Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem všetkým trpezlivým čitateľom.

Dobby
Na druhý deň ráno, začal semester veľmi zlovestne. Krátko pred začiatkom vyučovania Harry vletel do ich bytu a začal prehľadávať svoju izbu. "Čo pre pána stváraš?" požadoval Snape, pri vstupe do dverí chlapcovej izby.

"Nemôžem nájsť moje domáce úlohy!" kričal Harry spolovice skrytý pod posteľou. "Videl si ich tu dolu? Zmizli! Všetci profesori sa na mňa budú hnevať!"

"Toto sa stane, keď neudržuješ v izbe poriadok," hrešil ho Snape. "Prečo si si ich nedal do tašky?"

"Dal som!" protestoval Harry, vynoriac sa spod postele. "Ja viem, že som si ich tam dal, ale teraz tam nie sú. Skontroloval som aj celý kufor a okolie mojej postele vo veži a všetko."

Snape stiahol obočie. Toto mu nepríjemne pripomínalo niektoré jeho zážitky z detstva. "Mohli by sa tvoji spolubývajúci rozhodnúť, že ti ich skryjú alebo zničia?" opýtal sa podozrievavo, spomínajúc si na tie mnohé dni, keď sa toto isté stalo jemu.

Harry na neho zízal úplne prekvapene. "Prečo by to robili?"

Snape sa trochu uvoľnil, očividne Harry nemal problémy s jeho spolubývajúcimi, ako kedysi mával on sám. "Možno zo zábavy?"

Harry pokrútil hlavou. "Nie, oni mi všetci pomáhali hľadať. Myslím, Ron je môj najlepší kamarát a Neville by jednoducho niečo také neurobil, a navyše Seamus ani Dean sa na mňa nehnevajú." Harry spravil grimasu. "Dudley mi často trhal domáce úlohy, takže som si ich musel skrývať, ale tu som s tým problém nikdy nemal. Ja len neviem, kde by mohli byť!" dokončil a zanariekal, a Snape zistil, ako blízko má ten chlapec k tomu, aby sa rozplakal.

"Upokoj sa," prikázal stroho, ale natiahol ruku a položil ju jemne na chlapcovo rameno. Harry potiahol nosom a prestal pobehovať po miestnosti. "Má to jednu výhodu, mať jedného z učiteľov za svojho opatrovníka. Som si vedomý všetkých tvojich domácich úloh a viem, že si ich vypracoval, keďže som požiadal, aby si mi ich všetky ukázal, aby som ich skontroloval. Napíšem ti ospravedlnenky pre všetkých tvojich učiteľov, a keďže sa aj tak môžu rozhodnúť potrestať ťa za tvoju neopatrnosť pri strate úloh," odmietol chlapcov nesúhlas, "je možné, že dostaneš aspoň čiastočný kredit za to, že si ich vypracoval."

Harry zvesil hlavu, ale vedel, že toto je to najlepšie, v čo mohol aspoň dúfať. Myslíš, že aj tak dostanem trest?" spýtal sa nešťastne.

"Celkom iste môžeš očakávať trest po škole na hodine elixírov," povedal jeho opatrovník prísne. "Možno že večer strávený opätovným vypracovávaním tvojej eseje by ťa mohol naučiť lepšej organizácii."

"Ale to nie je fér," hádal sa Harry. "Videl si ma robiť ich! Dokonca si to čítal!"

"Úloha nie je len dokončiť si prácu, ale aj odovzdať ju v stanovenom termíne, tak aby mohla byť ohodnotená. Ty si preto nedokončil úlohy úplne a budeš za to potrestaný."

Harry sa nahnevane pozrel na svojho otca. " Nie je to fér!"

"Ešte jedna drzosť z vašej strany, pán Potter, a prehodnotím svoje rozhodnutie o ospravedlnenke pre ostatných profesorov," varoval ho Snape a Harry sa s nevôľou podvolil.

Väčšina ostatných profesorov v ten deň bola – neprekvapivo – oveľa tolerantnejšia než profesor Snape, aj keď väčšina vyžadovala, aby sa Harry dostavil na konzultácie, aby sa mohli presvedčiť pri ústnom pohovore, či Harry pochopil učivo. Vďaka dosvedčeniu jeho opatrovníka, že si urobil úlohy a jeho očividnému porozumeniu daného učiva sa mu podarilo zabrániť ďalším trestom. Dokonca aj ten jeden, ktorý dostal , nebol až taký strašný – Snape trval na tom, aby polovicu trestu strávil upratovaním jeho rozhádzanej izby, ale potom od toho upustil a namiesto toho, aby Harrymu prikázal prepisovať starú esej, čo Harry považoval za niečo podobné písaniu riadkov za trest, zadal mu novú. Nová téma bola dosť zaujímavá a Harry úplne zabudol trucovať, keď odchádzal.

Aj tak, povedal si, nebolo to fér, že musel robiť niečo navyše, len preto, že stratil svoje úlohy. Malý hlások v jeho hlave mu navrával, že jeho učitelia mali o tom počuť, ale odsekol, že tentoraz museli vedieť, že je to pravda. Predpokladal, že jeho ocko mal pravdu, keď nechal na ňom, aby to vyriešil, ale Harry mal skôr náladu na to, aby sa cítil naštvaný a nie na to aby zvažoval možnosti presvedčivosti argumentov jeho otca.

On sa nesnažil tie úlohy stratiť a dokonca ani nebol neopatrný. Presne si pamätal, že si ich dal do tašky... ale potom zmizli. Zahryzol si do pery. Nebolo možné, že by bol na blízku Dudley, ale čo sa mohlo tým úlohám stať? Hermiona navrhla, že ich možno niekde vytiahol kvôli opätovnej kontrole, a Ron sa pri tom návrhu hystericky smial, čo Hermionu dosť naštvalo. Ron k tomu pristupoval oveľa uvoľnenejšie, so slovami "Neboj sa, kamoš. To sa vyrieši. Možno hneď po tvojom treste." Harry vzdychol. Pre Rona bolo v poriadku, že bol taký uvoľnený. Neboli to predsa jeho domáce úlohy, ktoré záhadne zmizli.

Harry vzdychol. Možno len robil z komára somára. Možno že tie pergameny iba vypadli z tašky niekde po ceste do veže. Alebo mu ich ukradol Zloduch, keď si Harry nedával pozor. Alebo... v magickom hrade bolo veľa ďalších možností. Harry len dúfal, že sa mu nestratí nič iné.

Ďalší deň bol Harry na prvej hodine Obrany proti čiernej mágii a to aj napriek Snapeovmu ospravedlneniu a Harryho ponuke, že by odpovedal z domácej úlohy, profesorka Umbridgeová mu za úlohu vynadala a prikázala mu, aby sa postavil do prednej časti triedy. Potom, ako sa Harry zvíjal ponížením, oznámila triede s neuveriteľnou sladkosťou, že Harrymu udeľuje nielen dvojnásobnú esej, ale že tiež strháva Chrabromilu dvadsať bodov. Zvyšok študentov po tomto drastickom treste len civel Harry si musel zahryznúť do jazyka, aby nevykričal svoje pobúrenie, keď strávila najbližších pätnásť minút striedaním jeho kárania za lenivosť, že si neurobil svoju úlohu a s poukazovaním na zvyšok triedy, že nebude tolerovať žiadne klamanie detí. Vyzeralo to, ako keby sa istým spôsobom snažila, aby Harry vyzeral pred ostatným zle a Harry bol červený od poníženia z toho, že ho tak verejne ponížila.

Našťastie to bolo zbytočné, jej plán zlyhal a skôr ako by zvyšok triedy obdaroval Harryho opovržlivými pohľadmi, prejavil ich sympatie, keď mu bolo nakoniec povolené, aby išiel na svoje miesto.

„Uhm-suka!“ zašepkal Ron, keď sa Harry odplížil na svoje miesto, bojoval s intenzívnou túžbou pochovať svoju hlavu v rukách.

„Aká ropucha,“ zamrmlal Draco z jeho druhej strany. Hermiona na neho pozrela súcitne pozrela cez rameno a Harry sa začal cítiť trochu lepšie.

Tú noc, rozhorčene predvádzal svojmu otcovi túto udalosť, ale k jeho zlosti, Snape to len pozoroval – s jeho zvyčajným chladom – takže Harry mohol očakávať, že táto nová profesorka pravdepodobne odštartovala jej učiteľskú kariéru tým, že karhala niekoľkých prvákov, ktorí ju nahnevali.

„Ale ja som nerobil výtržnosti,“ argumentoval Harry. „Ani som jej neodvrával. Aj keď ma nazvala klamárom a povedala, že som sa samozrejme vôbec neobťažoval urobiť tú úlohu. Vravela, že som bol lenivý a jednoducho mám šťastie, že ma nemôže poslať k Filchovi, aby ma zbil!“

Snape prižmúril nebezpečne oči, ale jeho zlas zostal vyrovnaný. „Na rozdiel od iných profesorov ťa madam Umbridgeová nepozná a prosba o stratenie domácich úloh je obyčajný trik lenivých detí. Naviac, ako nová profesorka sa samozrejme spoliehala, že tvoja domáca úloha jej ukáže pochopenie tvojej úrovne vedomostí. Navrhujem, aby si sa pokúsil očistiť tvojou esejou.“

Harry sa zmieril s radou jeho ocka a zamieril do spoločenskej miestnosti Slizolinu, aby tam študoval so svojimi priateľmi. Po jeho odchode Snape preklial polovicu nábytku v obývacej izbe na triesky. Ako sa opovažuje tá plaziaca kreatúra pochybovať o slovách jeho syna – nehovoriac o tom, že vedel, že ju písal! 

Nasledujúcich niekoľko týždňov sa nezaobišlo bez zmrazovania vzťahov medzi Harrym a jeho novou profesorkou. Keby nič iného, Umbridgeová sa nevzdala zámeru, aby Harry vyzeral tak smiešne a neznalo, ako to len je možné a dávala mu stále viac pedantné otázky. Medzitým, on – spolu s ostatnými študentmi – rýchlo pokladal hodiny Obrany za rovnako nudné ako Históriu mágie s Binnsom. Umbridgeová dokonca odmietla ukazovať kúzla a tak im po väčšinu dní stačilo buď si čítať ich učebnice alebo prepisovať ich stránky.

Tiež sa zabávala so svojimi obľúbencami tak nehorázne, že boli študenti zaskočení. Rozplývala sa nad Dracom a niekoľkými ďalšími študentami, ktorí mali príbuzných na vysokých pozíciách na ministerstve a bola nechutne úlisná k tým, ktorých rodiny boli bohaté a politicky mocné. Bola chladne odmietavá voči študentom narodeným v muklovských rodiných a všetkým ostatným, bez napojenia na bohatých a slávnych z čarodejníckeho sveta. Harry bol jedinou výnimkou z tohto pravidla.

„Merlin, Malfoy, tvoj habit je mokrý od všetkých tých slín, ktoré na teba vyprskla Umbridgeová?“ pýtal sa Ron, keď kráčali chodbou, pričom za nimi bola trieda Obrany. Ryšavec bol ešte stále napálený zo sarkastických komentárov, ktoré profesorka robila o „rodinách, ktoré budú závisieť na chove a to aj napriek tomu, že nemali financie, ani dôvtip, aby tak urobili.“

Draco sa zachvel. „Myslíš, že som rád, keď jej pery bozkávajú môj zadok, Weasley? Opustil som triedu, po ktorej chcem zaliezť do teplej sprchy. Myslím, lichotenie v prvom ročníku? Aké je to dojemné?“ uškrnul sa. „Môj otec vždy hovorí, že neexistuje nič viac ako úbohí ľudia, ktorí sa sklonia, aby vám bozkávali nohy, keď nemáte palicu, aby ste sa ubránili pred Ostnatými slimákmi – tí si zaslúžia, aby ste ich zašľapli.“

„Pekné, Draco. Chystáš sa keď vyrastieš, že budeš taký fašistický utláčateľ ako tvoj otec?“ domáhala sa Hermiona.

Draco zažmurkal. Nebol si istý, čo bol „fašistický utláčateľ“ – pravdepodobne niečo od muklov – ale zmysel bol jasný z Hermioninho tónu. „Teraz ju brániš, Grangerová? Myslíš, že to za to stojí?“

„Nikdy som nepovedala, že áno,“ odsekla Hermiona, zovrela pery, keď pochodovala chodbou.

„Hlúpa spodina, ako je ona, kvôli ktorej potrebujem silného vodcu,“ pokračoval Draco, jasne citoval svojho otca. „Ľudia ako my musia udržať ľudí ako je ona na mieste.“

Hermiona sa zastavila a pozrela sa mu priamo do očí. „Ľudia ako my, Draco?“ spýtala sa ostro. „Ty by si nechal vstúpiť u muklov narodených do tvojho malého elitného kruhu?“

Slizolinčan milo očervenel. „Nikdy som nepovedal nič o tom, že len čistokrvní sú dosť chytrí na to, aby vládli,“ bránil sa trochu slabo.

„Čo tvoj otec?“ naliehala, zatiaľ čo ostatní to so záujmom sledovali.

„Len preto, že si myslím, že môj otec má pravdu v niektorých veciach, neznamená to, že s ním súhlasím vo všetkom,“ povedal Draco, previnilo sa poobzeral okolo seba, ako keby sa náhle mohol Lucius objaviť z tieňa. „Ľudia ako Umbridgeová potrebujú počuť, čo si majú myslieť. Pozri sa na to, čo sa stane, keď im je dovolené byť na pozícii autority.“

Hermiona nemohla oponovať, tak pokrčila ramenami a pohla sa z miesta. „Ona je naozaj hrozná profesorka,“ súhlasila – Hermionin posledný výrok. „Ona sa ani nepokúša, aby nám pomohla naučiť sa učivo a hovorí niekedy hrozné veci.“

„Ako to, že ťa toľko nenávidí?“ Ron štuchol do Harryho. „Človek by si myslel, že by sa ti mala podlizovať rovnako ako Dracovi. Mám na mysli, že jeho otec je dobrý priateľ s ministrom, ale ty si Chlapec, ktorý prežil.“

Harry pokrčil ramenami. „Ja neviem. Proste ma nemá rada od prvej hodiny.“

Tretí týždeň vyučovania bolo počuť od všetkých vedúcich fakúlt hlasné sťažnosti na novú profesorku. Bola nefér, dávala nechutne tvrdé tresty a prispela k nevzdelanosti študentov. Tí, ktorí mali pred sebou skúšky VČU a MLOKY boli obzvlášť rozrušení a nepripravenosť tried sa objavovala vo všetkých rozhovoroch, ktoré viedli vedúci fakúlt. 

Hoci sa Harry nesťažoval na Umbridgeovú po prvej noci, kedy mal u nej trest, ten neostal bez povšimnutia. Chrabromil a Slizolin podrobne hlásil aká odporná na neho Umbridgeová bola ich riaditeľom fakúlt, ktorí sa zišli, aby diskutovali o „situácii s Umbridgeovou“.

„Harry mi nič nepovedal; neobrátil sa na vás?“ spýtala sa Minerva znepokojene za stáleho miešania jej čaju s väčším rozrušením než obvykle.

Snape pokrútil hlavou, jeho črty boli vážnejšie ako zvyčajne. „Ani slovo. Ale počul som príbehy od ostatných študentov. Zdá sa, že s radosťou upozorňuje na jeho nedostatky.“

„Nie je jediný, hoci sa zdá, že je terčom neobvykle veľkej dávky jej jedu než mnoho iných študentov. Filusove a Pomonine fakulty sú na tom rovnako – boli ponižovaní a zosmiešňovaní bez žiadneho dobrého dôvodu.“

„Zatiaľ čo iní sú poriadne pochválení aj napriek podobnému nedostatku vysvetlenia,“ prikývol Snape. „Draco Malfoy, Susan Bonesová, Cho Changová, Marcus Flint, Cedric Diggory, Germaine Scrimgeourová...“

„Všetci z nich majú príbuzných s peniazmi alebo mocou, alebo obomi,“ poukázala Minerva. „Myslím, že dnes už vieme, ako tá hrozná žena dosiahla úspech na ministerstve.“

„Má nejakých priaznivcov? Aj Trelawneyová má niekoľko študentov, ktorí každý rok uctievajú pôdu po ktorej chodí.“

McGonagallová sa uškrnula. „To sotva. Dokonca aj Hermiona Grangerová si myslí, že je hrozná.“

„Slečna Grangerová?“ Snape zodvihol obočie.

„Naozaj. Zdá sa, že začiatkom minulého týždňa ju slečna Grangerová požiadala o vysvetlenie obrany proti Duro. Iste si spomínate, že deti boli svedkami jej použitia proti Poppy na ošetrovni.“ Snape ostražito prikývol. Minerva sa napila čaju a pokračovala v príbehu neobyčajným popisom. „Tá žena povedal slečne Grangerovej, aby prestala plytvať časom v triede, kde je ďaleko od archaických kúziel, ktoré by žiadny z nich nikdy nevidel a ďalej ju karhala za to, že je trochu priemerná čarodejnica, ktorá sa snaží zviditeľniť tým, že poukazuje na nepodstatné maličkosti.“

Snapeove obočie bolo teraz v rekordnej výške. Nech by mohol mať akékoľvek problémy s otravnými zvykmi Hermiony, nikto so zdravým rozumom by nenazval dieťa priemerným. Mladá čarodejnica už teraz vykazovala známky, že je jedným z najmúdrejších študentov Rokfortu v tomto storočí. „Ako slečna Grangeorová zobrala toto pokarhanie?“

„Ako si dokážete predstaviť,“ tón McGonagallovej bol suchý, „dvaja z mojich ďalších levov sa rozhodli zakročiť skôr, ako slečna Grangerová mohla čokoľvek povedať.“

Snape prevrátil očami. „Weasley a Potter.“

„Hm. Poukázali na skutočnosť, že všetci traja v skutočnosti videli použitie tohto kúzla a pán Weasley využil príležitosť, aby poukázal na niekoľko učebných zlyhaní profesorky Umbridgeovej.“

„To nemohlo dobre skončiť.“

„Nie, z mojej fakulty bolo odobraných celkovo šesťdesiat bodov a pán Weasley dostal týždenný trest s pánom Filchom. Mám podozrenie, že žena navrhla, aby Argus mohol zopakovať niekoľko starších trestov, ale ja som zasiahla a pán Weasley si odslúži trest so mnou. Harry dostal ďalšiu esej za jeho drzosť, že sa hádal s touto ženou a Hermiona –“ dramaticky sa odmlčala „- dostala nulu za celý deň a príde o polovicu svojich bodov za celý týždeň.“

Snape takmer pustil svoju šálku. „Za položenie otázky?“ Mohol si iba predstaviť, ako dievča reaguje na to, že jej body budú tak svojvoľne znížené. Ani on by nikdy neurobil nič také zlé. „Bola rozrušená?“

„Skôr som očakávala, že bude,“ pripustila Minerva, „ale zdá sa, že vaša slečna Jonesová mala celkom na ňu vplyv. Slečna Grangerová sa namiesto toho rozhodla hnevať.“

„Hmmm.“ Snape sa zdržal zmienky o tom, že Davidella Jonesová by sa nielen hnevala, ale tiež by to dotiahla do konca. Nemá zmysel varovať McGonagallovú pred niečím, čomu sa bude cítiť nútená zabrániť. Ak si Hermiona Grangerová vybrala svoj pôsobivý intelekt na pomstu tej Ružovej ropuchy, Severus Snape nemal v úmysle postaviť sa jej do cesty.

„Čo budeme robiť, Severus? Okrem všetkého ostatného, ona je naozaj strašná učiteľka. Aj Quirell bol lepší vo vysvetlení základných pojmov obrany.“

Snape sa pozeral na svoj čaj, ale bol nútený odpovedať. „Musíme počkať. Určite prekročí medze a my ju potom budeme môcť odstrániť. Ale teraz... budeme čakať.“

McGonagallová si povzdychla. Vedela v duchu, že Snape mal pravdu, ale jej ochranársky pud sa prebudil a hoci jej animágovská forma bola obyčajná pruhovaná mačka, jej oddanosť k jej študentom bola skutočne levia. Jej inštinkty volali po krvavej pomste, ale ak aj bývalý Smrťožrút naliehal na trpezlivosť... Znova si povzdychla a prinútila sa, aby sa presadila jej obvyklá prísnosť. Nakoniec bola zástupkyňou riaditeľa. Bolo by to pre ňu nevhodné predstavovať si, že vydáva Umbridgeovú Acromantulám len preto, že žena zasahovala do akademickej kariéry nevýslovného počtu študentov, či bola paródiou na učiteľské povolanie... Minerva nemilosrdne potlačila tento myšlienkový smer. Čakať a sledovať. To je to, čo musela urobiť. Predstavovala si svoju podobu mačky, ktorá sedí pri myšacej diere a čaká na to, kedy sa objaví tá ružová myš a ten mentálny obraz ju upokojoval natoľko, aby ju nechala tak.

Trvalo to len ďalšie dva týždne, kým sa kríza prehĺbila.

Začalo to, keď Harry a jeho priatelia nešťastne mierili na svoju hodinu Obrany. „Nenávidím túto hodinu oveľa viac ako to – že naposledy Voldesnort spôsobil, že ma bolela jazva!“ sťažoval sa Harry.

„Hej, ty neohrabaný spratok! Pozor!“ zakričal náhle Draco na Vincea, keď väčší chlapec omylom šliapol na lem jeho habitu.

„Jejda,“ povedal rozpačito Vince. „Ospravedlňujem sa, Draco.“

Hermiona sa pozrela na lem. „Ale nie, je natrhnutý, Draco.“

Ostatní čakali, očakávali, že Pansy príde dolu so svojím zvyčajným jačaním a dusivou pozornosťou, ale na ich prekvapenie sa dievča neobjavilo. Draco sa rozhliadol okolo, napoly sa mu uľavilo a napoly sa urazil. „Parkinsonová – mám problém!“ povedal trochu nazlostene, tmavovlasé dievča stálo samé bokom.

Pansy pokrčila apaticky ramenami. „Som si istá, že to môžeš opraviť,“ povedala ticho a potom zmizla do triedy skôr, ako stihol odpovedať.

Ostatné deti sa po nej pozerali. „Čo si jej povedal?“ spýtala sa podozrievavo Hermiona. „Znova si zranil jej city?“

„Nie!“ bránil sa Draco. „Chovala sa divne niekoľko týždňov. Drží sa bokom a s nikým nehovorí. Bolo to teraz v skutočnosti celkom pekné, nemať ju po celý čas niekde naokolo, správala sa prakticky ako vydatá.“

Hermiona sa pozrela ustarane po dievčati, ale potom bola príliš zaneprázdnená snahou o opravu Dracovho lemu s polonatrénovaným kúzlom, zatiaľ čo zvyšok chlapcov sa ponáhľal do triedy, aby nedošlo k prilákaniu hnevu profesorky Umbitchovej*, ako ju Ron pokrstil.

Hermione sa to nakoniec podarilo opraviť, ale keď vstúpila do miestnosti – tak ako to urobili poslední dvaja – profesorka Umbridgeová na ňu uprela nesúhlasný pohľad. „No, dobre, slečna Grangerová, vidím, že vaša podivuhodná inteligencia vás ešte nenaučila zložito merať čas. Desať bodov strhávam Chrabromilu za vašu nedochvíľnosť.“

„Pomáhala mi, profesorka,“ ozval sa Draco, naklonil arogantne bradu. „A ešte ani nezvonilo.“

„Ach, nie je to od vás ušľachtilé, pán Malfoy?“ povedala obdivne malá čarodejnica podobajúca sa na ružovú ropuchu. „Desať bodov pre Slizolin za snahu chrániť nezaslúženú známosť.“

Draco sa na ňu zamračil. Nazvať Slizolin „ušľachtilý“ bol asi ťažko kompliment, ale bolo jasné, že aj napriek jeho intervencii, Hermiona by asi nebola prepustená bez trestu. Hoci penil nad svojou neschopnosťou vynútiť si Umbridgeovej podriadenie, Draco vyslal k Hermione pohľad, ktorý bol ospravedlnením, aký len Malfoy dokázal zvládnuť. Chrabromilčanka len unavene pokrčila ramenami. Nič iné od Umbridgeovej neočakávala.

„Dnes budeme mať test,“ oznámila šťastne Umbridgeová a trieda hlasno zastonala. „Ak ste študovali stránky 160 až 190 z vašich učebníc, som si istá, že to zvládnete veľmi dobre.“ Rozhliadla sa okolo seba, obočie sa jej stiahlo dokopy. „Kde sú moje poznámky?“

Najprv tomu študenti nevenovali veľa pozornosti, zatiaľ čo boli zaneprázdnení vyťahovaním pergamenov a bŕk z vlastnej tašky, ale keď sa Umbridgeovej naliehanie premenilo na zvyšujúce sa zúfalstvo, upútala ich pozornosť.

„Moje poznámky!“ropucha prenikavo vykríkla a pozrela sa pod zbierku porcelánových mačiatok a čipkovaných obrúskov. „Kde sú moje poznámky?“

„Hm, Draco,“ začepkal nahlas Grega Goylea, „prečo jednoducho nepoužije Accio?“  

Draco prevrátil očami. Dokonca aj trieda hromotĺkov bola múdrejšia ako Umbitchová. „Pretože ona je –“

Než stačil dokončiť vetu, profesorka Umbridgeová – zrejme inšpirovaná Gregoryho otázkou – zakričala, „Accio poznámky k testu profesorky Umbridgeovej!“

K všeobecnému úžasu, zvitok vyletel z Harryho tašky a letel do čarodejnicinej natiahnutej ruky. Chvíľu hrobového ticha nakoniec prelomilo Ronove zašepkanie: „Dobrý žart, kamoš, ale možno nie jeden z tvojich najšikovnejších.“

Harry divoko civel na Rona, potom na svoju tašku a potom na proferosku, ktorej sa po celej tvári pomaly šíril obrovký úsmev spokojnosti. „No, dobre, pán Potter,“ povedala ticho. „Teraz sme všetci videli ako bol odhalený klamár a podvodník.“

„Pani profesorka!“ povedal Harry a panikáril, „Prisahám, že som nezobral tie poznámky. Nikdy predtým som ich v mojom živote nevidel!“

„Áno. Proste sa mávnutím prútika objavili v taške,“ uškrnula sa. „Zaujímalo by ma, čo budete o tomto hovoriť riaditeľovi. Vaša sláva vás tentoraz nebude môcť chrániť pred poriadnym trestom.“

Harry prehltol. Ak existoval na rokforte človek, ktorého sa naozaj bál, bol to riaditeľ školy. Muž ho už raz dal ku Dursleyovcom, kto by nepovedal, že by to neurobil znova? Kým sa starý čarodejník vždy milo objavil a ponúkol Harryho lízatkom, kedykoľvek sa stretli, Harry vedel veľmi dobre, že takéto správanie môže maskovať množstvo hriechov.

Počul tetu Petúniu hovoriť Dudleymu, „nikdy si neber sladkosti od cudzích ľudí!“ miliónkrát, pravdepodobne preto, že vedela, že bude v pekle skôr mrznúť ako Dudley odmietne sladkosti. Petúnia sa snažila presvedčiť Dudleyho o tom, aké nebezpečenstvá boli spojené so sladkosťami, ktoré ponúkali cudzí ľudia použitím výnimočne graficky znázornených varovných príbehov, ktoré mali za následok, že presvedčila svojho synovca, aby sa bránil prijať akúkoľvek cudziu vec ako čert kríža, ale neurobila nič, aby presvedčila svojho syna. Nakoniec sa uchýlila k úplatkom, keď sľúbila Dudleymu, že keby to neurobil, že mu dá dvakrát toľko lízatiek, ako by mu ponúkal cudzí človek, keď by prišiel domov.

Bohužiaľ pre jeho štíhlu líniu, aj keď to Dudleymu nebolo jasné, predsa bol v niektorých veciach mazaný, najmä pokiaľ išlo o darčeky. Najbližšie dva roky bola Petúnia presvedčená, že jej Duduško bol číslom jedna ako terč pre pedofilov v Británii, keď si Dudley šťastne vymyslel desiatky mýtických cudzincov, ktorí sa ho všetci snažili nalákať do svojich karavanov s vreciami a vrecúškami s lízatkami. Bolo to v období, kedy si Harry začal uvedomovať, akí hlúpi boli jeho príbuzní.

Z toho dôvoduu a spoločne s Dumbledorovým konaním v minulosti, trvalo by dlhšie než niekoľkými citrónovými cukríkmi presvedčiť Harryho o láskavej povahe riaditeľa školy.

„Od tej doby, čo profesor Dumbledore považoval za vhodné zrušiť telesné tresty – smutné previnenie podľa môjho názoru – som presvedčená, že jedným vhodným trestom pre podvodníkov je vylúčenie,“ priadla Umbridgeová, znela ako jedno z mnohých mačiatok, ktoré viseli na stenách jej triedy. „Môj bože, ako veľmi sme klesli.“

Vylúčenie! To slovo zvonilo v Harryho ušiach. Zovrel lavicu, cítil ako z jeho tváre zmizla všetka krv. Umbridgeová sa ešte nebezpečnejšie usmiala, vedomá si zhrozenia u dieťaťa.

„Ach, áno, pán Potter. Prekonali ste sám seba. Obávam sa, že tento priestupok je príliš veľký na obyčajné strhnutie bodov a trest. Musíte byť vylúčený z Rokfortu skôr, než budete môcť kontaminovať ostatných študentov svojimi nechutnými muklovskými zvykmi. Myslím, že to je to, čo sa stane, keď necháte nežiadúcim osobám vzdelávanie na vyšších čarodejníckych inštitúciách,“ povzdychla si.

„Prosím, pani profesorka. Naozaj som to neurobil,“ prosil Harry. „Prisahám, že...“

Umbridgeová zamietavo mávla rukou. „Zbaľte si svoje veci, pán Potter a odíďte z mojej triedy. Budem vás čakať v riaditeľovej kancelárii, keď skončí vyučovanie. Už ste dosť pripravili o čas ostatných študentov, ktorí sa tu učia, nebudete podvádzať a stáť im v ich ceste životom.“

Ako vo sne, Harry naslepo napchal veci do svojej tašky a potkýňajúc sa sa dostal von z miestnosti, nevšímal si ustarostený pohľad svojich priateľov. Vylúčenie! Musel opustiť Rokfort! Dokonca aj keby ho riaditeľ vylúčil len na nejaké obdobie, musel by sa medzitým vrátiť k Dursleyovcom a Harry zrazu vedel s úplnou mrazivou istotou, že urobí čokoľvek, aby zabránil návratu na Privátnu cestu.

Nebolo to len bitie a lov na Harryho a domáce práce a úbohé prídely a tenké matrace, ktoré mu boli dané s nechuťou. Bolo to opovrhnutie a odpor a každodenné pripomínanie, že si všetci priali, aby sa nikdy nenarodil. To bolo dosť ťažké znášať, keď vedel, že neexistuje žiadny iný život, ale teraz... nemohol to urobiť.

Ale, čo mal na výber? Akonáhle bol vylúčený, musel by opustiť školu a jeho ocka – možno navždy – a riaditeľ by ho zrejme rovno zobral späť k Dursleyovcom, ako keby posledných šesť mesiacov vôbec neubehlo. Konieckoncov, riaditeľ sa zbytočne nezdržoval pri vyhnaní štyroch vylúčených Bystrohlavčanov zo školských pozemkov.

Harry sa snažil premýšľať, ale bolo to ťažké, keď každý inštinkt na neho kričal, aby sa dostal von, utiekol pred riaditeľom predtým, než ho chytí.

Nemal veľa peňazí – ostalo mu niekoľko galeónov, keď ho vzal Hagrid nakupovať – a aj keby mal, čo by robil? Nikto by pravdepodobne neprenajal izbu dieťatu v jeho veku, nech by sa o to snažil v muklovskom alebo čarodejníckom svete. Bol niekde uprostred Škótska, na hrade, ktorý musí riaditeľ poznať, veľmi dobre, bez možnosti na útek. Mohol by sa dostať k jeho metle, ale v zimnom počasí by zamrzol skôr, ako by preletel desať kilometrov.

Vedel, že neďaleko boli čarodejnícke dediny – počul o tom hovoriť staršie deti – ale nemali byť dostatočne veľké, aby sa v nich mohol ukryť. Nie, on sa potreboval dostať do Londýna. Počul o utečencoch, ktorí tam sami žili. Vďaka Dursleyovcom vedel, ako urobiť veľa vecí a pravdepodobne by si zarobil nejaké peniaze robením pomocných prác. Iste ho nikto nebude môcť nájsť medzi všetkými tými miliónmi ľudí.

Ale ako sa tam dostať? Nemohol sa len tak ponevierať v Rokfortskom exprese – ani nevie, či vlak chodil do Rokfortu, keď neprivážal alebo odvážal študentov na prázdniny. Harry sa otriasol. Nemohol vydržať to premýšľanie. Strácal čas. Prvá vec, ktorú musel urobiť bolo dostať sa preč. Mohol sa skryť v Zakázanom lese, než by prišiel na to, ako sa dostať do Londýna a dostane sa tam, akonáhle to bude bezpečné.

Harry bežal až do svojej spálne. Vedel, že si musí zbaliť ľahké veci. Nemalo veľmi zmysel ťahať so sebou veľa vecí. Akonáhle by sa dostal do Londýna, nič pekné by pravdepodobne neukradol. Bol oblečený vo svojom najteplejšom oblečení (vrátane svetra, ktorý pre neho uplietla teta Molly) a vytiahol zimné čižmy, ktoré mu kúpil jeho ocko, zasmrkal pri pomyslení, že bude musieť opustiť svojho ocka spolu so zvyškom čarodejníckeho sveta.

Dal niekoľko zostávajúcich galeónov do svojho vrecka a napísal krátky list Ronovi, kde ho požiadal, aby sa postaral o Hedvigu. Nakoniec si možno nájde spôsob, ako pre ňu poslať, ale teraz bolo najbezpečnejšie nechať ju tu. A Ron potreboval nového miláčika, takže to bolo len spravodlivé, že by ju dostal. Potom Harry zastrčil jeho obľúbené fotografie jeho rodičov a profesora Snapa do jeho najhrubšieho plášťa, ktorý sa trochu viac podobal na muklovský a natiahol si pletenú čiapku. Nechal za sebou Chrabromilský šál. Hádal, že už nebol Chrabromilčan, alebo nebude, akonáhle sa profesorka Umbridgeová porozpráva s riaditeľom. Zastrčil prútik do svojho púzdra. Vedel z príbehov od Hagrida o tom, že keď ste boli vyhnaný, že vám bol zlomený prútik a on sa nehodlal vzdať svojho bez boja.

Skontroloval čas. Do konca vyučovania ostávalo 15 minút. Potreboval sa poponáhľať, aby bol bezpečne v lese, keď ho riaditeľ začne hľadať, ale vedel, že sa ďaleko nedostane bez jedla. Usúdil, že by mohol byť celkom v bezpečí, ak by sa vkradol do kuchyne a poprosil domácich škriatkov o nejaké občerstvenie. Nebolo pravdepodobné, že by ich riaditeľ požiadal o pomoc pri jeho hľadaní.
 
ó ó ó ó ó ó ó

Mezitým sa Ron čoraz viac znepokojoval o Harryho. Pohľad do úplne zúfalej tváre jeho kamaráta, keď sa obrátil k odchodu bol desivý, ešte horší, než úplná hrôza, ktorá sa zjavila po prvej zmienke Umbitchovej o vylúčení. Nakoniec odhodil brko a mával zbesilo rukou. „Prosím, pani profesorka, musím ísť na záchod!“ vyhŕkol. „Naozaj veľmi!“

Ignorujúc profesorkin znechutený pohľad a chichotanie niektorých spolužiakov, Ron sa vyrútil z miestnosti a vybehol na chodbu, aby našiel Harryho. Myslel si, že by sa chlapec mohol poflakovať niekde v okolí, dúfal, že bude svoj prípad ďalej obhajovať po skončené vyučovania, ale nebolo tam po ňom ani stopy. Ron si zahryzol do pery. Kam by Harry išiel? Ron vedel, že keby bol na jeho mieste, musel by bežať priamo za jeho bratmi a rodičmi, ale Harry? Bol zvyknutý starať sa sám o seba, nebol zvyknutý, že by dospelí dali kvôli nemu veci do poriadku a Ron mal podozrenie, že Harry nemal namierené do žalárov.

Nemyslel si, že by Harry pokorne išiel do riaditeľovej kancelárie bez ohľadu na to, čo mu Umbitchová povedala, aby urobil, ale kam by išiel? Vystrašený, osamotený, vydesený z nadchádzajúceho trestu...? Ron sa rozhodol zamieriť do veže. Ak by Harry nebol vo svojej izbe, potom by našiel svojich bratov. Mali by vedieť, čo robiť.

Po jeho príchode do fakulty, Ron zanadával tak, že by to pravdepodobne viedlo k použitiu varechy, keby to jeho matka počula. Harry tam nebol! Obrátil sa k odchodu so zámerom vyhľadať dvojčatá a Percyho, keď jeho pozornosť upútal kus pergamenu na jeho posteli. Schmatol ho a pár sekúnd na to utekal do žalárov. Nebol čas nájsť jeho bratov – on potreboval jeho strýka!

ó ó ó ó ó ó ó

Snape bol unavený, uvažoval o samovražde, keď sledoval ďalšiu triedu štvrtákov ako zničila jednoduchý elixír. Ak by študenti nepokukovali po sebe navzájom, neignorovali by jeho veľmi jasné inštrukcie a úspešne by nenechali vybuchnúť ich kotlík na seba a v jeho žalároch.

Náhle sa dvere rozleteli a šmuha červených vlasov práskla dovnútra. Študenti prekvapením skríkli a pustili svoje prísady, prerušili neustále miešanie svojimi prútikmi a Snape sa zodvihol zo stola, rozhodol sa vykuchať malého úbožiaka za jeho absolútnu drzosť.

„Strýko Sev!“ zavzdychal Ron. „Prečítajte si to!“ strčil pokrčený pergamen profesorovi elixírov a bol tiež prekvapený, že Snape jeho žiadosť splnil. Vzápätí použil Evanesco na každý elixír v triede. „Ste prepustení!“ zakričal ponad svoje plece ako bežal von z dverí, zanechal za sebou prekvapenú triedu a udýchaného prváka.


------------------------------
* Umbitchová - použitá nadávka z anglického slova bitch...
15.05.2011 16:18:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one