Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
KONEČNE STE SA DOČKALI!!!

Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Biggi, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke

Dobby

„Áno.“ Rozhliadol sa okolo, aby sa pozrel kto prehovoril. Nemohol to byť on, alebo áno?

Chlapcove jasné oči mu povedali, že áno, bol to on. Predtým než mohol preklínať sám seba alebo použiť oblivate na toho fagana, Harryho telo sa hodilo na neho, chytilo ho okolo pásu. Úplne nečakaná reakcia chlapcovej maličkosti, ale celkom zobrala vietor z plachiet Severusovi, a chvíľu skutočne trvalo, kým mohol naozaj prehovoriť...

Alebo prinajmenšom to bolo to, čo divoko povedal sám sebe.

„Áno, v poriadku, v poriadku,“ odpovedal popudlivo, potľapkal opatrne toho spratka po ramene. Boli všetky deti takéto... detské?

„Vy to ozaj myslíte naozaj?“ Harry pozrel hore na neho, ale stále držal Snapa v tesnom objatí okolo pása. Malo to za následok, že zavŕtanie sa spratkovej špicatej malej brady do jeho bránice spôsobilo, že Severusove slová išli von omnoho ťažšie ako obvykle – dobre, tak to vysvetlil sám sebe.

„Povedal som to, nie?“ povedal ostro. „Obviňujete ma z úplnej neúprimnosti alebo naprostého klamstva?“

„Nie, nie!“ protestoval Harry, oči mal naplnené hrôzou. „Iba som tým chcel povedať – nemyslím si, že –“

„Očividne.“ Snape pozrel dole na neho. Nejako jeho ruky boli stále okolo malých obludných ramien, napriek svojmu veľmi jasnému úmyslu odtlačiť ho predtým preč.

Harry zohol svoju hlavu a ponoril ju do Snapeovho habitu, ďalej tlačil na mužovu bránicu a vydal von zavrčanie.

„Ďakujem vám,“ zamrmlal spratok do jeho habitu.

„Nie je za čo, odpovedal nevrlo. Merlin – čo mám robiť? Ako sa teraz zbavím tohto fagana?

„Robím to správne?“ spýtal sa neisto Harry, stále držal Snapa ako keby ho nechcel nikdy pustiť.

„Robíš správne čo,“ spýtal sa podráždene Snape. Teraz o čom hovorila tá malá potvora? Bude to vyzerať takto ako teraz? Nikdy neskončia otázky? Potreba neustáleho uisťovania sa? On sám to nikdy takto nepotreboval!... Nemal si nikdy kohokoľvek iného komu by si mohol vyjadriť svoju potrebu, poukázal z úzadia zradný hlas v jeho mysli.

„Objatie.“ Harry pozrel znovu ustarane hore. „Spravil som to predtým len raz, keď sa pani Weasleyová rozlúčila so mnou a Ronom na stanici. Objala ho prvého a potom objala mňa. Nie som si istý, čo som mal spraviť. Ron ju odtlačil, ale vyzeralo to náhle, takže ja som to neurobil, ale nevedel som, či som mal spraviť namiesto toho niečo iné.“

To účinne ukončilo akékoľvek otázky, ktoré by mohol mať Snape o tom, ako tí Muklovia vychovávali tohto chlapca.

„Dobre.“ Jeho vražedná zúrivosť, ktorú nebol schopný uvoľniť správnym smerom si našla cieľ iným smerom. Odtiahol chlapca a posadil ho naspäť na gauč s upreným pohľadom do jeho očí. „Vy a ja potrebujeme mať malý rozhovor.“

Harry okamžite ustúpil, jeho oči v panike stmavli. Hlúpy! Strýko Vernon mal predtým s ním tieto „rozhovory“. V duchu sám seba nakopol. Ako mohol byť taký idiot? Vedel lepšie, že pokúsiť sa niekoho objať – bol dostatočne krát zbitý, keď sa o to pokúšal so svojimi rodinnými príslušníkmi – a len preto, že profesor bol láskavý dosť na to, aby mu pomohol vyhnúť sa sirotincu, nemyslel si, že by chcel, aby sa ho dotkol netvor ako Harry. Hneď ako sa Snape rozhodol byť jeho opatrovníkom, Harry prišiel a objal ho. Nedúfal že sa chcel toho držať; mohol len dúfať, že profesor nezmenil svoj názor o všetkom ostatnom.

„Veľmi sa ospravedlňujem,“ povedal. „Neurobím to znovu. Len som sa rozrušil. Nedotknem sa vás znova. Naozaj.“

Snapeove oči sa zužovali. Takže ctený malý Chrabromilčan sa nechcel dotýkať nechutného Slizolinčana, „A čo je so mnou, že sa neodvažujete pošpiniť sám seba mojím dotykom?“ žiadal hrozivo. Ak si ten malý fagan myslel, že by mohol byť schopný beztrestne ho uraziť...

Harryho tvár sa zmätene zamračila. „To nie vy. To ja. Viem, že som nečakal, že sa dotknem normálnych ľudí.“ V tom čase bol naozaj spanikárený po Snapeovom vyjadrení. „Ospravedlňujem sa!“ vykríkol, zhrbil sa naspäť pred neodvratným úderom.

„Potter!“ Snape potlačil svoju zúrivosť. Začínal sa tešiť na návštevu tých muklov.

„Prestaňte sa krčiť a ospravedlňovať sa!“

„Pre-“ Harry zastavil sám seba. Sledoval Snapa s vyľakanými očami. Nedokázal pochopiť prečo, pri predpokladanej mužovej zúrivosti, ešte neudrel Harryho. Na čo čakal?

Profesor sa zhlboka nadýchol a použil všetky svoje zručnosti v oklumencii, aby upokojil sám seba. „Potter.“ Povedal s omnoho miernejším tónom. „Koho, presne považujete za normálnych ľudí?“

Harry zažmurkal. „Uhm, vy viete. Ľudia, ktorí nie sú šialenci.“

„A kto presne je obluda?“

„Ja.“ Povedal Harry s úplným nedostatkom zarazenia. Nemohol by diskutovať o farbe jeho vlasov.
Snape zaškrípal svojimi zubami. Za toto tí muklovia zaplatia. „A prečo ste obluda?“

„Uhm, dobre, pretože sa odlišujem. Viete, od normálnych ľudí.“ Harry zmätene sledoval svojho profesora. Prečo sa pýtal také jednoduché, základné otázky? Mohol by sa tiež pýtať, prečo to slnko bolo horúce.

„Normálni ľudia sú vaši rodinný príslušníci?“ hádal Snape.

Harry prikývol.

„Takže ste považovaní za obludu, pretože ste bol odlišný od muklov?“ Ďalšie kývnutie. „Pretože ste čarodejník?“ Ďalšie prikývnutie. „Potom očividne aj mňa považujete za obludu.“

Harry začal v panike krútiť svojou hlavou. Nie, nie! On nechcel urážať profesora Snapa!

„A z tohto dôvodu nemusíte obmedzovať dotyky so mnou, ak sme obaja šialenci,“ pokračoval Snape neúprosne, tak zapletený do svojej zúrivosti na Dursleyovcov, že nepozeral na skutočnosť, že dal práve povolenie chlapcovi, aby ho objímal. „V skutočnosti môžete objať kohokoľvek v Čarodejníckom svete, ktorý zahrňuje každého tu na Rokforte okrem Filcha, a ja si vás nedokážem predstaviť, že ste dokonca dosť zúfalý na to, aby ste objali toho šmukla.“ Harry na neho zízal s ústami dokorán. „Ale ak niekedy akokoľvek rozmýšľaš o objatí toho tvojho mrožieho strýka alebo hocikoho zo zvyšku tých podlých Dursleyovcov, budem ťa musieť zavrieť na ošetrovňu k madam Pomfreyovej, až pokým si ťa nevyzdvihnú liečitelia mysle zo Sv. Munga.“ Snape sa na neho mračil. „Ty hlúpe dieťa, ako sa opovažuješ myslieť si, že si netvor? Ešte si si neuvedomil, že tvoji rodinní príslušníci sú tie neľudské obludy? Každé slovo, ktoré ti tiež povedali bolo zámerné vyhlásenie alebo nehorázne klamstvo. Keď ich nabudúce spomenieš, mal by som tvoje ústa naplniť mydlom. Ich klamstvo je špinavšie, než môže byť akýkoľvek doplnok.“

Harry žmurkal, ohromený touto záplavou logiky. Áno, vedel, že jeho rodinní príslušníci k nemu neboli úprimní od okamihu, keď vstúpil Hagrid – dobre, vyrazil ich – do dverí, ale stále si úplne neuvedomil, čo všetko mohlo byť klamstvom. Nebolo to takto dovtedy, kým mu to Snape nepredložil takto, keď si uvedomil, že jeho celkový pohľad na svet mohol byť tak trocha... mimo.

„Pamätáte si na tie zavrhnutiahodné pravidlá muklov?“ žiadal Snape. Harry prehltol a prikývol.

„V poriadku. Zabudnite na ne. Úplne.“ Harry na neho vyvalil oči.

Snape prenikavo pozrel. Chlapec s ústami otvorenými dokorán vyzeral, akoby mal zápal mandlí. „Čo je tak zložité na tom, aby ste to pochopil, Potter. Ja som teraz váš opatrovník, a vy budete mať nový zoznam pravidiel.“

„Áno, pane,“ vládol Harry zakoktať. Prinajmenšom to mu dávalo zmysel.

„Prirodzene, že sa zúčastníte vyučovania ako predtým a budete bývať so svojimi chrabromilskými spolužiakmi. Ale, sa sa dohodnem s riaditeľom, aby bola pre vás pridaná ďalšia izba v mojich izbách a tak –“

„Izba? Celá izba? Pre mňa?“ Harry si nedokázal pomôcť; práve preto vybuchol.

Snape vyvalil svoje oči. Merlin ho ochraňuj pred hlúpymi Chrabromilčanmi. Prečo nemohol byť ten chlapec prinajmenšom Bystrohlavčan? „Áno, Potter. Izba. Pre vás. Kde inde chcete spať? V skrini?“ K jeho prekvapeniu, Harry iba prikývol. Strašné podozrenie sa usadilo v Severusovej mysli.

„Potter, kde presne ste bývali v tom otrasnom muklovskom dome?“

„Ako to bolo povedané v mojom rokfortskom liste,“ vysvetlil Harry, zvedavý prečo to bolo pre profesora novinkou. „V prístenku pod schodami.“

Snape nechcel vyčarovať niečo takto zlé po tom, čo sa Harryho otec a krstný otec pokúšali sabotovať jeho elixír na MLOKoch. „A aký presne bol typický deň v tom dome?“

Harry si hrýzol svoju spodnú peru, zvedavý, prečo bol Snape tak zvedavý. Potom mu svitlo. Pravdepodobne chcel vedieť v akom druhu drobných prác Harry vynikal, tak by mu mohol priradiť jeho nové úlohy. Harry sa postavil – dúfal, že by mohol zapôsobiť na Snapa so všetkými vecami, ktoré by dokázal. Muž by sa o to nestaral, keď ho mal prijať akonáhle si uvedomil, aký užitočný by mohol byť Harry pre seba.

„Vstal som prvý a urobil som každému raňajky,“ začal poslušne. „Potom čom som ich každému naservíroval a upratal som kuchyňu, robil som svoje denné drobné práce. Pokiaľ to nebol školský deň, potom som obvykle najprv pracoval v záhrade, potom v dome, a v nedeľu som vždy umýval auto. Po príprave obeda som obvykle dostal sendvič alebo nejaké zvyšky jedla pred začiatkom mojich popoludňajších drobných prác. Ak mala teta Petúnia svoj záhradný klub alebo club bridžu alebo čitateľský klub alebo sa niečo chystalo, potom mi pridelili obývačku so všetkým, než som im pripravil čaj. Obvykle by som skončil nejaké vonkajšie drobné práce pred prípravou večere – strýko Vernon mi s obľubou dával premaľovať kôlňu v záhrade a plot kedykoľvek keď vyzerali špinavé, takže som to robil často. Po tom, čo moji rodinní príslušníci skončili večeru, ak som mal dovolené najesť sa, spravil som to predtým, než som upratal kuchyňu a poumýval podlahu, a potom som išiel spať.“ Zastavil sa, premýšľal. „Ach, a som dobrý kuchár. Dokonca to povedali dámy z bridžového klubu. A viem dobre namaľovať veci, bez značiek po kvapkaní alebo čokoľvek. Urobil som veľa v záhrade, vysádzal som rastliny, kosil trávnik, strihal živý plot. A dokážem naozaj rýchlo vyčistiť kúpeľňu, takže nezaostávam týmto spôsobom. Viem byť opatrný, čo sa týka otlačkov prstov a vecí, takže sa nemusíte znepokojovať.“

Snape na neho pozeral. Ten hlúpy strýko zmenil Harryho z Chlapca, ktorý žil na domáceho škriatka pre muklov. Dokonca Snapeov vlastný otec, napriek všetkej jeho surovosti, neplánoval takú úroveň otroctva. Čo si Dumbledore myslel, keď umožnil tým odporným muklom zle zaobchádzať s týmto dieťaťom? „Vy si naozaj myslíte, že som súhlasil, že budem váš opatrovník, pretože potrebujem domáce škriatka?“ Harryho nechápavý pohľad, Snapeovi pripomenul, že chlapec je vo všetkých čarodejníckych veciach nový. „Otroka.“

Harry sa zamračil. „Ak neodvediem dobrú prácu, ako si mám zarobiť na moje jedlo, pane?“

Snapeov koreň nosa zbledol. Toto bolo úplne deprimujúce. „Dovoľte mi hádať. Ďalším pravidlom u Dursleyovcov bolo, žiadna práca, žiadne jedlo.“

Harry prikývol. „Ak neodvediem čistú prácu, nezasluhujem si jesť, a budem potrestaný.“

Snapeove oči sa zúžili. „Potrestaný ako? Chcem tým povedať, okrem hladovania,“ dodal sarkasticky.

Harry sklopil zrak. Hádal, že by bolo fér, aby jeho nový opatrovník vedel, ako ho jeho rodinní príslušníci potrestali, ale naozaj dúfal, že profesor by nemusel byť úplne prísny ako strýko Vernon.

Samozrejme, povedal sám sebe utešujúco, zatiaľ čo bol prítomný na Rokforte, bolo tu jedlo trikrát denne, takže akékoľvek ďalšie tresty by dostal, pravdepodobne by nebol bez jedla... Pokiaľ sa profesor rozhodol nevybaviť, aby bol bez jedla.

„Dobre?“ Snapeov hrubý hlas sa zlomil v jeho zamyslení, a Harry sa ponáhľal, aby odpovedal.

„Väčšinou len facka alebo úder a ostal som zatvorený v mojom prístenku,“ vysvetlil Harry. „Ale ak som spôsobil skutočný problém, ako v škole alebo kvôli práci – “ rýchlo pozrel na profesora „ – výstredné veci, potom som dostal remeňom.“

„Čo takto napríklad zbavenie privilégií? Bez potešení alebo hračiek? Drobné práce navyše?“ po Harryho nechápavom pohľade, Snape vyvalil oči. Samozrejme chlapec bol v rozpakoch. Ako si mohol byť bez privilégií a hračiek pre dieťa, ktoré v detstve v prvom rade nikdy nedostalo? A znelo to rovnako ako boli extra drobné práce pre chlapca, pretože ich už všetky spravil.

„Zo zvedavosti, Potter, ako potrestali toho vášho veľrybieho bratranca? Tiež ho zbili?“

„Dudleyho?“ Ozval sa s prekvapení Harry. „Nemyslím si, že oni niekedy Dudleyho potrestali.“

„A nevidíte nič zlé nad takou nespravodlivou situáciou?“

Harry hádal, čo znamenalo „nespravodlivý“. „Dobre, oni ho chceli. Boli iba pri mne bezradní.“

„Potter, budete ma privádzať k šialenstvu s vaším nedostatkom pochopenia,“ nadával Snape. „Boli ste dieťa. Vy ste dieťa. Je to zodpovednosť dospelých starať sa náležite o nejaké dieťa v ich starostlivosti. Deti majú byť nakŕmené a majú mať poskytnuté prístrešie a majú byť zaodeté a chránené pred ujmou. Oni sú –“                      

Harry pozrel  ustarane na Snapa. Nesporne to znamenalo veľa práce. Čo keď sa profesor rozhodol, že bol Harry bol príliš veľký problém? „Prosím vás pane, ja budem dobrý. Nebudem nejakou príťažou, a urobím akúkoľvek prácu, ktorú budete odo mňa chcieť, a...“

Snape prerušil tieto patetické litánie predtým, než by mu mohol ešte viac stúpnuť krvný tlak. „Ticho, Potter. Už som súhlasil; nemusíte sa ma pokúšať ďalej presviedčať.“

Harry sa s vydýchnutím uvoľnil. Profesor bol skutočne láskavý. Možno sa ho napokon nechystal udrieť po tom objatí Možno tento „rozhovor“ bol práve to.

Snape sa mračil. Naozaj nechcel otvárať ďalšiu tému, ale vedel, že to musí urobiť. „Potter na ošetrovni ste povedali, že ste nerozumeli prečo moje konanie voči vám počas vášho trestu bolo nevhodné. Myslel ste si, že moje zaobchádzanie s vami ste si zaslúžil.

„Áno, pane.“

„To nebolo. Učiteľský zbor v Rokforte nebije študentov. Naviac, môj úder bol príliš silný. Žiadne dieťa by nemalo byť vychovávané takýmto štýlom.“ Zastavol sa. „To je pravidlo.“

Harry sa usilovne pokúšal pochopiť, čo hovoril profesor. „Ale ak učitelia takto netrestajú študentov,“ povedal pomaly, premýšľal o tom, „potom prečo ste udreli mňa?“

Snape sa pokúšal necítiť trápne. Dúfal, že ten otravný spratok sa nebude pýtať otázku, na ktorú naozaj nechcel odpovedať. Ale on dlhuje tej malej oblude pravdu. „Ja som vás neudrel, Potter,“ odsekol. Po Harryho úplne zmätenom výraze sa to prinútil rozpracovať. „Áno, samozrejme, zasiahol som vás, ale nemieril som tak úplne na vás. Ja –“ frustrovane sa prerušil a rozhodol sa pokúsiť o iný prístup. „Vy... veľmi sa podobáte na vášho otca, Potter,“ začal. Chlapec sa po jeho slovách narovnal.

„Ja?“

Snape na neho pozeral. „Samozrejme, že vy. Nevideli ste fotky?“ Ach. Samozrejme, že nie. Nie v tej domácnosti.

Práve, keď ho napadla táto myšlienka, Harry pokrútil hlavou. „Moja teta a strýko povedali, že nechceli mať v dome žiadne fotografie „nehanebných opilcov“. Nevidel som žiadne fotografie mojich rodičov a ja –“ očervenel, akoby bolo priznanie bolestivé „- ja si ich naozaj nepamätám.“

Snape zaháňal ľútosť. „Prirodzene vy nie, vy bláznivý spratok. Mali ste trochu viac než rok, keď boli zabití.“ Mohol by? Nemohol? Nakoniec, povedal to, aby chcela Lily, aby povedal. „Mám nejaké fotky vašej matky. Ukážem vám ich niekedy.“

Na chvíľu si myslel, že ten spratok sa na neho znova vrhne a napol sa kvôli náporu tej malej kostnatej postavy, ale Harry sám seba zadržal, hoci bol jeho ohnivý výraz vďačnosti výrečný.

Snape si odkašľal. „Áno, dobre, domnievam sa, že tam budú tiež nejaké fotografie vášho otca zo školy. Vždy na seba priťahoval pozornosť,“ vypľul zo seba. „Porozprávam sa aj s inými a uvidím, či majú nejaké fotografie, ktoré môžu byť skopírované.“

„Ďakujem vám,“ Harry dokázal prehltnúť obrovskú hrču vo svojom hrdle. Snape by ho mohol nazvať prezývkami a nadávať mu, ale jeho mužské konanie popieral jeho nahnevaný tón.

„Hmm.“ Rozhneval sa Snape, cítil sa veľmi nepohodlne obomi, chlapcovou vďakou a zbožňujúcim pohľadom, ktorý rástol na chlapcovej tvári.

„Ako som hovoril,“ násilím otočil rozhovor naspäť správnym smerom. „Podobáte sa na svojho otca a –“ chlapec ho znova prerušil. „Nevyzerám vôbec ako moja mama?“ spýtal sa smutne.

„Vy... máte jej oči,“ pripúšťal neochotne Snape, potom potlačil odfrknutie, keď chlapec prakticky prekrížil svoje oči, ako sa pokúšal vidieť svoje vlastné črty. So zdržanlivým zazeraním vykúzlil ručné zrkadlo a podal ho tomu nepríjemnému tvorovi. Harry civel na svoju tvár, akoby ju nikdy predtým nevidel, pokúšal sa vycítiť nejaké spojenie s jeho mŕtvymi rodičmi.

Snape cítil, ako sa jeho hrdlo naplo ľútosťou a on rýchlo premenil zrkadlo naspäť do pôvodnej formy. „Ak už ste úplne skončili s mojím prerušovaním,“ úsečne prikázal chlapcovi a Harry pokorne prikývol. „Ste takmer rovnaká kópia vášho otca, keď som sa s ním po prvý raz stretol. My... nesadli sme si. Počas vášho trestu, váš vzhľad spôsobil, že som o vás premýšľal ako o vašom otcovi a ke´d som nepochopil, čo ste hovorili, že ja –“ Snape sám pocítil začervenanie „- stratil som kontrolu nad mojou náladou. Udrel som vás dosť brutálne počas môjho myslenia na vášho otca a preto som sa ospravedlnil.“

K jeho úplnému šoku, Harry sa naklonil a poklepal ho po ramene. „Ja sa tiež niekedy pomýlim,“ zašepkal dôverne. „Ako keď  sa môj učiteľ nakláňal nad mojím stolom a ja som si myslel, že to bol strýko Vernon, ktorý ma chcel práve udrieť.“

Úžasné. Ten spratok má spätný pohľad na minulosť. Akoby Snape potreboval ďalšie potvrdenie o tom, aký strašný bol Potterov domáci život. Prekvapivo dieťa nebolo katatonické a predsa si Albus myslel, že Snape bol tou najlepšou osobou, ktorá by sa mala postarať o to zlomené, zničené dieťa, Riaditeľ bol naozaj klamlivý. Možno by on a Potter mohli dostať skupinovú terapiu od liečiteľov mysle.

Nepohodlne si odkašľal. „Áno, dobre, spomienky teraz pravdepodobne začnú upadať, keď ste preč z toho hrozného životného prostredia,“ vysvetľoval, „a pretože vy už nebude ďalej vychovávaný týmto spôsobom.“

Harry na neho zízal. „Myslíte tým, že nedostanem úder? Vôbec?“ znelo to nebezpečne blízko ako bezvýznamné slová iných učiteľov, ktoré hovorili. Pozrel nedôverčivo na Snapa.

„Nebudete bitý vašimi učiteľmi,“ odpovedal Snape, uvoľnený, že sa museli dostať preč zo stanovísk z vlastných zavinení a na všeobecnejšie témy. „Odporuje to školskej politike. Ak by sa vám  ktokoľvek pokúšal uškodiť, očakávam, že sa ubránite.“

Harry pozeral, ako keby mal zrazu začať chŕliť breptanie, a predpokladal, že to chlapec začne robiť. „Potter, keď vás váš strýko udrel, museli ste ostať nehybný a ticho, správne?“ Chlapec prikývol.

„To boli jeho pravidlá.“ Harry prikývol. „A čo som vám povedal o tých pravidlách?“

Harryho oči sa rozšírili. „Povedali ste, aby som ich zabudol. Potom to myslíte, že – že sa ich nemám stále držať?“

„Nepovedal som vám výlučne, aby ste to takto nerobili? Žiadal Snape.

„Áno, ale...“ Harry podotkol. Naozaj si nemyslel, že ten muž bol seriózny.

„Keď vám niečo poviem, očakávam, že to urobíte!“ napomenul ho vážne Snape. Toto bolo oveľa lepšie. Vynikal v tejto oblasti. „Myslíte si, že to hovorím kvôli mojej vlastnej dobročinnosti?“

„Nie, pane!“ pokrútil dôrazne hlavou Harry. „Prepáčte, pane!“

Snape sa zastavil, premýšľal. Koľko by mal povedať chlapcovi? Bude lepšie, keď mu teraz v náznaku povie o Voldemortovi a Smrťožrútoch a skutočnosť, že pre mnohých v Čarodejníckom svete, bol Harry neodolateľným cieľom? Mal by vysvetliť to, že Harry vyžaduje špeciálnu opateru v obrane a súboji? Pohliadol na malého chlapca, tak nedávno oslobodeného z jednej formy otroctva a zvolil si iný druh vzájomnej dohody – tentoraz na celý Čarodejnícky svet. Rozhodol sa ešte všetko neodhaliť. Najprv si Harry musel zvyknúť na to, že nie je boxovacie vrece. Bolo dosť času na objasnenie, že bol stále cieľom.

„Vy ste môj zverenec,“ uviedol Snape jeho smer. „Ako taká, vaša disciplína je moja zodpovednosť. Iní učitelia vám môžu prideliť tresty alebo strhnúť body, ale nikto z nich nezdvihne na teba ruku. Ak to urobia –“ pokúšal sa nemyslieť obzvlášť na Quirrela. „- budete sa brániť a chrániť sa pred ich ubližovaním. To sa týka tiež vašich spolužiakov. Ak sa hociktorý z nich pokúsi vám ublížiť, budete sa brániť. Rázne.“ Bol najviac nenávidený profesor na Rokforte z dobrých dôvodov, a nebolo nepochopiteľné, že by sa mohol niektorý z viac bláznivých študentov pokúšať pomstiť Snapeovi útočením na jeho zverenca.

Harry bude musieť preukázať, že bol zďaleka ľahká korisť s cieľom odradiť útoky, ale dúfajúc, že Snapeova pozícia v Slizoline a Harryho zatriedenie do Chrabromilu zníži pravdepodobnosť takéhoto útoku. Predpokladal, že levy a hady by na neho neútočili, to len prítomní Bystraohlavčania a Bifľomorčania a Snape nebol znepokojený ohľadne týchto fakúlt. Okrem toho, Harry ako čestný Weasley by mal poskytnutej veľa opory.

„Merlin vám pomáhaj, ak by ste začali bitku,“ pokračoval, pozrel hrozivo na Harryho, „ale ak je ďalší malý hlupák dosť bláznivý na to, aby sa pokúšal o niečo s mojím zverencom, urobil by ste najlepšie, keby ste demonštrovali, že ste dobre schopný chrániť sám seba. Nebudem znižovať moju reputáciu; rozumiete?“

To by mohol Harry dokonale chápať. Dursleyovci boli tiež veľmi znepokojení ohľadne ich reputácie. Dávalo to zmysel, že profesor Snape by nechcel, aby sa Harry zdal slabý alebo hlúpy, teraz sa chystal byť za neho zodpovedný.

„Toto je tiež to, prečo budem očakávať, že budete mať úspech aj akademicky,“ pokračoval pevne Snape. „Nebudem sa hanbiť za slabé známky.“

Harry si hrýzol svoju peru. „Ale ja nie som k ničomu v školských veciach.“

„Kto ti to povedal?“ spýtal sa Snape.

„Moja teta povedala –“

„A čo som povedal o ich citovaní?“ Snape prerušil Harryho skôr ako stihol dopovedať. Z polovice sa pokúšal osvedčiť v jeho skoršej hrozbe.

„Vy-vy ste povedal, že boli klamári a ja som nebol?“ navrhol Harry nervózne, jeho zmýšľanie kleslo na podobnú dráhu ako Snapove.

„Presne. Musím vám to päťstokrát napísať, aby ste si to zapamätali?“ hrozil Snape. „Alebo dávate prednosť lichoteniu?“

Harry sa pokúšal odvrátiť pozornosť tvrdohlavého muža. „Ale ja som nikdy nedostal dobré známky, pane. Mal som problémy kvôli zaspávaniu v triede a učitelia vždy na mňa kričali.“

„Potter,“ Snape dokázal ovládnuť svoju náladu. Pri tejto rýchlosti bude mať vred skôr ako skončí týždeň. „Nevidíte, že niečo z tohto malo na príčine zaobchádzanie vašich rodinných príslušníkov s vami? Dokáže váš malý rozum pochopiť, že byť podvyživený a prepracovaný narušuje váš učebný výkon? Vaši rodičia boli výborní čarodejníci a výborní študenti, a ja očakávam o nič menej od vás.“ Bolo to bolestivé priznať to o Potterovi, ale bola to nepopierateľne pravda.

„Ale môj strýko povedal, že takýto šialenci boli hlúpi a moji rodičia boli bezcenní opilci, ktorí nemohli mať poriadnu prácu,“ protestoval Harry. Nechcel, aby si profesor myslel, že bol chytrý a neskôr bol sklamaný. „Preto som sa musel naučiť ako si zarobiť na vlastnú stravu vykonaním drobných prác.“

„Tvoji rodinní príslušníci sú strašní tvorovia, ktorý s tebou zle zachádzali od tej doby, čo si bol batoľa. Si dieťa. Nemusíš si „zarábať na svoju stravu“. Sú to dospelí, ktorí sú povinní postarať sa o vás, nie iným spôsobom. Musíte sa zúčastniť vašich hodín a počúvať pravidlá. Ja som zodpovedný za vaše nakŕmenie, oblečenie, vaše bývanie, staranie sa o vaše emocionálne a fyzické dozretie a ostatné zaistenie blaha a bezpečnosť. Rozumiete?“ Tu. Bolo to jasne stanovené v obyčajných slovách. Dokonca Potter by to mohol pochopiť.

Prirodzene, chlapec sa zmätene pozeral. „Ale strýko Vernon povedal -“

Spravil to. „Päťsto riadkov, Potter! Povedal som vám, že nemáte venovať pozornosť tomu mastnému tučnému balónu.“

Harry po tomto tóne cúvol, ale nedokázal potlačiť chichot po Snapovom popise jeho strýka. „Áno, pane. Pokúsim sa získať dobré známky. Ale naozaj to neviem veľmi dobre.“

Snape podráždene vyvalil svoje oči. „Uvedomujem si, že ste syn vášho otca, Potter, ale možno by ste mohli zvážiť štúdium a robenie domácich úloh? Možno raz za čas čítať knihy?“

„Mám to dovolené?“ spýtal sa opatrne Harry. „Nemal som čítať alebo si robiť domáce úlohy v prípade, že dostanem lepšie známky ako Dudley.“

„A kto ti to povedal?“ spýtal sa Snape miernejšie. Chcel dať tomu spratkovi ďalších 500 riadkov a vynadať mu, že nedržal jazyk za zubami, pokiaľ by povedal to muklove meno, prisahal, že by mohol.

„Strý-“ Harry zastavil sám seba a naozaj sa uškrnul. „Ach. Správne.“

Snape na neho chvíľu pozeral, než pokračoval: „Z toho, čo mi hovoríte je zrejmé, že budete potrebovať doučovanie. Pohovorím si s riaditeľkou vašej fakulty. Keďže – ako mám podozrenie – Chrabromilu chýbajú vhodný doučovatelia, ohlásite sa v mojich izbách viackrát do týždňa až pokým nebudem spokojný s vašim výkonom.“ Snape povedal skľúčene dovidenia svojim pokojným večerom bez hrozných, ufňukaných spratkov. Prinajmenšom Smrťožrútske schôdzky boli mládeži neprístupné.

„Takže musím len chodiť na hodiny a držať sa pravidiel?“ povedal Harry s tónom zmäteného šťastia.

„To je všetko?“

„To bolo príliš veľa pre vášho otca,“ uškrnul sa Snape. „Verím, že nemáte jeho zdedený talent pre darebáctvo alebo sa vám nebudú páčiť následky. Prinajmenšom zistíte, že som ťažko manipulovateľný.“

Harryho čelo sa zvraštilo. Naozaj chcel počuť viac o svojom otcovi – hoci Snapeov tón mal ďaleko k povzbudivému – ale on bol viac znepokojený ohľadom tých hroziacich „následkov“. „Ja budem dobrý, pane!“ sľúbil.

„Radšej by ste mali byť,“ zopakoval Snape, hoci uvažoval, čo by spravil, ak by sa ten chlapec správal nevychovane. Dobre, okrem jeho slovného porcovania. Nerád by spravil niečo, čo by pripomínalo chlapcov predchádzajúci život a čistenie kotlíkov alebo zatvorenie v jeho izbe bolo nepríjemne blízko k tomu, čo robili Dursleyovci. Ach, Harry by to nemohol dokázať priamo na Rokforte bez niekoľkých trestov s Filchom, ale Snape chcel, aby jeho tresty boli príbuzné jeho študentskému postaveniu. Bola to jedna vec byť potrestaný rovnakým spôsobom ako jeho spolužiaci, druhým bolo zaobchádzanie – znovu – ako s domácim škriatkom alebo otrokom jeho opatrovníkom.

Takže, čo to takto nechať? Chlapec nemal ozdoby alebo koníčky, ktoré by mohol mať dočasne zakázané. Riadky a eseje by mohli fungovať, Snape premýšľal, ale bude potrebovať spraviť nájazd na zásoby hračiek v Šikmej uličke, aby našiel nejaké veci, ktoré by dieťa malo rado. Len kvôli ich odopreniu ako trest, uspokojil rýchlo sám seba. Nebolo to tým, že by bol zúfalý urobiť Pottera šťastným, pre Merlina.

Potom znovu, s ohľadom na to, aký bezútešne ignorantský ten spratok bol asi k celej Čarodejníckej spoločnosti, pravdepodobne by ho mal zobrať na pravidelné prechádzky na rôzne čarodejnícke miesta, ako napríklad Šikmá ulička a Rokvile. Potom, keby sa tá malá obluda správala nevychovane, mohol by mu zakázať tieto vychádzky. Mohlo by to stáť za tých niekoľko sĺz. Snape sa spokojne uškrnul. Nikdy by to nepovedal, že by nedokázal nájsť spôsob na mučenie Pottera, aj keď to znamenalo ďalšie skrátenie jeho vlastného voľného času.

„Naozaj, pane!“ Harry prehltol. „Nebudete ma musieť takmer vôbec biť.“

„Nepočúval si, čo som hovoril predtým?“ vykríkol rozhnevane Snape. „Znervózňujúce dieťa! Mal by si sa naučiť venovať mi pozornosť.“

„Ale – ale –“ Harry na neho zmätene uprene hľadel. „Čo som spravil?“

„Hovoril som vám, že s vami nebudem zle zaobchádzať.“ Dodal znovu potichu Snape. „Nebudete bitý opaskom, Potter.“

Zvláštne, Harry nevyzeral pokojný. „Prosím vás, pane, nie tou trstenicou.“

Ach, pre Merlina. On naozaj potreboval chlapcovi zabezpečiť nejaké adekvátne okuliare. „Poďte so mnou,“ nariadil Snape, vytiahol Harryho hore a ťahal ho dolu chodbou ku dverám do jeho učebne.

Harryho srdce divoko bilo. Prečo by sa mal dokonca obťažovať žiadať takú smiešnu vec? Potom, profesor bol dosť zhovievavý na to, aby sľuboval, že ho nikto iný nezbije, a že by mohol utekať a zohnúť sa, aby chránil sám seba pred týraním, čo mal Harry spraviť? Mal poďakovať Snapeovi? Alebo mu sľúbiť, že ho spraví pyšným? Nie, fňukal o tom, že nechcel byť zbitý trstenicou. Zaslúžil by si, ak by ho profesor udrel kvôli jeho nevďačnosti a drzosti.

V skutočnosti, Harry videl s klesajúcim pocitom, že to bolo presne to, čo sa asi stane. Prešli tajnými dverami a teraz stáli v profesorovej učebni, úplne blízko jeho stola. Bolo to práve tam, kde bol Harry niekoľko nocí predtým zbitý; tentoraz pochyboval, že by sa mohol stať ten istý zázračný útek.

Dobre, v skutočnosti to tak budeš musieť spraviť, povedal smelo sám sebe. Prinajmenšom sa už nemusel znepokojovať nad neustálym státím a udržiavaním ticha. Profesor bol v tomto ohľade oveľa lepší ako strýko Vernon.

Snape prehľadával svoj pracovný stôl a vytiahol von svoju miešačku do kotlíka z hladkého cédrového dreva. „Poďte sem, Potter!“ prikázal.

Harry sa prinútil pohnúť vpred, pokúsil sa pozerať na palicu zvieranú v profesorovej ruke.

„Viete čo je toto?“ žiadal Snape.

„Áánopane,“ preglgol Harry, odvrátil zrak. „Trstenica, pane.“

„Idiot. Myslíš si, že trstenice majú na sebe venovania, oznamujúce mi výhru 143. ročníka Celookresnej súťaže v príprave elixírov?“ žiadal Snape, mával miešačkou pred nosom malého hlupáka. „Toto je začarovaná miešačka do kotlíkov, Potter. Je vzácna a drahá a ja by som ju nezneužíval pri kontakte s otravnými detskými zadkami.“

Harry zažmurkal a škúlil na miešačku. „Ale – ale – vy myslíte...“ pozrel hore na Snapa, nedôverčivý výraz sa zjavil na jeho tvári. „Vy sa ma s tým nechystáte zbiť?“

Profesor vyvalil svoje oči. „Nie, Potter,“ povedal Snape pomaly sarkasticky, „Prešiel som všetkými problémami kvôli výhre tejto ceny práve preto, aby som ju mohol zlomiť naprieč vaším neprípustným zadkom.“ Harry sa chichúňal. Profesor bol svojím spôsobom vtipný, akonáhle ste si zvykli na jeho zmysel pre humor. Skvelé. Teraz si ten malý fagan myslel, že bol komik. „Prestaňte sa tak smiešne chichúňať, Potter. To nie je zábavné.“

„Ánopane,“ odpovedal s radosťou Harry.

Snape sa na neho mračil. Takže po odstránení hrozby z trstenice bol chlapec náhle samý úsmev, však? Nebolo pre neho žiadnou ujmou uvedomiť si, že nebol úplne úplne odolný voči jedinej forme disciplíny, ktoré kedy vôbec poznal. „Zistili ste, že sa nepotrebujem spoliehať na vaše zlomyseľné bitie, Potter.“ Odkedy sa nejaký Slizolinčan spoliehal na jeho ostrosť, musel by sa spoliehať na brutálnu silu? „Ale môžete pocítiť moju ruku, ak porušíte moje dve najdôležitejšie pravidlá.“ Pôsobivo sa zastavil. „Nebudete –“ zastavil sa. Čo by ten malý naničhodník mohol nerád robiť? Poslednou vecou, ktorú chcel Snape spraviť bolo predvádzanie hrozby, čo sa chystal spraviť. Pozrel teraz na chápajúce dieťa pred sebou. „ – ma naschvál neposlúchať –“ to by mohlo fungovať; chlapec bol úplne podrobený muklami. „- alebo sa vystavovať nebezpečenstvu.“ To bolo tiež dobré. Chlapec bol v určitom bode nesmelo stuhnutý; nevystavil by sám seba nebezpečenstvu. Ale teraz sa mal Snape zaoberať ako zvýšiť hodnotu spratkovho života, a týmto spôsobom prispieť k tomu, aby prekonal desaťročie podceňovania a podkopávania od Dursleyovcov a ich záľubu v používaní výrazu „zbytočný netvor.“

Harryho oči boli rozšírené. „Nebudem!“ prisahal.

Žiadne žartovanie. „Uvidíme, čo nebudete,“ povedal Snape temne, „alebo to oľutuje váš zadok.“

„Ale sú to jediné veci, prečo dostanem?“ spýtal sa neisto Harry. „Nie za ďalšie veci?“

„Ako napríklad?“

Harry pokrčil ramenami. „Nespravenie dobre mojej domácej úlohy. Byť drzý. Zlomenie niečoho. Neposlúchanie.“

„Myslíte si, že nemám nič lepšie na práci v mojom voľnom čase než zaoberať sa vašimi drobnými činmi, Potter, ale uisťujem vás, že sa poistím,“ povedal prísne Snape. „Nemám najmenšiu chuť strácať každú chvíľku vaším sledovaním, číhaním na malé neprístojnosti, a potom vás pre ne biť. Už som vám povedal, ktoré činy sú pre mňa dostatočne neprípustné, aby som sa uchýlil k telesnému trestu. Dozrite na to, že sa vyvarujete týmto činom a nemusíte sa znepokojovať.“ Predstieral, že nevidí chlapcov nedôverčivý výraz radosti.

„A ak sa ma niekto pokúsi zraniť, môžem ich zraniť?“ Harry hľadal vysvetlenie.

„Máte to nielen dovolené, aby ste to urobili, Potter. Očakáva, že to urobíte. Dostávate absolútny zákaz len tak tam sedieť ako drevo a čakať na niekoho iného – pravdepodobne mňa! – kým vás zachráni. Mám toho dosť na práci, ďakujem vám pekne. Ak sa vás niekto pokúsi zraniť, potom zdvihnite svoj lenivý zadok a zastavte ich. Potrebujem vám to lepšie objasniť?“ Snapeove slizolinské inštinkty boli plné vzrušenia. Ak sa niekedy vôbec Voldemort vráti, iste by prenasledoval toto dieťa. Dovtedy Snape chcel, aby bol Harry úplne pokojný v myšlienke o spätnom boji – alebo dokonca v spustení obranného útoku.

Harry sa lišiacky uškrnul, a Snape bol zvláštne povzbudený videním pohľadu jeho otca. Samozrejme, naposledy videl takýto pohľad, keď ho Potter starší a Black lovili. „Čo si myslíte?“ spýtal sa dieťaťa zvedavo.

„Práve teraz by som chcel ísť skutočne naspäť a navštíviť môjho bratranca, pane,“ odpovedal so zábleskom v očiach Harry.

„Hovoril som ti, aby si si nič nezačínal,“ upozornil ho Snape, ale vydýchol si po zistení, že chlapcova duša nebola úplne potlačená.

„Ach, to je v poriadku. Hneď ako ma vidí, Dudley sa iste o niečo pokúsi,“ povedal isto Harry. Potom jeho výraz poklesol. „Ale pravdepodobne by mal so sebou skupinu priateľov. Obvykle to robil kvôli „honu na Harryho.“

Snapeove oči sa po tom výraze zúžili, a akákoľvek myšlienka, že by mohol ušetriť to Dursleyovské šteňa od jeho pomsty vyletela oknom. „Takže sa proti tebe spojili?“

Harry skľúčene prikývol. „Obvykle tam boli traja alebo štyria. Nemal som šancu bojovať proti nim všetkým naraz.“

Vážený Lord Voldemort, Snapeova myseľ vtieravo písala imaginárny list, píšem vám v mene Chlapca, ktorý prežil. Mohli by ste byť prosím taký milý, aby ste sa zaobišli bez posielania viac ako jedného Smrťožrúta za ním? Je to od vás celkom nefér spolčovať sa proti chlapcovi. „Potter,“ povedal vážne, „musíte sa naučiť brániť lepšie brániť. Ak chcete urobiť niečo iné, je to bláznivo nereálne.“

„To je ea -“ Harry prerušil sám seba.

Snape zdvihol obočie. „Čo? Jednoduché pre mňa povedať to?“ Harry zahanbene prikývol. „Mali by ste vedieť, Potter, že keď som tu bol študent, musel som bežne odolávať gangu štyroch tyranov, a častejšie, než som bol schopný ubrániť sa proti nim.

Harryho oči svietili. „Naozaj? Mohli by ste ma naučiť ako?“

Snape sa trochu narovnal. „Dajme tomu,“ pripustil so zdanlivou neochotou.

Harry sa zrazu zamračil. „Pane...?“

Snape sa zamračil po náhlej zmene správania.

„Pane, bol jedným zo štyroch...“ prestal a pokúsil sa o to znova. „Je môj otec – je to dôvod, prečo ste nevychádzali? Pretože môj otec bol jedným zo štyroch tyranov?“ Harry pozeral úzkostlivo na profesora.

Snapeove štíty sa zlomili práve v čase, aby zabránili jeho šoku z tvrdenia. Teraz to bol pôsobivo rýchly výkon dedukcie. Ale, čo pre Merlinove meno čakal, že odpovie? Ak povie pravdu, chlapec by sa mohol pravdepodobne rozhodnúť, že jeho mŕtveho, svätého otca poznal najlepšie a okamžite by odmietol Snapeove opatrovníctvo, ale klamať bolo neopodstatnené. Bolo príliš veľa ľudí okolo Rokfortu, ktorí poznali pravdu; chlapec by sa to skôr, či neskôr dozvedel.

Okrem toho nadával sám sebe, prečo sa správal tak, ako keby spratkove vzdanie sa ho bude zlá vec? Má začať tento rozhovor zo zúfalého vykĺznutia z opatrovníctva?“

Odignoroval náhle rozbúchanie svojho srdca a povedal so čo najväčším pohŕdaním aké dokázal nazhromaždiť, „Áno, Potter. Tvoj otec bol jedným z nich.“

Spratkov pohľad poklesol. Tu to prišlo – ten výraz neúcty a dištancovania. Dotaz, aby vedel, čo musel Snape urobiť, keď bol vystavený nepriateľstvu Pottera staršieho. Dotaz – alebo možno jasne sformulované prehlásenie? – že také pocity museli byť zaslúžené, a preto bol Snape očividne nevhodný opatrovník pre jediného syna Jamesa Pottera.

Ale namiesto toho, keď pomaly rástli, Harryho oči boli vlhké od nevyronených sĺz. „Veľmi sa ospravedlňujem, profesor. Ospravedlňujem sa, že môj otec bol tyran. Musel byť strašný, práve ako môj bratranec, keď si vás takto doberal.“

Bolo tam zachrčanie v Snapeových ušiach. Bolo to neuveriteľné. Neuveriteľné.

Ak by sa ktokoľvek spýtal mladšieho Severusa Snapa, aké bolo jeho najsilnejšie prianie, bolo by to, aby ho James Potter a Sirius Black prosili na kolenách o odpustenie. Ale zrazu Snape videl, že pre tie trosky by to mohlo byť. O koľko lepšie, o koľko nevýslovne sladšie bolo ospravedlnenie mužovho jediného syna v jeho mene, odmietnutie konanie jeho otca. Teraz to bola naozajstná Slizolinská pomsta – a urobila veci lepšími, dokonca nemusel manipulovať s faganom, aby to dosiahol. Dosiahol to, ak čokoľvek, tak dosiahol morálnu cestu. A stále dostal jeho ospravedlnenie. Úprimne, nič nedokázalo zatieniť tento moment.

Oddával sa momentu nevýslovnej satisfakcie, nevýslovnej sladkosti jeho pomsty, predtým než si nariadil ukryť svoje emócie a prikývol krátko chlapcovi. „Ospravedlnenie sa prijíma, pán Potter.“ Dokonca dokázal dodať, „príliš kruto premýšľate o svojom otcovi; chlapčenská nerozvážnosť.“

„Vy ste to neurobili.“

Snape sa dusil a skoro prehltol vlastný jazyk. „Čo?“

„Spolčili sa s niekým, keď ste boli na Rokforte,“ povedal rozhnevane Harry. „Vy ste nikoho nebili. Nemusíte predstierať, že môj otec bol o niečo lepší než bol.“

„Potter,“ Snape zložito bojoval so slovami. Zrazu sa necítil tak morálne prvotriedny. Bol napokon tým, čo umožnil po detských potýčkach vydať ho do rúk Temného Pána a dopustil sa tisíckrát horších zverstiev ako Potter a Black spôsobili jemu. „My všetci sme robili bláznivé veci. Niektoré boli viac bláznivé ako ostatné. Práve vy – vy práve potrebujete pokúsiť sa neuškodiť iným vašim konaním.“

Harryho oči zadržali oboje, slzy a divokosť. „Nikdy by som takto nikoho nezranil. Chcem chrániť ľudí pred tyranmi, nie podieľať sa na tom.“

Snape cítil ako sa mu zježili chlpy na krku. A takto to začína...

14.08.2009 14:10:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one