Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
V prvom rade venujem túto kapitolku Biggi, ktorá dnes odišla na niekoľko mesiacov do zahraničia a potom: gleti, Janke, cim, Hajmi, Fallagele, KiVi, Jett Alice Black, MejBi, larkinh, denice, weronike315, Susan, Lily, nike, enedake, silvinke, katie11, ktoré nezabudli okomentovať predošlú kapitolku.
Nezabudnite, dnes má Harry narodeniny


Dobby

Onedlho potom, unavený a spokojný Harry premenil rôzne čistiace prostriedky do ich obvyklej obyčajnej podoby a s pokrčením si ich vložil do jeho plášťa. „To bolo naozaj skvelé, pani profesorka!“ povedal svojej vedúcej fakultz s nadšením obvykle vyhradeným pre metlobal.

„Dúfam, pán Potter, že ste chytrý natoľko, aby ste si uvedomili, že toto nie je typický trest. Je nepravdepodobné, že by akýkoľvek ďalší trest so mnou vyvolal podobné povolenie,“ varovala ho prísne.

„Áno, pani profesorka,“ súhlasil, aj keď v duchu prevrátil očami. Merlin, ako hlúpi si myslia, že som?

„Dobre teda, pán Potter. Do postele s vami.“

„Dobrú noc, pani profesorka,“ povedal spokojne, keď ju objal a utiekol skôr, než sa spamätala zo svojho údivu.

Minerva si narovnala šaty a odkašľala si. Zdalo sa, že Harry mal vo zvyku... adoptovať si... ľudí. Začala chápať, prečo Severus vyzeral, že má obavy z chlapcovho vplyvu na jeho povesť Diaboského netopiera. V okamihu, keď ma Weasleyovci nazvú „teta Min“, sľúbila sama sebe, použijem oblivate na celú školu.

Harry dorazil do chrabromilskej veže tesne pred zákazom vychádzania a spoločenská miestnosť bola plná, keď vkĺzol dnu cez otvor portrétu. Jeho premočený a špinavý vzhľad mal vplyv na zastavenie všetkých rozhovorov.

„Merlin, Harry!“ vykríkol prekvapene Ron. „Čo je to s tebou?“

„Ach, Harry, si v poriadku?“ spýtala sa Hermiona ustarane, zatiaľ čo zvyšok veže sa zoskupil okolo neho.

Harryho prekvitajúca slizolinská povaha sa opäť presadila. Zhlboka si povzdychol a povedal absolútnu pravdu. „Profesorka McGonagallová mi dala zubnú kefku a nechala ma drhnúť celú Veľkú sieň!“

„Merlinove nohavice, dokonca ani my-!“

„- sme nikdy nič také!“ zvolali dvojčatá.

„jasné, museli sme vydrhnúť-“

„miestnosť s trofejami a pomôcť Hagridovi-“

„vyčistiť areál, ale vydrhnúť-“

„? – Veľkú sálu zubnou kefkou, to je –“

„ – nový rekord, Harry!“

„No, aspoň mu to tentoraz neprešlo,“ zašepkala Lavender Parvati, až príliš hlasno.

„A čo presne myslíš tým „prešlo“ v minulosti?“ Hermiona vyletela na obe dievčatá ako plná pomstychtivého hnevu.

Obe zapišťali a prikrčili sa späť. Nikto sa s Grangerovou nedostával do problémov. „Nič sme nechceli!“ odpovedala rýchlo Parvati.

„Je to len tým, že profesorka Umbridgeová povedala, že on...“ Levander hlas sa strácal po Hermioninom výraze.

„Mali by ste to najlepšie vedieť, než počúvať Umbitchovú,“ povedal Neville vyčítavo. „Mala od začiatku niečo na Harryho.“

„Ale urobil veľa vecí. Myslím, že čelil trolovi a poletoval vo vnútri hradu,“ povedal protestujúco jeden z vyššieho ročníka.

„Čo je s tebou, Spencer?“ pýtal sa nahnevane Oliver Wood. „Čo nevidíš, ako mu za to Snape dal na zadok? A bolo to práve za to, čo urobil na verejnosti! Alebo si myslíš, že starý Snape ho nechá len tak bez varovania? Myslíš si, že je to nič, však? Možno by si chcel Snapa za svojho opatrovníka?“

„Čo je to s vami ľudia?“ pýtal sa Ron. „Nie je to tak, že Harry je jediný, na koho je Umbitchová protivná! Prečo ju zrazu počúvaš? Je to hrozná učiteľka a hovorí veľa vymyslenýc klamstiev. Dokonca aj môj brat Bill hovorí, že musel použiť obranné kúzla a on nie je auror alebo niečo podobné.“

„No, áno...,“ ostatní Chrabromilčania sa začali tváriť trochu previnilo a trápne.

„To je v poriadku.“ Harry sa cítil trochu dosť trápne. Nebol zvyknutý aby ho ľudia obhajovali alebo aby boli na jeho strane. „Ona sa len snaží vyrábať problémy za nás.“

„A my ju len tak necháme!“ Kattie Bellová nebola v mierumilovnej nálade. „Mali by sme sa postaviť za Harryho a ostatných levov, na ktorých útočí, nebudeme veriť jej klamstvám. Je to ropucha a mala by byť zašliapnutá!“

Potmehútsky úsmev sa objavil na tvári Hermiony. „Uškriekaná ropucha!“ vykríkla zrazu.

„Čo?“ spýtal sa Ron.

„Myslím, že by sme mali mať študentské hnutie,“ oznámila. „Uškriekaná ropucha! Môžeme začarovať naše košele, aby to hovorili a dávali by znamenie, pomohlo by to nám všetkým, aby sme nezabudli, že je hrozný človek, ktorému by sme nemali veriť! To by nasmerovalo jej šialenstvo k tomu, aby si uvedomila, že ju už nikto nepočúva!“

„Oooh, mohli by sme mať na sebe špeciálne farby, aby sme ukázali svoju podporu!“ zvolala Lavender.

„A tiez by sme mohli nosiť gombíky!“ pridala sa tiež Parvati.

„Je to celkom ako v podzemnom hnutí,“ uškrnul sa Oliver.

„Vieme, kde môžeme urobiť niekoľko-“

„-neškodných vtipov, ktoré by pomohli!“ navrhli dvojčatá.

„Dobre, že Percy je preč s Jonesovou,“ uškrnul sa Ron, šťuchol do Harryho. „Týmto spôsobom si nevykrúti krk, keď sa bude obzerať okolo.“

Druhý deň ráno, bolo mätúce vidieť mnoho študentov s blikajúcimi nápismi „UR!“ na gombíkoch. Spočiatku sa objavili iba u Chrabromilčanov, ale po raňajkáchm keď sa o nich dozvedeli študenti iných fakúlt, ich počet exponenciálne vzrástol a do obeda mali gombíky študenti v každej fakulte, nápisy pripevnené na ich školských taškách alebo ináč prehlasovali ich oddanosť k tomuto hnutiu. Vždy, keď sa učiteľ mohol pýtať na ich význam, študenti len niečo zamrmlali, že je to kvôli zlepšeniu školského ducha.

Snape bol v rozpakoch, rovnako ako ostatní, ale na rozdiel od iných fakúlt, nemal pochybnosti o načúvaní jeho fakultz a za niekoľko hodín mohol šťastne zdieľať tajomstvo s Minervou. Čarodejnica sa tak rozosmiala, že jej vlasy skoro vypadli z jej drdolu. „Ach, jaj! Chytrí študenti. Niet divu, že všetci vyzerajú v tak dobrej nálade!“

Či Umbridgeová pochopila skrytý význam gombíkov, to nikto nevedel, ale rozhodne bola nespokojná, keď si uvedomila, že sa jej kampaň proti Harrymu zadrhla. Krivé pohľady a nespokojné mrmlanie, ktoré na začiatku počula poľavili a namiesto toho sa zdalo, že študenti nediskutujú o ničom inom než o tom nezmysle s „UR“.

Kombinácia nespokojnosti Umbridgeovej a Harryho závratnej úľavy, že sa ho ostatné fakulty prestali nenávidieť bola nebezpečná a Umbridgeová sa konečne otvorene dočkala asi o týždeň neskôr.

Čítali si v učebnici kapitolu, ktorá sa zaoberala poltergeistami, duchmi a ďalšími duchovnými javmi a Harry bol príliš zvedavý, aby sa udržal na uzde. „Pani profesorka,“ opýtal sa zdvorilo, zodvihol ruku, „existuje kúzlo na vyhnanie zlých duchov? Viete, ako Voldesnorta?“

Polovica triedy zalapala po dychu, Chlapec, ktorý prežil sa odvážne odvolával na Temného Pána, zatiaľ čo druhá polovica sa smiala na zlom oslovení.

„To bude päť bodov dole z Chrabromilu za rozprávanie v triede, pán Potter a ďalších pätnásť za kladenie hlúpych otázok,“ odsekla Umbridgeová. „Keď nemáte čo zmysluplné povedať, budete ticho.“

„To bolo zmysluplné!“ protestoval rozhorčene Harry. „Keď sme zabili profesora Quirrela, starý Voldesnort sa obrátil na takú duchovnú vec. Len som chcel vedieť, či existujú nejaké kúzla, ktoré mu môžu ublížiť skôr, ako sa vráti a pokúsi sa nás znova zraniť.“

„To sú iba vaše divoké historky, mladý muž!“ povedala nahnevane Umbridgeová. „Minister Fudge,“ odmlčala sa dosť dlho na to, aby sa s láskou pozrela na portrét ministra, ktorý visel nad stolom, obklopený menšími obrázkami mačiatok a šteniatok,“ povedal, že nie je sa čoho obávať od Vy-viete-koho. Ste iba hlúpy malý chlapec, ktorý sa snaží prilákať pozornosť svojimi bláznivými klamstvami!“

Harry sa pobúrením prudko narovnal. „...To nie je pravda. Nehovorím klamstvá, skutočne ho videli všetci profesori a riaditeľ povedal, že Voldesnort je nebezpečný-“

„Riaditeľ školy hovorí veľa vecí, ale minister je ten, koho všetci musíme počúvať,“ odsekla Umbridgeová. „On hovorí, že žiadne nebezpečenstvo nehrozí a hovoriť niečo iné je zlé a nelojálne.“

„Takže, keď hovorí, že nebo je zelené, nemôžeme povedať, že je modré?“ spýtal sa neveriacky Harry.

Neopovažuj sa povedať ani slovo, ty hrozné decko!“ Umbridgeovej oči prakticky vyliezali z hlavy. „To je ďalších dvadsať bodov z Chrabromilu a týždeň po škole so mnou za tie naozaj poburujúce vyhlásenia.“

Harry ustúpil, hlavne preto, že nemal tušenie, čo „poburujúce“ povedal.

Umbridgeová si uhladila vlasy a znovu zaujala svoje miesto. „Môžete poďakovať pánovi Potterovi za ďalšiu úlohu z dnešok: dve stopy eseje o tom, prečo náš systém vlády, vrátane nášho váženého pána ministra, je najlepší v čarodejníckom svete.“

Bola povzbudená naštvanými výrazmi, ktoré boli zamerané na Pottera, ale potom malý Malfoyov chlapec – také bystré dieťa, pretože pravidelne informoval svojho otca – zakašľal, ale zvuk znel čudne, podobne ako „Špina!“ a zvyšok triedy začal chichotať a hundrať a teraz to vyzeralo, že hnev je zameraný na ňu. Pozerala sa na Harryho a rozhodla sa, že je najvyšší čas použiť špeciálny trest na malé problémy.

Po večeri sa Harry mrzuto pripravoval na jeho trest. Nepozeral sa späť na to, čo mu tá hrozná žena povedala, ale sľúbil si, že urobí to, čo mu bolo povedané a to, že bude držať jazyk za zubami, aby nestratil svojej fakulte viac bodov.

„Stále si myslím, že by si to mal povedať profesorovi Snapeovi a profesorke McGonagallovej,“ zlostila sa Hermiona. „Potom by si mohol svoje tresty dostávať od nej.“

Pokrútil hlavou. „Nie, nemôžem za nimi behať zakaždým, keď mám problém,“ argumentoval. „A myslím si, že ona je profesorka. Čo najhoršie mi môže urobiť? Kričaž na mňa? Nechá ma pobozkať Fudgeov portrét?“

„No, len sa uisti, že máš na sebe svoj gombík s „Uškriekanou ropuchou!“, poradil Ron, zapol si jeden na svojom plášti. „Tak budeš vedieť, že sa máš nakoniec smiať.“

„Ak sa nevrátiš do zákazu vychádzania, pôjdem po profesorku McGonagallovú,“ sľúbila Hermiona.

„V poriadku,“ súhlasil Harry. „Držte mi palce!“

Zastavil sa pri dverách do učebne Umbridgeovej a zhlboka sa nadýchol. Stačí zaťať zuby a prijať to, Harry, povedal si. Nech sa deje, čo sa deje, prežil si aj horšie, takže ju nenechaj, aby ťa dostala. Vedel, že jeho ocko a vedúca tvrdo pracovali, aby zistili, kto bol príčinou všetkých jeho problémov a on nechcel rušiť. Umbridgeová bola len, hrozná, úbohá, odporná učiteľka a on nebol nejaké malé dieťa, ktoré by sa o seba nepostaralo. Takže čo, ak s ňou bude mať trest celý týždeň? Najskôr ho jednoducho nechá písať riadky dovtedy, kým si nebude cítiť ruky, alebo ho nechá utierať prach z jej hlúpej zbierky porcelánových mačiatok, alebo niečo podobné. Nebol žiadny dôvod zaoberať sa takou blbosťou.

Zaklopal a vstúpil. „Som tu na svoj trest,“ povedal a snažil sa, aby to znelo príliš mrzuto.

Umbridgeová sa na neho uškrnula. „A idete neskoro, pán Potter. Pridajme, ďalšie dva dni k vášmu trestu, dobre?“

Obrátil sa, aby skontroloval hodinky a dokonca ako sa pozeral, vidil ručičku poskočiť o päť minút. Podvod, stará ropucha! Zúril, ale spomenul si na svoje odhodlanie, že ju nenechá vidieť, že by mu na tom záležalo. „Áno, madam,“ povedal cez zaťaté zuby.

„Posaďte sa. Na konci všetkých týchto trestov vám sľubujem, že vám to bude veľmi ľúto a budete pokorný malý chlapec,“ chvastala sa, zjavne si vychutnávala svoju moc nad ním.

Harry si zahryzol do jazyka a pokýval hlavou, pozrel sa na „UR!“ gombík, ktorý sa drzo zaligotal na neho.

„Tu.“ Položila pred neho brko a pergamen. „Budete písať, „Nesmiem klamať“, kým sa nenaučíte preukazovať riadnu úctu dospelým, ktorí vedia oveľa viac, než vy, vy hlúpe decko.“

Ak máte na mysli prekliatych idiotov, ako Fudge a vy, tak si myslím, že tu budem do súdneho dňa,“ pomyslel si spurne Harry.

Zodvihol brko, ktoré vyzeralo trochu divne. „Ehm, profesorka, nedali ste mi žiadny atrament,“ podotkol.

Umbridgeová sa len na neho zlomyseľne usmiala. „Jednoducho začnete písať, pán Potter. BRKO vám poskytne vlastný atrament.“

Stará bláznivá raketa. Harry pokrčil v duchu ramenami a začal písať. Bolo to vlastne úplne jedno, či to bude alebo nebude písať. Za chvíľu zalapal v bolestiach po dychu, keď sa na chrbte jeho ruky objavila krvavá čiara, odzrkadľovala to, čo práve písal na pergamen. Červenými písmenami. Krvavo červenými písmenami.

S hrôzou pozrel na brko. 

Stará bláznivá netopierka. Harry pokrčil v duchu ramenami a začal písať. Bolo úplne jedno, či to písať bude alebo nebude. Za chvíľu v bolestiach zalapal po dychu, keď sa na chrbte jeho ruky objavila krvavá čiara, odzrkadľovala písmená, ktoré práve napísal na pergamen. Červenými písmenami. Krvavo červenými písmenami.

S hrôzou pozeral na brko. Tá vec využívala jeho vlastnú krv! Bolo to ako skalpel, vyrývalo to slová na chrbát jeho ruky. Pošúchal si ruky a mykol sebou. Zárezy neboli hlboké, ale rozhodne boli bolestivé.

„Píšte, pán Potter. Po niekoľkých stovkách riadkov sa možno vaša nálada začne ochladzovať.“

„T-to nemôžete urobiť!“ protestoval Harry.

„Áno, môžem,“ skúsila a pozerala sa. „Riaditeľ môže rozhodnúť o zakázaní používania trstenice, ale Krvné brko je absolútne prípustné. Teraz píšte, alebo nájdite niečo iné, čo môžem urobiť.“

Harry preglgol a pozrel sa na svoj pergamen. Na okamih videl všetko rozmazane, ale bránil sa slzám. Nehodlal ukázať ropuche, ako veľmi to tým brkom bolí. Váhavo zodvihol pero a začal písať.

V čase, keď dokončil dva plné riadky, chrbát jeho ruky poriadne štípal a slová boli jasne vidieť vrezané červenými písmenami na jeho koži. Držal hlavu dole, pretože vedel, že ho tá ropucha pozorne sleduje, užíva si jeho utrpenie.

Zahryzol si do pery, dosť načerpal krv, keď začal písať tretí riadok. Naozaj dúfal, že mu ocko môže dať elixír alebo balzam, ktorý by mu pomohol upokojiť ruku, keď by skončil. Radšej by dostal trstenicou – keď to tak veľmi bolí, zadok proste nie je tak citlivý ako tenká koža na chrbte ruky! Premýšľal, či bude môcť po treste požiadať o niečo na svoje vyliečenie, alebo bude musieť počkať dokedy na tom bude jeho ruka lepšie.

Hádal, že by sa radšej aspoň spýtal jeho ocka. Snape by mohol byť nahnevaný, keby Harry držal záležitosti od neho, aj keď si nedokázal predstaviť jeho ocka ako sa bude mať s Umbridgeovou v láske. Nepovedal to Harrymu takto –

Harry sa posadil vzpriamene. Jeho ocko mu povedal, že nikto, ani iný učiteľ nemal právo ho udrieť. Dobre, Umbridgeová ho vlastne nebila, ale robila niečo čo ho strašne bolelo. Nebolo to takmer to isté? A keby to tak bolo, tak to znamená, že Harry to mohol odmietnuť?

Poriadne sa zamyslel. Jeho ocko nezasiahol, keď ho Umbitchová potrestala, že stratil svoju domácu úlohu, ale to bola len obyčajná esej. A keď Sirius povedal príbeh o tom, ako on a Harryho otec – prvý otec – dostal bitku pre lietanie na metle do zakázaného lesa, nepovedal mu ocko, že keby sa Harry dostal do problémov, že má k nemu prísť a hovoriť o tom?

Harry preglgol a rozhodol sa. Možno na neho bude jeho ocko naštvaný, ale stále si myslel, že je lepšie najprv o tom s ním hovoriť predtým, než mu Umbitchová vyreže slová do vlastnej kože. Ak by hovorila pravdu a mala by to dovolené robiť, potom ešte mohol dosiahnuť, aby jeho ocko prevzal jeho tresty, Alebo dokonca aj profesorka McGonagallová. Bol si celkom istý, že by v žiadnom prípade nepoužíval počaj jej trestov brko. Koniec koncov, dvojčatá, ktoré s ňou mali veľa trestov, nemali veľa zjazvených slov na chrbtoch rúk.

Vstal, stále držal brko v ruke. „Pani profesorka, nebudem to viac robiť,“ vyhlásil statočne, aj keď svoje zaváhanie hlasom dalo jasne najavo, že sa necítil veľmi statočný.

Umbridgeová prižmúrila oči. „Prosím?“

„Nebudem písať ďalšie riadky týmto brkom,“ opakoval tvrdohlavo Harry. „Nie, kým sa neporozprávam so svojím ockom a on povie, že musím.“

Umbridgeová si odfrkla. „Naozaj si myslíte, že vás bude chrániť, vy blázon? Proste si len sadnete naspäť a budete písať svoje riadky, zatiaľ čo budete sedieť na vašom dobitom zadku!“

Harry na ňu pozeral. „Nie, ja nechcem!“

„Posaďte sa a robte čo som povedala, ty spratok!“ Umbridgeovej krehký pokoj sa zlomil, keď vstala.

„Nie!“ Harry začal cúvať. Učiteľka bola malá a tučná, ale bola väčšia ako on.

„Počúvajte ma!“ povedala ostro a chytila ho.

Harry s jeho reflexmi z lovu na Harryho a metlobalového stíhača sa jej ľahko vytrhol a vyrazil ku dverám. Zamieril do chodby, kde sa jej podarilo chytiť kúsok jeho habitu a trhnutím ho zastavila.

Umbridgeová sa ho snažila udržať jednou rukou, zatiaľ čo sa snažila druhou dostať k prútiku. „Vráťte sa sem!“ zajačala na neho.

„NIE!“ Harry sa krútil a zvíjal v nádeji, že sa dostane z habitu a nechá ho – aj ju – za sebou.

„Čo sa to preboha-?“ nový hlas spôsobil, že bojujúca dvojica ostala prekvapená a tak sa Harry a Umbridgeová otočili, zistili, že sa na nich pozerala prekvapená Davidella Jonesová.

„Aha! Slečna Jonesová, láskavo mi pomôžte zastaviť pána Pottera,“ Umbridgeová sa spamätala prvá a nakoniec sa jej podarilo vytiahnuť prútik. „Snažil sa predčasne odísť z trestu. Uvidíme, či ho lepiace kúzlo ku stoličke môže naučiť, že sa o niečo také v budúcnosti pán Potter nepokúsite,“ uškrnula sa na neho. „A možno vám ohrievacie kúzlo na sedadle pomôže vypáliť lekciu do pamäti.“

Harrymu sa rozbúšilo srdce. Mal len málo pochýb, že po návrate z učebne, by ju chcel opúšťať s popáleným zadkom a jazvami na ruke. „Nie!“ zavrčal, ustupoval. Pohyb zápästia a držal v ruke svoj vlastný prútik.

Umbridgeová pozdvihla obočie. „Vyhrážate sa profesorke Potter? A dokonca pred prefektkou? Budete potrebovať disciplínu.“

Jonesová sa pozrela zmätene z jedného na druhého. Na jednej strane, Umbridgeová bola profesorka a preto ju poslúchla. Na druhej strane, Harry v skutočnosti určitým spôsobom nevyrábal problémy. Musel byť nejaký dôvod, aby konal takto.

„Čo sa deje, Harry?“ spýtala sa a vytiahla svoj vlastný prútik, ale stále s ním mierila na podlahu.

„Nie je potrebné, aby ste sa s ním porozprávala, slečna Jonesová! Laskavo robte to, čo ste povedala a spútajte ho, aby mohol pokračovať v jeho treste!“ Keď Jonesová stále váhala, neistá, čo robiť, Umbridgeová sa nahnevala: „Vy ľudia ste nepoužiteľní!“

Jonesovej oči sa zúžili. „Prepáčte, pani profesorka? Ktorých „ľudí“ máte na mysli?“

Umbridgeová prebodla dievča pohŕdavým pohľadom. „Ľudia z ostrovov. Mali ste ostať pod kokosovými palmami a držať sa vašej hoo-doo a všetkých nezmyslov, ako prísť sem a zabrať miesto na Rokforte skutočným britským čarodejníkom a čarodejniciam.“

Uf, oh. Dokonca aj Harry bol šokovaný. „Narodila som v Brightone,“ povedala vyrovnane Jonesová, ale teraz prútikom ukazovala na Umbridgeovú.

„Potom by ste mali rozumieť anglicky natoľko, aby ste robili to, čo som vám povedala,“ odsekla profesorka.

„Skroť Pottera, ty blbá – PRO!“ Nenechajúc Umbridgeovú dokončiť nadávku, ktorú mala v pláne použiť, nakoniec Joesovej nálada explodovala a z jej prútika vystrelila kliatba.

Umbridgeovej sa podarilo vyčarovať dostatočné Protego, takže kliatba bola vychýlená do blízkej steny, kde spôsobila menší výbuch a na podlahu s rachotom dopadli kúsky kameňa. Za chvíľu boli obaja Jonesová a Harry lapení v dueli s Umbridgeovou, rýchle a silné kúzla poletovali chodbou.

Umbridgeová bola aj napriek jej fakultnej príslušnosti bola ťažko dobrá v dueloch, ale mala tú výhodu, že mala na svojej strane skúsenosti. Okrem toho, Jonesová sa snažila chrániť Harryho, aby prváčik nebol zasiahnutý niektorou z najhorších kliatieb, ktoré na nich vyslala Umbridgeová.

Jonesová sa dostala vedľa Harryho, keď zablokovala bolestivé Furnunculus, potom na oboch použila mocný štít.

„Vidím, že za toto budete vylúčená!“ kričala na ňu Umbridgeová. „Pošlem vás späť tam, odkiaľ ste prišli.“

„Narodila som sa Brightone, vy rasistická krava!“ zavrčala Jonesová. Harry za ňou sa čudoval, ako dobre udržuje štít napriek tomu, že je viac naštvaná ako ju kedy videl.

V tej chvíli sa ozval hlasný výkrik „Stupefy!“ a zozadu do Umbridgeovej narazila kliatba, odhodila ju proti stene. Vzhľadom na to sa malá čarodejnica zrútila k zemi, Jonesová a Harry prekvapilo objavili Percyho, ktorý sa chodbou ponáhľal k nim.

„Ste v poriadku?“ spýtal sa ustarane, oslovil objímajúc Jonesovú, kým Harryho chytil za rameno voľnou rukou. „Čo sa stalo?“

„Wow, Percy?“ Harry pozeral na ženu v bezvedomí s úctou. „Ty si preklial profesora!“

„Wow, naozaj,“ povedala s obdivom Jonesová. „ To bolo tak trochu milé, kamarát.“

„No, ehm,“ Percy očervenel. „Hľadal som ťa – na hliadke!“ dodal rýchlo, spomenúc si na Harryho prítomnosť. „Keď som zabočil za roh a videl, že sa vás tá žena snaží prekliať, čo iného som mal robiť?“

„Myslím si, že by si mohol mať trochu problémy s prácou pre Ministerstvo, v ktorú si dúfal,“ poznamenala Jonesová, šťuchla prstom do Umbridgeovej – nie príliš jemne. „Tá malá ropucha je nakoniec posluhovačkou ministra.

Percy sa nahneval. „Ako by som mohol pracovať pre niekoho natoľko hlúpeho,“ prikývol opovržlivo na Umbridgeovú. „Myslel som, že by som tak, či tak mohol byť vhodnejší na prácu so ráraškami. Môžem o tom poslať Billovi sovu.“

„Ráraškovia, hmm?“ spýtala sa Jonesová, chytila ho za kravatu a pritiahla si ho k sebe. „Na prácu s ráraškami to chce nebezpečný druh muža...“ dala mu pusu. „Vieš, že mám rád nebezpečenstvo?“

Percy už tak červený, očervenel viac, ale to mu nezabránilo, aby jej s nadšením vrátil bozk. Harry zastonal a odvrátil pohľad.

„Čo sa to tu pre Merlina deje?“ Pri prvom zahnutí za rok a spozorovaní obrázku, ktorý bol pred ňou, profesorku McGonagallovú napadlo, že asi konečne prišla o rozum. Vidieť dvoch prefektov bozkávať sa nad nehybnou postavou profesorky Obrany proti čiernej mágii, kým chlapec, ktorý prežil stál bokom a tváril sa znudene uvažovala, že sa bude musieť poradiť s Poppy.

Ale nie, po jej slovách obaja prefekti od seba uskočili a Harry prekvapením začal. „Pani profesorka!“ zhíkol. „Čo tu robíte?“

„Myslím, že správnou otázkou je, čo tu do pekla robíte, pán Potter? A vy, slečna Jonesová, pán Weasley? Nehľadiac na okamih, že verejné prejavy lásky sú sotva vhodné pre prefektov, prečo ste nepomohli úbohej profesorke Umbridgeovej?“

„Ehm...“ Percy začal koktať, zatiaľ čo Jonesová si rýchlo svojim prútikom upevnila svoj prefektský odznak.

„Čo sa s ňou vlastne stalo?“ požadovala McGonagallová, skláňala sa nad stenajúcou čarodejnicou, ktorá sa začala hýbať.

„Ach, to bolo, ehm, a, ehm, omráčenie,“ priznaml Percy.

Minerva vytiahla prútik. „Od koho?“ Mohli by Smrťožrúti preniknúť do hradu?

„Ehm, vlastne odo mňa,“ priznal Percy.

„Čože?“ Minervu opäť napadlo, že to bola halucinácia. „Vy ste omráčili profesorku?“

„Útočila na nás!“ pridala sa Jonesová. „Percy nás zachránil.“

„Slečna Jonesová, ťažko môžem celému príbehu uveriť. Ste si vedomí toho, že útok na člena učiteľského zboru je dôvodom na automatické vylúčenie a ak nie vylúčenie, že takto stratíte prefektské odznaky a-?“

„Čo sa to tu deje?“ Snape sa objavil za rohom, prútik mal vytiahnutý a pozeral divoko.

„Ocko!“ vykríkol Harry s úľavou a zamieril k mužovi.

Snape ho chytil za ramená. „Si v poriadku?“ rozhliadol sa po malom klbku ľudí. Umbridgeová v bezvedomí, Minerva vyzerala nervózne, Weasley ako zvyčajne okolo Jonesovej koktal, Jonesová bola nezvyčajne nervózne.

„Ocko, mal by si to vidieť! Percy bol skvelý! Zachránil mňa a Jonesovú!“ vykríkol Harry.

„Čože?“ Snape vytreštil oči. Percy zachránil Jonesovú? Teraz to bolo nečakané. A kde do toho zapadala Umbridgeová? Útočil niekto na študentov a ona bola zranenaná, keď sa ich snažila chrániť?

„Chrániť“ je sotva termín, ktorý by som použila,“ prerušila ho ostro Minerva. „Útok“ sa zdá vhodnejší.“ Po pohľade na Snape, ktorý nepochopil, vysvetlila: „Zdá sa, že pán Weasley zasiahol profesorku Umbridgeovú, keď to slečna Jonesová a pán Potter neboli schopní urobiť.“

„Čo?“ Jonesová nedobrovoľne ustúpila po výraze tváre riadieľa jeho fakulty, ale Harry sa len trochu zachvel a pritisol sa bližšie k svojmu opatrovníkovi.

„Čo. Sa. Tu. Naozaj stalo?“ povedal Snape, jeho hlas bol veľmi nízky a veľmi hrozivý. Všetci traja študenti sa chveli, zatiaľ čo za nimi McGonagallová pomohla omráčenej Umbridgeovej na nohy.

„Ehm, videl som profesorku Umbridgeovú ako pálila kliatby na Davidellu a Harryho,“ povedal Percy, jeho tvár bola veľmi bledá. „Tak som – tak som ju preklial.“

„A prečo profesorka Umbridgeová útočila, slečna Jonesová?“ spýtal sa hodvábne Snape.

„Pretože som pomáhala Harrymu.“ Jonesová sa javila rozpoltená, ale došlo k miernemu chveniu v jej hlase, ktoré ukázalo, ako veľmi pokojná vo vnútri bola. „Snažil sa opustiť svoju učebňu a ona sa snažila, aby zostal. Bojovali medzi sebou, keď som prišla.“

Teraz všetci hľadeli na Harryho. „A prečo si bojoval proti profesorke Umbridgeovej?“ žiadal Snape.

Harry očervenel. Ale ocko povedal, že mu má vždy povedať pravdu, takže tak urobil. „Pretože som nechcel robiť môj trest.“

Snapeovo obočie sa stiahlo. „A aký to bol trest?“ naliehal.

„Riadky.“

Percy a Jonesová si vymenili zdesený pohľad. Ak boli vylúčení len preto, že Chlapec, ktorý prežil sa rozhodol, že bol príliš dobrý na písanie riadkov?

„S týmto,“ dodal Harry a zodvihol brko, ktoré nejako – napriek všetkému – stále zvieral v ruke.

McGonagallovej povzdych sa rozliehal chodbou a všetky tri deti sa stiahli zo strachu po výraze na tvári Snapa. Potom pozreli na McGonagallovú a rozhodli sa, že nakoniec Snape nebol tak desivý.

„Vy máte Krvné brko na mojej škole?“ Minerva sa otočila na menšiu čarodejnicu.

Umbriedgeová sa snažila stáť vzpriamene a oprášiť sa od prachu. „Je to úplne oficiálne, uisťujem vás,“ odsekla. „Viete, som úradníčka ministerstva.“

Jonesová sa divila nad nedostatkom ženinho pudu sebazáchovy. Ak sa profesorka McGonagallová na ňu pozerala s takýmto výrazom, utekala by o život a nedohadovala by sa o vládnych nariadeniach.

„Čo to preboha hovoríš?“ zalapala po dychu McGonagallová. „Telesné tresty –“

„Prebrala som to podrobne s ministrom pred príchodom sem,“ odsekla Umbridgeová. „Trstenice sú súčasným riaditeľom školy zakázané, spolu s nadávkami, ale v osobitných prípadoch sú aj iné formy trestu, ktoré sú stále prijateľné. Poslali ma sem z ministerstva, aby som overila neoverené zvesti, že dieťa Potterovcov stále vyvádza a zabezpečiť, aby nikto nevenoval väčšiu pozornosť jeho divokým tvrdeniam. Minister nemá čas zaoberať sa verejnými nepokojmi a príčinami týchto absurdných príbehov a to nehovorím o podkopávaním vplyvu na jeho administratívu, takže minister vyzerá slabý a bezmocný. Samotný minister ma uistil, že Krvné brko je plne oprávnené v prípade, keby menšie opatrenia nefungovali, aby sa Potter zriekol svojho vyhlásenia. Som si istá, že pár riadkov by ukázalo chyby v jeho smerovaní. Predstavte si myšlienku, že by mohol podporovať Ministra mágie!“ posmievala sa mu Umbridgeová.

„Pár – viac – riadkov?“ opakoval Snape, jeho hlas bol krehký od zlosti. Schmatol Harryho ruky, ignoroval chlapcov prekvapený výkrik a pri pohľade na krvavé čiary, schmatol Umbridgeovú za krk. „VY STE SA TO OPOVÁŽILA POUŽIŤ NA MOJE DIEŤA?“ zareval, triasol brkom v jednej ruke a čarodejnicou v druhej.

Minerve sa podarilo odtiahnuť jej vražedného kolegu od čarodejnice, ktorá lapala po dychu a držala ho na vzdialenosť prútika. „Severus! Ovládajte sa!“ prikázala.

Umbridgeovej oči boli rozšírené, keď si chytila svoj pomliaždený krk. „Sotva som očakávala, že použijete trstenicu na chlapca za podvod!“ protestovala. „Urobila som vám tým láskavosť, že naučím disciplíne vášho zverenca. Je zrejmé, že ste si vedomý, že sú potrebné prísne opatrenia, aby ste ju dostali do do tak zlého a arogantného dieťaťa!“

Percy a Jonesová sa mu každý zavesil na jedno rameno, zatiaľ čo Harry držal svojho ocka okolo pásu a podarilo sa im – sotva – zabrániť mu, aby znova nezaútočil na Umbridgeovú.

„Severus! Severus!“ Minerve sa nakoniec podarilo získať jeho pozornosť. „Dosť! Vezmite si Harryho a ostatných k Poppy, aby ich skontrolovala a ošetrila. Vezmem túto ženu k riaditeľovi. Navštívte nás v Albusovej kancelárii.“

Snape sa nechal odtlačiť deťmi, stále bol naplnený zlosťou. Študenti si vymenili rozšírené pohľady, ale vedeli, že to bolo lepšie, ako sa snažiť hovoriť s profesorom elixírov, keď bol v tomto stave.

Snape sa konečne upokojil natoľko, aby racionálne uvažoval. „Ublížila ti ešte niekde inde?“ spýtal sa Harryho.

„Ja si to nemyslím,“ odpovedal, šúchal si ruky. „Snažila sa ma chytiť, ale väčšinou to bolo moje oblečenie.“

„A vy, slečna Jonesová?“

„Nie, pán profesoro,“ odpovedala. „Žiadne z jej kúziel neprešlo cez naše štíty.“

„Hmf. Aj tak budete prehliadnutí,“ nariadil Snape a nikto nemal odvahu protestovať.

„A-ako viete, že sme boli v problémoch?“ spýtal sa Harry bojazlivo, pozrel na svojho ocka.

„Zavolala ma slečna Jonesová,“ odpovedal.

„Naozaj?“ spýtal sa prekvapene Percy a otočil sa k Jonesovej.

Prikývla. „Každý odznak slizolinského prefekta môže zavolať profesora. Stačí ho použiť s prútikom a on ho upozorní, že je v prípade núdze potrebný. Vaše nefungujú rovnako?“

„Ehm, nie. Ale budem o tom hovoriť s profesorkou McGonagallovou,“ povedal precítene Percy.

Jonesová sa na neho pozrela s ešte väčším obdivom. „Naozaj? Predpokladala som, že si ju oslovil pred napadnutím Umbridgeovej, takže si nevedel, že pomoc bola na ceste? Proste si zakročil, aby si nás zachránil?“

„Typický Chrabromilčan!“ odsekol Snape, ale záblesk v očiach Jonesovej bol niečím, len nie nesúhlas.

Poppy bola spočiatku prekvapená, ako pokojne všetky tri deti pristúpili k jej vyšetreniu, ale toto prekvapenie bolo potlačené šokom a pobúrením, keď uvidela Harryho ruky. „Kto používa Krvné brko?“ spýtala sa zúrivo.

„Umbridgeová,“ odpľul si Snape. „McGonagallová ju berie do Dumbledorovej pracovne. Máte to pod kontrolou? Chcem byť pri tom, keď budú vypočúvať to, čo robí.“

Poppy si odfrkla. „Ponáhľajte sa. Nemyslím si, že z nej veľa ostane, keď sa o tom dozvie Albus!“ zodvihla naznačujúc Harryho ruku.

Snape zaváhal. „Môžete ho uzdraviť?“ spýtal sa náhle s obavami. „Bez jazvy, mám na mysli?“ Chlapec má príliš veľa jaziev, ako bola táto, aj na koži aj na jeho duši.

Poopy vyzeral urazene. „Samozrejme, že môžem! Zmiznite, Severus. Urobím to za okamih a pán Weasley a slečna Jonesová môžu odprevadiť Harryho späť do jeho spálne.“

Snape prikývol a vyrazil von. Ach, keby povedal Záškodníkom, čo do pekla urobila prekliata ružová Ropucha Harrymu... mal podozrenie, že by utrpenie Dursleyovcov vybledlo v porovnaní s tým, čo by Sirius Blak urobil žene, ktorá sa odvážila použiť predmet čiernej mágie na jeho krstného syna.

Prišiel ku vchodu do Albusovej kancelárie a výraz na jeho tvári vystrašil chrlič natoľko, že sa uhol skôr, ako mohol použiť heslo. Dumbledore prekvapene pozrel na profesora elixírov, keď vpochodoval dnu.

„Čomu vďačím za také nečakané potešenie, chlapče! Citrónové cukríky? Alebo si so mnou dáte šálku čaju?“

Snape sa zamračil. „Minerva tu ešte nie je?“ spýtal sa prekvapene. Samozrejme, čarodejnice by tu mali byť pred ním.

„Nie,“ Albus začínal vyzerať zaujato. „Deje sa niečo?“

„Dalo by sa povedať, že áno.“ Po Dumbledorovom spýtavom pohľade Snape pokračoval: „Dolores Umbridgeová dnes večer použila Krvavé brko na Harryho Pottera.“

„ČOŽE?“ Félix zapišťal zo svojho bidla postaveného vedľa portrétov, ktoré zarachotili po prejave zúrivosti Albusa Dumbledora.

Aj s vedomím, že hnev čarodejníka – tentokrát – nie je namierený na neho sa Snape ešte prikrčil dozadu.

„Ona sa odvážila použiť stredoveký nástroj mučenia na mojej škole? Na jednom z mojich študentov?“ Dumbledore zúril, police vibrovali, keď okolo prebehlo zahrmenie. „Na Harryho?“ otočil sa, keď sa Snape snažil schovať za Félixa. „Kde je?“

Snape musel preglgnúť, než mohol prehovoriť. Dokonca aj Voldemortove úplné pomätenie nikdy nemalo takú magickú silu, ako v súčasnej dobe Dumbledorova. Vzduch v kancelárii praskal, ako ozón a to sa ním práve prelievala energia, ktorý unikla spod Albusovej kontroly.

„Minerva ju privedie,“ podarilo sa mu vyjachtať. „Upokojujúci dúšok?“ ponúkol, tápal vo vrecku.

Dumbledore na neho hľadel, oči sa mu zúžili za jeho polmesiačikovými okuliarmi a na chvíľu sa Snapeovi zastavilo srdce, keď uvažoval, či by sa nálada staršieho čarodejníka neuvoľnila na ňom. Ale potom sa Albus zhlboka nadýchol a police sa prestali triasť, Félix sa upokojil a prestal škriekať a Snape si pomyslel, že bolo konečne bezpečné znova dýchať.

„Vieš, že by to mohol byť dobrý nápad,“ povedal ticho riaditeľ, prijal fľaštičku.

Obaja muži niekoľko minút sedeli mlčky. Snape, pretože mal ešte trochu strach hovoriť a Albus preto, že plánoval, ako zvládnuť situáciu.

„Nakoniec, po dlhej dobe prišla McGonagallová, sama. „Kde je?“ vykríkli obaja čarodejníci.

„Dolores Umbridgeová zmizla,“ informovala k veľkému šoku mužov pokojne Minerva.

„Čo? Ako mohla uniknúť?“ pýtal sa Snape.

„Zrejme sa rozhodla, že bolo bezpečnejšie zmiznúť skôr ako stáť pred riaditeľovým hnevom, nehovoriac o auroroch a Azkabane.“ Pozorovala naštvané a frustrované tváre mužov a potom povedala: samozrejme vecne, „Dajme si trochu čaju.“

„Budem ešte musieť urobiť podrobnú správu pre ministerstvo,“ Dumbledore sa zamračil, keď automaticky privolal čajový set. „Dúfam, že Poppy nezabudla odfotiť Harryho zranenia.“

„Vždy sa nájdu spomienky v Mysľomise,“ zdôraznila McGonagallová. „A nástroj sám,“ dodala, pozrela na prekliate brko ležiace na Dumbledorovom stole, keď si zobrala šálku čaju a druhú podala Snapeovi.

Dumbledorova tvár bola zamračená. „To je nevysloviteľný predmet!“ prisahal, jeho tón a jeho slová zneli ako epitaf.

„Čo viac, Umbridgeová vlastnými slovami dala jasne najavo, že Fudge povolil použitie Krvného brka. Bola sem špeciálne vyslaná, aby zdiskreditovala Harryho, aby nepredstavoval žiadnu hrozbu pre postavenie Fudgea.“

„Hmmm.“ Albusove obočie sa stiahlo. „Budem musieť prijať opatrenia, aby som poukázal na jeho pochybenia Korneliusovi.“

Snape prevrátil očami. Ako sa Albusovi páči pokúšať sa človeka ospravedlniť. Snape nemal takéto ciele. On bol odhodlaný zbaviť sa Fudgea raz a navždy. Bol ochotný tolerovať neschopnú vládu a to aj toho, kto počúval niekoho ako Lucius Malfoy, ale teraz Fudge zašiel priďaleko. Zámerne útočil na Harryho, čím si práve podpísal rozsudok smrti. Alebo aspoň zaistí, že bude musieť byť odvolaný z funkcie, Snapeovi to bolo naozaj jedno.

Kým Dumbledore bol stratený v myšlienkach o tom, ako sa vysporiadať s Fudgeom, Snape sa naklonil k McGonagallovej. „Ako sa tá hlupaňa mohla dostať preč? Myslel som, že ju máš pod kontrolou?“

McGonagallová pokrčila ramenami. „Bola to klzká malá vec.“

Snape na ňu prenikavo pozrel. Zástupkyňa riaditeľa bola znepokojujúco otrávená z ponechania Umbridgeovej prekĺznuť medzi jej prstami. Očakával by, že by bola od zlosti bez seba, že Ružová ropucha utiekla pred spravodlivosťou.

Náhle si Minerva nahlas odgrgla. „Ach, prepáčte!“ vykríkla, potľapkala sa po hrudi. Potom sa pozrela Severusovi do očí, ktorý si práve zodvihol šálku k ústam. „Muselo to byť niečo, čo som zjedla,“ povedala veľmi zamyslene.

Snape okamžite vypľul plné ústa čaju na Félica, ktorý prudko na protest a nahnevane zmizol vo výbuchu plameňa.

Snape pozeral na Minervu, ktorá sa pozerala pokojne naspäť. Iste nemyslela...!

Jeho myseľ usilovne pracovala vzhľadom na Minervinu absolútnu oddanosť k svojim študentom, jej dobre skryté Slizolinské tendencie a jej neobvyklý nedostatok obáv o možné budúce škody Umbridgeovej.

Snape zalapal po dychu, keď si uvedomil, že vážne rozzúrená odborníčka na transfiguráciu, ktorá je tiež mačkou v animágovskej podobe minimálne ešte jedna silná čarodejnica ako ropucha, ktorej by sa podarilo ju rozzúriť... jednu časť strávila ohrozovaním detí na Rokforte.“

„Ja – ehm – dajte si elixír na zažívacie ťažkosti,“ ponúkol, snažil sa, aby neznel vydesene, ako sa cítil. Zrazu už Albus nebol najdesivejšou osobou v miestnosti.

„To by bolo veľmi milé,“ povedala, čo mu schválila s úsmevom.

Snape sa vtedy rozhodol, že získať Minervinu podporu bol jeden z jeho najmúdrejších ťahov. Takto a nikdy smrteľne neurazte mäsožravých animágov.

31.07.2011 23:11:18
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one