Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
KAPITOLKA JE KOMPLETNÁ!!!

Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Biggi, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Hajmi50, Katie11, Teresse, Sanasami

Harryho oči zadržali oboje, slzy a divokosť. „Nikdy by som takto nikoho nezranil. Chcem chrániť ľudí pred tyranmi, nie podieľať sa na to.“

Snape cítil ako sa mu zježili chlpy na krku. A takto to začína...

Snape prepustil chlapca späť do jeho Veže onedlho po tom vyhlásení. Čokoľvek iné bolo nepodstatné. Oznámil Potterovi po jeho poslednej hodine nasledujúceho dňa, keď sa bol ohlásiť do žalárov, že sa mohli obaja pridať k pánovi a pani Weasleyovej na večeru. „Vezmite si vaše najlepšie oblečenie, Potter,“ dával inštrukcie. „Potrebujete spraviť dobrý dojem.“

Len preto, že vedel, že takmer zúrivý hipogryf by mohol zostať v Molly Weasleyovej starajúcej sa o dieťa, nebol dôvod pre Pottera byť samoľúby. Chlapec poslušne prikývol, rovnako ako zopakoval príkaz, že nemá nič spomínať chlapcom od Weasleyovcov. Bolo to na rodičoch rozhodnúť čo a ako povedať ich potomkom a Snape nechcel, aby správy o Potterovi unikli predčasne.

Na ďalší deň jeho vlastné vyučovanie skončilo hneď po Bifľomorských tretiakoch, ktorým sa podarilo vytvoriť oblak jedovatého plynu namiesto Krv doplňujúceho elixíru, ktorý pridelil. Nebol si stále istý, čo presne to hlúpe dievča urobilo, ale mal podozrenie, že bola príliš zaneprázdnená pozeraním sa na Bystrohlavského chlapca v ďalšej lavici počas vyberania správnych prísad, ktoré potom mala zvlášť kombinovať počas ich vlastnej prípravy.   

Nezáležalo na tom, že vyfukovacím dezinfekčným kúzlom do rána vyčistil vzduch a len traja študenti skončili u Poppy. Snape využil nečakaný voľný čas na striehnutie. Chrabromilskí a Slizolinskí prváci mali ich prvú hodinu lietania s Madam Hoochovou a Snape dychtil vidieť, či tam bol nejaký nový talent pre fakultný tím. Potterov fagan tam bol iba zhodou náhod, povedal sám sebe. Skutočnosť, že Potter bol vychovávaný u muklov a pravdepodobne by spadol z metly a niečo zlomil nemá nič spoločné s ním. Len preto, že je teraz chlapcov opatrovník neznamenalo to, že sa očakávalo, že bude poriadne, strážiť chlapca. Hoochová mala na starosti vyučovanie lietania a bola to jej zodpovednosť, aby bolo zabezpečené, že sa ani jeden z jej študentov nezraní.

Nie že by takto odviedla dobrú prácu, pripomínal sám sebe neurčito Snape, ale bol to Potterov problém, nie jeho. Bol tam, aby hľadal slizolinský talent, nechránil nejakého chrabromilského fagana. Skutočnosť, že mal svoj čarodejnícky prútik vo svojej ruke a tlmiace kúzlo na jeho perách bolo iba zhoda náhod.

Samozrejme, lekcia sotva začala, keď plnoštíhly trkvas Longbottom okamžite niečo zlomil. Očividne jeho hlúposť pre elixíry je pravidlom, nie výnimkou. A Voldemort trval na to, že čistokrvní čarodejníci boli prvotriedni? Očividne Temný Pán potreboval stráviť nejaký čas vyučovaním na nejakej internátnej čarodejníckej škole. To by spôsobilo, že by zmenil veľmi rýchlo svoju energickú teóriu.   

Hoochová rýchlo zobrala plačúceho chlapca preč na ošetrovňu, upozornila ostatných študentov, aby čakali potichu na jej návrat. Och áno, bolo pravdepodobné, že sa to stane, Snape sa uškrnul. Zoberte triedu plnú mladých hlupákov, dajte im nejaké metly, odstráňte všetkých dospelých z dohľadu a domnievajte sa, že budú zdvorilo sedieť. Aké racionálne. A riaditeľ ho karhal za jeho metódy pri udržiavaní školského poriadku.

Možno, ak by Hoochová niekoľkých z nich zbila s ich vlastnými metlami pred odchodom, mala by nádej na úspech, ale Snape o tom skôr pochyboval. Určite, trvalo to len niekoľko sekúnd predtým než vzplanulo nepriateľstvo – možno očakávane – bol to Malfoy, ktorý to začal.

Snapeove obočie sa stiahlo. Táto malá zhýčkaná ohava. Prvý deň po Slávnosti, spravil svoju obvyklú prednášku k celej svojej fakulte o nepoškvrnení Slizolinovho mena. Smeroval svoj obvyklý, obzvlášť hrozivý pohľad na prvákov, ale v tom čase mal podozrenie, že Dracova arogancia spôsobí, že bude potrebovať ďalšie presviedčanie, že pravidlá sa v skutočnosti týkali jeho. Teraz tu bol dôkaz.

Jediným prekvapujúcim aspektom bolo, že Malfoyov protivník v konflikte bol Potter. Snape očakával, že to bude Weasley – koho lepšie kvôli čistokrvnosti podpichovať kvôli údajnej zrade krvi – ale možno Draco nemohol odolať zaujatiu slávneho Chlapca, ktorý prežil.

Snape bol príliš ďaleko, aby si vypočul aký bol asi argument, ale bolo zrejmé, že napriek jeho úplnej bojazlivosti a zneužívaniu v minulosti, Potter chránil jeho priateľov pred svetlovlasým Slizolinčanom. Potom sa náhle rozhovor vystupňoval a zrazu bol Draco vo vzduchu a – nie! Ten neposlušný malý spratok! – Potter bol nejako vo vzduchu vedľa neho. Viac ako to, pokračoval.

Snape zažmurkal. Podľa jeho určitých znalostí, Draco Malfoy dostával špeciálnu opateru v lietaní od šiestych narodenín, a teraz Potter, po tom čo bol po prvý raz niekedy na metle, sa mu prispôsobil.

Sakra. Snape nenávidel to priznanie, ale možno fagan napokon zdedil niečo užitočné od toho hlupáka Pottera. Čo viac, ak sa tešil z letu, potom tu bola ešte jedna vec, ktorá mu môže byť odopretá ako trest. Snape sa uškrnul pri pomyslení, že mal ďalší vplyv na chlapca.

Očividne, aj keď potreboval faganovi kúpiť metlu – a vzhľadom na jeho zrejmý talent, bolo lepšie byť dobrým – pretože pokiaľ by mal Harry svoju vlastnú metlou, ako by ju mohol Snape zabaviť? Snape sa usmieval sám pre seba pri pomyslení na všetky slzy, ktoré by sa nepochybne rinuli... hoci predstava žiariaceho Harryho  vybaľujúceho jeho novú metlu pôsobila vtieravo. Snape podráždene vytlačil takéto myšlienky zo svojej hlavy. Nezaujímal sa o prosenie dieťaťa, len hľadal spôsoby ako ho trápiť, keď sa správal nevychovane.

Ale oproti tomu Draco kričal na Harryho a hodil niečo na neho. Strelu? Kameň? Čokoľvek to bolo, Harry sa po tom okamžite hodil a Severus sa s hrôzou postavil. Ten malý blázon! Bol si istý, že vrazí do hradného múru! Nemôže sa mu v takejto rýchlosti vyhnúť! Išiel – a potom Potter urobil nemožné.

Nejako sa mu podarilo schmatnúť vec a súčasne stočiť predtým než by bol – mohol – sám seba rozbiť na kašu o kamenné steny Rokfortu. Snape našiel sám seba prudkým útokom mieriť k Metlobalovému ihrisku, absolútne rozpáleného zúrivosťou. Skoro dosiahol študentov, ktorí horlivo štebotali okolo hrdosťou žiariacom Potterovi, keď skoro vrazil do rovnako nesúvislej McGonagallovej. „Severus – videl si – nemohla som – nikdy počas celého môjho života – nemôžem uveriť – ten chlapec...!“ prskala na neho.

„Úplne súhlasím, Minerva,“ povedal pochmúrne. „Počkajte, kým ho dostanem do svojich rúk.“

„Ach, nie!“ povedala náhle. „On je môj! On je v mojej fakulte!“

„A on je v mojom opatrovníctve,“ odsekol zúrivo.

„To je nepodstatné!“ povedala, jej hlas bol neobyčajne prenikavý. „Bol zatriedený do Chrabromilu. To ho robí mojím.

Doposiaľ ich zvýšené hlasy priťahovali pozornosť detí, a zrazu sa Potter pozeral s obavami. Snape potlačil svoj hnev. O čom sa každopádne dohadovali? Minerva bola očividne chlapcom rozhnevaná ako bol on. Ak by skoordinovali jeho trest, pravdepodobne by to bolo každopádne pre Pottera lepšie.    

Týmto spôsobom mohol vidieť dospelých predstavujúcich zjednotenú frontu. „V poriadku, Minerva,“ povedal takým hlasom, že ho študenti nemohli vypočuť. „Neexistuje žiadny dôvod, aby sme sa v tomto nezhodli. Pravdepodobne bude najlepšie, ak budeme zdieľať –“

„V žiadnom prípade!“ vyhlásila Minerva. „Nemyslite si, že môžete toto dosiahnuť! Pravidlá sú zrozumiteľné. Neexistuje žiadny rozdiel ak rodič pracuje v škole alebo nie – študentova oddanosť fakulte je výlučne založená na tom, kde ho umiestnil Triediaci klobúk. Harry je Chrabromilčan a bude hrať len za Chrabromil.“

Snape na ňu zažmurkal. „Hrať o – o čom rozprávate, hlúpa ženská?“

McGonagallová vyzerala arogantne. „Metlobal, vy hlúpy netopier. Chlapec bude hrať v mojom tíme, nie vašom.“

Snape vážne premýšľal nad škrtením staršej čarodejnice. Potter bol len niekoľko milimetrov od smrti, letel na neznámej metle v neprimerane veľkej rýchlosti priamo na kamenný múr a jedinou vecou riaditeľky jeho fakulty bolo premýšľanie ako mať šance na získanie Pohára fakúlt. Niet divu, že ona a riaditeľ školy vychádzali tak dobre. Mali tie isté priority.

„Zdá sa, že ste zabudli na iné pravidlo, Minerva,“ zavrčal. „To, ktoré hovorí, že prváci nemôžu hrať Metlobal.“

Vydala pobúrený zvuk. „S jeho talentom? Som si istá, že riaditeľ urobí pre Harryho výnimku.“

„Ktorý môže jeho opatrovník zrušiť,“ poukázal Snape jemnejšie.

Sledoval so satisfakciou ako sa Minervine oči rozšírili v hrôze, keď si uvedomila pravdu v jeho slovách.

Bola tam zreteľná pauza, potom McGonagallová znova prehovorila s tón sladkým ako med.“ „Severus, iste by ste chlapcovi neodopreli príležitosť zvýšiť jeho popularitu v rámci jeho fakulty? Má talent, ktorý by sa mal podporovať a –“

„Nechajte si to, McGonagallová,“ povedal hrubo Snape. „Vaše sny o metlobalovom víťazstve sú založené na mojej ochrane pred neuváženým ohrozením jeho života, nezmieňujem sa o jeho úplnej neúcte k príkazom Madam Hoochovej. Vy tým nie ste znepokojená?“

McGonagallová si odkašľala. „Er, áno. Áno, samozrejme. A budem o tom hovoriť s Potterom veľmi tvrdo. Veľmi tvrdo skutočne. Ale, er, o metlobalovom tíme –“

Predtým než mohol Snape čarodejnicu začarovať v snahe prekaziť jej jediný úmysel, Madam Hoochová prišla náhlivo. „Čo je toto všetko, eh? Čo sa deje?“ pýtala sa.

„Potter! Malfoy! Poďte sem!“ zahrmel Snape a pozrel zastrašujúco na oboch náhliacich sa chlapcov.

„Títo dvaja lotri,“ povedal Snape Hoochovej, pozerajúc sa na teraz obe chvejúce deti. „Naschvál neposlúchli váš príkaz a lietali vo vašej neprítomnosti.“

„Spravili to teraz“! Hoochová sa na nich mračila. „Malí naničhodníci!“

„A Potter preukázal talent na lietanie, ktorý sa vidí raz za generáciu,“ McGonagallová dodala prešibane.

Hoochvoej oči sa rozžiarili. „Teraz? Naozaj?“ Jablko nepadlo ďaleko od stromu, eh?“

„Ešte lepšie!“ povedala Minerva so sprisahaneckým žmurknutím.

„Naozaj!“ Hoochová si spokojne potrela ruky. „Dobre!“     

Snape zaškrípal zubami. Merlin ho chráň pred metlobalovými narkomanmi. „Malfoy, Potter – počkajte ma pri hradnom vstupe.“ Chlapci ušli. Jeho samotný tón im povedal, že by mali veľmi, veľmi ľutovať ich neplánovaný let.

„Tak teda, ak by ste vy dve láskavo mohli zamerať na blahobyt detí namiesto vášho patetického želania žiť prostredníctvom svojich študentov svoje vlastné metlobalové sny,“ začal Snape, ignoroval urazené podráždenie oboch žien, „zaujímalo by ma, aký trest chcete udeliť chlapcom za ich nepredstaviteľné správanie.“

„Dobre, v skutočnosti som nič nevidela,“ začala Hoochová, ale po Snapeovom vyjadrení rýchlo zmenila svoj názor.“ „Er, a čo päť bodov strhnutých každému za ich neuposlúchnutie pokynov?“

„Prosím vás, profesori,“ Chrabromilčanka musí do všetkého strkať jej nos, „Harry chcel len zachrániť Nevillov Nezabúdal. Stratil ho, keď spadol. Malfoy ho vzal a chcel ho hodiť o múr – to preto Harry po to išiel.

Snapeova zúrivosť znova narástla. Prekliaty Nezabúdal? Chlapec sa takmer prizabil kvôli nejakej hlúpej hračke?

Horšie, videl McGonagallovú prikývnuť na súhlas. „Ochrana spolužiaka – ako veľmi vznešené od neho. Päť bodov pánovi Potterovi.

Snape sa skoro udusil svojim vlastným hnevom. Hlúpa čarodejnica odmenila spratka? Kvôli riskovaniu jeho krku za nejakú ľahko vymeniteľnú hračku, ktorú – poznajúc Longbottoma – každopádne pravdepodobne stratí v priebehu 12 hodín? Ako presne sa to má Harry naučiť, že jeho život mal hodnotu a nie je potrebné zbytočne riskovať?

Hlúpi Chrabromilčania. Vždy mečali o „hrdinstve“ a „vznešenosti“, ale nikdy sa neobťažovali pozrieť na veľké divadlo. Niet divu, že sa Weasleyovci množia ako králiky – Chrabromilčania mali inštinkty na prežitie z míny. 

„Ak ma ospravedlníte,“ zdôvodnil, „Pôjdem a postarám sa o svojho zverenca a môjho študenta.“

Minerva ho s úzkosťou sprevádzala. „Ale Severus, v skutočnosti nie ste proti Harryho nástupu do fakultného metlobalového tímu, však? Mohol by to byť vynikajúci spôsob pre neho ako uctiť jeho ot-„ náhle prestala. Chrabromilčan by mohol byť, ale Minerva nebola hlúpa a vedela, že spomenutie Jamesa Pottera by nepomohlo jej veci. „Dalo by mu to niečo o čom hovoria ďalšie deti, pomohlo by mu to zaradiť sa do čarodejníckej spoločnosti-“

Prerušil ju skôr, ako sa mohla rozhovoriť na dlhšie. „Ak vás v tomto podporím, predpokladám, že budem mať plnú vašu podporu v mojich jednaniach s Potterom, dokonca napriek riaditeľovým námietkam?“

McGonagallová sa zastavila, obozretne si ho prezrela, potom: „Konajte.“

Prikývol, ponuro triumfálne. Bol si celkom istý, že Albusove zasahovanie do Potterovho života malo ďaleko od konca a on chcel, aby bolo zaistené, že mal množstvo spojencov na nevyhnutné boje. Tiež sa chcel uistiť, že sa nemusel znepokojovať Minervou nad dohadovaním sa s ním ohľadom jeho zaobchádzania s chlapcom. Harryho umiestnenie do Chrabromilu jej dalo určitú zodpovednosť za chlapca – hoci Snape nemohol vidieť, že bola obzvlášť bdelá v ohodnotení a zaistení jeho potrieb – a on sa s ňou nechcel každú sekundu hádať pri každom probléme.

Opustila ho, keď sa priblížili ku chlapcom. „Idem po Wooda a stretnem sa s vami vo vašej kancelárii,“ zvolala, keď zamierila do vstupnej brány.

Prikývol, potom sa obrátil na chlapcov. „Takže.“ Obrátil svoj najdivokejší pohľad na nich a k jeho spokojnosti spozoroval ich zachvenie. „Rozhodli ste sa ignorovať inštrukcie Madam Hoochovej a pripravili ste vaše fakulty o päť bodov.“

Potter preglgol. „Ľutujem, pane.“

„Ach, vy budete, Potter. Choďte do mojej kancelárie a čakajte tam na mňa.“

S iba letmým pohľadom späť k metlobalovému ihrisku sa Harry podriadil, zanechal tak Snapa a Malfoya samotných.

„Pán Malfoy. Sotva ste prišli do školy a už strácate body našej fakulte.“

„Netrápte sa; získam ich na ďalšej hodine,“ Draco sa pokúšal napodobniť výsmech svojho otca, ale vybuchol.

„To nie je argument, pán Malfoy,“ povedal Snape, jeho hlas bol nízky a podivne hypnotický. „Boli ste varovaní pred strápnením fakulty. Bolo vám povedané, že nesmiete priniesť hanbu na meno Slizolinu a teraz ste spravili čo? Na jednej z vašich prvých hodín ste nehanebne neposlúchli vášho inštruktora.“

„Je to i-iba lietanie,“ Draco sa pokúšal zúfalo protestovať svojím spôsobom.

„Nie, pán Malfoy, to nie. Vaše konanie nielen že preukázalo neúctu k Madam Hoochovej a jej príkazom k vašej triede, ale rovnako smerom ku mnemojim príkazom k našej fakulte,“ jemne poukázal Snape. Draco ďalej bledol.

„Nepovažujem to za malý rešpekt, pán Malfoy. Som prekvapený, že sa v tomto javíte neznalý.“

Draco sa pokúsil prehovoriť, ale nevyšiel žiadny zvuk.

„Vrátite sa do vášho internátu, kde strávite zvyšok popoludnia písaním „Ospravedlňujem sa za svoje neúctivé konanie“ päťsto krát.“ Ignoroval Dracov zdesený výraz. „Tento víkend, zatiaľ čo sa vaši spolužiaci budú tešiť z ich voľného času, vy budete tráviť dva tresty s pánom Filchom, zaplatíte za vaše neslušné správanie kefovaním podlahy v Sovinci so zubnou kefkou. Ak budem počuť čo i len štipku sťažností od vás alebo pána Filcha, pošlem sovu vášmu otcovi s mojou nespokojnosťou s vašim správaním. Mám vám zdôrazniť pravdepodobné následky tohto konania?“ Draco bol teraz mierne zelený a vehementne krútil svojou hlavou.

„Vy ste nielen arogantný a bláznivý malý chlapec, pán Malfoy,“ Snape pokračoval v tom istom tichom, nebezpečnom hlase, „ale tiež ste mimoriadne neinformovaný človek. Pán Potter prešiel pod moju ochranu.“ Dracovi padla sánka. „Teraz je mojím zverencom a nejaké konanie proti nemu, bude konaním proti mne. Má premýšľať ako Slizolinčan a byť adekvátne vychovávaný. Ak vás uvidím dohadovať sa s ním verejne, budem to brať ako zámerné porušenie nášho fakultného zákona: Slizolinského spojenectva, jedného proti svetu. Rozumiete?“

„Á-áno, pane,“ vytlačil zo seba neisto Draco.

„Potom vám navrhujem začať písať tých päťsto riadkov. Ak ich nebudem mať zajtra do raňajok, budú to dva víkendy trestu, a sľubujem vám, že druhá víkendová úloha spôsobí, že tá prvá sa bude javiť ako prechádzka ružovým sadom. Rozumiete mi?“ Draco trhane prikývol. „Dobre. A interpretujte moje varovanie o pánovi Potterovi zvyšku fakulty, áno? Budem s vami veľmi nespokojný, ak niekto zopakuje vašu chybu.“

„Áno, pane!“ vykoktal blonďák a zutekal.

Za súmraku, premýšľal Snape, Sovinec bude pravdepodobne prázdny, keď každý Slizolinčan napíše domov o týchto novinkách. Mohlo by to byť veľmi zaujímavé vidieť čo sa stane.

Medzitým, pred Snapeovým kabinetom čakal Harry s prehlbujúcim pocitom strachu. Výraz na profesorovej tvári... Zachvel sa.

Snape často nadával a vrčal, ale naozaj sa necítil rozhnevaný. Tentoraz hnev sálal priamo z neho v takmer hmatateľných vlnách. Harry si myslel, že bude zvracať, ak by musel čakať oveľa dlhšie. Nevedel, čo s ním Snape spraví, ale bol celkom vydesený, že muž teraz zmení svoj názor, keď videl akým veľkým problémom mohol Harry byť.

„Dnu,“ Snape sa prehnal vedľa neho s vlajúcim plášťom a otvoril dvere mávnutím svojho čarodejníckeho prútika.

Harry utekal dnu a postavil sa pred stôl, sklonil hlavu a pozeral sa na špičky svojich topánok.      

„Potter, som pripravený vypočuť si akékoľvek ospravedlnenie, ktorým mi môžete vysvetliť vaše správanie,“ povedal Snape chladno, postavil sa vedľa neho so založenými rukami.

„Žiadne výhovorky, pane,“ zašepkal Harry, mal ťažký pocit v žalúdku.

„Môžete mi potom vysvetliť, čo ste si mysleli?“

„Ja – ja som sa proste rozhneval, keď Malfoy zobral Nevillov Nezabúdal. Bol odporný k Nevillovi, naozaj podlý a nechutný a keď sa ho pokúšal rozbiť, ja – ja som mu to nemohol dovoliť.“

„Takže ste dovolili Malfoyovi, aby vás vmanipuloval do porušenia pravidiel a stratili ste body vašej fakulte. Vodil vás za nos, ťažko by to bolo bez akéhokoľvek zámeru,“ povedal Snape uštipačne. Harry sa strhol. „Ste vždy tak ľahko ovládateľný, Potter? Ste úplne neschopný myslieť za seba? Vydedukovať zámery ďalšej osoby?“

„Vedel som, že sa ma Malfoy pokúšal dostať do problémov,“ protestoval Harry s očami naplnenými slzami, „ale ja som nechcel, aby Neville prišiel o svoj Nezabúdal. Ospravedlňujem sa ohľadne neposlúchania, ale to –“

„Potter!“ Snapeov hlas šľahol ako bič. „Vy debilné decko! Prečo si myslíte, že som na vás tak nahnevaný?“

„Pre-pretože som nepočúval Madam Hoochovú.“ Po Snapeovom opovržlivom odfúknutí bol Harry prekvapený dosť na to, aby sa pozrel hore. „Potom prečo?“

Snape bol okamžite pred ním a držal ho za ramená. Sklonil sa dolu, aby sa pozeral priamo do detských očí, Snape pomaly zdôrazňoval každé slovo s miernym zatrasením. „Mohli – ste – sa – zabiť – po – tom – kaskadérskom – kúsku! Ako sa opovažujete takto letieť na hrad?“

Harryho oči boli rozšírené. „Ja som dokonca naozaj nevidel múr. Bol som tam tesne po guli,“ preglgol.

Pokiaľ niečo, práve toto urobilo profesora rozhnevanejším. „Myslíte tak málo na svoj vlastný život, na obeť vašich rodičov, že dokonca nepremýšľate nad následkami vašich činov?“ žiadal zúrivo Snape.

Harry začal cítiť horúce pálenie hlboko vo svojom žalúdku. Profesor nebol rozčúlený pretože neposlúchal. Profesor bol rozčúlený, pretože by sa mohol zraniť.

Toto bolo po prvý raz, čo si mohol Harry uvedomiť, že bol niekto znepokojený ohľadom neho. Keď bol chorý alebo sa zranil spätne u Dursleyovcov, starali sa len o to, čo to znamenalo ohľadne jeho schopnosti vykonávať jeho drobné práce a pripravovať ich jedlo. Príležitostne sa možno znepokojovali tým, čo si o tom mysleli susedia, ale nikdy sa nestarali o Harryho pre jeho vlastné dobro. Teraz tu bol profesor Snape, absolútne zúrivý z dôvodu, že Harry mohol byť zranený.

Dokonca sa nestaral, že Harry nebol zranený. Bol stále nahnevaný, že Harry mohol byť. Motýliky v Harryho žalúdku zmizli, boli nahradené teplým, šťastným pocitom.

Riskoval rýchly pohľad hore na profesorovu sinavú tvár a rýchlo znovu sklopil zrak. Oooh, Snape sa hneval. Harry bojoval s objavujúcim sa malým úsmevom na jeho tvári. Profesor sa staral. Naozaj sa staral.

Neznesiteľný spratok, Snape sa jedoval. S úsmevom nad jeho pojašeným kaskadérskym kúskom, akoby to bolo niečo, na čo mal byť hrdý! Očividne by si to vyžadovalo vážnejšie opatrenia na pochopenie jeho príkazu.

„Potter,“ povedal nebezpečne, „pamätáte si, čo som hovoril, že spravím, ak budete bláznivý dosť na to, že sa vystavíte nebezpečenstvu?“

Harryho oči sa rozšírili. Ha! Toto zmazalo úškrn z tváre malého sopliaka. „Á-áno, pane,“ koktal.

„A čo som povedal, že spravím, ak naschvál neposlúchnete?“

„Rovnakú vec, pane.“

„Očividne ste mi neverili,“ povedal chladne Snape.

Harry sa zrazu pozrel hore. „Nie, pane! Ja som vám veril! Ja iba – ja iba...“

„Keďže zrejme vyžadujete pripomenutie toho, ako vážne beriem takéto správanie, rád vám jedno poskytnem. Alebo prípadne dve.“ Priadol Snape v blízkosti ramena až stál chlapec v pravom uhle k nemu. „Nevystavíš sa nebezpečenstvu.“ Ostrým buchnutím pleskol na chlapcov zadok. „Nebudete nepočúvať vašich inštruktorov – bez veľmi dobrého dôvodu,“ dodal opatrne, potom druhý raz rázne buchol. Toto vytiahlo slabé zakňučanie zo spratka.

„Verím, že som svoj postoj vyjasnil?“ povedal vážne, otočil sa naspäť na chlapca, aby mu čelil. Ak si ten malý spratok myslel, že by poriadne nedodržal svoje sľub, práve bol vyvedený z tohto omylu.

Harryho šokovaný výraz bol skoro smiešny. Snape potlačil neznámy pocit viny. Fagan si to zaslúžil. Bol varovaný, každopádne postúpil dopredu, potom mal odvahu chichotať sa jeho vynadaniu. Dobre, ak zaberie na chlapca štípanie zadku, aby ho bral vážne, potom by mu bolo vyhovené.

 

ó ó ó ó ó ó ó


„Potter, pamätáte si na to, čo som hovoril, že spravím, keby ste boli dosť bláznivý na to, aby ste sa dostali do nebezpečenstva?“ Harryho srdce kleslo. Spomínal si na všetko veľmi dobre.

„Á-áno, pane.“ Zvesil svoju hlavu. Nebol dokonca v mužovej starostlivosti ani celý deň a už si vyžiadal svoju prvú bitku.

Aj keď, Harry si s nádejou spomenul, že mu profesor povedal, že by nepoužil remeň. Alebo trstenicu. Takže možno by dostal bitku len vyťahaním za vlasy. To nebolo veľmi smiešne, ale aspoň by bol schopný ukryť nejaké značky pred ostatnými chlapcami.

Profesor ním vyzeral veľmi sklamaný. To bolo zlé. Ale Harry si nemohol pomôcť necítiť sa aspoň trochu šťastný. Dokonca aj keď bol plesknutý, po prvýkrát to bolo preto, že sa o neho niekto obával. Harry sa rozhodol, že toto nebola až taká zlá vec dostať kvôli tomu úder.

Harrymu bolo ľúto, že príliš riskoval. Profesor Snape bol tak inteligentný; bol by si vedel dať rady v takej situácii. Harry proste jednal bez rozmýšľania. Niet divu, že ten muž bol ním nahnevaný...

Ale skutočnosťou bolo, že si myslel, že Harry by mal prísť s lepším plánom. A to znamenalo, že si myslel, že Harry bol aspoň trochu chytrý. Strýko Vernon by nikdy neudrel Harryho kvôli urobeniu niečoho hlúpeho – vždy poukazoval na to, aký bol Harry hlúpy. Bol by až príliš potešený, keby Harry spravil niečo hlúpe. Ale profesor Snape mal o ňom vyššiu mienku. Predpokladal, že Harry bude používať svoju hlavu a bol sklamaný keď to Harry nespravil. Harry sa trochu narovnal. Nebolo to také strašné byť potrestaný kvôli nesprávaniu sa podľa vášho potenciálu. Skôr sa mu páčila tá predstava, ktorú profesor od neho očakával. Nikto iný to neočakával.

„A čo som vám povedal, že urobím, ak ma nepočúvnete?“

„Rovnakú vec, pane,“ prehovoril Harry hlasnejšie. Práve sa mu prihodilo, že profesor Snape dodržal svoj sľub o treste, a to znamenalo, že pravdepodobne bude pokračovať v jeho inom sľube. Ako v tom, že bude jeho opatrovník. Okrem toho, neobťažoval by sa s tárajúcim Harrym, keby ho nebol plánoval udrieť palicou, však?

„Očividne ste mi neverili.“

Harry sa vydesil. Nikdy ani na sekundu nepochyboval o profesorovi Snapeovi. „Nie, pane! Ja som vám veril! Ja len – ja len...“ stíchol, nedokázal popísať ako sa cítil. Proste nikdy nepremýšľal nad cenou vlastnej bezpečnosti. Nikdy nemal žiadny dôvod na to, aby to urobil. Nikto v jeho živote sa nikdy nestaral o to, či vystavil sám seba nebezpečenstvu, takže sa nikdy nenaučil uvažovať o jeho bezpečnosti. Ale teraz mal profesora Snapa. A profesor veľmi jasne naznačil, že sa chcel starať o Harryho, a nechystal sa mu dovoliť robiť viac hlúpe veci. Táto predstava bola cenou za mesiac dobroty, čo sa toho týka Harry bol znepokojený.

„Očividne potrebujete pripomienku o tom, ako vážne beriem takéto správanie, s radosťou vám jednu zaistím. Alebo dve, ak by pomohli.“

Harry prehltol. Dva údery? To ho dosť zraní, ale hádal, že si to zaslúžil. A Snape ho varoval.

Keď profesor položil ruky na jeho ramená a asi o štvrtinu ho otočil vpravo, Harry si nebol istý, čo sa dialo. Kedy sa Snape chystá stiahnuť jeho nohavice a prehnúť ho? Alebo si ho položí naprieč svojím lonom?

Ale profesor znova prehovoril. „Nevystavíte sa nebezpečenstvu.“ Predtým než vedel, čo sa stane, Snape rýchlo buchol po Harryho zadku. Harry skočil, viac od prekvapenia ako od bolesti. Profesor dokonca nedal nabok Harryho plášť, nie to mu ešte stiahol nohavice.

Nebudete neposlúchať svojich inštruktorov – bez veľmi dobrých dôvodov.“ Druhý úder dopadol na to isté miesto a Harry bol v skutočnosti taký zmätený, že v skutočnosti vypustil von zakňučanie. Je toto tá sľúbená bitka? Ale sotva to bolelo.

Predtým než si mohol utriediť svoje vírivé myšlienky, bol obrátený naspäť, aby čelil profesorovi. „Verím, že som vyjasnil svoju pozíciu? Spýtal sa vážne. Harry mohol na neho v šoku len široko otvoriť svoje ústa s oči.

Snape bojoval sám so sebou. Nemohol sa ospravedlniť. Povedal Potterovi, čo očakáva a dosiahol to týmto výsledkom. Skutočnosť, že chlapec bol zneužívaný jeho muklovskými príbuznými mu nedávala istotu v jeho budúce správanie. Všetky tie knihy boli veľmi podrobné v stanovení dôsledkov a v uplatnení obmedzení.

Ale keď ku vám dieťa zízalo s takým výrazom šoku – a zradou? – bolo veľmi ťažké počúvať tie prekliate knihy.

„Dobre? Čo sa deje, Potter?“ Snapeova trpezlivosť sa vyčerpala. Ak ten chlapec bude revať alebo protestovať, práve to by mal spraviť!“

„To – to bolo to?“ koktal Harry. „Ale vy ste povedali –“

Snape sa mračil. „Bol som úplne jasný, Potter. Povedal som vám, že keď ma v tomto neposlúchnete, vaše pozadie pocíti moju ruku. A vy ste to urobili. Dostali ste jeden úder z mojej ruky na vaše zaodeté pozadie za vystavenie sa nebezpečenstvu a ďalší za neuposlúchnutie. Do budúcnosti, ak nechcete dve na zadok, potom neporušíte obe pravidlá naraz.“

„Ale ja som nebol naozaj zranený,“ vyhŕkol Harry. Jeho ruky automaticky leteli k jeho zadku, aby si ho zakryl, ale aký slabý úder tam bol, rýchlo zmizol.

Snape vyvalil svoje oči. „Potter, nebuďte hlupák. Za prvé, ak by bolo mojím cieľom zraniť vás, ťažko by som používal muklovské spôsoby. Existujú Temné kliatby, ktoré z vás dostanú výkriky agónie dokonca na niekoľko dní.“ Harryho oči sa rozšírili a Snape si náhle spomenul, že predpokladal, že to toho fagana uspokojí. „Ja som váš opatrovník – to je moja práca chrániť vás, nie vás zraniť. Bolo to len preto, že tí vaši bastardní muklovskí príbuzní majú  také narušené názory na svet, takže si myslíte, že dospelí vám majú spôsobovať bolesť a utrpenie. My sa tu v skutočnosti pokúšame zabezpečiť, že tie veci nezažijete.“ Prinajmenšom je to to, čo sa predpokladá, že to tak bude, pomyslel si Snape. Vy a ja sme obaja mali ukrutné detstvo, ale nebola to nikdy naša chyba. „Povedal som vám to, ak by ste boli dosť bláznivý na to, aby ste porušili tie dve najdôležitejšie pravidlá – o udržaní seba v bezpečí a nasledovaní pravidiel – potom ste mohli očakávať špeciálny trest, a to je to, prečo ste boli udretý, Potter – ukázať vám, že som vami veľmi nešťastný. Ale to všetko je ubíjajúce. Ak by som vás chcel naozaj trápiť, mám mnoho iných, účinnejších ciest ako to urobiť.“ A obdaroval ho pravým slizolinským pohľadom.

A toto všetko dokopy Harryho doviedlo do hlučných sĺz.

Čo do pekla-? Harry neplakal, keď ho Snape odhodil do steny, ale dva malé údery neskôr a on sa zrútil do zmätku? Nikto by tomu neuveril. Nebol si istý, že by tomu uveril sám. Ach, Merlin, som mŕtvy. Albus ani Minerva by nikdy neuverili, že on neurobil niečo strašné malému pätolízačovi, nie po Snapeovom úplnom poznačení. A Potter naozaj vyzeral patetický, stál tam so slzami lejúcimi sa dolu jeho lícami a sopľom kvapkajúcim z jeho nosa. Ktokoľvek iný vidiac dieťa by predpokladal, že ho Snape do krvi začaroval, potom ho rýchlo uzdravil predtým, než by mohol ktokoľvek vidieť dôkaz. Ako sa z tohto do pekla dostane živý?

Bol Potter rozrušený tou poslednou hrozbou? Ale on bol tak opatrný v hovorení faganovi, že sa ho nechystal zraniť. Bol si dokonca istý, že použil jemné slová, vhodné pre Chrabromil. A tie údery boli úplné nulové údery v porovnaní s tým prekliatym bytím Potterovho hrozného strýka, ktorými ho pravidelne častoval. Tak prečo všetky tie slzy? Premietal si ten spratok spomienky? Dobre, ak slabé bitie stačilo na to, aby prinieslo naspäť démonov, potom ako mohol očakávať, že naučí dieťa súboju? Pripravený dokonca pocítiť aj mierne štípanie kliatby, nariekal pod najbližším stolom. Dieťa očividne potrebuje profesionálnu pomoc napriek tomu, čomu Albus chcel uveriť.

„Potter,“ začal pokusne, neisto vykročil vpred. Prečo sa tento druh vecí stával vždy jemu? Nevidel Sproutovú, že by sa musela zaoberať emocionálne nestabilnými študentmi a ona bola prekliata Bifľomorčanka.             

Pozerajúc sa späť na to, krok vpred bol omyl. Druhým sa priblížil k spratkovi, Potter sa posunul, ale k Snapeovmu prekvapeniu, skôr než utiekol do najvzdialenejšieho rohu miestnosti, chlapec ho popadol a začal plakať do jeho habitu. Jeho pekného, nového, čistého habitu.

Snape nevedel čo robiť s jeho rukami. Naozaj sa nechcel dotknúť toho odporného, sopľavého dieťaťa, ale mohol by tam len ťažko stáť s rukami hore. Rozhodol sa, že chrbát dieťaťa bol pravdepodobne ten najsuchší dostupný povrch a položil svoje ruky tam. Skutočnosť, že pre nezasväteného pozorovateľa by to mohlo vyzerať, ako keby Snape v skutočnosti objímal toho spratka, jednoducho ukázala, že zdanie by mohlo byť zavádzajúce.

Teraz čo? Stáť tu až pokiaľ ten sa spratok plačom nedehydruje a neodpadne? Nepredpokladali by ste, že udriete niekoho, kto bol hysterický? Ale buchnutie malej obludy je hlavným dôvodom, čo ho dostalo do problémov. Mohol by zavolať Poppy, ale čaromedička by ho nepochybne len znova prerazila. Stále nemá vo svojom vrecku uspokojivý plán! Snape preklínal svoj nedostatok predvídavosti. „Potter, čo sa deje?“ konečne úplne frustrovane vybuchol.

„Nič sa nedeje. Som šťastný!“ plakal Potter do jeho hrude.

Snape zamrkal. Potom zamrkal znova. Čo? Ten spratok ničil jeho habit a ubral roky jeho života pretože je šťastný?

Popadol chlapcove ramená a odtiahol ho od seba na dĺžku ruky. „Potter! Chcete mi povedať, že všetok ten rozruch a nezmysly vznikli pretože ste ŠŤASTNÝ?“

Chlapec fňukal a prikývol. „Vy ste tak milý ku mne. Nikdy iný nikdy ku mne taký milý predtým nebol.“

„Milý“ muž potlačil nutkanie odraziť Potterovu hlavu od jeho ramien. „Ihneď zastavte tento výbuch, Potter! Myslím to vážne! Ak do 30 sekúnd nebudete ticho a pokojný, vyčarujem vedro ľadovej vody a strčím vám do neho hlavu.“

Spratok mal tú odvahu smiať sa tej hrozbe! Ale predtým než Snape mohol striasť zo seba svoj šok a vyčarovať to vedro vody na prehlušenie malého diabla, Potter ovládol štikútanie a posmrkávanie svojím spôsobom ako trochu otupený stav pokoja.

„P-prepáčte,“ zvládol prehltnúť Harry. Naozaj nerozumel prečo takto reval, ale zrazu pocítil ochranu. Ako určité hroziace nebezpečenstvo, že ani nerozoznal kedy skončilo. Poslednou kvapkou bolo, že si uvedomil, že už nikdy nebude musieť starať o to, že bude bitý až pokým nebude môcť chodiť. Náhle si uvedomil, že Snape sa bude o neho starať a chrániť ho a ubezpečovať sa, že ho nikto – vôbec – niekto znovu nikdy nezranil. To bolo to uvedomenie, že prvý raz od vtedy, čo jeho rodičia zomreli, že už nebol sám, to ho úplne odpútalo a on sa zlomil spôsobom ako nikdy predtým. Bolo to úplné, absolútna úľava a on nemohol prestať aj keď chcel. Čo narovinu nechcel. Cítil sa tak dobre, proste len plakal a plakal.

Hoci sa teraz samozrejme cítil ako úplný hlupák.

Zodvihol svoj pohľad až sa stretol s profesorovým. „Uhm, prepáčte,“ odvážil sa povedať. Jeho uprený pohľad padol na to slizké miesto na mužovom habite a on sa strhol. Naozaj mal jedenásť alebo jeden? Utrel si naozaj svoj nos na mužovej hrudi?

Snapeove oči sledovali jeho a pripravoval sa povedať hroznému spratkovi, čo si práve myslí o príliš emocionálnych malých diabloch, ktorí sa neobťažovali použiť vreckovku, ale predtým než mohol začať, na dvere sa ozvalo zaklopanie. McGonagallová volala, „Severus! Mám Wooda!“

„Počkajte minútu!“ zakričal naspäť, otrávený. Svätý Mungo naozaj potreboval študovať ako bolo možné, že inak racionálni ľudia mohli byť poháňaní šialenstvom Metlobalu. Možno McGonagallová utrpela zbytočné údery do hlavy počas jej voľných dní.

Otočil sa naspäť na chlapca a vydesil sa, keď zbadal Harryho pohľad na sebe, rozšírený strachom.

„Prosím vás, pane – nedovoľte jej. Vy ste povedali, že oni.“

„Čo?“ žiadal Snape. Mocný Merlin, dieťa bolo horšie než muklovské jojo. Tieto prekliate zmeny nálad nikdy neskončia?

Vnútorne sa divil, že sa Harry obrátil na neho pre pomoc, dokonca keď bolo jasné, že bol chlapcom nahnevaný. Ako sa mohol Potter na neho pozerať s takou dôverou?

„Zbije ma. Povedali ste, že zamestnanci nebijú študentov.“

Snape sa dole zamračil na vyľakaného chlapca. „O čom to rozprávate, hlúpe dieťa? Vaša riaditeľka fakulty sa vás nechystá zbiť.“

Harry sa pozeral trochu menej znepokojene. „Wood nie je trstenica?“

Snape vyvalil svoje oči a trochu zatriasol Potterovým ramenom. Bol to nahnevaný otras, nie upokojujúce stisnutie. Určite nie. „Wood je študent, nie trstenica, vy malý idiot. Oliver Wood. Je kapitánom vášho fakultného metlobalového tímu.“

„Ach!“ napätie opustilo Harryho ramená ako mohol cítiť Severus, pretože jeho ruka bola prekvapivo stále pokojná. Rýchlo ju odstránil. „Ja viem Oliver. Ron ho spomínal. Ron naozaj miluje Metlobal,“ objasnil chlapec.

„A vy?“

Harry pokrčil ramenami, zotrel si posledné slzy zo svojich líc. „Ja o ňom naozaj neviem veľmi veľa. Ron si myslí, že je skvelý, tak si myslím, že ho mám rád.“

Snape si odfrkol, toto bol ďalší dôkaz o chlapcovej neschopnosti myslieť sám za seba. „Profesorka McGonagallová chce, aby ste si to vyskúšal v tíme. Ona verí, že na základe vášho dnešného letu, by ste mohol byť vhodný.“

Harryho oči sa rozšírili. „Naozaj?“

„Áno. Samozrejme, že som poukázal na to, že ako váš opatrovník, že som sa vás nechystal odmeniť za vaše ohrozenie samého seba, tým menej za neuposlúchnutie vášho inštruktora.“ Harryho výraz poklesol.

„Ale, pretože začlenenie do tímu vám zaistí veľmi potrebné inštrukcie o tom ako lietať bezpečne, dohodol som sa s profesorkou McGonagallovou, že sa môžete stretnúť s Woodom a vyskúšať si to v tíme. Stále ešte budete potrestaný za vaše dnešné konania, a ak uvidím ešte ďalšie náznaky takého nedbanlivého správania, s alebo bez metly, nebudem váhať vytiahnuť vás z tímu.“

Opäť bol raz jeho výdych zastavený, keď sa Harry na neho vyrútil. Naozaj sa to dieťa potrebovalo hádzať takýmto neobvyklým spôsobom?

„Ďakujem vám! Ďakujem vám!“ Povedal Harry znova a znova.

Snapeovi sa konečne podarilo vyslobodiť sám seba. „Áno, dobre, nebudete cítiť takú vďaku ku mne, akonáhle si vypočujete váš trest, pán Potter. Očakávam, že dvesto riadkov „Nebudem zbytočne riskovať svoje zdravie a blaho“ – a nemyslite si, že som zabudol na päťsto riadkov, ktoré mi dlhujete za citovanie vášho strýka iný večer!“ Harry previnilo pozeral. „A strávite dve noci budúci týždeň v mojich izbách písaním eseje o potrebe premýšľať pred pochabým náhlením sa do akcie.“ Zamračil sa nepriateľsky na chlapca, ale Harry bol prekvapivo tichý.

„Áno, pane,“ zaštebotal šťastne spratok.

Snape na neho civel. Čo videl na tom ten naničhodník tak potešiteľné? Nemal práve stratiť niekoľko nocí voľného času a bol kruto pokarhaný? Bol nazvaný „hlúpym deckom.“ Bol dokonca zbitý. Tak prečo si Potter prezeral tak zamyslene? „Čo?“ pýtal sa obranne. Očakával chlapec ďalšie láskanie, Dobre, ak je tomu tak, dlho čakal. Severus Snape, Smrťožrút a špión, nerozmaznával neposlušného, svojhlavého spratka.

„Práve som premýšľal ako vás volať,“ vysvetlil úprimne Harry. „Mimo vyučovania, chcem tým povedať. Keď je to len medzi nami.“

„Čože!“ zajačal Snape.

„Dobre, nechcem vás nazývať strýko Severus,“ vysvetlil Harry, nevnímal výraz Snapeových očí, keď použil toto pomenovanie, „pretože mi pripomína príliš veľmi môjho strý – dobre, vy viete koho. Ale naozaj si nemyslím, že by som vás mal volať ani ocko.“ Teraz bol Snape úprimne neschopný reči. Len jeho určité znalosti, že James Potter by sa obracal v hrobe mu umožnilo ostať pri vedomí. „Hmmm.“ Harry dlhšie premýšľal, potom pokrčil ramenami. „Budem musieť popremýšľať, myslím. Vďaka, Profesor! Idem sa stretnúť s Oliverom a profesorkou McGonagallovou a hneď ako skončím, vrátim sa, takže budeme môcť ísť k Weasleyovcom.“ Potom sa zastavil s drzým úškrnom. „Dúfam, že nebudem musieť začínať so svojimi riadkami až do zajtra.“

Zatiaľ, čo Snape bojoval so vzduchom, Harry zamieril ku dverám, potom práve než ich dosiahol, otočil sa a skočil naspäť. Nádych ktorý Snape takmer zvládol znovunadobudnúť bol znovu vyčerpaný, keď Harry na neho vyletel. „Ďakujem vám. Ľutujem, že som bol zlý a vy ste ma museli zbiť,“ zamrmlal, keď sa tisol k profesorovi tak tesne ako sa len dalo.

„A som skutočne rád, že ste môj opatrovník.“

A potom bol preč, utekal cez dvere s hlasným privítaním sa s ostatnými Chrabromilčanmi, zanechal za sebou bez dychu a veľmi, veľmi zamysleného Snapa.

27.08.2009 22:24:18
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one