Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

Preklad tejto kapitolky venujem hlavne Biggi, ktorej ďakujem za betaread a ďalej: KiVi, denice, Indilii, larkinh, BeaX, gleti, evice, silvinke, grid, 3stelle31, enedake a Mirkovi, ktorí zanechali komentár pri predošlej kapitole.

Dobby

 

Harry sa vrhol na svoju posteľ so šťastným povzdychom. Napriek veľkému množstvu zábavy, ktorú zažil s Ronom a Weasleyovcami, nehovoriac o Tichošľapovi a Námesačníkovi, bol veľmi šťastný, že je späť na Rokforte, vo svojej vlastnej spálni s jeho ockom, mieriacim preč do jeho laboratória elixírov. Videl, že jeho ocko bol veľmi rád, že je tiež doma, aj keď si bol celkom istý, že strávil príjemný čas vo Švajčiarsku s Brunhildou. Jeho ocko s ňou išiel von ešte niekoľkokrát von po tom, čo ho s ňou Sirius prvýkrát zoznámil a Harry sa k nim dokonca raz či dvakrát pridal. Brunhilda sa mu páčila – nesprávala sa k nemu ako ku dieťaťu, brala jeho otázky vážne a tiež sa nezdalo, že by mala záujem privlasniť si jeho ocka pre seba. A mohol povedať, že jeho ocko sa s ňou rád rozprával – a pozeral sa na ňu, aj keď Harry vedel, že bu de lepšie nepoukazovať na to!
Napriek tomu Brunhilda dala jasne najavo, že bola veľmi zaneprázdnená svojou prácou v Bazileji a mala tam 9-ročného synovca, Jonáša, ktorého samozrejme zbožňovala. Naznačila, že by ju a Jonáša mohli Harry a jeho ocko možno navštíviť a Harry sa na to tešil – bola to snáď jediná vec, ktorá mu chýbala pri návšteve Tichošľapa a Námesačníka: hranie s inými deťmi. Bohužiaľ, Jonáš a jeho rodina boli počas prázdnin na výlete za drakmi v Rumunsku, ale Brunhilda sľubovala, že by sa mohol presunúť krbom. Napriek tomu to bola pekná myšlienka, že by Harry mohol mať nabudúce ďalšieho priateľa, keď by navštívil svojho krstného otca Siriusa... Nie, že by sa Sirius nekvalifikoval ako jeho priateľ na hranie sám!
Zatiaľ čo Harry vedel, že Brunhilda sa páčila jeho ockovi, Harry si nemyslel, že by sa Snape naozaj hneval, že bola tak zaneprázdnená vlastným životom a nemá záujem – aspoň teraz – aby strávili veľa času spolu. Vedel, že Snape mal tiež veľa práce s jeho vyučovaním a jeho domácnosťou a vymýšľal spôsoby ako poraziť Voldesnorta. Harry uvoľnený na posteli pozeral na strop a premýšľal, či ďalší semester bude rovnako vzrušujúci ako predchádzajúci.
„Ooooh, pán Harry Potter, pane!“ Práskunutie pri jeho pravom uchu ho prebralo a on sa prudko zodvihol, keď zbadal neznámeho domáceho škriatka stáť pri jeho posteli a zalomiť rukami.
Harry sa zvedavo pozrel na domáceho škriatka. Nemyslel si, že by sa s ním predtým niekedy stretol a vyzeral očividne ináč, ako priemerný rokfortský domáci škriatok. Na začiatok, mal na sebe rozstrapkaný uterák a bol vychudnutý.
„Ehm,ahoj?“ ponúkol neisto.
„Pán Harry Potter, pane, povedal ahoj!“ zakvičal v extáze, potom okamžite udrel svojou hlavou o zem, čo nepríjemne Harryho prekvapilo.
„Ou! Nerob to!“ Harry vzlykol, vyskočil z postele a snažil sa ho zastaviť. „Neubližuj si!“
„Ach, pán Harry Potter je dobrý pán. Pán Harry Potter, pane, je láskavý a dobrý, dokonca aj na zlých, zlých domácich škriatkov ako Dobby.“
„Dobby? To je tvoje meno?“ spýtal sa Harry, bol beznádejne stratený.
„Pán Harry Potter, pane, chce vedieť Dobbyho meno!“ Oči domáceho škriatka sa leskli slzami. Dobrý pán Harry Potter, pane!“
„Ehm, myslím, že ďakujem. Uhm... môžem ti pomôcť?“ Harry si začal želať, aby sa jeho opatrovník objavil vo dverách.
„Nie, nie, pán Harry Potter, pane! Je to Dobby, ktorý je tu, aby vám pomohol. Pán Harry Potter, pane, musí ihneď opustiť Rokfort! Áno, pán Harry Potter, pane, tu nemôže ostať.“
„Čože? Ale ja tu žijem!“ protestoval Harry.
„Nie, nie, nie, je to príliš nebezpečné, čoskoro sa stanú zlé veci a-!! Nie, nie, nie, zlý, zlý Dobby!“ Domáci škriatok si v šialenstve trhal vlastné uši.
„Nesmie povedať! Nesmie povedať tajomstvo!“
„Dobby! Počkaj! Prestaň! Stop!“ Harry schmatol tú malú šialenú vec. „Prestaň s tým! Aké nebezpečenstvo? Myslíš pre mňa?“
„Pán Harry Potter, pane musí opustiť Rokfort! Pán Harry Potter musí sľúbiť Dobbymu, že pôjde preč!“
Odísť z Rokfortu? Vrátiť sa späť k Dursleyovcom? Harry zaťal zuby. „Neodídem,“ vyhlásil pevne. „Ja tu bývam, je neodídem.“
Dobby sa na neho zmučene pozrel. „Ale ak pán Harry Potter, pane, neodíde sám, potom ho Dobby bude musieť donútiť odísť. Nie! Nie! Zlý Dobby! Zlý Dobby ohrozuje dobrého pána Harryho Pottera, pane!“ a neznámy škriatok začal svoju hlavu opäť búchať o kamennú podlahu.
Teraz úplne nervózny Harry bežal ku dverám. Nebol si istý, či mu chcel domáci škriatok ublížiť, alebo bol úplne bláznivý, ale tak ako tak, bol si celkom istý, že jeho ocko ho schová, ak by nehľadal pomoc. K jeho úľave, skriatok bol príliš zaneprázdnený vlastným trestaním, aby sa pokúšal zabrániť jeho úteku.
„Ocko!“ Harry uháňal do laboratória elixírov, prekvapil Snapa ten upustil fľaštičku so žabími končatinami.
„Harry James Potter! Čo som ti hovoril o tom, aby si nepobehoval ako banš-„ Snape sa v nahnevanom vynadaní náhle zastavil, keď sa Harry k nemu vrhol, akoby na ochranu. Okramžite mal v ruke prútik a ukázal na dvere, zatiaľ čo jeho druhá ruka držala Harryho blízko pri sebe.
„Čo sa deje?“ spýtal sa pevne, aj keď zrejmé nebezpečenstvo ohrozujúce dieťa do miestnosti nevtrhlo.
„Domáci škriatok!“ vykríkol Harry.
Snape bojoval, aby prútikom nešľahol spratka po zadku. Domáci škriatok! To malé monštrum sem bežalo, ako keby po ňom išli pekelné psy, vystraší ho takmer k smrti, stratí cennú surovinu do elixírov a to všetko preto, že jeden prekliaty domáci škriatok bol trochu senilný z jeho pozornost? „Ty si-“ začal zúrivo.
„Nie, nie!“ Harry pokrútil hlavou, pretože si uvedomil kam Snape mieril. „To nie je normálny domáci škriatok. Tento je blázon! Stále búcha svoju hlavu o zem, akoby sa nenávidel, že ku mne hovorí a chcel ma poslať späť k Dursleyovcom a vyhrážal sa mi!“
Snape zažmurkal. Domáci škriatok sa vyhráža čarodejníckemu dieťaťu? To bolo prakticky neslýchané. Rozmaznaní malý žobráci, však. Vyhrážali sa im? Ťažko. „Si si istý, že to bol domáci škriatok? Spýtal sa, znovu zodvihol defenzívne prútik.
„Vyzeral ako jeden z nich, znel ako jeden z nich,“ povedal Harry pochybovačne a to aj napriek jeho obavám, Snape bol potešený touto veľmi slizolinskou odpoveďou. Veľmi dobre, môj malý had, pomyslel si. Začínaš tak vyzerať navonok, čo oklame všetkých bláznivých Chrabromilčanov.
Snape zamieril naspäť do Harryho spálne, kde nič nenasvedčovalo tomu, že by tam bol niekedy domáci škriatok. Snape použil niekoľko kúziel, ale nebol schopný nájsť dôkaz, že na nejakom mieste v miestnosti bolo niečo iné ako domáci škriatok – ale po tom, čo domáci škriatkovia upratovali jeho izby sa to dalo očakávať. Posadil Harryho na posteľ a uprel pohľad na chlapca. „Bol tu naozaj divný domáci škriatok?“ spýtal sa zamračene. „Nebol to sen alebo možno fiktívny škriatok z hry, ktorú si hral?“       
Harry ho obdaroval rozzúreným pohľadom. „Ja nie som dieťa!“ odsekol rozhorčene. „Nerobil som to kvôli pozornosti!“
„Hmmm“ Snapeov tón ostal skeptický, ale netlačil na tento problém. „No, je preč, takže by som si s tým nerobil starosti.“ Obrátil sa na odchod a potom netrpezlivo pokynul chlapcovi. „Poď so mnou. Môžeš upratať žabie končatiny, ktoré si ma donútil vysypať a potom, myslím, že príprava nejakých prísad ti pomôže udržať tvoju myseľ od vyšinutých domácich škriatkov.
Harry si sťažka povzdychol, ale pretože nemal rušiť svojho opatrovníka, keď trávil čas v laboratóriu, poslušne vysokého muža nasledoval a tieto úlohy ho rýchlo rozptýlili po zvláštnej návšteve domáceho škriatka.
Napriek svojmu vonkajšiemu postoju, Snape bol menej odmietavý konať. Podivne pôsobiaci domáci škriatok by ťažko mohol byť dobrou správou. Rozhodol sa mať oči otvorené pre všetky nevysvetliteľné javy v novom semestri.
„Ocko,“ ozval sa Harry nečakane, keď boli obaja zaneprázdnení mletím sušených plodov tisu. „Vieš, sú Weasleyovci normálni?“
Snape trochu potlačil jeho inštinktívne, urážlivé reakcie a pozrel na chlapca. Kde na to došiel? „Čo myslíš tým „normálni“?“ podotkol.
Harry sa zamračil na jeho mažiar, ako keby drvenie bolo veľmi ťažké. Bolo naozaj zaujímavé tráviť čas s Weasleyovcami, aj keď ho to donútilo veľa premýšľať nad Dursleyovcami a tým, akí boli rozdielni. Harry si nemyslel, že to bol len rozdiel medzi muklovskou a čarodejníckou rodinou. Tichošľap a Námesačník boli
veľmi zábavní, ale čas strávený s nimi bol skôr časom stráveným ako s priateľmi.
Jediné pravidlá skutočne prichádzali od jeho ocka a Harry mal skôr podozrenie, že Tichošľap bol príliš ochotný porušiť to málo pravidiel, ak by ho Námesačník pohľadom neupozornil, keď na to začal narážať.
Ale Weasleyovci boli skutočnou rodinou, s pravidlami a trestami a darčekmi a podobnými vecami a to nezmazateľne prinieslo domov k Harrymu, že nie všetky rodiny sa správali tak, ako to robili Dursleyovci. Zatiaľ čo mu Snape stále znova a znova hovoril, že jeho príbuzní boli odporné stvorenia, Harry naozaj nechápal, ako iná bola jeho výchova na rozdiel od Ronovej, kým nestrávil prázdniny s Weasleyovcami.
„Harry?“ zvolal na neho Snape, zamračil sa keď bol chlapec ticho.
„Ehm, teta Molly ti povedala, že sme sa trochu dostali do problémov, však?“ spýtal sa Harry, snažil sa zmeniť tému.
„Ak máš na mysli spálenie Weasleyovského vianočného stromčeka, áno, počul som o tom. Alebo bol ešte nejaký iný prípad, ktorý chceš so mnou zdieľať?“
Harry sa pozrel rýchlo hore na svojho ocka a uľavilo sa mu, keď sa na neho mužove obočie sarkasticky podvihlo. Dobre. To znamenalo, že nebol blázon. „Nie,“ ubezpečil ho rýchlo. „To bolo to. Uhm, povedala ti teta Molly, že dvojčatá začali? Že oni boli tí, ktorí podpálili stromček a rozrezali pohovku na polovicu?“
 Snape zažmurkal. „Oni rozrezali na polovicu pohovku?“
„No, áno, ale Bill ju opravil, celkom rýchlo, takže si nemyslím, že si to teta Molly vôbec všimla,“ priznal Harry.
„Bol som si vedomý, že dvojičky v prvom rade zodpovedajú za túto udalosť,“ prikývol Snape, rozhodol sa, že bude lepšie úplne ignorovať problém s pohovkou.
Harry sa vrátil k drveniu bobúľ. „Keď sa toto všetko stalo a teta Molly prvýkrát prišla do miestnosti, vieš čo povedala?“
„Nemám ani tušenia,“ odpovedal sucho Snape.
Harry na neho zažmurkal. „Povedala: Kto to urobil?“ čakal ako keby práve povedal niečo dôležité.
Snape sa zamračil. Nemal rád ten pocit, keď tu bolo niečo, čo bolo čudné. „A čo ťa prekvapilo?“ opýtal sa.
„Nedostatok nadávania?“
Harry pokrútil netrpezlivo hlavou. „Nie. Ona sa spýtala. Nerozumieš? Nemyslela si automaticky, že som to bol ja!“
Ah. Snape si znovu uvedomil, čo to muselo pre Harryho znamenať po živote s Dursleyovcami. „Chápem.“
Harry prikývol. „A keď dvojičky povedali, že väčšinou to bola ich chyba, vieš, čo urobila potom?“
Snape si starostlivo premyslel jeho odpoveď. Teraz mal predstavu, kam tým Harry mieril. „Chápem, že boli potrestaní... fyzicky.“
Harry sa na neho pokojne pozrel. „Dostali po zadku drevenou varechou. Poriadne.“
„Si si vedomý, že tebe sa to nikdy nestane?“ spýtal sa Snape rýchlo, keby trest chlapca vystrašil.
„Áno,“ prikývol Harry. „Ale...“
„Čo?“
„Teta Molly ich nebila veľmi, alebo tak dlho, ako zvykol strýko Vernon biť mňa. Nikdy som nespálil vianočný stromček alebo neurobil niečo tak zlé, ako toto.“
Snape potlačil povzdych a odložil svoje nástroje. „To je preto, že tvoji muklovskí príbuzní sú nehumánni a bezcitní. Molly Weasleyová potrestala dvojčatá, aj keď to bol pre nich nepochybne nepríjemný zážitok a možno trochu desivým svedectvom pre teba, ale napriek tomu to bolo vhodnejšie, než to, čo
s tebou robili tí muklovia.“
Harry nespúšťal oči z bobúľ tisu rozdrvených na prášok. „Môj strýko – a moja teta – ma bili naozaj veľmi,“ povedal ticho. „Aj keď som bol oveľa mladší. Naozaj to bolelo.“
„Viem,“ povedal Snape ticho a pozeral sa na chlapca. Čo mal pre Merlina urobiť alebo povedať?
„Hovorili, že som si to zaslúžil.“
„A to bola lož!“ vyprskol Snape. Jeho zlosť ho predbehla a on sa sklonil dole k malému chlapcovi vedľa seba, pozdvihol mu bradu hore, aby mohol vidieť jeho oči. „Ty si neurobil nič, za čo by si si zaslúžil takéto zaobchádzanie. Nič z toho, čo by si mohol urobiť si nezaslúžilo zaobchádzanie, aké si dostal v ich
rukách.“
Harry zažmurkaním potlačil slzy. „Nebolo to len to, že ma udrel. Myslím, že to nerobil tak často, ale aj keď som bol dobrý, musel som ešte urobiť všetky práce, aj keď Dudley nič nerobil. Keď som sa dostal do problémov, nedostal som jesť, dostal som prácu navyše a Dursleyovci boli nahnevaní takmer celú večnosť. Ale v Brlohu, potom, čo dvojčatá dostali, proste sa vrátili k nám ostatným. Neboli zamknutí v prístenku. Nemuseli naviac upratať obývaciu izbu, než ktokoľvek iný. Dostali v ten večer večeru a potom aj puding. Takisto ako aj my, my sme tiež boli potrestaní. Aj keď sme boli skôr poslaní do postele, stále sme dostali objatie a bozk na dobrú noc, mohli sme vstať z postele a použiť záchod, ak sme
potrebovali, nikto nemusel robiť viac domácich prác, než ktokoľvek iný...“ Harry sa zarazil, vytryskli mu slzy. „Prečo ma moji príbuzní toľko nenávidia?“ nariekal. „Naozaj som sa snažil byť dobrý, ja som dobrý!“
Snape zaklial, aj keď si našiel náruč plnú plačúceho, domýšľavého malého chlapca. Vážený Mesačník pre čarodejníckych rodičov, písal v duchu, čím to je, že deti trvajú na prevzatí zodpovednosti za veci, ktoré sú úplne mimo ich kontrolu, ako je zvrátená ľahostajnosť ich opatrovníkov,ale sú nechopné byť zodpovedné za také jednoduché úlohy ako čistenie zubov alebo poupratovať po sebe?
Premenil laboratórnu stoličku na pohodlnejšie kreslo a usadil sa do neho s dieťaťom v lone. Merlin, keby Albus alebo Minerva boli pri tejto scéne, nikdy by o tom neprestal počúvať! Akonáhle sa chlapcove slzy konečne spomalili, šťuchol do spratka, aby si získal jeho pozornosť. Keď sa vlhké, zelené oči stretli s jeho vlastnými, spýtal sa: „Harry, čo si myslíš, že by sa stalo, keby som prišiel do tvojho domu a položil kúzlo na teba a tvojho bratranca, takže by každý z vás vyzeral ako ten druhý?“
Hary zmätene zažmurkal. „Čo?“
„Čo by sa stalo? Mohli by tvoja teta a strýko akceptovať správanie ich syna, ak by to bolo robené s tvojou tvárou? Boli by spokojní so svojim synom, keby prevrátil nový list a prestali by sa správať podlým spôsobom, ak by si ty – nosil vzhľad ich syna – a tvoj bratranec tvoj – pokračoval vo varení a upratovaní.
„N-nie. Pravdepodobne by Dudleyho zabili, keby sa začal správať normálne a snažil by sa mi zabrániť pokračovať v domácich prácach.“ Zmätený Harry civel na svojho ocka. Prečo sa pýtal takú hlúpu otázku?
„Potom to nevidíš, ty hlúpe dieťa?“ nadával Snape. „Ich výchova nemala nič spoločné s tým, ako si sa správal. Urobil si všetko, čo od teba cheli a stále sa k tebe správali zle. Nemá to nič spoločné s tebou. Reagovali na to, čo si mysleli, že si bol, nie kto naozaj si a neexistovalo nič, čo by si momohol urobiť, aby to pomohlo. Na vine je ich vlastná nechutná povaha a nie to, čo si urobil alebo neurobil. Môžu mať pocit, že boli prinútení prijať ťa do ich domova po tom, čo tvoji rodičia zomreli, ale v žiadnom prípade to neospravedlňuje ich výchovu voči tebe.“
Harry zasmrkal. Jeho ocko vždy všetko tak dobre vysvetlil. „To – to nie je moja vina?“ zašepkal. „Ani keď som robil –“ pozrel sa nervózne nahor „- čudné veci?“
Snape prevrátil očami. „Harry James Potterm „čudné veci“ boli úplne mimo tvoju kontrolu a trestanie dieťaťa za veci, ktoré nemôže ovplyvniť, je neospravedlniteľné. Rozumieš mi, mladý muž?“
Harry prikývol a pritisol sa na hruď jeho otca.
„Dobre. Pretože nabudúce, ak povieš, že to bola tvoja chyba a nie tých hrozných muklov, budeš mi dlhovať 100 riadkov „Nechcem ovládať iných ľudí.“
Napriek všetkému sa Harry zasmial. „Znie to ako niečo, čo by mal napísať Voldesnort.“
Snape vytiahol obočie. „Tak to prerobíme na „Nie som zodpovedný za otrasné správanie iných ľudí?“
Harry trucoval. „Nie! To je dlhšie!“
Posadiac chlapca hore, Snape vyčaroval teplú deku a utrel Harryho tvár od sĺz a sopľov, napriek chlapcovým hlasným protestom. „Vráťte sa do práce, pán Potter. Myslím, že som povedal drvené bobule tisu, nie v prášku. Zostanete pri tom pracovnom stole až dovtedy, kým neurobíte, čo ste povedal.“
„Ockooo,“ zastonal Harry. „Som hladný! Som tu už viac ako štyri hodiny! Nie je už čas na večeru?“
„Neprešlo viac ako štyridsať minút, ty nemožný spratok a ak si spomínam, tak si to bol ty, kto ma vyrušil príbehom o vyšinutom domácom škriatkovi. Dokonči to drvenie bobúľ a dostaneš večeru.“
V priebehu najbližších dvadsiatichštyroch hodín sa neobjavili ďalšie návštevy domácich škriatkov, ani vyšinutých alebo ináč čudných, a potom sa do Rokfortu vrátil zvyšok študentov. Harry bol pri vchodových dverách, aby pozdravil svojich kamarátov. „Harry!“ zakričal Ron, ako keby sa nevideli mesiace, schmatol
čiernovlasého chlapca a vzrušene ho potľapkal.
„Ako bolo vo Švajčiarsku?“ spýtal sa  Hermiona Harryho, Ron ho netrpezlivo tlačil preč.
„Perfektne! Sirius ma zobral všade a Námesačník a ja sme sa pozerali na film, o ktorom si nám hovoril a  - “
„Hej, Harry!“ Seamus a Dean ho pozdravili s pár šťuchancami na ramene.
„Poletoval si v noci po Veľkej sieni?“
Harry sa usmial. „Nie. Ale vrátim sa späť k bývaniu s vami vo veži!“
„To je skvelé!“ zvolal Dean.
„Hej, kde je Draco?“ spýtal sa Harry, hľadal blonďáka.
„Nevieme,“ odpovedal ustarane Neville, blížil sa k nim po boku Crabba a Goyla.
„Počuli ste o ňom od návštevy zábavného parku? Pozreli sme sa po ňom, ale nemohli sme ho vo vlaku nájsť.“
„To preto, že môj otec prišiel navštíviť riaditeľa a priviedol ma so sebou,“ vysvetlil Draco, opretý hore. „Nebol žiadny dôvod ísť vlakom so všetkou tou spodinou,“ dodal, obdaril Rona pohŕdavým pohľadom.
„Vážne?“ pýtal sa Ron.
„Áno!“ skúsil Draco a Hermiona prevrátila ošami, ako sa obaja radostne pošťuchovali.
„Draco! Roztrháš si šaty!“ zajačala Pansy Parkinsonová, ponáhľala sa hore a ťahala Slizolinčana od Rona.
Draco ju obdaroval nepriateľským pohľadom, keď bolo jeho naťahovanie tak hrubo prerušené. „Čo ťa do toho, Pansy?“ vyštekol.
„Oooh, Draco si našiel priateľku!“ zaspieval šťastne Ron.
„Odvolaj to!“ odsekol Draco, znovu strkal do Rona. Ale skôr ako nepriateľstvo (ale akokoľvek netrpezlivo očakával ich účasť) mohlo znovu vybuchnúť, Hermiona luskla prstami na Goyla a Crabba a obe monštrá ochotne vstúpili medzi pravdepodobných bojovníkov.
„Nechcem byť neskoro na Uvítacej hostine,“ povedala ostro chlapcom.
Draco sa zamračil, urazil sa, ale Ron bol ako obyčajne, šťastne rozptýlený vyhliadkami na jedlo. „Dobre,“ povedal milo.
„Tak, ako si strávil Nový rok, Draco?“ spýtal sa Harry, zatiaľ čo vstúpili do Veľkej siene. Väčšina ostatných študentov si ešte vymieňala pozdravy alebo vybavovala ich dôvernosti, boli prví vo Veľkej sieni.
„Malfoyovci usporiadali veľký maškarný ples,“ prerušila ich rýchlo Pansy. „Boli tam všetci lepší ľudia,“ povedala jedovato, rozhliadla sa po Chrabromile.
Draco prevrátil očami. „Áno a môj otec ma prinútil s ňou tancovať,“ povedal Harrymu tónom úplného znechutenia. Dokonca aj Ron vyzeral sympatizujúco. „Mal som nočné mory celé týždne.“
Pansy rozhorčene odfúkla. „Poviem to tvojmu otcovi! Uvidíme, čo si pomyslí o tvojom správaní!“
„Tak povedz,“ odsekol Draco. „Ale potom poviem profesorovi Snapeovi, že dostávaš spolužiakov do problémov.“
Pansy zbledla pri pomyslení na reakciu vedúceho ich fakulty, ktorá viedla k porušeniu slizolinských pravidiel. „Dobre. Uvidíme, či ma to zaujíma,“ podarilo sa jej dostať zo seba, potom dôrazne odkráčala preč.
Draco na ňu vyplazil jazyk a Ron a ostatní chlapci sa nahlas zasmiali.
Hermiona sa po chvíľke neistoty ponáhľala za Pansy. Určite nemala rada to dievča, ale boli chvíle, kedy bola potrebná nejaká sesterská pomoc a bola si istá, že Pansy to počula a bola zranená nevľúdnym chlapčenským smiechom.
„Pansy, počkaj!“ zavolala. „Si v poriadku? Chlapci sú len trochu nezrelí,“ navrhla upokojujúco, dobehla k dievčaťu.
„Oni mi ani v najmenšom nevadia,“ povedala upäto Pansy, hoci jej chvejúce pery ukazovali opak. „Kto sa stará o nejakých hlúpych chlapcov?“
„Stavím sa, že si mala na plese naozaj pekné šaty,“ rýchlo konala Hermiona a Slizolinčankina tvár sa rozžiarila.
„Oooh, áno, boli zelené a – čo je to!“ povedala Pansy, jej pohľad náhle upútala vec na neďalekom stole.
Hermiona pozerala ako Pansy schmatla knihu. „Vyzerá to, ako niekoho denník,“ odpovedala.
„Pravdepodobne ho sem položil a zabudol naň, keď videl prichádzať priateľa. Daj mi to.“
Pansyina tvár sa podozrievavo zachmúrila a pritisla si knihu k hrudi. „Prečo by som mala?“ opýtala sa.
Hermiona trpezlivo ukázala na vlajku tesne za stolom. „Toto je chrabromilský stôl. Pravdepodobne patrí niekomu z mojej fakulty. Dám ho profesorke McGonagallovej.“
„To už nie je chrabromilský stôl,“ odsekla Pansy. „Len preto, že je najbližšie k nápisu Chrabromil, to ešte nič neznamená. Ľudia teraz sedia tam, kde chcú.“
„No, áno,“ Hermiona bola nútená priznať pravdu, po slovách druhého dievčaťa.
„Ale stále to častejšie patrí –“
„Nie, to nie! Proste to chcem preto, že si panovačná a chceš mať nárok na odmenu! No nemôžeš ho mať. Našla som to a ja to uschovám. Ak niekto z tvojej fakulty oznámi, že stratil knihu, potom stačí povedať riaditeľke tvojej fakulty, aby to dala vedieť riaditeľovi mojej fakulty!“ odsekla Pansy, uhla preč
a vykráčala von zo sály.
Hermiona prevrátila očami. To ju poučilo, aby bola milá na Parkinsonovú. Vrátila sa k chlapcom, ktorí sa teraz hlasno rozprávali o návšteve Featherbee, doplňujúc Jonesovej prevýchovu dvojčiat.
Veľká sieň bola hlučnejšia než obvyklé večery, keď sa študenti vzrušene podelili o svoje prázdninové dobrodružstvá, ale nakoniec bol riaditeľ školy schopný dosiahnuť ticho. „Vitajte späť v druhom semestri, povedal vrelo. „Som si istý, že bude plný vrušujúcich dobrodružstiev počas učenia!“
Najďalej pri učiteľskom stole, Snape prevrátil očami po nenapraviteľnom optimizme tohto muža. „Dobrodružstvo“, áno. „V učení,“ pochybné.
„Ako všetci viete, predošlý semester sme utrpeli nečakanú stratu nášho profesora Obrany proti čiernej mágii,“ pokračoval Albus. Snape si tlmene posmešne odfrkol. Nuž, áno, to bol jeden spôsob ako opísať, čo sa stalo – „neočakávaný výsledok“ naozaj! „Bohužiaľ, je veľmi ťažké nájsť kvalifikovaného inštruktova v polovici školského roka, takže sme mali veľké šťastie, že nám pomohol sám minister
mágie.“
Snapeova pozornosť, ako aj väčšiny študentov sa zaostrila. Fudge mal prsty vo vymenovaní nového profesora Obrany? Snape sa zamračil. To iste znamenalo, že Lucius Malfoy mal možnosť vyjadriť sa k veci – Fudge mal sotva dosť dôvtipu aby zmenil jeho ponožky bez konzultácie. Ale, čo by to mohlo znamenať? Snape naozaj venoval dostatočnú pozornosť problematike Obrany, vedel, že Dumbledore by mu ju
neponúkol – nie, keď mal svoje vlastné hodiny elixírov, rovnako ako jeho fakultu a staral sa o Harryho. Keď si na to spomenul, bolo trochu divné na Albusa, že by sa teraz o ničom nezmienil.
Severus pozrel na Minervu, ale vyzerala rovnako prekvapená a opatrná ako to cítil on. Zrejme potom ani Minerva nebola zapojená do výberu tohto nového člena učiteľského zboru. Vzhľadom na posledné stretnutia s Albusom to nebola dobrá správa.
Snape sa zamračil. Bol presvedčený, že by to nemal byť Black alebo Lupin. A zároveň ponuka pozície v škole Blackovi by bola veľmi veľké sústo v súlade s Albusovým odhodlaním, aby Harryho udržal na Rokforte a zbaviť sa obáv, že by to bol Blackov plán na zbavenie starostlivosti o chlapca, ani pes, ani vlkodlak by neboli takí hlúpi, aby uchovávali informácie mimo Severusa. No, vlkodlak nemôže byť taký hlúpy. Ten hlupák si môže myslieť, že to bude veselé prekvapenie, ale on postrádal sebaovládanie, aby tento plán nezdieľal s Harrym a Snape si bol istý, že Harry nebol schopný udržať tajomstvo pred ním.
Takže. Ak to nebol jeden zo Záškodníkov, tak kto? Albus mal trochu pravdu: kvalifikovaní inštruktori Obrany mali všetci prácu na celý školský rok. Dokonca aj takí idioti a šarlatáni ako Gilderoy Lockhart alebo Emmanuelle Throckmortonová by sotva všetko nechali tak a začali by s miernym nebezpečenstvom s učiteľským miestom. Keď nič iné, podporovalo by to zlý obraz, ako by mohli byť
vnímaní na takejto pozícii.Snape sa znova zamračil. Ak do toho bol zapojený Fudge, snáď navrhol niektorého štátneho úradníka, ktorý bol vyslaný na zvyšok školského roka? Hmmm – možno niektorého z novo vyslúžilých aurorov alebo jedného z administratívy kvôli zraneniu? Snape sa začal cítiť trochu optimisticky. Divooký Moody bude vynikajúca voľba. Zvlášť teraz, keď sa javil menej presvedčený o Snapeovej loajalite k Smrťožrútom, bolo by to upokojujúce, keby niekto tak paranoidný číhal okolo hradu a zabezpečil to, aby sa Voldemortovi znova nepodarilo prekĺznuť do hradu.  Moodyho členstvo v Ráde znamenalo, že Dumbledore by nemal žiadne problémy s jeho prijatím a po predchádzajúcich udalostiach Snape mohol pochopiť, prečo Fudge (a Bonesová) chceli mať pozorovateľov z Ministerstva
a Oddelenia čarodejníckych zákonov prítomných na Rokforte. Áno, to všetko dávalo zmysel. A vyučovanie takým skúseným aurorom by mohlo byť pre deti dobré. Snape prikývol sám sebe. To by mohlo byť veľmi užitočné, najmä ak by mohol dosiahnuť, aby Moody dal Harrymu nejaké extra lekcie v Obrane. To by pekne dopĺňalo jeho lekcie duelov s Flitwickom... Ale Albus stále hovoril.
„Som si istý, že sa ku mne pridáte, aby ste privítali osobnú asistentku ministra Fudgea medzi zamestnancami Rokfortu a našu novú inštruktorku Obrany, profesorku Dolores Umbridgeovú.“ Albus kývol na druhý koniec stola, oproti Snapeovi a začal tlieskať.
Študenti a fakulty nasledovali riaditeľov príklad a tlieskali, keď sa malá žena, podobajúca sa na ropuchu, oblečená celá do ružového, postavila. Snape sa ovládol, aby potlačil späť svoju zúrivosť, ktorá bola jeho prvou reakciu, keď jediný pohľad na Minervu dokázal, že ona bola tiež viacmenej ohromená týmto
vymenovaním.
„Teraz,“ pokračoval riaditeľ, „tretie poschodie už nie je dlhšie zakázané, musím upozorniť všetkých študentov, že -“
Malá, zavalitá žena ho prerušila. „Ďakujem vám, pán riaditeľ, za tie láskavé slová na privítanie. Každý nový riaditeľ a profesor prináša niečo nové do Rokfortu, ale pokrokom v záujme pokroku musí byť zabránené. Poďme zachovať to, čo musí byť zachované a zbavme sa postupov, ktoré by mali byť zakázané! Deti, ako vaša nová inštruktorka Obrany sľubujem, že všetci, keď opustíte Rokfort budete dobre chápať teóriu Obrany proti čiernej mágii. Nebudeme strácať čas zaoberaním sa nezmyselnej predstavy, či zdanlivým hrozbám a nebudú žiadne nebezpečné praktické cvičenia. Nie, teoretické znalosti sú viac ako dostatočné, aby vás previedli cez vaše skúšky. Konieckoncov, ak ste študovali teóriu
dostatočne tvrdo, nie je dôvod, prečo by ste nemali byť schopní robiť kúzla vo veľmi nepravdepodobnom prípade, že by ste niekedy čelili praktikám čiernej mágie.“
Snape bol naraz potešený a urazený, keď sa všetci – a študenti jednotlivých fakúlt podobne – na neho pozreli, keď sa Umbridgeová zmienila o „praktikách čiernej mágie“. Hrozivo sa zamračil a pohľady sa náhlivo odvrátili.
„Ach. Áno. Dobre.“ Bolo to dosť zlé stratiť Moodyho ako inštruktora Obrany a vidieť Albusa tak zmäteného. Snape si užil chvíľku, keď sa Dumbledore očividne snažil rozhodnúť, ako najlepšie reagovať na čarodejnicine nečakané prerušenie a úplnú hlúposť jej vyhlásení.
„Nemôžete to myslieť vážne, že na vašich hodinách, nebudú mať študenti možnosť precvičiť si kúzla pod dohľadom,“ odsekla McGonagallová, naklonila sa ponad svoj tanier a obdarovala druhú čarodejnicu hrôzostrašným zamračením.
Po Snapeovej očividnej výstrahe a obdive, nebola druhá čarodejnica vystrašená.
„Vzhľadom k tomu, ako neuveriteľne to je nepravdepodobné, že akákoľvek čarodejnica alebo čarodejník bude niekedy potrebovať využiť obranu proti čiernej mágii, nevidím žiadny dôvod na to, aby bolo potrebné strácať drahocenný čas v triede jej praktizovaním. Dokonca aj väčšina aurorov prešla celú kariéru bez toho, aby museli čeliť neodpustiteľným kliatbam,“ dodala Umbridgeová bezstarostne.
Absolútne nepresné vyhlásenie, spojené s reprodukovaným tónom úplnej istoty, McGonagallovej na chvíľu zobralo dych.
Dumbledore, stále vyzerajúc nezvyčajne nervózny sa chopil príležitosti, aby zasiahol. „Som si istý, že všetci pokládame svoj štýl výučby za nazaujímavejší, Dolores,“ povedal rýchlo. „A teraz, nech začne oslava!“ náhlivo sa posadil a zjavením sa jedla predišiel ďalšej diskusii.
„Albus! Ty si sa zbláznil!“ požadovala Minerva, chytila ho za rukáv. „Kto je ten blázon? Čo tu pre Merlinove meno robí?“
Albus si povzdychol. „Potom, potom, Minerva. Doloresine predstavy sú trochu neinformované,“ povedal jemne, „ale ona poslušne pristúpila na žiadosť ministra a predpokladám, že bude na tomto učiteľskom mieste veľmi krátky čas. Som si istý, že na to v krátkom čase príde.“
Minerva si nahlas odfrkla, ale vyhla sa ďalšej argumentácii. Na druhej strane Snape nebol ani zďaleka tak zdržanlivý. „Riaditeľ, chápem, prečo madam Umbridgeová –“ odmietol takej hlupani udeliť titul „profesorka“ sa bude snažiť  láskavo neprotirečiť ministrovi s obsadením tohto postu, ale prečo ste s tým
súhlasili?“
Dumbledore si vzdychol. „Prosím ťa, chlapče, daj jej šancu. Hľadal som všade profesora, ale žiadneho som nenašiel. Obrátil som sa na ministerstvo s vierou, že by nám mohli poskytnúť aurora, ale keď minister odpovedal, že poskytne madam Ubridgeovú, nebol som v pozícii, aby som mohol odmietnuť.“
„A jej kvalifikácia?“ spýtal sa nepriateľsky Snape, jeho tónom dával jasne najavo, že pochyboval o tom, že nejakú mala.“
„Nie všetky s ňou priamo súvisia,“ pripustil Dumbledore, „Ale má na ministerstve veľmi významnú kariéru a môže to byť zaujímavé a užitočné pre študentov, ktorí majú záujem vydať sa sami týmto smerom. A osnova je stabilná – akýkoľvek kompetentný čarodejník alebo čarodejnica môže preukázať väčšinu kúziel.“
„Bezodkladne vydám pokyn svojim prefektom, aby zriadili štúdijné skupiny,“ odpovedal sarkasticky Snape. „Aspoň moji mladší hadi môžu ťažiť zo skúseností tých starších.“
„Dúfam, že jej dáš šancu, môj chlapče,“ povedal Albus a jeho hlas mal v sebe známky chladu. „Som si istý, že si dokážeš spomenúť, aký nepríjemný si bol počas svojho prvé funkčného obdobia výučby.“
Snape ustúpil, hundral si sám pre sebe. „Nikdy som nebol neschopný,“ zamumlal vzdorovito.  
„Aspoň, že to nie je na celý rok,“ povzdychla McGonagallová do jeho ucha. „Chceš vytvoriť štúdijnú skupinu zmiešaných fakúlt? Môžem povedať svojim prefektom, aby ťa kontaktovali.“
Snape prikývol. „Možno neformálny klub Obrany by bol dobrý nápad. Dokážem si predstaviť o aké veci sa najviac zaujímajú študenti pred skúškami VČU a MLOKmi.“
Obaja sa mrzuto obrátili k svojmu jedlu, šťastné klábosenie študentov vírilo okolo nich.

06.04.2011 14:09:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one