Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A tu je silvestrovská kapitolka, ktorú pre vás preložila Biggi.
Prajeme vám krásneho Silvestra a úspešný vstup do Nového roka.

Dobby a Biggi

Na druhý deň ráno bol Snape prekvapený, keď našiel Harryho absolútne nezahanbeného predošlým emocionálnym kolapsom zo včerajšieho večera. On sám strávil väčšinu noci preklínaním sa za to, že je taký sentimentálny hlupák. Čestne! Dokonca Sproutová – vedúca Bifľomoru – by sa červenala až po korienky vlasov pri tejto totálne prehnanej nežnosti, ktorá nejako vykĺzla z jeho úst.

A teraz… a teraz sa nemohol prinútiť odmietnuť to priznanie ktoré urobil – zahanbujúce ako by sa mohlo zdať na jasnom dennom svetle. A pohľad na Harryho žiariacu tvár dnes ráno ho ešte viac uistil, že urobil správnu vec, za to stojí aj jeho hrdosť, či reputácia.

"Pamätaj," varoval chlapca prísne, keď sa chystali opustiť ich byt, "si vystavený úplnej nepriazni. Celú noc si strávil fňukaním do vankúša po mojom krutom zaobchádzaní s tebou."

Harry sa usmial. Miloval zmysel pre humor svojho opatrovníka. Dokonca jeho hruď sa naplnila hrdosťou, keď pomyslel na to, ako mu jeho opatrovník dôveruje v hraní jeho úlohy. Tak často sa dospelí nespoliehajú na dieťa, vôbec v ničom. Len vás potľapkajú po hlave a povedia, aby ste sa bežali hrať. Ale profesor Snape nie. On  chcel zahrnúť Harryho do niečoho dôležitého.

Harry sľúbil, že urobí svojho opatrovníka hrdým. "Budem si pamätať," sľúbil.

"Máš dnes metlobalový tréning?"

Harry zažmurkal nad značne nelogickým záverom. "Nie."

"Tak potom sa okamžite po skončení vyučovania vrátiš sem," povedal Snape.

Harry zodvihol obočie. To neočakával. "Mám byť po škole?" opýtal sa zdesene.

Snape prevrátil očami. "Čo si myslíš?"

Harry vzdychol. "Myslím, že by som mal byť," súhlasil ufňukane po chvíľke zvažovania. "A napísať esej?"

"A riadky za trest," povedal Snape tónom, ktorý nezniesol námietky. "S tými začneš ešte cez prestávku. 500 riadkov 'Nebudem lietať v hrade a naháňať zlatú strelu.'"

Harry otvoril ústa na protest proti dĺžke vety, ale rozmyslel si to. Neušlo mu, že jeho profesor zvolil vetu, ktorá poukazovala priamo na jeho prikrášlenie plánovaného žartíka a Harry predpokladal, že kým esej a trest po škole sú len pre formu pred verejnosťou, tie riadky boli pravým trestom. "Áno, pane," zamumlal. "Pardon, oci," dodal, aby ten muž vedel, že mu je ľúto, že ho sklamal.

Snape bojoval proti teplému pocitu zapĺňajúcemu jeho hruď, ktorý vyvolali tie chlapcove slová – o jeho bolesťou naplnenom šteňacom pohľade ani nehovoriac. "A nepochybne sa budeš ešte viac kajať po tom 300 riadkovom," odpovedal pevne.

Harryho oči sa rozšírili. Tristo? Ale nepovedal práve pred chvíľou päťsto? Všimol si však náznak zahanbenia v očiach svojho opatrovníka a ružovkastý nádych na jeho ušiach a musel sa usmiať. Jupí, jeho profesor práve znovu robil tú anonymnú dobročinnosť. "Áno, pane. Tristo riadkov, pane," odpovedal rýchlo. "Začnem s nimi už dnes poobede." Jeho oči sa rozžiarili pri myšlienke, ako budú ostatní študenti čumieť. "Všetkých oblafneme," dodal vzrušene.

"To je hlavný zámer," súhlasil Snape, chytil toho neskrotného fagana za rameno a vytlačil ho von dverami.

Ich príchod do Veľkej siene spôsobil rozruch. Študenti zízali, niektorí dokonca vstali zo sedadiel, len aby sa uistili, že Harrymu nechýba žiadna končatina. Harry vrhol na Snapa trucujúci pohľad a pridal sa k jeho priateľom a Snape odišiel k učiteľskému stolu. Tam predstieral, že ignoruje uľavené pohľady na Hagridovej a Flitwickovej tvári, ako aj zle skryté pobavenie na tej Minervinej. "Dobré ráno, Severus," povedala staršia čarodejnica zdržanlivo.

"Hmf," zavrčal a načiahol sa pre jeho rannú kávu. Zaskočilo ho, keď sa pred ním objavil domáci škriatok, zazeral na neho vyčítavo a odtiahol kávu z jeho dosahu. "Čo do – " pozrel na miznúceho škriatka zaskočene.

Minerve sa podarilo potlačiť chechtanie. "No, Severus, zdá sa, že domáci škriatkovia nie sú potešení tým, ako zaobchádzaš s ich obľúbeným študentom. Zrejme si stratil svoje kávové privilégium."

Naštvane na ňu hľadel. "Čo! Ako sa opovažujú –"

"Vieš aký zmysel pre ochranu majú tie malé tvory," prerušila ho pokojne. "A očividne si myslia, že si to zaslúžiš." Kývla smerom k Harryho stolu.

Snapov pohľad nasledoval ten jej a bol šokovaný keď videl Harryho – toho predramatizovaného malého spratka! – ako si pomaly sadá na lavicu s bolestnou grimasou na tvári. Okolo sediaci študenti mu venovali súcitné pohľady, kým Harry opatrne zaujímal svoju polohu, ako keby pre neho bolo úplne nepohodlné vôbec sedieť.

Prečo ten obojstranný, prefíkaný malý intrigán! Snape zamrmlal sám pre seba. Nečudo, že škriatkovia sa na neho hnevali. Veď to vyzeralo, akoby zmlátil každučký centimeter na Chlapcovi Ktorý Prežil. Snape teraz dostával pohľady plné strachu a úzkosti od väčšiny študentov vo Veľkej sieni a tiež od niektorých profesorov. Dokonca Dumbledore na neho zízal v bolestnom sklamaní.

Vedľa neho, Minerva skryla svoje zodvihnuté kútiky úst za šálkou čaju. "Toto je asi prvý raz, čo vidím tak veľa z Jamesa v Harrym," pošepla smerom k Snapovi tak ticho, že dokonca Sproutová, sediaca na jej druhej strane to nemohla počuť.

Snape odtrhol pohľad z chlapca a pozrel sa na ňu, "O čom to hovoríte?"

"Nepamätáš sa, Severus? James – a Sirius – boli vždy najšťastnejší, keď sa na nich sústredila všetka pozornosť. Až doteraz som si bola istá, že Harry zdedil viac utiahnutú povahu po Lily, ale dnes ráno sa to zmenilo, nemyslíš?"

Snape zažmurkal, keď si uvedomil, čo vlastne povedala. Samozrejme. Ten fagan to nerobil preto aby z neho urobil netvora. Harry hral svoju rolu – a robil to oveľa lepšie, ako by si bol Snape kedy myslel. On vedel – lepšie než všetci ostatní – ako veľmi Harry nenávidí pozornosť okolia. Jeho známu jazvu starostlivo zakrýval ofinou a červenal sa od hanby, keď ho niekto spoznal a sťažoval sa pri tom výlete do Šikmej uličky.

Navyše, Snape si spomenul, Harry tak veľmi preháňal, aby dostatočne uistil svojho strýka, že ho všetko bolí po tej poslednej bitke od neho. Snape perfektne vedel, že jediný dôvod, prečo teraz musel predstierať nepohodlie bol iný, a preto to, že stiahol na seba všetku pozornosť, bolo presne to, čo Snape navrhol a bolo treba už len uistiť zvyšok školy o tom, že tá fikcia, že Harry bol poriadne zbitý svojim opatrovníkom, je pravdivá.

Také efektívne zavádzanie bolo… úplne Slizolinské. Snape priam rástol od hrdosti nad talentom svojho zverenca a, tak ako Minerva, aj on musel svoj výraz skryť za šálkou čaju. Mohol síce prísť o svoju rannú kávu – čaj ho nikdy tak nenakopol, ako by bol potreboval – ale nesúhlas domácich škriatkov bola len malá cena za to, že Pettigrew bol uvedený do mylného pocitu bezpečia.

Harry sa ocitol obklopený zaujatým publikom dychtivých tvárí, keď vstúpil do Veľkej siene. Tak poďme na to, povedal si, nútil sa vyzerať naštvane, ako keby mu zasa jeho opatrovník niečo povedal. Otočil sa od svojho profesora tak naštvane ako sa len odvážil, zabočil k stolu, kde už sedeli Hermiona, Draco a ostatní. Cítil na sebe všetky pohľady a vnútorne sa nepríjemne striasol, neznášal, keď na neho všetci zízajú. Ale pripomenul si, že všetko je to súčasťou plánu a jeho profesor rátal s tým, že všetkých presvedčí, že má veľký problém.

Začal si sadať, no potom dostal skvelý nápad a zastavil sa, ako keby ho to bolelo. Videl, ako sa jeho priateľom šokovane rozšírili oči, keď si pomaly a strnulo sadol na lavicu, tváriac sa, ako keby bol surovo zmlátený.

"Páni – ešte stále ťa to bolí?" Vykríkol Ron, tak stuhnutý, že okamžite úplne zabudol na toast v jeho pravej ruke. Vince využil príležitosť ryšavcovej nepozornosti a úspešne mu z taniera ukradol klobásu.

"Som v pohode," odpovedal Harry rýchlo, a horko ťažko potlačil úsmev, keď videl tie neveriace  pohľady ostatných.

"Tentoraz si to fakt schytal, Potter," poznamenal Draco, ale jeho lenivá pomalá reč obsahovala náznak úplného uznania. "Nikto nikdy nevidel profesora Snapa tak naštvaného, ako bol včera."

Harry si odfŕkol. "Ty si nevidel nič," odvetil, a vrhol temný pohľad smerom k učiteľskému stolu, kde sedel jeho opatrovník a zdalo sa, že sa háda s nejakým domácim škriatkom.

"Merlin, Harry," vmiešala sa do toho Katie Bellová. "Čo si si myslel, keď si naháňal tú strelu práve tu?"

"Hej, Potter," pridal sa Flint. "To sa ti zachcelo umrieť, či čo? Ako sa ti vlastne podarili podaktoré tie tvoje otočky?"

"Nebolo to také ťažké," hádal sa Draco. "Stavím sa, že by som to zvládol aj ja!"

Chvíľu bolo ticho, potom sa Flint nahol dopredu. "Naozaj sa chceš staviť, Malfoy?" zatiahol.

Draco preglgol, prešiel pohľadom z Flinta na učiteľský stôl a potom na Harryho. "Erm, nie. Myslím, že nie," priznal celý červený.

"Už som si myslela, že je po tebe, keď si stratil pár chlpov pri potýčke so stenou," pokračovala Katie. "Ako si sa z toho dostal?"

Harry si v mysli premietol ten let a čoskoro sa aj Draco preniesol cez svoju potupu a začal klásť otázky.

"Hej, čo keby sme spravili prekážkovú dráhu – myslím, vonku!" dodala Katie rýchlo. "To by mohlo perfektne pomôcť pri tímovom tréningu."

Flintovi sa rozžiarili oči. "To nie je zlý nápad, Bellová."

"Prečo všetky tie perfektné veci sú len pre tímových hráčov?" zakňučal Ron. "Nie je fér, že prváci nemajú žiadne lietanie okrem toho s madam Hoochovou."

"Hej – to je nanič," súhlasil Draco podráždene, príliš pobúrený tou nespravodlivosťou, aby si všimol že verejne súhlasí s Ronom. "Nie je to fér!"

"No, tak prečo by sme nemohli postaviť prekážkovú dráhu, ktorú by mohol využiť každý?"  spýtala sa Hermiona zamyslene. "Môžeme usporiadať súťaž, aby sme videli, kto cez ňu dokáže prejsť najrýchlejšie."

"Mohli by tam byť nejaké dráhy, čo sú ľahšie ako ostatné, tak, aby prváci a druháci nesúťažili so šiestakmi a siedmakmi," navrhol Neville.

"To je dobrý nápad!" povedal Ron vzrušene. "Inak by vždy vyhrali len tí, čo hrajú Metlobal."

"Ani by sme nepotrebovali tímy," povedala Hermiona. "Každý by hral sám za seba, bez tej hlúpej medzifakultnej rivality."

Jej heretické slová na posvätných rokfortských pozemkoch, na moment spôsobili zarazené ticho.

"No," prehovoril nakoniec Ron trochu neisto, "ak myslíme na to, že budeme robiť niečo mimo fakúlt, tak prečo by sme nemohli mať aj nejaké metlobalové hry pre ľudí ako som ja a Draco, ktorí nie sú v tímoch? Zatiaľ!" dodal rýchlo.

"Myslíš niečo ako metlobalový klub?" spýtal sa Harry s plnými ústami ovsenej kaše. "Všdy som sa čudoval, prečo Rokfort nemá niečo také ako to býva v muklovských školách. Myslím, musí tu byť veľa ľudí, čo radi hrajú metlobal, ale nie sú v ich fakultnom metlobalovom tíme"

"To nie je zlý nápad, Weasel," Dracoovi žiarili oči. "Nevadilo by mi byť v tíme s tebou. Mohli by sme sa spýtať aj Zabiniho – je fakt dobrý."

"Thomas a Macmillan tiež," povedal Ron.

"Keďže je to náš nápad, my prví sformujeme tím a budeme môcť zohnať najlepších hráčov zo všetkých fakúlt. Určite vyhráme všetky zápasy," povedal Draco prefíkane.

Flint a Katie si vymenili pobavené pohľady nad plánovaním prvákov. "Možno by potom mohla madam Hoochová využiť svoje hodiny na to, aby pomohla ľuďom, ktorí sa potrebujú učiť od začiatku, namiesto toho, aby naháňala tých, ktorí už lietajú dosť dobre," dodala Hermiona ostro. Ona a Neville mali nejednu príležitosť stráviť hodinu lietania frustrovaní tým, že ostatní sú takí dobrí, že by mohli vytvoriť neformálny metlobalový tým.

"Nič si z toho nerob, 'Miona. Ak založíme spolu klub, som si istý, že sa nájdu ľudia, ktorí budú chcieť učiť," povedal Harry chlácholivo.

Rozžiarila sa. "Možno by to mohlo byť súčasťou klubových aktivít! Mohli by sme mať tabuľku a …"

"Harry." Kým ostatní boli zabratí plánovaním ich Metlobalového klubu, Neville stíšil hlas a nahol sa k Harrymu. "Naozaj si v poriadku? Myslím, či profesor Snape ne… No, on, nespravil ti modriny, však?"

Harry sa pozrel do Nevillovej ustarostenej tváre a cítil nevýslovné šťastie, že má tak dobrých priateľov. "Nie," uistil ho. "Myslím, zbil ma a to je všetko, ale nie je to také zlé. Aj keď sa fakt veľmi hneval, a ja neviem, kedy mi znovu dovolí vrátiť sa na internát. Mám zákaz lietať a musím písať vety za trest a ešte aj esej."

"No," Neville mykol plecom a snažil sa nájsť niečo pozitívne, čo by mohol povedať, "aspoň sa uvidíme, keď budeme pomáhať pripravovať ingrediencie do elixírov, však? Teda, myslím, keď skončí tvoj zákaz."

Harry vzdychol. Na toto nemyslel, ale to, že má zákaz znamenalo, že nemá povolené zúčastňovať sa tej príjemnej prípravy ingrediencií, ktorá sa konala v triede jeho opatrovníka niekoľkokrát za týždeň.

Jeho izba v Snapovom byte bola úžasná, takže odchod z internátu nebol taký zlý. A Harry musel ešte preskúmať obsah všetkých svojich poličiek, a navyše prečítať všetky tie knihy, takže mu vlastne ani nevadilo, že nebude posedávať v klubovni, ale bude mu chýbať stretávanie sa v žalároch s ostatnými a váženie, mliaždenie a šúpanie a počúvanie príbehov o známych učiteľoch elixírov a počúvanie Snapovho rozprávania o rozličných ingredienciách… "Hej," vzdychol. "Len dúfam, že to nebude dlho trvať."

Neville ho potľapkal po ramene. "Neboj sa. On je skoro ako moja stará mama. Aj ona sa vie veľmi nahnevať a tiež pri tom vyzerá hrôzostrašne, ale väčšinou taká nie je dlho."

-------------------

Deň prešiel prekvapivo bez problémov. Snape bol prekvapený a potešený zároveň, keď videl, akí sú jeho študenti poslušní; očividne jeho hrozivá povesť bola za posledných 24 hodín dokonale obnovená. Keby nebolo tej potýčky s domácimi škriatkami, bol by vývojom udalostí celkom potešený. Ale, počas obeda mu Minerva posunula šálku kávy a tento malý podfuk na škriatkov sa celkom vydaril. I keď na neho boli veľmi naštvaní, nechceli riskovať, že si rozhnevajú zástupkyňu riaditeľa.

Keď skončil vyučovanie jeho poslednej triedy, Snape šiel navštíviť riaditeľa. "Severus, môj chlapče, veľmi dobre, že ťa vidím. Ako sa máš?" spýtal sa Albus a poslal mu vzduchom balíček s citrónovým dropsom.

Snape si sadol na stoličku a balíček odpálil chrbtom ruky späť k riaditeľovi. "Riaditeľ, rozhodol som sa, že budem udeľovať ceny mojim študentom na MLOKy a VČÚ na konci tohto polroka. Takáto udalosť snáď bude motivovať tie malé duté hlavy, aby neprestávali študovať aj počas prázdnin, tak nebudeme musieť strácať drahocenný čas opakovaním po ich návrate do školy."

Dumbledore prekvapene zažmurkal. Snape nikdy predtým nezvažoval pozitívne odmeňovanie ako metódu vzdelávania. "To je od teba veľmi pozorné, Severus. Znie to ako vynikajúci nápad."

"A tiež som sa rozhodol, že je čas, aby škola a ministerstvo uznalo dôležitosť Elixírov v školských osnovách. Je to, nakoniec, podmienka pre mnohé zamestnania, vrátane liečiteľov a aurorov."

"Áno, to je," súhlasi Albus opatrne, neistý, kam tým jeho učiteľ elixírov mieri.

"Aj napriek nespornej dôležitosti Elixírov v týchto oblastiach, nikto z tejto profesie nikdy počas mojej éry neuznal dlh, ktorý dlží Rokfortu a mne, keď som transformoval tie ignorantské deti na vyškolených elixíristov!" Snape sa naštvane nahol dopredu. "Tento úplný nedostatok rešpektu musí skončiť! Očakávam zástupcov oboch profesií na odovzdávaní cien, ako ukážku uznania mojej snahy a podpory študentom."

Dumbledore zažmurkal. Čo to má znamenať? Severus nikdy predtým nevyzeral, že by mu vadilo, že pracuje v relatívnej anonymite. Potom si všimol pohľad toho muža zameraný na posledný výtlačok Denného Proroka. Samozrejme! Na titulnej stránke bol Sirius Black na ďalšej tlačovej konferencii.

"Sirius vyzerá byť dosť populárny," komentoval Albus jemne, posunúc noviny k Severusovi.

Snape sčervenal a uhol pohľadom. "Absolútne ma nezaujíma, že čarodejníckemu svetu pripadá správne vtierať sa tomu degenerovanému a popri tom ignorovať dlhé roky niečej dôležitej práce," tvrdil nepresvedčivo. "Toto nemá s Blackom nič spoločné. Skeeterovej a jej podobným sa možno zdá správne robiť z neho celebritu, ale za to môže jeho majetok a ohavné správanie a nemá to nič spoločné z jeho významom pre spoločnosť."

"Samozrejme že nie," povedal Dumbledore chlácholivo. "Tvoja práca tu s deťmi – nehovoriac o tvojej odvážnej službe počas vojny – demonštruje aký si cenný pre Rokfort a tiež pre ministerstvo."

"Presne tak!" vyprskol Snape a narovnal sa. "A preto očakávam, že zariadite, aby prišli vedúci činitelia od Sv. Munga a z Oddelenia pre dodržovanie magického práva na Rokfort kvôli tomu odovzdávaniu cien v mojej triede."

"No, Severus, vieš, že bude pre tých ľudí ťažké nájsť si čas, aby mohli prísť, obzvlášť v tak krátkom čase …"

"Fajn. Tak potom budeme mať dve odovzdávania cien – jedno na konci tohto polroka a druhé na konci roka. Aurori môžu prísť na jedno a liečitelia na druhé," požadoval Snape. "To im znemožní odmietnuť to tak ľahko."

Dumbledore vzdychol. Keď si Severus raz niečo zaumieni, tak si za tým pôjde aj cez mŕtvoly. "Budem sa snažiť, ale –"

"Keďže madam Bonesová láskavo poukázala na to, že návratu Voldemorta sa netreba obávať,'" povedal Snape pohŕdavo, "som si istý, že jej Aurori nemajú čo robiť. Môžu prísť na odovzdávanie cien v tomto polroku, kým liečitelia od Sv Munga dostanú oznámenie o ich očakávanej účasti v budúcom polroku."

Hmmm. To by bolo najlepšie, Albus sa pousmial. Vedúci oddelenia pediatrických zranení u Sv. Munga bol stále dosť rozladený z tej potýčky so Snapom pri tom incidente s Quirrellom. Umožniť väčší časový odstup pred tým, ako sa tí dvaja znovu uvidia, to dávalo zmysel, pomyslel si Albus. A s jeho starými Rádovými známosťami boli vyhliadky priam vynikajúce, že dostane do školy aspoň jedného alebo dvoch aurorov, aj v tak krátkom čase. "No tak dobre, Severus, spojím sa s madam Bonesovou a odovzdám jej pozvanie a využijem všetok môj šarm, aby som ju presvedčil, aby prišla," povedal a v očiach sa mu iskrilo. "Súhlasím s tým, že si zaslúžiš uznanie za tvoje oddané služby. Zavoláme aj slečnu Skeeterovú?" Možno trocha publicity utíši zranené ego toho muža.

Snape meravo prikývol. "Ďakujem. Prosím informuj oboch, že chcem usporiadať ceremóniu tento piatok, v posledný deň vyučovania pred odchodom na prázdniny." Vstal, stroho kývol hlavou a odišiel tak, že za ním povieval jeho habit.

Albus sa smutne pozrel dolu na noviny na svojom stole. Black kašle na Britániu! Hlásal nadpis. Prisahá, že sa nikdy nevráti do krajiny, ktorá ho nespravodlivo odsúdila. Úbohý Sirius. Vyzeralo to, že je veľmi zatrpknutý – a kto by mu to zazlieval? Ale Albus sa obával, čo urobí s Harrym to, že jeho krstný otec je taký zaujatý. Celkom iste bolo pravdepodobné, že Sirius sa bude snažiť dostať Harryho preč z Rokfortu, ak pre nič iné, tak aspoň preto, že tak ho bude môcť častejšie navštevovať, a čo to bude znamenať pre proroctvo? Alebo pre to dieťa? Alebo pre Severusa?

Albus znovu vzdychol. Predpokladal, že na jeho chlapcov čaká veľká bolesť, a nebolo tu – napriek všetkej jeho moci – vôbec nič, čo by mohol urobiť, aby ich pred tým ochránil. No, aspoň že urobí to najmenšie, čo môže, aby Severusovi urobil radosť. Vzal do ruky pero a začal písať.

Snape prechádzal chodbami v duchu si potešene mädlil ruky. To šlo dokonca oveľa lepšie, ako dúfal! On by sa nebol odvážil navrhnúť pozvať aj tlač, ale Skeeterovej prítomnosť zaistí, že ministerstvo sa nepokúsi prekrúcať okolnosti.

V jeho byte našiel Harryho, šťastne usadeného v jeho izbe, čítať jednu z tých kníh od Albusa. "Ahoj, oci!" vykríkol chlapec, keď ho zbadal vo dverách. "Čítal si toto? Je to perfektné."

Snape sa zamračil na toho fagana. Mal si rozmyslieť, či bude čítať pre zábavu pred tým, ako dokončí pridelené úlohy. "Už si dokončil tie riadky?" opýtal sa hrozivo.

Harry sa usmial. "Jasné!" odpovedal drzo, vytiahol zvitok z aktovky a podal ho mužovi. "A mám otlak na prste, čo to len potvrdí!" dodal a potriasol rukou, ktorou písal.

"Na to si mal myslieť predtým, ako si si ten trest vyslúžil svojim hlúpym správaním," povedal Snape podráždene, ale neváhal ani chvíľu a jemne prehliadol chlapcovu ruku, aby sa uistil, že tam nemá zápal.

"Oci! Žartoval som, som v pohode," protestoval Harry, pokúšajúc sa – bez úspechu – skryť svoje potešenie zo starostlivosti jeho opatrovníka.

Snape ho nepočúval. Veľmi dobre vedel o Harryho tendencii minimalizovať akékoľvek fyzické nepohodlie. Privolal si tubu s masťou a natrel ňou chlapcovu ruku. "Nemusel si napísať celých 300 viet naraz," vyhrešil ho. "Prirodzene že máš skrehnuté prsty."

"No, možno som tak trochu každému povedal, že ma zbiješ znova, ak ich nebudem mať hotové ešte dnes," priznal Harry.

Snape sa v mysli nadobro rozlúčil so svojimi raňajšími kávami. "Nepreháňaj to," varoval ho.

"Ja?" spýtal sa Harry prekvapene. "Po tom, ako si vyzeral včera sa každý divil, že som neskončil na hromade ingrediencií do elixírov!" odmlčal sa a široko sa usmial.

"Čo je?" spýtal sa Snape, znepokojený tým, nad čím sa ten fagan tak usmieva.

"Profesori Flitwick a Sproutová mi dokonca dali viac času na napísanie mojich esejí," povedal Harry pyšne. "Povedali, že predpokladajú že sa teraz nebudem môcť poriadne sústrediť."

Snape prevrátil očami. Dobre, že tá malá príšera nenaplánovala celý ten žartík. Videl, že keby aj chcel dôkladne toho spratka potrestať, pri každej možnej príležitosti by mu ten trest všetci uľahčovali.

Harry sa stále chechtal nad tým, akí sú ostatní učitelia dôverčiví. Predstavte si to! Myslia si, že by mu jeho profesor naozaj ublížil – aké je to hlúpe? "Vidíš? Takže si to ty a nie ja, kto všetkým spôsobil starosti."

Snape stisol pery. "Hmmmmmmm. Dobre, predpokladám, že Pettigrew tiež verí v to najhoršie vo mne, takže sa zdá, že náš plán zatiaľ vychádza. Zdá sa, že aj tvoj krstný otec spravil svoju časť plánu – usporiadal tlačovú konferenciu buď včera večer alebo dnes ráno, kde sľúbil, že sa nikdy nevráti."

"Cool!" tešil sa Harry. "Má v novinách aj fotku? On to má fakt rád."

"samozrejme že má, exhibicionista jeden," povedal Snape kyslo. "No dobre, pán Potter – dosť kecania. Do postele."

Harrymu spadla sánka. "Čože!" vykríkol. "Veď je ešte len neskoré popoludnie!"

"A ty si ideš zdriemnuť," odpovedal Snape, neúprosne tlačiac chlapca rovno do postele.

"Poobedňajší spánok je pre bábätká!" zakňučal, a znelo to, ako keby mal 4 roky. "Prečo mám ísť spať? Čo som urobil?"

"To nie je trest, Potter," povedal Snape podráždene, vtlačil ho do postele a vyzul mu topánky.

"Tak potom prečo?" povedal Harry a skoro plakal kvôli tej potupe, že musí ísť poobede spať.

Snape sa na neho rozmrzene pozrel. On nikdy nepochopí deti. On by zabíjal, len aby mal šancu pospať si, ale nie, on musí opravovať písomky a dohliadať na svojich hadov počas štúdia. Všetko, čo mal ten malý fagan urobiť, bolo tešiť sa z blaženého oddychu, a on bol teraz ešte frustrovanejší z toho, že si má pospať, ako bol včera po tom, čo dostal bitku pred celou školou. "Potter, zabudli ste na to, že ste zaangažovaní v kampani na chytenie potkana?" požadoval. "Ty ja budeme mať plné ruky práce pri tajnej operácii dnes v noci a preto je dôležité, aby si si teraz oddýchol, aby si neskôr nebol unavený, aby si mohol rozmýšľať, keď to bude potrebné."

Harry otvoril oči dokorán. "Naozaj?" vydýchol. "Tajná misia?"

"Áno. V zakázanom lese. A ak si myslíš, že so sebou budem vliecť nevrlé, ospalé decko, ktoré vzbudí pozornosť každej akromantuly v lese svojim hlasným zívaním –" ale Harry sa už otočil a ponoril sa pod prikrývky.

"Už oddychujem! Už oddychujem!" kričal Harry a silno zažmúril oči. "Len nechoď bezo mňa!"

Snape prevrátil očami. Premenlivé malé škvŕňa. "Za pár hodín ťa zobudím na večeru," informoval toho fagana.

31.12.2010 15:06:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one