Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Túto kapitolu by som verejne chcela venovať v prvom rade Dobby  za jej trpezlivosť so mnou a potom všetkým, ktorí vydržali na ňu čakať.

Biggi

KAPITOLA PREŠLA BETAREADOM!!!

 

O 40 minút neskôr preklínal sám seba. Nie kvôli stálemu prúdu bezvýznamných rečí, ktoré Albus očividne považoval za upokojujúce, ale za to, že už boli vo Veľkej sieni asi 20 minút a po tom spratkovi nebolo ani stopy, aj keď zvyšní študenti tu sedeli už dávno.

Čo si myslel? Ten malý zloduch bol Chrabromilčan, a to jeden z tých, ktoré už poznal svoje schopnosti, prežil potýčky s trolom a Temným pánom. Prečo si len myslel, že ten spratok urobí to, čo mu povie? Nepochybne bežal rovno za Weasleyho potkanom a buď preklial to neškodné zviera takmer na smrť, alebo bol brutálne zavraždený čarodejníkom, ktorý zradil jeho rodičov.

Sedieť tu ho privádzalo do šialenstva. Postavil sa, že sa vyberie rovno do chrabromilskej veže.

Medzitým, pri jednom stole, Ron, Draco a Hermiona boli hlboko zabratí do diskusie o poslednom zápase kanónov. Chlapcom na zlosť a dievčatám pre závisť, Hermionin post trolí trest zabezpečil, že teraz bola schopná pripojiť sa a opravovať ich štatistické údaje. "Ja len hovorím, Ronald, že fakt, že Kanóny nechytili strelu v ich posledných 97 zápasoch naznačuje, že ich stíhač nie je ani trochu nadaný!" argumentovala.

"Bolo to len 93 zápasov, 'Miona!" hádal sa Ron s vervou niekoho, kto (a) sa mýli a (b) jeho názor je diskutabilný.

"Oh, ako keby v tom bol nejaký rozdiel," Draco prevrátil očami. "Prečo stále trváš na tom, že tento rok vyhrajú, Weasley? Oni predsa – hej, pozrite! Tam letí zlatá strela!" Ukázal nad nich a ostatní sa pozreli tým smerom.

"Hej!" vykríkol Ron. "Čo tu robí zlatá strela?"

Ich výkrik rýchlo získal pozornosť ostatných študentov a profesorov, ale skôr, než sa ktorkoľvek stihol pohnúť, Harry vletel do siene … na metle.

Harry letel dosť rýchlo za strelou, očividne si vedomý chaosu, ktorý práve vyvolal. Prevrátil niekoľko podnosov pri jeho nízkom lete, takmer si rozbil hlavu pri viac ako jednej ostrej otočke, raz sa odrazil od stropu a vytrhol si pár vlasov, keď sa šúchal popri náprotivnej stene počas celých srdce-zastavujúcich štyroch sekúnd.

Zatiať študenti kričali a povzbudzovali a skrývali sa pod stolmi, kým Harry pomedzi a ponad stolmi prenasledoval strelu. Domáci škriatkovia sa primiestnili a chceli protestovať, ale po tom, čo jedného skoro) Harry zrazil, rozhodli sa vrátiť sa do kuchyne. Niekoľko profesorov, medzi nimi aj Snape, sa pokúsilo chytiť chlapca kúzlom, ale zdolával mágii rovnako ako aj fyzickým pokusom.

Trvalo to elektrizujúce 4 minúty, kým sa Harryho päsť zovrela okolo strely a každý si uvoľnene vydýchol, keď bezpečne pristál na uličke medzi študentskými a učiteľským stolom. Harry sa rozžiaril na študentov a hrdo zamával strelou, čím vyvolal uznanlivý rev. (Malo by sa spomenúť, že Hermiona sedela a mračila sa počas tejto pocty.)

Výkriky okamžite ustali, keď sa Snape, bledý od zlosti, postavil. Zrazu boli všetky oči sústredené na niečo za ním, Harry sa cítil skoro ako hrdina z muklovského hororu. Pomaly sa otočil a strhol sa pri výraze tváre jeho opatrovníka. Zvyšok školy sledoval takmer bez dychu, ako Snape pristúpil k malému chlapcovi, ktorý sa zdal byť ešte menší v porovnaní s ním. Napokon, profesori aj študenti sa museli zhodnúť na tom, že Snapa ešte nikdy nevideli tak naštvaného.

Len čo mal toho fagana na dosah, Snape ho schmatol za rameno, otočil ho a poriadne mu capol po zadku, na čo celá sála sympatizujúco zastonala.

Na jeho úplné zahanbenie, Harry nemohol udržať hlasný výkrik pri tej bolesti, ktoré sa mu šírila celým pozadím.. Toto bola ozajstná bitka!

"Čo si si myslel?" Snapovo syčanie sa nieslo celou miestnosťou a už len ten tón spôsobil, že niekoľko prvákov sa rozfňukalo a skrylo sa za starších študentov. Väčšina divákov bola presvedčená o tom, že Harryho stretnutie s Quirrellom/Voldemortom nemohlo byť ani z ďaleka také hrôzostrašné ako práve táto konfrontácia s rozzúreným Učiteľom elixírov.

"Prepáčte," prehltol Harry, "ale bola to výzva. Ja som to musel urobiť. Bolo to vecou cti!"

"KTO ŤA VYZVAL?" pri Snapovom kriku zbledli všetci študenti.

"Ja – ja to nemôžem povedať," podarilo sa Harry vysúkať. Aj napriek tomu, že vedel, že jeho profesor si je vedomý toho, že je to len divadlo, Harry bol úplne vystrašený.

"Oh, ale áno, pán Potter. Poviete mi to, to vám sľubujem." Snapove zamatové vyhrážky spôsobili, že niekoľkí – úplne nevinní – študenti začali plakať, a keď jeho zlovestný pohľad preletel po študentských stoloch, celé sieť upadla do mŕtveho ticha.

Snape sa škodoradostne pousmial, keď sledoval niekoľkých možných podozrivých, ako sa trasú a krútia hlavami v zúfalej snahe uistiť ho o ich nevine. Weasleyovci, Wood, Flint a Draco vyzerali byť dosť zamrznutí, lebo predpokladali, že práve ich bude Snape podozrievať a preto na nich poriadne zazrel. Stále mi to ide, pomyslel si samoľúbo, sledujúc od študentov – okrem toho fagana stále sa vrtiaceho v jeho zovretí – ako sa pred ním trasú.

"Ja to zistím," zopakoval a jeho hlas sa niesol stíchnutou sieňou, "a potom vyvodím temné strašné dôsledky na celé roky." Teraz väčšina mladých Bifľomorčanov rumázgala od strachu a dokonca aj jeho hadi boli dosť zelení. Tí vedeli, lepšie než ostatní, čo sa stane tomu, kto spôsobí jeho nespokojnosť.

Snape si ešte raz si premeral celú sieň hrozivým pohľadom a potom sa otočil k Harrymu. Vytrhol mu metlu z ruky a zmenšil ju skôr, než stihol čo i len pípnuť na protest. "Toto zostane u mňa, pán Potter!" prehlásil a zmenšenú metlu si strčil do vrecka svojho habitu. "A keďže ste očividne príliš zabednený na to, aby ste odolali samovražedným výzvam od iných malých hlupákov, takže nie ste dosť rozumný na to, aby ste sedeli za jedným stolom s ostatnými študentmi. Zostanete v mojom byte ako nejaký hlúpy malý chlapec, až kým nepreukážete, že vám môžem veriť, že dokážete žiť bez môjho stáleho dohľadu."

"Nieeeeeeee!" zavýjal Harry nesúhlasne a zvyšok siene začal vzrušene šepkať. Snape ich všetkých ignoroval a odtiahol stále protestujúceho chlapca preč. Keď sa za nimi zabuchli dvere, nasledovala poriadna explózia hluku, keď študenti a profesori začali horlivo diskutovať o tom, čo sa práve stalo.

Dumbledore rýchlo vstal a chcel ísť za nimi. Mohol niečo také očakávať. Vystavenie jeho krstnému otcovi nepochybne vyprovokovalo Harryho k šibalstvu a Albus mal silné podozrenie, že Sirius bol ten, kto vyzval Harryho, aby sa správal tak zle. Musel vedieť, že to Snapa tak vytočí a trest ktorý potom Severus bude musieť udeliť, len chlapca odradí od jeho prísneho opatrovníka a privedie ho to do čakajúcej náruče jeho hravého krstného otca. Albus vzdychol. Sirius nepochybne mal dôvod byť zatrpknutý, ale dúfal, že by do jeho pomsty nezaťahoval Harryho. Obrátiť dieťa proti Severusovi by mohlo učiteľa elixírov hlboko zraniť, ale nakoniec by to zranilo aj Harryho.

Takže, nech už predpokladal čokoľvek, z čoho upodozrieval Siriusa, potreboval ísť do Severusovho bytu hneď a zaraz. Tomu Slizolinčanovi bezvýhradne dôveroval, ale každému rodičovi môžu prasknúť nervy a môže urobiť niečo, čo by neskôr ľutoval. Dosť pochyboval, že Severus by Harrymu ublížil fyzicky – okrem tej jednej dávnej epizódy, Snape sa príliš obával, že by sa mohol priblížiť jeho otcovi v používaní priveľa telesných trestov – ale jazyk toho muža prakticky ťal do živého, keď bol sklamaný a aj napriek všetkým tým viditeľným zmenám, ktorými Harry prešiel od príchodu na Rokfort (alebo, lepšie povedané, odkedy si ho Snape vzal do svojej opatery), bol stále veľmi krehký. Snapove verbálne jedovaté poznámky by mohl mať devastujúce účinky.

Severus bol príliš rozčúlený na to, aby zostal s tým úbohým chlapcom sám práve teraz, a kým kým by Albus mohol oceniť Severusov pohľad na Harryho sklony k výzvam, nemohol dovoliť tomu mužovi pripraviť Harryho o jeho priateľov na internáte. Iste niekoľko tradičných trestov, možno aj nejaká strata bodov by – na jeho prekvapenie ho chytila niečia pevná ruka za zadnú časť jeho habitu a zastavila ho skôr, než stihol odísť od stola.

"Oh, nie, Albus," povedala mu McGonagallová s rozhodnou žiarou v očiach. "Okamžite si sadni."

"Ale – ale, Minerva –" protestoval, zaskočený jej intervenciou tak, že si automaticky znovu sadol na svoju stoličku. Samozrejme že teraz už mal búchať na Snapove dvere a požadovať vrátenie toho malého leva!

"Ty si mal 10 rokov v rukách starostlivosť o toho chlapca, Albus, a nechceme hovoriť o tom, kam to dospelo. Teraz daj šancu Severusovi, aby s Harrym urobil to, čo považuje za vhodné."

Dumbledore otvoril ústa, aby oponoval, no pri Minervinom výraze ich znovu zatvoril a svoju pozornosť obrátil na svoje jedlo. Mohol síce byť mocným čarodejníkom, no nedožil by sa takého veku, keby sa nenaučil niekoľko základných pravidiel prežitia a niečo mu našepkávalo, že hádať sa teraz s Minervou nie je zrovna najlepší nápad.

Medzitým Snape vsotil Harryho cez dvere do ich bytu a potom prešiel za ním a zabezpečil dvere kúzlom. Už boli v bezpečí, no skôr než mohol začať kričať na toho chlapca za jeho život ohrozujúcu idiociu, Harry sa k nemu otočil.

"To bolí!" povedal Harry vyčítavo, držiac sa za stále boliaci zadok. "Chcem elixír od bolesti! To bolo už skoro také, ako bitka od strýka Vernona."

"Zaslúžil si si to," odpovedal Snape, no napriek tomu si privolal spomínaný elixír. "Tvoja ľahkomyseľnosť ťa mohla zabiť. Lietať na metle – A NAHÁŇAŤ ZLATÚ STRELU – v úzkom priestore hradu? Stratil si aj tú trochu rozumu, ktorou disponuješ?"

Harry prehltol elixír a vystrúhal grimasu. "Fuj. No, musel som urobiť niečo veľké. Stavím sa, že o tom teraz všetci hovoria," dodal so širokým úsmevom. "Chalani o tom budú večer na internáte hovoriť stále dookola a Pettigrew to bude počuť a nebude prekvapený, že tam nie som."

"Jediným dôvodom, prečo si musel opustiť internát je, aby si zostal v bezpečí," vyčítal Snape. "Keby si si zlomil väzy pri lietaní v hrade, bola by celá námaha zbytočná."

"Bola to Veľká sieň," protestoval Harry. Nemal rád, keď sa na neho jeho profesor hneval.

"Aj tak! Metly – obzvlášť taká, ako je Nimbus 2000! – majú príliš veľké zrýchlenie na to, aby sa používali v tak obmedzenom priestore. Čo si si myslel, ty neposlušné decko? Prekľajem toho idiota Blacka za to, že ti navrhol urobiť niečo tak nebezpečné!"

"Tichošľap len povedal, že by som si mohol trochu zalietať. Tá strela bol môj nápad," priznal Harry. Jeho odvaha narástla, keď si spomenul na ten let vo Veľkej sieni a každý ho uznanlivo sledoval s otvorenými ústami, keď pristál so strelou v ruke. Ok,  bol  poriadne neposlušný, ale nepochybne to bol poriadny žartík.

"ČOŽE?" Snape zafučal a vystrel ruku. "Daj mi naspäť ten elixír. Zaslúžiš si tú bolesť zadku."

Harry sa drzo usmial a ukázal prázdnu fľaštičku. "Neskoro! Bolesť je preč!"

Snape zodvihol jedno obočie. "Tak potom by som mal nanovo spôsobiť dôvod tej bolesti," povedal chladne.

Harry preglgol a rýchlo sa posadil na blízky gauč. "Nie je fér potrestať ma dvakrát za tú istú vec," povedal vyčítavo, a uistil sa, že jeho zadok je dobre schovaný medzi vankúšmi. Nemyslel si, že jeho profesor by svoje vyhrážky aj splnil, ale nechcel to riskovať. "Je mi to ľúto, profesor. Naozaj. A viete, že ste povedali, že nebijete aby to bolelo. Okrem toho, viete, že som to urobil len kvôli Pettigrewovi, však? Ja by som niečo také nikdy neurobil len tak zo žartu."

Snape podráždene vzdychol, ale hlboko pod tým hnevom na toho fagana, bol potešený, že aj Weasleyovci mali nejaký vplyv. Harry už nebol to utláčané dieťa, ktoré nemo akceptovalo každý trest, či zaslúžený alebo nezaslúžený.

"Um, profesor?" odvážil sa Harry, potešený faktom, že to nevyzerá tak, že by sa profesor chystal ho znovu zbiť. "Kedy dostanem späť moju metlu?"

"Na tvoje 30te narodeniny," odpovedal Snape.

Harry sa našpúlil. "To nie je fér! Bolo to len divadlo!"

"Pri tom bláznivom vystúpení si sa mohol ľahko zraniť, a ak si myslíš, že nebudeš potrestaný za taký hlúpy nápad, tak si si asi poriadne udrel hlavu počas toho úžasného predstavenia! Také nerozumné správanie je klasické Jamesovo Potterovo vyhľadávanie slávy!" prskal.

Harry pri tejto poslednej demonštrácii nespokojnosti jeho opatrovníka stíchol. Vedel, že jeho otec si pri jeho žartíkoch často bral na mušku práve Snapa a Harry sa cítil zle kvôli tomu že – ako milovanému profesorovi tak nepríjemné spomienky. Myslel si, že jeho profesor by mohol byť aspoň trošku potešený jeho lietacími schopnosťami, nespomínajúc že by mohol byť ohromený jeho schopnosťou vymyslieť tak úžasný kúsok, o ktorom bude ešte dlho hovoriť celá škola. On sa len pokúšal dokázať, že nie je príliš mladý na to, aby im pomohol, ale – ako obvykle – zasa len všetko pokašľal. Teraz sa na neho jeho opatrovník hneval a Sirius a Remus sa zrejme budú tiež. Harry skľúčene zvesil ramená.

Snape si to všimol. Tak otravne krehké dieťa, zavrčal sám pre seba. James by sa neprestal vychvaľovať a gratulovať si k takému kúsku ešte pár dní a tu, pár ostrých slov a Harry je prakticky v slzách. Vážne – ten chlapec potrebuje oveľa hrubšiu kožu, vzdychol a cítil sa nepríjemne vinný. Kto by si bol myslel, že len jeho jednoduchý nesúhlas sa môže toho chlapca tak dotknúť?

"Vaše správanie bolo otrasné, Potter," povedal chrapľavo. "Keby ste nebol najtalentovanejším chytačom, akého Rokfort nevidel už niekoľko generácii, určite by ste sa zabili vďaka vašej hlúposti."

Harry pri tej pochvale ožil. Jeho profesor sa na neho nemôže tak hnevať, ak využíva svoj čas na to, že hovorí Harrymu milé veci. Plus, nebolo to porušenie školských pravidiel, na čo poukazoval, ale riziko, že by sa Harry mohol zraniť. To dokazovalo, že skutočne má rád Harryho, aj napriek všetkému. Harry sa hanblivo usmial na svojho opatrovníka.

"Poď sem, ty otravný fagan," nadával Snape. "Myslíš si, že ti dovolím vynechať večeru? Sadni si do kuchyne, kým ti objednám tanier pečene a ružičkový kel."

"Fuj!" protestoval Harry, aj keď vedel, že vyhrážky jeho opatrovníka sú prázdne slová. Aj keby Snape objednal tak hnusné jedlo, Harry vedel, že tí poplašení škriatkovia by mu poslali niečo iné. "Nie pečeň, profesor! Ja už budem dobrý!"

Celkom iste, ako znak, že sa nehnevajú za tú drámu vo Veľkej sieni, domáci škriatkovia doručili Harryho obľúbené jedlo Roastbeef  s yorkshirským pudingom a dvomi kúskami zeleniny. Snape si odfrkol, keď sa to objavilo na stole a sarkasticky ignoroval Harryho potešený výraz.

Obaja sa pohodlne posadili k večeri. Harry sa vrtel na stoličke, šťastný, že aj keď bol úplne naštvaný, profesor Snape mu dal elixír od bolesti aby si bol istý, že ho zadok nebolí a dokonca poukázal, že si všimol, aký je Harry dobrý v lietaní. Harry sa rozžiaril nad svojim tanierom. Mnoho iných rodičov nebolo ani z ďaleka takých milých. Počul, ako sa jeho spolužiaci sťažujú na svojich rodičov, takže vedel, že existujú rodičia, ktorí keď sa naštvú, hovoria hrozné, bolestivé veci svojim deťom, alebo ich bijú tak, že celé dni ich všetko bolí, alebo ešte horšie vôbec sa o svoje deti nezaujímajú. Harry to všetko u Dursleyovcov zažil na vlastnej koži, ale predpokladal, že len preto, že nie je ich vlastný syn, sú k nemu takí zlí. Nakoniec, strýko Vernon a teta Petunia s Dudleym tak nikdy nezaobchádzali.

Šokovalo ho, keď zistil, že niektorí rodičia to robili ich vlastným deťom. V čarodejníckom svete, Remus povedal, že sú dokonca rodičia, ktorí používajú kliatby na svoje deti. Harry sa pri tej myšlienke striasol. Ako sa mohli dospelí správať tak hrozne?

 

Pozrel sa na Profesora Snapa, ktorý uchlipkával svoj čaj. On bol tak šťastný. Profesor Snape bol jedným z najmilších ľudí na svete. Zachránil Harryho od Dursleyovcov a pre neho zachránil aj jeho krstného otca a vôbec sa nestaral, že sa vlastne vzoprie riaditeľovi a poruší zákony, keď to urobí. Bol čestný a šľachetný a hrdinský a bol milý aj k ľuďom, ktorých nemal rád –  ako to, že bude robiť elixír pre Remusa každý mesiac.. Nikdy nestratil trpezlivosť – aj keď to niekedy až hrozivo dobre zahral, uznal Harry potichu – a nikdy Harryho nezbil príliš tvdro, aj keď mal, ako napríklad vtedy u Weasleyovcov. A tiež sa o svoju fakultu staral oveľa lepšie, ako ktorýkoľvek iný profesor – Profesori Flitwick a Sproutová a McGonagallová nemuseli trvať na večierke a podobne, ale žiadny z nich neposkytol extra doučovanie alebo netrval na tom, aby prefekti potlačili akýkoľvek náznak vnútrofakultného šikanovania ešte skôr, ako by malo šancu naplno sa prejaviť.

Počas toho týždňa trestu po incidente s Quirrellom, Harry mal mnoho príležitostí vidieť jeho opatrovníka zhovárať sa s jeho hadmi – a on a jeho priatelia si dokonca zvykli zastaviť sa v slizolinskej klubovni, aby si spoločne robili domáce úlohy. Nie len že to tam bolo oveľa tichšie, čo viedlo k lepšej koncentrácii pri učení, v porovnaní s hlučnou žoviálnosťou Chrabromilskej spoločenskej miestnosti, ale tiež sa od starších slizolinčanov očakávalo, že pomôžu mladším, nie ako pri Chrabromilskej filozofii "každý čarodejník sám za seba". A čo bolo najlepšie, Hermiona a Draco mali možnosť hádať sa o tom, ktorý z nich získa viac bodov bez toho, aby do toho zatiahli Harryho, Rona, Nevilla, Vincea a Grega.

Najprv si Harry s Ronom robili starosti, že bez Hermioninho plašenia utrpí kvalita ich domácich úloh, ale profesor Snape – a Slizolinskí prefekti – ich nenechali odísť s nedbalo urobenými úlohami. Ron to zistil jeden večer, keď mu jeden prefekt predviedol že: 1) čmáranie si zlatých striel a metiel nie je akceptovateľným využitím študijného času a 2) nemá sedieť s nechráneným zadkom pred bodavým kúzlom. Ron sa začal horlivo sťažovať ostatným, že prefekt si vybral práve jeho len preto, že je Chrabromilčan, ale Nevil ticho poukázal na to, že ten istý prefekt, ktorý Ronovi práve povedal, že sa mu nepáčia jeho študijné návyky, práve zjednával rovnakú nápravu u dvoch Slizolinských štvrtákov pri vedľajšom stole, ktorí sa radšej rozprávali o nasledujúcom víkende v Rokvile, než by pracovali na svojej úlohe z Aritmancie. Ron zízal s otvorenými ústami, keď spomínaní dvaja starší Slizolinčania vykríkli a chytili sa za zadok tak isto, ako on pred chvíľou, a potom sa  hlboko zamyslený vrátil k svojej eseji. (On, ako aj tí dvaja Slizolinčania zistili, že je oveľa pohodlnejšie stráviť zvyšok večera postojačky.) Konečný výsledok bol taký, že aj keď sa im nikdy nepodarí prekonať Hermionu a Draca na najvyšších priečkach, obom Harrymu a Ronovi sa dramaticky zlepšili štúdijné výsledky – a tým aj ich zmámky. Tetuška Molly a ujo Arthur boli celí bez seba od radosti, keď im profesorka McGonagallová oznámila, že Ron si zaslúžil špeciálne ocenenie za jeho poslednú esej z Transfigurácie.

Harry tiež zistil, že pomáhať Vinceovi a Gregovi s úlohami je vlastne celkom zábavné a pomáha mu to lepšie pochopiť učivo. Neville sa dokonca prestal tak veľmi báť Elixírov, keď zistil, že akokoľvek slabé mohlo byť jeho chápanie učiva, aj tak bolo oveľa lepšie než to Gregovo. Plus, Harry si všimol, že že jeho opatrovníkovi sa páči, keď sú Slizolinčania v skupine s Harrym, keď mu pomáha Snapovi s prípravou ingrediencií. Toto zoskupenie malo aj iné výhody, čistokrvní poznali viacero magických ingrediencií, kým tí narodení u Muklov boli lepší v ich príprave vďaka tomu, že vyrastali v rodinách, ktoré pripravovali jedlo muklovským spôsobom. Keďže všetci neznášali drhnutie kotlíkov, rýchlo zistili, že akékoľvek hašterenie alebo nevhodné správanie počas prípravy ingrediencií v žalároch vedie k dlhej známosti so Snapovou kefou na kotlíky – a jeho ostrým jazykom. Dokonca Hermiona a Draco sa naučili nehádať sa o právach domácich škriatkov po tom, čo strávili niekoľko večerov po lakte v špinavých kotlíkoch.

Harry sa znovu usmial. Jeho opatrovník sa o neho staral nie len v jeho byte, ale tiež sa postaral o to, že on a jeho priatelia budú vítaní aj v jeho Fakulte a bude sa s nimi zaobchádzať rovnako, ako s ostatnými jeho hadmi. Profesor Snape prehliadal jeho školské úlohy a to nie len z elixírov a robil si starosti, či Harry zjedol dosť zeleniny a či sa dobre vyspal. A samozrejme sa hneval, keď Harry urobil niečo nerozvážne.

Harry vedel, že je veľa študentov, ktoých rodičia sa ani zďaleka tak nezaujímali o svoje deti. Nebol profesor Snape jediný, kto s ním zostal v Nemocničnom krídle po tom incidente s Quirrellom, len aby tam bol pre neho, keď sa Harry zobudí a bude sa cítiť nesvoj?

Snape chlípal svoj čaj, dúfajúc že tak eventuálne upokojí svoj žalúdok natoľko, aby mohol aspoň niečo zjesť. Sledovanie Harryho rútiť sa cez Veľkú sieň, takmer sa rozpleštiac o kamennú stenu pri jednej bláznivej otočke za druhou spôsobilo, že sa mu žalúdok úplne scvrkol a prevrátil. Očividne to bolo niečo viac ako nutkanie na zvracanie spôsobené pokusom sledovať toho fagana dosť dlho na to, aby ho zachytil magickým lanom. Čo iné to teda mohlo byť?

Aj tak musel priznať, že akokoľvek hlúpe a bláznivo nebezpečné to bolo, ten kúsok brilantne splnil svoju úlohu. Nikto – študenti, učitelia ani portréty – nemohol ani náhodou prepočuť chýry o tom, alebo uvažovať o Harryho absencii na internáte. A Harry to celé zahral bezchybne! Vyzeral presvedčivo vystrašene, keď sa nad ním Snape týčil a z jeho protestných výkrikov, keď ho ťahal po chodbách, Snapovi až zvonilo v ušiach. Bolo jasné, že to všetko bola len hra, podľa Harryho hlasných požiadaviek, len čo prešli za jeho osobné ochranné kúzla. Kto vedel, že ten malý fagan dokáže hrať na dve strany? Snape by prisahal, že Harry dokázal svojim vystúpením oblafnúť dokonca aj Dumbledora. Bolo to… pozitívne Slizolinské.

Toto zistenie donútilo Snapa sa pousmiať, a aj keď to rýchlo skryl za svojou šálkou čaju, Harry si všimol ten letmý uznanlivý úsmev a potešil sa z toho. Vidíte? Jeho profesor mal z neho radosť.

Preto bolo neočakávané, že mu profesor prikázal ísť do izby hneď po večeri. "Čože! Ale prečo?" Harry kňučal. "Chcel som tu s vami chvíľu sedieť."

Snape zodvihol jedno obočie, aby zamaskoval radosť, ktorú v ňom chlapcove slová vyvolali. "Skutočne, pán Potter? Možno už ste zabudli na váš malý výstup vo Veľkej sieni, ale uisťujem vás že ja nie – a ani na fakt, že ste za to ešte nebol potrestaný."

"Zbili ste ma!" vykríkol Harry.

"Dal som ti elixír," oponoval jeho opatrovník.

"Vzali ste mi metlu," skúsil chlapec.

"Áno, a teraz vás posielam do vašej izby, kde môžete uvažovať o svojej hlúposti trochu dlhšie."

Harry sa zamračil. "To nie je fér."

"Je to úplne fér, pán Potter. Prevzali ste od svojho krstného otca nie celkom neakceptovateľný plán a jednostranne ste ho prikrášlili ľahkomyseľnou idiociou. Večer strávený osamote vo vašej izbe –" Snape sa opatrne vyhol použitiu slov ako "zamknutý" "- vám pomôže prehodnotiť vhodnosť takéhoto konania. Hlúposť," povedal prísne, "bude vždy potrestaná, tak ako aj vystavenie sa nebezpečenstvu."

Harry sa našpúlil, no aj tak sa trochu zavrtel. Niečo na tom predsa len bolo pravdy…

"A čo viac, očakávam, že každú minútu zaklope na naše dvere prvý z nekonečného zástupu študentov a učiteľov, aby sa uistili, že nevisíte za palce na nohách a nie ste mučený horúcimi uhlíkmi." Harry sa musel zachechtať. "Sotva by to pomohlo našej malej fikcii, keby vás našli pohodlne usadeného na gauči zobať keksíky, keď by ste mali byť v poriadnej kaši."

"Ale ja nechcem ísť do mojej izby," skúsil to Harry posledný raz a napodobnil pri tom Dudleyho najlepšie zafňukanie s jeho patentovanými "šteňacím očami ".

Snape zúžil oči a potom mykol plecom. "Potom nezostáva nič iné, pán Potter, môžete zostať tu."

"Naozaj?" ožil Harry.

"Iste. Keďže neoblomne odmietate zostať vo vašej izbe, môžete stráviť večer státím v tomto rohu, kde všetci naši návštevníci uvidia vašu hanbu."

Harry šokovane zalapal po dychu. Stáť v rohu? Ako neposlušné batoľa? Kde by ho ľudia videli? "Nie, nie, to je OK," bľabotal rýchlo a cúval preč. "Myslím, že máte pravdu, keď ma posielate do izby. Je to veľmi dobré 'otcovské rozhodnutie' . Už idem, už idem!"

Snape sa zachechtal len čo chlapec utiekol. Chrabromilčania – nemajú žiadne námietky, nech sa deje čokoľvek.

29.10.2010 23:49:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one