Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Ešte tak povediac za horúca vám prinášam pokračovanie k tejto kapitolke. Verím, že čakať sa oplatilo. Prajem všetkým príjemné čítanie.
Kapitola neprešla betareadom.

Dobby

 

Bolo to najmenej desať minút pred tým než sa ozvalo prvé zaklopanie. „Dobrý večer, Severus,“ povedala pokojne Minerva, vošla popri ňom do miestnosti.

„Ďalej,“ povedal Snape sarkasticky, opieral sa o to, čím si bol istý, že je to hlučná tiráda.

„Dúfam, že si vysvetlil pánovi Potterovi chyby v jeho správaní?“ opýtala sa.

„Samozrejme.“

„A zostane celkom nepotrestaný?“ pokračovala.

Severus prevrátil očami. „Potter! Ukľudnite vašu vedúcu fakulty, že ste ešte stále medzi živými,“ zavolal.

„Ahoj, profesorka McGonagallová.“ Odpoveď vyplávala zo spálne a vrátila sa – Snape bol príjemne prekvapený – v extrémnych tónoch melanchólie.

McGonagallová rázne prikývla. „Dobrá práca, Severus.“

Snape pozrel. „Prosím?“ poradilo sa mu zalapať po dychu.

„Vaša reakcia spôsobila, že by bolo extrémne nepravdepodobné, že akýkoľvek iný študent bude dosť pojašený, aby vyskúšal žart pána Pottera,“ vysvetlila. „Ťažko môžeme mať študentov lietajúcich v hale na metlách. Teraz potom,“ zmenila tému, zatiaľ čo Snape stále žmurkal prekvapením, „k potrestaniu pána Pottera...“

Ach. Dobre. To je to, na čo bol pripravený. „Vzhľadom k tomu, že ostatní malí idioti samozrejme nemôžu odolať podpichovaniu Chlapca, ktorý prežil,“ povedal Snape, sarkazmus odkvapkával z toho titulu, „a Potter je príliš hrdý na to, aby ignoroval odvahu, nevstúpi do jeho spálne, kým sa jeho správanie nezlepší.“

„Áno, áno,“ Minerva mávla netrpezlivo rukou. „Nie som tu na to.“

„Nie ste?“ Snape sa zastavil v polovici prehlásenia. „Aha. Ak je to o mojom správaní k Potterovi vo Veľkej sieni,“ začal, potláčal svoju agresiu.

„Severus, skúste sa sústrediť,“ McGonagallová znela podráždene. „Sotva budem zasahovať medzi rodiča a dieťa kvôli jedinému, v podstate zaslúženému pohlavku.“

Snape pokrútil hlavou a snažil sa vyčistiť svoj sluch. Nemohol predsa počuť McGonagallovú hovoriť to, čo si myslel, že povedala.

„Nie, som tu kvôli niečomu dôležitému.“ Významne na neho pozrela. Po jeho úplne zmätenom pohľade si povzdychla. „Jeho metla, Severus. Na ako dlho ste ju zabavil?“

Snapeovi sa podarilo neodfrknúť si. Nebolo by to dobré pre jeho obraz. „Metlobal.“ Naozaj to mal vedieť.

„Presne tak,“ prikývla s radosťou, že konečne pochopil. „Ako hlava Harryho fakulty musím trvať na tom, že keď je stiahnutý z jeho fakulty, potom mu je povolené pokračovať v hraní metlobali ako prostriedku na udržanie jeho väzby na Chrabromil.“

„A blížiace sa stretnutie proti Bystrohlavu s tým nemá nič spoločné,“ dodal Snape sucho.

McGonagallová na neho len pozdvihla obočie. „Dobre?“

„Dobre, v poriadku,“ vzdal sa Snape s miernou láskavosťou. Nebolo to tak, že by chcel byť trápený tým malým spratkom v jeho izbách, pretože hrozne fňukal za svojimi hrami a reptal, že chce naspäť jeho metlu. Obaja profesori ignorovali tlmený jasot zo zadnej spálne. „Tiež mu dovolím ísť do tried a chodiť na stratovanie s ostatnými študentmi, ale nie vstup do veže, kým naozaj neukáže, že naozaj ľutuje svoje činy.“

McGonagallová rázne prikývla. „Rozumiem. Dobrú noc, pán Potter,“ zavolala, keď zamierila ku dverám.

„Dobrú, profesorka!“ zavolal Harry, jeho tón bol výrazne šťastnejší ako predtým. Snape si zlostne povzdychol.

Netrvalo dlho a prišiel Dumbledore, Flitwick a Hagrid a každý nútil Snapa, aby bol milosrdný k tomu lotrovi. Na Snapeovo prekvapenie sa ho Dumbledore nepokúšal presvedčiť v otázke trestu, ale predsa nabádal Severusa „daj mladému Harrymu názornú ukážku, že si môže získať tvoju dôveru, chlapče, a tak si môže zaslúžiť návrat medzi svojich priateľov z fakulty.“ Snape s týmto neochotne súhlasil – nebol žiadny dôvod na to, aby tak neurobil a to urobilo riaditeľovi radosť.

Sotva prestali návštevy riaditeľov fakúlt, začali návštevy študentov. Nebolo prekvapením, že Ron a Hermiona boli prví.

„Ehm, ahoj, profesor,“ prehltol Ron, pozrel sa na mrzutú tvár. „My – ehm – proste sme si mysleli... no...“

„Len sme sa len chceli presvedčiť, že ste vy a Harry v poriadku,“ dodala rýchlo Hermiona.

Snape sa uškrnul. Aspoň šprtka mala dosť inteligencie predstierať, že bol znepokojená obomi z nich. „Váš spolužiak nebol natiahnutý na škripec, ak je to to, čo sa pýtate.“

Hermiona sa začervenala. „Nikdy sme si to nemysleli, profesor,“ protestovala nepresvedčivo. „ My – my sme len mali obavy. O oboch.“ Trvala na svojom.

Snape prevrátil očami. Nikdy by sa ich nezbavil, keby Potter nepreukázal, že nebol nezmyselne potrestaný. „Potter! Uistite svojich priateľov.“      

„Som v poriadku, kamoš,“ ozvalo sa žalostné zvolanie zo spálne. „N-naozaj...“ Snape bol ohromený. Znelo to takmer ako žalostné vzlykanie.

„To bolo naozaj letecké eso, kamoš!“ Ron si nemohol pomôcť s vybuchnutím pri zvuku Harryho hlasu. „Celý tím umiera od žiarlivosti a ten posledný podlet pod stôl „bifľošov“ bol diabolský! Ty – Au!“ Ron prerušil rev, keď ho Hermiona s varovným pohľadom udrela poriadne po ruke.

Po výkriku bolesti svojho najlepšieho priateľa, Harry vyletel zo svojej izby obávajúc sa najhoršieho. „Oci! Ty si ho buchol?“ spýtal sa horko.

Zajačal pred zastavením, keď uvidel Rona súchať si jeho ruku, nie zadok, ale než stihol povedať čokoľvek iného, Hermiona vybuchla ako Vezuv. „Harry James Potter! Čo si si myslel! Stratil si rozum? Aký druh idiotského kaskadérskeho kúsku to bol? Prijal si výzvu? Máš päť rokov?“ kričala, pristupovala k nemu.

Harryho oči sa rozšírili strachom a začal ustupovať dozadu. „Her-Hermiona! Ja som p-potrestaný! Nemôžem s tebou hovoriť!“ Odmlčal sa, keď jej ruka vystrelila a schmatla ju košeľu.

„Budeš ma počúvať, Harry Potter!“ vyštekla, znela rovnako desivo ako jeho opatrovník. „Ak niekedy urobíš niečo také znovu, zabijem ťa!“

Harry preglgol a energeticky prikývol. Po poslednom pohľade ho Hermiona pustila a on vystrelil do bezpečia svojej izby. „Poď, Ronald,“ prikázala, otočila sa na podpätku.

Ron vedel, že to bude lepšie ako sa hádať. Ponáhľal sa von z dverí predtým, ako Hermiona mohla obrátiť svoju hrôzostrašnú náladu na neho (opäť). Hermiona ho začala nasledovať, keď bola zadržaná rukou profesora Snapa na jej ramene. Prekvapene na neho pozrela.

„Slečna Grangerová, kým ja tolerujem vaše nálady,“ povedal prísne, „chcel by som vám pripomenúť, že nie ste matka pána Pottera, ale jeho priateľka. Neprijateľní vševedi môžu byť tolerovaní kvôli ich školskej pomoci, ale nadávajúce fúrie sa rýchlo ocitnú bez priateľov. Váš intelekt môže byť impozantný, ale v rámci svojho spoločenského vývoja nie je zďaleka dokonalý. Musíte sa naučiť, že len preto, že máte pravdu to v žiadnom prípade neznamená, že ostatní ľudia uvítajú vaše rady, pokarhanie alebo zásah. V skutočnosti je to úplne naopak. Spôsobiť, aby sa ostatní ľudia cítili hlúpo alebo ponížene to je pochabý prístup a ak nechcete byť sakramentsky nepríjemná, hoci vynikajúca čarodejnica, musíte venovať väčšiu pozornosť preukazovaniu úcty svojim rovesníkom, hoci žiadnym spôsobom nespochybňujem Váš názor na najnovší kúsok pána Pottera, ale som viac než schopný presvedčiť ho o jeho chybe v úsudku. Nepotrebuje vás brať ako rodiča, slečna Grangerová, nie ste ani vhodná na túto úlohu. Máte už svoje osvedčenie, že ste statočný a oddaný priateľ. Navrhujem vám, aby ste predsa popracovali na podpore a súcite.“ A s tým ju vystrčil z dverí a poriadne za ňou zavrel.

Hermiona stála, ústa otvorené a oči jej žiarili slzami. Jej myšlienky boli úplne zmätené. Nazval ju „nepríjemnou vševedkou“! Ale tiež ju nazval „statočnou a vernou priateľkou“, nehovoriac o „brilantnej“. Nebola si istá, či sa rozplakala z poníženia alebo radosti.

Ronova ustarostená tvár sa črtala pred ňou. „Ach, si v poriadku, Miona?“

Hermiona žalostne zafňukala. „M-myslíš, že som dračica, Ron? Alebo vševedka?“

„Ehm...“ Ronove oči sa divoko rozšírili, keď hľadal nejaký únik. Jeho najhoršie obavy boli splnené, keď sa Hermiona úplne rozplakala a vrhla sa na neho.

„Ospravedlňujem sa!“ pofňukávala mu do ramena. „Nemala som ťa udrieť! Ospravedlňujem sa, ja nechcem byť taká panovačná!“

„Ehm, dobre, je to len preto, že si taká šikovná, Miona,“ povedal Ron a poklepal ju rozpačito po chrbte. „Niet divu, že my ostatní na teba rozumovo nesiahame.“ Zťažka preglgol. Nemyslel si, že sa niekedy za celý svoj život bude cítiť tak nepríjemne. „Tebe – tebe stačí nezabudnúť, že máš byť viac, trpezlivá.“

„Myslíš, že som šikovná?“ spýtala sa s nádejou Hermiona.

„No, áno!“ Ron prevrátil očami. „Si tiež statočná,“ dodal veľkoryso. „Nakopala si „Vieš koho“? Do pekla, ja by som to neurobil za milióny rokov.“

Hermionine oči teraz žiarili obdivom, nie slzami. Nikto iný (okrem rodičov) nikdy o nej nepovedal, takéto pekné veci. „Ach, Ron!“

„Ehm, cítiš sa teraz lepšie?“ spýtal sa radšej, ako by sa mal pozrieť dievčaťu do očí.

Prikývla a vzala ho za ruku. „No áno.“

Ron očervenel. Nebol si naozaj istý, že sa chcel držať za ruku s dievčaťom – no aj tak – stále ho trochu bolela ruka a on pochopil, že bolo bezpečnejšie nenamietať. „No, ehm, poďme teda.“

Šťastne prikývla.

Ron a Hermiona zamierili do ich internátu.

Ronov a Hermionin príchod do Snapeových izieb bol tesne nasledovaný Woodom, Jonesovou a Percy, Flintom a dokonca aj Dracom a Nevillom – dvojicou, ktorú Snape neočakával. „Učili sme sa na bylinkárstvo a Neville chcel – ehm – spýtať sa na otázku z elixírov,“ vysvetlil Draco nepresvedčivo hlave svojej fakulty, zatiaľ čo Chrabromilčan naklonil hlavu, aby videl chodbou na Harryho izbu.

Snape si povzdychol. Dúfajme, že chlapci sa zakrátko naučia viac ľstivosti. „Pán Potter je zatvorený vo svojej izbe. Jeho orgány neboli použité do žiadneho z elixírov. Vráti sa medzi študentov pri raňajkách. Teraz máte ďalšie otázky, pán Longbottom?“

„Nie, pane,“ priznal začervenaný Neville.

„Dobre, pán Malfoy?“

„Nie, pane,“ povedal rozpačito Draco.

„Tak dobrú noc.“

Snape za nimi zavrel dvere a zhlboka sa nadýchol. Najbližších niekoľko minút nemalo byť príjemných, ale on vedel, že sa nemôže vyhýbať svojim povinnostiam.

„Potter.“ Stál v chlapcových otvorených dverách. Bol opatrný, aby ho nezamkol alebo iným spôsobom verbálne dieťa neobmedzil, inak by si Harry spomenul na svoje obdobie v prístenku u Dursleyovcov.

Harry sa pozrel hore a preglgol. Beznádejne dúfal, že si jeho profesor nevšimol jeho prerieknutie, ale zo Snapeovho výrazu to bolo zrejmé, že Harry sklopil zrak a preklínal sám seba. Hlúpy! Si tak hlúpy, Harry! Ako si to mohol urobiť, čo?           

Takže, dobre, mohol by občas myslieť na svojho profesora takto (no skôr častejšie ako občas), ale nikdy, nikdy to neplánoval použiť priamo pred mužom. Bolo to len kvôli dnešnému rozhovoru s jeho krstným otcom, čoraz viac a viac o tom premýšľal. A potom bol rozrušený Ronovým výkrikom a myslel si, že jeho opatrovník dal jeho kamarátovi pohlavok, kvôli vyjadreniu obdivu Harrymu... Proste mu to vykĺzlo.

Vedel, že to bola maximálna drzosť nazvať takto jeho profesora. Profesor Snape preukázal obrovskú veľkorysosť, že sa zaviazal byť jeho opatrovníkom a potom súhlasil, že by mohol ísť žiť s jeho krstným otcom, keď bolo jasné, že je to to, čo Tichosľap očakáva. Veľa ľudí by bolo rado, keby pri prvej príležitosti ukončil opatrovníctvo, ale keď Harry povedal, že nechce ísť so Siriusom, Snape ani raz neprotestoval. Proste súhlasil s Harryho opatrovníctvom. A ako mu Harry vrátil jeho veľkorysosť? Tým, že si trúfol nazvať ho „Oci“, akoby Snape chcel od nejakej nenormálne siroty, aby ho tak volala.

Harry vedel veľmi dobre, že sa o neho jeho profesor staral – bolo to viditeľné vo všetko, čo ten človek robil – ale to mu nedávalo právo označiť muža takýmto oslovením. Zjavne prekročil hranice slušnosti. Dokonca aj jeho krstný otec, aby ho Harry volal familiárne ako „strýko“ a kto ho mohol viniť? Kto by chcel predstierať, že je príbuzný s ním akokoľvek ináč, než určitým druhom predpokladanej povinnosti? Bola to jediná vec, odvážne prijať bremeno starostlivosti o sirotu, než si niekto bude naozaj myslieť, že je spriaznený pokrvne s takým monštrom.

„Je mi ľúto, že som vás tak nazval,“ povedal rýchlo Harry, dúfal, že predíde drsnému vynadaniu alebo – ešte horšie – jemne znejúcemu vysvetleniu, prečo takéto označenie nebolo ani vhodné ani oceňované. Už sa to znovu nestane. Prisahám.“

Snape nepredstieral, že chlapcovi nerozumie. Harry bol červený rozpakmi a Snape mohol pochopiť prečo. Musí si myslieť – zatiaľ čo bol Snape – že jeho skutočný otec sa obracia v hrobe po prerieknutí dieťaťa. Ako by spratok mohol byť tak zmätený, že ho nazval „Oci“, nikdy nevedel. Možno, že stretnutie s Blackom a Lupinom ho prinútilo, aby myslel na Jamesa a Lily?“

„Nemyslím si, že by bol váš otec... nahnevaný... na vás, Potter,“ povedal Snape opatrne klamstvo cez svoje zuby. James by pravdepodobne chlapca uškrtil kvôli jeho zmätenie kvôli umastenému Slizolinčanovi. „Máte za sebou dlhý a emóciami nabitý deň. Je pochopiteľné, prečo ste urobili chybu.“

Harry pocítil trochu úľavu, ale tiež veľké množstvo skľúčenosti. Bolo dobré, že jeho profesor nevyzeral nahnevaný kvôli jeho opovážlivosti, ale v malo kútiku srdca dúfal, že by profesor Snape mohol predstierať, že by mal aspoň trochu radosť. Nie polichotený, presne, ale aspoň nie zahanbený myšlienou, že by mal Harryho za syna. Harry pevne potlačil takéto drzé myšlienky a pripomenul si, ako veľa pre neho profesor urobil.

„Budem mať istotu, že to Ron a Hermiona nikomu nepovedia,“ prisahal. Takto profesor videl, že to pochopil a nebude sa snažiť uraziť v budúcnosti mužovu súcitnosť.

Snape pozdvihol obočie. Predstavoval si spratok, že jeho priatelia by boli podráždení jeho poznámkou? „Pochybujem, že sa o tom zmienia.“

„Och, dobre, poviem im to len pre istotu. Chcem povedať, že viem, že by ste nechceli, aby si niekto myslel, že ste skutočne môj otec.“ Harry vyčaroval rýchly úsmev. „Viem, že to nie je ako keď ma niekto nauzaj bude chcieť. Myslím, kvôli ich synovi.“

„Čo?“ zvolal Snape, jeho hlas bol drsný prekvapením.

„Myslím, že ste bol skvelý,“ povedal Harry, vydesený pri pohľade na jeho tvár. Myslel si jeho profesor, že bol nevďačný? „Správal ste sa rovnako ako – skutočný otec, takže som predstieral, v mojej hlave, že to bolo naozaj – len na minútu,“ povedal rýchlo, uvedomil si, že do toho padol hlbšie. „Viem, že nechcete, aby som bol viac než váš zverenec, to je dosť správne. Chcem povedať, že byť proste vašim zverencom je naozaj, ale naozaj skvelé. Nedivím sa, že nechcete, aby vám nejaké iné dieťa hovorilo „Oci“ – mám na mysli, ja viem, že je to drzé, viem, že som to naozaj urobil. Nebudem používať... toto oslovenie...znova. Dobre? Viem, že som monštrum,“ Harry blábolil, teraz tak vyvedený Snapeovým výrazm, že si bol len spolovice vedomý toho, čo hovoril, „a  vy ste bol na všetkých milý...“

„Harry.“ Snapeovi sa konečne podarilo dostať zo seba slovo. Bolo to trochu drsné a on si odkašľal a skúsil to znovu. „Potter. Poďte sem.“ No tak. Toto bolo oveľa lepšie.

Neochotne, Harry sa postavil pred neho. Z jeho postoja bolo zrejmé, že očakával, že bude  – pri najlepšom – kričať. Držal svoj pohľad pevne zameraný na zem, ramená zhrbené, pripravený na ostrú výmenu názorov.

„Naznačoval si to tak –“ Snape si musel znova odkašľať. „- že si o mne premýšľal ako o otcovi? Ako o tvojom otcovi?“

„Je mi to ľúto,“ zašepkal Harry a premýšľal, či by ste mohli z poníženia umrieť.

„To nie je odpoveď,“ odpovedal mu chladne profesor.

 Harry pevne zatvoril svoje oči. Och, Merlin, mohlo by to byť ešte horšie? „Áno,“ nakoniec sa priznal, jeho hlas bolo sotva počuť.

Snape to odmietal tie slová preniknúť do svojich uší. Bolo to rovnako zlé ako čeliť Blackovi. „Ty – Ty si ma praješ nazývať... „Ocko“?“ To slovo bol na jeho jazyku zvláštne.

„Len som to predstieral,“ povedal prosebne Harry. „Nechcel som to povedať nahlas. Nechcel som vás zmiasť.“

„Prečo si myslíš, že by ma niečo také malo nahnevať?“ spýtal sa nechápavo Snape.

Harry pokrčil ramenami, skľúčene. „Prečo chcete, nenormálne, ničomné dieťa ako ja za syna? Myslím, že každý vie, že sa staráte o zverenca, pretože je to vaša povinnosť, ale ja niesom, vy viete, príbuzný.“

Snape pozeral na dieťa. Chlapec si vlastne myslel, že by mohol ostatných nakaziť. Že jeho zvolanie na Snapa „Oci“ by nejakým spôsobom Snapa odsúdilo. Snape potláčal divoký smiech. Ako keby nebol odsúdený všetkými za znamenie na svojom predlaktí.

„Potter, vy ste... nesprávne ste si vyložil... túto situáciu.“

Toto zodvihlo Harryho hlavu, nechápajúco sa zamračil. „Čo?“

„Nie som našťvaný, že ste ma nazval „Oci“, hlúpe dieťa,“ povedal Snape, snažil sa, aby jeho hlas ostal stabilný. „Ale vaše prijatie mňa týmto spôsobom, by bolo na váš úkor, nie môj.“

„Čo? To je hlúposť,“ protestoval Harry, príliš šokovaný, aby si uvedomil hrubosť. „Myslím, že ste skvelý. Ste Majster Elixírov a riaditeľ Slizolinu a bojovali ste proti Voldesnortovi a nikto vás nedobehne a zachránil ste ma – “ Harry objal sám seba „- a ostatných tiež a vy sa nebojíte nikoho, dokonca ani riaditeľa! Každý vie, aký ste inteligentný a silný a ani Fred a George sa neodvážia robiť žarty vo vašej triede! Všetci ostatní profesori nám hovoria, aby sme poslúchali alebo sa vás žiadajú, aby ste zobrali počas dňa ich hodiny. A tá reportérka urobila to, čo ste povedali a teta Molly a ujo Arthur povedali, že ste niekdy ako najlepší rodič a riaditeľ a Dracov otec vás počúvajú. Všetky dievčatá si dávajú „vašu fotografiu na ich steny, ako to robia s Tichošľapovou,“ dodal Harry, pokrčil nos. „Madam Hoochová si dokonca jednu dala až do svojej kancelárie, vedľa metiel.“

Snape zažmurkal. Vypočutie tohto vonkajšieho pohľadu na seba bolo, mierne povedané, vzbudzujúce extázu. Har-Potter si myslel, že je šikovný? A silný? A rešpektovaný? A dievčatá zbierali jeho plagáty? Ako by mohol akýkoľvek opis samého seba obsahovať pojmy ako „umastený“, „veľký noc“, „krutý“, „smrťožrút“, „nespravodlivý“, „nahnevaný“ a „zlý“?

„Ale mňa? Chcem povedať, ja som proste Harry. Nikto nechce sirotu. Moja vlastná teta a strýko ma nemohli vystáť, dokonca aj vtedy, keď som bol dieťa, keď som robil všetko čudné. Teraz môžem povedať – no, viete – proste je to horšie. A ja sa do toho čoraz viac zamotávam a som na listine a teraz je Voldesnort na mňa naštvaný ešte viac než bol predtým a stále potrebujem vás a profesorku McGonagallovú, aby ste ma chránili a –“

Snape zastavil Harryho prúd slov opisujúcich samého seba jednoduchým účelným pritiahnutím si ho do náručia. Nemohol potlačiť myknutie, keď sa malá špičatá brada zapichla opäť do jeho hrudnej kosti, ale potom ho Harry chytil za oblečenie a vzlykal. „Prepáčte! Ospravedlňujem sa, ja viem, že ma nikto nechce! Viem, že ma nikdy nebudete milovať tak, ako milujem ja vás! Ospravedlňujem sa za predstieranie, že áno!“

„Mlč, ty smiešne decko!“ prikázal Snape, jeho vlastný hlas váhal. „Tí  zvrátení muklovia natlačili do tvojej hlavy klamstvá. Nechápeš, aký si výnimočný a talentovaný? Celý Čarodejnícky svet ti leží pri nohách. Ty, nesympatický? Existuje veľmi veľa ľudí, ktorí ťa milujú, hlúpe decko.“

„Ale vy nie!“ nariekal Harry. „A ja sa nestarám o ostatných!“

„Idiot. Samozrejme, že ťa mám rád,“ odsekol Snape, zosilnil zovretie okolo chlapca.

Harry zalapal po dychu, vzlyku ustali ako keby vypol vypínač. Pomaly, bez toho, aby sa odvážil dýchať, Harry zodvihol hlavu a pozrel sa do profesorovej prísnej tváre. „Vy máte?“ zašepkal neveriacky.

Snape sa snažil, aby sa nezavrtel pod prenikavým zeleným pohľadom. „Áno. Mám ťa rád.“ Ha. Podarilo sa mu to bez koktania.

Harryho oči sa na bledej tvári rozšírili. „Naozaj? Úprimne?“

Severus prevrátil očami. „Áno. Musím sa opakovať ešte raz?“ Po Harryho chvejúcom prikývnutí sa rozhneval. „V poriadku. Mám ťa rád. Spokojný?“

A potom Harry plakal ešte viac a objímal ho, kým si Snape myslel, že jeho rebrá sú dolámané. „Je to ďalší príklad vašim „sĺz šťastia“?“ Spýtal sa nakoniec opatrne Snape.

Harrymu sa podarilo súčasne smiať a vzlykať. „No áno.“

Snape si povzdychol a pokračoval, kým búrka odoznie. Napokon cítil, ako chlapec prehltol a začkal. „Už ste skončil?“

Harry prikývol proti jeho hrudnej kosti. „No áno. Ehm... ste na mňa nahnevaný?“

Severus takmer zastonal. Nemalo toto dieťa vôbec žiadnu sebaúctu? „Prečo by som sa na vás hneval, pán Potter? Nehovorili sme o tom, že som šťastný, že ste ma nazvali „Oci“?“

„Á-áno, myslím, že áno.“ Harry nedokázal zastaviť úsmev vo svojom hlase.

„Dobre. Pretože, kedže nemám námietky proti tomu, aby si mi hovoril týmto oslovením, naviac musím rozhodne protestovať, avy si sa označoval za „blázna“. Verím, že som ti o tom hovoril v minulosti.“

Harry preglgol a zavŕtal sa hlbšie do Snapeovho plášťa. Och. „Áno pane,“ zamrmlal, aj keby to nemusela byť nikdy pravda, urobil to. Nie, že by si naozaj myslel, že to Snapa nahnevalo. Nemohli sa ockovia údajne presvedčiť, že vás nikto nevolal prezývkami? Ani vy sami. „Žiadne mydlo, dobre? Neurobím to znova,“ sľúbil, pokrútil svojou tvárou pri pomyslení na ústa plné bubliniek.“

Mierne plácnutie pristálo na jeho zadku, prepomenulo mu, aby zapišťal prekvapením a pozrel hore na svojho profesora. „Ak to budem počuť znova, nedostaneš sa z toho tak ľahko,“ povedal mu prísne Snape.

Harry znovu sklonil hlavu, zakryl svoj úsmev v mužovom plášti. Dokonca aj keď ho jemne buchol jednou rukou, Snapeova druhá paža i naďalej pevne držala Harryho. „Áno pane,“ povedal poslušne.

„Daj sa do pyžama. Verím, že skorší čas na spánok je dnešný večer vhodný,“ prikázal Snape. „Samozrejme si rozrušený.“

Harry smrkol a obdaroval svojho opatrovníka posledným objatím predtým, než odišiel. Utrel si no a druhou rukou si pošúchal svoje pozadie. Nie, že by ho ťapnutie nejako bolelo, ale len kvôli princípu.

Snape chytil toho malého usmrkaného uličníka (relatívne suchého) za rameno a tlačil ho do kúpeľne. „Umyte sa a prezlečte, pán Potter. Čoskoro sa vrátim a najlepšie by bolo, ak budete v posteli.“

„Áno... ocko.“ Harry si dodal odvahu a vyskúšal nové oslovenie, hrýzol si do pery a bol úzkostlivo rád, že nevidel mužovu tvár.

Potľapkanie po ramene mu odpovedalo a on sa s povzdychom uvoľnil, zamieril do sprchy.

Snape sledoval ako sa dvere do kúpeľne za malým zloduchom zatvorili, potom prešiel rovno ku svojej skrinke na stene, kde si zobral dva Upokojujúce elixíry rýchlo nasledujúce za sebou, potom chvíľu počkal, aby si zobral tretí. To bolo to jediné, čo dokázalo zastaviť tras jeho rúk.

Bol prekvapený zistením, že bol šťastný – ach, áno, jeho smiešna radosť – po chlapcovom vyhlásení vlastne predstihlo jeho radostné očakávanie reakciu toho človiečika. Aj keď po dnešnej nečakanej a netypickej reči od Blacka, predpokladal, že Chrabromilčania nemusia byť takto úplne prekvapení. Alebo aspoň nie tak prekvapení, ako bol sám Snape.

Keď sa o dvadsať minút neskôr vrátil do chlapcovej izby, našiel malého nezbedníka v posteli, jeho zelené oči žiarili nádejou. „Precvičíme si dnes večer Oklumenciu, oci?“ spýtal sa Harry, tešil sa zo zvuku tohto slova a akým spôsobom mu išlo na jazyk.

Jeho profe- otec zavrčal, ale posadil sa na okraj Harryho postele. „No, v poriadku. Uvoľni sa a začni čistiť svoju myseľ.“

Harry vypustil výdych číreho šťastia, keď silné prsty jeho otca začali trieť jeho chrbát a muž ho so zamatovým hlasom viedol cez počiatočnú relaxáciu. Menej než pred piatimi mesiacmi žil v prístenku bez jediného priateľa, nenávidený jeho jedinými príbuznými. Teraz mal nový život, úplný s trochu zvláštnym (ale priateľským) krstným otcom, nádhernými priateľmi a najlepším otcom na celom svete.

Snape pohladil chlapcov chrbát, pomaly si v kútiku mysle všímal, že chlapec vlastne na začiatok postavil veľmi slušné mentálne bariéry. Jeho hlava sa uvoľňovala ako neprítomne recitoval slová kvôli Harryho cvičeniu predstavivosti. Pred menej ako piatimi mesiacmi žil vo svojich žalároch, bez jediného priateľa a opovrhovaný väčšinou britského Čarodejníckeho sveta. Teraz mal nový život, naplnený láskou posadnutými tínejdžermi, novým obdivom kolegov a synom, ktorý ho miloval. Dovolil, aby sa v jeho črtách zjavil úškrn, očakával toto naivne Temný Pán, že by mu Snape dovolil ublížiť nejako tomuto dieťaťu? Voldemort sa nikdy nedozvie, čo ho zasiahlo.

              

28.12.2010 19:58:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one