Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované všetkým komentujúcim...

 

„Harry, je čas vstávať.“ Pauza. „Harry.“ Pauza. „Potter.“ Pauza. „POTTER!“

„Mmmmrglph.“ Harry sa zavŕtal hlbšie do jeho mäkkého vankúša, želajúc si, aby nepríjemný hlas išiel preč a nechal ho na pokoji.

„Potter, okamžite vstávaj!“ Buchnutie dopadlo na jeho zadok, ale hrubá prešívaná prikrývka oslabila všetku silu a Harry len pokrútil svojim zadkom v ospalom proteste.

„Harry, ak práve teraz nevstaneš, pôjdem bez teba do Zakázaného lesa,“ mäkký jemný hlas hovoril priamo do jeho ucha a Harry zabručal naspäť.

„Fajn,“ povedal nezreteľne. „choď bez –“ potom skutočne jeho mozog spracoval, čo sa deje a on sedel vzpriamene s revom. „NIE! POČKAŤ! SOM HORE!“ kričal, hrabal divoko po svojich okuliaroch. Jeho profesor bez neho neodišiel, však?

Nie. Páni! Profesor Snape tam stále bol, pozeral nahnevane, keď sa on sám opieral o Harryho nočný stolík s jednou rukou pritisnutou na jeho srdci.

„Nie je potrebné napodobňovať banshee, Potter!“ Povedal Snape vážne, snažil sa spomaliť svoje rozklepané srdce. Kto očakával, že spratok v mihnutí oka prejde zo zjavnej hlbokej kómy do kriku plnej hystérie?

Harry sa začervenal. „Ja len nechcem, aby ste ma nechali bokom,“ vysvetlil, vyskočil z postele. Snažil sa vyrovnať jeho vlasy, ktoré samozrejme trčali do všetkých smerov.

„Daj si topánky a umy sa,“ prikázal Snape. „Večera je už na stole.“

„Super!“ Harry vsunul svoje nohy do jeho topánok a vyrazil chodbou, nedbal na Snapeove mračenie.

Úprimne! Predpubertálni chlapci mali množstvo protikladov – protestovali proti zdriemnutiu s vehemenciou, ktorú mala väčšina dospelých vyhradenú pre aktívne mučenie, potom klesnú do hlbokého spánku, aj keď tvrdili, že by nikdy neboli schopní toľkých driemot.

„Tak čo naša tajný misia?“ spýtal sa Harry nedočkavo potom, čo sedeli v Snapeovej malej kuchyni.

„Nehovor s plnými ústami,“ nabádal ho automaticky Snape.

„Prepáč,“ Harry prehltol a zopakoval.

„Ideme do Lesa hľadať ako hadi.“

Harry zažmurkal. „Myslíš ako Slizolinčania?“ spýtal sa, bolo ťažké predstaviť si nejakého člena Slizolinskej fakulty, že by bol dosť streštený, že sa plížil do lesa. Aj ich nechytia ich prefekti, ich riaditeľ fakulty určite.

„Nie, nie, ty hlúpe decko. Skutočné hady. Očakávam, že s nimi budeš hovoriť a získaš ich pomoc.“

Harryho hruď sa naplnila pýchou. Wow! Bol naozaj dôležitou súčasťou tejto operácie! Jeho otec mu musí naozaj veriť. „Dobre,“ rýchlo súhlasil. „Čo od nich chceme, aby urobili?“

„Keďže je Pettigrew odhalený, urobím čo môžem, aby som ho dostal, ale v prípade, že bude schopný vrátiť sa do jeho animágovskej formy, je dôležité zabezpečiť, aby nebol schopný uniknúť. Tento hrad je starý a má mnoho trhlín, ktorými môže krysa zmiznúť. Hady budú prítomné, aby mu v tom zabránili.“

„Ooooh.“ Harry sa pozrel sa jeho opatrovníka s obdivom. Aký skvelý plán! „Takže keď sa bude snažiť dostať preč ako krysa, hady ho zožerú?“

„Presne tak. Mám podozrenie, že Pettigrew sa vráti do svojej ľudskej podoby skôr než dovolí, aby sa to stalo, ale potom nebude schopný prekĺznuť pomedzi prsty.“

„To je skvelý nápad!“ povedal úprimne Harry. „Takže proste vysvetlím, čo potrebujeme, aby hady urobili?“

„Presne tak. Vďaka Hagridovi viem, že v Lese existuje veľa magických hadov, ktoré zostávajú aktívne celú zimu. Domnievam sa, že ak sa pustíme do parselanského dobrodružstva počas hlbokej noci, zavoláme ich, prídu von, aby to preskúmali.“

„Super! Ehm, koľko je však hodín?“

„Takmer dve hodiny ráno. Je samozrejme dôležité, aby sme pri tejto činnosti boli aj naďalej neviditeľní. Dojedz a pôjdeme. Vonku je veľká zima, takže sa dobre obleč a dám na teba ohrievacie kúzlo pred opustením zámku.“

Tesne pred svitaním sa unavený, ale nesmierne šťastný jedenásťročný chlapec vrátil do hradu. Za ním, Snape niesol veľký kôš, ktorý podozrivo syčal.

„Stavím sa, že tam máme tridsať hadov,“ zašepkal šťastne Harry svojmu opatrovníkovi, keď zamierili do tmavej chodby.

„Súhlasím,“ odpovedal Snape a snažil sa nemyslieť na niekoľko desiatok hadov, ktoré niesol len pár centimetrov od seba. Les ožil hadmi, keď Harry začal syčať a Snape sa s ťažkosťami ovládol, aby sa nevyškriabal v panike na najbližší strom, keď sa hady vzrušene priplazili cez jeho nohy v snahe dostať sa k Harrymu. Bolo to len dobre, že to neurobil, pretože o chvíľu neskôr začali ďalšie hady padať z výšky. Otriasol sa pri spomienke na to, ako jeden had silný ako jeho noha využil jeho telo na to, aby sa zo stromu pustil trochu rýchlejšie.

Čokoľvek im chlapec povedal, získal si ich okamžitú spoluprácu a Snape bol schopný vybrať zo širokej škály dobrovoľníkov. Bol presvedčený, že v koši boli hady, ktoré boli dosť malé na to, aby boli schopné dostihnúť Pettigrewa v podobe potkana bez ohľadu na to, kde by bol ušiel, ale boli ešte dosť veľké, aby boli schopné ho zabiť a skonzumovať. Dovolil si malý úsmev plný čistej zloby pri pomyslení na to, čo čaká toho zradcu.

Harry po jeho boku zívol. „Môžem si zdriemnuť pred raňajkami?“ spýtal sa prosebne. „Prosím?“ Snape prevrátil očami nad nerozhodnosťou dieťaťa. „Veľmi dobre,“ povedal spratkovi. „Ale ak nebudeš hore, keď ťa zavolám, buď pripravený na Aguamenti.“

Harry prikývol a oprel sa pohodlne ospalo o svojho opatrovníka, usmial sa, keď sa muž zohol a prehodil silnú pažu okolo ramien.

Malý škodca, zafučal Snape, viedol polospiace dieťa po chodbách. Prekvapuje ma, že neočakáva, že by som sa o neho zvyšok cesty postaral.

Samozrejme, sotva vošli do Snapeových izieb, Harry išiel priamo k pohovke a ľahol si na ňu lícom nadol a spal skôr, než sa jeho hlava dotkla vankúša. Snape si povzdychol a odložil kôš, potom zodvihol chlapca do náručia.

„Ocko,“ zamrmlal Harry a privinul sa k svojmu opatrovníkovi, položil si hlavu na mužov krk. Snape zostal stáť na mieste, jeho telom prebehla vlna číreho šťastia. Zatvoril oči, zosilnil svoje zovretie okolo chlapca a chcel, aby tento okamih mohol trvať večne. Harryho bezpečie a spokojnosť v jeho náručí, všetky hrozby a nebezpečenstvá boli ďaleko.

Ale potom ho prebudilo syčanie hadov a on sa striasol. Sentimentálny blázon! Zanadával nesúc dieťa do jeho izby. Položil Harryho na posteľ, dal driemajúcemu spratkovi rýchle capnutie na zadok kvôli takému obťažovaniu. Chlapec sa ani nepohol, ale ľahké capnutie veľmi obnovilo Snapeove sebavedomie. Vidíš? Som stále Diabolský netopier, bijem úbohé nevinné dieťa. Nie som sentimentálny, bláznivý rodič, ktorý je premožený obyčajnou vôňou vlasov svojho dieťaťa.

V čase, keď o tri hodiny neskôr chlapca prebudil, Harry bol úplne oddýchnutý, zatiaľ čo Snape sa cítil stále vyčerpaný po jeho bezsennej noci. Z dôvodu odmietnutia domácich škriatkov, aby mu priniesli kanvicu kávy ho to priviedlo k novej výške urážky.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Harry, keď vstúpil do kuchyne s rukami na ušiach a pozeral sa tam, keď jeho otec kričal na nehybného domáceho škriatka.

„Nie,“ neposlušný Majster a profesor Elixírov, nedostanete žiadnu kávu,“ karhal ho domáci škriatok. „Káva iba urobí pána profesora Elixírov viac namrzeného. Dnes nedostanete žiadnu kávu, zlý Majster elixírov!“

Predtým než mohol Snape prekliať to hrozné malé stvorenie, Harry zasiahol. „Prečo?“ spýtal sa škriatka nevinne. „Čo urobil?“

Snape sa prinútil dať prútik dole, zatiať čo dieťa bolo v palebnej dráhe. „Zlý Majster a profesor Elixírov bol príšerný na úbohého pána Harryho Pottera, vážený pane,“ rebelujúci malý tvor otočil nepríjemný pohľad zbožňujúco na spratka. „Domáci škriatkovia rozhodli o tom, že zlý Majster a profesor Elixírov nedostane žiadnu kávu, kým neprestane byť taký nevrlý na úbohého pána Harryho Pottera, pane.“

Harry zažmurkal. „No,“ povedal pomaly, „vieš, že profesor Snape je môj opatrovník, však?“

Malý škriatok energicky prikývol. „Ach áno, vieme že je! Vidíme aký šťastný je pán Harry Potter, pane!“

„A videl si, čo som urobil v Sieni na druhý deň, však?“

„Ooooh, áno, pán Harry Potter vletel so svojou metlou dovnútra hradu a urobil veľký neporiadok! Zlý pán Harry Potter, pane!“ K veľkému Snapeovmu podráždeniu domáci škriatok pokrútil takmer hravým prstom na Spratka. Na rozdiel od tónu odpovede, ktorý domáci škriatok používal, keď sa odvolával na Snapa, jeho tón bol jedným z pobavene odpúšťajúcich, keď hovoril k chlapcovi.

„Áno,“ súhlasil Harry. „Naozaj som to tak nemal robiť, však?“ Domáci škriatok prikývol. „Takže som musel byť potrestaný, však?“ Domáci škriatok znova prikývol, hoci to bolo s trochu menšou istotou ako predtým. „A to je to, čo urobil môj ocko.“

„Pán Harry Potter nie je nahnevaný na Majstra elixírov?“ spýtal sa prekvapene domáci škriatok. „Aj keď zlý profesor Elixírov capol chudáka pána Harryho Pottera tak tvrdo, že chudák pán Harry Potter su nemohol včera pri raňajkách sadnúť?“

„Ehm, dobre,“ Harry sa začervenal. „Možno som trochu preháňal,“ pripustil.

Domáci škriatok sa zamračil. „Ale ak pán Harry Potter, pane, necítil takú bolesť, potom by nemal spôsobovať to, že sa domáci škriatkovia tak hnevajú na profesora a Majstra elixírov!“

„Nevedel som, že ste na neho nahnevaní,“ protestoval Harry. „Nie je to tak, že som vás požiadal, aby ste ho potrestali.“

„Zlý pán Harry Potter, pane!“ zopakoval domáci škriatok, oveľa menej zhovievavo. „Teraz domáci škriatkovia        

boli bez dôvodu proti úbohému Majstrovi a profesorovi Elixírov! Teraz pôjdeme a potrestáme sa zato, že sme boli tak zlí!“

„Ocko!“ Harry pozrel na profesora Snapa v panike.

Snape zavrčal. Aj keď nechcel premýšľať nad pozeraním sa, ako si malé kreatúry trieskajú hlavy o zámok v pokání, že sa odvážili odoprieť mu jeho rannú kávu, hluk ozveny znel v jeho žalároch a narušil by jeho vyučovanie. A to by Harryho nekonečne rozrušilo. „Nie, nebudete sa trestať,“ prikázal ostro. „Oceňujem ako veľmi vám záleží na mojom zverencovi, aj keď nevychovanom spratkovi, ktorý si zaslúži oveľa viac capnutí na jeho zadok,“ dodal, pozrel sa zostra na rozpačitého Harryho. „Prines mi moju kávu a naše raňajky a nebudeme o tom viac hovoriť.“

Samozrejme okrem toho, že domáci škriatkovia neboli schopní hovoriť nič viac a nasledujúci dav, ktorý obsahoval každého domáceho škriatka z hradu, zakaždým so zdĺhavým a plačlivým ospravedlnením, spojeným s chválospevmi a chválou k láskavosti a zhovievavosti Majstra a profesora Elixírov. Snape nakoniec pociťoval nevoľnosť, zatiaľ čo Harry šťastne prežúval všetky svoje malé pochúťky a darčeky kajúcich sa domácich škriatkov, ktoré priniesli na ospravedlnenie.

Snape sa na to prinútil pozerať z lepšej stránky. Nielen, že Harry zabezpečil, aby nejedol veľa dobrôt, ale tiež bolo jasné, že domáci škriatkovia nedržali žiadnu zášť voči dieťaťu. Oproti eventuálne konfliktnému Voldemortovi bolo zrejmé, že domáci škriatkovia sa spojili s Harry a zatiaľ čo malé zvieratá boli často prehliadané, nedalo sa poprieť, že majú všetci k dispozícii svoju vlastnú mocnú mágiu. Snape si bol istý, že by mohol nájsť spôsoby, ako ich použiť v prospech Harryho.

„Hmm, to bolo skvelé!“ povedal Harry, konečne spôsobil nadšené štebotanie medzi zostávajúcimi domácimi škriatkami. „Som plný!“

„A tak by si mal zvážiť, čo si pojedol.“ Povedal vážne Snape. „Dnes večer žiadny puding.“

Harry filozoficky prikývol. Jeho ocko bol celkom divoký ohľadom toho, aby mu nepovolil príliš veľa sladkostí, takže prichádzajúca výčitka nebola žiadne veľké prekvapenie. „Mám metlobalový tréning toto popoludnie – môžem dovtedy študovať s ostatnými v knižnici?“

„Áno, ale ty nemáš –“

„ísť do Chrabromilskej veže. Ja viem, oci!“ Harry prevrátil očami. „Dospelý!“

„Dobre teda, preč s tebou.“

Harry sa usmial a odišiel, schmatol svoju školskú tašku na svojej ceste von z dverí. Snape dopil svoju kávu, potom zamieril ku svojej skrinke so zásobami a vybral Povzbudzujúci elixír. Mal malú nádej, že sa dostane cez svoje vyučovanie bez čarovnej pomoci.

„Ach, Severus!“ Dumbledore vstúpil do jeho triedy pred jeho prvou hodinou. „Mám výborné správy. Aurori Moody a Shacklebolt pricestujú v piatok spolu so slečnou Skeeterovou z Denného Proroka.“

Snape sa zamračil. „A Amélia Bonesová?“

Dumbledore roztiahol ruky. „Madam Bonesová vyjadrila svoje poľutovanie, ale povedala, že bola príliš zaneprázdnená na návštevu. Ale posiela svojich dvoch najlepších Aurorov...“ Snape vypol, keď riaditeľ táral ďalej. Jeho plán by mohol uspieť aj bez prítomnosti madam Bonesovej, ale išlo by to oveľa viac hladko, keby tam bola. Na druhú stranu, jej odmietnutie bol upokojujúci dôkaz, že celé ministerstvo a Wizengamot neboli pod palcom Dumbledora. To by mohla byť veľmi dobrá správa, ak by nastal deň, kedy on a riaditeľ mali vážne rozdiely v názoroch na Harryho.

Hmmm. Nie, rozhodol sa, že jeho plán naozaj potrebuje prítomnosť Bonesovej. Musel jednoducho zmeniť svoju obvyklú metódu, aby si vynútil jej účasť.

„Ďakujem vám, Albus,“ prerušil zdvorilo staršieho čarodejníka. „Veľmi si vážim vašu pomoc a teším sa na stretnutie s Aurormi a slečnou Skeeterovou v piatok. Ale teraz, ak ma ospravedlníte, musím sa pripraviť na vyučovanie prvého ročníka Bifľomorčanov a Bystrohlavčanov.“

Dumbledore sa usmial, uľavilo sa mu, že Snape zobral Bonesovej odmietnutie tak dobre. „Samozrejme, môj chlapče, samozrejme.“

Čoskoro potom, všetci prváci vošli do triedy v žalároch, ale po špičkách, kvôli Snapeovej desivej zlosti z predošlého dňa, ktorá bola v ich mysliach čerstvá. Našťastie pre nich, objavil sa so svojim obvyklým nahnevaným ja, chladný a sarkastický, skôr ako zlostný a desivý.

Vyučovanie odštartovalo v pomerne všednom štýle, s obvyklou kontrolou domácej úlohy. „A čo je tretia zložka v masti na popáleniny?“ Spýtal sa Snape. „Slečna Bonesová?“

„Nakladané oči mlokov,“ reagovala rýchlo Susan, potešená že strávila viac času na svojej eseji.

„Prosím?“ Snape sa pomaly zdvihol z kresla.

„N-nakladané oči mlokov?“ zopakovala Susan, jej hlas bol váhavý po výraze na tvári profesora.

„Hovorila ste nakladané oči mlokov?“ pýtal sa neveriacky Snape, naklonil sa dole pred teraz vydesené dievča.

„Á-áno, pane,“ podarilo sa zapišťať Susan.

„Nakladané. Oči. Mloka.“ Snape prevrátil očami. „Povedzte mi, slečna Bonesová, kedže som si vedomý, že vaša fakulta nie je známa intelektuálnymi schopnosťami, ani v najmenšom sa neznepokujujete, že sa vaša fakulta stane známa pre akademickú neschopnosť?“ opýtal sa. Ignoroval zafňukanie dievčaťa, naklonil sa a zamatovo požadoval, „Vy ste sa ani neobťažovala kúpiť si požadované učebnice, slečna Bonesová? Iba sa pýtam, pretože je zrejmé, že ste sa to nikdy neobťažovala prečítať a tak som premýšľal, či sta aspoň mali toľko slušnosti, aby ste ušetrila svoju rodinu na úkor knihy.“

„A-ale, pane, ja som to čítala,“ protestovala plačlivo Susan. „Naozaj!“

Snape si nahlas neveriacky odfrkol. „Ušetrite si klamlivé protesty, slečna Bonesová! Som si vedomý toho, že vaša neúcta k obom, ku mne aj k mojej téme je iba odrazom pohŕdania vašich starších členov touto témou.“

Susan na neho vytreštila oči v úplnom zmätku. „Č-čo? Pane?“

„Vaša teta, slečna Bonesová,“ Snape stíšil hlas, aby hrozivo zasyčal, „pôsobilo jej opovrhovanie tohto kurzu úplne nezrozumiteľne. Odmietla môj počiatočný návrh, ukázala všetkým a ostatným, ako málo jej ide o štúdium elixírov. A vaše správanie, to naznačilo rovnako jasne, že si prajete ísť v jej stopách a opovrhujete aj mojimi inštrukciami a mojom ročníkovou prácou.“

„Nie, pane! Nie!“ Hájila sa Susan, zavrtela zhrozene hlavou.

Snape ignoroval jej protesty. „Dovoľte mi, aby som vám to objasnil, slečna Bonesová, že neúcta vašej tety vás bude stáť draho. Môžete odčiniť svoju odpornú drzosť, že ste sa neobťažovala prečítať si materiály pred skopírovaním – pred našou ďalšou hodinou – v rozsahu prvých dvoch kapitol učebnice. Som si istý, že jeden z vašich spolužiakov vám bude môcť požičať svoju knihu. Ak je vaša kópia nečitateľná, budete tráviť zimné prázdniny kopírovaním celej učebnice. Ak nedokončíte úlohu v uvedenom čase, uvidíme či strávite prvý týždeň nového semestra trestom, ktorý vás naučí lepšie využívať čas. Chápete, slečna Bonesová? Alebo si vyžadujete ďalšiu pomoc, aby ste upustili od tak samozrejmého preukazovania nechuti vašej rodiny k elixírom?“

„Áno, pane! Myslím, nie, pane! Mám na mysli...“ Susan sa odmlčala s vydesenými slzami. Snape na ňu pohŕdavo pozrel.

„Ako úbohé. Hysterická Bifľomorčanka,“ poznamenal posmešne. „Môžete ísť, slečna Bonesová. Snažte sa dať dokopy pred našou ďalšou hodinou.“

Susan vyletela z miestnosti. Po Snapeovom prikývnutí, Hannah Abbottový sa za ňou ponáhľala, nakoniec našla svoju kamarátku plačúcu na záchodoch Umrnčanej Myrty.

„Ooooh, Susan, je mi to ľúto! Snape je proste hrozný!“ Hannah zúrila, držala druhé dievča v objatí.

„Čo mám robiť, Hannah? Počula si ho! Som odsúdená!“ vzlykala Susan. „Ja ani neviem, čo mu teta Amélia urobila, ale on to bude používať proti mne najbližších sedem rokov! Nechcem kopírovať učebnicu Elixírov – je šesť palcov hrubá!“ dokončila so zakvílením.

Hannah zúrivo premýšľala. „Dobre, ak je to chyba tvojej tety, že si v týchto problémoch, potom ťa z toho možno môže dostať. Poďme si pohovoriť s profesorkou Sproutovou. Povieš jej, že je to naliehavé, možno ťa nechá cez krb spojiť sa s tvojou tetou a môžeš jej povedať, že jednoducho musí urobiť to, čo chce profesor Snape.“

A tak sa stalo, že hysterické slzy jej netere dosiahli to, čo nemohlo dosiahnuť množstvo manipulatívnych lichôtok od šéfa Wizengamotu Warlocka. V piatok, nahnevaná Amélia Bonesová vystúpila z krbu vedľa Kingsleyho Shacklebolta a Alastora Moodyho.

„Madam Bonesová!“ Dumbledore povytiahol obočie. „Nečakal som vás!“

„Môj rozvrh sa nečakane uvoľnil,“ povedala Bonesová pomedzi zaťaté zuby. Mohla prehrať túto bitku so Snapeom, ale nemala v úmysle opustiť školský areál bez toho, aby to nemala vykázané pred krivonosým Smrťožrútskym bastardom. Mohol byť schopný vystrašiť malé dievčatá, ale rýchlo by zistil, že snažiť sa vydierať šéfku Oddelenia uplatňovania magického práva bola naozaj veľmi odlišná vec.

Krb za nimi sa rozžiaril životom a Rita Skeeterová jemne vyšla von z krbu.

„Dobre, teraz sme tu všetci, možno by sme mali ísť dole do žalárov,“ vyzval ich riaditeľ, ktorý ponúkol Madam Bonesovej pažu. Ona to s nechuťou prijala a on s úsmevom viedol ostatných zo svojej kancelárie.

Shacklebolt a Moody ochotne kráčali za riaditeľom a Madam Bonesovou. Ani oni nemali veľkú radosť pri pomyslení, že plytvajú dňom pri sledovaní mnohých rapavých adolescentov počas varenia páchnucích zmesí, ale ich lojalita k Dumbledorovi bola vysoká a okrem toho im to Madam Bonesová nariadila.

Ani si neboli istí, prečo bola ich šéfka v tak mizernej nálade, ale obaja robili všetko preto, aby zostali bokom. Amélia Bonesová bola za každých okolností mocná čarodejnica. V prudkom hneve by mohla nechať aj Dumbledora bežať za jeho peniazmi a vo svojom súčasnom stave mysle – dobre, Moody vážne uvažoval o dlhej ceste do Grónska. „S neustálym venovaním pozornosti“ bolo všetko v poriadku, ale veľmi to nepomôže, keď váš šéf bol v nálade nakopnutia niekoho zadku.

Za nimi, Ritu Skeeterovú napadlo, či by tu mohla byť schopná počas svojho pobytu vyhrabať nejakú špinu. Dokonca by mohla v núdzi urobiť aj nejaké „súkromné“ Potterove fotky. Normálne by nebola poslaná, aby zastrešila nejaké triviálne odovzdávanie malej ceny, ale tak ako rada by v minulosti išla do Rokfortu, keď Dumbledore kontaktoval jej editora, nemala námietky v poverení. Kto vie, čo by sa mohlo stať? Vražedné bitky, prechádzanie trolov chodbami, vzkriesenie Temného Pána, Dieťa svetla odovzdané do opatery Smrťožrúta... Veľký Merlin, neodmietla by pozvanie do Rokfortu za všetky bleskobrká vo Veľkej Británii! Prišla by aj keby ponuka bola na pozeranie ryľovania tých ďalších hlúpych obrých tekvíc. Olízla si pery a premýšľala, čo by mohlo by v pre ňu v ponuke dnes... a to, či je potrebné, aby veci trochu postrčila, aby začali.

„Tu sme, profesor Snape,“ riaditeľ zamieril do prázdnej triedy Elixírov a tmavovlasý čarodejník vzhliadol od svojho stola.

„Výborne. Som rád, že vy všetci ste to mohli urobiť,“ povedal Snape s miernym náznakom úsmevu v jeho výraze, keď pozrel na Bonesovú. Šéfka Aurorov zaťala päste a sľúbila si, že ho donúti zaplatiť skôr ako skončí tento deň.

„Verím, že to budete považovať za poučné vidieť ako sa Elixíry učia tu na Rokforte,“ oznámil Snape. „Budete svedkami, ako Aurori získali svoje vedomosti z Elixírov a to vám poskytne náhľad na to, ako tvrdo študovali študenti na VČU a MLOKy. Trieda, ktorá sa ku nám čoskoro pripojí bude skupina prvákov, ktorá bude robiť základný elixír a -“

„Čakáte, že tu budeme sedieť celý deň a sledovať vašich študentov na ich hodinách?“ pýtala sa Bonesová, jej hlas bol zlomený zlosťou. Bolo to dosť zlé, byť natlačený do funkcie odovzdania školskej medaily nejakému idiotskému tínejdžerovi, ale teraz sa od nej očakáva, aby ostala nablízku a pozerala sa na Snapeove pýšenie a vyťahovanie pred jeho triedami počas celého dňa?

„Prečo, Madam Bonesová, ak zistíte, že táto téma je nezaujímavá, som si istý, že nemáte žiadnu povinnosť tu zostať,“ odpovedal Snape jemne.

Zaťala čeľusť, až kým si bola istá, že by si vylámala zuby, ale podarilo sa jej zabrániť si, aby reagovala.

„Keďže malí dutohlavci by nepochybne pokladali vašu prítomnosť za rušivú, čo vedie k roztaveniu niekoľkých kotlíkov, rozhodol som sa, že pre vás bude najlepšie, aby ste zostali za neviditeľnou ochranou. Uvidíte, ale nebudete videní. Riaditeľ, boli by ste taký láskavý a požiadal hrad o rozšírenie predného rohu miestnosti a potom pripravili neviditeľnú ochranu? Týmto spôsobom nebudú deti vedieť o vašej prítomnosti.“

Dumbledore urobil o čo bol požiadaný a čoskoro boli hostia usadení v kreslách v novo rozšírenom rohu, zatienenom pred pohľadom ostatných v miestnosti.

Skeeterová so záujmom sledovala, ako Snape otvoril dvere učebne a deti sa dostali dovnútra. Ten chlapec s červenými vlasmi musel byť Weasley a ona si bola celkom istá, že ten nakrátko ostrihaný blonďák bol malý Malfoy. A... áno! Jasala radosťou. Bol tam Potter! Vedela, že bolo správne, keď prijala toto poverenie. S takýmto obsadením postáv si bola istá, že sa určite niečo veľké stane....

15.01.2011 21:23:20
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one