Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Aj je tu pokračovanie k Harryho novému domovu z dielne Biggi.
Biggi, prajem Ti skoré uzdravenie a dúfam, že sa Tvoje zranenie nepodpíše na Tvojej rýchlosti a úžasnej kvalite prekladu. Keby som mohla, tak Ti hneď posielam nejaký Severusov elixír, aby si bola ako rybička.
Krásny víkend všetkým.

Dobby

Snape zobral Harryho naspäť na Rokfort hneď ráno a v priebehu ďalšieho týždňa sa vrátila aj väčšina profesorov. Potom dorazili aj Black s Lupinom, čo Harryho veľmi tešilo. Severus sa tiež tajne tešil, keďže šanca praktizovať nové kúzla na jeho príliš tolerantnom krstnom otcovi urobila z Harryho veľmi lačného žiaka. Vlastne až tak lačného, že ho Snape začal učiť aj kúzla, ktoré by naozaj nemal.

Ostatní profesori boli najprv pobavení, potom zmätení a nakoniec počas ďalších týždňov rezignovali, Sirius skončil so zelenými vlasmi, ružovými vlasmi a červenou kožou, somárskymi ušami a ďalšími zaujímavými fyziologickými zmenami. Potom došlo k zmene jeho oblečenia, neschopnosť kráčať rovno, plynule rozprávať a ostro vidieť, zvláštne potreby –  ako kvokanie ako sliepka, zakaždým, keď sa objavil domáci škriatok… a zoznam bol stále dlhší a dlhší.

Sirius bol potešený tým, že jeho krstný syn zdedil záškodnícky talent pre darebáctva a zdalo sa, že si nevšimol, že on bol Harryho jediným cieľom. Severus bol rád, že má príležitosť nepriamo sa pomstiť za každý žartík z jeho školských čias, na ktorý si pamätal. Remus bol veľmi rád, že aj on nebol terčom. Albus považoval žartíky za dôkaz, že Harryho „duševné zdravie“ nebolo nenapraviteľne porušené Dursleyovcami. Harry bol zhrozený, keď videl, že každého to teší.

A Minerva pomaly začínala zúriť.

Všetko sa vyostrilo, keď Snape prechádzal po chodbe, potešene plánujúc, čo ešte by mohol Harryho naučiť. Zrazu spoza rohu vybehlo uhľovočierne šteňa a hnalo sa k nemu.

Snape prekvapene zastavil. Ten pes musí byť určite Hagridov, ale je prekvapivo milý a neškodný, na to aby to bolo jeho zvieratko.

Snapov názor na tú malú potvoru sa zmenil, len čo k nemu šteňa dobehlo a začalo mu žuť nohavicu dopĺňajúc to ostrým šteňacím vrčaním. "Prestaň!" prikázal Snape ostro a odtlačil tú malú príšeru nohou.

Bol opatrný, aby to šteňa nekopol – mohol byť ex-Smrťožrút, ale ani on nebol tak zákerný – ale ostro ho štuchol. "Zlý pes!"

Šteňa vzhliadlo k nemu a zaštekalo, ako keby niečo drzé odpovedalo a vrhlo sa znova na jeho členok.

"Nie! Zlý pes!" zahrmel Snape, keď počul, ako sa mu roztrhli nohavice, a šteňa namyslene zodvihlo hlavu, z papulky mu visel dlhý kus čiernej látky.

Snape zanadával, chmatol po tej úskočnej potvore, ktorej sa podarilo uniknúť a ešte aj zahryznúť sa do jeho habitu.

"NIE!"

Neskoro. Ďalší trhajúci zvuk a šteňa odhopkalo preč, trhajúc Snapov obľúbený habit.

"Ty odporná malá – " Snape pomyslel na prekliatie toho šteňaťa, ale nakoniec ho len chytil za kožu na krku a zodvihol ho.

Šteňa prekvapene zakňučalo, keď ním Snape trochu potriasol. "Zlý, zlý pes!" vrčaal cez zaťaté zuby a vzal šteňa pod pazuchu. "Mohol by som použiť šteňacie vnútornosti v niekoľkých elixíroch, vieš o tom?," povedal tomu psisku a vyrazil, tento raz smerom k východu z hradu a ku Hagridovej chalupe.

Šteňa zavylo, ako keby pochopilo vyhrážku a Snape vyprskol: "Ticho!" Rukou zakryl šteňaťu papulu, aby ho umlčal a sám vykríkol, keď sa mu ostré šteňacie zuby zaťali do priestoru medzi palcom a ukazovákom.

Hlasno a vynaliezavo nadával a znovu schmatol šteňa za kožu na krku. Potom mu hlasno capol po zadku. "ZLÝ PES!"

Šteňa zavýjalo, ako keby ho dral z kože a capol ho ešte raz. "TICHO!"

"Ocko!" Harry vyskočil spoza rohu. "Ty si ho našiel!"

Snape obrátil naštvaný pohľad na svojho chránenca, ignorujúc skučanie a vrtenie sa, ktorým šteňa vítalo nového spoločníka. "Vieš, komu patrí tento zablšený kríženec?"

Harry vybuchol smiechom. "To nie je kríženec! To je Tichošľap!"

Snape zízal na malého psa. Nepochybne to bolo šteňa – a celkom pekné – nebolo vôbec podobné Siriusovej podobe animága vyzerajúcej ako bes. "Čo?"

Harry prikývol, stále sa chechtal moc na to, aby mohol hovoriť.

Snape tou potvorou znovu zatriasol. "No tak sa premeň naspäť, ty kretén! Na čo čakáš?"

Šteňa na neho zavrčalo a zaštekalo a jasne sa pokúsilo pohryznúť ho do ruky. Tento raz ho pohrýzlo až do krvi a Snape odpovedal ďalším, dosť ostrým capnutím. Šteňacie zavýjanie sa odrážalo od stien hradu.

"Sklapni ty melodramatický –"

"Severus Snape! Ubližuješ tomu úbohému malému psovi?" Požadovala Minerva McGonagallová strašným tónom.

Snape zamrzol, okamžite sa cítiac ako 11 ročný, ktorého nachytala vonku po večierke. "Ja – ja – to je - " konečne sa mu podarilo nadobudnúť aspoň trochu rozvahy a pripomenul si, že uýž je dospelý a kolega tej strach vzbudzujúcej čarodejnice. "Je to Black." (Black = čierna v angličtine)

"Samozrejme, že je čierne, Severus," prskala Minerva. "To vidím. Čie to je?"

Harry sa znova začal rehotať, ale rýchlo to oľutoval, keď na neho dopadol Minervin pohľad. "A čo presne je také zábavné, pán Potter?"

"Ja – erm – nič, pani profesorka," prehltol Harry, uvedomiac si, že to nakoniec asi nebol až taký dobrý vtip. "To len, že ocko nehovoril o jeho farbe. On m-myslel, že to je Sirius."

Snape zažmurkal. Bol Harry taký hlúpy, že prezradil Blackov podobu animága?

McGonagallovej spadla sánka. "Toto šteňa je Sirius Black?" zopakovala, nahla sa bližšie, aby psa lepšie preskúmala. Sirius ju roztomilo oňuchal a zavrtel chvostíkom.

Harry prikývol. "Áno. Ja – erm – som ho tak nejako transfiguroval na šteňa."

"Kokeršpaniel, ak sa nemýlim," poznamenala Minerva neprítomne, stále hľadiac na teraz tiché šteňa. Potom sa jej pozornosť ostro zamerala na to, čo Harry práve povedal. "To ste urobili VY, pán Potter?"

"Erm, hej…"

Jej oči sa zúžili a vrhla na Snapa ostrý pohľad. "Za pomoci tvojho otca?"

Snape zazrel naspäť, urazený, dokonca aj keď Harry pokrútil hlavou. "Nie, madam. Úplne sám."

"A dal k tomu tvoj krstný otec súhlas?"

Harry vrhol zvedavý pohľad na šteňa. "Uh… nie jednoznačne," priznal neochotne. "Bolo to tak trochu - prekvapenie. "

Snape a McGonagallová si vymenili obozretné pohľady. Takéto kúzlo – nedobrovoľné transfigurovanie zvieraťa na zviera dospelého a mocného čarodejníka – nebolo niečo, čo by zvládol priemerný druhák. Snape dúfal, že na to McGonagallová nepoukáže, keďže Harryho sebadôvera bola stále dosť krehká a keby si myslel, že by nemal byť schopný niečo zvládnuť, tak by tú schopnosť stratil. Keby mu Minerva povedala, že iba výnimočne silní čarodejníci zvládnu takú kontrolovanú, cielenú mágiu, ten chlapec by sa okamžite rozhodol, že práve preto to on nemôže zvládnuť.

Odľahlo mu, keď Minerva nič také nepovedala, ale jej pery sa zúžili ešte viac, keď sa pozrela na nervózneho chlapca. "Ak nechcete, aby som vás prekvapila ja, pán Potter – a to veľmi nepríjemne – okamžite premeňte svojho krstného otca do normálnej podoby."

Harry sťažka prehltol a rýchlo vytiahol prútik. "Áno, madam."

Snape rýchlo položil šteňa na zem a Harry sa sústredene zamračil. Jedno rýchle kúzlo a na mieste, kde stálo šteňa, sedel Sirius.

"Merlin, to bolo divné!" vydýchol Sirius, vyskočil na rovné nohy a tľapkal sa po celom tele, aby sa uistil, že bol správne zrekonštruovaný. "Nemohol som sa premeniť, ani nič!"

"No, jasné že nie," vyprskla McGonagallová skôr, než ktokoľvek iný. "Bol si pod vonkajším vplyvom. Bol si všetkými záujmami a dôvodmi kokeršpaniel, ktorý viditeľne nie je magické plemeno." Otočila sa k Harrymu, ktorý sa pokúšal odkradnúť sa preč. "A ako presne ste sa naučili to kúzlo, pán Potter?"

"Uh, no, vy ste to urobili," poukázal zdráhavo. "S tým trolom… A potom som to videl v jednej ockovej knihe, a, erm, vyzeralo to naozaj super, tak…"

"A to aj bolo, Harry!" uistil ho Sirius rýchlo, potom otočil hrozivý pohľad na Snapa. "Kým ma niekto nenapadol."

"Čo?" požadoval Snape naštvane. "Ty si napadol mňa!" Zamával roztrhanou nohavicou. "Spomínaš si?"

"Ty si ma kopol!"

"Ja som ťa odtlačil nabok ty sprostý kríženec! A vlastne, prečo si mi zaútočil na členok?"

"Ja? Ja som bol neškodné, milé, malé šteňa!"

"Neškodné? Ha! Bol si rovnako veľký postrach, ako obvykle! Pozri sa! Krvácam!"

"Je to len škrabanec!" odfrkol si Sirius, potom si pošúchal zadok a bolestne stiahol tvár. "Určite mám samé modriny tam, kde si ma zbil!"

"Zbil? Ja ti ukážem –"

"Dosť!" McGonagallovej hlas preťal ich stupňujúcu sa hádku. "Obaja. Choďte za Poppy."

Obaja čarodejníci na ňu zažmurkali. "Ale –"

"HNEĎ!"

S tlmeným nesúhlasným vrčaním a výmenou "To je všetko tvoja vina ", obaja muži neochotne odišli. "Er, mohol by som ísť s nimi," ponúkol sa Harry.

"Ešte nie, pán Potter." McGonagallová ho prišpendlila pohľadom. "Tento váš posledný žartík mohol byť dosť nebezpečný, a moja trpezlivosť s vami všetkými sa míňa."

Harry si nervózne zahryzol do pery. Profesorku McGonagallovú videl naposledy takú rozčúlenú, keď sa Ron a Draco pokúsili jeden druhého zmeniť na ježka a podarilo sa im zmeniť všetok nábytok v triede na jednu veľkú ihelničku. A čo myslela tým "s vami všetkými"? Veď to iba on si robil žartíky zo Siriusa. "Mrzí ma to," ponúkol, dúfajúc že čarodejnicu obmäkčí.

"Poviem madam Pinceovej, aby vám poslala knihu o rizikách transfigurácie a očakávam 3 stopy dlhý referát presne o týždeň. Keď ste schopný takej komplexnej transfigurácie, mladý muž, potom by ste si mali byť vedomý toho, čo robíte."

"Áno, madam," súhlasil Harry rýchlo. Mala pravdu, a tri stopy dlhá esej nie je až tak zlá.

"A kým som ešte na hrade, najlepšie bude, ak si dohodneme doučovanie," povedala viac pre seba, ako pre Harryho. "Lepšie, ak presne zistíme, aký veľký je váš talent, kým sa nemusím venovať aj ostatným študentom." Jej pohľad stvrdol, keď sa znovu zamerala na neho. "A skorý odchod do postele tiež neuškodí, pán Potter. Zvyšok popoludia môžete stráviť, ako sa vám páči, lebo po večeri očakávam, že pôjdete rovno do vašej izby a do postele."

Otvoril ústa, aby protestoval – v posteli už o deviatej? V lete? Veď ani nebola škola a ani ona už nebola vedúcou jeho fakulty! – ale zrazu zistil, že je nečakane unavený a dokonca aj myšlienka na protestovanie proti trestu bola dosť vyčerpávajúca. Okrem toho, školský kalendár s tým nemal nič spoločné. Poslušne prikývol. "Áno, tetuška Min. Naozaj ma to mrzí."

McGonagallová vzdychla.. No, aspoň že to nebol Weasley. "Veľmi dobre, pán Potter. Som rada, že si rozumieme." Pri geste, ktorým ho uvoľnila, sa Harry odšuchtal preč, potláčajúc zývnutie. Jeho hrdosť by mu nedovolila ísť si zdriemnuť – nie po tom, čo dostal príkaz ísť skoro do postele – ale pomyslel si, že návšteva u Hagrida by nebol zlý nápad. Obor sa vždy tešil, keď ho videl a možno že nezaspí, keď uvidí nejakú tú príšeru, o ktorú sa Hagrid musí tento týždeň starať. Ak nie a on zadrieme na slnku spolu s Tesákom, Hagridovi to určite nebude vadiť.

Minerva sledovala Harryho odchádzať, potom nemárnila čas a zamierila rovno do Remusovho nového bytu. Našla ho tam vypracovávať učebné plány a prešla priamo k veci. "Mladý muž, veľmi si ma sklamal!"

Remus zažmurkal. Čo urobil tentoraz? Tento jej tón počul naposledy, keď ho podozrievala, že sa tiež podieľal na Jamesovom a Siriusovom žartíku priodovzdávaní diplomov.

Našľastie nečakala, kým odpovie a pokračovala. "Čo sa s tebou deje? Sedíš tu ako prilepený, kým okolo teba vládne chaos! Od svojho náhradníka čakám viac – aj keď je len dočasný."

Osvietilo ho. "Oh. Myslíš Harryho a ah, tie žartíky?"

"Robíte z toho chlapca riadneho sopliaka, Remus a to neznesiem!"

"Ale Siriusovi to nevadí a Severus sa z toho tak teší – " protestoval Remus.

McGonagallová ho zastavila. " – A nepochybne to pomáha uľaviť tvojmu svedomiu, ale to je irelevantné. Vy traja domnele dospelí muži zneužívate nevinné dieťa, aby riešilo vaše vlastné pocity krivdy a pri tom procese ho korumpujete." Poriadne sa na neho mračila. "Čo si myslíš, že by na to povedala Lily, keby vedela, že podporujete Harryho v tom, aby sa správal tak zle ako James v jeho najhorších činoch? Takto niekoho preklínať a útočiť?"

"Siriusovi to naozaj nevadí," zakňučal Remus, potom si uvedomil, aká úbohá je jeho výhovorka.

"Nie, lebo on to považuje za ďalší dôkaz že Harry je presne ako James a čo si myslíš, ako sa potom bude Harry cítiť, keď to zistí? Zistí to, to vieš, však. On je naozaj rozumné dieťa." Remus sa nepohodlne zavrtel. "A namiesto toho, aby si Siriusovi pomohol vidieť mnohé rozdiely medzi Jamesom a Harrym, aby si Harryho vážil pre to, akým je, podporuješ jeho fantazírovanie, lebo máš pocit, že Sirius konečne dostáva trest za to, že urobil Severusa tak nešťastným, keď ste spolu chodili do školy, a keď si ty ako prefekt mal zasiahnuť, ale neurobil si to. Nechať ho byť cieľom žartíkov teraz nenapraví zanedbanie tvojich povinností spred 20 rokov."

Remus sa od hanby ošíval. "Ale –"

McGonagallová s ním ešte neskončila. "A aj keď ma sklamal aj Severus, vyžadovalo by to od neho nadľudskú zdržanlivosť, aby si neužíval pohľad na Siriusa Blacka, ako trpí aspoň čiastočne tým, čo kedysi sám spáchal. Ale my obaja vieme, že ak Harrymu dovolíte robiť si takto jednoducho žartíky z dospelých, bude už len krôčik od toho, aby si začal robiť žartíky zo spolužiakov, keď znova začne škola. Čo myslíš, aké to pre neho bude sklamanie, keď bude potom potrestaný presne za to, v čom ste ho celé leto podporovali? Vy traja ste ho priviedli presne na vrchol klzkého svahu a chcete ho zhodiť dolu pre vaše vlastné nevyriešené spory. To takto plánuješ vykonávať tvoju úlohu vedúceho fakulty?"

"Nie, profesorka," povedal Remus zahanbene a celý sa červenal.

"Tak potom očakávam, že toto vyriešiš. Naozaj som dúfala, že ty– aspoň – budeš tlmič medzi Severusom a Siriusom a aspoň trochu medzi nimi nastolíš mier. Nesklam ma znova." Zazrela na neho. "Choďte sa popreklínať, alebo pobiť alebo opiť alebo čokoľvek, čím chlapi riešia takéto veci, ale očakávam, že toto šialenstvo skončí. Rozumieš mi?"

"Áno, profesorka."

"Dobre." Odplachtila preč a podaril sa jej taký dramatický odchod, ako keby brala hodiny mávania plášťom od Snapa. Za ňou si Remus poriadne vydýchol a utrel si čelo.

Ten večer sa Harrymu – len tak tak – podarilo nezaspať priamo pri večeri, ale jeho ocko ho musel podkýnajúceho sa odprevadiť do žalárov. "Neviem, prečo som taký unavený," protestoval Harry po ďaľšom širokom zývnutí.

Snape prevrátil očami. Samozrejme, že si ten fagan neuvedomil enormné množstvo mágie, ktorú použil na transfigurovanie Blacka na šteňa a potom naspäť. Bol zázrak, že ten chlapec ešte stál na nohách, s ohľadom na to, ako veľmi musel vyčerpať svoje magické jadro. Bol na to dôvod, že deti len pomaly postupovali ďalej od premieňania ihiel a zápaliek. Ah dobre, bol presvedčený, že Minerva to tomu malému darebákovi vysvetlila. Bola dosť naštvaná, keď chlapcovu aktivitu dnes odhalila. "Choď spať," povedal Harrymu a pomáhal ospalému chlapcovi vyzliecť sa. "Ráno ti bude lepšie."

"Ok," zamrmlal Harry a spánok ho premáhal. " A povedz profesorke McGonagallovej, že som šiel rovno do postele, hej? Ona –" zývnutie"- mi povedala, že musím –" zývnutie " – ísť po večeri rovno do postele zatrest …"

Snape zodvihol chlapca do postele a prikryl ho paplónom, Harry pri tom už hlboko spal. Sám pre seba si vzdychol. To je celá McGonagallová – dá mu trest, ktorý je presne tým, čo ten fagan aj tak bude robiť. Nedokáže dať tomu chlapcovi za trest niečo zložité.

O niekoľko hodín neskôr si Harry podvedome uvedomil klopanie na ich dvere, a prebral sa dosť na to, aby rozoznal hlasy jeho krstného otca a Remusa, kým znovu zaspal.

Nikdy si celkom nebol istý, čo sa medzi tými tromi vlastne v noci stalo, ale na ďalší deň ho jeho ocko posadil – za prítomnosti Námesačníka a Tichošľapa – a dosť nepohodlne mu oznámil že tá vojna žartíkov oficiálne skončila. Sirius stále chcel nechať Harryho praktizovať na ňom svoje kúzla, ale bolo by to v kontrolovanom kontexte s vyučovaním. Sirius súhlasne prikývol a potom sa nečakane seriózne pozrel na Harryho. "Ty vieš, že ťa ľúbim, však, drobec? Myslím, ja ľúbim teba. Nie len pre to, že si Jamesov Paroháčik. Ale preto, že si to ty. Harry."

Harry sa začervenal. Odkiaľ pochádza všetok tento sentiment? "Hej, ja viem, Tichošľap," zamrmlal, čiastočne zahanbený takým sentimentom a čiastočne potešený, že jeho krstný otec sa tým netajil a povedal to.

"A očividne si si vedomý toho, že tvoj krstný otec a ja nie sme… nepriatelia," povedal jeho ocko trápne, hľadiac všade inam, len nie na tých dvoch čarodejníkov. "Aj keď sa občas angažujeme v, ach, hádkach."

Harry nechápavo prikývol. No, jasné, on to vedel. Nezachránil jeho ocko jeho krstného otca z Izkibibblu a všetko? A oni si včera naozaj neublížili pri tom všetkom kriku a hádke. Vlastne, boli presne ako Ron a Draco.

"A ako tvoj čoskoro vedúci fakulty, pán Potter," povedal Námesačník, úsmev na jeho perách zmazal všetku prísnosť jeho slov, "Som tu, aby som ti povedal, že bude najlepšie, ak prenecháš všetky žartíky dvojičkám Weasleyovým, o ktorých viem, že na to majú obrovský talent, pokiaľ sa k nim nechceš pripojiť pri nejakom naozaj nepríjemnom treste."

Harry rýchlo pokrútil hlavou. "Tak nejako som pochopil, že už s tým viac nebudem môcť pokračovať, po tom čo včera povedala tetuška Min."

Snape sa takmer dusil svojou inštinktívnu reakciu na nový titul tej čarodejnice, ale kútikom oka videl, že Black a Lupin teraz na chlapca zízajú s ústami dokorán. "Áno, no, mal si pravdu," podarilo sa mu povedať pokojne. "To bolo naozaj bystré."

Harrymu sa rozžiarili oči. "Dosť bystré na to, aby som dostal čokoládovú žabku?" opýtal sa prešibane.

"Oh, dobre," zavrčal Snape, skrývajúc svoje potešenie nad faganovou jasne Slizolinskou povahou. Nie len že získal nadhľad, ale tiež sa naučil spájať bystrosť s odmenou.

Harry sa šťastne ponáhľal do kuchyne, kým si to jeho ocko nerozmyslí. Merlin, tí dospelí sú ale čudní! Vždy vedel, že jeho žartíky budú musieť prestať, a tiež bol šťastný, že to neskončilo tak, že by bol jeho ocko sklamaný, ani tým, že by všetci od jeho ocka očakávali,že ho zbije. Okrem toho, chcel zostať schopný učiť sa všetko to perfektné učivo – a pravdu povediac, nebola to až taká zábava, robiť si žartíky zo Siriusa.

Pravdu povediac, Harry sa z toho tak trochu cítil vinný, obzvlášť keď Sirius sa z toho stále tak radoval. Už sa začínal cítiť ako Dudley, vybral si niekoho, kto sa nebude brániť, ale nechcelo sa mu s tým prestať – nie, kým sa to jeho ockovi a Remusovi a ostatným profesorom zdalo zábavné. Schmatol čokoládovú žabku a celú si ju napchal do úst.

Bol si úplne istý, že tetuška Min toho bude mať dosť a dúfal, že keď zistí, že používa kúzla z jej odboru, bez jej dozoru, poriadne sa naštve. No, veď sa aj, a teraz vďaka nej, všetko skončilo, a, namiesto toho, aby boli z neho sklamaní, jeho ocko a krstný otcovia rozdávali žabky. Harry pokrčil ramenami. Hej, dospelí sú divní, ale niekedy prídu vhod.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Len o niekoľko týždňov na to mal Harry narodeniny a ako bolo sľúbené, oslavoval ich spolu s Nevillom. Nevillova babka bola tak vzrušená keď zistila, že si nie len našiel kamarátov na Rokforte, ale sa aj zaujíma o také čarodejnícke aktivity, ako je lietanie, až od samej radosti usporiadala nie len párty, ale dvojdňovú oslavu zahŕňajúcu celý deň vo Featherbeeskej zábavnej aréne a noc strávenú v ich sídle s polnočným ohňostrojom.

Jediná nepríjemnosť nastala, keď Augusta odmietla čo i len na chvíľu pripojiť Malfoy manor k jej hop-šup sieti. Od toho útoku na Nevillovych rodičov zabezpečila ochranu svojho domova na takej úrovni, ako má Gringottbanka a nemienila dovoliť prístup známemu Smrťožrútovi ako bol Lucius Malfoy – ani len na moment. Znamenalo to, že deti sa museli stretnúť v aréne, potom cestovať na Longbottom Manor cez Rokfort, ale bolo to tak lepšie, lebo svoje veci na prespanie poslali priamo tam a nemuseli ich ťahať so sebou po celom zábavnom parku. Samozrejme, jednoduché zmenšujúce kúzlo by zabránilo nepríjemnostiam, ale nezdalo sa, že by na to deti mysleli.

Nakoniec si to deti poriadne užili a dokonca aj Draco musel uznať, že Nevillova babka sa poriadne vytiahla. Harry bol užasnutý z toho, aká je neviazaná čarodejnícka oslava narodenín úžasná a Neville bol v tichosti hrdý, že sa mu podarilo takúto zábavu svojim priateľom predviesť.

Po oslave sa Harry premiestnil do Brlohu kde mal stráviť celý týždeň, aj keď mu Snape pripomenul, že je vzdialený len na dosah hop-šup siete, a ak sa dostane do problémov, môže očakávať okamžitý návrat na Rokfort. Harry v mysli prevrátil očami, ale sľúbil, že bude veľmi, veľmi dobrý, čo nasledoval sentiment od tetušky Molly: "Samozrejme, že bude v poriadku, Severus! Neboj sa toľko!"

Snape pohoršene vzdychol. Prečo všetky tieto čarodejnice naznačovali, že je príliš ustráchaným rodičom? Práve sa tomu malému úbožiakovi vyhrážal. Potom ho Harry ešte rýchlo objal a odmiestnil sa do Brlohu, čím Snapovi dožičil nádherný čas bez detí.

Akokoľvek by si želal, stráviť ho varením, stále musel dokončiť detaily ďalšieho semestra spolu s Filiusom a takéto úpravy trvali dlhšie, než by sa mu páčilo. Stretnutia zrejme len dotiahli do konca. Aj napriek tomu, Dumbledore vyzeral byť úplne spokojný, že je všetko pod kontrolou, takže Snape predpokladal, že sa nemusí veľmi obávať.

Albus a Minerva už začali ich hľadanie, viackrát vypočuli Slughorna a robili výskum. Snape sa rozhodol, že toto je správny čas – kým sa nevrátia študenti – nechať Luciusa pracovať na svojej prvej úlohe. Následne blonďáka kontaktoval a hop-šup sieťou prešiel na Malfoy Manor, aby všetko do hĺbky prediskutovali.

Keď dorazil, odľahlo mu, keď videl, že Narcissa vzala Draca na návštevu k príbuzným vo Francúzsku a Luxemburgu, takže sa nemusel obávať, že ich niekto bude počuť.

"Ako ti slúži ten domáci škriatok, Severus?" zatiahol Lucius lenivo, nalievajúc si do pohára ohnivú whisky.

"Fajn," odpovedal Snape krátko. "Vidím, že sa ti nakoniec podarilo nájsť tvoj letný habit aj bez neho."

Malfoy sa zaškľabil. "Narcissa dostala výhovorku, aby mohla ísť nakupovať. Tak – čomu vďačím za to potešenie z tvojej spoločnosti?"

"Určite si pamätáš, že som ti spomenul istú úlohu?"

Luciusov výraz sa zmenil na opatrný. "Áno…"

"Som tu, aby som ti vysvetlil, čo chcem, aby si urobil. Je to dosť jednoduché, skutočne."

Luciusov výraz sa nezmenil. "Áno?"

"Zvrhni vládu."

Lucius zažmurkal, otvoril ústa, opäť ich zatvoril a vlial do seba ohnivú whisky. "Povedal si práve –"

"Zvrhni vládu. Fudgeovu vládu, aby som bol presný. Chcem, aby ten idiot odtiaľ vypadol."

"Ale ja som ho tam pomohol dosadiť," protestoval Lucius.

Snape prikývol. "Presne tak. Takže by to malo byť pre teba o to jednoduchšie, dostať ho odtiaľ preč."

"Môžem sa opýtať prečo?" opýtal sa Lucius opatrne.

Snape sa pozrel na svoj vlastný, nedotknutý pohár. "Nemusíš poznať všetky dôvody, ale môžeš vedieť, že ohrozoval chlapca."

"Pottera?" Pri Snapovom prikývnutí si Malfoy pošúchal bradu. "A tak ho chceš odstrániť… Veľmi dobre, Severus. Vidím, že myslíš dopredu."

Snape položil svoj pohár a otočil sa ku krbu. "Radšej o tom uvažujem ako o posiľňovaní mojej moci, Lucius, ale ty to môžeš nazývať, ako len chceš. Očakávam, že Fudge bude preč počas najbližších pár mesiacov – ako to dosiahneš, je tvoja vec."

"A koho čakáš, že ho nahradí?" zavolal za ním Lucius. "Očakávaš, že aj to zariadim ja?"

"Nie," zavolal Snape ponad plece, čím za sebou zanechal veľmi zamysleného čistokrvného.

07.10.2011 16:04:41
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one