Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované všetkým trpezlivým čitateľom
 
 
Harry si veľkolepo užíval návštevu u Weasleyovcov, aj keď z času na čas mu chýbal jeho ocko a ticho ich bytu. Táto tieseň však netrvala dlho, každopádne, jeden či druhý z klanu ryšavcov ju rýchlo prerušil ponukou na nejakú činnosť. Harry začal zisťovať, že byť v strede obrovskej rodiny, znemožňuje nudu na dlhý čas, aj keď niekedy mu zo všetkého toho hluku poriadne zvonilo v ušiach.
To že Bill a Charlie boli doma bolo veľmi zábavné a Harry ich začal oboch zbožňovať, ale jeho prvých pár dní v Brlohu bolo trochu náročných. Všetok ten rámus, ktorý vznikal, takmer bez konca, mu najprv dosť pripomínal Dudleyho poľovanie na Harryho alebo Vernonovo nahnevané kričanie, no Harry rýchlo zistil, že žiadny z Weasleyovcov vlastne nebol zranený. Samozrejme, jeho vnútorný nepokoj bol pochopiteľný, vďaka kriku a vreskotu, ktorý zvyčajne sprevádzal všetky aktivity. Keď Bill - stále sa zbavujúci žltého peria, kvôli žartíku dvojičiek - schmatol oboch za rameno a vytiahol ich v pyžamách a bosých von, kde im obom vydrhol tváre snehom, okná sa triasli z toho, ako zavýjali. Keď Molly zistila, čo sa stalo, zistil, že jej zdravé pľúca sú dedičstvom od matky.
Dokonca aj potom čo bolo jasné, že bitky neboli nič viac ako dobrá zábava a hlučná hra, Harry sa stále držal späť, neistý či má privítať takéto aktivity, alebo sa má obávať Mollyinho hnevu. To trvalo celých 48 hodín, keď sa strhla obrovská guľovačka a dokonca aj Arthur a Molly zabudli na dospelácku dôstojnosť a pridali sa. Nikto nebol ušetrený a Harry - a dokonca aj Percy - boli zatiahnutí do boja. Harryho rýchlosť a svižnosť z neho urobili ťažký cieľ, ale Charlie nakoniec zanechal všetku jemnosť a jednoducho ho premohol v prekvapivo jemnom výpade. Ginny okamžite pribehla na jeho záchranu, jej obdiv hrdinu zvaného tiež Chlapec Ktorý Prežil sa už dávnejšie zmenil na oveľa realistickejšiu a skutočnú náklonnosť ku kamarátovi jej brata a nahádzala zopár hrstí snehu Charliemu za krk skôr, než ju stihol schmatnúť. Teraz, s jedným krútiacim sa, kopajúcim a štípajúcim dieťaťom pod každou pazuchou, Charlie vstal a - so žiarou v očiach - zabočil k hlbokému snehovému záveju.
"Nieeeeeeeee! Charlie, nerob!" vrieskala Ginny, vidiac, čo si pre nich nachystal. Harry zúfalo hľadal pomoc, ale Ron a Percy obhadzovali Arthura snehovými guľami, kým dvojičky sa zúfalo snažili pomstiť sa Billlovi za predošlé umytie ich tvárí v snehu.
Charlie sa diabolsky zachechtal a zastavil, krútiac sa zo strany na stranu, aby nabral švung a hodil jeho dvoch nedobrovoľných pasažierov do záveja pred ním. Harry a Ginny sa snažili vymotať sa z jeho zovretia, ale Charlie bol zvyknutý na zápasiace dračie mláďatá a tak bola ich snaha márna. Práve, keď si Harry myslel, že už poletia vzduchom, Molly sladko zavolala, "Oh, Charlie, zlatko!"
Všetky tri hlavy sa prekvapene otočili, aby videli, ako sa na nich Molly usmieva niekoľko yardov od nich. Ukázala hore a všetci vzhliadli, aby videli obrovskú kopu snehu vznášajúcu sa kúsok nad Charlieho hlavou. Okamžite vytreštili oči, Molly zrušila vznášajúce kúzlo a s veľkou spokojnosťou sledovala, ako všetci traja zmizli pod horou snehu.
Chvíľu im trvalo, kým sa vyhrabali von - vypľúvajúc sneh a so škodoradosťou svietiacou v ich očiach - a potom zabudli na všetko predošlé nepriateľstvo a všetci traja sa obrátili proti spoločnému nepriateľovi. "Chyťte ju!" zreval Charlie a Ginny s Harrym vykríkli vojnový pokrik, keď sa rozbehli za vysokým ryšavcom a utekajúcou, smejúcou sa Molly.
Toto viac menej odstránilo Harryho zábrany a pomaly sa uvoľnil a užíval si všetok ten zmätok, keď plynul okolo neho, príležitostne vypukujúci nad jeho hlavou. Stále trochu stuhol, keď starší chlapci vyrazili po dvojičkách - ktoré, ako obvykle, využívali prázdniny ako zámienku pre testovanie ich najnovších žartíkov a pri tom každého privádzali ku šialenstvu - ale mohol si byť istý, že nasledujúce výkriky boli spôsobené štekliacim kúzlom a nie brutálnou bitkou. Dokonca aj keď Charlie alebo, oveľa častejšie, Bill nakoniec stratil trpezlivosť a chytil dvojičky, aby ich poriadne vyplieskal, bolo jasné, že hlasný krik a poskakovanie držiac sa za zadok, bolo skôr kvôli ich záľube dostať všetku pozornosť, než kvôli skutočnému utrpeniu. Harry si tiež všimol, že ich šibalstvá boli väčšinou namierené proti ich starším bratom a usmial sa pri ďalšom dôkaze, že dvojičky boli viac Slizolinčanmi, než si kto kedy všimol.
Čo si Harry nevšimol bolo, ako opatrne sa všetky Weasleyovie deti snažili zabrániť tomu, aby na neho skočili odzadu, alebo aby urobili niečo, čo by ho mohlo prekvapiť. Aj keď iba Ron mal Harryho dôveru, Snape objasnil Molly a Arthurovi, že Harry ešte stále neprekonal jeho pobyt u Dursleyovcov, a tí zasa povedali svojim deťom dosť na to, aby objasnili, že Harryho nesmú napádať odzadu ani ho do niečoho nútiť. Dokonca aj dvojičky pochopili, že Harry je neprístupný a aj keď nepoznali všetky detaily, vedeli dosť na to, aby si uvedomili že: a) mohli by toho chlapca vážne rozrušiť nepremysleným žartíkom a b) ich rodičia by ich zabili, keby to urobili. Arthurova ostrá zmienka o tom, čo nasledovalo potom, keď sa snažili prinútiť malého Ronnieho, aby urobil Neporušiteľnú prísahu, bola viac než dosť na to, aby ich presvedčila, že toto bolo ďalšie rodičovské nariadenie, ktoré treba poslúchať bez ďalších otázok.
Ron a Ginny boli ušetrení rodičovskej prednášky, ale Ron - tak že o tom nevedeli jeho rodičia - povedal svojej sestre, že Harryho život bol sotva idylickou rozprávkou Chlapca Ktorý Prežil a tak ak trvá na tom, že sa k nemu bude správať ako k idolu, zahanbí oboch, seba aj Harryho. Ginny bola dosť rozumná, aby si domyslela to, čo Ron nepovedal, a jej strach a hanblivosť sa zmenili na čistú starostlivosť, ktprá zo začiatku zarazila jej bratov aj Harryho. Ako výsledok, medzi Mollynymi a Arthurovmi prísnymi príkazmi a pod Ginnynim ostrozrakým dozorom, Weasleyovskí chlapci si dávali veľký pozor, aby pri ich búrlivosti Harryho nevyplašili.
Objekt všetkej tejto starostlivosti si to absolútne neuvedomil, a tak sa Harry šťastne prispôsobil životu medzi Weasleyovcami, zažívajúc po prvý raz chaos a radosť veľkej, šťastnej rodiny.

óóóóóóó

 
Aj keď sa Harrymu podarilo zabrániť veľkým problémom počas návštevy u Weasleyovcov, neobišiel z toho úplne bez ujmy. Ku koncu jeho návštevy, demonštroval svoje pohodlie v Brlohu tým, že sa pridal k Ronovi a Ginny v zúrivej bitke proti dvojčatám, vyvolanej snahou dvojčiat vyplašiť Rona dosť realisticky vyzerajúcim umelým pavúkom. Fred a George boli sklamaní, keď zistili, že ich najmladší brat má teraz silných spojencov v Harrym a Ginny (ktorí dostali súkromné hodiny od Billa, kde ich naučil niekoľko skutočne zákerných kliatob). Obývačka skončila v troskách po záverečnom boji a všetkých päť detí skolčilo v posteli hneď po večeri.
"Dvojčatá tiež skončili s boľavými zadkami za to, že všetko začali a za to, že sú dosť starí na to, aby mali rozum," vysvetlila Molly pri šálke čaju, keď Snape prišiel o dva dni neskôr vyzdvihnúť Harryho, "ale keďže Ron a Ginny boli potrestaní len skorým odchodom do postele, zdalo sa mi vhodné urobiť to isté aj s Harrym a nepotrebovala som ťa o tom informovať."
"A dvojčatá sa nepokúšali o odplatu?" spýtal sa Snape zamračene. Očakával by, že Fred a George budú naštvaní, keď dostanú taký ponižujúci, nevraviac o tom, že bolestivý trest. Bolo by pochopiteľné, keby svoj hnev obrátili proti mladším deťom.
"Keby sme držali nenávisť -" pípol Fred, nečakane vstupujúci do kuchyne so svojim dvojčaťom poboku.
"- zakaždým, keď dostaneme bitku -"
"- minuli by sa nám súrodenci - "
"- už veľmi dávno, profesor."
"Okrem toho, aby sme boli úplne čestní -"
" - my sme to začali. Lenže sme nečakali -"
"- že Harry a Ginny sa do toho tak zapoja."
"Ale keď už sa pridali - "
" - my sme sa tak nejako nechali uniesť -"
" - a veľmi dobre sme vedeli - "
" - keď vzbĺkol stromček - "
" - že za to schytáme."
"Vy ste spálili váš Vianočný stromček?" odpovedal Snape neveriaco.
George sa usmial, keď vypil dva poháre tekvicového džúsu. "Nie zámerne."
"A Vianoce v podstate skončili," poukázal Fred, zobral si za hrsť vianočných koláčov z misky na pulte.
"To bola tá najhoršia škoda," zapojila sa Molly rýchlo. "Všetko ostatné potrebovalo len dobre vyčistiť, čo urobili deti. Bez pomoci mágie."
Snape sa zamračil. Po tom, čo bol Harry vychovávaný ako domáci škriatok, nechcel, aby bol chlapec vystavený ďalším čistiacim povinnostiam.
"Vlastne sme pri tom strávili - "
" - naozaj perfektný čas," uznali dvojčatá pomedzi chrústanie keksíkov.
"Potom sme sa už na seba nehnevali - "
" - Mamin krik nás ohlušil všetkých rovnako - "
" - a krpci počuli, ako nás zmlátili - "
" - a Ron zistil, že to bolo aj za toho pavúka - "
" - takže už nebol dôvod pre ďalšiu bitku a my - "
" - sme si z toho spravili hru."
Snape bol prekvapený tým, ako filozoficky akceptovali dvojčatá to, že dostali, aj keď premýšľal nad tým, že vďaka ich záľube v žartíkoch, je to zrejme rutinná záležitosť.
"Chlapci, choďte povedať Harrymu, že na neho čaká profesor Snape," Molly prikázala a dvojčatá vybehli von. "Už sú naozaj starí na bitku," povedala, čítajúc Snapove myšlienky s ľahkosťou, ktorá znalca Oklumencie zaskočila, "ale muselo to byť buď toto, alebo zákaz navštíviť Featherbee's flying arénu včera, a tak by boli zničení, že zmeškali niečo také. Vlastne som im dala na výber a tak obaja dobehli, aby sa stretli s mojou varechou." Zachechtala sa, spomenúc si na to, ako George dobre uvítal varechu, kým Fred sa zohol a vyzývavo krútil zadkom. Po poltucte buchnátov, ich veselosť bola len predstieraná, ale ani raz nenamietali.
Ich návrat do obývačky, kde boli traja mladší už zaangažovaní do upratovacích povinností, bol sprevádzaný len minimom trápnosti. Fred a George vstúpili, pohybujúc sa meravo a s červenšími tvárami než obvykle. "Prepáč, Ron," ponúkol George okamžite, prvý raz úplne seriózne.
"Prepáč," povedalo jeho dvojča.
"Ste OK?" spýtal sa Harry s obavami. Brloh nebol absolútne zvukotesný a tie buchnáty zneli odporne tvrdo, nehovoriac o výkrikoch, ktoré ich sprevádzali. Samozrejme, dvojičky boli teraz skoro také vysoké, ako Molly, ale ak grimasy na ich tvárach neboli predstierané, tak tá bitka nebola len symbolický trest.
Harryho zadok pálil zo solidarity. Nebolo to tak dávno, keď býval u Dursleyovcov a veľmi dobre si pamätal, ako veľmi dokázalo bolieť iba pár buchnátov. Cítil príval lásky k jeho ockovi pri pomyslení na to, že sa nikdy viac nebude musieť báť, že znova dostane takú bitku, dokonca ani keby to bol on, kto spálil ten stromček.
Jeho ocko by nedovolil nikomu inému, aby zbil Harryho, ani tetušku Molly ani Tichošľapa, áno nikoho a jeho ľahké capnutia neboli také, že by sa ich musel báť. Samozrejme, Harry sa bál sklamania jeho ocka a bol veľmi veľmi rád, že dvojičky sa priznali, že to bolo ich kúzlo, ktoré podpálilo stromček. Bol si úplne istý, že keby sa nepriznali, tetuška Molly by cítila povinnosť, potrestať všetky deti rovnako, a on vedel, že jeho by nezbila, ale zavolala by jeho ocka. To by znamenalo okamžitý koniec Harryho návštevy, a aj keď návrat domov do Rokfortu by nebol nepríjemný trest, Harry netúžil po návrate s hanbou.
Upratovanie obývačky spolu s mladými Weasleyovcami bolo iba fér - nakoniec, on a ostatní narobili ten neporiadok - a to že hneď po večeri musel ísť spať, tiež nebol až taký strašný trest. On a Ron mali spoločnú izbu, a tak predpokladal, že sa budú len rozprávať, kým nezaspia. Oh, Ron sa strašne sťažoval, ale Harry vedel, že je to len pre šou a že tomu ryšavcovi tiež odľahlo tak ako jemu, že dvojičky akceptovali dopad ich viny. Nakoniec, ak by v hádke a naozaj naštvali tetušku Molly, mohla by zrušiť zajtrajší výlet a to bol príliš hrozný scenár.
"Hej," Ginny zopakovala jeho otázku dvojčatám. "Ste v poriadku? Mama vyzerala byť fakt naštvaná."
"Naše rite by povedali niečo iné -"
"- ale sme v poriadku," uistili mladšie deti.
"Ale mrzí nás to, Ron - "
" - tá vec s pavúkom fakt nebola smiešna."
Ron sa na minútu zahryzol do pery a potom pokrčil ramenami. "Ukážete mi váš špeciálny odrážačský pohyb, keď budeme zajtra v aréne a bude to vyrovnané," navrhol veľkoryso.
"Stále s nami môžete ísť, však?" spýtala sa Ginny zvedavo. Dvojičky mohli byť neuveriteľne otravné, ale stále boli súčasťou rodiny a výlet do arény by bez nich nebol to isté.
Fred si pošúchal zadok a zavrčal. "Prečo si myslíte, že sme dostali tou obávanou varechou?"
"Buď to, alebo zostať zajtra doma, a radšej sme každý dostali dva tucty buchnátov, ako zmeškať lietanie," vysvetlil George, i keď aj on zakňučaal, keď si jemne masíroval jeho ubolený zadok.
"Koľko ste dostali?" spýtal sa Ron zvedavo.
"Každý šesť," vzdychol George. "Dosť na to aby to dnes šialene bolelo, ale zajtra pri lietaní to bude fajn."
Ron sa zasmial. "Vy budete fajn už pri večeri."
"Oh, naozaj? Len - "
"- počkaj, kým ty pocítiš - "
" - tú obávanú varechu, malý braček."
"Potom nám môžeš povedať ako dlho - "
" - to trvá."
Ron vyzeral zarazene. "Naozaj? Ale ja myslím, že tá vec s pavúkom nebola až tak zlá."
George len ukázal na obhorený pahýľ v rohu miestnosti.
"Oh. Ozaj." Ron sa začervenal.
"Čo ešte budeme robiť zajtra v aréne?" spýtala sa Ginny lačne. "Okrem Metlobalových pohybov, myslím."
A to bolo všetko. Živá diskusia o najočakávanejšej odmene zmazala pretrvávajúcu nevraživosť a v skutočnosti ten výlet do Featherbee's arény bol úplne taký perfektný, ako deti očakávali. Bol tam pomocný personál, vyučujúci Hermionu a Nevilla a mnoho nelietajúcich aktivít, že deťom sa minula energia oveľa skôr, ako stihli vyčerpať všetky atrakcie arény. Harry a jeho priatelia mali skvelý deň a staršie deti tiež. Dokonca Bill a Charlie si našli prekvapujúce množstvo aktivít, ktoré si užívali, ako aj množstvo atraktívnych čarodejníc, o ktorých sa rozprávali.
Vyskytla sa len jedna drobná kríza, keď sa dvojičky, intoxikované konverzáciou s dvomi peknými americkými slečnami, rozhodli, že zapôsobiť na ich novú známosť je dôležitejšie, než férová hra. Ron, Harry a Draco chceli vyskúšať "Prelet cez hurikán", kde je nutné pilotovať metlu cez simulovanú veternú smršť, ale dvojičky blokovali vstup, príliš zamestnaní konverzáciou na to, aby si niekoho všimli.
"Oi, George, Fred! Vypadnite. My sme na rade!" dožadoval sa Ron, sotiac najbližšie dvojča. Prekvapene odstúpil pri jeho naštvanom pohľade, ktorý na neho vrhol.
"Deti!" povedal Fred s príliš ľahostajným úsmevom, keď sa otočil späť ku američankám. "Také malé otravy."
"Straťte sa," zavrčal George pomedzi zaťaté zuby a otočil sa k čarodejniciam so širokým úsmevom. "Tak - kde sme to skončili?"
Jedna dievčina, blondýnka, sa usmiala. "Akurát sme hovorili, ako veľmi si výlet sem užívame."
"Milujeme váš prízvuk," rozplývala sa druhá. "Povedzte nám niečo!"
"No, my si myslíme, že váš  prízvuk je tiež pekný," povedal Fred, pokúšajúc sa hovoriť o čosi hlbším hlasom.
"Blbosť! My nemáme prízvuk!" povedala mu jedna, hravo ho buchnúc do ramena.
"Tak, erm, kam chodíte do školy? My chodíme na Rokfort - najlepší v Európe, viete," povedal George ohnúc ramená a prisunul sa bližšie ku blondýnke.
"Oooooh. O tom sme počuli. Je to ako hrad, nie?" Vzrušene zapišťali, keď dvojčatá prikývli. "To je také perfektné! Aké to je? Máte tam veľa duchov?"
"Oh, isteže," povedal Fred nedbanlivo. "Prakticky neprejdeš po chodbe bez toho, aby si cez niekoľkých prešla. A tiež máme poltergeistov."
"My máme len jedného ducha," našpúlila sa brunetka. "Zabilu ju počas Salemských súdnych procesov s čarodejnicami a stále sa sťažuje, ako veľmi jej chýba jej mačka. Nie je s ňou zábava."
"Tak vy ste, akože dvojičky?" opýtala sa blondýnka, ukazujúc od jedného k druhému. "Lebo vy akože naozaj, vyzeráte rovnako."
"Sme dvojičky," povedali dvojičky naraz, nadvihujúc obočie podobne ako Sirius Black.
"Oooooooh! Aj my sme sestry!" zapišťali dievčaté vzrušene.
Ron, Harry a Draco na seba zažmurkali, znechutení ich konverzáciou.
"Prečo rozprávajú tak smiešne?" spýtal sa Draco Rona.
"Čo myslíš?" opýtal sa Harry. "Veď hovoria normálne."
"Práve to myslím. Obvykle sa navzájom prerušujú a dokončujú si vety, ale teraz rozprávajú ako normálni ľudia."
Ron pokrčil ramenami. "Asi kvôli tým dievčatám, myslím." Obaja zdieľali jeho znechutený pohľad.
"No tak, George! Nechaj nás prejsť!" rozhodol sa Ron skúsiť znova. "Poviem to mame," zakňučal, potiahnuc za habit jedného zo svojich bratov.
Dvojčatá sa na neho ani len nepozreli, aj keď ten bližšie stojaci schmatol jeho rameno v nevraživom, ale diskrétnom zovretí. Ron skríkol a rýchlo odišiel.
Mladší chlapci sa nešťastne vliekli na prízemie, Ron potláčal slzy a masíroval si ubolené rameno. "Stále je tu mnoho iných jázd," pokúsil sa Harry energicky povzbudiť ostatných, ale aj on bol sklamaný.
"Čo sa deje, deti?" Percy a Jonesová, ruka v ruke, prišli ku nim. "Vyzeráte poriadne smutne na to, že ste uprostred zábavného parku."
Ron fňukol a Percy sa nahol bližšie. "Čo sa stalo s tvojim ramenom?"
"Jeden z tvojich bratov ho udrel," povedal Draco naštvane. "A blokujú tamtú jazdu! Len preto, že chcú zapôsobiť nejaké blbé štetky - erm, nejaké pekné mladé dievčatá z Ameriky," okamžite pozmenil svoje slová pri pohľade na Jonesovej výraz. "Pardon!" dodal, aby to napravil.
"No bolo to skôr stlačenie, ako úder," objanil Harry, "ale bolo to dosť tvrdé, a my sme nechceli nič iné, len si ísť zajazdiť."
Percy sa zamračil, ale Jonesová ho potľapkala po ramene. "Čo keby som sa porozprávala s tvojimi bratmi, kým ty dáš do poriadku tvojho brata? Nie že by to naozaj potreboval - po tom, čo zdolal trola, mal by byť poriadne odolný, nie?" žmurkla na Rona.
Ron sa naparoval pri jej slovách, a jeho slzy zázračne uschli. Jonesová mala pravdu - nie že by dvojčatá niekedy čelili trolovi! To oni boli deti, nie on.
Jonesová prešla ku dvojičkám a sestrám z Ameriky, ktorí boli ponorení do konverzácie. "Hej, kamoši, prečo nejdete do bufetu aj s mladými dámami?" navrhla prívetivo. "Nechajte aj prvákov, nech si zajazdia!"
Motivovaní adolescentnou mužskou odvahou a testosterónmi vyvolanou hlúposťou, dvojičky ignorovali príležitosť vypadnúť. "Odpáľ, Jonesová," povedal Fred, jeho úspech s američankami mu dodal katastrofálnu odvahu. "Teraz nie sme v škole - nemôžeš nám hovoriť, čo máme robiť."
"Aj vaša škola má prefektov?" spýtal sa George Američaniek s drzým pohľadom na Jonesovú. "Naši sú otrasní - panovační a namyslení."
Jonesová zúžila oči, ale jej hlas zostal rovnaký. "Vedeli ste o tom, že profesor Snape toto klasifikuje ako školský výlet? To znamená, že mám právo použiť moju prefektskú autoritu mimo Rokfortu."
George prevrátil očami, povzbudený úsmevmi Američaniek. "Oooooh, 'prefektská autorita'. Už sa celý trasiem!"
"Choď sa muchlať s Percym, Jonesová - my tu máme prácu. Odídeme odtiaľto, až keď sa nám zachce," povedal Fred naduto, unesený zbožnými pohľadmi mladých Američaniek. Obe dvojičky sa jej otočili chrbtom v neomylnom geste odporu a nerešpektu.
Jonesová sa neobťažovala odpovedať. Jednoducho vytiahla prútik, mávla ním a zašepkala kúzlo, potom odišla.
"Už odišla?" zašepkal Fred Georgeovi.
George sa rýchlo potajomky pozrel ponad plece. "Odchádza k Percymu a deťom," zašepkal a nevýslovne mu odľahlo a obaja si vymenili výťazné pohľady. Porazili Jonesovú! To z nich spraví legendy Rokfortu!
"Tak, erm, ako dlho zostanete v Anglicku?" spýtal sa George nádejne.
"Hej, možno by sme sa mohli stretnúť a - hik!" Fred sa strhol v nečakanej štikútke a bol frustrovaný, keď na neho Američanky pobavene hľadeli a vybuchli hlasným smiechom. Otočil sa k svojmu bratovi a videl, že George na neho hľadí s odporom.
"Si jasno modrý!" zašepkal George a Fred pozrel dolu a zistil, že vlastne zmenil farbu na čiastočne fluorescentný odtieň modrej.
"Čo do -" Fred sa otočil a zízal na Jonesovú, potom spoza seba počul ďalšie hik!, otočil sa a videl ako na seba nešťastne hľadí jasno zelený George. Američanky sa opierali o stenu a vrieskali od škodoradosti.
"No," podarilo sa Fredovi usmiať sa, "mohlo to byť horšie. Na Jonesovú, toto nie je tak zlé - hik!" Ustarostene sa pozrel dolu, no prekvapene zistil, že je opäť normálny. Uľahčene si vydýchol. Na Jonesovú to bolo naozaj veľmi jemné varovanie.
Keď videli, že sa vrátil do normálu, úsmevy Američaniek zmizli. "Bolelo to?" opýtala sa blondýnka zvedavo. "Vyzeral si naozaj smiešne!"
"Nie," povedal Fred s čertovským úsmevom. "Všetko pre dobrú zábavu."
Američanky začali tárať o nejakých pamiatkach, čo navštívili a Fred najprv slušne počúval, ale potom si uvedomil, bodavú bolesť na svojom zadku. Ošíval sa tak diskrétne, ako to en šlo, ale bolesť sa len zväčšila. A zväčšovala. "Erm, George, myslím, že vy sme mali ísť na záchod," povedal horúčkovite naznačoval svojmu bratovi.
George na naho naštvane pozrel. "Ak potrebuješ ísť, tak už bež," zasyčal. "Ja sa práve rozprávam!" S úsmevom sa otočil späť k hnedovláske. "Hovorila si, že sa ti naozaj páči veža?"
"Iste! Všetky tie poklady? A tí duchovia boli takí... strašidelní!" dramaticky sa striasla a Georgove oči padli na jej hruď.
"Ja - erm - " od premýšľania nad odpoveďou ho zachránila štikútka! A potom sa aj on vrátil k svojej normálnej farbe. "Tak!" zažiaril. "Je to lepšie! Teraz, čo tak Harrod's? Boli ste tam? Magické krídlo, myslím."
Fred, teraz prešľapoval z nohy na nohu, čakal a ani nie za 10 sekúnd, Georgova živá diskusia utíchla a na tvári sa mu zračilo rozrušenie. Potom nasledoval zdesený výraz pochopenia a horúčkovite sa pozrel na svojho brata. "Erm, mali by sme ísť!" vykríkol. "Hneď sme späť!"
Zanechajúc prekvapené dievčatá v pozadí, dvojčatá bežali na najbližšiu toaletu, obaja sa držali za zadky. Keď už boli na vďaka Merlinovi prázdnom WC, strhli si nohavice a spodky, len aby videli, že na zadkoch nič nemajú. "Ale to páli!" zavýjal Fred, divoko sa škrabúc.
"Je to horšie ako dračie kiahne," súhlasil George ufňukane, škrabúc a krútiac sa.
"Čo - hik! - budeme robiť? Myslím, nemôžme vyjsť na verejnosť a takto si škrabať zadky!" Povedal Fred a potom stíchol. "Hej. Prestalo to."
"Hej, ale teraz si žltý." Georgeov výraz sa neuvoľnil, kým sa škrabal kvôli tomu pekelnému páleniu, ktoré ho stále mučilo.
Fred zbledol tak, ako mu len jeho pestré sfarbenie dovolilo. "Nepredpokladáš, že to takto zostane, striedanie medzi šialenými zmenami farby a škrabaním zadkov?"
George sa na neho len pozrel. "To je - hik! - Jonesová, pamätáš?"
Fred zavrčal. A zaštikútal.
Nakoniec museli opustiť bezpečie toaliet kvôli návalu starších chlapcov, ktorí uvítali ich zjavy chechtaním a hrubými poznámkami. Dvojičky utiekli, nešťastní zistením, aké nepríjemné je bežať pred staršími chalanmi. Snažili sa nájsť nenápadný kútik, ale ich pestré farby a sociálne neprípustné škrabanie garantovalo, že priťahovali nechcenú pozornosť.
"Mami! Pozri na tých smiešnych chalanov! To sú klauni?" vykríkol jeden štvorročný chlapec ukazujúc na nich.
"Škrabú sa ako opice v zoo!" podotkol ďalší nahlas.
Dvojičky vrhali zúfalé pohľady na rapídne sa zväčšujúci zástup ľudí, ale ak dúfali v bratskú solidaritu, boli smutne sklamaní. Charlie a Bill sa od smiechu nemohli ani pohnúť, kým Harry a jeho kamoši potešene zavýjali. Percy vyzeral neznesiteľne arogantne a Jonesová - oh, Merlin, nie! - Jonesová mala fotoaparát.
Nemý pohľad preletel medzi nimi a potom sa dvojčatá rozbehli pomedzi ľudí a padli na kolená pred Jonesovou. "Prosím, prosím," prosíkali ponížiac sa pred ňou. "Ospravedlňujeme sa!"
Jonesová sa doširoka usmiala a pozrela sa na hodinky. "Vydržali ste 23 minút. To je dosť dobré," položila im kompliment, potom sa otočila k ostatným. "No, priatelia, čo si myslíte? Mám ich prepustiť, alebo si myslíte, že si zaslúžia trochu viac pozornosti? Nakoniec," štuchla do nich špičkou svojej topánky, "vy dvaja máte radi keď si vás všímajú, nie?"
"Oh, prosím, Jonesová," prosíkal Fred, jednou rukou si šúchajúc zadok. "Mrzí nás to."
"Klaniame sa pred tvojou väčšou prefíkanosťou a darebáctvom," George - teraz vo farbe fuchsie - žalostne zavrčal.
"Myslím, že už sa poučili," podarilo sa Billovi vydýchnuť. "Ešte nikdy som ich nevidel takých vystrašených."
"Oh, no dobre," zazívala, potom sa zohla, aby sa pozrela do ich vystrašených očí. "Ale toto je len slabý odvar z toho, čo vám urobím nabudúce, ak ma vyprovokujete. Jasné?" povedala im ľadovo.
"Áno, Jonesová," pípli a horúčkovite prikyvovali.
O sekundu neskôr už boli v poriadku.
Dvojčatá si vydýchli a sadli si. Zástup ľudí sa rýchlo rozpŕchol, teraz keď už predstavenie skončilo a Harry a jeho kamaráti šťastne vyrazili k Jazde cez hurikán. Súcítiaci Charlie zobral dvojčatá k baru na regeneračný mliečny kokteil a tam stretli skupinu francúzskych študentiek z Čarodejníckeho lýcea pri Orleans. Dvojčatá okamžite zabudli na Američanky a húževnatosťou mladosti strávili zvyšok dňa precvičovaním ich francúštiny.
Večer už všetci zabudli na nevraživosť a všetci sa zhodli na tom, že deň bol veľmi úspešný. "Toto bol najlepší darček," povedal Ron Harrymu. "Tvoj ocko je úžasný."
"Požiadam môjho otca o toto k narodeninám," oznámil Draco a potom sa zamračil. "Ale on ma pravdepodobne prinúti pozvať ľudí ako sú Crabbe a Goyle a Parkinsonová."
"Aj ja požiadam môjho ocka o toto k narodeninám," povedal Harry povzbudivo. "Takže budeme v júli každopádne všetci spolu."
"Hej, my máme narodeniny spolu, nie?" vykríkol Neville. "Tak možno by sme tu mohli mať dvojitú oslavu!" Usmial sa. "Moja starká bude na mňa hrdá, keď uvidí, ako veľmi som sa zlepšil v lietaní."

óóóóóóó

"… Tak vidíš, Severus, medzi deťmi si hrdinom," usmiala sa Molly, keď dorozprávala. Na jej obrovské uspokojenie sa jej prekvapivo podarilo rozosmiať Snapa príbehom o tom, ako sa Jonesová vysporiadala s dvojičkami, aj keď okamžite predstieral, že to bolo iba nejaké zakašľanie.
"Som potešený, že slečna Jonesová bola schopná nastoliť vhodné správanie," podotkol, cítiac sa samoľúbo, keď sa aj pri početnej prevahe Chrabromilčanv jeho hadi dokázali udržať.
"Oh, to teda áno," súhlasila Molly a oči jej žiarili. "Zadky tých úbohých chlapcov boli také poznačené tým neustálym škrabaním, že si v ten večer sotva mohli sadnúť. Dobre, že som mala celú hojivú masť. A predpokladám, že si nabudúce dvakrát premyslia, či budú riskovať niečo podobné." Obaja dospelí zmĺkli, túžobne zvažujúc výhody celého semestra bez povestných šibalstiev dvojičiek.
"Ocko!" kričal Harry potešene, keď vletel do miestnosti. Schmatol svojho opatrovníka v pevnom objatí okolo krku. "Chýbal si mi!"
Snape sa vymanil zo zovretia. "Áno, áno, vschop sa, mladý muž!" hrešil ho, aj keď si chlapca pritiahol bližšie.
Harry bol, neprekvapivo po týždni medzi Weasleyovcami, úplne ukecaný. "Chýbal som ti?" požadoval.
"Čo si myslíš?" zavrčal jeho opatrovník. "Chýbalo by mi také hlučné, neporiadne, neposlušné decko?"
Harry sa uškrnul. "Áno!"
Snape vzdychol a zavrčal, ale každý si všimol, že vlastne neprotestoval.
Potom odišli od Weasleyovcov, s toľkými objatiami a pozdravmi, ako keby sa nemali vidieť niekoľko rokov, a Harry s jeho profesorom odcestovali pomocou prenášadla.
Na Snapovo znechutenie, tam bolo skoro rovnaké množstvo objatí a prejavov radosti, keď pristáli u Blacka, nespomínajúc extra vianočné darčeky, ktoré on a Lupin "zabudli" poslať na Rokfort.
Návšteva bola vlastne v celku krotká, v porovnaní so Snapovými temnými predstavami. Black sa vyhýbal orgiám a iným zhýralostiam a vyzeral byť spokojný s tým, že môže tráviť hodiny s Harrym doma, hraním, alebo ukazovaním mu všetky lokálne strany, ktoré by mohli zaujímať 11 ročného chlapca. Lupin sa k nim obvykle pridal, ale príležitostne zostal pozadu, aby robil spoločnosť Majstrovi elixírov. Snape nepokladal za nutné dozerať na Blacka každú sekundu, ale trval na tom, že musí vedieť presne, kam Harry pôjde a čo bude robiť. Na jeho prekvapenie, Black sa nad tým nerozčuľoval a Snape mohol len predpokladať, že Lupin prísne prikázal tomu krížencovi, aby sa správal čo najlepšie v nádeji, že tak dokážu, že im môže veriť, že zabavia Harryho sami.
Aj tak, kým Snape bol príjemne prekvapený, ako dobre obaja muži tolerovali jeho prítomnosť, bol úplne zaskočený, keď jeden večer Sirius nadhodil tému dvojitého rande.
"Nemyslíš si, že Harry je trochu primladý?" povedal Snape zakazujúco.
"Ocko!" zasmial sa Harry a skoro sa zadusil vlastnou večerou. "Nebuď hlúpy. Ja nikam nejdem."
Skôr než zaregistroval svoje naštvanie, že ho nazval "hlúpy" alebo jeho sklamanie, že Black a Lupin zostali pokojní, keď ho Harry nazval "ocko", Snape ohromený, keď počul Blacka povedať: "Ja žiadam teba, Snape. Mám pre teba rande a všetko. No tak. Bude to zábava."
Snape sa na neho podozrievavo pozrel. To musí byť pasca. "Prečo by si pozýval mňa?" požadoval. "Vezmi si vlkolaka."
Lupin vzdychol pri jeho použití tohto termínu, ale viac sa nesťažoval. "Severus, do splnu zostávajú už len dva dni. Nemôžem ísť."
"Okrem toho, toto dievča som nezohnal pre Námesačníka. Vybral som ju pre teba," argumentoval Sirius. "No tak."
"Čo s ňou nie je v poriadku?" vyzvedal nedôverčivo.
"Nič!" kričal Sirius podráždene. "Snape, pre Merlinove gate! Je to len rande. Prečo okolo toho robíš takú vedu?"
"A čo bude robiť Harry, kým my budeme vonku randiť?"
"Ja zostanem s Námesačníkom," odpovedal Harry. "Alebo by sme si mohli pozrieť muklovský film. Ani jeden z nás to nikdy nerobil, ale Hermiona mi písala o jednom fakt zaujímavom filme zvanom -"
"Snape! No tak - on bude v poriadku. Ty sa trochu zabavíš, stretneš dobre vyzerajúceho vtáčika, možno dostaneš - " Sirius sa zdržal a pozrel na Harryho. "Erm, teda, dobre si pokecáš."
"Prečo by si ty chcel dvojité rande?" Snape bol stále opatrný.
"No, túto čarodejnicu, s ktorou sa stretávam, príde navštíviť jej sestra z Baselu, a tak ma požiadala, či by som jej nenašiel spoločníka-"
"Hmf," povedal Snape kyslo.
"Ale videl som jej fotky! Je úžasná, s tmavými vlasmi a - " Sirius sa znovu náhle odmlčal. "Ah, no, je taká, že by si to mohol nazvať pekne tvarovaná."
"Myslíš že má veľké koz- " začal Harry nerozvážne.
"HARRY JAMES POTTER!" Snape a Lupin obaja na neho skríkli, kým Sirius vybuchol do hysterického smiechu.
"Je to syn svojho otca!" vyjachtal Sirius.
"O čarodejniciach budeš hovoriť s rešpektom, mladý muž!" vyhrešil ho Snape ostro.
"Veď som vôbec nič nepovedal!" protestoval Harry, vidiac svoje šance na večerný dezert rapídne klesať.
"Ale chcel si," Snape poukázal, nespokojne.
Harry podráždene hľadel na svoj tanier. "Fajn," vydýchol. "Tak nech …"
Lupin sa do toho rýchlo zamiešal skôr, než sa mohli objaviť ďalšie nediskrétnosti. "Tak, Severus, pôjdeš, alebo nie?"
Snape chvíľu premýšľal. Bolo to strašne dávno od jeho posledného rande, s jednou čarodejnicou, s ktorou ho zoznámil Lucius Malfoy. Najlepšie na nej bolo to, ako si spomínal, že bola trochu menej šialená ako Bellatrix LeStrangeová. Videl Harryho, ako sa na neho kútikom oka pozerá, stále príliš naštvaného, aby ukázal svoj záujem, ale príliš zvedavého na to, aby tomu nevenoval pozornosť.
"Predpokladám, že by som mohol ísť," povedal dokonale ľahostajne. "Ako láskavosť pre toho kríženca, myslím."
"Úžasné!" Sirius potešene tleskol rukami. "Za hodinu ich pôjdeme vyzdvihnúť!"
"Dnes!" zvreskol Snape. "Nehovoril si, že to bude dnes večer! Čo si mám obliecť? Čo -"
"Merlinove spodky, Snape, prestaň sa správať ako baba. Vyzeráš fajn," Sirius odmietavo mávol rukou.
Snape na neho zazeral, keď rýchlo odišiel od stola. Harry sa rozžiaril pri jeho odchode a nádejne sa pozrel na koláč položený na stole. "Môžem si teraz prosím dať dezert?"
"Skôr než sa tvoj ocko vráti a povie, že nemôžeš?" povedal Remus sucho. Ale zľutoval sa nad Harryho prosiacim pohľadom a odkrojil mu veľký kus.
O hodinu neskôr, Snape sa nervózne vrtel za Blackom, keď energicky zaklopal na dvere. Musel sa zblázniť, keď súhlasil, že s ním pôjde. To bol Black, pre Merlina! Ako len mohol byť taký hlúpy a predpokladať, že ten chlap to myslí úprimne. Tá čarodejnica pravdepodobne škúli, má hrb a osobnosť ako bazilisk. To by bol presne ten druh vtipov, ktorý Black pokladá za úžasné, a najlepšia časť na tom je, že sa mu podarilo dostať Snapa, aby išiel s ním z vlastnej vôle. Toto by nikdy neprežil.
O krok ustúpil, pripravený odmiestniť sa, ale skôr než to mohol urobiť, otvorili sa dvere a von vykukla vysoká blondýna s obrovskými modrými očami. "Oooooooh, Siri! Taaaaaaaaaaak veľmi si mi chýbal!" zapišťala, potom svoje tvrdenie potvrdila tým, že schmatla Blacka spôsobom, ktorý Snapovi pripadal strašne pornografický.
Snažil sa odtrhnúť od nich pohľad, tak aby mohol utiecť, ale konanie tých dvoch bolo … hypnotické.
"Oh moje nervy, Ursi! Buď vlezte dnu, alebo vás oboch polejem pomocou Aguamenti!" Prskal naštvaný hlas za tou blondýnou.
"Er, ah, er…" Sirius lapal po dychu, ale potom sa mu podarilo spomenúť si na dobré mravy. "Ah, Ursula Zeeman, môžem ti predstaviť profesora Severusa Snapa?"
"Očarujúci, som si istá," hrkútala blondýna, žmurkajúc mihalnicami na značne znepokojeného Snapa. "A toto je moja sestra Hildy."
"Brunhilde." Prehovoril znova neústupčivý hlas vo vnútri doomu.
Ursi našpúlila pery, ale súhlasila: "Brunhilde."
Rázny štuchanec do Ursulinho chrbta ju prinútil uhnúť na bok a vysoká, tmavovlasá a dobre stavaná čarodejnica vstúpila do výhľadu. "Je to šokujúce meno," povedala Brunhilde pokojne, "ale pokusy skryť pravdu to jednoducho len zhoršujú. Predpokladám, že vy ste Sirius Black?" Podala Siriusovi ruku a on ju galantne pobozkal.
Na Snapovo prekvapenie, Brunhilde sa zdala imúnna voči Blackovmu šarmu. "So záujmom som čitala vaše interview," povedala mu sucho. "Budem predpokladať, že moja sestra je jednou z tých žien, ktorých talent s čokoládou pokladáte za tak pôsobivý?"
Black - na Severusovo nevýslovné potešenie - sa červenal až za ušami a koklat ako prváčik. Burnhilde sa na neho neoblomne dívalam potom pokrútila hlavou. "Oh, Ursi. Čo by povedal otec?"
"Nezaujíma ma to!" odpovedala jej sestra. "Ale Mama by povedala, že je nádherný!" A majetnícky schmatla Blacka za ruku.
"Profesor Snape?" Brunhilde opäť vystrčila ruku a Snape, s prehltnutím o ktorom dúfal, že si ho nikto nevšimol, jej ju ostražito potriasol.
"Teší ma, madam," odpovedal meravo.
Sirius sa nádejne usmial. "No, er, poďme. Rezervoval som nám stôl v reštaurácii Rothschilde a potom pôjdeme na Magickú flautu v miestnom divadle - magickú verziu, samozrejme."
"Oooooooh, Siri!" Snape predpokladal, že tieto dve slová predstavovali drvivú väčšinu Ursulinho slovníka a bol potešený, keď videl Brunhildu pohŕdavo prevrátiť očami.
Sirius a Ursula kráčali pred tými dvomi. Ursulin habit bol… neprirodzene dobre ušitý a poskytoval Snapovi pohľad, ktorý bol dosť rozptyľujúci. Odvrátil oči a zúfalo sa snažil prísť s vhodnou témou na konverzáciu. "Erm, prišli ste navštíviť svoju sestru na dlhšie?" dostal zo seba nakoniec.
"Na pár týždňov," odpovedala Brunhilde. "Je to hlúpa krava, no nie je zlomyseľná. Ursi sa len vo veľmi mladom veku rozhodla, že je ľahšie používať svoj výzor ako svoju myseľ. Myslím, že jej mozog hneď potom odišiel na dovolenku a už nikdy sa nepotreboval vrátiť."
Snape zažmurkal. Tak devastujúca úprimnosť bola … skôr niečím, čo by povedal on. "Ah. No. Áno…"
Aby bol fér, kým Brunhilde nebola také sexy mačiatko, ako jej sestra, ale aj tak bola extrémne atraktívna svojim vlastným spôsobom a mala na viac ako len schopnosť spoliehať sa na jej vlastný výzor, aby sa pretĺkla životom. Snape sa čudoval, čo jej sestru prinútilo k tomuto rozhodnutiu, ale dokonca aj jeho ochabnuté sociálne vedomosti mu vraveli, že by nebolo rozumné pýtať sa na to. "Erm, predpokladám, že ste nemali možnosť stretnúť Siriusa skôr ako dnes?"
"Vlastne nie, aj keď on a moja sestra sú spojení bokmi - alebo inou blízkou časťou tela - posledný mesiac, alebo tak nejako. Som si istá, že to nebude dlho trvať; Ursine romániky nikdy netrvajú dlho, ale on vyzerá byť dosť milý."
"Mm." Snape sa rozhodol, že je bezpečnejšie nekomentovať to. "Takže ste s nimi nikdy predtým nebola na dvojitom rande?"
Brunhilde zodvihla na neho jedno obočie, pohyb, ktorý mu niekoho pripomínal, no nevedel si spomenúť koho. "Zdá sa vám, že som štetka?"
Snapovi zabehlo a potkol sa. Brunhilde ho chytila za rameno a narovnala ho, potom ho udrela medzi lopatky. "Oh, no tak. To nebola taká tvrdá otázka."
"Ja - Madam - vy - " Snape zlyhal, úplne otraasený. Začal si želať, aby bol radšej nakoniec zostal u Weasleyovcov. Aspoň by sa s Molly mohol súvisle rozprávať. Táto žena nie len že bola dychvyrážajúco atraktívna, bola aj inteligentná a brutálne úprimná, kombinácia, ktorá ako sa zdalo, zoskratovala jeho mozog.
Brunhilde ho bolo ľúto. "Len som myslela, že Ursi a ja nemáme rovnaký vkus na mužov a so všetkým rešpektom voči vášmu priateľovi, nezdá sa mi ako ten typ muža, ktorý by mal priveľa intelektuálnych priateľov."
Snape si odfrkol. Táto čarodejnica mala Blacka očividne veľmi dobre prečítaného! "Tak potom prečo ste súhlasila, že pôjdete na toto rande?" opýtal sa, zvedavosťou celý bez seba.
"Ursi má rada dvojité rande, tak stále otravovala Siriusa, aby našiel muža, s ktorým by som vychádzala. Už asi prišiel s každým čarodejníkom v okruhu 50 míľ, ale ja som sa neobťažovala. Potom Ursi povedala, že Sirius tvrdí, že pozná Severusa Snapa, najmladšieho Majstra elixírov v poslednom storočí, a to ma začalo zaujímať," Brunhilde povedala vecne. Snapovi opäť zabehlo. "Samozrejme, ako poznám Ursi, nemienila som to tvrdenie brať vážne. Predpokladala som, že Sirius je viac ako schopný nájsť nejakého zapadnutého lekárnika a vydávať ho za Majstra elixírov, ak by si myslel, že sa s tým niekam dostane. Takže som urobila menší prieskum a uistila som sa v tom, že vy dvaja ste chodili do jedného ročníka na Rokforte. Zdalo sa možné, že by ste sa vlastne ukázal, tak som povedala Ursi, že pôjdem s vami."
"A máte záujem vyskúšať ma nejakou otázkou ohľadom elixírov, aby ste sa uistila, že som tým, kým by som mal byť?" opýtal sa Snape pobavene, príliš zaskočený udalosťami na to, aby zaútočil.
Chvíľu ho pokojne pozorovala. "Čo by sa stalo, keby som použila hviezdičku anýzu namiesto paliny pri varení Veritasera?"
Opätoval jej pohľad. "Absolutne nič, keďže ani jedna ingrediencia sa v tomto elixíre nepoužíva."
"Kto vylepšil dlhodobé skladovanie Protivlkolačieho elixíru?"
Snape zažmurkal. "Dlhodobé skladovanie Protivlkolačieho elixíru niekto vylepšil? To sa dalo?"
Brunhilde sa uškrnula a chytila ho za rameno. "Prešli ste. Okrem toho, vyzeráte presne ako na fotke."
"Na fotke?" odpovedal zaskočene.
"Ale iste. Ursi mi ukázala jednu, na ktorej ste s Harrym Potterom."
"Tá s Harrym a - Ktorá je to fotka?" spýtal sa Snape bezvýrazne.
Pokrčila ramenami. "Nie som si istá, kedy vznikla, ale je strašne zlatá. Obaja spíte a Harry je schúlený vo vašej náruči. Sirius ju stále nosí v peňaženke, a požičal ju Ursi, aby dokázal, že vás pozná. Povedal, že tú fotku má od vášho riaditeľa."
A kým Snape stále spracovával toto odhalenie, ona pokojne pokračovala: "Ale dosť o tom. Čo si myslíte o Seidelhoff'ovom poslednom vyhlásení, že použitie medených kotlíkov môže stabilizovať varenie Dúšku živej smrti dostatočne na to, aby to umožnilo hromadnú produkciu? Myslíte si že takýto čin - ak nezávisle potvrdený - by mohol byť prvým krokom k využitiu tohto elixíru ako zbraň?"
Snape otvoril ústa, zatvoril ich a potom ich znova otvoril. "Kto - kto ste?" vydýchol nakoniec.
"Brunhilde Zeemanová, senior editorka, Týždenník Elixíry, Európska edícia," povedala pokojne, podávajúc mu opäť svoju ruku.
Snape rýchlo žmurkal. Nádherná. Múdra. Priama. Expertka na elixíry. Možno sa Black naozaj snaží napraviť svoje správanie v minulosti.
A ešte lepšie, keďže spoločensky malé rozprávanie ho strašilo skoro tak ako dementor, keď prišlo na elixíry, jeho sebavedomie bolo neochvejné. Zhlboka sa nadýchol a cítil, ako ho nervozita opúšťa. "No, madame Zeemanová," povedal, vzal ju pod pazuchu a pokračoval v chôdzi za Siriusom a Ursulou, "Predpokladám, že keby sme verili tomu, že Seidelhoff pozná rozdiel medzi medeným a cínovým kotlíkom, jeho teória by mohla byť zaujímavá, ale keďže jeho schopnosti prípravy elixírov sa vyrovnajú sotva nejakému treskochvostému škrotovi, je trochu ťažké uveriť, že dokáže úspešne namiešať Dúšok živej smrti, nie to ešte ho modifikovať."
"Ah, ale on spolupracoval posledné tri mesiace s Ramirezom," odpovedala rýchlo.
"Moja drahá pani, mohol by spolupracovať so Salazarom Slizolinom celé tri mesiace a jeho schopnosti by sa ešte museli poriadne zlepšiť, aby sa dalo povedať, že sú mizerné!" odpovedal Snape netrpezlivo.
"Takže neveríte, že Ethlegrenovo stanovenie môže byť vyvrátené?"
"Seidelhoffom, s či bez Ramirezovej asistencie? Absolútne nie!"
"Ale čo -"
Ich živá konverzácia pokračovala počas celej večere a aj v opere. Sirius a Ursula sa najprv snažili obrátiť konverzáciu k menej kontroverzným témam, ale rýchlo zistili, že tí dvaja sú extrémne šťastní pri výmene urážok a nejasných referencií a nechali ich baviť sa.
Koniec večera Snapa prekvapil. Celkom si užíval duchaplný rozhovor s Brunhilde a bol skôr sklamaný, keď ho Sirius nakoniec začal ťahať za rukáv. "Poď, Snape. Musíme sa dostať k Harrymu a Remusovi. Nie je fér nechať Remusa s Harrym samého celú noc. Nie teraz."
Snape zachytil skrytú narážku na rapídne sa blížiaci spln. Aj keď sa Lupin najbližších 36 hodín ešte nepremení, zvykne byť extrémne vyčerpaný a rozrušený, keď plynie čas a nebolo to ani bezpečné a už vôbec nie fér, nechať ho samého na tak dlhý čas. Nie keď jeho spoločník je zvedavý 11-ročný, ktorého majú na muške aj všetci Smrťožrúti. "Áno," súhlasil ľútostivo. "Ah, erm, ďakujem vám za krásny večer, madame Zeemanová," povedal, jeho nemotornosť sa vrátila, keď sa mal s Brunhildou rozlúčiť.
"Bolo mi potešením, Majster elixírov Snape," odpovedala vážne, ale iskričky v jej očiach zatienili aj tie Albusove.
"Er, možno by sme sa mohli ešte niekedy stretnúť?" opýtal sa s nádejou.
Úprimne sa na neho usmiala. "To by som rada. A nabudúce by sme možno nemuseli byť sprevádzaní cestovným muchlajúcim sa sprievodom?" navrhla, vrhnúť pohľad smerom, kde Ursi dávala Siriusovi veľmi náruživý bozk na dobrú noc.
"Erm, áno," odkašľal si, červenajúc sa. Rýchlo odvrátiľ pohľad od ich prepletených rúk a želal si, aby mohol použiť Muffliato, aby umlčal to hlasné cmukanie a stonanie.
"Strávila som s vami veľmi príjemný večer," pokračovala Brunhilde. A zrazu jej ruka bola za jeho krkom a jej pery sa blížili k tým jeho a … Snapovi zmizol svet pred očami vo víre svetla a pocitov.
Keď sa spamätal, zistil, že Sirius má ruku okolo jeho ramien, prepletá svojimi potkýnajúcimi sa nohami dolu cestou. "Urgle. Glip," vydýchol smerom k Blackovi.
"Hej, to sú poriadne bozkávačky, tieto baby Zeemanové," súhlasil Sirius šťastne, vyzývavo dvíhajúc obočie. "Tak sa ti páčila, však?"
"Smlpff. Grxnl." Snape mal stále trochu skrížené oči.
Black sa škeril. "Šťastné Vianoce, Snape."
05.02.2013 10:52:10
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one