Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie, opäť z dielne Biggi, venované všetkým komentujúcim.

Dobby

 

Neskôr v to popoludnie boli všetci štyria vedúci fakúlt v Dumbledorovej pracovni, spolu s Poppy. Riaditeľ sám vyzeral vyčerpanejšie, než si ho ktokoľvek z prítomných pamätal.

"Si v poriadku, Albus?" opýtala sa Minerva znepokojene, pohľadom prešla k Poppy.

Dumbledore sa na ňu unavene usmial. "Áno, moja drahá. Je mi dobre. To je len tým, že sa potvrdili moje najhoršie predstavy, a to je ... znepokojujúce."

"Tak prestaň byť záhadný a povedz nám, čo sa stalo!" vybuchla Pomona Sproutová zvedavo, potom sa začervenala. "Teda…"

Dumbledore na ňu žmurkol. "Rozumiem a ospravedlňujem sa za to, že som zbytočne záhadný. Najprv však, Poppy, ako sa má slečna Parkinsonová?"

Čaromedička sa zamračila. "Bola vyčerpaná, riaditeľ. Nie len jej mágia, ale aj jej životná sila. Ak by to ešte chvíľu pokračovalo, neviem, či by prežila."

"Ale bola zachránená včas?" spýtal sa profesor Flitwick s obavami.

Poppy prikývla. "Bude to nejaký čas trvať, ale úplne sa zotaví."

"Čo spôsobilo toto – toto vyčerpanie?" požadovala McGonagallová. "Bola to tá príšera, čo napadla Severusa?" Sproutová sa zamračila. "Aká príšera? Slečna Grangerová nespomínala žiadnu príšeru. Severus, si v poriadku?"

Dumbledore  vzdychol. "Možno by sme mali začať na začiatku. Severus?"

Snape zopakoval tú istú, veľmi upravenú verziu, ktorú poskytol riaditeľovi o útoku Nagini a jej snahe o útek cez Tajomnú komnatu. "…Ale čo tam našli riaditeľ s Hagridom, to neviem," dokončil.

Všetci štyria učitelia a čaromedička sa s očakávaním otočili k Dumbledorovi.

"Keď ma privolala Myrtla, bál som sa, že nájdem rovnakú scénu ako kedysi. Keď bola zabitá Myrtla, nebol som – ako viete – ešte riaditeľom a vždy som mal pochybnosti o vysvetlení, ktoré vtedy akceptoval môj predchodca. Ja sám som bol presvedčený, že s tým Hagrid nič nemal, ale že v tom zohral úlohu ten druhý študent, ktorý už preukázal nezdravý záujem o Salazara Slizolina. V tom čase som nemal ani autoritu ani dôkazy, aby som podložil svoje podozrenie, ale krátko po tom, ako som sa stal riaditeľom, podnikol som určité... bezpečnostné opatrenia... takže keby sa história opakovala, bol by som pripravený."

"To preto som si mala zobrať toto?" opýtala sa McGonagallová a zodvihla ruku s okuliarmi, rovnakými, aké teraz ležali na riaditeľovom stole.

Albus prikývol. "Podarilo sa mi zadovážiť niekoľko párov – pre každý prípad. Keď mi Myrtla oznámila, že tajný vchod na dievčenských záchodoch bol otvorený, cítil som sa povinný, dodržať všetky bezpečnostné opatrenia a trval som na tom, aby sme si s Hagridom nasadili okuliare skôr, než podnikneme ďalší krok. Keď sme zostúpili," pokračoval riaditeľ vážne, "bolo jasné, že naozaj smerujeme do Tajomnej komnaty, legendárna skrýša Salazara Slizolina bola príliš reálna. Hagrid a ja sme opatrne postupovali a našli sme Nagini, Voldemortovho miláčika –" ignoroval vzdychnutia ostatných pri spomenutí mena Temného pána " – zvíjajúcu sa v smrteľných kŕčoch, jej telo bolo takmer preseknuté napoly."

McGonagallová mala oči dokorán. "Veľký Merlin! Čo mohlo spôsobiť niečo také? Ten had bol obrovský!"

"Miláčik Salazara Slizolina bol aj tak ešte väčší," povedal Dumbledore unavene.

"Jeho miláčik! Bazilisk?" pípol Flitwick a takmer spadol zo stoličky. "On ešte stále žil?"

"Presne tak. A zdalo sa, že mal námietky voči Nagininmu dosť náhlemu vstupu. Predpokladám, že mágia pána Pottera Nagini dočasne oslepila, vďaka čomu jej jeho pohľad nemohol ublížiť, ale on bol oveľa väčší a mohol ju odstrániť oveľa, ah, priamejšie."

"Drahý Merlin," vydýchla Sproutová úplne bledá. "Živý bazilisk tu v hrade! Čo keby sa dostal na slobodu po tom, čo ho Nagini prebudila?"

"To nato sú tie smiešne okuliare?" Poppy si so záujmom prezerala tie, ktoré držala Minerva v ruke. "Nejaký druh ochrany? O ničom takom som nikdy nepočula!"

"Sú dosť vzácne, ale vďaka mojim obavám, že Myrtla padla za obeť baziliskovi, cítil som potrebu nejaké zaobstarať, keď som sa dostal na moje súčasné postavenie. Priznám sa, že som nikdy neočakával, že sa stretnem so zvieraťom Salazara Slizolina – ja som si myslel, že predošlý študent sa mohol pokúsiť, v snahe napodobniť svojho hrdinu, tajne stvoriť baziliska sám. Myslel som si, že uspel, ale keď tá príšera zabila Myrtlu, potom ho buď zabil, aby zamaskoval svoju vinu, alebo ho ukryl niekde v hrade. Bol to poriadny šok, nájsť obrovskú, tisícročia starú príšeru."

"Dobrotivé nebesia – takže to ste našli tam dolu?"

"Ospravedlňujem sa, Pomona. Myslím, že som ťa zaviedol. Bazilisk nebol jediným obyvateľom komnaty. Študentka, slečna Parkinsonová, tam bola tiež ako aj bývalý študent – Tom Riddle."

Ostatní zmätene žmurkali. "Kto?" opýtal sa Flitwick nechápavo.

Dumbledore mávol prútikom a meno "Tom Marvoloso Riddle" sa objavilo nad jeho hlavou. Ďaľším mávnutím sa písmená premiestnili.

"Nie!" "Vy viete Kto?" "Oh, Merlin!" Ostatní hlasno protestovali. "Ale, Albus," protestovala Minerva, "hovoríš, že už zasa má telo?"

"Nie – je to trochu komplikovanejšie," priznal Albus.

McGonagallová zažmurkala. "Komplikovanejšie než milénium starý domáci miláčik a reinkarnovaný temný čarodejník?"

"Posledný objekt v Tajomnej komnate bol malý denník, ktorý predpokladám, nejako získala slečna Parkinsonová. Tento denník patril Tomovi Riddlovi, keď chodil do školy sem na Rokfort. Bolo to vtedy, keď po prvý raz objavil tajomnú komnatu, spriatelil sa so Slizolinovym zvieraťom a – verím tomu – bol zodpovedný za Myrtlinu smrť."

Učitelia zalapali po dychu. "Takže úbohá malá Pansy nejako prečítala ten denník a objavila vchod do Tajomnej komnaty?" hádala Poppy.

"Ten denník nebol už len obyčajnou knihou," vysvetlil Dumbledore. "Bol – zmenený – Voldemortom na niečo viac. Niečo temné a nevypovedateľné."

"Čo?" vybuchol Snape netrpezlivo.

"Koľkí z vás vedia čo je horcrux?" opýtal sa Albus, vyzerajúc veľmi starý a veľmi smutný.

Snape sa zamyslene zamračil. To bolo niečo…

"No o ničom takom som nepočula," povedala Sproutová nevýrazne.

"Horcrux je – keďže sa to nedá lepšie vysvetliť – objekt do ktorého čarodejník uloží časť svojej duše. Vyžaduje to extrémne temnú mágiu – a vraždu – aby ho mohol vytvoriť, ale uloženie časti duše do objektu robí čarodejníka nesmrteľným. Kým horcrux existuje, existuje s ním aj časť čarodejníkovej duše a tak ho nemožno zabiť." Dumbledore sa zhlboka nadýchol. "Tom Riddle spravil horcrux zo svojho denníka. Bola to práve časť jeho duše, ktorá prebudila baziliska a odčerpávala životnú energiu z Pansy."

Ostatní na neho šokovane hľadeli. "Ale Temný pán nikdy nič podobné nespomenul pred svojimi stúpencami!" protestoval Snape. "Určite by o tom povedal aspon niekomu z nás v najbližšom kruhu!"

"Samozrejme, že nie," pokrútil Dumbledore hlavou. "Prečo by Voldemort pred vami odhaľoval svoje slabosti? Keby ste vedeli, že existuje horcrux a zničili by ste ho, znovu by sa stal smrteľným. Ani nejmenej ma neprekvapuje, že nikdy nepodporil niekoho so svojich Smrťožrútov v bádaní v tejto oblasti temnej mágie."

"Takže to preto Voldemort nebol zabitý vtedy, keď Harry odrazil Avadu Kedavru späť k nemu? Lebo jeho horcrux ochránil časť jeho duše?" opýtal sa Flitwick.

"Áno. Samozrejme, teraz, keď bol jeho horcrux zničený, je samozrejme zraniteľ -"

"Počkať." Snapov hlas zastavil riaditeľa. "Prečo predpokladáte, že má len jeden jediný horcrux?"

Dumbledore na neho zažmurkal. "Nikto nikdy nevytvoril viac než jeden, môj chlapče. Vyžaduje to rozdelenie duše."

Snape pokrčil ramenami. "Vôbec som netušil, že duša sa dá rozdeliť. Ale keď ju môžete rozdeliť raz, prečo to neurobiť viackrát? Obzvlášť keď to viac ochráni vašu nesmrteľnosť?"

"Prečo by niekto zachádzal do takých extrémov?" spýtala sa Sproutová začudovane. "Nestačil by každému len jeden horcrux?"

"Slizolinčanovi nie," vyprskol Snape. "Jediný horcrux vám dá len jednu možnosť na zlyhanie vášho plánu. Samozrejme, že budete potrebovať viaceré zálohy a bezpečnosť. Keď rozdelíte svoju dušu raz, prečo by ste tam mali prestať?"

Otočili sa k Dumbledorovi, ktorý vyzeral zarazený. "Ja – ja musím priznať, že mi nikdy nenapadlo, že dokonca aj Tom by mohol stvoriť viac, než len jeden horcrux," priznal, "ale nemôžem spochybniť tvoju logiku, Severus. Tom bol vždy tajomný a nedôverčivý chlapec, aj keď na to určite mal dôvod, vzhľadom na jeho detstvo. Ale aj keď som si o neho robil starosti – veľmi veľké – kým bol tu, dokonca ani ja som nikdy neodhadol hĺbku jeho skazenosti, do akej skĺzol."

"Rozštiepenie duše sotva môže byť zdravé," prehovorila madam Pomfreyová. "Možno že zakaždým, keď to urobil, stratil aj niečo zo svojho zdravého rozumu?"

Dumbledore vyzeral veľmi smutne. "A svoju ľudskosť. Áno, to by toho veľa vysvetľovalo."

"Ale povedali ste, že aspoň tento horcrux bol zničený?" vrátila sa Sproutová k téme. "Čo sa stalo?"

"Po tom, čo sme dorazili do Komnaty a ja som zbadal Toma, rozprával som sa s ním a rýchlo som zistil, o čo ide. Bol pobavený, myslím, keď ma videl o toľko staršieho a tak jasne sklamaného tým, čo so sebou urobil. Chcel sa uistiť, že som pochopil jeho šikovnosť, predtým než prikáže baziliskovi, aby nás zničil, ale našťastie, Hagridova kuša stačila na to, aby aj bazilisk zaváhal a keď sa spamätal dosť na to, aby zaútočil znova, poslal som Hagrida a to dieťa späť k Severusovi. Bol som schopný baziliska na chvíľu zdržať, ale keď som zistil, že stretávam s horcruxom, bola len jedna možnosť." Ťažko vzdychol. "Vyčaroval som nepriateľský oheň, len čo Hagrid opustil komnatu. Pohltil baziliska, aj horcrux a , obávam sa, Myrtline toalety tiež. Budeme jej musieť nájsť nové miesto."

Flitwickovi sa podarilo nájsť svoj hlas. "Bola Bystrohlavčanka, myslím. Požiadam Šedú pani, aby sa s ňou pozhovárala. Som si istý, že nájdeme miesto vo veži, kde bude šťastná."

"Takže horcruxy musia byť zničené nepriateľským ohňom?" Sproutová prehltla, úplne bledá.

"To je možno tá najviac... bezpečná... metóda," súhlasil Albus.

"Ale, riaditeľ, ak má Severus pravdu a horcruxov je viac, to znamená, že Veď Viete kto povstane znovu," povedal Flitwick a vyzeral, že mu je zle. "Nie je tu nič, čo by sme mohli urobiť?"

"Samozrejme, že je," prehovorila McGonagallová netrpezlivo. "Musíme zistiť, kde sú ostatné a zničiť ich, tak ako to urobil Albus s tým denníkom. Potrebujeme – ako by Severus povedal – odstrániť jeho zálohy."

"A ako to chceme urobiť?" požadovala Poppy. "Určite sa mu nepodarilo žiadne ďalšie vytvoriť odkedy bol, no, zneškodnený Harrym pred desiatimi rokmi. Ako zistíme, čo robil Veď Viete Kto pred celými desaťročiami?"

"Zdá sa, že svoje aktivity začal už tu na Rokforte, tak začneme naše pátranie tu," povedala Minerva rozhodne. "Možno Horace niečo vie. On bol koniec koncov vedúcim chlapcovej fakulty."

Dumbledore pomaly prikývol. "Musíme byť veľmi opatrní a nenápadní pri hľadaní. Ak by sa Voldemort dozvedel, čo sa chystáme urobiť, nič by ho nezastavilo, aby nám v tom zabránil, a ako sme videli, stále má lojálnych Smrťožrútov." Všetci sa zo slušnosti radšej vyhli pohľadu na Snapa.

"A ako navrhuješ, aby sme vykonali tajný prieskum a súčasne sa pokúsili viesť školu plnú neposlušných a hlučných darebákov?" požadoval Snape.

"No –" začal Dumbledore ale prerušila ho McGonagallová.

"Máš pravdu, Severus. Budeme musieť vykonať nejaké zmeny."

Všetci prekvapene obrátili svoj pohľad na zástupkyňu riaditeľa. "Erm, zmeny, moja drahá?" zopakoval Dumbledore neisto.

Pevne prikývla. "Poppy, už dávno si si robila starosti o Albusa, však?" Poppy nechápavo prešla pohľadom z McGonagallovej k Dumbledorovi. "Nie je mladý, koniec koncov, a toto bol veľmi stresujúci rok. Hrozí mu kolaps, nie?"

Poppy znepokojene zodvihla obočie, potom to pochopila. "Oh! Oh áno, máš naozaj pravdu. Nebolo by to prekvapivé, keby sa rozhodol vziať si voľno na celý polrok, aby sa zotavil."

"Ale – ale – " pokúsil sa Dumbledore o protest.

"Nebuď smiešny, Albus. Ty si jednoznačne jediná osoba, ktorá toho vie tak veľa o tých horcruxoch, a ak je úplné utajenie tak dôležité, nemôžme dôverovať aurorom ani nikomu inému pod vládou Corneliusa Fudgea."

Dokonca aj Snape bol ohromený McGonagallovej plánom, ale prinútil sa poukázať na očividný nedostatok. "Ak sú tieto horcruxy tak nebezpečné, ako hovorí riaditeľ, nebude to pre neho bezpečné, zničiť ich sám. Nemyslím to ako nerešpekt k vám, riaditeľ," povedal rýchlo, skôr než sa mohol starší, ale stále úžasne mocný čarodejník uraziť, "ale tak dôležitú úlohu nemožno zveriť jedinej osobe, bez ohľadu na jej schopnosti."

"Hmmmm." Dumbledore jednoznačne chápal, kam tým mieri. "Možno by Sirius Black a Remus Lupin mohli asistovať. Teraz, keď Sirius nie je v Azkabane, on –"

"Ten kríženec by neudržal tajomstvo, ani keby ste mu zatvorili ústa kliatbou!" vrčal Snape. "Prečo rovno nezobrať so sebou Hagrida?"

"Ale, Severus, všetci vieme, že nemáš rád –"

"Nie, myslím, že Severus má pravdu." Znovu sa do rozhovoru zamiešala Minerva. "Sirius nikdy neukázal dostatočný talent pretvarovať sa, a navyše sa stále zotavuje z pobytu v Azkabane. Aj keď bol lojálnym členom Rádu a nepochybne by urobil čokoľvek, aby ochránil Harryho, jeho znalosti o temných artefaktoch sú minimálne."

"On je Black," poukázala Sproutová. "A ako najstarší syn, on je dedičom…"

"Odtrhol sa od rodiny keď dospel a dokonca aj predtým odmietal mať niečo spoločné s aktivitami svojej rodiny. Pochybujem, že by vedel niečo užitočné."

"Ak je potrebná znalosť Čiernej mágie, potom som jasnou voľbou ja," oznámil Snape chladne.

McGonagallová na neho nežne pozrela. "Ty máš teraz iné, rovnako dôležité povinnosti, Severus. A čo viac, Albus, my obaja vieme, že dokážeš byť trochu... impulzívny... občas. Budeš potrebovať spoločnosť, ktorá ťa udrží na uzde, ak to bude potrebné."

Dumbledore zodvihol obočie. "Koho máš na mysli? Môjho brata?"

Minerva si odfrkla. "Toto je hľadanie horcruxov, nie kôz. Nie, myslím, že ja to zvládnem."

Dumbledorovi padla sánka, a nie len jemu.

"Ty? Ale – ale –" koktal Snape.

Chladne sa na neho pozrela. "Áno, Severus?"

Snape prehltol a premyslel si svoju reakciu. Vlastne, čím viac nad tým uvažoval, tým viac sa mu to pozdávalo. McGonagallová mala skryté Slizolinské rezervy a bola určite jedinou osobou, ktorá bola schopná nadobudnúť nejakú kontrolu nad Dumbledorom. Navyše preukázala svoju nemilosrdnosť s tou ružovou ropuchou, a mať nablízku talentovaného animága a experta na transfiguráciu môže pri hľadaní horcruxov iba pomôcť. A navyše, ona a Riddle boli rovesníci na Rokforte, a to by jej mohlo dať lepší nadhľad nad jeho správaním. "Myslím, že je to výborný nápad," povedal mierne.

Ostatní na neho zízali, viac šokovaní Snapovym poslušným vyhlásením než McGonagallovej divokým plánom.

"Ale, Minerva, ak ma budeš sprevádzať, kto bude viesť Rokfort počas našej neprítomnosti?" protestoval Dumbledore žalostne. "A ako vysvetlíme neprítomnosť nás oboch?"

"Pravdou," navrhol Snape, maskujúc diabolský úškrn. "Kto by sa hádal, že Minerva nie je jednou z mála ľudí, ktorá zabezpečí, že zostanete pod prísnym dozorom oddychovať a zotavovať sa?"

Ostatní slušne skryli svoje úsmevy, kým Dumbledore na neho kyslo pozrel. "Ale to aj tak nevyrieši otázku, kto povedie Rokfort počas našej neprítomnosti."

"Oh, verím, že Severus a ja by sme sa o to miesto mohli podeliť," navrhol Flitwick povzbudzujúco. "My dvaja by sme mali byť schopní zvládnuť administratívne aj výchovné povinnosti."

Snape sa prinútil neukázať svoj šok. On? Ako riaditeľ? Či aspoň zástupca riaditeľa? V uliciach určite vypuknú nepokoje, alebo aspoň vo Veľkej sieni. A prečo ho odsunuli od hľadania Temných objektov? On bol určite jedným z najkvalifikovanejších –

"Severus," Dumbledore – ako obvykle – správne odhadol jeho pocity. "Nech by so mnou šiel ktokoľvek, ty by si nemohol." Zodvihol ruku, aby zastavil jeho protesty. "Odhliadnuc od veľmi dôležitej témy Harryho pohodlia, posledné udalosti preukázali, že Voldemort si je veľmi dobre vedomý tvojej skutočnej vernosti. Budeš ostro sledovaný tými, ktorí sú mu skutočne verní a je veľmi pravdepodobné, že budeš cieľom ďalších pokusov o atentát. Napriek dnešným výnimočným udalostiam, budeš oveľa viac v bezpečí pod ochrannými múrmi Rokfortu, než kdekoľvek inde. A spolu s Filiusom, podeliac sa o zodpovednosť, ty budeš ešte lepšie chápať ochranu hradu a budeš schopný lepšie ochrániť hrad aj seba."

Prekričaný, Snape vedel, že nemá inú možnosť, len ustúpiť. Podráždene prikývol a sadol si na stoličku s prekríženými rukami. Ostatní predstierali, že si nevšimli jeho nenadšený postoj.

"Začneme toto leto. Nie je dôvod, aby sme tento polrok vyvolávali ešte viac nepokojov," rozhodol Dumbledore. "To vám dvom dá niekoľko mesiacov na to, aby ste sa rozhodli, ako si najlepšie rozdelíte povinnosti a aby ste sa pripravili na svoje nové úlohy."

"Ale, oh, páni, to znamená, že budeme potrebovať nového vedúceho Chrabromilu a tiež nových profesorov Transfigurácie a OPČM," poukázala Sproutová.

Riaditeľ sa pozrel na miesto, kde trucoval jeho najmladší profesor. "Mám návrh," ponúkol.

O tridsať sekúnd neskôr ostatní v miestnosti vraštili tváre a zakrývali si uši, kým Snape kričal a rozhadzoval veci.

"Ale, Severus," Dumbledorovi sa konečne podarilo dostať sa k slovu. "Veľmi dobre vieš, že sú ideálnym riešením. Ak Minerva a ja pôjdeme hľadať horcruxy, nemôžme dovoliť cudzincom, alebo poskokom ministerstva motať sa tu."

"Ale Black a Lupin?" kričal Snape. "Tí dvaja –"

"Remus bude perfektne zodpovedným vedúcim fakulty a učiteľom OPČM, a tiež dokáže zabrániť Siriusovym erm, výstredným, kúskom." Pri Snapovom pokračujúcom zazeraní Dumbledore vytiahol svoje eso z rukáva. "A ak im dovolíš, aby videli teba a Harryho každý deň, myslím, že by som mohol presvedčiť Siriusa, aby súhlasil s tým, aby si chlapca adoptoval." Dumbledore si ale ani zďaleka nebol taký istý, že na Siriusa ešte môže mať taký vplyv, ale dúfal, že tento argument Severusa presvedčí.

Snape sa odmlčal. Nemal záujem povoliť Blackovi a Lupinovi vstup bez boja, pre prípad že by ich nový vzťah – a spoločné aktivity – vyšli najavo. Na druhej strane, mať ich tu celkom určite zapadalo do jeho plánov a tiež nebol hluchý k argumentom, ktoré vyslovil Albus. Okrem toho, bez tak očividnej pomocnej ruky z Albusovej strany, ako by vysvetlil Blackovu vôľu dovoliť mu adoptovať si Pottera?

"Fajn!" vyprskol. "Ale ak ten kretén vypáli tvoj hrad, alebo ten vlkolak zožerie polovicu obyvateľov Chrabromilskej veže, nepríď za mnoou s plačom!"

"Výborne." Usmial sa Dumbledore šťastne. "A teraz keď už sme všetci odsúhlasili naše plány na zničenie Voldemorta, možno by sme sa mohli chvíľu zaoberať sťažnosťou škriatkov o nadmernom používaní prádla?"

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Neskôr v ten večer po tom, ako skontroloval Pansy v nemocničnom krídle a zavolal jej rodičom, Snape sa vrátil do svojho bytu, rozhodnutý ísť do postele veľmi skoro. Na jeho veľké podráždenie niekto zaklopal na dvere a usmiata Minerva priviedla Harryho. "Harry chcel stráviť noc s tebou," informovala ho čarodejnica a strčila dnu zrazu veľmi zahanbeného chlapca. "Keďže je už skoro večierka, myslela som, že bude najlepšie, ak ho sem odprevadím."

Snape naštvane zafučal nad tým spôsobom, akým McGonagallová organizovala jeho večer. "A keď ja -"

"Povedala som," prerušila ho čarodejnica a pozrela na neho spôsobom, pri ktorom si aj Dumbledore všetko ešte raz premyslel, "že Harry chcel stráviť večer vo svojej izbe tu dolu."

Spomienka na Umbridgeovú sa samovoľne sformulovala v Snapovej mysli a on si prečistil hrdlo. "Ah. Dobre, Potter veľmi dobre vie, že má voľný vstup do svojej izby. Nepotrebuje moje dovolenie na to, aby sem mohol prísť."

Po prvý raz ten fagan vzhliadol a odľahčene sa usmial. "Ďakujem, ocko!"

McGonagallová potľapkala chlapca po pleci a mierne Snapovi prikývla. "Tak potom dobrú noc."

"Ďakujem, že ste ma priviedli, profesorka!" zavolal za ňou Harry.

Snape sa na tú malú postavu pozrel s nechuťou. Bol to dlhý deň a jeho koža stále pálila pri spomienke na Naginin dotyk. Vďaka odhaleniu horcruxov a jeho povinnostiam voči Pansy a zvyšku jeho fakulty doteraz nemal ani čas prezliecť sa po tom útoku. Iba vykúzlil rýchle opravné kúzlo tam, kde mu jej tesáky roztrhli habit. A teraz tu mal ďalšie dieťa, o ktoré sa musel postarať skôr než sa dostal k svojim vlastným potrebám. Potlačil zavrčanie. Aj pre Harryho to bol dlhý deň a ten chlapec bol stále emocionálne krehký. Nečudo, že sa chcel vrátiť k svojmu opatrovníkovi pre ďalšie ubezpečenie a -

Spomínané krehké dieťa poriadne zazývalo. "Som naozaj unavený, ocko. Bude v poriadku, keď pôjdem rovno spať?"

Snape zažmurkal. "Nechceš sa porozprávať o dnešných udalostiach?"

Harry pokrčil ramenami. "No ja som nechcel byť na internáte, keď bude mať Ron nočnú moru. Keď sa mu sníva o pavúkoch, prakticky zobudí celý internát a pohľad na Nagooni bol vraj ešte horší než na pavúky. Predpokladám, že bude mať zlé sny celú noc."

Snape bol roztrhaný medzi starosťou nad chlapcovou bezohľadnosťou a hrdosťou nad jeho Slizolinským prístupom. "Ja... chápem. Áno, môžeš ísť do postele."

"Ok. Dobrú noc, ocko," Harry ho rýchlo objal a potom zmizol do svojej izby.

Snape zažmurkal, mykol plecom a odišiel do svojej spálne. Poriadne dlhé drhnutie v sprche v najhorúcejšej vode, akú dokázal vydržať, z väčšej časti zmylo pocit hadích zubov na koži jeho krku a on sa zviezol do postele, rozhodnutý predstierať, že tento deň sa nikdy nestal.

Podarilo sa mu zaspať na niekoľko hodín, než ho tichý zvuk pri jeho posteli zobudil a on vyletel do sedu, jednou rukou schmatol prútik a druhou si chránil krk. Keď sa mu myseľ vyjasnila a spomenul si, že Nagini je naozaj mŕtva – a tiež spopolnená – jeho oči dopadli na malú strapatú postavu, stojacu neisto pri jeho posteli.

"Prepáč," zamrmlal Harry. "Nechcel som ťa zobudiť."

Snape sklonil prútik a rukou si prešiel po unavenej tvári. "Nie, samozrejme že nie. Prečo by si si myslel, že vstúpiť do mojej spálne o - " pozrel na hodiny "- takmer druhej hodine v noci by ma mohlo zobudiť?"

Harry zvesil hlavu. "Môžem ísť späť do svojej izby."

"Čo sa deje, Potter? Už som hore, takže môžeš vysvetliť tvoju prítomnosť tu," prikázal Snape.

"Ja som sa len chcel ospravedlniť."

Snape prehltol nadávku. Na toto bol naozaj príliš unavený. "Čo si vyviedol tento raz?" požiadal, predstavujúc si to najhoršie. Harry trpiaci nespavosťou, rozhodne sa, že vynájde nový elixír a vyplieni jeho zásoby. Alebo si šiel zobrať nepovolenú dávku Elixíru na bezsenný spánok a prevrhol celú policu s namáhavo vytvorenými elixírmi. Alebo -

"Myslím za to predtým."

Vážený Magazín Rodič - Čarodejník, Keď vás neskoro v noci zobudí nesúvislo hovoriace dieťa, je považované za zlý nápad, dané dieťa omráčiť, odlevitovať ho späť do postele a ráno mu povedať, že to celé bola len nočná mora?

"Potter, o čom to pre Merlina rozprávaš?"

Harry sa ošil. On to celé tak pokašľal! Najprv zbabelo vycúval od ospravedlnenia, keď sem prišiel a bľabotal niečo o Ronovi, ako jeho zámienku, prečo chce byť tu. Potom, keď sa rozhodol porozprávať sa s jeho ockom ešte pred raňajkami, jeho vedomie naliehalo až tak, že nemohol spať. A keď ležal v posteli, jeho neúnavne pracujúca predstavivosť vymýšľala jeden hrozný "čo ak " scenár za druhým, kým si už nemyslel, že začne vydesene nariekať. Tak sa dotackal sem, mysliac si, že bude najlepšie, ak sa ospravedlní hneď, len aby zistil – príliš neskoro –že prerušil veľmi potrebný spánok jeho ocka.

"Harry James Potter!" zahrmel Snape. "KDE MÁŠ PAPUČE?"

Harry sa pozrel dolu na svoje bosé nohy. "Oh. Erm..."

Snape prevrátil očami. Bola zima, v Škótsku, a oni žili v kamennom hrade. V žalároch. A tento malý hlupák si tu pobehoval bez županu a dokonca bez papúč, ako keby sa prechádzal po trávniku na Tahiti. "Poď sem hore," prikázal, odtiahol svoju prikrývku, skôr než ten idiot dostane zápal pľúc a Poppy ho prekľaje za nedostatočný dozor.

Harry sa narovnal so širokým úsmevom. Jeho ocko bol taký milý! Vyštveral sa do teplej postele.

"DO PI-" Snapovi sa podarilo prehltnúť zvyšok nadávky, keď ten fagan strčil jeho ľadové nohy pod prikrývku. Schmatol svoj prútik a zoslal na neho ohrievacie kúzlo skôr, než narobí viac škody.

Harry sa uvoľnil, bezkostnato sa natiahol vo veľkej posteli jeho ocka. Bolo to také úžasné, keď sa po ňom rozliezlo teplo z kúzla!

"Potter!" Snape štuchol chlapca do rebier, keď to decko preukázalo znepokojivú tendenciu zaspať. "Čo to robíš?"

"Oh!" Harry sa zahryzol do pery. "Ja – ja som nemohol spať," začal, zdržanlivo.

Snape sa cítil previnilo. Samozrejme, že ten chlapec nemohol spať. Stretol sa tvárou v tvár s Voldemortovym miláčikom! Prirodzene, že si stále robil starosti, čo sa mohlo stať, keby sa Nagini rozhodla napadnúť ho namiesto toho, aby ušla. "Nemusíš sa báť," povedal tak jemne, ako sa mu len o druhej hodine v noci mohlo podariť. "Ten had je mŕtvy a s ním aj ostatní, ah, obyvatelia Komnaty. Nikdy ti neublížia."

Harry sa otočil a šokovane na neho hľadel. "Ja sa nebojím o mňa!" protestoval s podvedomou aroganciou 11 ročného (a k tomu Pottera, Snape zavrčal sám pre seba). "Stále myslím na to, čo ten had takmer urobil TEBE." Na Snapov úplne šokovaný pohľad – ten chlapec nemohol spať kvôli obave o neho ? - Harry pokračoval. "Myslím, spomínam si, aký bol ten had drzý a ako skoro roztrhal tvoje hrdlo a čo by sa bolo stalo, keby som neprišiel včas a čo keby sa so svojou korisťou nebol najprv len hral a čo keby -"

"Artikulácia, pán Potter. Toto ľahkovážne chrlenie slov musí prestať," povedal Snape automaticky, utnúc tak ten príval skôr, než mu z toho nabehne husia koža. Podarilo sa mu zastaviť najhoršiu triašku v sprche tým, že brutálne potlačil všetky spomienky na tú udalosť, ale tie chlapcove slová boli príliš evokujúce a on zasa cítil Naginine tesáky, ako kĺžu po jeho hrdle.

"Pardon," odpovedal Harry rovnako automaticky, "ale jednoducho to bolo naozaj strašidelné," skončil a zafňukal. "Myslím, čo keby sa ti niečo stalo?"

Snape si prestal šúchať krk a pozrel sa dolu na toho fagana. "Nemusíš sa báť," uistil ho. "Nikdy sa nebudeš musieť vrátiť k Dursleyovcom, pamätáš? Určite by si išiel bývať k tvojmu krstnému otcovi a -"

Bol zaskočený, keď sa chlapcove oči zaplnili slzami. "Ja nechcem žiť s Tichošľapom!" plakal Harry. "Ja chcem žiť s tebou!" Hodil sa na Severusa a učiteľ elixírov počul, ako mu praskla hrudná kosť na protest.

"Áno, áno, samozrejme že budeš bývať so mnou," pokúsil sa uistiť nariekajúce dieťa. "Hovorili sme len o tom, čo by sa stalo, keby som zahynul." Dosť zvláštne bolo, že pri tomto sa ten fagan rozplakal ešte viac. Očividne bolo upokojovanie detí oveľa zložitejšie, než si myslel – nie že by to predtým niekedy skutočne tvrdo skúšal. "Potter. Potter! Harry! Uisťujem ťa, že budem robiť všetko pre to, aby som nezahynul," ponúkol.

Zdalo sa, že to trochu pomohlo, takže pokračoval týmto smerom. "Som si veľmi dobre vedomý toho, že tvoj psí krstný otec je sotva schopný zabezpečiť prostredie pre poriadnu výchovu a výživu. Predpokladáš, že by som dobrovoľne dovolil, aby si sa k nemu nasťahoval?" Harry sa pomedzi slzy usmial, a potešený Snape pokračoval. "Nespomínajúc tú hromadu papierov, ktoré musím oznámkovať. Pochybujem že by som mohol zahynúť, kým na tejto škole ešte stále existujú dutohlavé deti."

Harrymu sa podarilo utrieť si oči a uvoľniť tak jeho smrtonosné zovretie Snapovej hrude a vzhliadol. "Ale ja som bol strašný syn," priznal nešťastne. "Neviem, prečo si ma chceš nechať."

Snape sa snažil neukázať svoje emócie, keď Harry o sebe hovoril tak zarážajúcim spôsobom. "O čom to táraš?" požadoval ostro, jeho zmätené emócie sa prejavili, ako obvykle, ako hnev.

Harry znovu zafňukal. "Po tom hadovi. Keď ušiel, ja som jednoducho bežal za ním," zašepkal a sklonil hlavu.

Snape sa zamračil. "Áno a za tú hlúposť si dostal po zadku." Hneval sa ten chlapec za to capnutie? Nemyslel si, že vo všetkom tom vzrušení si vôbec niektoré z tých detí niečo všimlo.

"No, áno," priznal Harry. "Ale to nie je tá zlá časť. Myslím, ja som ťa opustil. Ty si vždy robíš o mňa starosti a o to, či som v poriadku a vždy ma skontroluješ. Dokonca aj na tom záchode, prakticky prvá vec, ktorú si sa opýtal bola, či sme v poriadku. Ale ja som to neurobil. Ja som sa opýtal až potom, ako si sa opýtal ty. Nemal som tak odísť. Mal som zostať a uistiť sa, že si v poriadku a zavolať madam Pomfreyovú a tak." Znovu začal fňukať. "Nie je to tak, že ťa neľúbim; ja som len bol hlúpy..."

Teplo, ktoré sa rozvinulo v Snapovej hrudi pri Harryho úprimnom, nenútenom vyznaní lásky sa nedalo ignorovať. Pritiahol si chlapca bližšie, jeho hlas bol drsný keď povedal: "Bláznivé dieťa. Prečo by som sa mal na teba hnevať za to, že si urobil to, čo som ti kázal? Neopakujem ti stále dookola, že ja som dospelý a že je to moja zodpovednosť starať sa o teba; nie je tvoja zodpovednosť starať sa o mňa. Nechcem, aby si si myslel, že starať sa o mňa je povinnosť. Ty si dieťa," ignoroval Harryho reflexívne zježenie sa pri použití toho slova, "a nemal by si sa cítiť povinný starať sa o moje dobro. To mám robiť ja, nie ty."

Harry sa pritúlil bližšie. Jeho ocko vždy vedel, čo má povedať, aby mu bolo lepšie, aj keď si ešte stále nebol istý, či by nemal mať aj on nejakú úlohu v starostlivosti o jeho ocka. "Nemôžme sa starať jeden o druhého?" opýtal sa prosebne. "Myslím, keď budem veľký, potom sa budem môcť starať ja o teba, áno?"

Jeho ocko ho znovu stisol. "Idiot," zavrčal, ale jeho hlas bol drsný a mäkký, takže Harry vedel, že to myslel úplne inak. "Nezachránil si mi dnes život? Ty si veľmi mocný čarodejník, Harry."

Harry žiaril. "Naozaj?" odpovedal, chcel, aby to jeho ocko zopakoval.

"Áno. A preto budeš mať doučovanie aj cez leto, aby sme dosiahli kontrolu nad tvojou silou," informoval ho Snape sucho, istý tým, že toto odvedie Harryho pozornosť od tých strašných udalostí predošlého dňa úplne iným smerom.

Skutočne. "Ociiiiiiiiiiiiiiii!" Harry zavýjal na protest. "Nie! Žiadne učenie sa cez leto!"

"Áno," povedal nemilosrdne. "Celé leto." Pri Harryho ohrnutí perami sa uškrnul a povedal, "Mysli na to, ako ti bude slečna Grangerová závidieť."

To Harryho okamžite povzbudilo. "Hej," súhlasil, ale potom jeho tvár posmutnela. "Ale Ron a ostatní chalani si budú robiť žarty."

"Možno že nie, keď spoznajú Obranné kúzla, kliatby a ochranné elixíry, ktoré sa budeš učiť," odpovedal Snape pokojne, kým si ľahal späť do postele.

Automaticky, Harry ho nasledoval. "Kliatby? Ja sa budem učiť kliatby? A učivo z OPČM? Naozaj? A ochranné elixíry? Vau! To znie fakt perfektne! A duelovanie? Aj to sa budem učiť?" opýtal sa zvedavo a zavŕtal sa hlbšie pod prikrývky.

"Mm. Ak budeš tvrdo pracovať."

"Vau. Chalani budú závidieť ešte viac, než Hermiona, keď sa to dozvedia," povedal Harry škodoradostne. "Erm, ocko – myslíš si, že možno niekedy niektorí z mojich kamarátov budú môcť prísť tiež a zúčastniť sa toho vyučovania?" opýtal sa s nádejou.

"Ak si tvoje správanie zaslúži takú odmenu." Povedal Snape so zatvorenými očami.

"Huh." Harryho viečka sa začali zatvárať. "To bude  - " musel si poriadne zývnuť "- zábavné leto... Ocko, budeme vôbec vidieť Tichošľapa a Námesačníka?" opýtal sa ospalo, keď mu to zišlo na um.

Snape prudko otvoril oči, keď si uvedomil, že Black s Lupinom sa budú musieť presťahovať na Rokfort, pravdepodobne hneď po tom, ako skončí tento polrok. "Oh, áno. Som si tým istý," povedal zronene.

Harry sa šialene zaškeril, aj keď sa ani neobťažoval otvoriť oči. "Dobre, lebo potom budem môcť cvičiť moje nové kúzla pri žartíkoch na Tichošľapovi."

Snapove oči sa rozšírili, keď znovu prepočítal benefity toho, že ten kríženec a vlkolak budú nablízku, obzvlášť keď Harry občas vykazuje neočakávané Slizolinské tendencie. "Hmmm. Excelentný spôsob, ako získať praktické zručnosti," súhlasil nakoniec, ale ten fagan už tvrdo spal.

Snape sa uškrnul, keď pomyslel na to, ako bude sledovať Harryho pri tom, ako si stále znova a znova uťahuje zo svojho krstného otca počas celého leta. Prirodzene Black bude priam chorobne nežný na to, aby protestoval, a už vôbec sa nebude mstiť. Hmmmmm. Toto naozaj má potenciál, obzvlášť ak sa isté poznámky z jeho detstva dostanú do Harryho rúk. Snape sa rozhodol, že adoptovať Pottera by mohla byť nakoniec veľmi dobrá vec.

Ďalšie ráno mal už iné myšlienky, keď sa zobudil, trasúc sa, videl toho fagana, ako mu ukradol nie len jeho vankúš, ale aj jeho prikrývku a teraz šťastne spí v teplej kukle, kým Snape, právoplatný vlastník postele – mrzne na boku. Uvažoval, že toho darebáka zobudí pomocou Aguamenti, ale uvedomil si, že to by len znamenalo, že ten fagan by šiel prvý aj do sprchy. Vstal so všetkou dôstojnosťou, ktorej bol schopný, kým bol celý modrý a triasol sa, vyčaroval na seba rýchle zohrievacie kúzlo a odpotkýnal sa do kúpeľne so všetkou pobúrenou citlivosťou urazenej mačky.

Pokračovanie nabudúce…

18.09.2011 22:41:30
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one