Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
S pobaveným úsmevom vám prinášam pokračovanie, ktoré pre vás preložila Biggi. Myslím, že sa dokonale pobavíte. A Biggi, veľa šťastia pri poslednej skúške, budem na Teba myslieť.

Dobby

Neskôr poobede sedel Snape za stolom vo svojej pracovni, keď dnu vrazil Harry. Snape sa prudko postavil, no skôr ako stihol toho fagana vyhrešiť za hlučný príchod, Harry hodil tašku na gauč a schmatol ho okolo pása. "My sme to dokázali, oci!" kričal ten malý postrach natešene. "Máme ho! Tvoj plán bol brilantný! Videl si, ako ho tie hady naháňali po triede? Videl si, akí boli všetci prekvapení? Aké kúzlo si to použil, aby sa zmenil na človeka? Ani som nepočul, kedy si ho vyslovil! Videl si, že som urobil, čo si mi kázal a ostal som stáť bokom? Čo sa stalo s Nevillovym elixírom? Povedal, že si mu povedal, že už nemusí chodiť na Elixíry, je to pravda? Zistil riaditeľ, čo sa stalo? Nebol Námesačník úžasný? Madam Bonesová je strašidelná, však? V jednej chvíli som si myslel, že ťa prekľaje! Prečo ťa nemá rada? Odviedol som dobrú prácu? Huh? Bolo dobre, že Draco bol chvíľu taký rozmrzený, však? Vedel si, že sa tak zachová? Čo bude ďalej? Bude nás môcť teraz prísť Tichošľap navštíviť sem na Rokfort? Však som aj ja odviedol dobrú prácu? Videl si, ako som nič neurobil – dokonca ani keď ma chcel chytiť? Len som tam stál a tváril sa prekvapene ako všetci ostatní!"

"Samozrejme, že som všetko videl, ty bláznivé dieťa. Veď som tam bol tiež, nie?" vzdychol Snape, ale nedokázal sa prinútiť vyhrešiť chlapca za jeho nevhodné správanie, i keď by si to zaslúžil. Nakoniec, on bol prvý človek, ktorý zložil kompliment Snapovmu plánu. "Sadni si."

Harry sa poslušne posadil na gauč, ale bol príliš vzrušený na to, aby pokojne sedel. Začal nadskakovať na mieste. "Videl si, akí boli Ron a Hermiona prekvapení? Ron je stále dosť rozrušený kvôli Prašivcovi a Percy je naozaj veľmi znepokojený. Riaditeľ prišiel a zobral Rona z Kúziel, aby mohol vypovedať pred aurormi. Vedel si o tom? A tiež budú vypočúvať zvyšok Weasleyovcov. Nedostanú sa do problémov, však nie? Čo sa ich budú aurori pýtať? Myslíš -"

"Potter!" Snape sa posadil vedľa toho fagana a to neustále húpanie mu spôsobovalo morskú nemoc. Jedno lepiace kúzlo a Harry sa prestal húpať s komickým zaskočeným výrazom na tvári. "Oi!" skríkol, keď zistil, že sa nemôže pohnúť, lebo je prilepený k ťažkému gauču. Krútil sa, ale nemohol sa oslobodiť.

"Prestaň s tým pekelným vrtením sa," povedal Snape prísne. "Potrebujem s tebou hovoriť a nemôžem to urobiť, kým sa správaš, ako by si sedel v hniezde treskochvostých škrotov. Dobre vieš, že to kúzlo ti nespôsobuje žiadnu bolesť."

"To som nepovedal," protestoval Harry, a jeho prekvapenie zo Snapovych slov úspešne odviedlo jeho pozornosť od snahy vyslobodiť svoj zadok. "Ja viem, že mi neublížiš."

Snape si odkašľal, snažil sa ignorovať hrču v krku, ktorú vyvolal chlapcov pohľad plný dôvery. "Áno, dobre, tak potom sa nemusíš tak mrviť. Keď dokážeš, že vieš poriadne sedieť, ako mladý gentleman a viezť civilizovanú konverzáciu, zruším to kúzlo."

"Áno, pane." Harry sa poslušne posadil a ruky si zložil do lona.

"Tak je to lep -" začal Snape, len aby ho Harry znova prerušil, jeho oči znovu žiarili vzrušením.

"Ale videl si, čo s stalo, však? Teda, keď sa ma Pettigrew pokúšal chytiť? To bolo od Nevilla strašne odvážne, odtiahnuť ma preč, však?"

Snape vzdychol. Začínal mať isté pochopenie pre Luciusove drakonické metódy učenia čistokrvnej etikety jeho syna. "Áno, videl som, čo urobil Longbottom. Bolo to dosť… nápomocné."

"Pridelíš mu za to body?" opýtal sa Harry s nezbedným pohľadom v očiach. Poznal reputáciu svojho tatka, ktorý nikdy neudelil body Neslizolinčanom.

"Nie," povedal Snape, utnúc tento smer otázok skôr, ako mohli zájať priďaleko. "Ale idem odmeniť teba."

Harryho nadšené bľabotanie utíchlo a namiesto toho len prekvapene zízal. "Mňa? Za čo?" opýtal sa.

Snape sa na neho zamračil. Hlúpe knihy, trvajúce na pozitívnom odmeňovaní. "Nasledoval si moje inštrukcie, nie? A odolal akémukoľvek absurdnému Chrabromilskému neuváženému odvážnemu konaniu? Nesnažil si sa chytiť Pettigrewa sám, ani si nezasahoval do konania dospelých v miestnosti."

Harry prikývol a oči mal dokorán otvorené. "Povedal si mi, aby som to nerobil."

"Presne tak." Snape nedodal, že bol veľmi prekvapený chlapcovou poslušnosťou. James Potter by nikdy nebol schopný odolať nutkaniu vyskočiť vo chvíli, keď nastal najväčší chaos, a tak isto ten idiot Black. To bol dôvod – napriek hlasným protestom toho kríženca – prečo sa len Remus zúčastnil na tomto sprisahaní. Snape nedôveroval Blackovej schopnosti držať sa plánu a zamiešať sa, len v prípade, že by plán zlyhal a Harry by bol v okamžitom ohrození.

"A preto, že si urobil to, čo si mal, zaslúžil si si odmenu." Ignoroval obrovskú radosť zračiacu sa na chlapcovej tvári a privolal si malú krabičku. "Nech sa páči."

Harry lačne roztrhal obal. "Wow!" skríkol. "Celá krabica čokoládových žabiek! Ďakujem, oci!" Hodil sa na muža, trochu obmedzený stále aktívnym lepiacim kúzlom.

"Áno, áno, nemáš za čo," mrmlal Snape zahanbene. Ten fagan sa tváril, ako keby dostal nejaký poklad neoceniteľnej hodnoty, nie len pár sladkostí. Rýchlo potľapkal chlapca po ramene, kým si znovu rovno nesadol.

Harry hľadel na krabicu so žabkami so zmiešaným pocitom potešenia a pochybností. Nikdy predtým nedostal žiadny darček za to, že sa správal poriadne. V jeho skúsenostiach bolo správanie sa podľa príkazov jediným spôsobom, ako zabrániť bolesti zadku alebo naštvanému kriku. Nikdy nepočul o tom, že by za to mohla byť odmena!

Harry prehltol slzy šťastia. Jeho ocko bol k nemu neskutočne milý. Nie len že mu dával darčeky bez zjavného dôvodu – ako jeho metlu – a udeľoval mu len najľahšie tresty, keď bol Harry zlý, ale jeho profesor mu teraz tiež dával darčeky za to, že sa držal pravidiel? Koľko ostatných detí malo to šťastie, že za to dostávali odmeny?

Snape sledoval ako chlapec hladkal krabicu, ako keby to bol krehký kvietok a snažil sa, aby jeho tvár neodzrkadľovala ľútosť, ktorú cítil. Bolo príliš zjavné, že to dieťa v jeho doterajšom živote dostalo len málo odmien. "Tvoje držanie sa plánu mi dovolilo zamerať sa na chytenie Pettigrewa, a nemusel som ťa chrániť pred následkami nejakej hlúpej akcie," povedal chlapcovi. "Potešil… si … ma."

Harry vzhliadol k nemu s obrovským úsmevom na tvári. "Naozaj?" Cítil sa, ako keby mu malo srdce vyskočiť z hrude, taký bol šťastný. On potešil svojho ocka! A dokonca mu to povedal. Tu a teraz, Harry sa zaprisahal, že urobí čokoľvek, čo bude v jeho silách, len aby potešil svojho ocka znovu. Tento pocit bol jednoducho úžasný.

"Mmf." Snape si prečistil hrdlo. "A tvoje inštrukcie pre tie hady boli rovnako výborné. Odviedli extrémne dobrú prácu. Keby sa do toho nezapojili, Pettigrew by určite utiekol."

Harry žiaril šťastím.

Neskôr by Snape povedal, že tie zelené oči ho dosť vykoľajili, lebo nemal ani najmenší záujem vysloviť to, čo práve vyšlo z jeho úst, ale samozrejme, keď už to raz povedal, nemohol to vziať späť. "A tak si si zaslúžil druhú odmenu pre teba. Čo by si chcel?"

Harrymu padla sánka. DVE odmeny? Dostane až DVE? A to len preto, že urobil to, čo mu profesor kázal? To je úžasné. Iste, vedel, že Ron dostal jeden galeón navyše od uja Arthura po tom, ako napísal takú dobrú esej z Transfigurácie, a Hermiona povedala, že jej rodičia ju za dobré známky vždy odmenia výletom do kníhkupectva, ale nikdy si nepomyslel, že aj on by mohol dostať podobnú odmenu – obzvlášť nie, keď jeho opatrovník nebol úplne presvedčený o tom, že Harry správne identifikoval Prašivca! Bolo to len o tom, že profesor Snape nechcel riskovať dôsledky, tak sa porozprával s Tichošľapom a Námesačníkom a potom zosnoval jeho skvelý plán na chytenie toho potkana… A potom, keď to fungovalo a Harryho tvrdenie bolo podložené, jeho profesor si vlastne myslel, že Harry si zaslúži viac odmien?

Harrymu len odľahlo, že mal pravdu. Čo keby sa bol mýlil, tak ako si to mysleli Remus a Sirius? Celý deň sa toho bál. Čo ak si len splietol dva podobné potkany? Jeho profesor by bol naštvaný kvôli tej zbytočnej námahe. A keby to riaditeľ zistil – Harry sa striasol. Ten by určite Harryho poslal späť k Dursleyovcom za to, že je taký hlúpy, problémový idiot a spôsobuje taký veľký rozruch.

Aj keby sa profesor Dumbledore o tom nikdy nedozvedel, Harry stále predpokladal, že keby bol Prašivec iba obyčajný potkan, veľmi podobný bývalému spolužiakovi Siriusa a Remusa, mal by kvôli tomu veľké nepríjemnosti. Jeho krstný otec a Remus by boli pravdepodobne príliš milí, aby Harrymu povedali "My sme ti to vraveli ", ale Harry mal neodbytný pocit, že prinajmenšom Tichošľap by si kvôli tomu doberal Snapa. A vedel, že jeho profesor sa nerád mýli – a obzvlášť, keď mu jeho omyly potom niekto vyčíta.

Harry si myslel, že jeho opatrovník by ho ani za tak zaslúžený dôvod nezbil tak veľmi ako strýko Vernon, ale mentálne sa pripravoval na výčitky o tom, že len hlúpi malí chlapci robia také rýchle závery. Nemohol sa uvoľniť až kým sa zrazu neobjavil na profesorovom stole ten tlstý muž.

Ale kým Harrymu neskutočne odľahlo, že mal pravdu v identifikácii, jednoducho predpokladal, že to znamená len to, že mu nikto nebude nadávať. Nikdy si nepredstavoval, že za to dostane odmenu.

"O – odmenu?" odpovedal neveriaco. "A ja si mám vybrať?"

Snape prevrátil očami, naštvaný sám na seba. Čo si z Bifľomoru? Práve si objal a pochválil to dieťa! Veď toho fagana rozmaznáš takýmito neukončenými ponukami! Len Merlin vie, čo za extravagantú odmenu si ten malý spratok teraz vypýta! "Práve som to povedal, nie?"

Striasol sa pri predstave, akú odmenu by si žiadal mladý Weasley alebo Malfoy. Očividne musí vymámiť z Harryho odpoveď skôr, než to stihne konzultovať s ostatnými chlapcami. "No?"

"M- mohli by sme…" Harry zlyhal, neisto sklopil zrak. Priveľa! Bolo by chamtivé žiadať niečo také!

Snapova trpezlivosť sa míňala pri chlapcovej očividnej sebacenzúre. Ako keby nemal lepšie veci na práci, ako sedieť tu a čakať, kým si ten malý sopliak vymyslí nejaký komplikovaný darček. Už oľutoval svoju veľkorysosť, a ak si ten fagan myslí, že s ním strávi zvyšok dňa čakaním, kým zo seba vykokce odpoveď… "Čo chceš, Potter?" požadoval prudko. "Hovor!"

Harry prekvapene nadskočil. "Erm… ja neviem," koktal a zvolil si ľahšiu cestu.

Na jeho prekvapenie, cítil silné prsty pod svojou bradou, ktoré ho nútili aby sa jeho pohľad stretol s tým ockovým.

"Nebudem tolerovať faloš, mladý muž," povedal Snape naštvane. "Je viac než zjavné, že si na niečo myslel. Vyslov to!"

Harry preglgol. Bude to vyzerať veľmi chamtivo a nevďačne! "Erm, no, ja – ja by som chcel… ak by to nebol príliš veľký problém… ak by si mal čas, mohli by sme… myslím, že by bolo v poriadku, keby sme nemohli!"

"ČO?" požadoval Snape s trpezlivosťou na konci.

"Mohlibysmeísťznovunazmrzlinu?" vyhŕkol Harry, so sklopeným pohľadom aj napriek prstom pod jeho bradou. Naozaj nechcel vidieť nahnevaný výraz svojho ocka, keď zistí, aký je Harry náročný.

Snape zažmurkal. Toto bola chlapcova požiadavka? Ďalší výlet na zmrzlinu? To je všetko čo chcel? A s ním? Nechcela väčšina detí v jeho veku zabrániť tomu, aby ich videli na verejnosti spolu s rodičmi?

Snape odmietol ukázať, ako sa ho tá požiadavka dotkla. "Tak dobre, Potter. Ty a ja pôjdeme na vychádzku do Šikmej uličky a znovu si užijeme zmrzlinu pána Fortescuea."

Chlapcove žiariace oči boli pevne spojené pohľadom s tými jeho. "Ďakujem, oci!" vydýchol Harry. Merlin, ten jeho ocko bol k nemu ale dobrý!

"Môžeš sa zúčastniť dnešnej rozlúčkovej oslavy, aj keď chápem, že dnes bude trochu utlmená, vďaka tomu, čo sa stalo. Zajtra nastúpiš na Rokfortský expres spolu s tvojimi kamarátmi, keď pôjdu domov na zimné prázdniny, potom sa stretneme na stanici a pôjdeme na vychádzku a potom sa vrátime na Rokfort."

"Ďakujem!" Harry by skákal od šťastia, no stále bol prilepený ku gauču. Teraz teda môže ísť vlakom so všetkými kamarátmi!

Snape sa utešil myšlienkou, že môže aspoň nakúpiť ingrediencie, ktoré v Rokwille nemajú. Ten fagan na ich predošlom výlete preukázal neobvyklú trpezlivosť počas takýchto vybavovačiek. "Očakávam od teba, že sa budeš správať slušne," varoval ho prísne. "Akékoľvek darebáctva, či neposlušnosť vo vlaku a privediem ťa rovno naspäť a celý deň budeš písať riadky za trest."

"Áno, pane," Harry odpovedal poslušne, ale vnútorne sa pousmial. Ako keby Jonesová a ostatní prefekti dovolili nejaké darebáctva vo vlaku! Okrem toho, Vianoce prichádzali a rodičia čakali svoje deti na stanici. Ktorý študent by bol taký hlúpy, aby riskoval oznámenie o zlom správaní za týchto okolností?

"Výborne." Snape ostro pozrel na podozrivo ústupčivého chlapca, ale nenašiel dôvod, prečo by mal spomenúť ešte viac temných vyhrážok. Chvíľu mlčal. "Už si schopný sedieť poriadne?"

"Áno, pane." Harry sa ani nepohol, kým jeho ocko mávol prútikom, potom sa trochu pokrútil – len aby sa uistil, že je odlepený. "Erm, oci…"

"Áno?" Snape sa na neho odmietavo pozrel. Čo teraz? Sťažnosť za to, že ho vystavil lepiacemu kúzlu?

Harry vyzeral zrazu veľmi vážne. "Vedel si, čo sa v tej triede dnes stane? Pettigrewovi, myslím? Vedel si, že skončí – takto?"

"Myslíš mŕtvy?"

Harry uslzene prikývol.

Snape zaváhal. Koľko toho má priznať? Chcel, aby sa chlapec naučil myslieť ako Slizolinčan – keďže bolo široko ďaleko známe, že Chrabromilčania nepremýšľajú; len kričia a skáču – ale zasa, Harry má len 11 rokov. Nie je to príliš skoro, vysvetľovať mu, ako plánoval niečiu smrť? "Čo si myslíš?"

"No," povedal Harry opatrne, "Myslel som na to, čo si povedal predtým."

"A to…?"

"Že ak ťa má prísť niekto zabiť, musíš vstať skôr a zabiť ho prvý. A, no, Pettigrew ma vlastne chcel zabiť, nie? Myslím, keď sa Voldesnort vráti – " Snapa zabolelo zistenie, že Harry akceptuje návrat Temného Pána ako daný fakt. Mal samozrejme pravdu, ale stále to učiteľa elixírov bolelo, počuť chlapca hovoriť o tom tak odovzdane " – potom by urobil to najlepšie, aby mu pomohol zabiť ma, však? Lebo oni sa stále hnevajú, že som nezomrel, keď som bol malý?"

"Nepochybujem o tom, že Temný Pán bude pokračovať v úsilí o tvoju smrť," povedal Snape tak jemne, ako len mohol. "A že vyhľadá pomoc svojich prívržencov, aby to dosiahol."

Harry prikývol. "Tak ty si vstal skôr a zabil Pettigrewa skôr ako on mohol zabiť mňa," povedal jednoducho.

Snape prikývol na potvrdenie, podrobne sledujúc chlapca.

"Takto bude o jednu osobu menej, ktorá by pomohla Voldesnortovi ublížiť mi." Vzdychol, sklopiac pohľad. "Želám si, aby nás jednoducho nechali na pokoji. Ja nechcem musieť bojovať s hlúpym starým Volauventom. Som len dieťa!"

Ostrá bolesť bodla Snapa v hrudi a znovu chytil chlapca za bradu, nútiac ho, pozrieť sa mu do očí. "Nedovolím nikomu, aby ti ublížil!" povedal pevne. "Podniknem všetky potrebné kroky na to, aby som zabezpečil tvoju bezpečnosť."

Harry sa na neho pozrel, zaskočený. "Oh, ja to viem, ocko. Ja len dúfam, že nabudúce nebude chudák Neville uprostred všetkého, tak ako dnes. Bol potom naozaj veľmi rozrušený."

Snape zažmurkal. Vlastne nemyslel na to, ako môže mladý Longbottom reagovať na to, že sa stane náhodným agentom Petigrewovho úmrtia. Zvažujúc ako veľmi napätý už bol, to dieťa by mohlo potrebvať liečbu mysle. "Bol rozrušený?" odpovedal, premýšľajúc trochu previnilo, či by sa nemal pozhovárať s chlapcovou starou mamou a navrhnúť je návštevu u Sv. Munga.

"Hej, povedal, že keby kvapol ten elixír na Gertrúdu a ona by sa roztopila, cítil by sa hrozne."

"Longbottom si robil starosti o svoju ropuchu?" Snape odpovedal hlúpo. "Nie kvôli Pettigrewovi?"

Harry sa na neho čudne pozrel. "Prečo by sa trápil kvôli Pettigrewovi? Nevieš, čo sa stalo Nevillovým rodičom? On nenávidí Smrťožrútov."

"Longbottom ti povedal o jeho rodičoch?" Snape vedel, že znie ako idiot, ale nemohol prestať opakovať inými slovami to, čo mu Harry práve povedal. Na začiatku roka, Dumbledore povedal všetkým profesorom, že mladý Longbottom úplne odmieta hovoriť s kýmkoľvek o svojich rodičoch. Jeho stará mama povedala, že má z toho prakticky fóbiu a začne plakať, len čo sa o tom niekto hoci len v náznakoch zmieni. Preto pri všetkých tých nahnevaných poznámkach na toho blbca, Snape bol neskutočne opatrný, aby sa ani náhodou nezmienil o jeho rodičoch, i keď bolo lákavé zistiť, či bola Longbottomova idiocia genetická.

"No, hej. Myslím že, každý ma videl písať tých 500 riadkov o mojich príbuzných, takže vedeli, že nie sú milí a že teraz žijem s tebou. A Neville mi povedal, že žije so svojou starou mamou a prastrýkom a niekedy chce, aby mohol žiť niekde inde. Nie že by boli tak odporní ako strýko Vernon, ale len jednoducho niekedy nechápu, čo dieťa potrebuje, hej?" dodal Harry, správne interpretujúc ustarostený pohľad svojho opatrovníka. "tak som sa ho opýtal, čo sa stalo jeho rodičom a povedal mi to. Naozaj nenávidí Smrťožrútov, oci. Myslím, že preto žije s jeho babkou a nepamätá si na svojich rodičov viac, ako ja na mojich. Tak keď sme sa po škole rozprávali a všetci hovorili, že Pettigrew bol Smrťožrút a Sirius je nevinný a to všetko, Neville povedal, že je naozaj rád, že sa Pettigrew roztopil. Len si robil starosti, čo by ten elixír urobil s Gertrúdou, keby ho bol na ňu kvapol."

Snape znova zažmurkal. Oh. No. To boli… dobré správy. "Vidím. Hm. No, o chvíľu bude večera. Mal by si ísť. Chcem, aby si cestou do Veľkej siene zaniesol niečo do Bifľomorskej veže namiesto mňa."

"Okej," povedal Harry súhlasne. Rád robil veci pre svojho ocka.

"Tu." Snape podal chlapcovi zapečatený zvitok. "Daj to slečne Bonesovej."

"Susan? Okej." Harry zrazu ostro pozrel na svojho opatrovníka. "Nie je to niečo zlé, však? Lebo Bifľoši sa fakt ľahko rozplačú."

Snape sa uškrnul. Ten chlapec znel každým dňom viac a viac ako on. "Nie. Je to niečo v zmysle Vianočnej amnestie. Ubezpečujem ťa, že slečna Bonesová bude veľmi vďačná, keď to dostane."

Skôr v ten deň. Tá dievčina uplakane priznala, že bola schopná prepísať len jeden a pol kapitoly z jej učebnice Elixírov v určenom čase. Vďaka dĺžke každej kapitoly, aj to bolo oveľa viac, ako Snape očakával. Aj keď sa posmieval, že bude mať počas prázdnin veľa práce, vedel veľmi dobre, že jej bude musieť trest odpustiť – ak pre nič iné, tak len preto, aby zabránil tomu, že sa jej teta vynorí z jeho krbu ako vyšinutý Santa Claus a usekne mu ruky.

Ten zvitok, ktorý mal Harry doručiť, obsahoval stručnú informáciu, že Susan dosiahla mimoriadne výsledky z jej záverečnej skúšky. To dokazuje, že vynaložila prijateľné úsilie pri štúdiu daného materiálu a vďaka tomu, tento jediný raz, jej odpustí zvyšok trestu. Tiež pridal P.S. aby si prečítala strany 445-447 o rozdiele medzi nakladanými mločími očkami a nakladanými žabími očkami.

Bol úprimný k Harrymu, keď povedal, že Susan tú správu uvíta, ale bol tak trochu nečestný o pravdepodobnosti sĺz. Keďže ho Harry oboznámil s pojmom "slzy šťastia ", Snape si bol skľúčene istý, že aj Bifľomorčania mali sklony k takýmto výbuchom a on nemal záujem byť niekde nablízku, ak Susan Bonesová uvíta toto odpustenie trestu s výbuchom sopľov a iných telesných tekutín.

"Ahoj, oci. Uvidíme sa po večierku!" zavolal Harry a odišiel.

Snape sa za ním díval, zamýšľajúc sa nad tým, či sa bude chlapec pýtať na ich plány na Vianoce. Predpokladal, že Harry sa tejto téme vyhne, aby nebol sklamaný, ako nepochybne počas predošlých rokov býval.

Nakoniec, Snape bol – vďaka vplyvu Weasleyovcov – úplne presvedčený, že ten fagan bude potešený. Harry zostane s ním na Rokforte počas Štedrého dňa – Weasleyovci navrhli, že si ho vezmú na celé prázdniny, ale Snape s tým nechcel súhlasiť. Niekoľko týždňov s tými červenovlasými pohromami by chlapca nehorázne skorumpovalo, čo by vyžadovalo zaangažovanie Snapa do prísnych doplnkových opatrení, aby znovu nastolil vhodné správanie. A samozrejme aj ten kríženec očakával, že toho fagana uvidí. Z toho všetkého vyplývalo, že Harry strávi prázdniny na Rokforte, v Brlohu a vo Švajčiarsku.

Nemalo to vôbec nič spoločné so Snapovym rozhodnutím, mať chlapca pre seba počas Vianoc. Vôbec – ha! Ako keby Albus a ostatní profesori neplánovali búchať na jeho dvere hneď pri východe slnka, len aby mohli vidieť Harryho výraz, keď uvidí všetky svoje darčeky pod stromčekom.

Nie že by mal záujem dať tomu chlapcovi všetky darčeky od ostatných profesorov hneď naraz. Tie od Albusa by stačili na to, aby si Harry mohol otvoriť vlastné hračkárstvo. Chlapcova izba bola už teraz plná zbytočných harabúrd. On by Harrymu dovolil iba zopár doplnkových hračiek – a aj to len také, ktoré mali jasný výučbový cieľ.

Jeho darčeky pre toho fagana, napríklad, boli čiste školskej povahy. Bol by to škandál, keby zverenec učiteľa elixírov neexceloval v elixíroch, a tá sada pomôcok na elixíry deluxe, ktorú mu kúpil, len zaistí, že jeho technika bude dokonalá. A tie metlobalové pomôcky sú len na to, aby zaistili bezpečnosť toho šteňaťa, kým bude poletovať po ihrisku, tak aby Snape nemusel márniť svoj drahocenný čas varením liečivých elixírov a Kosťorastu. A ten fotoalbum, ktorý vyhrabal v podkroví u Dursleyovcov po tom, čo venoval tichú návštevu Petunii v jeden neskorý večer, mal len zabrániť chlapcovmu nariekaniu o tom, že nie je schopný vyrovnať sa Dracovi, keď ten malý čistokrvný hovorí o svojej rodine. Nie že by si užíval použitie legilimencie na tej mukelke s konským ksichtom… No, vlastne, hej. Vedomie, že potom bude trpieť priam oslepujúcimi bolesťami hlavy najmenej celý týždeň bolo dosť vzrušujúce, keď už ho raz napadlo, že získa pre Harryho fotky jeho starých rodičov.

Ale bolo jasné, že všetky jeho darčeky pre toho fagana boli motivované nutnosťou, nie sentimentom. Dokonca aj tie čokoládové žabky a prísľub návštevy cukrárne u Fortescuea mu len dalo zámienku, vydierať toho chlapca, čím si udrží svoju prísnu reputáciu. Vôbec to nebolo tak, že nechá všetko tak a odprevadí toho fagana na Šikmú uličku, kedykoľvek dostane chuť na tie smiešne zmrzlinové poháre, a čím skôr to Harry zistí, tým lepšie.

Nie, jeho darčeky boli jasne vytvorené, aby naučili chlapca poslušnosti a rešpektu a pomohli mu so školskými prácami. To Albus a ten kríženec a vlkolak, nespomínajúc ostatných hlupákov, ktorí ho samozrejme zasypú všetkými možnými zbytočnosťami a nezákonnými sladkosťami. Snape si pripomenul, že musí skontrolovať všetky Harryho darčeky skôr, ako ich uloží pod stromček. Vďaka Albusovmu (zatiaľ nesplnenému) želaniu, dať chlapcovi neviditeľný plášť, nedôveroval ostatným, že dokážu rozhodnúť, čo je vhodný a čo nevhodný darček, a najradšej by zadržal neprijateľné darčeky skôr, ako ich Harry uvidí, lepšie ako vytrhnúť ich tej malej príšere z nadšeného zovretia.

Snape vzdychol. Už to bolo dosť zlé, že súhlasil s tým, že privedie Harryho do Brlohu v prvý sviatok vianočný a pripojí sa k rodine počas sviatočného obeda. Pán a pani Weasleyovci pôvodne chceli nechať ich mladších synov počas sviatkov v Rokforte a navštíviť Charlieho v Rumunsku, alebo ísť navštíviť nejakých iných príbuzných z ich obrovskej rodiny, ale po udalostiach z posledných mesiacov, najmä po tom, čo ten Bystrohlavčan takmer použil na Rona Cruciatus a neskôr musel čeliť Voldemortovi v nemocničnom krídle, sa rozhodli, že bude lepšie mať cez sviatky celú rodinu doma. Snape si odfrkol. Predpokladal, že dnešné udalosti – zistenie, že nedobrovoľne poskytovali útočisko nebezpečnému utečencovi celé desaťročie – len uistí Molly v rozhodnutí pozbierať všetky kuriatka pod svoje krídla.

Okrem toho, bude dobré, ak tí starší dvaja pomôžu posilniť ochrany Brlohu. Tie terajšie ochrany boli postavené, keď bol Pettigrew už u nich, ako vítaný člen domácnosti. Teraz ich museli obnoviť, pravdepodobne po tom, čo aurori potvrdili, že sa u nich už nenachádzajú ďalší Smrťožrúti, skrytí v ich kuríne, alebo maskovaní za záhradných trpaslíkov. Snape predpokladal, že Albus tiež navštívi Brloh a posilní ochrany – vhodným bezpečnostným opatrením by bolo, keby tak urobil ešte pred Harryho návštevou.

Neochotne súhlasil, že u nich Harryho nechá až do Nového roka. Molly zavrhla všetky jeho znepokojenia ako smútenie za domovom, neposlušnosť, potenciál vyrábať problémy, nakoniec sa spýtala: "Severus – si skôr znepokojený tým, že budeš chýbať ty Harrymu, alebo že bude chýbať Harry tebe?"

Snape samozrejme tento absurdný komentár zavrhol so zamračením, akého bol hodný, ale tiež sa rozhodol, že možno jeho znepokojenie bolo trošičku prehnané. Dokonca súhlasil s tým, že návšteva u Weasleyovcov bude pre Harryho dobrým obdobím na to, aby využil posledný darček od Snapa. Bol to výlet pre piatich do "Featherbee's Flights of Fancy and Broomstick Arény" –  "perfektné ihrisko" z ktorého, ako sľúbila Hoochová, bude Harry nadšený. Boli tam všetky možné kurzy lietania, magické duely, a všetko ostatné, čo sa môže páčiť citlivým predpubertálnym deťom. Harry nepochybne pozve Weasleyho, Malfoya, Grangerovú a Longbottoma, aby ho sprevádzali, aj napriek tomu, že poslední dvaja boli sotva nadšenými fanúšikmi lietania, ostatní boli. Okrem toho, Snape predpokladal, že Grangerová a Longbottom budú súhlasiť, radšej ako by ich mali vynechať pri (údajnej) zábave a vzrušení.

Bol trochu znepokojený, keď mu Molly povedala, že spolu s Arthurom, za peniaze, ktoré im teraz pravidelne posiela Dumbledore na ich účet, kúpia lístky pre zvyšok ich tlupy, tak aby si celá rodina mohla užiť výlet spolu s Harrym a jeho kamarátmi. Snape sa dosť pochybovačne opýtal, ako plánuje Molly udržať poriadok bez jeho hrozivej prítomnosti, ale jednoducho ho uistila, že tam bude Bill a Charlie, poukazujúc na to, že krotiteľ drakov a rušič kliatob by si mali poradiť s pár deťmi. Nebol veľmi presvedčený, kým nedodala, že Percy určite zavolá jeho milú priateľku. Keď počul o účasti Davidelly Jonesovej, Snape sa už neobával, že Malfoy, Weasley a dvojčatá by zviedli Harryho s ich tendenciami k darebáctvam.

Charlie a Bill by neváhali a zmlátili by Rona, alebo dvojičky, ak by to bolo potrebné – alebo aj mladú slečnu Weasleyovú, ak by sa podala na svojich starších súrodencov, ako sa Snape obával, že sa aj stalo. Podobne, Jonesová by neváhala využiť svoj status Prefekta, aby zvládla Draca, ak by sa ten čistokrvný zabudol poriadne správať na verejnosti. Tým pádom ostávali už len Grangerová a Longbottom, a dokonca Snapova pesimistická predstavivosť si nedokázala predstaviť ani jedného z nich, spôsobovať nejaké problémy. Molly mu sľúbila, že ak by Harry neposlúchal, okamžite mu zavolá, ale on chcel, aby bol Potter spolu s Grangerovou a Longbottomom. Mohol byť síce "magnet na problémy", ale na rozdiel od dvojičiek, Potter vlastne neplánoval spôsobovať zmätok. Snape si bol právom istý, že Harry bude príliš ohromený darčekom a okolím na to, aby sa dostal do problémov, a tak neochotne súhlasil s Mollynym plánom.

Na Nový rok sa vráti do Brlohu a vyzdvihne toho fagana, potom sa okamžite premiestnia do Švajčiarska, kde potom strávia niekoľko dní oslavou nového roka spolu s Blackom a Lupinom. Snape sa mohol iba striasť pri myšlienke na to, aké ohavné búrlivé oslavy tí dvaja plánovali, a nekompromisne odmietol dovoliť im, mať Harryho bez dozoru. Samozrejme, na jeho veľkú zlosť, to znamenalo, že on tam musí zostať s nimi. Aj tak, bolo to lepšie, ako zveriť Harryho do starostlivosti jeho krstného otca a potom sa vyrovnať s dôsledkom, ktorý mohol byť akýkoľvek počnúc tým, že by Black Harryho niekde zabudol, kým sa zakecal s nejakou čarodejnicou, končiac tým, že sa Harry vráti na Rokfort, omámený ohnivou whiskey a práškom z divožienok.

Snape zavrčal. Čo všetko robí pre toho fagana!

Mrzuto si omotal kabát okolo seba a pripravil sa na svoj príchod na rozlúčkový večierok. No skôr než došiel ku dverám, ozvalo sa tiché naliehavé klopanie.

"Čo je?" vyštekol, trochu zaskočený tým, že objavil na svojom prahu Percyho. Čo bolo horšie, ten chrabromilský prefekt vyzeral byť kvôli niečomu znepokojený. Mal červené oči a triasli sa mu ruky.

"M-môžem s vami hovoriť, profesor?" spýtal sa váhavo.

"Oh, dobre." Snape nezdvorilo odviedol chlpca ku gauču, čudujúc sa, čo tu vlastne robí. Určite sa len jednoducho nerozišiel s Jonesovou a neprišiel prosiť Snapa o pomoc či radu.

"Čo sa deje, pán Weasley?" vyprskol, len čo sa chlapec posadil.

Percy sa zhlboka nadýchol. "Som tu, aby ste ma mohli – mohli – " odmlčal sa a jeho oči sa naplnili slzami.

Oh Merlin, nie ďalší. Snape zavrčal. "Ak hľadáte radu, možno by bolo pre vás oveľa pohodlnejšie, porozprávať sa s vašou vedúcou fakulty alebo vašim otcom?" navrhol nádejne, pokúšajúc sa zabránť neželanej dôvere.

"Nie," Percy vyzeral prekvapene. "Som tu, aby ste ma mohli zbiť."

Snape zodvihol obočie. Jedna vec bola, mať reputáciu ako hrôzostrašný učiteľ. Ale byť považovaný za chlapa zneužívajúceho deti, bolo už niečo úplne iné. "A prečo, prosím vás, si myslíte, že by som to mal urobiť?" požadoval, pokúšajúc sa neukázať, ako hlboko bol urazený.

"Lebo kvôli mne Harry skoro zomrel. A keď ste zbili jeho tak, že skoro nemohol sedieť, za lietanie na metle vo Veľkej sieni, tak predpokladám, že za to, čo som urobil ja, ma pravdepodobne z-zbičujete." Percy bol až zelený pri tej predstave, kým Snape preklínal Harryho predramatizované preháňanie pri raňajkách.

"A ako presne ste vystavili pána Pottera nebezpečenstvu?" Snape pritlačil, aj keď mal tušenie, kam to všetko smeruje. Hlúpi Chrabromilčania s ich blbým nadmerne rozvinutým zmyslom pre zodpovednosť!

"To ja som našiel Prašivca," zašepkal Percy, zízajúc na svoje pevne zopnuté ruky. "Ja som prosíkal mamu a otca, až kým nepovedali, že si ho môžem nechať. Je to moja vina, že bol v Brlohu. A robil som veľký rozruch, keď som dostal môj prefektský odznak, a chcel som za to nové zvieratko. To preto Ronnie dostal Prašivca. A to len preto, že som si myslel, že som príliš dôležitý na to, aby som mal za zvieratko starého potkana. Prinútil som rodičov, aby ho dali Ronniemu, a to mohlo môjho malého bračeka stáť život. Pettigrew žil na internáte s nimi. Mohol zabiť Ronnieho alebo Harryho kedykoľvek počas posledných mesiacov."

Snape cítil, ako ho začína bolieť hlava. "Pán Weasley, boli ste len dieťa, keď ste po prvý raz stretli Pettigrewa. Sotva sa môžete obviňovať z toho, že ste nerozpoznali zamaskovaného animága." Ale pohľad na chlapcovu tvár stačil na to, aby vedel, že to nie je pravda. Očividne sa z toho obviňovať mohol.

"Aj keď máte pravdu, že normálne absolútne netolerujem nikoho, kto vystaví pána Pottera nebezpečenstvu, dokonca ani ja v tomto prípade nepripisujem vinu vám, pán Weasley."

"Ale komu inému?" vyhŕkol Percy, oči mal plné sĺz. "Nikoho iného nemožno obviniť, len mňa!"

"A čo tak vašich rodičov?" zarazil ho Snape. Percymu padla sánka.

"Mojich rodičov?" zopakoval nevýrazne.

"Áno, pán Weasley. Prečo sa vám zdá čudné, že by som hľadel na dospelých v domácnosti skôr, ako by som zhodil vinu na mladé dieťa? Myslíte si, že vaši rodičia sú nejakým spôsobom intelektuálne poškodení? Že nevedia, čo je to animágus? Že neexistujú dôvody na to, aby nedovolili vlastnému dieťaťu adoptovať divého tvora bez toho, že to zviera prezrú, aby sa uistili, že nemá nejakú chorobu, alebo či to nie je náhodou nebezpečný smrťožrút v prestrojení?"

Percy na neho tupo zízal. "Ale – ale –"

"Oh, pre Merlina." Snape sa postavil a prešiel ku krbu. Schmatol za hrsť hop-šup prášku, zakričal, "Brloh!" a strčil hlavu do plameňa. "Molly, Arthur. Potrebujem vás tu. Hneď."

"Nie, nie – nechcem ich vidieť!" bľabotal spanikárený Percy. "Musia byť na mňa veľmi naštvaní." Chcel utiecť, no Snape ho schmatol za habit na chrbte.

"Oh, nie. Zostaňte tu a ani sa nepohnite," prikázal chlapcovi, ale Chrabromilčan ho nepočúval a snažil sa dostať ku dverám.

A je to tu. Hrať sa na „terapeuta pre Chrabromilčanov“ nepatrilo k Snapovej náplni práce, a tak poriadny buchnát po pubertiakovom zadku len znamenal, že Snapova trpezlivosť vypršala.

"Au!" vykríkol Percy v šoku. Otočil sa tvárou k Snapovi a obomi rukami sa držal za zadok. Merlin, to bolí. To bolo naposledy tak dávno, že už zabudol, aké to je, dostať bitku.  Všimol si profesorov naštvaný pohľad a okamžite zistil, že jeho vzdor bol vlastne veľmi zlý nápad.

"Sadni. Si." Snape ukázal na gauč.

Percy ťažko prehltol. "Áno, ujo Sev. Erm – m-môžem, prosím zostať stáť? Radšej by som si nesadal hneď teraz."

Snapeova reakcia na to, že ho Percy práve nazval "ujo Sev" bola našťastie prerušená príchodom Molly a Arthura. "Čo sa deje, Severus? Čo sa stalo?" Obaja mali pochopiteľne oči dokorán, snažiac sa zistiť, aká nová katastrofa sa stala, za tých pár hodín odvtedy, čo boli informovaní o tej poslednej.

"Váš syn," Snape ukázal na Percyho, ktorý teraz stál s červenou tvárou pred gaučom, "je presvedčený, že Pettigrewova schopnosť zmeniť sa na domáce zvieratko, je čiste jeho vina. Je presvedčený, že ho považujete za zodpovedného za nebezpečenstvo, v ktorom žila vaša rodina."

Molly zalapala po dychu. "Percy! Nie!"

"Je to naozaj pravda, synku?" spýtal sa Arthur jemne. "Určite vieš, že to tak nie je."

Percy hľadel do zeme. "Bola to všetko moja vina. To ja som robil cirkus, keď ste sa pokúšali vysvetliť mi, že cudzí potkan by nemusel byť dobrým zvieratkom. Ja som sa obával, že budem jediné dieťa na Rokforte, ktoré nebude mať zvieratko, nedal som vám na výber. Donútil som vás, aby som si ho mohol nechať."

"Oh, Percy!" Molly objala toho rozrušeného pubertiaka v jej obrovskej náruči, ako keby bol oveľa mladšie dieťa. "Nemusíš sa obviňovať! Ty si nás nedonútil urobiť to. My sme sa rozhodli, že ti dovolíme nechať si ho."

"Ale ja som kričal a nariekal a –"

"No, áno, zlatko, to deti robia. Nepamätáš sa, čo si robil, keď si chcel, aby sme Ronnieho predali do cirkusu, aby si sa s ním nemusel deliť o izbu? Kričal si a vrieskal a urobil si poriadny výstup, ale aj tak si nedostal, čo si chcel." Molly ho potľapkala jemne po lícach. "Alebo vtedy –"

"Áno, okej!" povedal Percy rýchlo, utnúc ďalšie zahanbujúce spomienky. "Pamätám sa."

Arthur sa doširoka usmial. "Je pravda, že vtedy si narobil poriadny hurhaj, len aby si si toho potkana mohol nechať, synček, ale to nás nepresvedčilo. Len sme si mysleli, že by bolo dobré, keby si mal zvieratko. Zaslúžil si si odmenu za pomoc pri výchove mladších súrodencov, a vyzeralo to ako neškodná odmena. Keby sme nechceli, aby si si Prašivca nechal, žiadne zavýjanie by nezmenilo náš názor. Určite si nezabudol, ako končila väčšina takých výstupov?" opýtal sa s úsmevom.

Percy si pošúchal zadok v nemilej spomienke. "Áno," priznal.

"Tak vidíš, zlatko, nebola to tvoja vina. Nebolo to tvoje rozhodnutie," povedala Molly.

"Presne," zatiahol Snape. "Vina leží výhradne na Pettigrewovi. Ale keď trváte na zvaľovaní viny, logika vám radí začať u vašich rodičov. Nakoniec, skôr než Ronald alebo Harry vy ste boli vystavený nebezpečenstvu ako prvý."

Teraz na neho zízali všetci traja s rozdielnymi známkami prekvapenia. "Ja! Ale prečo by Pettigrew zabil mňa?" spýtal sa Percy.

Snape prevrátil očami. Kronike vyššieho čarodejníckeho vzdelávania: Pri stretnutí sa s naivitou, ktorá je očividne genetického pôvodu a s prihliadnutím na to, že bol niekto začlenený do fakulty, ktorá si značne zamieňa pojmy zdanie a realita, je vôbec možné hodiť flintu do žita a trvať na tom, že študent je stratený prípad? Vyžaduje profesionalita, že sa mám snažiť ďalej, aby som podporil niekoho, kto dobrovoľne nechce niečo vidieť, alebo je povolené vzdať sa úsilia skôr, než dostanem žalúdočné vredy?

"Ste dieťa zradcov krvi, ktorí bojovali proti Temnému pánovi," povedal Snape, hovoriac pomaly a zreteľne. "Ujovia zo strany vašej matky zahynuli vo vojne. Ani Prewittovci ani Weasleyovci nie sú medzi Smrťožrútmi obľúbení. Keby vás Pettigrew zabil vo vašej posteli a potom sa objavil pred známym Smrťožrútom, vaša smrť by mu zrejme poskytla bezpečie, ktoré hľadal."

"Aaaaaa, mami!" Percy vykríkol na protest, keď Molly reflexívne zosilnila zovretie okolo neho.

"Percy," prehovoril Arthur naliehavo (keď už zabránil ďalšiemu materskému prehnanému prejavu lásky), "musíš vidieť, že to nie je tvoja vina. Chcel si niečo, čo by chcelo každé iné dieťa – adoptoval si priateľské zviera ako domáce zvieratko. Ten Smrťožrút ťa oklamal, tak ako oklamal nás všetkých, ale ty si bol z nás najnevinnejší."

Percy zafňukal. "Áno, ale ja som bol – no – naštvaný na vás za to, že ste priviedli Harryho do nášho domu. Myslel som, že máme dosť detí a Harry nás len vystaví nebezpečenstvu, ak sa Veď Viete Kto niekedy vráti." Snape sa zamračil. "Ale celý ten čas som bol ja ten, kto priviedol do Brlohu najväčšie nebezpečenstvo. Obviňoval som Harryho, ale ja som bol väčší vinník ako on!"

Arthur vzdychol. "Synu, nie je fér, obviňovať Harryho za to, že ho majú na muške, tak ako nie je fér viniť ťa z toho, že si nespoznal Pettigrewa. Obaja ste deti, chytené v udalosti, ktorá je úplne mimo vašej kontroly. Na tomto svete sú veci, ktoré nemôžeme kontrolovať, Percy. Veci, ktoré sa vymykajú pravidlám."

Percy vytiahol svoju vreckovku a utrel si oči. "Ale to nie je fér," plakal a znel dokonca mladšie než Ginny.

Snape zaťal zuby a ďakoval Merlinovi za to, že Harry vyzeral, že chápe neférovosť života oveľa lepšie, ako priemerný Chrabromilčan.

"Nie, nie je to fér," súhlasil Arthur. "Ale svet je už raz taký. A preto sú chvíle, keď ľudia s dobrým úmyslom vykonajú niečo, a stoja si za tým, aj keď ich to neskôr vystaví veľkému riziku." Jeho hlas bol pevnejší. "To preto sme sa s tvojou mamou rozhodli privítať Harryho v našej rodine. Nie si ešte dosť starý na to, aby si nás pochopil, ale čakám, že nám budeš veriť, že sme urobili to najlepšie pre celú rodinu. Nechcem viac počuť o tom, že Harry nepatrí do našej rodiny. Rozumieš?"

"Áno, oci," povedal Percy trochu zahanbene. "Mrzí ma to."

Arthur poľavil a postrapatil vlasy svojmu synovi. "Viem že áno. Teraz – je ti dosť jasné, že sa nemusíš cítiť zodpovedný za Pettigrewa?"

Percymu sa podarilo vymaniť sa z Mollynho objatia a postavil sa držiac sa za ramená. "Áno, oci. Ďakujem. Ďakujem, mami."

"Rado sa stalo," odpovedala Molly, odhrnula mu ofinu z čela a očividne sa premáhala, aby ho znovu neobjala. "Chceš ísť teraz s nami do Brlohu, zlatko? Vyzerá to, že si mal veľmi stresujúci deň. Nikomu nebude vadiť, ak odídeš z Rokfortu trochu skôr." Pozrela na Snapa, aby jej to potvrdil a on pokrčil ramenami. Jeho  to určite nezaujímalo.

Percy zružovel. "Erm, no, ja – ah – som sľúbil Davidelle, že s ňou budem sedieť počas večierku," vysvetlil cítiac sa trápne.

Molly a Arthur si vymenili pobavené pohľady. "No, potom ju určite nechceš nechať dlho čakať," povedal Arthur, potľapkajúc svojho syna po ramene. "Uvidíme sa zajtra na stanici."

Obaja dospelí Weasleyovci sa otočili ku krbu. "Ďakujem, Severus," usmial sa Arthur.

"Nemáte za čo," povedal Snape, snažiac sa – ledva – udržať svoj hlas zdvorilý. Nanešťastie, jeho zdvorilá odpoveď Arthurovi dovolila Molly schmatnúť ho, a on bol uväznený v drvivom objatí aj s hlasným bozkom, skôr než stihol odskočiť za dostatočne veľký kus nábytku.

"Ty si taký dobrý muž, Severus Snape!" Molly uznala a nasledovala svojho muža do krbu.

Snape zavrčal a napravil si habit, potom svoj vražedný zamračený pohľad otočil na mladého Chrabromilčana, ktorý túto mrzutosť spôsobil.

"Erm, ah, uh…" Percy zlyhal úplne zmätený.

"Narušili ste môj večer dostatočne, pán Weasley, alebo je tu ešte nejaké absurdné priznanie, ktoré chcete urobiť? Možno že práve vy ste zodpovedný za to veľké prepadnutie Gringott banky v roku 1673?"

Prekvapivo, napriek jeho maximálne sarkastickému tónu, ten červenovlasý zloduch mal tú opovážlivosť a usmial sa. "Nie, pane. Ďakujem, pane. Budem sa snažiť, nebyť nabudúce taký hlúpy."

"Nesľubujte niečo, čo nedokážete splniť," vyprskol Snape, mieriac ku dverám prudko ich otvoril s gestom, ktoré musel pochopiť dokonca aj Chrabromilčan.

"Erm, dobre. Um, no, ďakujem za všetko. Teda, za všetko okrem doho buchnátu," dodal Percy drzo a znel skoro ako jedno z dvojčiat.

Snape stlačil dvere ešte silnejšie, bojujúc proti nutkaniu poriadne naložiť tomu otravnému spratkovi. "Von."

Dokonca Percymu neušiel ten záblesk v Snapovych očiach. "Áno." Ponáhľal sa von dverami, na chvíľu zastal a zakričal späť: "Dobrú noc, ujo Sev!"

"Nevolaj ma tak!" zakričal Snape za ním, vedel však, že je to zbytočné. Weasleyovci boli ako zamorenie záhradnými trpaslíkmi, bolo takmer nemožné zbaviť sa ich, keď si našli oporu.

23.01.2011 23:30:34
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one