Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Venované všetkým trpezlivým čitateľom. Vzhľadom na krátku kapitolu dostanete pokračovanie už v utorok.

Dobby

Poznámka autorky: Pozor! Nastáva dramatická situácia! 

Nakoniec sa Snape rozhodol s Albusom nehovoriť.

Kým si on bol celkom istý, že riaditeľ bude chcieť vedieť, že Chlapec, ktorý prežil vyzeral, že preukazoval prvé príznaky ťažkej duševnej choroby, Snape si bol tak istý, či by bolo zatiaľ múdre zdieľať tieto informácie. Ešte ani nedostal oficiálne opatrovníctvo nad chlapcom     a okonáhle by bol Harry oficiálne diagnostikovaný s týmto problémom, aj napriek jeho muklovským alebo čarodejníckym problémom by šanca, že sa tak stane bola nepatrná. Nie, Harry nemôže byť poslaný preč do akéhokoľvek programu, ktorý by Albus považoval za najväčšiu šancu na chlapcove vyliečenie a Snape nebol ochotný riskovať znova Dumbledorove odsúdenie. Lepšie je počkať až kým by formálne konanie o osvojení nebolo kompletné a potom by mohol v tichosti Harryho na vyšetrenie – možno niekde v zahraničí – pred rozhodnutím, čo robiť a na koho sa obrátiť.

Proste to znamenalo, že musel ešte viac sledovať chlapca, aby mohol odhaliť zhoršenie príznakov. Presvedčil Minervu, aby dala chlapcovi ďalšie hodiny Transfigurácie pod zámienkou, ak by chlapec preukázal výnimočný talent. Bola skeptická, ale súhlasila. Povedal Harrymu, že išlo o prípravu na prípravu za animága so Siriusom, akonáhle by bol o niečo starší a to spratok prijal.

To znamená, že väčšinu času bol Harry pod dohľadom jedného člena fakulty a prefekta a Snape sa ďalej poistil tým, že si vyžiadal svoje nároky od Hagrida, aby na chlapca tiež dozrel. Ako očakával poloobor bol nadšený vyhliadkou, že strávi s Harrym čas a Harry sa zdal nevysvetliteľne zamilovaný do toho chumaja a jeho nadmerne slintajúceho psa. Obvykle sa niektoré ďalšie deti s Harrym pridali k návštevám Hagridovej chalupy, ale občas Harry išiel sám, kedy bolo potom jednoduchšie nepožívateľné kamenné koláče podsunúť Tesákovi bez Hagridovho povšimnutia.

Samozrejme, pokým by Hagrid nepochybne dal svoj život za Harryho, jeho úsudok často opustil niečo, čo si prial.

„Ocko! Hádaj, kde ma Hagrid zajtra zoberie!“

Snape sa zamračil na spratka, ktorý práve vtrhol do jeho doposiaľ pokojných izieb. „Dobrý večer, pán Potter.“

„Ach, prepár. Ahoj, oci. Mal si pekný deň?“

„Án-“

„Hádaj, kde ma Hagrid zoberie zajtra!“

„Predpokladám, že sa snažíš požiadať o povolenie pre Hagrida, aby ťa niekam zajtra zobral?“

Harry prevrátil očami. „Ach, ociiiii!“ zastonal. „Nerob to také ťažké! Vieš, že nakoniec povieš áno.“

„Nedržím sa žiadneho takého presvedčenia, pán Potter a s každým výbuchom nezdvorilosti ešte viac znížite pravdepodobnosť takéhoto výsledku,“ povedal Snape odmietajúco.

Harry sa nahneval a vrhol sa na pohovku oproti svojmu otcovi, ani najmenej zdrvený. „Dobre. Nechajme to tak. Nechcem ti to proste povedať!“

„Harry Jame“

„Dobre, dobre,“ zvolal Harry. „Chcel, aby som s ním išiel do lesa hľadať mláďa jednorožca! Nie je to skvelé?“

Snape sa zamračil. „Do zakázaného lesa? Sotva si myslím, že je to vhodný výlet pre prváka. Les je nebezpečný-“

„Ach, ocko!“ Harry podráždene zodvihol ruky. „Nie je to také, ako keby som tam išiel sám! Budem s Hagridom, bude to za denného svetla, hľadáme jednorožce, nie nejaké temné bytosti. Prosím, povedz, že môžem ísť, prosííííím?“

Počas ďalších desiatich minút Snape zistil, ako mohlo byť neustále opakovanie prosieb otravné od jedenásťročného chlapca. „Dobre, v poriadku!“ nakoniec vybuchol. „Môžeš ísť, ale keď budem počuť, že si neurobil presne to, čo ti povedal Hagrid, dostaneš trest na zvyšok roka. Rozumieš?“

Po víťazstve Harry žiaril radosťou. „Áno, ocko, povedal poslušne.

Vážená Kronika čarodejníckej vedy, pomyslel si Snape otrávene. Chcel by som navrhnúť vyšetrovanie oslabujúcej moci detinského kňučania na nervový systém dospelého. Ako niekto, kto úspešne odolal trestom Temného Pána, vrátane opakovaných záchvatov Cruciatus nedokázal vydržať podobné kúzlo detského škriekania,domnievam sa, že tieto umrnčané tóny obsahujú nejakú osobitnú zmes mentálnej kontroly a receptor na stimuláciu bolesti. Prosím vyšetrite to a poraďte mi akékoľvek ochranné metódy, od nosenia klobúkov z hliníkovej fólie po ubitie sa do bezvedomia.

   

ó ó ó ó ó ó ó

 

Harry si myslel, že Zakázaný les bol jedným z najzaujímavejších miest na akom kedy bol, keď videl veľkosť niektorých Akromantúl v sietiach, bolo mu až zle od žalúdka. Rozhodol sa, že časť so svojho dobrodružstva s Ronom zdieľať nebude, aby sa ryšavec nebudil na internáte zo svojich nočných môr.

Napriek tomu počas behu vedľa Hagrida bolo jednoduché cítiť sa nezraniteľný. Nielen, že mal neuveriteľné znalosti o lesných obyvateľoch, on bol dokonca z väčšinou z nich v dobrom vzťahu.

„Tak, ako sa ti lúbi v škole, Harry?“ spýtal sa nakoniec Hagrid, keď konečne doukazoval chlapcovi nové veci.

„Milujem ju!“ zvolal Harry, prakticky tancoval vedľa Hagridovho lakťa.

Poloobor k nemu vyslal láskavý pohľad. „Potom si vedieš na svojich hodinách dobre? Učitelia ťa veľmi nerozrušujú? Máš takto veľa priateľov?“

Harry rázne prikývol. „Mám veľa priateľov, ale Ron bol môj prvý,“ dodal svedomito. „A páčia sa mi všetci učitelia. – Dobre, teraz áno. Nemal som rád profesora Quirella alebo Umbitch, ehm, profesorku Umbridgeovú, ale oni sú preč. Hodiny obrany s riaditeľom sú zábavné.“ Zasmial sa Harry. „Spôsobuje môjmu ockovi šialenstvo, pretože nám dáva citrónové cukríky rovnako ako body, ak urobíme niečo správne, môj ocko nemá rád, keď jem veľa sladkostí, ale nemôže veľmi kričať na riaditeľa.“ Harry sa usmial na Hagrida.

Hagrid sa zasmial. „No, vidím, že je všetko v poriadku. Riaditeľ niekedy privádza profesora Snapa k šialenstvu.“ Odmlčal sa, obdaroval Harryho ustarosteným výrazom. „Takže, Harry, povedal by si mi, ak by sa k tebe profesor Snape nesprával správne, však? Vieš, tak ako to bolo vtedy, keď si sa vrátil do čarodejníckeho sveta, cítim sa trochu za teba zodpovedný. Takže je všetko v poriadku, však?“

Harry prikývol. „Je skvelý, Hagrid – úprimne! Naozaj sa o mňa stará veľmi dobre. Nedovolí nikomu, aby mi ublížil a zbavil sa každého, kto sa o to snažil. Starších detí z Bystrohlavu, Quirella, tej krysy,ktorá zradila našich, potom Umbitchovej a aj toho divného domáceho škriatka Diddyho – poslal ich všetkých preč, dal riaditeľovi sľub, že ma nikdy nepošle k Dursleyovcom bez ohľadu na čokoľvek a dal mi úžasné darčeky na Vianoce, je to ten najlepší ocko na svete! Vedel si, že sa snažil, aby mi pomohol, keď som bol malý? Špehoval Voldesnorta, aby pomohol udržať mamu, ocka a mňa v bezpečí a...“

Hagrid sa usmieval, keď Harry šťastne štebotal o tom, aký úžasný je profesor Snape. Z toho, čo počul, tak ten úbohý chlapec mal hrozné obdobie medzi muklami, ale keďže na jeho žiariacej tvári nebol žiadny náznak, bola to všetko minulosť. Potom Tesák zaštekal, čo naznačovalo, že si všimol stádo jednorožcov a obrovský muž a malý chlape sa ponáhľali dohnať loveckého psa.

Za nimi, plávajúci medzi pokrútenými stromami v lese, nie oveľa väčší než mrak sa triasol od zlosti tieň Lorda Voldemorta.

Ako by to nestačilo, že to šteňa je zodpovedné za jeho súčasný nehmotný stav, aj keď bol ešte medzi živými. Bolo to ponižujúce premýšľať, že to malé monštrum ho mohlo poraziť druhýkrát, oslabiť ho natoľko, že nemohol robiť nič iné, ako plávať nad jednorožcami, jeho mozog sa otriasal takým spôsobom, pretože sa snažil živiť mimo nich. Ale počuť, ako bol zradený jedným zo svojich smrťožrútov! To bolo korunované poníženie a Voldemort prisahal, že uvidí pomstu.

Tento zradca Snape, nespokojný, že je špiónom Dumbledora, bol teraz opatrovníkom jeho veľkého nástroja určeného na zničenie Pána. Neexistovala kliatba, ktorá by bola bolestivá, žiadna smrť by nebola dosť ohavná na zradu takého rozsahu.

Samozrejme, že aj keby tam bol, Voldemort bol v takom stave vytvoriť žiadne kliatby – všetku jeho silu pohltilo to, aby sa udržal v tejto polovičnej podobe. Ale nebol ďaleko bezmocný.

„Nagini, miláčik,“ zasyčal. „Poď ku mne, láska moja. Mám pre teba úlohu...“

„Áno, pane?“ odpovedal poslušne veľký had, posúval sa z hniezda do spadnutého stromu. Čarovné hady nie sú príliš ovplyvnené zimou, ale Nagini stále preferovala miesto mimo zasneženej zimnej krajiny, ktorej sa mohla vyhnúť. Volanie jej pána bolo napriek tomu silné a potom čo bol Voldemort nútený opustiť Quirrelovo telo ju privoval.

Príliš slabý, aby dokonca opustil bezprostrednú blízkosť Rokfortu vedel, že potreboval spojencov, aby mu pomohli, ale vo svojom oslabenom stave nedôveroval nikomu okrem jeho najvernejších stúpencov. Bohužiaľ, Bellatrix Lestrangeová bola ešte stále uväznená v Azkabane – Voldemort nebol rád, že jej hlúpemu bratrancovi sa podarilo utiecť, ale Bella, ktorú až doteraz považoval za najvynaliezavejšiu čarodejnicu ostala väzňom dementorov. Voldemort sa utešoval myšlienkou, že oslobodenie jeho nasledovníkov z Azkabanu bude jeden z jeho prvých krokov, keď sa vráti k moci a Bella bola už pravdepodobne tak pomätená, že dementori jej už neurobia veľa vecí v najbližšej dobe.

Peter Pettigrew, aj keď nebol nikdy tak... oddaný... ako Bellatrixm, napriek tomu bol primeranou druhou voľbou. Bol príliš zbabelý, aby sa o čokoľvek pokúsil, dokonca aj pred Páno zla sa príliš neprejavoval. Ale skôr, než Voldemort mohol zvládnuť povolať krysu z neďalekého hradu, počul o smrti Pettigriwa od malého rokfortského spratka, ktorý sa hral na okraji lesa. Nevedel, že Snape, ten bastard, bol zodpovedný za smrť čarodejníka, ale teraz, keď bol prezradený a Harry Potter tiež, Voldemort zahorel ešte horúcejšou potrebou po pomste. 

Nemohol veriť žiadnemu Smrťožrútovi, ktorý bol stále na slobode, rovnako ako Lucius Malfoy. Jediný spôsob, ako sa Malfoyovi podarilo zostať slobodným človekom bol vzdať sa Temného pána /alebo tvrdil, že bol po celý čas len bábkou. Aj keď Voldemort mohol oceniť mužovu mazanosť, že využil Dumbledorovu hlúpu tendenciu dať každému druhú šancu, čo však neznamenalo, že by Malfoyovi dôveroval vzhľadom k jeho aktuálnej slabosti. Lucius si zrejme dával pozor na svoje vlastné záujmy a keď si myslel, že by mohol zneužiť Temného Pána v súčasnej situácii pre svoj vlastný cieľ, urobil by to. Nie, Lucius Malfoy nebol niekto na koho sa mohol spoliehať, aspoň nie dovtedy, kým Voldemort nepoužil na neho Crucio kvôli jeho lojalite.

Nehmotný Voldemort zaškrípal zubami, premýšľal, nie príliš dlho, ako sa mohol obracať na Snapa ako na jedného z jeho najdôvernejších Smrťožrútov. Keby ten malý idiot nešiel priamo v jeho blízkosti, nechválil sa bezmyšlienkovite Snapeovou zradou, Voldemort by sa nikdy nedozvedel o rozsahu zrady svojho obľúbenca. No teraz vedel, že musí niečo robiť.

Mal by Snapea zabiť a to okázalo brutálnym a bolestivým spôsobom, takže by nikto nepochyboval, kto bol za to zodpovedný. Malo by to vyslať odpoveď tým hlúpym ovciam, ktoré boli čarodejníckou verejnosťou, nehovoriac o niektorých z jeho menej pevných Smrťožrútov. S niekoľkými ďalšími desivými vraždami by si dokonca niekto ako Lucius Malfoy dvakrát rozmyslel, či by napodobňoval Snapeovej prebehlícke správanie.

„Nagini, moja silná a nebojácna, mám pre teba dôležitú úlohu. Počúvaj dobre, ako som ti hovoril všetko o Rokfortskom hrade, takže môžeš vkĺznuť dovnútra a porátaj sa za mňa so špinavým zradcom...“

11.09.2011 21:56:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one