Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Opät jedna nádherná kapitola, ktorá mi priniesla veľký úsmev na tvári a zasnený pohľad do diaľky pri predstave Severusa v danej situácii. Biggi, perfektná práca.

Dobby

Na Snapovo prekvapenie, zimné prázdniny prešli pozoruhodne hladko. Oh, učitelia mali samozrejme obvyklý záchvat vianočného šialenstva, len zhoršený tým, že to boli - pre všetky zámery a účely - Harryho prvé Vianoce. Ale aj napriek Snapovým obavám, že Harry zneužije sviatky ako ospravedlnenie pre všetky možné excesy, ten chlapec bol skôr ešte utiahnutejší, než obvykle. Naviazal sa viac na Severusa a vyzeral byť šťastný len vďaka tomu, že môže tráviť viac času v spoločnosti svojho opatrovníka, pripravovať ingrediencie do elixírov, alebo si robiť domáce úlohy, kým Snape opravoval papiere od študentov. Snape sa pristihol pri tom, že si chlapcovu spoločnosť celkom užíva a jeho predpokladaná túžba po predošlej samote sa nikdy neprejavila.

Samotný Štedrý deň bol trochu problematický. Snapova hrozná predpoveď sa, samozrejme, naplnila: zvyšok rokfortských profesorov sa ukázal na jeho prahu hneď na úsvite, aby boli svedkami Harryho prvých Vianoc. Akokoľvek rozčuľujúce mohlo byť ich nedbalé nerešpektovanie jeho súkromia, prítomnosť ostatných učiteľov sa stala poriadnou katastrofou, keď Harry rozhodne odmietal uveriť, že tie darčeky pod stromčekom sú pre neho. Uprostred hlasného šepotu samého"Aaaahhhhh" a "Aký sladký ", nespomínajúc Hagridov hlasný nárek, Snape sa ocitol v nečakanej pozícii, keď musel Harryho verejne ubezpečiť, že si zaslúži užívať si sviatky a presvedčiť ho, aby tie darčeky prijal. Potom nasledovalo viac než len jedna "slza šťastia", keď chlapec reagoval na veľkorysosť, ktorú mu preukázali, a napriek jeho maximálne strašnému zavýjaniu, ten malý postrach k nemu letel, aby sa zakaždým uistil- pričom zmáčal jeho habit alarmujúcim množstvom sopľov a spôsoboval ostatným profesorom malé apoplexie (mŕtvice), keď sa snažili krotiť svoju škodoradosť.

Snape si bol naozaj istý, že Flitwick si niečo zlomil, v snahe potlačiť záchvat smiechu a to bol jediný svetlý okamih toho rána. Harry zničil všetku reputáciu nevľúdnosti, ktorú Snape mohol nadobudnúť tou verejnou bitkou vo Veľkej sieni, keď sa usadil Snapovi na kolenách, aby rozbalil a kričal od radosti nad každým jedným darčekom. V čase, keď bola hromada darčekov spod stromčeka už úplne vyčerpaná, Sproutová a Hagrid sa prakticky ufňukali takmer do bezvedomia v chválospevoch nad "novým šťastným životom úbohého malého Harryho ", a Hoochovej úškrn by sa vyrovnal tomu Slizolinovmu. Snape bol blízko svojho bodu zlomu, a keď Dumbledore navrhol, aby si všetci pripili vaječným koňakom a zaspievali vianočné koledy, aby privítali sviatky, len Minervin rýchly zásah zachránil riaditeľa od zásahu neodpustiteľnej kliatby rovno medzi oči.

"Teraz, Albus, Severus a Harry sú ešte stále v pyžamách a my máme na škole ostatných študentov, o ktorých sa treba postarať." Odmlčala sa a láskyplne sa pozrela na Harryho, ktorý stále sedel Snapovi na kolenách  a šťastne si prezeral flautu, ktorú mu vystrúhal Hagrid. "Môžete si s nami zaspievať neskôr pri raňajkách vo Veľkej sieni."

"No, keď na tom trváš," vzdychol Dumbledore, ale blažený výraz na Harryho tvári zmiernil jeho sklamanie. "Tak dobre, nateraz vás necháme na pokoji, chlapci. Vidíme sa pri raňajkách vo Veľkej sieni!"

Harryho blízka prítomnosť zabránila Snapovej úprimnej odpovedi a Minerva - po ďalšom pohľade na pulzujúce žily na Snapovych spánkach - efektne vyhnala všetkých von.

Snape si uľahčene vydýchol, keď sa za nimi zatvorili dvere a okamžite posilnil obranné kúzla, i keď vedel, že je to neúčinná snaha zabrániť Dumbledorovmu návratu. Vďaka prenikavému zahvízdaniu rezonujúcemu v jeho ušiach nadskočil a obrátil hrôzostrašný pohľad na Harryho, ktorý okamžite zložil flautu a zahryzol si do pery.

"Pardon," povedal Harry rýchlo, snažiac sa skryť flautu za chrbát. Skonfiškuje mu teraz jeho ocko tento darček a rozbije ho, tak ako by to určite urobil strýko Vernon?

Čertovský úsmev sa rozšíril na Snapovej tvári, keď dostal skutočne sadistický nápad. "Očividne potrebuješ vyučovanie hrania na tú flautu," povedal prísne tomu faganovi.

"Áno, pane," súhlasil Harry nešťastne. A teraz to príde - že "keďže na to nevieš hrať, nemáš pre to žiadne využitie, daj to sem a...PRÁSK!"

"Som si istý, že Hagrid bude rád, keď ťa bude môcť učiť," pokračoval Snape, v duchu sa chechtajúc. "Myslím, že by si mal obmedziť svoje hranie a hrať len v jeho chalupe, kým sa budeš učiť. Keď ho budeš navštevovať niekoľkokrát za týždeň, nepochybne budeš čoskoro schopný poriadne hrať." Toto by malo potrestať toho tupého obra za to, že dal tomu decku takú hlasnú hračku!

Harry sa okamžite rozžiaril. On bol taký hlúpy! Predstavil si, že jeho ocko by mu zničil darček, keď jediné čo urobil bolo, že mu navrhol spôsob, ako sa Harry mohol učiť. Objal svojho ocka dnes ráno už asi po tisíci raz. "Ďakujem, oci!"

Teraz, keď tu neboli žiadni diváci, Snape chcel tomu faganovi vrátiť rýchle objatie. "Áno, áno, v poriadku," povedal chrapľavo. "Hlúpe dieťa, povedal si to už asi stokrát."

"Ale toto je najlepší deň v celom mojom živote!" povedal Harry vzhliadnuc k nemu. "A to všetko len vďaka tebe."

Snape prehltol hrču v jeho krku. "Idiot. Nedochádza ti, že práve ty si za to zodpovedný? Keby si sa počas posledných týždňov nesprával poriadne, uisťujem ťa, že by si si dnes ráno pod stromčekom nenašiel nič, len pár kusov uhlia, alebo varechu, používanú na zadky neposlušných detí."

Dokonca ani Harry nebol oklamaný tou strašnou vyhrážkou a len sa zachechtal a zaboril hlavu hlbšie do hrude svojmu ockovi.

Snape vinil to špicaté malé čelo za ostrú bolesť vo svojej hrudi, ktorá ho oberala o dych. Zistil, že pomáha, keď sa trochu predkloní - fakt, že to potom vyzerá, že objíma toho malého spratka bol poľutovaniahodný, no nedalo sa pomôcť. Očividne potreboval urobiť čokoľvek, aby ten pocit zmiernil. Zistil, že má tvár zaborenú do toho strapatého mopu vlasov a pramienky ho šteklia na nose. Nemal na výber, len urobiť to najlepšie, aby svoju tvár odtiahol čo najďalej a pritlačenie pier k chlapcovmu skalpu vyzeralo, že pomáha.

Harry blažene vzdychol, keď ho jeho ocko poriadne objal a dokonca mu dal rýchly bozk na vrch hlavy. Nikdy si nemyslel, že dostane takúto odmenu, a tu to je - veľký jedenásťročný chlapec! - objímaný a hýčkaný. Pritúlil sa bližšie. Jeho ocko dokonca dával pozor na to, aby boli sentimentálni až potom, keď ostatní odišli. Harry by nechcel, aby profesorka McGonagallová videla, že sa túli ako štvorročný... ale nevzdal by sa tohto zážitku ani za všetky čokoládové žabky v Medových labkách.

Po dlhej chvíli pocit v Snapovej hrudi povolil natoľko, že bol schopný chlapca pustiť. Netrpezlivo sa pozrel na chlapcove vlhké líca a žiariace oči a privolal si vreckovky, aby toho fagana poutieral. Vážne! Tieto slzy šťastia extrémne lezú na nervy... aj keď aj on cítil pálenie v kútikoch očí. Možno že bude chorý. Áno. To musí byť ono. Deti boli neustále plné baktérií - bola to chrípka, nič viac.

"Oh!" Harryho oči sa rozšírili a zrazu sa vymanil zo zovretia svojho opatrovníka. "Skoro som zabudol!" Odbehol do svojej izby a Snape sa za ním mračil. Také nemožné decko! Furt pobehuje sem a tam.

Harry sa ponáhľal naspäť z izby a postavil sa pred Snapa, nervózne sa ošívajúc.

"Áno?" učiteľ elixírov zvedavo zodvihol jedno obočie. Ten spratok vyzeral, ako keby sa chcel priznať k nejakému zločinu, nervózne si hrýzol pery a s rukami za chrbtom - chránil si zadok pred hroziacou bitkou?

"Ja - ja -"

"ÁNO?" Snapova trpezlivosť sa rapídne míňala.

"Erm, ja - uh - totojepreteba," vyhŕkol Harry, nečakane mu podávajúc zvitok pergamenu, ľahkovážne previazaný pestrofarebnou stuhou.

Akokoľvek neobvyklé bolo dnešné ráno, zmienka o tom, že ten fagan mu dal darček, stačila na to, aby Snapa odhodilo dozadu, a on bol rád, že už sedel. "Toto je pre mňa? Od teba?" spýtal sa nevýrazne.

Harry prikývol intenzívne sa červenajúc a zízajúc do podlahy. "Asi si budeš myslieť, že je to hlúpe a tak."

"Hmmmm." Snape sa pozrel na zvitok. Keby bol Harry viac podobný svojmu otcovi alebo krstnému otcovi, bol by predpokladal, že je to len nejaký hlúpy žartík ako tie staré "vybuchujúce zvitky ", ale poznal toho chlapca dosť na to, aby vedel, že taká vec by Harrymu nikdy nenapadla. Potlačil svoje prekvapenie a potiahol za stuhu, netušiac nič o tom, že čoskoro zažije najväčší šok z celého dňa.

Rozvinul zvitok a v miernom prekvapení zodvihol obočie. Darček od toho fagana bol prekvapivo dobrý amatérsky nákres Severusa, doplnený esejou s názvom "Môj ocko ". Pozrel sa na Harryho, stále intenzívne skúmajúceho podlahu, a začal čítať.

 


Môj ocko,
písal Harry, nie je ako ockovia iných detí. Môj ocko si ma vybral po tom, čo som ho o to požiadol. Môj ocko je učiteľ elixírov, čo znamená, že je naozaj, naozaj múdry. Tiež je vedúcim Slizolinskej fakulty, čo znamená, že je aj naozaj veľmi rafinovaný - ale tým dobrým spôsobom. Stará sa o všetky deti v jeho fakulte tak isto, ako sa stará o mňa. Bol špiónom vo vojne proti Voldemoldovi a bol taký šikovný, že nikdy nezistili, že ich špehuje. Bol to práve on, kto vedel, že sa moji rodičia musia skryť, a snažil sa robiť to najlepšie, aby ich ochránil, dokonca aj keď nemal veľmi rád môjho otca, ale bol naozaj dobrým priateľom mojej mamy. Ale taký je môj ocko - on vždy robí správne veci, aj keď to nechce. Zachránil pre mňa môjho krstného otca, ale to je veľké tajomstvo, takže nebudem písať ako. Ale on to urobil len pre mňa a nie preto, že by mal rád môjho krstného otca, pretože vlastne nemá. Ale aj tak to urobil. A robí elixíry pre každého, kto ich potrebuje, ako Remus a madam Pomfreyová. Robí extra elixíry dokonca aj pre mňa, aby mi pomohol lepšie vyrásť a tak. Niekedy si želám, aby nebol učiteľom elixírov, lebo tie elixíry chutia odporne!

Môj ocko sa o mňa stará naozaj dobre. Celá jaho fakulta na mňa musí dávať pozor a keď sa niekto pokúsi ublížiť mi, jednoducho sa ho zbaví. On je veľmi silný a mocný. Tí Bystrohlavčania sa príliš báli zostať na škole, keď sa na nich hneval! Tiež mi dovolí postaviť sa sám za seba. Nemusím len tak sedieť a nechať ľudí ako Dudley, aby ma bili. Môj ocko mi povedal, že ak ešte niekedy uvidím Dudleyho a on sa ma pokúsi zbiť, môžem ho prekliať ako len budem chcieť! Povedal, že môžem prekliať aj strýka Vernona alebo tetu Petuniu - ale neviem, či by som to naozaj urobil. Asi by som jednoducho nechal môjho ocka, aby to urobil.

Veľa ľudí sa môjho ocka bojí. Myslím si, že je to kvôli tomu, že je naozaj vysoký a oblečený v čiernom a zazerá naozaj strašidelným spôsobom. Ale on nekričí a nehádže veci. Dokonca keď je nahnevaný, stále rozpráva veľmi potichu a používa veľké slová, takže sa nedá povedať, že by sa neovládal. Vie, ako dobre použiť slová a pozná veľa veľkých slov, takže treba najprv premýšľať o tom, čo povedal, predtým, než to človek pochopí. A niekedy ani nezistíte, že vás práve nazval hlúpym alebo niečo podobné, čo je dosť zábavné, ak o tom premýšľate.

Môj ocko musí byť v triede nepríjemný, aby sme neurobili nejakú hlúposť a neroztopili kotlíky, lebo to by bolo naozaj nebezpečné. Nie je to ako na Čarovaní alebo na Herbológii, kde sa nemôže stať nič zlé, aj keď niečo pokašleme. Elixíry sú naozaj cool a vybuchnú, ak spravíte čo i len maličkú chybičku. Môj ocko ma necháva pomáhať s prípravou ingrediencií. To je naozaj super. Všetky deti mi závidia a otravujú ma, aby mohli prísť a pomáhať tiež. Je zábavné vidieť všetky tie slizké a smradľavé veci a môcť ich krájať a pučiť. Môj ocko nás ale nenechá blázniť sa. Aj keď je poriadna zábava striekať bubotuberózový hnis na ostatných, povedal Ronovi, Dracovi a mne, že ak to urobíme ešte raz, nebudeme si môcť na druhý deň ani sadnúť. Hovorieva také veci a ľudia sa naozaj zľaknú, lebo si myslia, že to myslí vážne, ale on to vlastne tak nemyslí. On len nechce, aby sme sa správali ako hlupáci.

Vždy na mňa myslí a má ma rád. Myslí si, že som múdry a očakáva, že sa podľa toho budem aj správať. Preto sa niekedy nahnevá, keď urobím niečo hlúpe. Predtým mi nikdy nikto nepovedal, že som múdry. Ale môj ocko to vraví. Hovorí, že som príliš múdry, niekedy, ale viem, že si vlastne myslí, že je to dobre. Pomáha mi s domácimi úlohami a nenechal by ma flákať sa tak, ako to robia mnohé deti. Vždy mi povie, keď sa nesnažím robiť veci čo najlepšie, a potom sa dostanem do problémov. Vie mi povedať veci, pri ktorých mám pocit, že mám sotva dva centimetre, ale aj vtedy mi povie niečo milé, ako to, že som príliš múdry na to, aby som sa správal tak hlúpo. Tak aj keď sa na mňa hnevá, stále mi hovorí, že som múdry. Nikdy mi škaredo nenadáva, ani nehovorí, že som naničhodný alebo že si želá, aby som bol mŕtvy, tak ako to robili moja teta a ujo. A nedovolí mi, aby som si nadával do čudákov a podobne. Ak sa pozabudnem, naštve sa a aj by ma za to zbil. On naozaj nenávidí mojich príbuzných za to, čo mi robievali. Ja ich tiež nenávidím.

Môj ocko je ku mne a mojim kamarátom vždy milý. Nechá nás študovať v jeho byte, alebo v mojej izbe a je vždy veľmi trpezlivý, keď sa ho niečo pýtam, dokonca aj keď väčšina mojich otázok je dosť hlúpa, lebo ešte nie som zvyknutý na čarodejnícky svet. Ale aj napriek tomu si zo mňa nerobí srandu, nech sa spýtam čokoľvek. Niekedy sa mi ostatné deti smejú, keď niečo nepoznám, ale môj ocko to nikdy nerobí. Len si sadne a vysvetľuje. Nikdy nepovedal, že si želá, aby nikdy nebol súhlasil s tým, že bude mojim ockom.

Aj ostatných učiteľov tu mám rád - teraz, keď Quirrel odišiel - ale žiadny z nich nie je taký milý, ako môj ocko. Dal mi naozaj úžasnú izbu a naplnil ju všetkými možnými úžasnými hračkami a knihami a vecami. Skoro si želám, aby som sem mohol priviesť Dudleyho, iba raz, aby som mu ukázal, akú mám úžasnú izbu. Ten by mi naozaj závidel! Môj ocko mi tiež dal najlepšiu metlu na svete a nechal ma hrať v metlobalovom tíme aj po tom, keď som bol naozaj zlý. Kúpil mi nové oblečenie a spálil všetky Dudleyho staré veci, tak aby som nevyzeral smiešne a aby sa mi ostatné deti nesmiali tak, ako na mojej bývalej škole. Kupuje mi veľa darčekov, skoro tak veľa, ako dostával Dudley, ale Dudley dostával darčeky za to, že keby ich nedostal, tak by kričal, vrieskal a nariekal. Môj ocko mi dáva darčeky, aby mi ukázal, že som urobil niečo dobre a pre to, že ma ľúbi.

Môj ocko sa nenahnevá, ani keď ho požiadam, aby to povedal. Veľa chlapov by to nespravilo, ale môj ocko to vie povedať na rovinu. Môj ocko nemá rád, keď hovorím o tom, aký je dobrý. On je radšej anonymným a nenechá ľudí, aby sa dozvedeli o tom, aký je úžasný. Myslím si, že je to preto, že sa ľahko dostane do rozpakov.

Môj ocko je aj veľmi jemný. Dokonca keď ma bije, nikdy neudiera veľmi tvrdo, a nesáče ma a neťahá za vlasy ani nič podobné. Ale aj tak ma skoro vôbec nebije. Môj ocko väčšinou len hreší, alebo mi zoberie metlu, alebo ma nechá po škole, alebo mi prikáže napísať esej, či riadky za trest. Myslím, že najhoršie je to hrešenie. On vždy presne vie, čo mi má povedať, aby som zistil, že to čo som urobil bolo zlé, a potom si pripadám veľmi hlúpo a začnem plakať, ako keby som mal tri roky. Je to sranda, lebo ja som nikdy nesmel plakať, kým som žil u Dursleyovcov, tak som s tým prestal. Ale môjmu ockovi nevadí, keď plačem a tak som s tým znovu začal. A dokonca aj keď ho niekedy celého zasoplím a zamokrím, nenahnevá sa. Nikdy mi nepovie, že som ako malé dieťa, ani sa mi nevysmieva a ani ma nebije, kým neprestanem plakať. Len ma objíme, alebo potľapká po pleci a počká, kým prestanem sám. Nikdy ma nenechá samého, keď plačem, dokonca ani keď som urobil niečo zlé.

On vôbec nie je dievčenský - povzbudzuje ma a podporuje a niekedy mi capne po zadku, ale robí to tak, ako chlapi, aby boli priateľskí, nie aby to bolelo. Na to dáva obzvlášť veľký pozor. Dokonca aj keď je nahnevaný a zbije ma naozaj, viem, že to ide urobiť. Nikdy sa za mnou nezakráda ani nepredstiera, že nie je nahnevaný, keď je. Môj ocko mi vždy povie pravdu, aj keď je to niekedy strašidelné. Môj ocko mi verí. Hovorí mi veci, ktoré by väčšina dospelých deťom nikdy nepovedala. Vie, že dokážem udržať tajomstvo a nikomu ho nikdy nepoviem, ani keby mi trhali nechty alebo niečo podobné. Považuje ma za dospelého - no, tak trochu. Myslím, že mi nepovie úplne VŠETKO - a naštve sa, keď to urobí Tichošľap - ale nespráva sa ani, ako keby som mal štyri roky a nepoznal rozdiel medzi naozaj dôležitými vecami a tým, na čom nezáleží. Dôveruje mi, že urobím to, čo mi povie. A ja dôverujem jemu. Viem, že je múdry a postará sa o mňa a udrží ma v bezpečí. Dôverujem môjmu ockovi. Pri ňom sa cítim bezpečne.

Niekedy, keď niečo chcem urobiť a on povie nie, tak sa hnevám. Ale zvyčajne má pravdu on. A zvyčajne si na to spomeniem a urobím to, čo chce on. Ale aj keď zabudnem, on ma neznenávidí. Len mi vysvetlí, čo som spravil zle (a potom ma potrestá) a tým to končí. Niekedy je pre mňa ťažké spomenúť si počúvať ho, ale už sa zlepšujem. A keď sa ho opýtam, prečo vraví nie, väčšinou mi to vysvetlí a potom vidím, že má pravdu. Niekedy si aj tak myslím, že sa mýli, ale to už odviedol moju pozornosť na niečo iné a zabudnem, čo som chcel. Ako som povedal, môj ocko je poriadne rafinovaný! Dokonca aj na Slizolinčana!

Keď vyrastiem, chcem byť ako môj ocko. Chcem byť odvážny a silný ako on. Chcem pomáhať ľuďom, tak ako on. Chcem byť múdry a vedieť prakticky všetko ako on a chcem, aby ma ostatní rešpektovali, tak ako rešpektujú jeho. A keď budem mať deti, budem sa o ne starať tak, ako sa on stará o mňa, tak ako že na nich záleží a sú dôležité. Raz mi ujo Arthur povedal, že ja vlastne nerozumiem, akí sú ockovia. Myslel som si, že ockovia vás buď zbijú za to, že ste zlí, ako to robieval strýko Vernon mne, alebo vám dajú kopu darčekov a odmien, ako to robil strýko Vernon s Dudleym. Ale teraz už viem, aký je dobrý ocko, lebo môj ocko mi to ukázal.

Trvalo mi dlho, kým som uveril, že môj ocko ma ľúbi. Nemyslel som si, že by deti mohol ľúbiť niekto iný, než len ich vlastní rodičia, to som si myslel, že odkedy sú moji rodičia mŕtvi, nikto ma nikdy nebude ľúbiť. Ale môj ocko mi ukázal, že som sa mýlil. On ma ľúbi a ubezpečuje ma o tom. Hovorí, že ma ľúbi a tiež mi to dáva najavo. Dokazuje mi to každý deň. Ja som naozaj šťastné dieťa.

Ľúbim môjho ocka.

 

Milý ocko, nevedel som, čo ti mám dať na Vianoce, tak som sa spýtal profesorky McGonagallovej. Povedala mi, aby som napísal esej. Neviem prečo, lebo ty už musíš číťať veľa veľa esejí od študentov. Najprv som si myslel, že by si radšej dostal nejaké ingrediencie do elixírov, ale ona povedala, že táto esej by sa ti páčila oveľa viac. Nemohol som nechať nikoho, aby si ju prečítal, lebo je tu niečo o Tichošľapovi a tak, takže som sa jej nespýtal, či som to urobil dobre. Dúfam, že sa ti páči, ale ak nie, stále ti môžem kúpiť nejaké ingrediencie do elixírov, ak by si ich dostal radšej.

 

S láskou

                 Harry

 

Dokonca jeho železná kontrola bola nedostatočná a Snape musel vyhlásiť, že dostal náhlu strašnú chrípku, aby vysvetlil jeho uslzené oči a usoplený nos tomu ustarostenému faganovi. Potom samozrejme, Harry okamžite privolal madam Pomfreyovú a škriatkov, ktorí ho nútili konzumovať odporné elixíry a hromadu horúcich nápojov. "Je to naozaj zlé," Harry znepokojene informoval Poppy. "Potreboval asi dve vreckovky, kým mu to trochu prešlo!"

Poppy prezerala svoje snímky a ostro sa pozrela na zazerajúceho učiteľa elixírov. "Hmmmm. Áno, no, myslím si, že teraz sa už rýchlo zotaví, pán Potter. Možno by pre neho však bola najlepšia chvíľka kľudu. Poviem riaditeľovi, aby vás nečakal vo Veľkej sieni skôr, než večer."

Tieto novinky značne rozjasnili Snapovu náladu a Harry bol uistený okamžitým "uzdravením". Snape bol dokonca schopný presvedčiť toho fagana, aby strávil poobedie stavaním snehuliaka spolu s Hagridom a ostatnými študentmi, čo mu zaistilo súkromie, aby si mohol tú esej prečítať ešte niekoľkokrát. Obrázok si odložil do svojej spálne - aby ho Albus nevidel a nemyslel si, že znežnel - ale esej odložil k Lilynmu svetru, aby bola v bezpečí. Boli to jeho dve najcennejšie veci, ktoré mal, aj keď nemal záujem tento fakt niekomu prezradiť. Nikdy.

05.02.2013 10:50:15
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one