, len na pár chvíľ, si dokázal predstaviť, aké by to mohlo byť…

 

20.07.2010 23:39:33
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one