Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu ďalšia kapitola z dielne Biggi.
Venujeme ju všetkym, ktori pravidelne komentuju naše preklady.

Dobby a Biggi :-)

"Poďme!" zvolal Black. "Vybral som pre Harryho niekoľko spomienok, aby nás videl v našich zvieracích podobách. Poďme."

"Úžasné," zavrčal Snape, keď spolu s Remusom vstali z gauča. "Prechádzať si spomienky so Záškodníkmi. Nič iné som ani nechcel robiť celé popoludnie."

Na Snapa príliš rýchlo všetci sa ponorili do spomienok, sledujúc ako sa obrovský pes hrá s jeleňom v Zakázanom lese. Zrazu preťalo ticho hlasné zavýjanie a Harry chytil Snapa za ruku. "Čo to bolo?" spýtal sa nervózne.

"Možno to nebol až taký dobrý nápad," povedal Remus, ľahko spanikárene, keď videl Harryho reakciu. "Pre Severusa to určite nebude príjemné -"

Snape mal čo robiť, aby sa od strachu nepočúral, ale tým idiotským Záškodníkom by to neprezradil. "Som v poriadku."

"Je to naozaj iba spomienka?" zašepkal Harry, bledý od strachu.

"Áno," uistil ho Snape, pokúšajúc tým upokojiť aj sám seba. "Nič sa ti nemôže stať."

Harry stále vyzeral neistý a posunul sa bližšie. Ako vždy, pre Snapa bolo jednoduchšie predstierať pokoj, kým ostatní okolo neho boli na smrť vystrašení. "Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo," povedal Harrymu pevne.

"Ja – ja viem," súhlasil Harry úplne nepresvedčivo a potom sa objavil vlkolak.

Pes a jeleň sa k nemu okamžite pripojili a na Snapovo prekvapenie, vlkolak hravo vykročil vpred s entuziasmom šteňaťa. "Námesačník, si celkom zlatý," povedal Harry prekvapene, posunul sa vpred, aby mal lepší výhľad.

Remus si viditeľne vydýchol. "Nikdy nezabudni, že v tejto podobe som veľmi, veľmi nebezpečný, Harry. Keď zacítim pach človeka, som ako... posadnutý."

"Ale neexistuje niečo, čo pomáha?" Harry vzhliadol k svojmu profesorovi. "Neučili sme sa o nejakom elixíre, ktorý robí niečo pre vlkolakov?"

"Protivlkolačí elixír," prikývol Remus. "Ten mi dovolí ponechať si ľudskú myseľ, ale aj s tým zostávam veľmi nebezpečný a nedôveryhodný, Harry. Nikdy sa ku mne nepribližuj počas splnu. Nech sa deje čokoľvek. Radšej ma znehybni, ak ma niekedy uvidíš v tejto podobe mimo spomienky. Rozumieš?" ten milý čarodejník vyzeral veľmi prísne.

Harry ufňukane prikývol. Pozrel sa na svojho profesora. "Ale vy sa postaráte o to, že vždy dostane svoj elixír, však?"

Snape prikývol, stále prekvapený tým, že sa mu vlkolak v tejto spomienke zdal pekný. Samozrejme, že jediná jeho spomienka na túto mizernú obludu bola tá, keď sa mu snažila vyrvať slezinu, a nie tá, keď sa s Blackom v jeho psej forme naháňala za kusom starého konára. "Áno, ale to nič nemení na tom, že poslúchnete."

"Okay," povedal Harry trochu podráždene. "Viete, ja nie som taký hlúpy, alebo niečo podobné. Prečo sa všetci správate, ako keby som nevedel zostať ďalej od nebezpečných vecí?"

Snape zodvihol jedno obočie. "Bol to nejaký iný prvák, ktorý sa takmer rozmlátil o stenu hradu? Postavil sa sám proti trolovi? Hodil nemocničnú misu na –"

"Okay, okay," prerušil Harry celý červený. "Sľubujem, v poriadku?"

Snape sa uškrnul a otočil sa späť ku spomienke. Bolo to skutočne zarážajúce, že sa trom študentom podarilo zvládnuť premenu na animágov bez pomoci učiteľov, nespomínajúc krotenie vlkolaka počas celých siedmich rokov.

"Ewww!" kričal Harry ukazujúc prstom. "Tichošľap, máš na hlave potkana! On ťa ociká!" Potom sa pozrel bližšie. Na tom potkanovi niečo bolo…

"Tichošľap! Čo je s tebou?" požadoval Remus, naštvaným šeptom. "Prečo ukazuješ Harrymu spomienku, v ktorej je Peter?"

"Nie je veľa spomienok, kde sme my v našich zvieracích podobách, kde nie je Peter," odpovedal Sirius obranne.

"A čo vtedy, keď mal dračie kiahne? Alebo ten mesiac, keď mal trest s Filchom –"

"Okay, fajn, pár ich je," zavrčal Sirius.

Snape prevrátil očami, kým sa tí dvaja hašterili. Idioti. "Poď sem naspäť," zakričal na Harryho, ktorý odišiel trochu ďalej, aby mal lepší výhľad na vyvádzajúce zvieratá. Aj keď vedel, že je to len spomienka, z pohľadu na Harryho tak blízko k vlkolakovi mal husiu kožu.

Harry poslušne pricupkal späť, jeho obočie zodvihnuté od rozpakov. Potiahol Siriusa za rukáv, čím prerušil jeho hádku s Lupinom. "Ako je možné, že Prašivec je s vami?"

"Kto?" spýtal sa Sirius.

"Prašivec. Ronov potkan. Sedí ti na hlave."

"To nie je Prašivec, Harry. To bol iný študent, jeho zvieracia podoba bol potkan. Volal sa Peter Pettigrew, ale volali sme ho Červochvost. Bol… to vtedy náš kamarát," povedal Remus opatrne.

Harry pokrútil hlavou. "To je Prašivec."

Sirius pokrútil hlavou. "Nie, je to Pettigrew. On – " pozrel sa na Snape, a keď prikývol, pokračoval " – to on zradil tvojich rodičov, Harry. Bol ich strážcom tajomstva a on prezradil Veď Vieš Komu, kde ich nájde."

"Nie," trval na svojom Harry. "Je to Prašivec. Teda, tu má svoj prst a o všetko, a nie je taký šedivý, ale je to Ronov potkan."

"Harry, všetky potkany vyzerajú ako jeden," argumentoval Remus.

Harry sa zamračil. "Hovorím," začal Harry a nebezpečne sa mu zvyšoval hlas, ale skôr, než začal kričať z plného hrdla, Snape ho prerušil.

"Čo si povedal o jeho prste?"

Zaskočený, Harry sa pozrel na svojho opatrovníka. "Prašivcovi chýba jeden prst. Ron povedal, že to má odjakživa, dokonca už vtedy, keď ho Percy našiel pred mnohými rokmi."

Menili pohľady. "To nie je možné," Remus prerušil ticho ako prvý. "Nemožné."

"Weasleyovci spomedzi všetkých rodín?" požadoval Sirius. "Prečo oni? Peter musel vedieť, že boli veľkými odporcami Veď Viete Koho. Prečo by sa nespojil s Malfoyovcami alebo nejakou inou smrťožrútskou rodinou?"

"Pretože to je prvé miesto, kde by ho hľadali, keby jeho snaha obviniť teba nebola úspešná. Nie že by len nikto nehľadal smrťožrúta v Brlohu, ale Pettigrew tiež musel vedieť, že finančná situácia Weasleyovcov ich prinúti ujať sa „opusteného“ zvieraťa. Iná rodina by sa rozhodla kúpiť domáceho miláčika, Weasleyovci by boli príliš šťastní, keby sa im podarilo ušetriť ďalšie výdavky," odpovedal Snape.

"Takže mi veríte?" spýtal sa Harry.

"Neviem, Harry," povedal Sirius pochybovačne. "Je to ťažké uveriť…"

"Súhlasím," povedal Remus ospravedlňujúco. "Myslím, že je to len ospravedlniteľné nedorozumenie, Harry."

Harryho tvár zosmutnela.

Snape sa zamračil. "Tak kde si myslíš, že je Pettigrew teraz?" požadoval od Blacka.

"Huh?" Predvídateľne, Black na neho len hlúpo žmurkal.

"Ak ti máme veriť, Black, že si nezavraždil Pettigrewa a všetkých tých Muklov. Skôr ťa ten potkan oklamal. Takže, Pettigrew stále žije. Kde je? Kde bol posledných 10 rokov?"

Black neisto pokrčil ramenami. "Ako to mám vedieť? Možno je v Brazílii a kochá sa pohľadom na dievčatá v bikinách."

"Takže Pettigrew je jedným z tých ľudí, čo majú vždy nejaký únikový plán v zálohe, pričom aj v prípade úplne neočakávanej porážky Temného pána, dokázal bez námahy uniknúť z Európy a ukryť sa tak dokonale, že o jeho pobyte neunikla ani len zmienka počas celého desaťročia?"

Remus si poškravkal bradu a vymenil si pohľad so Siriusom. "Nie… Nepovedal by som, že Peter by to plánoval až tak ďaleko dopredu. Vždy nás len nasledoval. Vždy potreboval niekoho, kto by mu povedal, čo má robiť, alebo iba panikáril a pobehoval hore dolu."

"Keď uvážime, že pád Temného pána v Godrickovej úžľabine prekvapil dokonca Luciusa Malfoya, a on je – určite budete súhlasiť? – dokonalý Slizolinčan a teda určite plánuje ďaleko dopredu a má aj únikové plány, takže je ťažké predstaviť si že by Pettigew nebol rovnako šokovaný? A tak napokon hľadal útočisko vo svojej zvieracej podobe a ako ste už povedali, splašene pobehoval hore dolu, kým našiel bezpečie u náhodnej rodiny s dokonalým vzdelaním? Molly Weasleyová stratila svojich dvoch bratov počas vojny – nikto by ani len neuvažoval o tom, že by mohla pomáhať smrťožrútom, ani len náhodou."

Harry žiaril. Jeho profesor mu veril! A presviedčal aj ostatných. Harry to mohol povedať podľa ich výrazov.

Sirius a Remus boli neoblomní, no nakoniec to Snape vyhral vďaka obyčajnej hláške: "Takže radšej budete riskovať Har- erm, Potterov – život ignorovaním jeho obáv a neurobíte nič? On je jediný z nás, ktorý videl oboch Červochvosta aj Prašivca, ale samozrejme, vy radšej budete ignorovať jeho názor. Nenapadá vám, že ak nebudete jednať podľa chlapcovho podozrenia, len ho tým utvrdíte v jeho nie práve kladnom názore o dospelých a nedáte mu dôvod na to, aby vám veril? To si vážne myslíte, že toto je správny spôsob, ako ho presvedčiť, aby sa vždy obrátil na dospelých pre pomoc, skôr ako by sa pokúšal pustiť sa do Temného pána sám alebo len s jeho malými priateľmi? Samozrejme, že nepovažujete jeho blaho za hodné vyvinutia  trošky iniciatívy na objasnenie skutočnosti."

Toto prirodzene odrovnalo všetky námietky, keď sa obaja vinou strápení Záškodníci výdatne ospravedlnili teraz dosť samoľúbo sa tváriacemu Harrymu. Potom začala bojová porada.

Samozrejme, Sirius chcel okamžite vyraziť do Rokfortu a schmatnúť toho potkana, kým Remus jeho plán pozmenil tým, že by to mal urobiť on a nie Sirius, pre prípad, že by sa chýr o jeho oslobodení ešte nestihol dostať ku všetkým ušiam v Británii. Snapa z toho začínala bolieť hlava a čudoval sa, ako môžu Chrabromilčania prežiť v „divočine“.

"To ti nenapadá, že Pettigrew by sa mohol náhodou dozvedieť o tvojom príchode, napríklad od množstva duchov, portrétov či študentov? A keď už sa raz o tebe dozvie, mohol by utiecť a skryť sa v tom obrovskom hrade?" zavrčal Snape nakoniec.

Zažmurkali na neho. "Ale – ale – to by nebolo fér," povedal Sirius. "Mal by zostať a čeliť nám ako ozajstný Chrabromilčan!"

Teraz dokonca Harry vyzeral znechutene a Sirius zružovel. "Okay. Tak to bola blbosť. Ale ja som strávil 10 rokov s dementormi!" zakňučal. "Nie som vo forme!"

"Čo navrhuješ ty, Severus?" vkĺzol do toho Remus hladko.

Severus podvedome prešiel do svojho učiteľského módu a Remus – žmurkol na Harryho – vyčaroval brká a pergamen pre všetkých. "Bude dôležité, aby si ten potkan nevšimol, že sa niečo deje," začal, jeho slizolinská myseľ pracovala na plné obrátky. "Black teda podá rozhovor do novín..."

"Úžasné!" zajasal Sirius.

"…v ktorom vyslovíš niekoľko pohŕdavých poznámok o Británii a Fudgeovi a o tom, že aj napriek tvojmu oslobodeniu nemáš najmenší záujem opäť čo i len stúpiť na britskú zem."

"Čo, nikdy?" spýtal sa Sirius s obavami.

Severus vzdychol. Chrabromilčania. "To presne povieš," odpovedal s prehnanou trpezlivosťou. "Nepoznáš podstatu klamstva? Rozmýšľaj o tom ako o o doberaní si Britského národa."

"No, hej, ale mysli na všetky tie čarodejnice doma, ktoré budú nariekať pri správach," zaškeril sa Sirius. "Tie budú páliť Fudgeove podobizne."

Harry sa chechtal a Remus zavrčal, Snape si masíroval čelo. "Ďalej," zavrčal. "toto vyhlásenie uistí Pettigrewa, že sa neukážeš na Rokforte, aby si navštívil Harryho, čím by si ho mohol potenciálne odhaliť. Tým menej bude pravdepodobné, že by zdupkal. V tom čase budeme snovať plány na jeho chytenie. Najprv, samozrejme, musíme dostať Pottera z jeho internátu."

"Čo?" zvreskol Harry. "Prečo?"

Snape na neho zazrel. "Myslíš si, že dovolím, aby si spal v jednej miestnosti s tou obludou, ktorá zradila tvojich rodičov Temnému pánovi? Zabudol si, že Temný pán nemal v tú noc na muške tvojich rodičov ale teba? Ak sa Pettigrew, aj napriek našej snahe, bude cítiť ohrozený a rozhodne sa utiecť, mohol by sa rozhodnúť, že ti ublíži, alebo ťa unesie. Alebo by ti mohlo uniknúť niečo, čo v ňom vzbudí podozrenie –"

"Neuniklo by!" hádal sa Harry horúco. "A keď odídem z internátu, budú o tom všetci hovoriť a to v ňom určite vzbudí podozrenie! Musíme ho chytiť a ja ostanem na internáte a budem na neho dozerať!"

"Oh, tak to teda nie!" Tri mužské hlasy vykríkli naraz a muži sa na seba pozreli trochu začudovane a potom sa sústredili na rozhodného chlapca pred nimi.

"Presťahuješ sa do môjho bytu hneď po príchode na Rokfort."

"Nie."

"Harry," pokúsil sa Remus, "je to príliš nebezpečné. Peter je naozaj nevypočítateľný."

"Nie!"

"No tak, Paroháčik," súril ho Sirius. "Musím uznať, že Snape má pravdu. Chytenie toho zradcu nie je hodné rizika, že ťa stratíme."

"NIE!"

"Potter, neposlušnosť vedie iba k –"

"Je mi jedno, či ma zbijete," vrčal Harry, jeho zazeranie sa nápadne podobalo na to jeho opatrovníka. "Neodsťahujem sa z internátu! Chcem pomôcť chytiť tú krysu, ktorá zradila mojich rodičov!"

Snape zazeral na toho fagana. Taká Chrabromilská tvrdohlavosť. Ah dobre, je fajn, že sa nevyrovná Slizolinskej inteligencii. "Tak dobre, Potter," povedal pokojne.

Harry zažmurkal, zarazený náhlou kapituláciou. "Čo?"

"Povedal som, tak dobre." zopakoval Snape. Teraz na neho zízali všetci traja Chrabromilčania. "Ak sa odmietaš podieľať na tomto pláne, potom musíme použiť iný."

"No počkaj," protestoval Sirius. "nemôžme riskovať Harryho bezpečie –" začal, ignorujúc grimasu jeho krstného syna.

"S tým súhlasím. Takže namiesto vyvinutia komplexu jednoduchých plánov, ktoré by vyžadovali poriadnu dávku chlapcovej prešibanosti, ale eventuálne by mohli viesť k chyteniu Pettigrewa, budeme nútení využiť oveľa hrubší spôsob, pri ktorom nebudeme potrebovať Potterovu pomoc."

Harry vyzeral sprisahane a zmätene zároveň. "Počkať. Čo znamená, že k vášmu plánu treba moju prešibanosť a to všetko? Myslel som, že ste povedali, že sa mám odsťahovať z internátu."

"Potter," Severus prevrátil očami, "ťažko môžete plánovať Pettigrewovu porážku priamo pred ním, a tiež nemôžte plánovať stretnutia s nami tromi z gauča vašej spoločenskej miestnosti. Ale keďže radšej preferujete zostať s vašimi malými priateľmi, ako pripojiť sa k dospelým pri snovaní a realizácii intríg, budeme musieť využiť oveľa priamejší postup. Jednoducho odtiaľto zavolám aurorov a poviem im o vašom podozrení. Snáď, aj napriek ich dlhoročnej heohrabanosti, sa rozhodnú preskúmať udanie, ktoré je podložené svedectvom dieťaťa, založené na spomienke utečeného zločinca -"

"Hej! Bol som očistený!"

" – a prídu na Rokfort dosť rýchlo a prefíkane na to, aby chytili toho potkana nepripraveného. samozrejme, je skôr pravdepodobné, že budú otáľať, rozhodnú sa kontaktovať Weasleyovcov, ktorí sa budú pýtať Rona na Prašivca, ale som si istý, že Ron si to nenechá pre seba…"

"Počkať, počkať!" protestoval Harry. Ron mohol byť jeho najlepším priateľom, ale Harry si nenamýšľal o jeho schopnosti udržať niečo v tajnosti. Ani, aby bol brutálne čestný, Ron nebol taký zručný v chápaní. Určite by nechal Pettigrewa utiecť. "To je hrozný plán," argumentoval. "Pettigrew určite utečie."

Snape pokrčil ramenami. "keďže sa nechceš pripojiť k tomu druhému –"

"Nie, nie. Ja chcem. Ja sa len nechcem odsťahovať z internátu!"

Snape sa nahol tak, že sa nosmi takmer dotýkali. "Vaše bezpečie nie je zanedbateľné," povedal s absolútnou konečnosťou.

Harry preglgol a pozrel sa na ostatných dvoch. Remus s rukami prekríženými na prsiach neoblomne pokrútil hlavou. Sirius vyzeral viac ospravedlňujúco, ale tiež pokrútil hlavou. Harry si zahryzol do pery. Očividne tu nezvíťazí… ale možno sa mu podarí získať jeden alebo dva ústupky.

"Okaaay," povedal neochotne. "Ale potom vám budem môcť pomôcť, však?"

Snape sa na neho dlho zvažujúco pozrel, kým Harry robil jeho najlepšie "šteňacie oči ". Nakoniec učiteľ elixírov krátko prikývol. "Tak dobre," povedal krátko a Harrymu odľahlo. To znamenalo, že jeho profesor sa na neho nehnevá.

"Takže otázkou zostáva, ako odstránime Harryho z internátu bez toho, aby táto akcia samotná vyvolala v Petrovi podozrenie?" spýtal sa Remus.

Nastala živá debata, ale nakoniec prišiel Remus s najlepším nápadom: Harry by mal urobiť niečo neslíchané a to tak verejne, že všetci na Rokforte by chápali, že sa musel za trest presťahovať k svojmu opatrovníkovi.

Snape týmto plánom veľmi nadšený nebol, lebo cítil, že to so sebou nesie nebezpečenstvo, ale Sirius bol očakávane potešený pri myšlienke vykonania takého šibalstva. Zvyšnú časť dňa si Sirius a Harry šepkali a chichotali sa na opačnej strane miestnosti, kým Remus a Severus na opačnej strane plánovali.

Skoro ráno, keď sa Harry a Snape pripravili na návrat do školy, Slizolinčan chcel vedieť, čo Harry urobí, aby ho mohli dostať z Chrabromilskej veže.

"Bude lepšie, keď budeš prekvapený," zaškeril sa Sirius. "Len konaj prirodzene," poradil mu.

Skôr ako stihol namietať, Harry – ten malý zradca! – aktivoval prenášadlo, tak ako im Albus prikázal.

"Výborne, výborne, bavili ste sa?" opýtal sa Albus, keď sa zjavili v jeho pracovni.

Snape bol dosť zamestnaný tým, aby potlačil nutkanie na zvracanie po tom neočakávanom premiestnení, na to aby mu okamžite odpovedal, tak Harry povedal, "Áno, pane. Prosím ospravedlníte ma?" a bez toho, aby počkal na odpoveď, vystrelil z jeho pracovne. Keď bol Snape schopný rozprávať, ten fagan už bol dávno preč.

"Si v poriadku, môj chlapče?" spýtal sa Albus jemne.

"Fajn," odpovedal krátko.

Albus bol smutný. Vedel si predstaviť, aké utrpenie to pre Snapa muselo byť, ale bolo očividné, že ten maximálne uzavretý muž nemal najmenší záujem o tom hovoriť. "Je skoro čas na večeru, neodprevadíš ma?" navrhol.

Snape chcel ísť dolu do svojich žalárov a začať uskutočňovať ich plán, ale rozpoznal ten rezolútny lesk v Dumbledorovych očiach. Ten stredoveký čarodejník bol rozhodnutý upokojovať ho, nech sa deje čokoľvek. S nečujným povzdychom sa rozhodol, že bude lepšie, keď to bude mať čím skôr za sebou a rezignovane kývol hlavou na znak súhlasu.

30.09.2010 00:27:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (36 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one