Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
KAPITOLA NEPREŠLA BETAREADOM. Rozhodla som sa ju venovať všetkým autorom poviedok a prekladateľom. Dúfam, že vás to povzbudí do vašej ďalšej práce.

Dobby

 

Remus odišiel, aby priniesol mysľomisu a Harry ho sprevádzal kvôli prehliadke domu.

Snape sa zhlboka nadýchol a prinútil sa pristúpiť k Blackovi. Mal prosbu a chcel to mať tiež za sebou. Hoci by bolo rozumné začať najprv s príjemnejšou témou. „Čo ste v poslednej dobe urobili s mučením muklov?“

Sirius ožil. „Boli sme si pohovoriť v spoločnosti Bertiho Botta – vieš, že oni robia Fazuľky každej chuti?“ Snape prikývol. „Byť celebritou robí všetko oveľa jednoduchšie. Len som musel poslať sovu a oni sú úplne bez seba, aby mi pomohli. Mimochodom, ukázali nám kúzla, ktoré používajú, aby získali naozaj nechutné chute a my sme to použili na muklovské jedlo. Doslova všetko, čo budú jesť chutí ako zvratky, hovná ošípaných, zhnité cibule, týždeň staré krekry, mŕtve krysy, ušný maz, plesnivý džem...“ Siriusov zákerný úsmev až príliš pripomínal jeho výraz, keď Snape kráčal po chodbách Rokfortu. Snape musel zahnať nutkanie vytiahnuť svoj prútik.

Napriek tomu, že bol inšpirovaný trestom pre tých nenásytníkov. „Celkom vynaliezavé. Možno by som mohol dať niekoľko návrhov na chute z mojej práce s prísadami do elixírov?“ navrhol.

„Áno, jasné.“

Povzbudený Blackovým priateľským tónom sa Snape rozhodol požiadať o láskavosť. Pochyboval, že by Záškodník bol zmierlivý, ale nemohol riskovať, že by sa nespýtal. Ak bol Black viac Slizolinčan, ako zvyšok jeho nevzdelanej rodiny, mohol mať Snape očakávania – vo svete Slizolinčanov má všetko svoju cenu, takže všetko je na predaj, ale Chrabromilčania takto nerozmýšľali. Oni sa obchodovaniu vysmievali. Ak  im zapáčite, urobia pre vás čokoľvek, ale ak nie, skôr by v pekle snežilo, než by spravili niečo pre vašu horiacu mŕtvolu.

Snape prinútil svoj hlas, aby ostal chladný a bezcitný, keď povedal, „Chcel by som požiadať, aby si oddialil svoj súdny spor do konca školského roka.“

Tak. Povedal to. Tiež celkom slušne. Nikto nemohol tvrdiť, že si znepriatelil toho hlupáka.

Black vyzeral zmätene. Hlúpy Chrabromilčan. „Aký súdny proces? Myslel som, že si povedal, že dôvodom bol dohovor s Fudgeom a súhlas s jeho ospravedlnením bol na to, aby sa veci nedostali k Wizengamotu.“

Snapeovi sa podarilo odolať prevráteniu očami. „Opatrovnícky súd, Black. Ten na získanie opatrovníctva nad chlapcom.“

„Koho? Harryho?“

„Nie, Weasleyho. Alebo Malfoya? Netušil som, že tí malí spratkovia sú navzájom tak zameniteľní.“

Black sa zamračil. „Veľmi smiešne, Ufňu – ehm, Snape. O čom to hovoríš? Nie som ako Harry.“

Áno, presne tak. Teraz Snape nedokázal odolať prevráteniu očí. „Takže jednoducho opustíš sirotu tvojho najlepšieho priateľa a necháš ju v pazúroch vášho najväčšieho nepriateľa?  Vymysli niečo iné, Black.“

Ha! Vedel, že to bol trik. Black bol teraz v rozpakoch. Zrejme nečakal, že jeho malá lesť bude tak transparentná. „Ehm, nie si umastený. Každopádne teraz už nie.“

Snape odrazil nezmyselné bľabotanie nabok. „Black, Harryho prvý rok sotva začal hladkým štartom. Musel sa prispôsobiť novej škole, novej kultúre, novému opatrovníkovi, novým priateľom, všetkému a zároveň sa zaoberá úkladmi o jeho život, bojoval proti prvému trolovi a potom Temnému Pánovi... Daj mu na zvyšok školského roka nejakú ďalšiu stabilitu, aby mu to prospelo, keďže jeho zapletenie do bitky, bude určite zobrazené na celej prednej strane Proroka –

„Snape!“ Sirius znel, ako keby škrípal zubami. „Mohol by si ma počúvať, ty prekliaty netopier? Nechcem sa súdiť o opatrovníctvo.“

Severus ho obdaroval len chladným neveriacim pohľadom, potom pokračoval. „Ako som hovoril, boj o opatrovníctvo by odviedol jeho pozornosť od skúšok a spravil by ho bojazlivým ohľadne toho, kde bude žiť po letných prázdninách.“ Nevedel, čo chcel Black dosiahnuť s jeho smiešnym zamietnutím, ale bol očividne amatér na takéto intelektuálne hry. Snape bol vytrénovaný tými najlepšími – Dumbledorom, Voldemortom, jeho vlastným otcom... Dokonca aj počas ich školskej dochádzky Sirius nikdy nebol jedným z rafinovaných intrigánov a trýzniteľov. Na rozdiel od väčšiny jeho predkov on by opovrhoval nezistiteľnými pomaly pôsobiacimi jedmi, jeho štýl bol čisto Chrabromilský, čeliť tvárou v tvár. Black vždycky chcel vidieť krv a bolesť, dôvodom bolo jeho trápenie a nemal žiadnu trpezlivosť čakať na to. Počas celého ich obdobia na Rokforte sa nikdy nepohrával tak zreteľne so Snapeovým zmýšľaním. Zrejme sa naučil zopár nových trikov v Azkabane.

Snape si povzdychol a pokračoval, chcel ukončiť tú šarádu predtým než sa vráti ten spratok. „Nemusí to tak zobrať, ale Harry je stále celkovo vystrašený, že bude poslaný späť k tým muklom a nedostatkom stability –“

„SNAPE! Počúvaš ma, ty dement! Nadýchal si sa výparov z elixírov, že si taký blbý? Povedal som ti, že –“

„Oi!“ Harry a Remus sa vrátili v čase, kedy zachytili posledný komentár a Harry vpochodoval dnu s pohľadom na svojho strýka. „Nenazývaj ho takými menami!“

Sirius si podráždene rukami prehrabol vlasy. „Snaží sa ma poblázniť, Paroháčik! Nechce počúvať!“

„On počúva mňa,“ skúsil Harry ostro, čo spôsobilo, že Snape sa pýšil. Potom sa Harry zastavil. Ako si mi to povedal?“

„Paroháčik. Alebo Paroháč Junior. Animáguské meno tvojho otca bolo Paroháč, takže keď si sa narodil, všetci ti začali hovoriť Malý Paroháč alebo Paroháčik...“ Sirius sa usmial. „Páči sa ti to?“

Harry sa usmial späť, zabudol na svoje podráždenie k veľkej zlosti Snapa. Neloajálna malá vretenica.

„Áno.“ Potom zodvihol varovný prst. „Ale len dovtedy, kým nebudem mať vlastnú podobu. Pretože by som mohol mať zuby,“ podotkol nádejne.

„Prečo ste na seba vy dvaja kričali?“ opýtal sa Remus so vždy pokojným hlasom.

„Ach!“ Sirius sa otočil k Harrymu. „Hej, Paroháčik –“ Nevšímal si Snapeove zúrivé signály, aby držal hubu „- chceš prísť žiť ku mne?“

Harry sa nechápavo zamračil. „Čo? Ja teraz bývam s profesorom Snapeom. Myslím, keď nie som v Rokforte. Myslím, keď nie som na izbe s ostatnými deťmi.“

„Áno,“ súhlasil trpezlivo Sirius, „ale nechcel by si radšej žiť so mnou? Tvoji rodičia ma určili za tvojho krsného otca.“     

Harry vyzeral utrápene a pozrel sa na svojho profesora. Snapeovi sa podarilo nadobudnúť jeho pokoj, ale kypel zúrivosťou pod zmrazeným výrazom. Black urobil presne to, v čo dúfal, že sa tomu zabráni a zapojí do toho chlapca. Bastard, nedal mu žiadny priestor na premýšľanie, alebo – dosť možno – vôbec na prípadné vyššie rozumné uvažovanie.

Harry si úzkostlivo hrýzol svoju peru. Nechcel nikoho uraziť a myslel si, že jeho krstný otec by mu mohol dobre poukazovať veľa zábavného, ale všetky tie reči o odchode od jeho profesora ho robili nervóznym.

Snape si zahryzol do pery a pocítil divný pocit vo svojich črevách. Je zrejmé, že chlapec sa snažil vymyslieť, ako mu povedať, že chce žiť s jeho prekliatym krstným otcom. Dobre, dobre. Neočakával predsa nič iné.

„No,“ povedal Harry opatrne, presunul sa bližšie k profesorovi Snapeovi pre prípad, keby jeho trochu vznetlivý krstný otec reagoval zle na to, čo mu povie: „Nevadilo by mi navštevovať ťa, vieš, ako Weasleyovcov.“

„Ale nechceš žiť so mnou? Namiesto Snapea?“ naliehal Sirius.

Snape zaškrípal zubami. Samozrejme Black mohol Harryho odviezť a povedať to priamo pred ním. Donútil svoje črty zostať bez výrazu. Nechcel im urobiť to potešenie, aby videli, ako to vzdanie sa bude bolieť. Tak, či tak to bola jeho vina. Veľmi dobre vedel, že dovolil sebe samému vyvíjať city pre kohokoľvek, nie to ešte ďalšieho Chrabromilčana. Či sa nenaučil z utrpenia jeho vzťahu s Lilly? To bolo to, čo sa stane, keď necháš svoju ochranu nadol. Bol sentimentálny idiot a teraz za to zaplatí. Oprel sa, keď začal chlapec hovoriť.

Harry sa snažil. Naozaj sa snažil. Ale samozrejme Sirius sa nechystal byť odbitý zdvorilými výhovorkami. Buď Chrabromilčan, Harry! Ukáž mu, že máš odvahu! Aj keby bol jeho krstný otec zlosťou bez seba a nechcel ho znova vidieť, nie je to také zlé, však? Profesorka McGonagallová by mu zrejme pomohla naučiť sa, ako byť animágom, keby sa jej spýtal. A aj keby to pre neho neurobila, asi by to urobila, keby ju o to požiadal profesor Snape.

Harry pocítil bodavú bolesť pri pomyslení, že stratí toto prepojenie na jeho rodičov, ale teraz už počul toľko príbehov o nich od Hagrida, profesorky McGonagallovej, tety Molly a stýka Artura a profesora Flitwicka...  Hneď ako jeho profesor zistil, že jeho príbuzní mu nepovedali nič, ľudia začali zdieľať svoje spomienky a posielali mu fotografie a... Harry si šťastne povzdychol. Bol to len ďalší príklad toho, ako dobre o neho profesor Snape staral. Uistil sa, že Harry vie, koľkým ľuďom na ňom záležalo. Bol teraz obklopený takou láskou, že keď stratí jedného alebo dvoch ľudí – aj keď to bol jeho krstný otec – jednoducho nedopustí, aby to bolo veľmi iné. Takže sa obrnil a prehovoril. „Nie, pane. Nechcem žiť s vami. Radšej by som žil s profesorom Snapeom.“

Bol tam mimoriadne burácajúci šum. Snape slabo uvažoval, či sa v blízkosti nachádza oceán, ale oni boli vo Švajčiarsku, však?

„Ach, - CHYŤ HO!“ počul, ako Black na niekoho kričal a snažil sa rozhliadnuť, ale vzadu na krku bola tvrdá ruka a všetko, čo videl bolo to, že bol na zemi.

Trvalo mu chvíľu, kým si uvedomil, že sedel na pohovke a niekto mu držal hlavu medzi svojimi kolenami. Chcel sa uvoľniť a našiel sa nos pri nose s bledým Harryho pohľadom.

„Ste v poriadku, profesor?“ opýtal sa úzkostlivo chlapec. „Vyzerali ste chvíľu naozaj divne.“ 

„Jednoducho potrebuje šálku čaju,“ povedal upokojujúco Remus. „Poď mi pomôcť zavolať domácich škriatkov.“

Black klesol vedľa neho, usmieval sa ako zloduch, ale v tom okamihu bol Snape tak zmätený, takže všetko, čo mohol urobiť bolo zažmurkanie na neho. „Vidíš?“ Povedal Black šťastne. „Hovoril som ti, že si dement. Prečo by som sa mal pokúsiť získať opatrovníctvo? Harry chce zostať s tebou.“

„Ale – ale- ale –“ Snape mal pocit, ako keby ho niekto trafil Confundusom. Naozaj počul, že si ho chlapec vyvolil pred jeho krstným otcom? A Black na to nereagoval hystericky?

„Šššš, Snape, myslel si si, že sme boli stále deti a nenávideli sa navzájom,“ povedal Black, trochu nepríjemne sa zasmial. „Myslím, že si naozaj odo mňa očakával, že by som zobral Harryho od teba preč po tom všetkom, čo si pre nás oboch urobil? Čo si myslíš, že som za čuráka?“ potom náhlivo dodal: „Nie, neodpovedaj na to.“

Nervózne si znovu prehrabol rukou vlasy. „Pozri, ja viem, že som neurobil dobre, keď som spomenul niečo, čo sa ťa týka, ale chcel som tým povedať to, čo som povedal v Azkabane. Ospravedlňujem sa za všetky veci, ktoré sme – ja – urobil tebe a som ti skutočne vďačný, že sa staráš o Harryho a dostal si ma odtiaľ a... dobre, aj keď som ja bastard ignoroval všetko, čo si urobil, stále nemám žiadny úmysel zobrať preč Harryho. Na okamih výraz v Blackových očiach pripomenul Severusovi rezignáciu, ktorú videl v cele v Azkabane. „Stále mávam mnoho nočných môr a naozaj sa ľahko naštvem a moja pamäť je mizerná...“ Black ho náhle obdaroval divokým úsmevom. „Ale Dursleyovci mi veľmi pomáhajú s tým, čo Remus nazval mojimi „zlostnými problémami“ a ja robím, čo je v mojich silách, aby som vynahradil ten čas všetkými spôsobmi – ale nie som práve teraz schopný byť otcom pre Harryho a to je to, čo potrebuje. A pretože on už našiel otca, určite neurobím nič, aby som zničil Paroháčikovi šťastie. Okrem toho, bol by som hlúpy, keby som nad tým premýšľal, James by vstal z mŕtvych, aby mi nakopal zadok. A Lilly by bola hneď za ním.“

Snape úprimne veril, že ho nič nemôže šokovať tak silno, ako chlapcove uprednostnenie jeho pred Blackom, ale Black sa v skutočnosti obracal na neho ako na Harryho otca. Našiel si svoju hlavu medzi kolenami, keď Black skríkol na Remusa, aby sa ponáhľal s čajom.

„Ste v poriadku, profesor? Možno by ste si mali dať sušienku,“ navrhol Harry, vyzeral ustarostený. „Nechcete, aby som zavolal Madam Pomfreyovú? Alebo... majú čarodejníci doktorov tu vo Švajčiarsku?“

Snapeova hrdosť sa konečne prejavila. Nesedel tu ako príliš rozcítený Bifľomorčan! Podarilo sa mu vzpriamiť, ignoroval šmuhy pred očami. „Som v poriadku, pán Potter a nemyslite si, že som bol tak uťahaný, aby som nevidel vo vašich vreckách tie krémové koláče. Láskavo ich ihneď vytiahnite.“

Harry sa previnilo začervenal. „Oni neboli pre mňa,“ protestoval, vytiahol teraz rozpučené koláče. „Odkladal som ich pre Rona a Hermionu.“

„Hmf.“ Snape sa napil čaju a uškrnul sa. Prevrátil vlkodlak do jeho šálky cukorničku?

„Cukor je dobrý pre šok.“ Vysvetlil si správne jeho výraz Remus. „Urýchli to tvoje zotavenie. Ver mi.“

Snape sa znova rozhneval, ale začínal sa cítiť trochu lepšie. Udalosti boli práve... nečakané.

Harry sedel na pohovke vedľa neho, nie tak celkom v jeho lone, ale rozhodne bližšie, než dovoľovalo slušné správanie. Ostro šťuchol do spratka, ale samozrejme zabudol na také jemné opravy. Snape sa s povzdychom vzdal. Neskôr bude dostatok času na hodiny slušného správania a – počul pravdu – práve teraz mal chlapca celkom rád tak blízko.

Harry sa uistil, že sedí extra blízko pri svojom profesorovi, aby mohol dávať na muža pozor. Vôbec nemal rád, keď jeho profesor prišiel o všetku zábavu, ale Remus nalihal, že bol v poriadku a pravdepodobne len niečo zjedol. Napriek tomu, Harry sa po zvyšok návštevy držal blízko neho. Jeho profesor si to musel všimnúť, pretože ho priateľsky trochu drgol, keď sa Harry posadil, ako by chcel povedať. „Vďaka za to, že si tu.“ Harry sa posunul ešte bližšie. Vedel, aké hrozné to bolo byť sám, keď bol chorý a on si rozhodne neprial, aby sa jeho opatrovník tak cítil. „Keď budeš niečo chcieť, daj mi vedieť,“ povedal prísne Snape. „Seď a odpočívaj, dobre?“

Snape sa snažil pochopiť, čo sa práve stalo, keď a napil príliš sladkého čaju. Black bol skutočne... príjemný. Schválil spratkovu náklonnosť k Snapeovi (aj keď to bol nezmyselné) a javil sa celkom úprimne, že jeho úmyslom nie je prevziať starostlivosť o dieťa. Snape by nebol viac prekvapený, keby ho domáci škriatok udrel do nosa.

Samozrejme, Black ho nazval dementom, ale pre Blacka to bol prakticky prejav náklonnosti.

Siriusovi sa nakoniec podarilo Harryho premiestniť ďalej a začal vyťahovať spomienky zo svojej hlavy a umiestnil ich do mysľomisy, k veľkému chlapcovmu fascinovanému odporu. Remus si sadol vedľa Snapa a to ukázalo, ako veľmi bol Slizolinčan otrasený, keď sa nedesil vlkodlakovej blízkosti.

„Vyzeráš trochu zmätený,“ povedal Remus tichým hlasom.

„Utrpel Blac nedávno poranenie hlavy?“opýtal sa vážne Snape.

Remus utlmil smiech. „Nie, ale napadlo ma, či ty si mal. Zvyčajne si oveľa rýchlejší v chápaní.“

„Myšlienkové pochody Chrabromilčanov – také aké sú – zostávajú pre mňa záhadou,“ odsekol Snape, obdaroval ho nenávistným pohľadom.

Remus sa usmial. „Lepšie si zvykneš. Žiješ teraz s jedným.“ Pozrel tam, kde sa Harry opatrne pozrel do mysľomisy. „Ale nechápem, čo je tak mätúce.“

„Ty nevidíš vôbec nič divné na Blackovi – Siriusovi Blackovi – súhlasím, aby jeho krstný syn, sirota Jamesa Pottera, bola vychovávaná umasteným Slizolinčanom, ktorý je odjakživa nepríjemný?“

Remus bol láskavý. „Merlin, Severus, mali sme čo, šestnásť? Myslel som si, že si na to hneď zabudol.“

„Máš takú krátku pamäť pre tých, čo ťa nazývali, vlkom?“

Remus si povzdychol. „Zásah. Vtedy to bolo neospravedlniteľné a aj teraz, ale Sirius to naozaj ľutuje, vieš. Rovnako ako ja.“

„Ospravedlnil sa,“ poznamenal s nechuťou Snape.

Remus počul, čo Snape nevedomky plánoval. „Prosím, nechaj ma urobiť to isté, Severus, úprimne ľutujem svoje činy. Boli sne na teba odporní a nikdy sme neboli poriadne potrestaný. Tvoja výchova Harryho dokazuje, že si – a bol si – lepší človek.“

Toto nepomohlo Snapeovmu duševnému zdraviu. Ospravedlnenie Chrabromilčanov? Prahlo po takom vypočutí jeho mladé ja? Možno si nemusel robiť starosti po tom všetkom s Voldemortom – samozrejme bolo na nich proroctvo. Koľko veľa znamení bude potrebovať Nakoniec?

Remus cítil jeho zmätenosť. „Severus, môže mi to byť jedno s vlkom v mojom vnútri, ale Tichošľap vždy ukazoval svoju psiu oddanosť svojim priateľom. Jeho loajalita, ktorá mu bola daná, je tak silná, že by mohol byť dobrým Bifľomorčanom, ak by nebol tak odovzdaný očividnej odvahe rozísť sa s ostatnými členmi svojej rodiny a pridať sa k Svetlu.“

„A to má niečo do činania s tým, že ma nepreklial alebo nezobral Harryho?“ naliehal podráždene Snape.

„Čo je najdôležitejšou vecou v Siriusovom živote?“ opýtal sa zdanlivo náhodne Remus.

„Príležitostný sex,“ odpovedal okamžite Snape.

Remusovi zabehlo, potom sa radostne rozosmial. „Vlastne to je číslo dva. Číslom jedna je Harry – je všetkým, čo tu ostalo po Jamesovi a Lilly, ale aj niečim viacej, Tichošľap prisahal, že sa postará o Harryho, ak by sa im niečo stalo.“

„A doteraz urobil dobrú prácu,“ uškrnul sa Snape.

„To je presne ten bod, Severus. Akonáhle si Sirius uvedomil, čo sa stalo s Harrym a videl, čo si pre neho urobil – a pre Siriusa samého – uvedomil si, ako zle sme ťa podcenili. Dostal si ho z Azkabanu, keď si sa dozvedel, že bol nevinný. Nezastavila ťa skutočnosť, že si ho nenávidel – alebo skutočnosť, že ťa nemohol vystáť. Urobil si správnu vec bez ohľadu na svoje osobné pocity. Samozrejme, že sa cíti vďačný. A potom si uvedomil to, že keď si odhalil Harryho situáciu, urobil si to isté pre neho? Severus, zachránil si jedinú vec na tomto svete, na ktorej Tichošľapovi naozaj záleží. Urobil si to, keď to neurobil Dumbledore a Sirius nemohol a –“ Remus sťažka prehltol, ale donútil svoje slová vyjsť von, jeho hlas bol naplnený pocitom viny „ – a ja som to neurobil. Si jediný, kto tam bol pre Harryho, aj keď si mu nič nebol dlžný a mohol si cítiť iba nenávisť k jeho rodine. Sirius a ja vieme koľko veľa ti dlhujeme a že si – napriek tomu, že si „Umastený slizolinský kretén“ – veľmi dobrý človek. Oveľa lepší než sme v skutočnosti my... Či sa ti to páči alebo nie, Severus, teraz si tiež Záškodník. Si súčasťou našej svorky.“

Aké potupné. Snape pochmúrne uvažoval, že to bolo trochu horšie ako byť čestným Weaslym. Aké ďalšie poníženie má pre neho ten spratok v zásobe? Jediné, čo chcel urobiť, bolo to, aby sa zabránilo Temnému Pánovi zavraždiť chlapca, ale týmto tempom bude prekliatym Chrabromilčanom predtým, než by bol chlapec v treťom ročníku.

27.09.2010 01:26:04
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one