Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolu pre vás preložila Biggi.
Venované všetkým, ktorí majú skúškové...

Dobby

Študenti sa ponáhľali dnu, väčšina z nich niesla nejaké klietky. Snape prešiel do prednej časti miestnosti a študenti rýchlo stíchli.

"Ako viete, dnes budete variť elixír Animalis Fide, ktorý meria veľkosť väzby medzi vami a vašim zvieratkom. Vidím, že väčšina z vás bola schopná splniť moje inštrukcie a priniesli ste si vaše zvieratko so sebou. Po uvarení, elixír použijete na to, aby ste videli, ako blízko máte k svojmu zvieratku."

"P-Profesor?" Neville bojazlivo zodvihol ruku.

Snape netrpezlivo vzdychol. "Áno? Čo sa deje, Longbottom?"

"Pane, neublíži to našim zvieratkám? Gertrúda je už dosť stará ropucha a …"

"Elixír – ak je správne pripravený – je celkom neškodný, Longbottom. Zvieratá sú tu len na to, aby slúžili ako cieľ vašej pozornosti. Elixír odmeria, ako ste naviazaný VY na zviera, nie ako je naviazané zviera na vás. Ešte chce niekto z vás položiť nejakú hlúpu otázku a ukázať tak, že nechápe podstatu veci?"

Bolo to zvláštne, ale nikto neprijal jeho výzvu, a tak sa trieda rýchlo ponorila do varenia. "Oi! Harry!" hlasný výkrik prerušil ticho a Snape zazrel na najmladšieho Weasleyho, ktorý ochranne držal svojho potkana. "Drž svoju sovu ďalej od môjho potkana! Zíza na neho, ako keby ho chcela na večeru!"

"Weasley! Je pracovanie v tichosti mimo vašich schopností?" vyhrešil ho Snape. "Presťahujte sa aj s vašimi vecami k tomuto rohu a možno sa potom budete vedieť sústrediť na zadanú úlohu."

"Ale Hedwiga chcela zožrať Prašivca," nariekal Ron protestne.

"Chcete v tom rohu pracovať, alebo radšej stáť?" spýtal sa ho Snape, tak ticho, že to nik iný nemohol počuť a Ron okamžite prestal protestovať, zdesený predstavou, že by musel stáť v rohu pred všetkými!

"Áno, ujo Sev," zašepkal rýchlo a ponáhľal sa pozbierať svoje pomôcky a premiestniť sa k druhému stolu a tak mu ušiel zdesený výraz, ktorý preletel Snapovou tvárou pri tom novo udelenom titule.

Dumbledore a ostatní netrpezlivo sedeli za bariérou, sledovali deti s rôznym stupňom záujmu. Nakoniec, elixíry boli uvarené a študenti plní očakávania čakali pri svojich stoloch.

"Potter," zavolal Snape. "Prineste sem tú sovu spolu s vaším elixírom."

"Volá sa Hedwiga," pripomenul mu Harry vyčítavo, položil jej bidlo na profesorov stôl a vedľa neho položil fľašku s elixírom.

Snape na neho zazrel. "Ticho, Potter. Kvapnite jednu kvapku vášho elixíru na hlavu vašej sovy a potom zvyšok vypite."

Harry poslúchol a hneď na to sa medzi nimi vytvorila zlatistá žiara. Trieda vydýchla od úžasu a uznania. "Toto poukazuje na veľmi silnú väzbu," poznamenal Snape. "Aj farba aj intenzita žiary sú známkou veľkej sily. Sadnite si, Potter. Zabini, vstaňte a poďte sem s tou príšerou."

Blaise, potom Millicent, potom Dean každý z nich mal iný výsledok. Vo všetkých prípadoch zvieratká len sedeli a húkali alebo mňaukali alebo cvakali zobákmi úplne neohúrené všetkým tým vzrušením.

"Longbottom!"

Neville nervózne pozrel z Hermioninho bledomodrého elixíru na jeho tmavosivú usadeninu. "Erm, p-profesor, m-myslím, že radšej nie."

Snape pohŕdavo pozrel do jeho kotlíka. "Predpokladám, že ste urobili rozumné rozhodnutie, Longbottom," vyprskol. "Na dnes máte nulu!"

Neville sa smutne posadil a objal svoju pokojnú Gertrúdu, kým Snape prehliadal triedu. "Weasley! Prineste svojho potkana!"

"Áno, pane." Ron poslúchol, položil Prašivca na stôl vpredu a nervózne siahol po elixíre.

Chlapec si vôbec nebol istý, čo sa vlastne stalo. V jednej chvíli vyťahoval fľašku s elixírom zo svojho vrecka, kým profesor Snape netrpezlivo čakal na druhej strane stola a v ďalšej minúte sa objavil jasný záblesk svetla a zrazu sedel na stole starší tučný muž, presne tam, kde bol pred chvíľou Prašivec a prihlúplo žmurkal. "Oi! Kde je môj potkan?" Ron požadoval, potom ho zozadu schmatol Harry za habit a odtiahol ho od stola preč.

Neviditeľná bariéra sa rozplynula, keď Dumbledore a ostatní vyšli z rohu miestnosti. "Peter?" vyhŕkol zaskočený Dumbledore.

Pettigrew hodil pátravý pohľad ponad svoje rameno, potom vyskočil smerom k Snapovi a vyrazil ku dverám.

Bonesová netušila, čo sa deje, ale vedela, že muž v strednom veku, vydávajúci sa za chlapcovo domáce zvieratko, nie je dobrá vec. To sú teda veci, čo dnes robia chorí bastardi, vzdychla sama pre seba, zodvihla prútik a vykríkla, "Chyťte ho!"

Moody – vždy v strehu! – vyrazil vpred so Shackleboltom v pätách, ale v miestnosti plnej vrieskajúcich detí, mali strach vypáliť akékoľvek kúzlo. "Vzdajte sa v mene ministerstva mágie!" Moody kričal a postupoval vpred tak rýchlo, ako mu to len jeho drevená noha dovoľovala.

Pettigrew zavrčal a prevrátil stôl, čím im zablokoval cestu a bežal k východu. Skôr než sa tam dostal, pred dverami sa objavila postava, ako keby sa zhmotnila zo vzduchu. "Ahoj, Severus. Len som si prišiel pre svoj elixír," usmieval sa Remus, potom zalapal po dychu, keď sa ocitol zoči voči jeho dávnemu priateľovi.

"Peter Pettigrew!" vykríkol Remus, jeho výraz bol úplne šokovaný.

"ČOŽE?" Aurori na chvíľu zamrzli v úžase, kým Peter vykríkol, "Remus?"

Amelia Bonesová považovala toto spoznanie sa za dôkaz viny a jej hlas rezonoval žalármi, "Peter Pettigrew! Zatýkam vás za vraždu –"

Pettigrew pohľadom prechádzal zo strany na stranu, ale Aurori rýchlo napredovali a medzi ním a dverami stál Remus. Hneď na to vbehol ako potkan do praskliny v stene hneď vedľa.

"Dostaňte ho!" Bonesová kričala, vediac, že je to beznádejné, ale potom sa z diery vyškriabal potkan ešte rýchlejšie, ako tam vliezol, prenasledovaný syčiacim hadom.

Deti kričali a vyskakovali na stoly, keď z puklín v stenách začali vyliezať ďalšie hady, a všetky vyzerali, že chcú chytiť toho vyľakaného, utekajúceho potkana.

Pettigrew bol rýchlo zahnaný do kúta a v bezprostrednom ohrození svojho života, kedy by mohol byť zožratý, premenil sa do svojej ľudskej podoby. "Počkajte, počkajte!" prosil, so zodvihnutými rukami. "Ja som nechcel!"

"Peter, ako si mohol?" požadoval Remus, mieriac na menšieho muža prútikom.

"Remus, priateľ môj, prosím!" nariekal Pettigrew. "Maj zľutovanie! Ty spomedzi všetkých určite chápeš! Musel som to urobiť! Nemal som na výber! Zabil by ma!"

"Tak si mal radšej umrieť, ako ich zradiť!" vyprskol Remus. "Ja by som to urobil!"

"Oh, šľachetný Remus," Peter zavrčal, zahodil svoju poníženú pózu, "vždy ukazujúci, aký si dobrý človek! Vždy pohŕdajúci niekým, kto nebol tak silný alebo múdry alebo pekný ako ty a ostatní záškodníci! Čo si odomňa čakal? Myslíš si, že neviem, že som mohol byť s vami iba pre pobavenie? Myslíš si, že neviem, že ste mnou všetci opovrhovali?"

"O čom to hovoríš?" požadoval Remus. "My sme ti verili! James a Lily ti zverili svoje tajomstvo! Spolu so svojimi životmi! Harryho životom!"

"Len preto, že boli presvedčení, že som tak patetický tvor, že by si nikto nikdy nemyslel, že budú takí hlúpi aby urobili mňa strážcom ich tajomstva! Bola to urážka, nie česť! Myslíš si, že som bol taký hlúpy, aby som to nepochopil? Ale Temný Pán videl môj talent! Cenil si moju inteligenciu a prefíkanosť! Vážil si ma pre to, aký som! Rešpektoval ma!"

"Využil ťa, ty pochabý hlupák," zavrčal Snape chladne. "Ako zneužíva každého. Nerešpektuje nikoho, len seba, a už vôbec nie pokryteckého malého hlodavca, ktorý zapredá svojich najlepších priateľov za neúprimný kompliment a potom strávi desať rokov skrývaním sa a vydávaním sa za domáceho miláčika nejakého dieťaťa."

Ronova myseľ pracovala rýchlo, keď to zistil. "Prašivec!" vykríkol naštvane. "Ty zlý potkan! Poviem to Percymu!"

"Je koniec, Pettigrew," zavrčal Moody, odľahlo mu, že hady tak rýchlo zmizli, ako sa objavili. "Vzdaj sa, nemáš kam ujsť."

"Nie!" kričal Peter. Jeho oči horúčkovite sledovali miestnosť, potom si všimol šokovaného Harryho. "Harry!" Zakričal na chlapca, vedel že s ním ako rukojemníkom bude pred ostatnými v bezpečí. "Poď sem!"

Harry skríkol a pokúsil sa ujsť, ale Pettigrew nečakane rýchlo prešiel pomedzi stoly, poháňaný čistou beznádejou. Dospelí nadávali a snažili sa ho prenasledovať, stále sa pokúšali nepoužívať kúzla v miestnosti plnej kričiacich detí, nestabilných elixírov a nebezpečných hadov.

Hedwiga zletela na toho muža a svojimi pazúrmi mu mierila na oči, kým Neville schmatol Harryho a odtiahol ho preč, presne tak, ako Harry pred chvíľou odtiahol Rona do bezpečia. Peter zodvihol ruky, aby sovu odohnal, keď Neville zavadil lakťom o svoj kotlík, prevrhol ho a bahnistú zmes vylial na toho nízkeho čarodejníka.

Pokazený elixír sa rozlial po celom Pettigrewovi a ten muž kričal v agónii, kým nekontrolovane menil podoby. Dokonca tvrdí aurori cúvli vystrašení zjavením pred nimi. Bola to strašne pokazená transformácia a po pár nekonečne dlhých sekundách neznesiteľného bolestného kriku, Pettigrew ostal nehybne ležať, zostala z neho len pokrútená kopa zdeformovaného mäsa, napol človek, napol potkan. Jeho hlava uviazla medzi dvomi podobami, ľavá časť ľudská a pravá potkania. Z týchto dvoch zle spojených lebiek vypadol mozog, a bolo tam viacero… vodnatých… kusov, kde sa umučené mäso roztavilo vplyvom priveľa rýchlych transformácií.

Deti vrieskali ako maniaci a zakrývali si tváre – všetky okrem Harryho, ktorý sa na celú vec pozeral so zhrozeným výrazom.

"Do čerta!" nadávala Bonesová, keď si konečne prerazila cestu k mŕtvole. "Chcela som ho živého!"

"Zvažujúc, aké veľmi jednoduché je utiecť z Azkabanu, keď sa to podarilo dokonca aj fešákovi Blackovi, možno je dobre, že si nebudeme musieť robiť starosti o tohto samopriznaného prívrženca Temného Pána," komentoval Snape nahnevane.

Bonesová na neho zazerala. "Mal nám zodpovedať mnoho otázok," odpovedala. "A neviem, ako môžeme úplne očistiť Blacka bez Pettigrewovho priznania."

Snape zodvihol obočie. "Každý v tejto miestnosti, vrátane mnohých študentov, šéfa Wizengamotu, dvoch skúsených Aurorov, šéfky Aurorov a priateľa z detstva toho mŕtveho, všetci počuli jeho priznanie a dokážu ho identifikovať a poskytnúť svoje spomienky. Neviem si predstaviť, čo viac potrebujete."

"Počúvajte, vy smrťožrútsky bastard," začala Bonesová nenávistne, potom prestala, keď zistila, že deti – teraz ako fascinovaná tlupa - stáli pred nimi, prestali kričať a so živým záujmom sledovali jej hádku so Snapom. Nakoniec, bola to poriadna zábava - vrieskať z plného hrdla a skákať po stoloch (v Snapovej triede, samozrejme!), dokonca ešte zaujímavejšie bolo sledovať ich najobávanejšieho profesora, ako sa vyrovnáva s rovnako obávanou šéfkou Aurorov.

Madam Bonesová si prečistila hrdlo a začala odznova. "V prípade chýbajúceho priznania obvineného pod vplyvom Veritaséra, by niekto mohol spochybniť výpoveď."

"Ako napríklad?" vyzval ju Snape. Lenivo poukázal na miestnosť. "Toto sú prváci z Chrabromilu a Slizolinu. Kto z politikov neuverí jedným alebo druhým? Alebo skutočne navrhujete, že Lucius Malfoy – alebo Arthur Weasley – by vyzvali svojich synov, aby sa podrobili výpovedi pod vplyvom Veritaséra, aj napriek potenciálnej hrozbe permanentného poškodenia mozgu, ak sa podá pred dovŕšením telesnej dospelosti?"

Bonesová si prezrela miestnosť a zistila, že má pravdu. Ktokoľvek, kto by chcel poprieť čo sa práve teraz stalo – či už bývalí smrťožrúti, minister Fudge, alebo Petigrewova rodina – nebude mať žiadnu šancu. Rodiny, ktoré boli zastúpené v tejto miestnosti, patrili k elite oboch strán poslednej vojny, a práve jediná vec, ktorá by ich donútila vytvoriť spojenectvo, bolo ohrozenie ich detí. Nikto by nebol taký hlúpy, aby spochybňoval to, čo sa práve stalo, keď by tento ich čin vyvolal hnev Malfoyovcov a Weasleyovcov. Pettigrewovo priznanie (a tým Blackova nevina) budú okamžite akceptované.

Ale niečo tu nesedelo. Amelia Bonesová by sa nestala šéfkou Aurorov, keby nemala excelentný inštinkt a niečo jej hovorilo, že je tam toho viac, ako práve videla. Bolo to všetko tak trochu príliš jednoduché.

Zamyslene sa otočila k Remusovi. "Hmmm. Pán Lupin, nebola to ale nepredvídateľná náhoda, že ste sa tu práve objavil a mohol identifikovať utečenca? Prečo ste tu práve teraz? Nemáte byť v Taliansku?"

Remus jej pokojne opätoval pohľad. "Prišiel som vyzdvihnúť urgentne potrebný elixír od profesora Snapa. Vedel som, že v tomto čase bude vo svojej triede, a pripadalo mi správne prísť sem a oznámiť mu, že už som tu."

Bonesová skepticky ohrnula pery. "Oh, skutočne? Profesor Snape nevyzerá byť ten typ, ktorý uvíta prerušenie svojho vyučovania. Aký elixír je tak urgentný, že by vám povolil takýto prepad?"

Snapov pokojný jemne opovržlivý výraz sa nezmenil, ale vo vnútri mu srdce vynechalo jeden úder. Neplánovali s takýmto vypočúvaním ohľadom Remusovej prítomnosti.

Aspoň že Lupinovi sa podarilo vyliezť spod neviditeľného plášťa počas toho najväčšieho chaosu, tak sa nikomu nepodarilo zistiť, že po celý čas bol s nimi v miestnosti – skrytý pod neviditeľným plášťom a za vysokou skriňou s ingredienciami, pripravený prekliať toho potkana, keby Snapov plán zlyhal. Plášť, ktorý dal Dumbledore Snapovi, keď sa stal Harryho opatrovníkom – bol teraz skrytý v Lupinovom vrecku a dúfajme že tam zostane, až kým si ho Snape znovu nevypýta, aby ho mohol odložiť na bezpečné miesto. Oh, Albus párkrát navrhol, že by ho mohol dať Harrymu na Vianoce – ako keby 11-ročný darebáctva chtivý chalan potreboval neviditeľný plášť! - ale Snape tieto návrhy ignoroval. Ale aj tak, ak Bonesovej otázky niečo odhalia...

Nemusel si robiť starosti. Remus zodvihol bradu a vyzývavo sa pozrel Bonesovej do očí a pokojne povedal, "Protivlkolačí elixír."

Všetci v miestnosti zalapali po dychu a začali vzrušene šepkať, keď študenti zareagovali na toto odhalenie. Remusov výraz sa nezmenil, ale na krku mierne zružovel.

Bonesová mala tú dôstojnosť a vyzerala zahanbene. "Prepáčte, prosím," povedala ospravedlňujúco. Potom sa otočila k deťom a prečistila si hrdlo, čím si získala pozornosť. "Ako ste počuli, pán Lupin trpí Lycanthropiou, ale to nie je dôvod, prečo by ste sa o ňom mali vyjadrovať negatívne. Je registrovaný na ministerstve a ako ste počuli, dbá na to, aby si zobral svoju mesačnú dávku Protivlkolačieho elixíru. Mali by ste mu preukazovať rovnakú slušnosť, ako ktorémukoľvek inému čarodejníkovi. Súhlasíte, riaditeľ?"

"Absolútne," povedal Dumbledore pevne.

"A on je tiež ako môj krstný tatko, takže k nemu radšej nebuďte neslušní," Harry dodal nahnevane, zazerajúc na Pansy Parkinsonovú. Počul jej komentár o temných stvoreniach, a keď sa na ňu díval fňukla a pokrútila hlavou.

Remus vyzeral prekvapený a potešený týmito nečakanými slovami, kým Snape musel potlačiť nutkanie na zvracanie, než sa zapojil do rozhovoru. "Mohol by som mať späť svoju triedu, madame, alebo máte priveľa práce s kladením hlúpych a nehanebných otázok na to, aby ste zozbierala dôkazy a odišla? Možno je tu ešte niekoľko pochybení spravodlivosti, ktoré pre vás môžem ja so svojou triedou vyriešiť?"

Študenti sa chechtali. Oooh, to bol ich profesor, v poriadku! Bol naštvaný na každého. Boli na Snapa naozaj hrdí. Dostať vynadané od tohto muža bolo prakticky Rokfortským uvítacím rituálom, a oni sa nemuseli cítiť príliš zle, aj keď z potýčky s ním madam Bonesová nevyšla víťazne!

Nanešťastie, Bonesová nebola hlúpa a nie ako Fudge, nenechala sa ľahko odradiť niekoľkými jedovatými poznámkami. "Uviazli sme pri fakte, že je skôr usvedčujúce, že Pettigrewa zabil elixír skôr, ako mohol byť dôkladne vypočutý."

Snape zodvihol jedno obočie, a v duchu preklínal tú neobyčajne vytrvalú čarodejnicu. "To naozaj naznačujete, že Longbottom, namiesto toho aby vytvoril predpísaný elixír, úmyselne vyrobil nebezpečnú verziu hodnú vyškoleného variča elixírov?"

Skôr ako to dopovedal, celá trieda – vrátane Nevilla – vybuchla do hlasného smiechu. Dokonca aj Dumbledore zamaskoval chechtanie za zdvorilo zodvihnutou rukou.

Bonesová a jej Aurori sa nepripojili k pobavenému smiechu, Bonesová preto, že stále analyzovala vzniknutú situáciu a muži preto, že boli stále obozretní kvôli nálade ich šéfky. Okrem toho, Bonesovej intuícia sa v minulosti ukázala príliš často ako správna, dokonca aj v prípadoch, ktoré boli oveľa jednoduchšie ako tento.

"VY ste ho mohli vyrobiť," Bonesová navrhla, keď smiech ustal. "Vy ste učiteľ elixírov. Vy ste mohli vymeniť chlapcov elixír, alebo ho obmeniť nejakým spôsobom tak, aby sa z neho stal smrtiaci jed."

"Aha," Snape sa jedovato usmial. "A to som mal akože urobiť len tak mávnutím ruky pod dohľadom magického oka Aurora Moodyho? Podľa všetkého si to on ani nevšimol, lebo zadriemal? Alebo ma má až tak rád, že si mohol dovoliť prestať byť 'stále v strehu' práve v mojej triede?" navrhoval sarkasticky.

"Tak potom ako vysvetlíte danú situáciu?"

"Keďže vám nič nedlžím, madame, nevidím dôvod, prečo by som mal podávať vysvetlenie," odpovedal Snape chladne. "No aj tak, rád by som poukázal na to, že je známe, že študenti  radi žartujú tým, že si navzájom hádžu ingrediencie do kotlíkov. Tým chcem povedať, že si neviem predstaviť, že budete vypočúvať každého študenta z tejto triedy."

Draco, sledujúc túto hádku veľmi pozorne, tak ako zvyšok triedy, reagoval na túto výzvu veľmi očakávane. "Môj otec by takú vec nikdy nedovolil!" zatiahol arogantne, každým kúskom tela úplne Malfoyovsky.

"Ani môj!" súhlasila Pansy hlasne.

"Nemyslím si, že moji rodičia by chceli, aby som bola vypočúvaná!" vykríkla Parvati Patilová a nútila Lavender Brownovú k hlasnému súhlasu.

Keď sa do toho zapojili všetci Chabromilčania a Slizolinčania, Bonesová zistila, že by to bola politická samovražda, keby sa v tom ďalej vŕtala – a aj tak by to neprinieslo nič užitočné. Pozrela sa na Moodyho, potichu vyzvedajúc, či videl Snapa robiť niečo podozrivé.

Šedivý starý auror len pokrútil hlavou a poznajúc jeho nenávisť k Snapovi, akceptovala to a rozhodla sa galantne ustúpiť. Nakoniec, nebola výsledkom úplne sklamaná. Ďalší odhalený smrťožrút – a dokonca ten čo zradil Potterovcov – to bolo niečo, čo treba osláviť, a s tým idiotom Fudgeom v kancelárii, nespomínajúc Voldemorta visiaceho len Merlin vie kde, tak či tak by to ten potkan dlho neprežil.

Aj tak, všetko treba sledovať, obzvlášť keď je tam reportérka dokumentujúca celú udalosť a ten škandál so Siriusom Blackom, ktorý všetkým jasne dáva najavo, čo sa môže stať, keď nedôjde k poriadnemu procesu. "Vyzerá to tak, že to teda bola nehoda," vyhlásila. "To že chcel Potterovie chlapca dokazuje jeho skazenosť – je v tom nejaká poetická spravodlivosť, predpokladám." Pozrela sa na Harryho. "Si v poriadku, mladý muž?"

"Áno, madam Bonesová," povedal Harry zdvorilo, ale videla, že niekoľko detí, vrátane najmladšieho syna Arthura Weasleyho a vnuka Augusty Longbottomovej, sa postavilo k nemu v ochrannom geste.

"Môžeme ďakovať Merlinovi, že nebolo zranené žiadne dieťa," povedal Dumbledore ukľudňujúco. "Tá nehoda s elixírom bola práve to: strašná nehoda." Tľapol rukami. "A teraz, myslím, je čas na to, aby sa študenti ponáhľali na svoje ďalšie hodiny. Za týchto okolností, odovzdávanie cien bude musieť byť zrušené, súhlasíš, Severus?"

"Žiaľ, áno," odpovedal Snape pokojne.

Deti, spoznajúc príkaz, ktorý počuli, aj keď bol veľmi jemne formovaný, zozbierali svoje knihy a začali sa vytrácať, zďaleka obchádzajúc mláku slizu a chrupaviek, ktorá bola predtým Pettigrew.

Harry pri odchode  zastal pri svojom opatrovníkovi, pozrel sa do mužovych tmavých, záhadných očí. "Bežte, Potter," povedal Snape pevne, ale jemne chlapca chytil za rameno. "Dnes večer sa stretneme v našom byte."

Harry sa uvoľnil a prikývol, potom nasledoval Hermionu a Rona von z miestnosi.

"Remus, mohol by si odprevadiť slečnu Skeeterovú do mojej kancelárie, aby mohla zavolať do novín? Som si istý, že má pred sebou rušné popoludnie," žmurkol Dumbledore.

Skeeterová ani len nezodvihla pohľad, keď ju Remus jemne zobral pod pazuchu a vytiahol ju von dverami, príliš horlivo diktovala svojmu bleskovému brku. S týmto sa určite stane žurnalistkou roka!

"Dovidenia, riaditeľ. Dovidenia, profesor." Každým kúskom svojho tela poriadny Čistokrvný, Draco zdvorilo kývol hlavou, keď prechádzal okolo nich smerom ku dverám.

"Pán Malfoy," odpovedal Snape, jeho tón bol neutrálny. Vymenil si špeciálny veľavravný pohľad s chlapcom, ktorého načasovaný výbuch aristokratickej arogancie bol veľmi vhodný. Dracov výraz sa absolútne nezmenil – Lucius ho veľmi dobre učil – ale jeho sivé oči zažiarili.

"Na moment, pán Longbottom." Snape zadržal bacuľatého chlapca, keď ako posledný chcel odísť. "Vďaka tomu, že váš potenciál pre nezámerné deštrukcie práve dosiahol nové rozmery," povedal kyslo, "ešte dnes budem kontaktovať vašu starú mamu a navrhnem jej, že vás ospravedlním z obvyklého vyučovania elixírov, najlepšie s okamžitou platnosťou. Namiesto toho jej navrhnem, aby ste študovali privátne, jeden ku jednému so špeciálnym  doučovateľom elixírov. Možno, že individuálny prístup, spolu s učivom, ktoré sa spája úzkymi väzbami s herbológiou, zabezpečí, že pri vašom cvičení už nikto nezahynie."

Nevillove oči sa rozšírili od radosti. "Naozaj, pane? To urobíte?" Všimol si pohľad madam Bonesovej a okamžite zmenil svoju odpoveď. "Erm, áno, pane. Prepáčte, pane." Neubránil sa nadšenému podskočeniu, keď odchádzal a objímajúc Gertrúdu utekal z triedy, snáď posledný raz.

Shacklebolt, ako najmladší prítomný auror, zronene prijal nepríjemnú úlohu, pozbierať to, čo Moody pomenoval "Pettigoo", a Bonesová a Moody sa pripravili na odchod.

Madam Bonesová zastala vo dverách do triedy a zamyslene sa na Snapa pozrela. "Čo sa týka výkonu mojej netere vo vašej triede," začala pomaly.

"Susan?" povedal Snape mierne. "Excelentná študentka. Som si istý, že tento rok sa jej bude naozaj dariť."

"Hmmmm." Bonesovej výraz bol ešte zamyslenejší, ale bez ďalšieho slova odišla.

Moody sa vybral za ňou, potom zastal, pohľadom prešiel z Dumbledora k Snapovi a späť. Nečakane podal Snapovi ruku a potriasol mu ňou, so slovami. "Počul som, že ste odviedol dobrú prácu s Potterovie chlapcom."

Snape neveriaco zažmurkal. Milé slovo od Moodyho bol asi taký šok ako Blackovo ospravedlnenie.

"Myslím, že by ste mohol vyhrať súťaž  Prefíkaný podvodník!" komentoval auror potichu a odkríval za svojou šéfkou.

Riaditeľ chvíľu hľadel za odchádzajúcim aurorom a potom vrhol na Snapa veľmi ostrý pohľad. Učiteľ elixírov mu pohľad pokojne opätoval a po chvíli Dumbledore vzdychol.

"Dúfam, môj chlapče, že vieš, že nie som nepriateľ" povedal starší čarodejník smutne.

Snape prikývol ale pomyslel si Nebyť nepriateľom hneď neznamená byť priateľom, Albus. To si sa mohol naučiť od Dursleypvcov.

Dumbledore znova vzdychol. "Niekedy, môj chlapče, sa obávam, že všetko vidíš príliš čiernobielo. Prosím pamätaj na to, že všetci si zaslúžia zľutovanie." S posledným pohľadom smerom na Shacklebolta, ktorý opatrne utieral zvyšky mŕtveho Chrabromilčana, Dumbledore odišiel.

Snape za ním zazeral; bol to dlhý, ťažký deň a bolo by milé, keby dostal aspoň malé uznanie za to, ako brilantne celú vec zakončil. Ale čo mohol očakávať od Neslizolinčana?

Každopádne, Dumbledore bol jednoducho príliš oddaný názoru o šťastných koncoch– jeho najväčšou slabosťou bolo jeho odmietanie priznať, že nie všetkých možno vykúpiť a pomôcť im … a primerane tomu jednať.

Nikto nevedel lepšie než Snape, že vykúpenie bolí, a niekoľko ľudí sa chcelo zapojiť do tej ťažkej práce a znášať bolesť, ktorú to spôsobovalo, nezáležiac na tom, čo chceli alebo povedali. Otočil svoj tvrdý pohľad na Pettigrewove pozostatky. Nech už Albus preferuje čokoľvek, Snape nemieni riskovať Harryho dobro v nádeji, že ten niekto, kto už preukázal svoje nepriateľstvo, by sa mohol otočiť späť k svetlu. Ak to robilo z neho – vďačného prijímateľa riaditeľovej milosti – pokrytca, tak nech. Bol pripravený sa s tým zmieriť, len ak to znamenalo, že Harry bude v bezpečí.

Snape veľmi dobre vedel, že Dumbledore nechcel Pettigrewa mŕtveho, a tiež netúžil po smrti ostatných smrťožrútov – preto v Ráde používali kúzla, ktoré ochromili, ale nezabíjali. A práve preto Albusovi nikdy neodhalí, ako dôkladne mal dnešnú "hroznú nehodu " naplánovanú. Ale ak si riaditeľ myslel, že Snape by dobrovoľne nechal takú očividnú hrozbu pre Harryho nažive, tak musel byť už naozaj senilný.

Snape nezaujato sledoval, ako sa Shacklebolt pokúša naložiť Pettigrew do dôkazového vreca. Po stranách z neho odkvapkávalo, na veľké znechutenie vysokého aurora.

Dumbledore mohol byť mocným spojencom, ale to musí ostať na Snapovom rozhodnutí – nie na jeho. Snape nemohol dlhšie slepo dôverovať riaditeľovi, nie len kvôli predošlým chybám staršieho čarodejníka – od Dursleyovcov po Siriusa – ale tiež preto, že mal úplne iný názor na to, ako najlepšie pripraviť a ochrániť Harryho pre očakávaný boj.

Snape vedel, že si zvolil dlhú a opustenú cestu, takú, na ktorej mohli byť spojenci, ale so žiadnym z nich sa nemohol podeliť o všetko. Nedôveroval nikomu, že sa postará o Harryho tak dobre, ako on sám, dokonca ani tí, ktorí boli verne oddaní Harrymu, ako Sirius alebo Weasleyovci, alebo možno riaditeľ. Nie, len on chcel urobiť všetko, čo bolo potrebné, aby ochránil chlapca – či už to znamenalo bezohľadne eliminovať hrozbu ako Pettigrew, alebo nedopriať Harrymu nejaké pochybné detské radovánky, ako neznalosť o jeho rozhodujúcej úlohe v boji proti Voldemortovi.

Stále to bude stáť za to, ak na konci bude Voldemort porazený a Harry zostane nažive. Bude sa vyrovnávať so svojim svedomím a zaplatí za to čokoľvek. Ak Harry prežije, bude to naozaj za to stáť.

18.01.2011 17:59:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one