Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhom čakaní Vám Biggi prináša preklad ďalšej kapitoly. Prajeme príjemné čítanie, všetkým, ktorí túto poviedku milujú.

Dobby

Harry a jeho profesor našli ostatných v skleníku. Harry sa dosť nápadne pripojil ku skupine, aby sa uistil, že každý vidí, že profesor Snape je s ním. "Prepáčte, pani profesorka," povedal McGonagallovej. "Môj opatrovník sa so mnou potreboval rozprávať. Preto sme sa trochu oneskorili a až teraz sa pripájame k vám a ostatným rodičom." Cítil sa, ako by mu malo srdce vyskočiť  z hrude od samotného šťastia – toto viac ako len nahrádzalo čas, keď nemal nikoho, kto by s ním sedel v škole v Surrey počas rodičovských večierkov.

Minerva McGonagallová potlačila svoj úsmev. Dobrotivé nebesia, toto snáď ani nie je pravda. Severus nebol jediný, kto sa snažil udržať si reputáciu. Ale, hrdosť a šťastie na Harryho tvári keď sa oh-tak-prirodzene držal Snapa za ruku, sa nedali prehliadnuť. Dokonca si všimla fakt, že aj napriek jeho študovanej ľahostajnosti, Snape sa nesnažil striasť sa chlapcovej ruky.

Arthur a Molly si to všimli a štuchali sa navzájom, a tak isto aj Ron s Hermionou. Len Grangerovci si nevšimli, že sa niečo deje, ale tí si ešte stále zvykali na lietajúcich duchov a rozprávajúce portréty.

Ako prechádzka pokračovala cez hrad, Ronovi sa podarilo ukradnúť si Harryho pre seba. "Si v poriadku, kamoš? On ťa … no vieš čo?" Ron napodobnil capnutie a Harry zarazene prikývol. "Ouč! Mrzí ma to, kamoš. Nemal si byť jediný, kto to schytá."

"Bol to môj nápad," poukázal Harry, "a okrem toho, ty si mal otras mozgu. Nebolo by správne, keby ťa ešte aj zbili."

"No, nedostal by som po hlave," poukázal Ron sucho, "ale nebudem sa s tebou hádať. Veľmi ťa zbil?"

"Bol poriadne sklamaný," priznal Harry. "Dostal som týždeň po škole a niekoľko riadkov, ale keď zoberiem do úvahy to, čo sme urobili, mohlo to dopadnúť ešte oveľa horšie."

"Hej! A aspoň ťa potrestal sám a nenechal to na riaditeľa!"

Harry sa striasol. Riaditeľ by ho pravdepodobne poslal naspäť k Dursleyovcom, keby tam nebol jeho profesor.

Potom Ronovi niečo napadlo. "Páni, Harry, ty sa radšej drž ďalej od Hermioninych rodičov, po tom čo si zjedol na raňajky. To si si neuvedomil, čo sú zač ešte predtým, ako si si nabral jedlo?"

Harry sa na neho zmätene díval. "O čom to hovoríš?"

Čistokrvný chlapec zbledol a nahol sa bližšie, aby mu mohol pošepkať, "Oni sú zubári! A ty si si dal ten sladký koláč! Radšej si dávaj pozor, aby ťa nechytili a nevyvŕtali ti diery do zubov."

Harry potlačil smiech. Tak pre toto bol Ron taký slušný celý čas? Lebo bol úplne vystrašený?

Pani Grangerová sa otočila k profesorovi Snapovi. "Dochádza mi, že deti sa zaplietli do niečoho veľmi nebezpečného. Myslíte si, že je to pre ne bezpečné, zostávať tu? Musím priznať, že uvažujeme nad tým, že Hermionu vezmeme domov a pokúsime sa pre ňu nájsť iné riešenie. Teda, jedna vec je, že musí do školy odchádzať z domu, ale ak je to tu nebezpečné…" Naliehavo sa na neho pozrela. "Toto všetko je pre nás také nové. Chceme urobiť správnu vec, ale samozrejme nechceme riskovať život našej malej dcéry. Vidím, že vy sa cítite rovnako, kvôli vášmu Harrymu – čo plánujete urobiť?"

Snape sa skoro zadusil. JEHO Harry? Očividne bola tá mukelka poriadne zmätená. "Verím, že vaša dcéra bude v bezpečí, ak tu zostane. Včerajšie udalosti boli…nepredpovedateľné."

Pani Grangerová vzdychla. "Dúfam. Hermiona nechce odísť. Po prvý raz v živote má aj priateľov aj dobré známky… A bola som veľmi ohromená tým, ako dobre sú tu deti vychovávané. Aj keď vyzerajú trochu napäto, najmä mladý Ron."

Kým sa rozprávali, zazvonil školský zvonček, oznamujúci koniec hodiny a študenti sa rozliezli po chodbách. Ako obvykle, zďaleka sa vyhýbali učiteľovi elixírov, ale na ostatných dospelých nedávali taký pozor. Teda až kým si nevšimli Hermionu, ktorá držala za ruku svojho otca, a tak zistili, kto ten muž vlastne je. Okamžite, väčšina študentov – obzvlášť čistokrvných – zbledli a stuhli. "Ahoj, Hermiona. Dobrý deň, pane," okamžite sa pritlačili ku stene, aby Grangerovcom uvoľnili cestu.

"Vidíte, čo myslím?" zašepkala pani Grangerová Snapovi. "Nikdy som nič podobné nevidela! Taká zdvorilosť!"

"Ahoj, Draco!" Harry si všimol blonďáka, ktorý sa snažil skryť za Flintom. "Nepridáš sa ku nám?"

"Nie, nie!" Draco vehementne krútil hlavou, potom zbledol, keď sa na neho zvedavo pozrela pani Grangerová. Rýchlo vyhŕkol, "Ale aj tak ďakujem," a pridal poklonu, pre dobrý dojem a to isté urobil aj nervózny Flint.

Snape počul tú historku o zubároch – dokonca musel uisťovať niekoľkých svojich najmladších Hadov, že nikdy nedovolí Grangerovej ani jej rodičom, aby sa im priblížili ku zubom – ale vedel, že vysvetľovať to by nemalo žiadny zmysel pre muklovsko-čarodejnícke vzťahy. "Áno, tu na Rokforte kladieme vysoký dôraz na etiketu," povedal pokojne. "A myslím, že čarodejnícky svet sa vám bude  zdať oveľa formálnejší, než ten muklovský," dodal, keď trasúca sa Millicent Bulstrodová vystrúhala krátku poklonu, keď prechádzali okolo nej.

"Aká milá mladá dievčina!" vyhŕkla pani Grangerová a korpulentná Millicent sa skoro pocikala. "Vy a zvyšní profesori musíte byť zvyknutí na takéto prejavy rešpektu, ale ja si nemyslím, že by som niečo takéto niekedy videla," vysvetlila Snapovi.

"Nie, nepovedal by som, že som na to zvyknutý," poznamenal Snape, sledujúc troch Bystrohlavčanov bojujúcich o to, kto im otvorí dvere do Veľkej siene.

Pri jedle nastala jediná kríza, keď domáci škriatkovia zistili, že pudingu sa takmer nikto nedotkol. A potom odišli Weasleyovci aj Grangerovci, s mnohými objatiami a bozkami na rozlúčku a príkazmi písať domov a Trio sa muselo vrátiť ku ostatným na vyučovanie.

Potom museli prerozprávať svoj príbeh znova a znova svojim zvedavým spolužiakom. Každý bol ohromený, keď počul, čo sa stalo z ich učiteľa OPČM a potešený, že Quirrel sa už nevráti, aby ich učil. Dokonca aj tí, ktorí pochádzali zo smrťožrútskych rodín boli radi, že sa zbavili neschopného profesora, takže Trio dostalo ocenenie a vďaku za ich čin.

Harryho sláva medzi študentmi len vzrástla, keď ho neskôr večer objavili v Chrabromilskej veži písať "Nebudem si robiť žarty z Temných pánov" 200 krát. Samozrejme, riadky boli bežným trestom, ale tieto riadky?

Počas  celého týždňa prešiel Harryho trest tak príjemne, ako dúfal. Knihy, ktoré mu prikázal jeho opatrovník prečítať, boli fascinujúce a Snape odviedol úžasnú (ak nie priam obrovskú) prácu pri vysvetlovaní komplexných tém. Harry začal chápať, aké šťastie mal vtedy v nemocničnom krídle a prečo sú len napoly premyslené plány tak nebezpečné pre všetkých zainteresovaných. Lekcie sa pekne prelínali so stratégiou duelovania, ktorú mu opisoval profesor Flitwick, počas ich spoločných hodín a bolo prekvapujúco jednoduché pre jedenásťročného chlapca hodiť tú udalosť s Quirrelom za hlavu.

Snape bol menej šťastný. Ale nemohol z toho viniť chlapcovo správanie, že sa čím ďalej tým viac znepokojoval kvôli Blackovi. Ten kríženec robil presne to, čo mu Snape prikázal a na veľké Snapovo zdesenie a rezignáciu, všetko fungovalo presne tak, ako predpokladal.

Sirius ukázal svetovej tlači kópie jeho spomienok, a tiež ich poslal madam Bonesovej. Po tom už ministerstvo nemalo šancu predstierať, že Black je vinný a Fudge nariadil svojim zamestnancom urobiť čokoľvek, čo Blacka umlčí a pošle ho preč.

Snape, Black a Lupin dali hlavy dohromady a čoskoro na to sa vrčiaci Fudge verejne ospravedlnil za všetky krivdy, ktoré boli spáchané Siriusovi Blackovi. Poriadný balík peňazí sprevádzal toto ospravedlnenie, a tiež úplné prepáčenie pre Blacka a všetkých jeho (nemenovaných) komplicov, ktorí mu pomohli utiecť z Azkabanu. Aj keď Bonesová, Moody a ostatní aurori umierali od zvedavosti, ako sa ich bývalému kolegovi podarilo opustiť ostrov, vysvetlenie nebolo súčasťou dohody a oni všetci (dokonca aj Moody) sa cítili tak zahanbení za to, že verili v to najhoršie v Siriusovi, takže sa neprinútili spýtať sa ho.

Úplný koniec nastal týždeň po Harryho treste, Snape si musel posadiť Harryho pred seba, vysvetliť mu, že Black bol zbavený obvinenia, vysvetliť, čo znamená, že bol zbavený obvinenia, a potom informoval toho chlapca, že ďalší večer sa obaja premiestnia do Švajčiarska, aby sa Harry mohol stretnúť so svojim krstným otcom.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

"Aký je? Bude ma mať rád? Ako ho mám volať? Je milý? Čo ak ma nebude mať rád?" Harryho vzrušenie rástlo, kým Snape sa mu snažil uviazať kravatu, skôr ako si pôjdu zobrať od Albusa prenášadlo.

Dumbledore sa na neho pozrel a nadšene sa na vzrušené dieťa usmial. Len Snapova zachmúrená tvár a pevne zovreté pery zmenšili jeho radosť z tejto chvíle. Ponúkol sa, že on odprevadí Harryho, mysliac si, že ušetrí svojho učiteľa elixírov od tej odpornej úlohy vidieť svojho nenávideného nepriateľa. Ale na Albusovo prekvapenie, Snape ho ľahko odrovnal. Dumbledore vzdychol. Bolo očividné, že stratil veľkú časť Severusovej dôvery kvôli podceneniiu Harryho situácie a pri všetkej úcte, Albus mu to nemoho zazlievať.

Nie len že Harryho umiestnil k tým úplne neschopným muklom – a potom nemal dosť prezieravosti na to, aby ho pravidelne kontroloval – ale aj nesprávne odsúdil Siriusa a dokonca zlyhal pri odhalení Voldemorta, keď ten muž – no dobre, skôr kreatúra – bol priamo pod jeho nosom! Albus vzdychol. Možno že jeho plán, vlákať Voldemorta do školy použitím Kameňa mudrcov, nebol nakoniec až tak dobrý nápad. Dobre, kameň bol teraz u Flamela, ktorému sa podarilo udržať ho v bezpečí po všetky tie roky, a tiež mali jasný dôkaz, že Voldemort sa vrátil.

Albus sa pozrel na Snapa. Úbohý muž. Skrýval tak dobré srdce pod mnohými vrstvami ochranného hnevu a prskania, ale všetka Albusova snaha, pomôcť mu zbaviť sa tohto ochranného štítu zlyhala. Aspoň doteraz. Sledujúc ho opatrne zaväzovať Harryho kravatu, aj keď ho vyhrešil za to, že je rozjarený táraj, Albus si pomyslel, že jeho nápad dať tie dve zranené duše dokopy, by mohol byť jedným z jeho momentov geniálity. Cítil, ako hlboko obaja túžili po tom, aby ich niekto ľúbil a vyzeralo to tak, že veci spolu perfektne klapali… teda aspoň doteraz. Siriusov príchod to všetko prekazil a nech sa akokoľvek snažil, Albusovi sa nepodarilo vymyslieť nič, aby zabránil tomu aby bol Snape – zasa raz – ťažko ranený.

Keď Albus zvážil, že Siriusovi pred desiatimi rokmi vôbec nepomohol, Sirius bude teraz asi sotva poslúchať rady a odporúčania jeho bývalého mentora. A kým Albus dúfal, že Sirius stále ľúbi Harryho, aj napriek škodám, ktoré nepochybne spáchalo desaťročie strávené v Azkabane, ale tiež pochyboval, že ten drzý, impulzívny a často nezámerne nemysliaci Black by mohol byť najlepším opatrovníkom pre utrápeného, krehkého a extrémne zraniteľného Harryho. Ale tiež si nedokázal predstaviť, že by Black akceptoval Snapa v tejto úlohe. Ani len na sekundu. V skutočnosti, keby zistil, že Snape funguje ako de facto opatrovník, Sirius bude určite okamžite žiadať opatrovníctvo toho chlapca pre seba. Albus mohol len dúfať, že Sirius okamžite neodvedie Harryho z Rokfortu, aj keď vďaka tomu, čo všetko sa stalo, ako aj Siriusovo veľké bohatstvo, keby sa rozhodol, že chce toho chlapca vzdelávať privátne alebo ho nechá začať odznova na Beauxbatonse, nie je tak vzdialený a neuskutočniteľný nápad. A keď k tomu ešte ako bonus prispeje k zraneniu Snapa, Black to všetko pravdepodobne urobí len kvôli tomu.

Albus vzdychol, cítiac sa veľmi starý a unavený. Mal niečo urobiť, aby zastavil Siriusovo šikanovanie Severusa ešte vtedy, keď boli obaja študenti. Mohol zapracovať na tom, aby vytvoril medzi nimi priateľstvo, ale bol tak potešený tým, že aspoň jeden z Blackovcov sa otočil od temnoty, nechal tomu chlapcovi priveľa voľnosti v iných veciach. A teraz ten fakt, že sa nikdy nepokúsil obmedziť Siriusovu nenávisť k Snapovi, nie len že znova zraní Severusa, ale tiež prinesie skazu aj do ďalšej generácie, zahŕňajúc tak aj  Harryho.

Jeho úbohí chlapci. Jeho úbohí, úbohí chlapci, ktorých on tak hlboko zranil. "Severus, možno keby som priniesol Harryho, Sirius by bol otvorenejší k vyjednávaniu…?" navrhol jemne, cítiac nutkanie urobiť ešte posledný pokus k ochrane Snapa od Blackovho vyčíňania.

Snape sa otočil z miesta, kde práve hrešil deprimujúco natešeného Harryho. Samozrejme, že ten chlapec už zistil, že už ma nemusí poslúchať. Jeho krstný otec ho predsa vezme k sebe. "Nie, riaditeľ. Ja ho odvediem." Potreboval sa uistiť, že ten idiotský kríženec vie, že sa Harryho nevzdá bez boja, plus chcel dostať čerstvé informácie o tom, čo všetko urobili Záškodníci Dursleyovcom tento týždeň.

Dumbledore ustúpil a podal Snapovi plyšového tučniaka. "Len ho chyť a povedz 'Black' aby si sa dostal tam a 'Domov' pre návrat."

"Poď sem," prikázal Snape a Harry okamžite objal svojho opatrovníka. Bol taký vzrušený… a tiež trochu znepokojený. Vlastne sa nebál, lebo jeho profesor tam bude s ním, ale jeho krstný otec vyzeral trochu hrôzostrašne. Profesorka McGonagallová povedala, že miloval malého Harry ako vlastného syna a rozprávala mu aj ďalšie príbehy o jeho krstnom otcovi, ale potom jej sčervenal nos a musela rýchlo odísť.

Profesor Snape povedal, že mnoho ľudí dlžilo jeho krstnému otcovi veľké ospravedlnenie za to, že ho odsúdili a oni všetci cítili hanbu za to, že mu pred desiatimi rokmi nepomohli. Harry dosť pobúrene cítil, že to je iba fér. Ak by ho jeho priatelia a učitelia nechali hniť vo väzení za niečo, čo neurobil, tak potom by to naozaj radšej mali ľutovať. Profesor Snape tiež vysvetlil, že on a jeho krstný otec sa nikdy nemali radi – ani najmenej – takže ak jeho krstný otec povie o ňom nejaké hrubé veci, Harry by nemal byť prekvapený. Harry predpokladal, že profesor Snape sa nedostane do ťažkostí za to, že pomohol jeho krstnému otcovi. Ak niekoho nemáte radi, tak by ste očakávali, že dotyčný urobí také hrozné veci ako vyhodiť do vzduchu celú ulicu a zavraždiť pri tom veľa ľudí, ale ak niekoho máte radi – ako každý vraví, profesorka McGonagallová a profesor Dumbledore mali – potom by ste mu mali veriť.

Harry si nemyslel, že riaditeľovi dôveruje. Urobil priveľa chýb pri ľuďoch, ako keď si myslel, že Dursleyovci sú milí, alebo že Quirrell je dobrý (alebo aspoň normálny) učiteľ, alebo že jeho krstný otec bol zlý. Harry bol rád, že riaditeľ už za neho nebol zodpovedný a že má profesora Snapa, ktorý sa teraz o neho stará. Aj keď na neho  jeho profesor kričal, že je príliš vzrušený, ale kto by mu to zazlieval? Veď sa mal stretnúť so svojim krstným otcom!

Snape prevrátil očami, keď ten fagan namiesto toho, aby ho chytil za ruku ako normálny človek, ho objal a zaboril svoje špicaté čelo do jeho hrudnej kosti. Vyzeralo to tak, že ten malý zloduch má potešenie v tom, že predstiera, že aj tak jednoduchá vec ako použitie prenášadla,je nebezpečné dobrodružstvo. Vážne. Ale to mu nezabránilo objať toho chlapca pevne jednou rukou, kým druhou aktivoval prenášadlo.

Harry cítil trhnutie pri pupku a vykríkol od prekvapenia, no výkrik zanikol v odeve jeho profesora. Potom zrazu stáli v neznámej miestnosti, plnej slnečného svitu  s veľmi pohodlným – zrejme dosť drahým – nábytkom. Z okna bolo vidieť vysoké štíty pokryté snehom.

"Je – je to on? Je to Harry?" spýtal sa neznámy hlas za ním takmer bez dychu.

Harry cítil nahnevaný vzdych jeho opatrovníka, keď zavrčal: "Nie, Black. Prišiel som s náhodne vybratým rokfortským študentom. Myslíš, že sa uspokojíš práve s týmto?"

"On len žartuje! Som to ja, Harry," Harry sa smial, otočiac sa v objatí svojho opatrovníka. Jeho profesor vedel byť naozaj veľmi vtipný, keď chcel!

Divné – jeho profesor ho ešte stále nepustil. Obvykle ho pustí hneď ako niekam prídu a vždy je to Harry, kto predlžuje tento kontakt, ale teraz, stále mal ruku okolo Harryho, skoro ako keby sa bál, že už nebude mať šancu ho ešte niekedy takto držať. Oh dobre. Harry mykol plecom. Dospelí sú divní.

Hľadel na muža z fotky v novinách (mínus tangá). Jeho krstný otec bol vysoký, s tmavými vlasmi a modrými očami, ktoré sa veľmi páčili Hermione. Na tvári mal vrásky, ale práve teraz sa doširoka usmieval. "HARRY!" vykríkol natešene, skoro ako keď pes zašteká.

"Um, ahoj," povedal Harry a zrazu sa veľmi hanbil.

"Poď sem, nech sa na teba pozriem!" povedal muž a roztiahol paže.

Harry cítil, ako ho jeho profesor na moment zovrel pevnejšie, no hneď ho pustil úplne a Harry poslušne prikročil k svojmu krstnému otcovi. Vykríkol od prekvapenia, keď ho schmatol a vyhodil do vzduchu.

"To som robieval, keď si bol také malé šteniatko!" zaškeril sa Sirius, zachytil ho a pevne ho objal. "Pamätáš si?"

"Tichošľap, Harry bol vtedy len bábätko. Pochybujem, že si nás vôbec pamätá," povedal ďalší muž s úsmevom, keď prikročil bližšie zpoza gauča. "Ahoj, Harry, ja som Remus Lupin."

"Erh, ahoj," povedal Harry. Pozrel sa na svojho profesora. "Erm, oni boli priatelia môjho otca, však?" spýtal sa neisto.

Snape sa tváril kyslo. "Áno. Idiot a vlkolak."

"Hey!" protestoval Sirius. "Koho nazývaš idiotom?"

Snape sa na neho len pozrel a po pár sekundách Sirius rezignovane mykol plecom a otočil s späť k Harrymu. "No dobre, ale teraz som už oveľa lepší."

Harry sa zachechtal.

"Nechám vás o samote," povedal druhý muž potichu. Harry si všimol, že sa ani nepokúsil prísť bližšie.

"Počkajte," povedal Harry a otočil sa, aby ho lepšie videl. "Pán – uh – Lupin? Prečo odchádzate?"

"Hej, Moony," protestoval Sirius. "Nikam nechoď."

"Myslím, že tvoja návšteva by sa cítila oveľa lepšie a pohodlnejšie, keby som tu nebol." Povedal Remus.

"Oh!" Sirius vyzeral váhavo, keď sa pozrel z Harryho na Remusa a späť.

Harry vyzeral nechápavo. "Prečo by sme sa kvôli vám nemali cítiť pohodlne?" spýtal sa nevýrazne.

"Lupin sa hrá na martýra, lebo predpokladá, že máš predsudky voči vlkolakom, tak ako väčšina čarodejníckeho sveta," komentoval Snape znudeným hlasom. "Verí tomu, že sa ho bojíš a máš strach, že sa ťa dotkne."

Remus vrhol na Snapa škaredý pohľad. "Hej, keďže niekto očividne informoval Harryho o mojom stave," odpovedal, "jediné čo môžem urobiť je nezasahovať do jeho vzťahu s krstným otcom."

Harry sa krútil, až kým ho jeho krstný otec pustil na zem, potom podišiel k Lupinovi. "Ja sa vás nebojím, pane," povedal a podal mu ruku. "Ja viem, že ste boli jedným z odcovych najlepších priateľov."

Zaskočený Lupin prijal Harryho ruku a slzy sa mu tlačili do očí. Pozrel sa na Snapa, ktorý tam stál s prekríženými rukami. "Severus, opať si ma zahanbil. Ďakujem ti, za tento darček."

Snape naštvane zavrčal. "Neviem, o čom točíš, vlk. Určite by som sa nepokúšal toho fagana vystrašiť na smrť nejakou nezmyselnou propagandou, a tiež som nepredstieral, že si len neškodné šteňa."

"To by som mal byť ja!" Sirius, ktorý by nikdy nepripustil, aby bol príliš dlho stredobodom pozornsti niekto iný, sa hneď premenil do svojej psej formy, čím Harryho úplne prekvapil.

Remus vzdychol. "Dôveruj tvojmu krstnému otcovi, že udrží tajomstvo. Tichošľap. Myslel som si, že sme sa dohodli, že bude lepšie, keď sa Harry nedozvie o tvojej tajnej podobe animága."

"To je tak úžasné!“ kričal Harry, bežiac pohladkať svojho krstného otca. Tichošľap sa rýchlo prevrátil na chrbát, aby ho mohol Harry poškrabkať na bruchu. "Si presne ako profesorka McGonagallová! Wow!"

"Úžasné, Black," zatiahol Snape. "Myslíš si, že dôverovať 11 ročnému je správny spôsob, ako udržať tvoje tajomstvo? Nechaj ma hádať – tiež si to predviedol aspoň tuctu tunajších dievčat."

Sirius sa transformoval späť a žiarivo sa usmial na učiteľa elixírov. "Snape, môj priateľ, ver mi. Dokážem ženy očariť rovnako dobre v mojej ľudskej podobe, aj keď uznávam, že k istej transformácii pri tom dochádza," zatiahol.

Harry vyzeral zmätene a Snape zaťal zuby. "Ušetri ma tvojej perverznosti, Black."

"Závidíš?"

Remus do toho vstúpil skôr, ako Severus stihol odpovedať. "Sirius, pochybujem, že sa chceš v tejto veci porovnávať so Slozolinčanom. Spomeň si, čo ti povedala Missy Rogersová?"

"Oh." Sirius sa zamračil. "Správne."

Snape zažmurkal. Kto bola - ? Oh, áno. Rogersová. Slizolinčanka o ročník vyššie od neho. Ale čo mala spoločné s…?

Remus pristúpil s Snapovi, ktorému sa sotva podarilo skryť trhnutie. Vlkolak znížil svoj hlas, aby mu prezradil tajomstvo. "Sirius randil s Missy niekoľko týždňov počas nášho 6. ročníka. Keď sa rozišli, okomentovala jeho, er, zdatnosť  a povedala mu, že , ah, Slizolinský maskot má špeciálny – uh – význam pre mužskú časť vašej fakulty. Že ich učili špeciálne kúzla k – er – napodobneniu hada s, erm, určitou časťou tela, a tak, uh," Remus bol úplne červený, ale statočne pokračoval v šepkaní vysvetlení, "no, pre dievča bolo ťažké vrátiť sa späť po tom, čo mala Slizolinčana. Sirius trucoval celé tri dni."

Snapove oči boli rozšírené a len jeho pevné sebaovládanie mu zabránilo v tom, aby sa nechytil. Toto si hovorili ostatné fakulty o Slizoline? Kde do pekla bol, keď sa učili tieto kúzla?

"O niekoľko týždňov mi Missy povedala, že bude chodiť so mnou, len aby Siriusovi uštedrila poriadnu príučku, ale nejako som nikdy nedošiel k tomu, aby som sa s ním o to podelil." Remus sa uškrnul pri Snapovom výraze. "Malo to Siriusa prinútiť, aby sa trochu hanbil."

"On to nikdy nezistil?" spýtal sa Snape strnulo.

"No, pokúšal sa prinútiť svojho brata, aby ho naučil tie kúzla, ale samozrejme on a Regulus si vtedy boli dosť odcudzení, tak Reg mu len povedal, aby vypadol." Remusove oči žiarili, keď potláčal smiech a Snapovi to zrazu padlo zaťažko, naďalej odsudzovať tohto tvora tak ako predtým.

Sirius sa znovu rozprával s Harrym keď Remus prerušil jeho drobnú hádku so Snapom, a teraz sa znovu smial smiechom, pripomínajúcim štekot. "Iste že sa môžeš naučiť byť animágom, Harry. Myslím, tvoj otec sa to naučil, tak prečo by si sa to nenaučil aj ty? Neboli sme oveľa starší ako ty, keď sme sa to začali učiť."

"Môj otec bol animágus? Cool! Môžeš si vybrať svoju podobu? 'Lebo ja by som chcel byť rozprávajúcim hadom."

Tie slová sa stretli s chvíľou šokovaného ticha, potom Snape pristúpil o dva kroky bližšie. "Rozprávajúci had? Čo tým myslíš?" požadoval a na krku ho od strachu mrazilo. Sirius a Remus si vymenili ustráchané pohľady.

"No viete," Harry vysvetlil nevinne, "keďže čarodejníci vedia hovoriť s hadmi, tak si myslím, že by to bola zaujímavá voľba. Mohol by som byť zvieraťom, ale aj tak by som sa mohol rozprávať s ľuďmi, ktorí nie sú animágusovia."

"Animágovia," Snape ho opravil automaticky, jeho myseľ pracovala na plné obrátky. Sirius a Remus sa na nich dívali úplne šokovaní. "Vieš sa rozprávať s hadmi?"

Harry prikývol.

"Ukáž." Snape okamžite vyčaroval hada. Zaskočení záškodníci vytiahli prútiky, ale skôr, ako stihli niečo urobiť, Harry vykročil vpred. "Ahoj," zdvorilo sa prihovoril syčiacej kobre. "Rád ťa stretávam. Volám sa Harry."

"Hadí jazzzzyk! Ahoj, hadí jazzzyk," had sklonil hlavu na pozdrav. "Prečo si ma privolal?"

"Môj opatrovník ťa privolal, aby ma videl rozprávať sa s tebou. Dúfam, že ti to nevadí."

"Nie, vôbec nie. Mám niekoho pohryznúť skôr než odídem?"

"Nie, ďakujem. Ale myslíš, že by si mohol zájsť do Surrey? Mám –" Ale Snape už počul dosť a nechal hada zmiznúť a teraz všetci traja zízali na Harryho.

"Čo?" spýtal sa, potom si uvedomil, že stále hovorí parselsky. "Pardon. Čo sa deje?"

"On je Parselan?" Sirius preglgol a vyzeral že mu je zle. "Kedy sa to stalo?"

"Ak to niekto zistí…" Remus vrhol na Snapa ustarostený pohľad. "Reakcia by mohla byť veľmi zlá. Ľudia vedia byť veľmi krutí."

Snape neprítomne prikývol, zaneprázdnený zvažovaním všetkých výhod, ktoré by tento talent mohol priniesť, ak sa s ním bude poriadne zaobchádzať. Možno by mohol Harry vyzvať Temného pána o kontrolu jeho domáceho miláčika Nagini? Alebo by si mohol zaobstarať vlastného, ešte silnejšieho hada? Hmmm. Ako dlho trvá vychovať baziliska….?

"Snape!" Sirius obímal Harryho ochranne a chlapec vyzeral veľmi ustarostene. "Čo s tým urobíme?"

"Očividne to musí zostať tajomstvom," odpovedal Snape a vražedne na Siriusa zazeral. "A tým myslím skutočným tajomstvom. Nie ako tvoja bláznivá podoba animága."

"Prečo? Čo je zlé na rozprávaní sa s hadmi?" požadoval Harry.

"Je to veľmi zriedkavý a silný talent," odpovedal Snape skôr než niektorý zo záškodníkov. "Čím menej ľudí sa dozvie, že tento talent máte, tým vyššiu cenu bude mať vo vašom boji proti Temnému pánovi. Udržať to v tajomstve je teda vo vašom najlepšom záujme a pomôže vám lepšie ochrániť seba a svojich priateľov. Nechcete predsa, aby znovu zranil Rona alebo Hermionu, však?"

Harry pokrútil hlavou s očami doširoka otvorenými. "Nikomu to nepoviem. Ani vy, však?" otočil sa k Siriusovi a Remusovi.

"Nie! Ani za nič," prisahal Sirius a znovu ho objal.

"Ani Dumbledorovi?" spýtal sa Remus.

"NIE!" skríkol Harry, kým Snape iba pokrútil hlavou. Chrabromilčania prekvapene hľadeli na Harryho.

"Prečo nechceš, aby to riaditeľ vedel?" spýtal sa Remus Harryho. "Nemáš ho rád?"

Harry neisto pokrčil ramenami s pohľadom zaboreným do podlahy. "Je milý a tak, a vždy mi dáva cukríky, ale nepomohol pánovi Blackovi a –"

"Pánovi Blackovi!" zopakoval Sirius zdesene. "To za čo si ma tak nazval?"

Harry sa na neho nervózne pozrel. "Prepáčte. Ako vás mám volať, pane?"

"Pane! Ty si ma práve oslovil PANE?" Sirius kričal ešte hlasnejšie a Harry vyzeral byť vystrašený.

Snape prevrátil očami vykročil vpred a odtiahol Harryho od Blacka. "Prestať kričať ako Bifľomorský prvák," prikázal príkro a jednou rukou objal Harryho ramená. "Nikdy si tomu chlapcovi nepovedal, ako ťa má volať, tak sa nečuduj, keď demonštruje, že vie byť slušný."

"Áno, ale 'Pane' alebo 'pán Black'?" požadoval Sirius zronene. "To nemyslíš vážne."

"Nie, to by si urobil ty," vmiešal sa do toho Remus, chechtajúc sa, len aby sa na neho ostatní začudovane pozreli.

"Harry, nemôžeš ma volať Sirius? Alebo Tichošľap?" spýtal sa s nádejou.

"Erm, okay, Tichošľap," súhlasil Harry nesmelo. "Nechcel som, aby si sa nahneval."

"Nehnevám sa, Harry, len je to… Ja chcem byť tvojim kamarátom. Nie len nejakým ďalším dospelým v tvojom živote, dobre? Myslím, teda, koľkých krstných otcov máš?"

Harry sa usmial.

"A mňa môžeš volať Remus alebo Námesačník, Harry," povedal Lupin. "A profesorovi Dumbledorovi nič nepovieme, dobre?"

"Ďakujem!" povedal Harry s úľavou. Stále neveril tomu, že by ho Dumbledore neposlal späť k Dursleyovcom, ak si bude myslieť, že Harry je príliš čudný pre Rokfort. "Tak kedy sa môžem naučiť stať sa hadom?"

"No, Harry, ono to vlastne takto nefunguje. Nemáš možnosť vybrať si formu. Žiaľ," vysvetlil Sirius ospravedlňujúco.

Harry našpúlil pery. "Ale čo ak bude moja podoba niečo príliš hlúpe?"

"Ale aj tak je to zvláštne, byť zvieraťom, Harry," prehovoril Sirius. "Nie každý to môže urobiť, vieš."

Harry sa pozrel na svojho profesora. "Vy to viete?"

"Nie," priznal Snape chladne.

"Ta potom by sme sa to možno mohli naučiť spolu!" povedal Harry vzrušene.

Snape si skoro posmešne odfrkol. Black, aby ho chcel niečo naučiť? To by teda bol deň!

"Hej, okay," súhlasil Sirius, ignorujúc Snapov šokovaný výraz. "Potom si budete môcť navzájom pomáhať cvičiť. Pre Jamesa, Petra a mňa to bolo jednoduchšie, keď sme sa učili spolu."

"Um," Harrymu niečo napadlo a nervózne sa pozrel na svojho profesora. "Už sa nehneváš na môjho profesora, však?" spýtal sa Siriusa. "Myslím, ja viem že je veľa ľudí, na ktorých sa asi stále hneváš, lebo veria tomu, že si urobil všetky tie veci, o ktorých tvrdí ministerstvo, že si ich urobil, ale profesor Snape nie je jedným z nich, vieš?" Stať sa animágom znelo trochu drsne a možno aj nebezpečne a ak sa jeho krstný otec stále hneval na jeho opatrovníka…

Sirius zízal na Harryho. "On ti to ešte nepovedal?" zalapal po dychu. Snape zodvihol hlavu, ale už nestihol Blackovi zabrániť aby to povedal. "To Snape ma dostal von!"

Harry vytreštil oči. Profesor Snape? Jeho opatrovník prepašoval jeho krstného otca von z väzenia, o ktorom všetci tvrdili, že sa odtiaľ nedá ujsť? Jeho opatrovník takto hrubo porušil pravidlá a zákony? "Ale – ale prečo?" preglgol dívajúc sa na Snapa.

Snapovi cukalo rukami, ako rád by toho kríženca zaškrtil. Black mal zdržanlivosť ako kumquat! Existovalo niečo, čo by dokázal udržať v tajnosti? Ako mohla Lily vôbec pomyslieť na to, že použije tohto idiota ako strážcu tajomstva?

"Ale, Severus," povedal Remus, keď videl aký je Snape naštvaný, "sme v tom všetci spolu. Tajiť veci ešte aj medzi nami štyrmi nie je nevyhnutné, nie?"

"Ak si si náhodou ešte nevšimol, Lupin, Harry má len 11 rokov," vyprskol Snape. "Je to dieťa. Netreba ho zaťažovať tajomstvami dospelých! Je toho dosť, s čím si musí lámať hlavu bez toho, aby sa musel zaťažovať ešte ďalšími starosťami, ktorých riešenie nie je v jeho silách a ešte nie je dosť starý na to, aby ich chápal!"

"Ja som dosť starý!" protestoval Harry.

"Nie, nie si," vyprskol Snape. "I keď nespochybňujem, že si aspoň tak vyspelý ako Black, čo tiež nie je veľa."

"Hej!" vykríkol Black, ale Snape ho ignoroval.

"On je dieťa, Lupin, nie spolusprisahanec. Aj keď ho netreba nechávať úplne neinformovaného o veciach, ktoré sa ho bytostne dotýkajú, rovnako je nebezpečné zaobchádzať s ním ako s dospelým čarodejníkom s množstvom skúseností a dospeláckym uvažovaním. Ja rozhodnem, čo sa mu povie, kedy a ako. Preto som tu." Aspoň kým ma Black nenahradí, dodal ticho.

Harry sa skoro rozplakal, ale potom si spomenul, že má ešte viac zaujímavých noviniek, na ktoré sa musí spýtať. "Prečo ste pomohli Siriusovi utiecť?" požadoval, ťahajúc za rukáv svojho opatrovníka. "Myslel som si, že ste ho nemali rád."

"Nemám!" povedal Snape krátko. Sirius prevrátil očami.

Harry sa zamyslene zamračil. "Kedy ste mu pomohli?"

"Aký je v tom rozdiel?" vyprskol Snape na chlapca dúfajúc, že ukončí prúd jeho otázok. Zpomedzi všetkých príležitostí, kedy bol Harry bystrý, zrovna táto bola dosť nepríjemná!

"Bolo to predtým, alebo po tom, čo ste povedalli, že sa o mňa postaráte?" spýtal sa Harry podozrievavo.

"Ja ti na to odpoviem," povedal Sirius sladko, ignorujúc Snapovo "SKLAPNI, KRÍŽENEC!". "Bolo to hneď potom."

Snape vzdychol. Toto mal za to, že trávi čas s Chrabromilčanmi. Ten fagan si to určite vysvetlil po svojom a zíza na neho v nemom úžase. "To ste urobili pre mňa?" pípol. "Vy ste vytiahli môjho krstného otca z väzenia kvôli mne?"

Snape zavrčal, keď sa ten chlapec – prirodzene – hodil na neho, ďalej demolujúc jeho hrudnú kosť a ničiac jeho odev svojimi sopľami. Black a Lupin sa len pozerali, žiariac šťastím nad tým, aký s im podarilo urobiť dokonalý chaos.

"V poriadku, v poriadku," zavrčal Snape, keď sa mu konečne podarilo zvesiť zo seba chlapca a poutierať seba aj jeho servítkou. Všetky deti sú od šťastia vždy také mokré ako tento fagan? "Teraz ma dobre počúvajte, Potter, nikdy pred nikým nebudete hovoriť o úniku vášho krstného otca a ani o mojej spoluúčasti na ňom. Rozumiete?" Harry horlivo prikývol. "A tiež nikomu nepoviete nič o tom, že váš idiotský krstný otec je animágom, ani o tom, že Lupin je vlkolak a ani o tom, že ste parselan – že dokážete hovoriť s hadmi. Rozumiete? Ak nie –"

"Viem," Harry sa usmial pomedzi slzy, "zbijete ma."

"Nie, Mr Potter. Vystavíte nás všetkých – a tiež vašich priateľov – nebezpečenstvu pred Temným pánom." Harry stratil svoj úsmev. "Táto znalosť nemá byť uchovaná v tajomstve len pre zábavu. Skôr je to informácia, ktorá nám môže pomôcť v boji proti Veď Viete Komu. Ak to prezradíte, vystavíte tým ľudí nebezpečenstvu a ohrozí to naše postavenie v boji proti Nemu. Rozumiete?"

Harry ufňukane prikývol. "Nepoviem. Naozaj. Som dobrý v držaní tajomstiev."

O tomto Snape nepochyboval. Harry držal tajomstvá tých odporných muklov až príliš dobre. "Výborne. Tak už o tom nebudeme hovoriť."

"Počkaj," vmiešal sa do toho Sirius. "Čo tým Harry myslel, že ho zbiješ? Položil si niekedy ruku na môjho krstného syna? Po tom všetkom, čo si povedal, že urobili tí prij*** muklovia?"

Harry vytreštil oči. Oooooh, jeho krstný otec nadáva! A rovno pred ním!

"Tichošľap!" pokarhal ho Remus. "Slovník!"

"Námesačník! On zbil Harryho!"

Remus vzdychol. "Zaslúžil si si to?" opýtal sa ticho a zohol sa tak, aby videl Harrymu rovno do očí.

Harry prikývol.

"Ako dlho si si nemohol sadnúť?"

Harry sa začervenal. "Er, asi minútu alebo dve,"zveličoval, lebo sa bál, že by jeho profesor inak vyzeral byť príliš mäkký.

Remus zažmurkal. "To je všetko?"

"Errr… no možno to boli tri alebo štyry," ponúkol Harry.

"Aj tak to neznie, ako keby to bola veľmi tvrdá bitka?"

Harry pokrútil hlavou. "On vlastne nie je veľmi dobrý v mlátení, aby som pravdu povedal. On nerád udiera a nevie ani ako sa to robí. Väčšinou len nadáva, alebo mi dáva písomné tresty, ale aj to nie často. On – on je ku mne naozaj veľmi milý. Dokonca milší, ako pán Weasley!"

"A bije ťa len po zadku, však? Rukou?"

Harry prikývol.

"Nebije ťa po hlave?"

Harry pokrútil hlavou.

"Nepoužíva pri tom prútik?"

Harry sa zmätene zamračil. "Aby ma s ním zbil?"

Remus potlačil úsmev. "Nie, aby ťa preklial."

"Oh, ešte sme nezačali duelovať. Profesor Snape vraví, že ešte nie som pripravený."

"Nie, nie. Myslím, či nepoužíva nejaké kliatby ako trest?"

Harrymu sa rozšírili oči. "Myslíš že by použil mágiu, aby mi ublížil?" Na Remusovo prikývnutie si popudene vzdychol. "Profesor!" otočil sa k Snapovi, úplne popudený. "Remus sa pýta, či ste na mňa niekedy použili kliatbu za trest! Robia to ľudia – teda čarodejníci - vôbec?"

Časť Snapa – tá časť, ktorá nebola práve zaneprázdnená hlasnou výmenou nadávok a urážok s Blackom – cítila rastúci teplý pocit hrdosti a víťazstva, že práve on je tým, komu Harry verí. Ten fagan stále neveril slovu vlkolaka. Nie, bol to Snape, ten zlý Slizolinčan, kto prvý získal jeho dôveru.

Nanešťastie, malý hlások v jeho hlave poukázal na to, že to už nebude dlho trvať a všetko to pekné skončí. "Áno, áno, Potter," povedal podráždene. "Niektoré čarodejnícke rodiny používajú mágiu pri výchove svojich potomkov. Som si istý, že niektorí vaši spolužiaci tieto praktiky veľmi dobre poznajú."

"Huh." Harry si prekrížil ruky na hrudi a zavrčal na Remusa. "To je odporné."

Remus pochopil, že nemá zmysel obťažovať ho otázkami, či Snape niekedy použil kúzla čiernej mágie. "Za čo si dostal svoju poslednú bitku?"

Harry sa ošil a znovu sa zahanbil. "To kvôli tomu učiteľovi OPČM…"

Remus zažmurkal. "Myslíš Quirrella?"

Harry vyzeral prekvapene. "Áno! Počuli ste o tom?"

Remus sa zachechtal. "Každý o tom počul. Tak ty si za to dostal bitku?"

"No, capnutie každopádne," priznal Harry. "Plus pár riadkov a musel som zostať po škole."

Remus sa narovnal, neúspešne sa snažiac zachovať si vážny výraz a pozrel sa na Siriusa, ktorý stále kričal na Snapa. "Tichošľap!"

"Čo?"

"Opýtaj sa Harryho, za čo dostal svoju poslednú bitku."

Sirius prišiel ku nim, stále však vrčal. "Nezáleží na tom prečo, Námesačník. Zlý podliak by nemal biť môjho krstného syna. Úbohý malý chlapec. Nezaslúži si biť – Harry?" jeho hlas značne zjemnel. "Mohol by si mi prosím ťa povedať, za čo ťa ten zlý starý netopier Snape zmlátil? Sľubujem, že sa nenahnevám."

Harry si vzdychol. Dospelí sú divní. "Dostal som jedno capnutie za to, že som profesorovi Quirrellovi prilepil turban k nemocničnej posteli a vypustil som Lorda Voldesnorta."

Siriusove oči sa rozšírili. "Ako si ho nazval – Počkaj. Jedno capnutie? To si dostal za Quirrella len JEDNO capnutie? Len jedno? Jedno?" Harry mdlo prikývol. "Merlin! Ty šťastný malý blbec! Tvoj dedko by ti zmasakroval zadok za niečo také! Keď sme sa s tvojim otcom vybrali na metlách do zakázaného lesa, uistil sa o tom, že sme sa nemohli týždeň posadiť! A ty dostaneš len JEDNO CAPNUTIE za to, že si sa postavil pred Veď Vieš Koho?"

"Profesor Snape nebije tak, aby to bolelo," povedal Harry, "len aby sa uistil, že si uvedomujem, že som to pokašľal." Cítil sa uvoľnene, keď vedel, že jeho profesor sa o neho stará. Vyzeralo to tak, že aj napriek jeho hravosti, jeho krstný otec nebude tak trpezlivý. "Nikto ma už tak nebije, ako Dursleyovci." A dúfam, že to tak aj zostane.

Snape zazeral na záškodníkov a svojho chránenca. "Ak ste už skončili s očierňovaním mojej osoby a spochybňovaním mojich vychovávacích metód…"

Sirius vzdychol. "Nikdy by som si nemyslel, že práve ty dokážeš byť taký mierny," zavrčal.

"Harry je všetko možné, no zabednený nie je," odpovedal Snape. "Nemusím sa báť, že bude podnikať nočné jazdy do Zakázaného lesa."

Harry sa hrdo vystrel. Tak toto bol určite kompliment!

"To nebola jazda," protestoval Sirius, očividne stále smútiaci kvôli dávnej krivde spred dvadsiatich rokov. "Len sme monitorovali dobré miesta, kam by sme mohli zobrať Námesačníka počas splnu. Ale to sme nemohli povedať Filchovi, keď nás chytil, tak Dumbledore zavolal Jamesovho otca a ten nám poriadne zmastil zadky."

Snape strelil pohľad na Harryho. Ten chlapec vyzeral nanajvýš sympateticky. "Harry veľmi dobre vie, že keby sa dostal do podobných problémov, môže mi povedať celú a nepozmenenú pravdu tak, aby som sa mohol rozhodnúť, čo najlepšie urobiť," povedal a významne sa pozrel na chlapca.

Harry sa zaškeril a prikývol. Vyzeralo to trochu divne, že jeho otec musel mať tajomstvá pred svojim vlastným otcom, ale profesor Snape povedal, že čarodejníci majú zvláštny názor na vlkolakov, takže možno práve to bol dôvod.

"Jasné, keď  ho necháš vyviaznuť len s jedným capnutím za to, že sa postavil Veď Vieš Komu, prečo by ti nepovedal všetko?" trucoval Sirius.

Remus zakryl rukou svoj úsmev. "Vieš, Tichošľap, skôr si myslím, že to je Severusov zámer," vysvetlil.

Harry už mal dosť tých dospeláckych odbočení od témy a pokúsil sa uviesť konverzáciu smerom, ktorý jeho zaujímal. "Tak aké je to byť animágom?" spýtal sa, potiahnuc za rukáv svojho krstného otca. "Je ťažké premeniť sa?"

Siriusova namosúrená nálada sa pri pohľade na zvedavú tvár jeho synovca úplne vyparila. "Chcel by si vidieť tvojho otca a nás ostatných ako animágov? Mám priniesť mysľomisu?"

Harry prikývol, oči mu žiarili. "Iste! Čím bol môj ocko? Bol medveď? Lev? Jastrab?"

"Bol jeleň," povedal Sirius hrdo.

Snape sa skoro pobavene zachechtal, keď videl ako to Harryho znechutilo. "Jeleň? Môj ocko bol jeleň? Veď tie nemajú ani len zuby!"

"Harry!" protestoval Sirius. "Podoba tvojho otca bola úžasná! Bol veľkolepý jeleň s veľkými parohami a –"

"Si si istý, že si nemôžeš vybrať podobu?" Harry skoro plakal.

Remus položil ruku na chlapcove ramená. "Počkaj, kým uvidíš Paroháča v akcii. Niekedy bol on jediným, komu sa podarilo udržať vlka dosť ďaleko. Tie parohy dokážu urobiť veľkú škodu, vieš, a on bol obrovské zviera."

Harry vzdychol. "Asi áno …" pripustil neochotne.

 

24.09.2010 11:15:38
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one