Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A tu je sľúbená 50-ta kapitola. Prajem všetkým príjemné čítanie. Držte všetci prosím Biggi palce, trápi ju dosť jej neposlušný zub. Túto kapitolku pre vás preložila, keď sa ešte cítila fajn.

Dobby
 

Snape neprítomne známkoval písomky a premýšľal, čo by mohol urobiť s mladou Parkinsonovou. Semester už bol za polovicou a ona bola stále zamyslená. Jej známky boli slabé a prefekti spomínali, že aj keď ju starostlivo sledovali, začala im unikať do nejakej skrýše, ktorú sa im zatiaľ nepodarilo odhaliť. Dal im inštrukcie, aby ju poslali za ním, hneď ako sa objaví – je čas zistiť, či Poppy dokáže odhaliť niečo viac

Možno liečitelia mysle, ktorých plánoval s Harrym navštíviť, by sa mohli pozrieť tiež na Parkinsonovú. Snape vzdychol a čudoval sa, či nebol on zodpovedný za začínajúce psychické zrútenie oboch detí. On bol, koniec koncov, za oboch zodpovedný, a zatiaľ tento rok žiadni ďalší prváci nepreukázali podobné ťažkosti pri zvykaní si na školský život.

Čo iné by mohol, alebo mal urobiť? A prečo sa nezdalo, že by aj ostatní vedúci fakúlt mali takéto problémy? Bol na svojich hadov príliš tvrdý? Počul prasknutie a zodvihol hlavu. "Harry?"

Nedostal žiadnu odpoveď, pokrútil hlavou a vrátil sa k svojej práci. Práve keď si myslel, že videl všetky možné obmeny nesprávnych odpovedí, jeho študenti vymysleli niečo nové, rovnako idiotské. Prečo toto robil sám sebe? Iní majstri elixírov si museli robiť starosti s tým, aby sami seba nevyhodili do vzduchu pri experimentoch s novými elixírmi; nemuseli dávať pozor, aby sa plná trieda úmyselne ignorantských dutých hláv neotrávila navzájom, alebo nevyhodila do vzduchu celý hrad, a už vôbec nemuseli zastupovať rodičov pre usoplené, náladové príšery. Skutočne si bude musieť znovu premyslieť svoje kariérne plány.

Pri ďalšom zvuku sa prudko otočil. "Harry? Si to ty?"

Ticho.

Pozrel sa na hodiny a zamračil sa. Ten fagan by sa mal čoskoro vrátiť z lesa. V tomto ročnom období sa stmievalo skoro a Hagrid určite nie je až taký hlupák, aby zostával s prvákom vonku po zotmení. Keď si na to spomenul, jeho myseľ zaplnila hromada obrázkov temných príšer, ktoré sa po Zakázanom lese pohybovali každú noc a boli by veľmi šťastné, keby si mohli pochutiť na čarodejníckom dieťati.

Zamyslený si takmer nevšimol cudzí sičivý zvuk za chrbtom. Narovnal sa, jeho ruka vystrelila k prútiku, ale pevné slučky sa omotali okolo neho s tak dych vyrážajúcou rýchlosťou, že zostal uväznený na svojej stoličke, nohy mal zviazané a ruky pripevnené k telu skôr, než stihol dokončiť ten pohyb. Ani sa mu nepodarilo vykríknuť, zviazanie bolo okamžite tak pevné, že mohol dýchať len plytko. Otočil hlavu, pokúšajúc sa zistiť, čo ho okamžite tak úplne znehybnilo.

"Taaak, ty ssssssssssssssssi ten naničhodný zradca, ktorého ma possssssssssslal môj pán zabiť. Pomaly."

Syčanie pri jeho uchu mu takmer spôsobilo zástavu srdca. Príliš dobre si pamätal ten zvuk, aj keď to už bolo viac než desaťročie, odkedy ho počul naposledy. Nagini, pomyslel si zdesene, ale ako…?

Pokúsil sa predstaviť si, aké bezprútikové kúzlo by mu mohlo pomôcť, no ten obrovský plaz sklonil hlavu a jemu sa zastavil dych, keď pocítil jej jazyk na svojej krčnej tepne. "Zlý špión," Nagini syčala, zľahka prechádzajúc zubami po jeho rýchlo pulzujúcej žile. "Zomrieš v sssstrašnej agónii za všetko zlé, čo ssssi urobil môjmu pánovi."

Snape netušil, čo ten had hovorí, ale to nízke syčanie spojené s mierne škriabucimi zubami jednoznačne hovorili. Že toto nie je spoločenské posedenie. Zatvoril oči, pokúšajúc sa nepredstaviť si tú hroznú bolesť, ktorú spôsobí jej leptavý jed.

Videl Nagini zabíjať už mnohokrát na Voldemortov príkaz a spomienky na krik jej obetí mu zneli v ušiach. Očividne Voldemort – alebo aspoň jeho domáci miláčik – nebol ani zďaleka tak ďaleko, ako dúfal.

S jej zubami pohrávajúcimi sa s jeho krkom, Snape vedel, že neexistuje kúzlo, ktoré by mu pomohlo. V okamihu, keď ju niečo zaskočí, zahryzne a s uhryznutím v tejto oblasti by bol jed v priebehu pár sekúnd v jeho mozgu. Takže predpokladal, že jednoducho neroztrhá jeho hrdlo – čo by pri jej veľkosti tiež bolo aspoň trochu možné. Každopádne už nedúfal v žiadnu pomoc.

Videl toho dosť na to, aby vedel, že Naginin jed spôzobuje obrovskú bolesť. So zahryznutím do krku by umrel rýchlo, ale nie dosť rýchlo na to, aby bol ušetrený obrovského utrpenia. Na chvíľu ho premohla panika a zavrtel sa, ale ten had len viac spevnil svoje zovretie a on ticho zastonal, keď cítil, akoby mu praskali rebrá.

Istota jeho okamžitej smrti pomohla, zvláštne, prekonať zdesenie. Nikdy vlastne nedúfal, že bude žiť dlhšie ako Lily. Ľutoval len to, že po tom všetkom, čím musel prejsť, bude jeho smrť tak bezvýznamná: Zavraždený vo svojej pracovni keď – Merlin pomôž! – známkoval domáce úlohy. Radšej by zahynul v boji, najlepšie tak, aby vzal so sebou niekoľko ďalších smrťožrútov. Asi toľko k jeho dokonalým duelantským schopnostiam. Po tom všetkom bol prekvapený hadom a bude zabitý bez toho, aby sa mu podarilo jediné kúzlo na svoju vlastnú obranu.

Venoval jednu myšlienku Harrymu. Aspoň že presvedčil Dumbledora o nevhodnosti tých muklov. Pravdepodobne chlapca teraz dostane Sirius. Ten kríženec miluje Harryho, ale bude schopný viesť Harryho všetkým tým nebezpečenstvom, ktorému ho vystaví Voldemort a jeho Smrťožrúti? Jeho nápad na stratégiu zakolíše, len čo zočí atraktívnu čarodejnicu, ktorá sa na neho pozrie.

Aj tak, v niektorých veciach, možno to bude pre chlapca lepšie, čo sa týka budúcnosti. S jeho temným znamením by Snape nikdy neprežil Voldemortov návrat. Lepšie, ak zomrie teraz, skôr, než sa na neho chlapec príliš naviaže.

Nedobrovoľne stuhol, z jeho pier sa vydral vzdych, keď Nagini trochu viac pritlačila. "Kde by sssssom ťa mala pohrýzť najprv, zradca? Mám ti zapussssstiť moje zuby do oka a nechať ho rozpusssstiť v očnej jamke, kým ty sssa budeš zvýjať v bolesti? Alebo možno by ssssom ťa mala jednoducho trošku viac sssstlačiť – asssssi takto?"

Snape cítil prasknutie rebier, keď had spevnil svoje zovretie a vytlačil mu všetok vzduch z pľúc. "Môj pán povedal, aby ssssom ssssa posssstarala o to, aby sssi trpel, klamár. Chcel by si vidieť, aké to je, byť rozpučený na ssssmrť? Možno ťa budem trochu pučiť a potom ťa pohryznem, aby si začal kričať…"

Snapov zrak sa začal rozmazávať a on sa modlil, aby stratil vedomie čo najrýchlejšie. Potom počul jediný zvuk, ktorý ho mohol prinútiť sústrediť sa.

"Ocko? Som späť! Jednorožce boli fanta-" Harry sa zasekol, keď sa prudko nadýchol a zastavil na prahu Snapovej kancelárie.

"Bež…." To bolo sotva tým zvukom, o ktorý sa Snape pokúšal. S tou trochou vzduchu, ktorá mu zostala v pľúcach to bolo sotva zašepkanie, čo sa mu podarilo. Aspoň že Nagini zostala omotaná okolo neho a nevrhla sa na chlapca, aj keď hlavu mala teraz otočenú k chlapcovi a nebezpečne jazykom ochutnávala vzduch.

Snape dúfal, že Harry, aspoň raz, urobí tú najzmyselnejšiu vec a buď utečie, alebo tú príšeru trafí výbušným kúzlom. Tak či tak bude mŕtvy, samozrejme, ale to bol už aj tak; jeho tlčúce srdce bola už len technická záležitosť. Dokonca Flitwick, šampión v dueloch, by nedokázal zamieriť Nagininu kníšucu sa hlavu a čokoľvek ostatné by dalo Nagini čas na to, aby ho zabila a potom zaútočila znovu. Bola Voldemortov miláčik, nakoniec, a svojim spôsobom bola taká silná, ako bol silný on.

Harry začudovane zízal. Jeho ocko visel, s bledou tvárou, omotaný enormne obrovským hadom, ktorý podľa toho, ako to vyzeralo, ho pomali pučil na smrť. Červené škrabance na krku jeho ocka, v mieste kde bol jeho golier roztrhnutý, ukazovali, že had sa s ním hral, hroziac, že ho uhryzne. Záblesk majetníckej zlosti prešiel Harrym.

"Oi!" kričal Harry naštvane. "Čo robíš?" Ani si neuvedomil, že automaticky začal hovoriť Parselsky, ani to, že už mal v ruke prútik.

Harry bol úplne rozzúrený. Ako sa opovažuje nejaký hlúpy had ohrozovať jeho ocka? Nie je on Hadí jazyk? Všetky ostatné hady s ktorými sa rozprával boli ohromené a rešpektovali ho. Čo sa dialo s tým ohavným plazom? Ešte nikdy nevidel tak obrovského hada predtým – anakonda v zoo bola v porovnaní s ním len užovkou – ale on ešte nikdy nestretol hada, ktorý by samu nepáčil. Bol pripravený spraviť výnimku.

No, bude ľutovať, že si niečo začal s jeho ockom! Dá mu poriadnu príučku raz a navždy. "Nechaj ho!" nebojácne prikročil bližšie. "On patrí mne! Ako sa opovažuješ zaútočiť na niečo, čo je moje? Urob, čo ti vravím!"

Nagini znovu ochutnala vzduch, zaskočená. Ten malý človek nemal známy pach, ale bol… niečo… na ňom jej pripomínalo jej pána. A určite znel ako nahnevaný Voldemort.

"Povedal som nechaj ho!" Harry kričal úplne nahnevaný. "Ja som Hadí jazyk a ty MA POSLÚCHNEŠ!"

Nagini zaváhala. Ten chlapec znel ako jej pán. Ale nechutil rovnako. Zúrivý záblesk mágie trafil jej hlavu a ona sa od strachu stiahla. Ok, toto bolo ako od jej pána, keď sa hneval. Pravdaže, poslal ju zabiť zradcu, ale tak veľmi ako Nagini milovala svojho pána, musela tiež priznať, že stálosť nie je jeho pevnou stránkou. Bolo viac, než len jedna príležitosť, kde obľúbení Smrťožrúti skončili ako jej večera jeden po druhom.

A nedalo sa poprieť, že tento čarodejník znie ako jej pán v jeho najmajetníckejšej chvíli, nespomínajúc, že hovorí Parselsky s rovnakým dôrazom a je tam náznak známosti, ktorý z neho vyžaruje, práve teraz, keď jeho hnev vybuchuje na povrch.

Hadovo zaváhanie spojené so stupňujúcou sa bledosťou jeho ocka bolo poslednou kvapkou. Harryho náhodná mágia, možno zosilnená jeho horcruxovým spojením s Voldemortovým zvieraťom, vybuchla v ožarujúcom svetle namierenom na hada.

To je ono. Jej pán si to skutočne rozmyslel. Nagini utiekla, zaskočená a oslepená.

Snape padol späť na svoju stoličku, lapajúc po dychu, keď sa od neho had odmotal ešte väčšou rýchlosťou, než s akou ho chytil. Jeho oči boli tým svetlom menej oslepené, keďže nebolo namierené na neho, ale aj tak sa mu sotva podarilo zbadať hadov chvost miznúť vo dverách na chodbu.

Harry, postavený v druhých dverách kričal niečo v Parselčine, a potom – Nie! Nie! Idiotské decko! – okamžite bežal za ním.

Snape sa potácal na vratkých nohách, používajúc stôl a steny ako oporu, vyrazil za tým malým hlupákom, rozhodnutý zaškrtiť toho fagana, len čo sa mu dostane do rúk.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Hagrid sa zakrádal dolu temnými chodbami žalárov s pripravenou kušou. Po tom, čo priviedol Harryho späť k hradným dverám našiel štrbinu v ochranách budovy a známky toho, že nejaké temné stvorenie sa len nedávno prešmyklo dnu. Bol schopný sledovať stopu až do žalárov, ale tam ju stratil… kým sa zpoza rohu nevynoril obrovský had a nepotkol ho.

Hagrid si buchol hlavu o stenu tak silno, že videl hviezdičky a len minimálne si uvedomil prítomnosť malej postavy bežiacej poza jeho chrbát za tým hadom. Keď sa mu vnímanie vrátilo natoľko, že si uvedomoval svoje okolie, Hagrid zbadal profesora Snapa, ktorý vyzeral polomŕtvo, ako sa pokúša pretackať sa po chodbe a bežal mu pomôcť.

Harry vyrazil za hadom, rozhodnutý potrestať tú príšeru, ktorá bola až taká hlúpa, že zaútočila na jeho ocka. Zízajúce portréty pomáhali ukazovať smer, ktorým smerom šla a v tom došiel k bledému Ronovi a Hermione, skrytým za brnením. "Videli ste obrovského hada?" opýtal sa.

"Páni! To by som povedal!" vydýchol Ron. "Zabudni na pavúky – to hady sú hrôzostrašnejšie než čokoľvek iné!"

"Kadiaľ šiel?"

Hermiona ho schmatla za ruku. "Však ho nechceš ani náhodou prenasledovať!"

"Skoro to zožralo môjho ocka, a ja mu za to dám poriadnu príučku," zavrčal naspäť, pri čom znel až príliš podobne ako Snape.

Hermiona a Ron si vymenili pohľady a potom Ron mykol plecom. "Tri prútiky sú lepšie, než jeden," poukázal filozoficky.

"Oh, ja jednoducho viem, že toto je zlý nápad," povedala Hermiona nešťastne, ale aj ona vytiahla prútik a nasledovala chlapcov.

"To šiel tam?" povedal neveriaco Harry a ukazoval na pootvorené dvere.

Ron len prikývol.

"Ale tam nemôžme ísť!" povedal Harry zhrozene. "Teda, je to dievčenský záchod!"

Hermiona podráždene prevrátila očami. "Oh, pre boha! Chcete sa pustiť do pätnásť stôp dlhého hada, ale nevkročíte na dievčenské WC?" Pretlačila sa okolo nich a opatrne vstúpila do miestnosti.

Chlapci ju nesmelo nasledovali.

"Eeeeeeeeeee!" hlasný falošný nárek zaplnil celú miestnosť a tí traja až nadskočili s prútikmi v rukách, pripravení zaútočiť na zdroj toho kriku.

"Nepokúšajte sa ma prekliať! Ja už som mŕtva!" okríkol ich duch. "Čo sa to s každým deje? Nejprv sem neprestajne lozí to otravné dievča a potom nejaký obrovský had a teraz dvaja chlapci a –"

"Kde je ten had?" požadoval Harry, kým on a ostatní prezerali toalety a hľadali hada.

Myrtla na neho podráždene pozrela. "Si nevychovaný, vieš o tom?"

"Chceš, aby sa ten had vrátil?" opýtal sa.

"Oh, fajn," Myrtla ustúpila a vzdychla si. "Tam niečo zasyčal a otvorila sa tam veľká diera a potom v nej zmizol."

Deti sa ponáhľali tam, kam Mirtla ukázala a Harry si hneď všimol vyrytého hada. "Nechal si prejsť veľkého hada cez nejaký tajný vchod?" požadoval, ignorujúcRonov šokovaný nádych a Hermionin prekvapený výraz.

"Hadí jazyk! Ahoj, hadí jazyk!" prehovoril had. "Áno, dovolil som hadovi vstúpiť do komnaty. Chceš ho nasledovať?"

"Erm, ok…" Harryho hnev ochladol a uvedomil si, že prenasledovať hada do jeho hniezda je asi zlý nápad, ale predpokladal, že je vhodné zistiť, kam vlastne šiel.

Chvíľku na to sa v stene pred nimi objavila obrovská diera a všetci traja nazreli dolu do temnoty.

"Váu," okomentoval to Ron. "Však nejdeš dolu, kamoš?"

"Nie, to teda nejde!" povedala Hermiona prísne. "Harry, musíme nájsť nejakého profesora skôr, než urobímeme ďalší krok."

Harry zaváhal. Vedel, že Hermiona má zrejme pravdu, ale…

"Tvoj tatko nás ZABIJE, ak tam pôjdeme sami," poukázal Ron. "A ja fakt nechcem ďalšiu bitku."

Harry vzdychol a vzdal to. Vedel, že Ron má naozaj pravdu a on sa začal cítiť vinný za to, že len jednoducho vyrazil za hadom, než by sa uistil, že jeho ocko je v poriadku a zavolal mu madam Pomfreyovú. "Myslím..." povedal a ešte sa naposledy pozrel do tmy pred nimi.

V tej chvíli pevná ruka schmatla zadnú časť jeho habitu a stiahla ho dozadu, potom dopadol tvrdý úder na jeho zadok. "Au!" skríkol, aj keď zistil, že Ronovi a Hermione sa stalo to isté.

Snapovo srdce sa takmer zastavilo, keď vstúpil na toalety a zbadal tie tri duté hlavy nevinne postávať pred temnou priepasťou. Vďaka Hagridovi, ktorý ho chodbou prakticky niesol, sa už takmer zotavil, kým prišli k záchodom umrnčanej Myrtly, kde sa nachádzali deti. Otvoril dvere a uvidel obraz len o trochu menej strašný, ako Naginina tvár vznášajúca sa pár centimetrov pred jeho vlastnou.

O stotinu sekundy ich všetkých odtiahol preč a každému poriadne capol po zadku. Ron kričal a Hermiona pišťala, kým Harry – podľa očakávania – protestoval. "Nechceli sme tam ísť, oci!" povedal ublížene, snažiac sa, aby to znelo, ako keby mu to nikdy ani nenapadlo.

"A čo by ste urobili, keby sa z tmy vynorila Nagini a stiahla niekoho z vás dolu?" požadoval Snape naštvane.

"Oh." Harry si s ostatnými vymenil previnilý pohľad. "Na to sme nemysleli," priznal pokorne.

"Prepáčte, strýko Sev," povedal Ron, šúchajúc si zadok.

"Áno, mrzí nás to, profesor," povedala Hermiona automaticky, stále trochu zaskočená tým, že dostala bitku. (Zamyslela sa nad tým, či to znamenalo, že jej profesor nedá poznámku do jej spisu.)

Hagrid hľadel dolu do otvoru, jeho kuša nabitá a pripravená. "Nič tam nevidím, profesor!" zvolal. "Ale zdá sa, že ten tunel je poriadne dlhý…"

"Had, ktorý otvoril ten priechod povedal, že vedie niekam do Komnaty," pokúsil sa Harry byť trochu užitočný.

Snape sa pozrel na Myrtlu. "Láskavo choď okamžite privolať riaditeľa."

Myrtla vyzerala podráždene. "Oh, dobre teda," zafrflala.

"Je niekto z vás zranený?" opýtal sa Snape a otočil sa späť k deťom.

Pokrútili hlavami, radšej nespomenuli pálenie zadkov a Harry si spomenul, ako hrozne jeho ocko vyzeral pred chvíľou v ich byte. "TY si v poriadku, ocko? Ten hlúpy had ti neublížil, však?"

"Vy ho poznáte, profesor? Nazvali ste ho Nagini, však?" Ako obvykle, tá vševedka zachytila niečo, čo ušlo pozornosti chlapcov.

"Áno. Patrí Veď Viete Komu."

"Myslíš, že je to Voldesnortov had?" prehovoril Harry."Tak sa nedivím, že bol taký drzý!"

Medzitým dolu v Komnate Nagini zistila, že jej problémy ani zďaleka neskončili. Stále bola slepá kvôli Harryho mágii, ale mohla sa orientovať vďaka chuti a pachu celkom dobre. Plazila sa zaprášenou chodbou, smerujúc ku komnate, o ktorej jej predtým povedal jej pán, keď ju posielal do hradu. Zrazu začuchala, cítiac ľudské mäso. Ale jej pán jej povedal, že komnata bude prázdna!

Priplazila sa bližšie a objavila ďalšieho malého človeka, len tento sa zdal byť v kóme. "Kto si?" požadoval známy hlas.

"Pane?" Nagini slepo otočila hlavu, pokúšajúc sa zamerať sa na zvuk. Necítila nikoho, len tú bezvedomú hromadu pred sebou.

"Mohol by som byť tvojim pánoom," súhlasil hlas. "Kto si?"

"Ja už mám pána – znie ako ty …" Nagini bola čím ďalej tým viac znepokojená.

"Hmmm. Možno že poznáš moje staršie ja. Ja som –"

Hrmotanie kamenia ich prerušilo a pripojil sa k nim ďalší hlas. "Cítim krv. Kto vstúpil do mojej komnaty?"

"Upokoj sa, veľký," prikázal hlas jej pána. "Nie je to nič viac, než spriaznená duša. Tento had hľadá pána a ja –"

"Nie! Ja som vaším zvieraťom! Nie nejaký úbohý malý červ!" ozýval sa naštvaný nový hlas celou komnatou.

Nagini naštvane zasyčala. "Červ? Ako sa opovažuješ! Za túto trúfalosť ťa zabijem! Vedz. Že ja som zvieraťom Lorda Voldemorta, najväčšieho Temného pána –"

"Počkaj – Ja som Lor-" pokúsil sa prehovoriť čarodejník, ale prekričali ho.

"Nie! JA som zvieraťom Slizolinovho potomka, Lorda Voldemorta!" kričalo druhé zviera a zvuk šušťania šupín na kamennej dlažbe povedal Nagini, že sa približuje.

Nagini si okamžite začala znovu premýšľať stratégiu. Bola slepá, v neznámom prostredí a z hlasu tej druhej príšery usudzovala, že je obrovská. Nikdy nestretla hada, ktorý by bol väčší, alebo mocnejší, než je ona, ale tu sa deje niečo zlé. Tá nová kreatúra tiež tvrdila, že je Voldemortovym zvieraťom, a aj keď počula hlas svojho pána, necítila jeho prítomnosť, ani sa nezdalo, že by ju spoznal.

"Hej, ocko," Harry sa pozrel smerom ku vstupu do komnaty, odkiaľ vychádzali tlmené hlasy. "Myslím, že Voldemortov had sa s niekým háda."

Snape sa prinútil nezízať s otvorenými ústami. "Myslíš, že je dolu niekto živý?"

Harry pokrčil ramenami. "Neviem, či je to niekto, alebo niečo." Naklonil hlavu. "Znie to ako hlas."

"Aký hlas?" požadoval Snape.

"Vieš. Ten čudný hlas, o ktorom som ti hovoril predtým. Ten, ktorý počujem, keď nerobím tie cvičenia. Ooooh!" Harryho pozornosť sa okamžite zamerala na komnatu. "To muselo bolieť!"

Snape na neho hľadel. Ten hlas bol skutočný? Ten chlapec nemal halucinácie, ale iba počul skutočného temného tvora skrytého hlboko v hrade?

"Čo je to, Harry?" opýtala sa Hermiona. "Všetko čo počujem ja je len nejaké syčanie."

Zistenie zasiahlo Snapa, ako vedro studenej vody. "Ten hlas, čo si spomínal, že počuješ?" požadoval naštvane od Harryho. "Prečo si nikdy nespomínal, že hovorí v Parsečine?"

Harry vyzeral zamyslene. "Hej, myslím, že máš pravdu, ocko. Ja som si to nikdy predtým neuvedomil."

Snape premohol túžbu zaškrtiť to dieťa. Všetky tie noci bez spánku, kvôli chlapcovým "halucináciám"!

"Strýko Sev, je Harry naozaj Parselan?" Ron prehltol, vyzeral, že mu je zle.

Snape sa na neho ostro pozrel. "Áno,  a očakávam, že si tento poznatok necháte pre seba, pán Weasley."

Ron znova prehltol a prikývol.

"Oh vau! Ocko! Myslím, že naozaj zápasia! Začali sa navzájom urážať a ten čudný hlas nazval Nagooni červom a ona sa poriadne naštvala, a potom sa začali hádať, kto je skutočným zvieraťom starého Voldesnorta, a je tam dolu ešte niekto, pokúšajúci sa upokojiť ich, povedal, že môžu byť obaja jeho zvieratami, ale nemyslím si, že sa mu darí. Oh! Ten čudný hlas ju práve nazval strašne škaredou nadávkou a Nagooni povedala – oooh!" Harry vyzeral ohromený. "Ani neviem, čo to slovo znamená, ale ten druhý hlas je naozaj - Uh oh!" Krik, z ktorého tuhla krv v žilách sa ozýval celou komnatou až k toaletám, kde stáli a všetci prítomní od ľaku až nadskočili. "Um, myslím, že Nagooni bola práve zožraná," referoval Harry, trochu zelený.

"Severus, čo je – " Dumbeldore sa ponáhľal cez dvere na toalety a okamžite zastavil, hľadiac na otvor. "Tajomná komnata! Počul som klebety…"

"Riaditeľ!" Štyri hlasy začali naraz rozprávať, kým Hagrid len pokrčil ramenami a zostal strážiť otvor s pripravenou kušou.

"Ticho!" Snape zakričal ako na hodine elixírov a deti zmĺkli a stiahli sa pri tom naštvanom tóne. "Buďte ticho," prikázal im hlasom, ktorý nepripúšťal žiadne námietky a oni rýchlo prikývli. "Pred chvíľou ma v mojom byte napadol Voldemortov had, Nagini," vysvetlil stručne. "Vyrušil ju pán Potter, ktorému sa podarilo odviesť ju preč a ona utiekla sem. Tieto hlúpe decká pokladali za správne to, že ju budú prenasledovať a práve sme ju počuli zrejme bojovať s inou príšerou, ktorá v súčasnosti obýva takzvanú Tajomnú komnatu, a tiež sa tam objavila tretia bytosť, ktorá sa snažila zasiahnuť." Snape sa opatrne vyhol spomenutiu Harryho schopnosti hovoriť Parselsky. Hagrid sa na neho prekvapene pozrel, ale Snape dúfal, že ten poloobor bude držať jazyk za zubami, kým sa ho Dumbledore priamo nespýta. Potom, ako každý vie, ten poloobor okamžite vyzradí všetko, chtiac či nechtiac.

Dumbledore bol ticho, ale bolo zjavné, že premýšľa. "Už dávno som mal podozrenie…" povedal, skôr sám pre seba, než k ostatným. Potom rozhodujúco prikývol.. "Severus, kým ja by som najradšej Komnatu zatvoril, predpokladám, že najprv musíme zistiť, čo sa dolu nachádza. Deti, potrebujem, aby ste privolali ostatných vedúcich fakúlt. Musíte im povedať, že za žiadnych okolností nesmú do tejto miestnosti vstúpiť bez bezpečnostného opatrenia. Pán Potter, vysvetlite profesorke McGonagallovej, že musí použiť tie  špeciálne okuliare, o ktorých sme sa raz rozprávali. Ona už bude vedieť." Harry a ostatní prikývli a odbehli preč. "Hagrid, ty a ja pôjdeme dolu – ak samozrejme chceš?"

"Máte pravdu, profesor!" povedal Hagrid rozhodne a zodvihol kušu.

"Albus, ja by som vás mal určite sprevádzať! –" protestoval Snape.

"Nie, môj chlapče. Potrebujem ťa tu hore, pre prípad, že príšera, ktorú očakávam, že ju dolu nájdeme, prejde okolo mňa a ohrozí školu."

"A čo presne očakávate, že nájdete?" naliehal Snape.

Dumbledore vyzeral smutne "Domáceho miláčika Salazara Slizolina."

Hagrid vytreštil oči. "Jeho miláčika! Slizolinov miláčik bol bazilisk!"

"Áno." prikývol Dumbledore. "My obaja vieme, že Aragog nie je zodpovedný za smrť Myrtley, Hagrid. Si pripravený postaviť sa zoči voči stvoreniu, ktoré myslím, že to urobilo?"

Hagrid pevne prikývol.

Dumbledore mávol prútikom a dva páry zvláštne vyzerajúcich okuliarov sa objavili v jeho ruke. "Tu. Nasaď si ich. Inak stačí jediný pohľad a zabije ťa. Severus," otočil sa k učiteľovi elixírov. "Nemám ďalšie. Prosím, použi zrkadlá na stenách, aby si sa mohol pozerať. Ak uvidíš akýkoľvek pohyb v odraze a nebudeš počuť Hagrida, alebo mňa volať na teba, okamžite uteč a zabezpeč dvere najviac, ako dokážeš. Dúfam, že ostatní učitelia prídu čoskoro a pomôžu ti a Minerva má tiež jedny okuliare."

Snape prikývol a pevne zovrel svoj prútik.

Hagrid a Dumbledore si  nasadili okuliare a vykročili do Komnaty. Snape ich sledoval v zrkadle a napäto čakal.

Niekoľko dlhých minút bolo ticho a potom sa zdalo, že sa všetko stalo naraz. Snape počul tlmené hlasy a neľudské výkriky. Krátko na to počul Hagrida kričať zdola. "Sev'rus, pomôž mi hore! Sev'rus! Ponáhľaj sa – mám tu študenta!"

Snape okamžite opustil svoju polohu pri zrkadle a bežal k otvoru. Videl obra s malým dievčaťom v náručí a oboch ich dostal hore pomocou rýchleho levitačného kúzla.

"Môžeš privolať Poppy?" zafučal Hagrid len čo vykročil na toalety. "Nevyzerá dobre a o ošetrovaní ľudí toho veľa neviem."

Snape si sotva uvedomil, že tá bledá tvár patrí Pansy Parkinsonovej, keď poslal svojho Patrona, aby privolal Poppy. "Čo sa stalo?" požadoval.

Hagrid mykol plecom. "Temná mágia. Moc temná," zašepkal.

"Severus, potreboval by som tvoju pomoc, môj chlapče!" Dumbledorove slová boli pokojné, ale boli podfarbené napätím v jeho hlase a Snape pribehol späť k otvoru a pomohol staršiemu čarodejníkovi dostať sa z komnaty. "Bude najlepšie, ak okamžite odídeme, páni." Riaditeľ nasmeroval mocné vlny mágie do Komnaty, kým hovoril a Snape s Hagridom nemrhali časom a bežali ku dverám. Dokonca Myrtla s nimi utiekla.

Len čo prekročili prah, Albus použil veľmi silné zatváracie a zabezpečovacie kúzla na dvere na toalety. O niekoľko sekúnd na to počuli hlasné hučanie za dverami a čarodejníci – a duch – nedobrovoľne o krok ustúpili.

"Čo to bolo?" požadoval Snape.

"Nepriateľský oheň," odpovedal Albus stručne. "Teraz prosím chvíľku strpenia, potrebujem urobiť menšiu zmenu…" Zatvoril oči a chvíľku na to sa objavila pevná stena na mieste, kde predtým boli dvere.

Snape zažmurkal. "Riaditeľ, vy…"

"Nepriateľský oheň čoskoro vyhasne, môj chlapče, ale nevidím dôvod, prečo by sme mali niečo riskovať."

"Čo sa stalo tam dolu?" požadoval Snape. "Prečo ste použili nepriateľský oheň? Bola tam dolu Nagini?"

Dumbledore zrazu vyzeral na svoj vek. "Horšie, Severus. Oveľa horšie."

Poppy pribehla k nim a začala vrhať diagnostické kúzla ešte skôr, ako sa pozrela na bezvedomé dievča. "Na ošetrovňu, rýchlo!" prikázala Hagridovi.

"Postaraj sa o svoju študentku," Dumbledore povedal Snapovi s letmým úsmevom a iskričkami v očiach. "Ja sa porozprávam s ostatnými vedúcimi fakúlt, keď dorazia, neskôr vám všetkým všetko vysvetlím, ešte dnes večer."

Snape prikývol a ponáhľal sa za Poppy.

Pokračovanie nabudúce…

13.09.2011 23:21:41
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (76 | 13%)
Raz za dva týždne (30 | 5%)
Raz za mesiac (30 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one