Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujeme: enedake, reylan, katie11, grid, Vrounovi, silvinke, gleti, Mirkovi, larkinh, nike, Hajmi, KiVi, denice, cim, Susan...

Po tom, čo Albus nazval "malým občerstvením " a Snape považoval za "prežieranie sa sladkosťami ", šťastne napchatý Harry mohol odísť do triedy.

"Oh, Severus, ja som bol taký hlupák," povedal Albus ufňukane a zvesil ramená. "Čo som urobil tebe a Harrymu..."

Snape sa nepohodlne ošil. Jedna vec bola, keď mu Harry zmáčal slzami celý habit, ale naozaj si nemyslel, že by zvládol pohľad na Albusa, ako robí to isté. "Ten chlapec bude v poriadku, Albus. Ja sa o to postarám," povedal rýchlo, zúfalo túžiac odvrátiť ďalší uslzený kolaps, že si ani nevšimol, ako veľmi to prezradilo jeho emočný vzťah

Dumbledore si utrel oči a zažmurkal na neho. "Tomu skutočne verím, môj chlapče."

Snape prevrátil očami. "Tak teda teraz," povedal prísne, dostávajúc sa k svojej práci, "o madam Umbridgeovej. Táto epizóda celkom iste demonštruje jej kompletnú nevhodnosť -"

"Ale, Severus, toto nebola celkom jej vina."

"Čože!" Snapeovi sa ledva podarilo zabrániť tomu, aby na toho starého idiota nakričal. "Terorizovala Har- Pottera až tak, že chcel utiecť v slepej panike! Ona -"

"Ona mala excelentný dôvod veriť tomu, že je vinný a naozaj podvádzal," poukázal Albus jemne. "Je novouu učiteľkou a možno preto sa cíti povinná presadiť sa ako prísna vychovávateľka. Časom, som si istý, že zistí, že takáto taktika je neúčinná, ale na teraz musíme byť chápaví k jej pochopiteľnej nízkej sebadôvere."

"Nízkej sebadôvere!" Snape vyprskol. "Ona je príliš hlúpa na to, aby mala nízku sebadôveru. To by vyžadovalo aspoň trochu nadhľadu a sebapochopenia, ktoré sú absolútne neprítomné v tej kreténskej ropuche!"

Dumbledore skryl úsmev. "Je tu dosť nešťastná podoba," prizna, "ale to je ďalší dôvod na to, aby sme sa snažili o toleranciu. Som si istý, že aj študenti si všimli túto podobnosť a to možno dáva Dolores ďalší dôvod na to, aby bola na nich ešte prísnejšia."

"Albus, ty si vážne tupý! Tú čarodejnicu absolútne nezaujíma učenie detí! Vyhrážala sa Potterovi vyhodením zo školy!"

Albus zodvihol obočie. "A ty sa vyhrážaš študentom vypitvaním," poukázal.

Snape to vlastne nemohol poprieť. "Otvorene prejavuje jej podporu telesných trestov!"

Albus si porešiel rukou po svojej dlhej brade a rozhodol sa nepoukázať na to, že Snape dokonca vykonal telesný trest, radšej sa zameral na vzdialenejšiu udalosť. "Hmmmm. Myslím, že si spomínam na istého vedúceho fakulty, ktorý vyslovil podobný názor po jednom vlaňajšom žartíku, zahŕňajúcom sprchy a farbu …"

"Ona terorizuje Pottera v triede," hádal sa Snape zúfalo. "Uprednostňuje niektorých -"

Dumbledore na neho sotva pozrel a Snape sa začervenal. "No, áno, predpokladám, že aj niektorí iní profesori boli občas dosť nespravodliví, ale jej výstupy sú -"

"Severus, sotva môžem Dolores prepustiť za to, že urobila niečo, čo robili aj niektorí iní učitelia a, úprimne povedané, sú tým známi aj mimo Rokfortu," povedal Dumbledore pevne a významne sa na neho pozrel. "Ako by som to asi vysvetlil ministrovi?"

"Fudge je idiot!"

"Ale tiež je právoplatne zvoleným ministrom mágie a zároveň osoba, ktorú si nechcem bezdôvodne pohnevať. Odporučil Dolores na to miesto a prepustiť ju bezdôvodne by bola pre neho urážka. Možno nás - zatiaľ - neoslnila svojim štýlom učenia, ale tiež nikomu naozaj neublížila."

"A keby jej zlomyseľné narážky skutočne prinútili Harryho utiecť do Zakázaného lesa, bol by si tiež taký presvedčený o jej neškodnej povahe?"

"Ale, Severus, ako som povedal predtým, Dolores je tiež len obeť, rovnako ako Harry. Aj ona bola oklamaná."

"Oh? My by sme si mali robiť starosti s tou debilnou kravou? To ona chcela utiecť do zakázaného lesa?" požadoval Snape. Akú ujmu utrpela ona pri tomto podvode?"

"Severus," Dumbledore bol neústupný "Je mi jasné, že Dolores má ťažké prispôsobovacie obdobie, ale ty nechávaš tvoj osobný názor na ňu, aby zatienil tvoj úsudok. Aj keď bola k Harrymu nevľúdnejšia, než bolo nutné, urobila len to, že ho vykázala z triedy a povedala mu, že sa stretnú u mňa v kancelárii. To je len ťažko dôvod na výpoveď. To bol Harryho vlastný strach - aj keď úplne pochopiteľný - že takmer zmenil dnešné nedorozumenie na tragédiu. Nemôžem obviniť neskúseného učiteľa za to, že si neuvedomil, že študent bude reagovať úplne nečakaným spôsobom. Určite ani ty si nebol pripravený na to, že Harry sa rozhodne utiecť?"

Severus neochotne prikývol.

"Tak potom neviem, prečo by sme mali obviňovať Dolores za to, že si neuvedomila potenciálny efekt jej slov." Albusov hlas aj keď bol milý, bol neoblomný.

Snape zavrčal. "Takže z toho vyviazne bez najmenšieho varovania, kým Harry bol zbitý a traumatizovaný?"

Albus vzdychol. "Zdá sa to nefér, ale ako si sám poukázal, Harry dostal bitku za jeho hlúpy plán, nie za to, že mal Doloresine poznámky vo svojej taške. Nebolo by vhodné obviňovať Dolores z Harryho ľahkovážnosti."

Snape zaťal zuby, ale videl, že s riaditeľom v tomto prípade nepohne. Otočil sa na podpätku a odpochodoval ku dverám, zastal len na moment, aby ponad plece prehodil: "Poviem Minerve!"

Zvuk Albusovho bolestného "Oh, páni" mu trochu zdvihol náladu, keď kráčal dolu do žalárov.


##


"Harry!" Ron a ostatní ho privítali s otvorenou úľavou, keď sa k nim pridal načas, aby stihol ďalšiu hodinu.

"Si v poriadku? Čo povedal riaditeľ? Našiel ťa tvoj ocko? Nevyhodili ťa zo školy, však?" Otázky padali rýchlo a z každej strany a Harry sa musel uškrnúť nad tým, aké starosti si robili jeho priatelia o neho.

"Nie, nevyhodili ma - dokonca mi verili aj to, že som to neurobil ani ako žart," vysvetlil. "A môj ocko ma chytil skôr, než som stihol ujsť," povedal Ronovi, ktorý si hlasno vydýchol. "A' hej, dostal som bitku, za to že som bol taký hlúpy, že som myslel na útek," dodal predpokladajúc ďalšiu otázku od svojho najlepšieho kamaráta.

"Merlin, Potter, myslíš si, že by si vydržal jeden celý semester bez toho, aby ťa museli zbiť?" povedal Draco krútiac hlavou. "Aspoň sa my ostatní nemusíme obávať, že by sme dostali, kým sme tu v škole. Musí to byť strašné, mať svojho opatrovníka priamo tu na Rokforte, ktorý sleduje všetko, čo robíš."

"No, nie je to až také zlé,"  povedal Harry zamyslene. "Je veľa chvíľ, kedy je to dobré, mať ho pri sebe. A bitku dostanem, len keď si ju zaslúžim. Môj ockoje v tom fakt dobrý."

"Hej? Tak potom máš šťastie," povedal Draco krátko. Ostatní si vymenili pohľady, ale nikto na toho Slizolinčana netlačil.

"Ale, Harry," Hermiona - ako vždy - ich priviedla späť k téme. "Ak si ty nezobral tie poznámky, tak ako sa dostali do tvojej tašky?"

Harry vyzeral smutne. "Ja neviem, ale zistím, kto to urobil, poriadne to oľutuje!"

Hermiona prikývla, ale Ron stále vyzeral trochu pochybovačne, tak ako aj niektoré ostatné deti. Nikto otvorene nespochybnil Harryho príbeh, ale bolo jasné, že viacerí pochybujú o jeho slovách, a vďaka okolnostným dôkazom proti nemu bolo ťažké zazlievať im to.


##


Snape splnil svoje vyhrážky adresované Dumbledorovi a povedal McGonagallovej, čo sa stalo. Presne ako on, aj ona bola nahnevaná na tú ženskú, ale neochotne pripustila, že Albus má pravdu. Na Snapovu veľkú úľavu, McGonagallová bola dosť slušná na to, aby mu nepovedala "Vravela som ti " a nepoukázala na to, ako im jeho vlastné výstupy v minulosti teraz sťažujú vyhodenie tej ropuchy.

Pravdupovediac, Minerve pripadalo veľmi ťažké, udržať kamennú tvár, keď jej Severus pohoršene opisoval Umbridgeovej správanie voči Harrymu, ako aj jeho hnev na Albusa za to, že ju nevyhodil. Bolo to veľmi podobné nejednej z mnohých konverzácií, ktoré mala ona s Albusom, ale v nich bol práve Severus tým učiteľom, o ktorom diskutovali. Aj tak, celá udalosť poslúžila k posilneniu jej rozhodnutia, že Umbridgeová nebude v pozícii, aby ubližovala jej malým levom.

Čo Snape ale McGonagallovej nepovedal, bolo jeho narastajúce podozrenie, že niekto sa snaží Harryho dostať. Nepremýšľal veľmi o stratenej úlohe - bolo príliš jednoduché viniť z toho prirodzenú neorganizovanosť 11 ročného  chlapca - ale keď sa k tomu pridali učiteľkine poznámky, začalo to vyzerať, ako keby sa niekto snažil a dokonca aj uspel, aby Harrymu veľmi znepríjemnil život na Rokforte. Snaha o znemožnenie dieťaťa vyzerala smiešne, ale toto nebolo bežné dieťa. Harry je Chlapec Ktorý Prežil a zámerne či nie, v čarodejníckej spoločnosti mal veľmi zvláštne miesto. Snape vedel pochopiť, prečo sú tu ľudia - vrátane veľmi mocných ľudí - ktorí by chceli pošpiniť Harryho reputáciu pre svoje vlastné dôvody.

Zaprisahal sa, že na toho fagana bude dávať ešte väčší pozor, a tiež požiadal Hgrida, aby zvýšil hliadky na pozemkoch. Bolo jasné, že táto osoba, nechje to ktokoľvek, mala prístup do školy, ale Snape ešte nebol presvedčený o tom, či to bol študent alebo člen pedagogického zboru. Bolo možné, že sa niekto prikradol dnu len na tak krátky čas, aby mohol zrealizovať nejaký plán. Ako očakával, po tom čo počul, že Harry môže byť v ohrození, Hagrid okamžite začal konať a sľúbil, že zvýši počet svojich hliadok. To bolo povzbudzujúce - ten obor nebol génius, ale dobre vedel o všetkom, čo sa stalo v škole a v jej okolí, a ak niekto mohol zastaviť nepovolané osoby, tak to bol práve Hagrid.

Snape uvažoval o tom že by mal zavolať toho kríženca a vlkolaka, aby pomáhali dozerať na Harryho, ale nakoniec sa rozhodol, že by to bolo dosť riskantné. Sirius bol stále dosť výbušný a Remus by zrejme musel tráviť viac času tým, že ho bude chrániť pred problémami, než dozeraním na Harryho. Ak by sa ale veci zhoršili ešte viac, toto zostávalo jednou z možností.


##


Trvalo to pár dní, kým utíchli reči o tej udalosti s testami. Dumbledore jasne prehovoril s Umbridgeovou, pretože neochotne dovolila, aby sa Harry vrátil do jej triedy, ale nepremrhala žiadnu šancu robiť si posmech, uštipačné poznámky, ktoré presvedčili celú triedu, že riaditeľ, aj napriek tomu že ol presvedčený o Harryho vine, ho nakoniec nevyhodil zo škloy len kvôli jeho postaveniu Chlapca Ktorý Prežil.

Harrymu sa podarilo držať jazyk za zubami, ale videl, že jej smrtiaci jed začal zasahovať jeho spolužiakov. Nikto síce nepredstúpila neobvinil ho zo zneužívania jeho špeciálneho postavenia na to, aby sa dostal von z problémov, ale všimol si, že všetci sa oveľa viac pozerajú na jeho jazvu než predtým. Dokonca Ron, čo ho hnevalo, vyzeral, že si myslí, že Harry je len príliš skromný, a stále otravoval Harryho, aby mu prezradil, ako sa mu ten trik podaril. Aj dvojičky vyzerali, že si myslia, že to bol žart a ich široké úsmevy, ktoré mu venovali a nazývali ho „náš učeň" len presvedčili viacerých študentov, že Umbridgeová má možno pravdu.

Harry vzdychol. Nechápal, prečo ostatní študenti tak žiarlili. Na neho? Na čo ale mali žiarliť? On je sirota - aj keď teraz má úžasného ocka - a Voldesnort a jeho banda Smrťožrútov chceli jeho smrť. Bolo to niečo závideniahodné? A odkedy začal semester, striedavo sa dostával do problémov s jeho profesormi za veci, ktoré neurobil, ako strata domácich úloh alebo krádež poznámok, a bol kritizovaný spolužiakmi za to, že z toho vyviazol a lepšie s ním zaobchádzali. Všetko bolo také pomiešané!

Ale jeho priatelia aspoň boli pri ňom, aj keď nesúhlasné pohľady a šepkanie ostatných mu začínali liezť na nervy a Umbridgeovej stále poznámky tomu nepomáhali. Jednoducho povedané, celé to spôsobovalo veľký tlak na chlapca, a keď ten záhadný nepriateľ udrie znovu, všetko mu to príde príliš vhod.

Večera na Rokforte, ako na väčšine škôl, bola lačne očakávaná vyhladovanými študentami a vždy bol v miestnosti značný počiatočný ruch, keď sa dvere otvorili a začala večera. Ten večer, prví študenti v miestnosti (vrátane - samozrejme - Rona) zastali v čistom úžase pri prázdnej miestnosti pred nimi.

"Kde sú všetky stoly a stoličky?" vykríkol Ron.

Študenti teraz doplnení niekoľkými rovnako zaskočenými učiteľmi, hľadeli okolo seba, ako keby čakali, že sa pred nimi nábytok zhmotní.

"Pozrite!" Konečnie niečí zrak vyletel hore a hneď ho nasledovalo veľké množstvo rúk, ukazujúcich na strop, priviedlo pozornosť všetkých tým smerom.

Nalepené na strop, ako keby sa gravitácia náhle obrátila, boli všetky chýbajúce stoly a stoličky, usporiadané do zvláštneho tvaru.

Práve v tej chvíli sa na scéne objavil Harry, prichádzajúci z lekcie duelovania a Flitwickom. Bol zaskočený, keď dvojčatá Weasleyové spolu s niekoľkými ďalšími privítali jeho príchod obrovským potleskom a ostatní na neho hľadeli so zaskočeným netrpezlivým alebo opovrhujúcim pohľadom.

"Tu je ten malý extrémny egocentrik," vyhlásila nahlas jedna dievčina z Bystrohlavu pred svojimi kamarátkami. "Mysleli by ste si, že už ho nebude baviť priťahovať pozornosť na seba."

"Myslím si, že je ľahké robiť žartíky, keď viete, že vás za ne nepotrestajú," povedal jeden Bifľomorčan závistne. "To musí byť skvelé, byť Chlapcom Ktorý Prežil!"

"Merlin, Harry - snažíš sa pripraviť nás o body? Umbridgeová má o tebe pravdu," vyprskol starší chrabromilčan. "Nestaráš sa o nikoho iného, len o seba."

Harry bol tými komentármi zaskočený, kým sa aj on nepozrel hore. Tam na strope nábytok formoval "HARRY P"  orámované niekoľkýmo stoličkami a stolmi. Harrymu spadla sánka.

"Harry, to je fakt moc zábavné," priznal Neville. "Ale aj tak si myslím, že niektorí profesori budú sklamaní."

"Potter, Potter, Potter! To si až taký hlúpy, že sa musíš pod svojim žartíkom aj podpísať?" Spýtal sa Draco, kritizujúc tak chrabromilskú hlúposť. "To si mohol napísať 'RON W JE KRÁĽ'!"

"Hej! Ja som to počul!" povedal Ron pobúrene. "Ja si myslím, že tam mal dať 'DRACO JE DAREBÁK'!"

"Ja som to nespravil!" protestoval Harry, divoko preskakujúc pohľadom z jedného na druhého. "Ja som to nebol!"

Chlapci sa len zasmiali. "Jasné, Harry! Jasné!"

Hermiona na neho pochybovačne hľadela, ale aspoň hneď neodsúdila jeho slová. "Harry, ak si to nebol ty, kto potom? A prečo by tam napísal tvoje meno?"

"Neviem, 'Miona," protestoval Harry, "ale ja som to nebol!"

"Malý sa predvádza!" povedal ďalší Bystrohlavčan, niekoľkí ďalší študenti, vrátane niekoľkých Chrabromilčanov, hlasne súhlasili.

"JA SOM TO NESPRAVIL!" kričal na nich Harry, nakoniec stratil nervy. "VY BLBÍ -"

"Tak to by stačilo, pán Potter!" profesorka McGonagallová sa objavila po jeho boku a potiahla ho za golier. "Navrhujem, aby ste sa zdržali, než sa dostanete ešte do väčších problémov, než v akých už ste."

"Ale -" Harryho protesty prerušil riaditeľov príchod. "Ale, ale. Zdá sa, že niekto sa rozhodol predekorovať to tu," povedal a oči mu žiarili. "Aj keď je nové postavenie v celku originálne, má to niekoľko logických problémov, takže si myslím, že bude najlepšie, ak vrátime nábytok na obvyklé miesto." Mávol prútikom a študenti plní očakávania čakali, čo sa stane.

Dumbledore si vymenil zaskočený pohľad s McGonagallovou, potom mávol prútikom oveľa zložitejším spôsobom. Chvíľu to trvalo, keď nábytok vyzeral, ako keby zostal nedotknutý, ale ďalšie riaditeľovo prikazujúce gesto poslalo stoly a stoličky jemne na zem.

McGonagallová Harryho prebodla pohľadom a povedala: "Poďte so mnou, pán Potter." Keďže jej ruka zostala na jeho golieri, Harry naozaj nemal na výber, ale výsmech a volali pálenie v jeho ušiach a krv mu vrela.

Jeho vedúca fakulty ho prísne odviedla do svojej pracovne, zatvorila za nimi dvere, ukázala na stoličku a povedala, "Tak teda -" a tie dve malé, nevinné slová zničili aj tú trochu sebaovládania, ktorú stále mal.

Dni, kedy zostal ticho, napriek Umbridgeovej prešibanému rýpaniu, ignorácia výsmechu od ostatných študentov, to že nechal cirkulovať klebety o jeho podvode bez trestu nakoniec z neho vykypelo a všetok jeho hnev a frustrácia ohľadom tej nespravodlivosti celej situácie z neho vybuchli. Bol si istý, že bude - zasa - hrešený a potrestaný za niečo, čo neurobil, presne ako bol na jeho starej škole, keď ho Dudley do niečoho napočil, alebo ho obvinil z darebáctva, ktoré vykonal on sám. Presne ako vtedy, Harry vedel, že nemá ako dokázať svoju nevinu, ale kým v minulosti, nemohol robiť vôbec nič, len byť ticho a trpieť trest zo strachu pred jeho príbuznými, tento raz jeho novovypustený temperament rebeloval. Ak by mal byť aj tak potrestaný, mohol urobiť niečo, aby si to naozaj zaslúžil!

"TO NIE JE FÉR!" kričal, čím zaskočil McGonagallovú. "VŽDY MA OBVINIA ZO STRAČIEK, KTORÉ SOM NEUROBIL! TO NIE JE FÉR! PREČO TO MÁM BYŤ VŽDY JA? JA SOM NIČ NEUROBIL!"

"Pán Pot-" McGonagallová to chcela prerušiť, ale Harry nemal náladu počúvať.

"PRESTAŇTE S TÝM! NENÁVIDÍM TO! NIKTO MI NIKDY NEVERÍ! UMBITCHOVÁ MI NADÁVA A PREHÁŇA A NIKTO NEPOVIE, ŽE SÚ TO SRAČKY, ALE V TEJ SEKUNDE, AKO SA SNAŽÍM POVEDAŤ, ŽE SOM NIČ NEUROBIL MI POVIETE, ABY SOM DRŽAL HUBU. NO TAK, VY JEDNODUCHO DRŽTE HUBU PRE ZMENU!"

McGonagallová zažmurkala. Za všetky tie roky, čo tu učí, jej nikto nepovedal, aby držala hubu. Potlačila úplne nemiestny úškrn. Harry vyzeral strašne milo, keď sa takto zlostil a kričal. Skoro ako skríženie Jamesa v jeho najnemožnejšej chvíli so zúriacim Severusom. Oh, aha a teraz rozhadzuje rukami. To zvykol robiť Sirius celý čas. McGonagallová sa cítila dosť nostalgicky a so zahmleným pohľadom sledovala poslednú generáciu Potterovcov kričať a gestikulovať.

Trvalo niekoľko ďalších minút, kým Harryho záchvat hnevu zoslabol. A keď sa to stalo a on pomaly koktal a zmĺkol, vyčerpaný a zachrípnutý, okamžite zistil, čo hovoril a pred kým. Oh, profesorka McGonagallová ho zabije.

Cítiac sa poriadne zahanbene, váhavo zodvihol pohľad, aby sa na ňu pozrel a v tej chvíli sa cítil ešte viac detsky. Kým on kričal, ona sa usadila pohodlne za svojim stolom, privolala si šálku čaju a jednoducho tam sedela a čakala, kedy skončí. "Už ste skončil?" opýtala sa a zodvihla jedno obočie.

"Áno, madam," zachrčal Harry. Cítil sa, ako keby mal iba tri centimetre, maličký a hlúpy.

"Tu máte." Podala mu pohár s ľadovou vodou, aby uľavila jeho podráždenému hrdlu a jej starosť o neho len spôsobila, že sa cítil ešte horšie.

"Ospravedlňujem sa," zašepkal, keď si vzal pohár s vďakou sa napil, cítiac chlad šíriaci sa dolu jeho podráždeným hrdlom.

"Z vášho výbuchu zlosti mám usudzovať, že ste boli obeťou špinavej kampane tej ženskej?" Pri Harryho nechápavom pohľade McGonagallová objasnila: "Profesorky Umbi- Umbridgeovej?" Rýchlo si uchlípla z čaju, aby zamaskovala jej omyl. Skoro povedala "Umbitchovej" a to by nebolo dobre.

Harry nepohodlne pokrčil ramenami. Teraz keď už bolo po jeho výbuchu, želal si, aby sa mohol jednoducho prepadnúť pod zem a zabudnúť, čo povedal. Čo vlastne povedal? Nejasne si spomínal na to, že kričal, aké je to nefér a - uh oh - pravdepodobne vyslovil meno 'Umbitchová' a - oh, nie. Merlin, prosím, nie. Nemohol byť až taký hlúpy! Určite nepovedal práve profesorke McGonagallovej spomedzi všetkých ľudí, aby "držala hubu "! " Naozaj ma to mrzí," povedal znovu a hľadel si na topánky. "Neviem, prečo som tie veci povedal. Nikdy v živote som neurobil nič podobné."

Gonagallovej tvárou prešiel tieň. "No, pán Potter, možno práve to je ten d§vod, prečo ste to teraz urobili," povedala, nútiac svoj hlas, aby zostal ostrý.

Už sa niekoľkokrát rozprávala so Severusom- nespomínajúc Molly Weasleyovú - o tom, čo im Harry povedal o svojom živote s Dursleyovcami, a po niekoľkých desaťročiach na pozícii učiteľky jej detská a dorastenecká psychológia vôbec nebola neznáma. Harry sa úžasne zotavoval po tých rokoch plných zanedbávania a hrubého zaobchádzania, ale bolo by hlúpe nečakať príležitostné výbuchy. Taký záchvat je jedným spôsobom testovania vlastných limitov, bezpečia a novonadobudnutej schopnosti vyjadriť svoj hnev. Bolo jasné, že Harry sa naučil ako kontrolovať svoje emócie aj počas veľkej provokácie. Teraz bol čas, aby sa naučil ako - a kedy - ich vyjadriť.

Harry sa zmätene zamračil. Huh? Čo tým profesorka McGonagallová myslí? A prečo nie je naštvaná a nekričí na neho? Alebo nestrhne milión bodov a nedá mu trest až do budúcich Vianoc?

"Teraz. Povedali ste niečo o profesorke Umbridgeovej a jej klamstvách, ktorým začínajú veriť ostatní študenti?"

Harry sa ošil. Naozaj o tom nechcel hovoriť. Bude znieť ako ufňukané decko. Ale jeho vedúca fakulty čakala. "Erm, no, hej. Myslím tým to, že stále hovorí ako si myslím, že som lepší než ktokoľvek 'lebo som Chlapec Ktorý Prežil a že mám pocit, že pravidlá sú pre ostatných ľudí a ja ich nemusím nasledovať a že riaditeľ nemôže urobiť nič, lebo ja som,no veď viete, Chlapec Ktorý Prežil, a ešte niekoľko takých vecí."

"A ostatní študenti jej veria?"

"Nie, najprv neverili, ale teraz… ona to hovorí stále dookola a po nejakom čase aj vy začnete veriť, že to čo počujete už tisíci raz je pravda." Harry si smutne spomenul, ako s určitosťou veeril strýkovi Vernonovi, keď ho nazával "čudákom". Možno by nemal byť taký tvrdý na ostatné deti…

"Chápem." McGonagallovej hlas znel strašne nahnevane a Harry sa strhol, keď si všimol jej stisnuté pery. Oooooh, teraz to schytá!

"Pán Potter, želám si, aby ste s tým prišli ku mne - alebo vášmu opatrovníkovi-  oveľa skôr, ale som rada, že konečne viem o rozsahu problému. Ale hlavne však, stále musíme vyriešiť problém s vaším ohavným správaním."

Harry preglgol. "Áno, madam."

Prísne ukázala do rohu miestnosti a Harryho oči sa rozšírili. Nie! Nemohla myslieť -

"Do kúta, pán Potter. Možno dvadsať minút premýšľania o vašom konaní vás podporí v tom, aby ste uvažovali o vhodnejších spôsoboch, ako vyjadriť svoju frustráciu, než je kričanie na člena pedagogického zboru."

"Oh, prosím, pani profesorka, nemôžem jednoducho zostať tu a premýšľať o nich?" prosil Harry. Státie v kúte je trest pre malé deti. On už bude mať dvanásť!

"Chcete to predĺžiť na tridsať minút?"

Zavrčal ponížením, odtiahol sa do určeného kúta a smutne do neho zaboril nos. Mohol byť jedine vďačný, že Ron a Draco a ostatní ho tak nevidia! Bolo to hrozné. Radšej by strávil týždeň po škole písaním tisíciek riadkov, než aby s ním jednali ako s malým dieťaťom... čo, ako predpokladal, bolo dôvodom, prečo to McGonagallová urobila. A pravdupovediac, kričanie a poskakovanie hore dolu nebol práve ten spôsob, akým by mal jednať takmer dvanásťročný človek. Jeho pery sa nedobrovoľne skrútili. Musel vyzerať ako totálny tupec. Predpokladal, že by mal byť rád, že McGonagallová nevytiahla fotoaparát a nenarobila nejaké fotky a nevyvesila ich v spoločenskej miestnosti. To by mu nepomohlo.

Harry sa striasol pri tom pomyslení. Ok, možno že ten kút nakoniec nie je až taký zlý. Nebolo to také, ako keby na neho kričala, alebo použila mydliace kúzlo na vymydlenie jeho úst… No to naozaj nie. Harry sa zamračil. Naozaj nechcel mať ústa plné mydlín.

Myšlienka na čokoľvek v ústach pripomenula jeho žalúdku, že je čas na večeru. Harry sa ošil, keď počul jeho žalúdok hlasne zaškvŕkať. Dúfal, že McGonagallová to nepočula. Predpokladal, že dnes už nedostane žiadnu večeru - po jeho výbuchu predpokladal, že si určite nezaslúži žiadne jedlo - ale naozaj nechcel, aby niekto vedel, aký je hladný.

Samozrejme, ak jeho ocko zistí, že vynechal jedlo - oh, Merlin! Čo na to povie jeho ocko, keď to zistí? Jeho opatrovník sa vždy vedel dokonale ovládať, keď sa dopočuje, ako to Harry prehnal, bude veľmi sklamaný. Harry skľúčene zvesil ramená.

Za ním Minerva pila svoj čaj a sledovala Harryho chrbát. To dieťa skutočne vyžarovalo svoje emócie. Kto by si bol pomyslel, že bude také jednoduché sledovať chlapcove myšlienky iba pozorovaním, ako stojí v kúte? Videla Harryho prejsť od hanby ku premýšľaniu a obavám a nakoniec k nešťastiu. Toto spolu s tými zvukmi, ktoré vydával Harryho prázdny žalúdok, jej pripomenulo, že keď tu skončí, bude musieť privolať domáceho škriatka s podnosom pre dvoch. Z toho, čo počula, vedela, že Harry už mnohokrát šiel spať s prázdnym žalúdkom. Nemala v úmysle dovoliť, aby to pokračovalo, kým sa o neho starala ona.

Všimla si, že Harrymu zostáva ešte päť minút než mu skončí trest, keď sa jej dvere na kancelárii rozleteli a dnu sa vrútil Snape, jeho pohľad bol plný hnevu a jeho plášť za ním povieval. Vyzeral priam vražedne.

"Dobrý večer, Severus," povedala pokojne. Nenechá sa zastrašiť niekým, kto počas jeho prvých troch rokov na Rokforte zvykol podvedome obžúvať svoje brká a potom behal po škole s ústami od atramentu. Všimla si, že Harry sa - nie bezdôvodne otočil, aby videl, čo sa deje. "Tvárou k stene, pán Potter."

"Kde je - " vyprskol Snape, keď Harry pokorne otočil tvár k stene. Prekvapene zažmurkal, zistiac, že jeho najhoršie obavy sa nenaplnili.

Snape došiel do Veľkej siene dosť neskoro, vďaka dvom idiotským Bifľomorčanom, ktorí si zaslúžili trest po škole, keď sa rozhodli zistiť, či ich kotlíky naozaj vybuchnú, keď budú rpbiť presne to, čo sa v učebnici píše, že sa robiť nesmie. Štyri hodiny strávené drhnutím kotlíkov, podlahy a nakoniec aj stien triedy presvedčilo tých ničomníkov, že je múdrejšie nezahrávať sa s elixírmi - alebo ich profesorom.

V čase, keď prišiel do veľkej siene na večeru, Veľká sieň vyzerala ako obvykle, ale študenti a učitelia stále vzrušene diskutovali o tom, čo sa predtým stalo. Snape počúval úplne zhrozený - Harryho záhadný nepriateľ sa očividne objavil znovu! - zhrozenie sa ešte prehĺbilo, keď zistil, že McGonagallová, tá prísna stará bojová sekera, odtiahla Harryho preč… za ucho, ak mal veriť študentom. Presvedčený, že pokarhá toho chlapca za niečo, čo neurobil, okamžite sa rozbehol do jej pracovne, jeho nálada sa rapídne menila, keď si predstavil tú scénu: uplakaný Harry, prosiac tvrdí, že je nevinný, kým neústupčivá McGonagallová pridáva trest za trestom tomu očividne sa nehádajúcemu dieťaťu.

Namiesto toho bol upokojený, keď videl Harryho v tichosti stáť v kúte - dosť mierny trest, aj keď vedel, že je to jeden z tých, ktoré ten fagan neznáša - kým McGonagallová pila čaj a prezerala si domáce úlohy.

"Čo sa stalo?" opýtal sa Snape, trochu nepríjemne. Teraz, keďuž väčšina z jeho poriadneho hnevu opadla, si bol nepríjemne vedomý toho, že pravdepodobne vyzeral ako idiot, keď vletel do jej kabinetu ako anjel pomsty.

"Predpokladám, že vieš, čo sa stalo vo Veľkej sieni?" začala Minerva.

"Áno, ale Harry to ne -"

"Je mi skutočne veľmi jasné, že pán Potter neprilepil nábytok na strop," prerušila ho prísne McGonagallová.

"Naozaj?" Tá otázka vyletela z úst súčasne Snapovi aj Harrymu. McGonagallová neľútostne potlačila smiech nad tými ich rovnakými zaskočenými pohľadmi.

"Áno. Pán Potter, keďže je zjavné, že venujete viac pozornosti tejto konverzácii, než uvažovaniu nad svojim predošlým správaním, múžete sa k nám tiež rovno pridať." Zahanbený Harry docupkal z kúta a posadil sa na stoličku pred jej stolom, na ktorú ukázala. Snape sa po chvíľke zaváhania posadil vedľa neho.

"Keď ti je jasné, že Potter nie je zodpovedný za to, čo sa stalo vo Veľkej sieni, tak prečo stál v kúte?" Spýtal sa Snape podozrievavo.

Harry očervenel ako paprika a McGonagallová, po rýchlom pohľade na neho, odpovedala, "Pochybné správanie nebolo niečím, čo by som normálne považovala za vážne natoľko, aby som o tom upovedomila rodičov. Navrhujem, aby si mi dovolil postarať sa o menšie disciplinárne záležitosti v rámci mojej vlastnej fakulty."

Snape otvoril ústa aby protestoval, ale videl Harryho uvoľnený výraz a rozhodol sa, že to neurobí. Opýta sa na to Minervy neskôr, keď tam ten fagan už nebude.

"Ako si vedela, že Potter je nevinný?" opýtal sa namiesto toho.

"Albus nebol schopný dostať nábytok dolu na jeho prvý pokus," odpovedala jednoducho.

Snape sa na stoličke prekvapene oprel dozadu, ale Harry nechápavo zízal z jedného profesora na druhého.

"Pán Potter, myslíte si, že jednoduché lepiace kúzlo, alebo akákoľvek iná mágia vykonaná študentom, by mala byť výzvou pre profesora Dumbledora?" opýtala sa McGonagallová. Harryho pery sformovali "o" keď náhle pochopil. "Presne tak," prikývla. "Mágia použitá na pripevnenie stolov a stoličiek ku stropu bola nie len silná, ale aj komplexná. Nič také by študent nezvládol."

"A navyše, je nepravdepodobné, že by študent - či už sám, alebo spolu s ostatnými - mal takú magickú silu, aby hýbal nábytkom rýchlo a potichu dosť na to, aby zabránil odhaleniu," dodal Snape.

"Tak kto to robí?" požadoval Harry.

"Toto, pán Potter, je otázka." Aj keď zdanlivo hovorila ku Harrymu, McGonagallovej oči sa upierali na Snapa.

"Ale, pani profesorka, ak ste vedeli, že som to nebol ja, tak prečo ste ma potom tak odtiahli z Veľkej siene?" opýtal sa Harry zronený.

"Pán Potter, skúste rozmýšľať," vyhrešila ho McGonagallová. "Máme tu záhadného protivníka, ktorý sa očividne snaží dostať vás do problémov. Prečo by som mala odhaliť, že po ňom, alebo po nej, ideme, čím by som ho zatlačila viac do úkrytu a motivovala ho k ešte odvážnejším činom? Nemyslíte si, že je lepšie uviesť ho, alebo ju do omylu?" Harrymu spadla sánka a len roky Snapovho tréningu zabránili jeho sánke v tom istom. Kto by si bol pomyslel, že vedúca Chrabromilu ke schopná takej Slizolinskej prešibanosti? "Môj zámer bol taký, že vás privediem sem, aby sme sa o tom mohli pozhovárať v súkromí. Ale," pozrela sa na neho, "vaše jednanie mi zabránilo v tom, aby som vám to vysvetlila."

Harry sa začervenal. Bol taký idiot! Profesorka McGonagallová sa o neho starala skoro tak dobre, ako jeho ocko, a on pri prvej príležitosti, ktorú dostal, kričal a vrieskal a skoro na ňu hádzal veci.

"Tak teda," pokračovala, "sú tu ďalšie veci, o ktorých sa musíme s profesorom Snapom porozprávať, ktoré vás nemusia zaujímať, a myslím, že vám ešte zostáva niekoľko minút trestu." Ukázala do kúta a so zahanbeným pohľadom na jeho ocka, Harry sa tam opäť postavil.

Keď tam už bol, uspokojil sa s myšlienkou, že ich môže aspoň odpočúvať, ale na jeho sklamanie, jeho prešibaná vedúca fakulty použila Muffliato, a tak opäť zostal sám s jeho kajúcnymi myšlienkami.

Bol taký hlupák, že neveril profesorke McGonagallovej. Určite vyzerala trochu strašidelne, ale už vedel, že nemá hľadieť na výzor. Nebola priateľská ako rofesor Flitwick, ani neobímala ako profesorka Sproutová, ale nezachránila ho vtedy pred trolom? Nepostarala sa o to, aby Hermiona dostala vynikajúcu starostlivosť keď bola taká vyčerpaná, keď ho napadol Quirrel/Voldesnort nad metlobalovým ihriskom?

Harry preklínal sám seba za to, že bol taký idiot. Profesorka McGonagallová bola ako jeho ocko - rada hrala rozmrzenú a prísnu, ale skutočne sa starala o svojich študentov udatne ich ochraňovala. A ako jej on odplatil všetku jej predošlú starostlivosť o neho? Kričaním na ňu a tým, že bol nehanebne drzý. A dokonca aj potom, jediné čo urobila bolo, že ho poslala do kúta, aby porozmýšľal nad tým, čo urobil. Harry skľúčene zafňukal. Bol nevďačný a hlúpy a...  Dotyk na jeho ramene ho zaskočil a otočil sa, aby tam zbadal profesorku McGonagallovú, ktorá na neho hľadela s náznakom znepokojenia v očiach, aj keď jej črty boli ako vždy prísne.

"Prepáčte!" vyhŕkol Harry, ruky hodil okolo jej pásu. "Naozaj sa ospravedlňujem za všetky tie hnusné veci, ktoré som povedal!"

Minerva reflexívne zovrela to malé stuhnuté telo, ktoré sa na ňu vrhlo, príliš zaskočená, aby mohla urobiť niečo iné. Za ňou sa Snape zachechtal. Bolo milé vidieť to špicaté čelo naraziť pre zmenu do niekoho iného.

McGonagallovej sa podarilo znovu sa nadýchnuť a jemne potľapkala Harryho po ramene, aj keď jej hlas bol taký prísny ako vždy. "Áno, pán Potter, áno, áno, rozumiem. Nie je dôvod na to, aby ste boli taký rozrušený. Uisťujem vás, že som si za tie roky už vypočula oveľa horšie veci od nahnevaných a sklamaných detí. Teraz si utrite oči a posaďte sa."

Harry zaštikútal a potiahol nosom, znovu vďačný za takú láskavosť. Vrátil sa na svoju stoličku a jeho ocko ho upokojujúco potľapkal po hlave, čo ho upokojilo.

Snape sa zamračil na toho fagana, keď si sadol. Minerva mohla odmietnuť povedať mu, čo Potter vlastne urobil, ale táto facka, ktorú mu práve dal, by mala tomu faganovi jasne ukázať, jeho nespokojnosť. Samozrejme, bol opatrný, aby to nebolo príliš hrubé - ale určite to bola facka a celkom iste to aj ten fagan tak pochopil.


##


Minerva vyčarila Muffliato, len čo Harry došiel do kúta. "Tak teda-"

"Čo urobil?" požadoval Snape.

Minerva zodvihla obočie. "Už somti povedala, že nie je potrebné, aby si to vedel."

"On je môj sy - záväzok!" vyprskol Snape, zastaviac sa v poslednej chvíli.

"A moja tiež," poukázala rozumne. "Severus, nezadržuj sa tak."

"Mal veľmi ťažký život," hádal sa naštvane. "Je nevyhnutné hľadieť na jeho minulosť, keď sa zvažuje jeho súčasné správanie. Len preto -"

"Ty si ťažko jediný profesor na tejto škole, ktorý mal zneužívané a odmietané deti vo svojej fakulte, a ja verím, že mám o niekoľko desaťročí dlhšie skúsenosti v takýchto veciach, než ty - aj keď uznávam, nie tvoje vedomosti z prvej ruky," dodala tak sympatizujúco, že Snape reflexívne zavrčal. "Ale aj tak sa považujem za perfektne schopnú, poradiť si s viac... minoritnými priestupkami pána Pottera."

"On je špeciálne dieťa s unikátnymi potrebami - "

"Je to veľmi milý chlapec, Severus, a bude mu dobre aaj bez tvojeho neustáleho dozoru a zasahovania," povedala Minerva prísne, potláčajúc úsmev, keď si uvedomila, že poúča Severusa Snapa o nebezpečenstve toho, že bude príliš ochranárskym rodičom. "A Harry si musí zvyknúť čeliť výchove aj od iných dospelých, než si ty. Ako jeho vedúca fakulty som prvým logickým kandidátom."

Snape zavrčal a trucoval, ale nemohol poprieť jej logiku.

"Tak teda, môžeme prikročiť k otázke, kto si vzal Harryho na mušku?"

To zaujalo jeho pozornosť a narovnal sa na stoličke. "A prečo? Až do dnes som dúfala, že by to mohol byť jednoducho nejaký spolužiak z nenávisti - skutočnej, alebo vymyslenej - ale keď mal albus problémy s odstránením toho kúzla…"

"Je to skutočne zákerná intriga," uvažovala Minerva, "znepriateliť Harryho rovnako s učiteľmi aj študentami. Zviesť na neho žartíky, ktoré neurobil, čo posilní jeho pocit zatrpknutosti, nedôvery a odcudzenia… Je to skutočne podlé."

Snape zaťal zuby. Bolo by milé, keby bola Minerva rovnako bystrá, keď si Záškodníci vybrali jeho za terč všetkých svojich darebáctiev. Spomenul si na príliš veľa nezaslúžených trestov - pri niektorých sedel rovno oproti tej istej čarodejnici. Ale to bolo v minulosti a nemalo zmysel teraz to rozoberať. Aspoň si vedel veľmi dobre predstaviť, čím Harry prechádza.

"O čo im ide?" pokračovala Minerva zamyslene. "Izolovať Harryho? Úmyselne ho s nami znepriateliť? Dostať ho do problémov? Pritiahnuť negatívnu pozornosť médií? Vidieť ho nespravodlivo potrestaného? Zruinovať jeho školské postavenie? Očierniť jeho meno? Zabrať mu všetok čas trestami, aby si pohoršil známky? Aký možný úžitok by mali z toho, že si budeme myslieť, že za všetkým je Harry? Dvojčatá Weaselyové v porovnaní s ním vyzerajú dosť neúspešne!"

Snape stuhol. Niečo, čo Minerva povedala spustilo alarm… Alebo precíznejšie, bol tu jeden dôvod, ktorý Minerva nespomenula, ktorý zachytil jeho pozornosť. Samozrejme ona, rovnako ako Snape, vedeli, že to sa nikdy nestane, ale žo ak ten záhadný protivník nepozná tak dobre  Albusa Dumbledora a jeho prístup k školskej disciplíne?

Kým bol Snape stratený vo svojich myšlienkach, McGonagallová postúpila ďalej. "Odhliadnuc od motivácie, stále sa musíme rozhodnúť, ako zareagujeme. Harry mi povedal, že vďaka Tej Ženskej ho ostatní študenti začínajú obviňovať z toho, že má povolenie na akékoľvek priestuply. Pre dobro jeho interakcií s jeho spolužiakmi, ako aj preto aby sme oklamali nášho nepriateľa, Harry bude musieť byť za túto poslednú udalosť potrestaný. Alebo, aby som bola presná, bude potrestaný za jeho konanie v mojej pracovni, ale ak si bude zvyšok školy myslieť, že je to za ten žart s nábytkom, tak nech."

Snape zavrčal na protest. "Ako potrestaný?"

McGonagallová vyzarala zamyslene. "Hmmmm. Mám nápad. Nechaj to na mňa."

"Minerva," povedal Snape varovne.

Prevrátila očami. "Oh, no tak dobre. Mala by som si myslieť, že prikázať Harrymu vydrhnúť dlážku Veľkej siene by mohlo presvedčiť skeptikov, že Harry bol dostatočne potrestaný za taký žartík."

Snape pokrútil hlavou. "Nie. Nesmie sa s ním zaobchádzať ako s domácim škriatkom. To by mu príliš pripomínalo zaobchádzanie v rukách jeho bastardných príbuzných."

"Sľubujem, že to sa nestane." McGonagallovej sa v očiach podozrivo iskrilo.

Snape sa zamračil, ale nakoniec nechcel ohroziť ich spojenectvo tým, že by to odmietol. "Ak to toho chlapca rozruší -"

"Severus. Skutočne sa musíš naučiť upokojiť sa," karhala ho Minerva, čo ho strašne hnevalo.

Čarodejnica zrušila Muffliato a vstala, aby priviedla chlapca, stále skľúčene stojaceho v kúte.


##


Harry si utrel ústa do utierky a lačne sa pozrel na tanier so sušienkami. Aj keď je pravda, že už mal puding, tie sušienky boli také lákavé! Keď sa primiestnili škriatkovia, aby ponúkli šálku čaju po večeri, obaja profesori ju prijali a škriatkovia poslali aj sušienky… vrátane všetkých Harryho obľúbených. Snežil sa neslintať, keď robil jeho najlepšie "šteňacie oči " na svojho ocka. Draco ho to naučil a povedal, že to zvyčajne zaberá na jeho rodičov.

McGonagallová si všimla Harryho nádejné pohľady a Snapovo prísne zazeranie so sotva utajeným pobavením. Naozaj bolo roztomilé sledovať ich dvoch spolu. "Verím, že pán Potter si môže dať jednu sušienku," navrhla Snapovi. "Dnes večer bude potrebovať energiu na to, čo ho čaká."

Harry ožil a s očakávaním sa pozrel na svojho ocka. Snape vyzeral, ako keby práve zahryzol do citrónu, ale s veľkou nevôľou prikývol a Harryho ruka schmatla sušienku tak rýchlo, ako keby chytal zlatú strelu na metlobalovom zápase.

"Spôsoby, pán Potter!" vyhrešil ho jeho ocko a Harry zamrmlal "da-ku-em" s plnou pusou.

"Erm, profesorka McGonagallová, čo myslíte tým, že dnes večer budem potrebovať extra energiu?" opýtal sa Harry zvedavo, keď prehltol posledný kúsok svojej sušienky. Keď sa znovu pripojil k dospelým, jeho vedúca fakulty pre nich privolala podnosy s večerou a už nespomínali tie nepríjemnosti vo Veľkej sieni ani to, čo bolo potom.

"Myslím, pán Potter, že dnes večer máte so mnou trest a predpokladám, že pre vás bude... únavný."

Harry nervózne prehltol, ale všimol si, že profesorke McGonagallovej sa iskrí v očiach. "Uh… čo to je?"

Pozrela sa na hodinky. "Áno, zvyšok školy už mal opustiť sieň. Myslím, že môžeme začať. Severus, mali by sme ti zaželať dobrú noc."

S posledným varovným zazretím Snape vstal, plášť za ním povieval. "Verím, že si pamätáte na náš rozhovor, profesorka."

Staršia čarodejnica mala tú opovážlivosť prevrátiť očami. "A ja verím, že si spomenieš na môj návrh, ktorý som ti dala."

Snape zavrčal. Drzosť niektorých ľudí! Len to, že dával dobrý pozor na svojho zverenca neznamenalo, že to preháňa. Zodvihol Harryho bradu a zamračil sa na toho fagana. "Budeš sa správať slušne," povedal mu prísne. "A… môžeš prísť večer do nášho bytu, ak ma budeš potrebovať."

Harryho tvár sa rozžiarila. Jeho ocko sa na neho nemohol naozaj znevať, keď ho vyzval, aby prišiel domov. Harry skoro vždy spal v internáte so spolužiakmi, ale zakaždým sa prešmykol do žalárov, obzvlášť ak mal zlý deň, alebo mal nočnú moru, alebo niečo podobné. Jeho ocko mu nikdy nenadával, keď to urobil, ale toto bolo prvý raz, keď jeho ocko dokonca verejne povedal, že môže. "Ok, ocko!" súhlasil šťastne, nehľadiac na náhly záchvat kašľa profesorky McGonagallovej.

O niekoľko minút neskôr bol oveľa menej šťastný. Stál vedľa profesorky McGonagallovej v strede Veľkej siene. Vyhnala posledných študentov, potom zatvorila dvere a použila na ne ochranné kúzla. Harry nervózne sledoval, ako odčarovala nábytok na hromadu vo vzdialenom rohu miestnosti, vypratala tú obrovskú miestnosť, aby vyzerala ako skôr dnes večer.

Na Harryho zdesenie sa pri nich objavilo niekoľko kartáčov, handier a vedier. "Očakávam, že táto podlaha bude ako nová, keď skončíte, pán Potter," povedala a podala mu zubnú kefku.

Harryho ramená ovisli. Bolo by ťažké vyčistiť sieň obyčajnou kefou, ale s týmto… Bude tu až do raňajok!

No, nie že by nemal obrovské skúsenosti v drhnutí podláh. Dudleyho výsmech znel v jeho spomienke celkom jasne, keď preberal zubnú kefku a začal si kľakať na kolená.

"Pán Potter!" pohoršený hlas profesorky McGonagallovej ho zastavil v polovičnom pokľaku.

"Áno, madam?" spýtal sa nervózne. Čo teraz urobil?

"Pán Potter, to bude trvať celú večnosť. Zabudli ste, že ste čarodejník?"

"Erm, nie."

"Tak teda..." pozrela na neho v očakávaní, ale Harry len zmätene žmurkal.

"Povedala som, že máte zákaz používať mágiu, aby ste dokončili úlohu?"

"N-nie," priznal Harry s očami dožiroka otvorenými.

"Tak potom očakávam, že toto využijete ako príležitosť precvičiť si zručnosti z transfigurácie. Poďme, poďme, pán Potter! Neflákajte sa. Vytiahnite prútik a dajte sa do práce."

Nedôverčivý úsmev sa pomaly roztiahol na Harryho tvári, keď pochopil potenciál svojho trestu.


##


O tri hodiny neskôr to už Snape nemohol vydržať. Všetko bolo dobré a skvelé pre tú starú pruhovanú mačku, že nebude traumatizovať toho chlapca, ale čo o tom vôbec vie? Odhodil svoje brko, ignorujúc hromadu domácich úloh, na ktoré tupo hľadel posledných 20 minút a vyrútil sa zo svojej kancelárie.

Keď prišiel ku Veľkej sieni, spomalil krok. Už v ten deň raz k McGonagallovej vrazil a všetko čo za svoju bolesť dostal, bol pocit vlastnej hlúposti. Tento raz zvolí oveľa jemnejší prístup.

Využijúc nenápadnosť, ktorú si vypracoval ako Smrťožrút, zrušil ochrany, otvoril jedno krídlo dverí a vkradol sa dnu, vtom zastal v úplnom úžase.

Mokrý a špinavý Harry, oblečený len v tielku a nohaviciach sa šťastne preháňal po miestnosti na transfigurovaných kartáčoch, tesne nasledujúc začarované vedro s mydlovou vodou. Ďalšie vedro, tento raz s čistou vodou, nasledovalo jeho, kým usilovne pracujúci mop dopĺňal ten sprievod. Na druhom konci miestnosti, začarované handry sušili a leštili podlahu.

"Vynechali ste kúsok, pán Potter," zvolala Minerva zo vzdialeného rohu, kde pohodlne sedela vo fotelke, s knihou v lone a kanvicou čaju vznášajúcou sa pri jej lakti.

"Ok, profesorka!" Harry spravil impozantnú otočku a vyrazil k miestu, ktoré prehliadol. "Môžem urobiť aj strop, ako ste sľúbila?" prosil.

"Je tesne pred večierkou, pán Potter," kárala ho Minerva. "A opäť ste zabudli, aby sa handry vyžmýkali."

"Huuups." Harry mávol prútikom a handry sa okamžite ponáhľali k najbližšiemu vedru a vyžmýkali svoj obsah vody. Snape ohromene sledoval. Neuvedomil si, akú kontrolu si ten fagan vyvinul nad svojou mágiou, a dokonca aj keď ho Minerva poúčala a asistovala, toto bol úžasný výkon na prváka.

Harry prikorčuľoval k profesorke. "Prosíííííííííííííííííím, profesorka? Nebude to dlho. Iba to raz prejdem, dobre?"

"Vážne, pán Potter. Človek by si myslel, že máte dosť času vo vzduchu pri svojich metlobalových tréningoch," hrešila ho McGonagallová, ale potom ustúpila a mávla prútikom, aby sa Harry vzniesol hore nohami smerom ku stropu. "A už žiadne hádzanie sa na zem!" kričala na neho.

"Toto je také úžasné!" vykríkol Harry od radosti, otáčajúc sa a fŕkajúc vodu zo svojich korčulí na podlahu pod sebou.

Snapovi sa podarilo zavrieť ústa skôr, než mu tam nakvapkala nejaká voda, otočil sa a opustil sieň tak potichu, ako vstúpil. Za ním, Minerva sledovala kútikom oka, ako sa za ním zatvorili dvere a otriasala sa tichým smiechom.

05.02.2013 10:56:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one