Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Na úvod, ďakujem v mene všetkých Biggi za preklad ďalšej kapitolky. V druhom rade ju venujeme len a len: ft, cim, grid a lilith3913 za ich komentáre.

Dobby a Biggi

Harry zýval celú cestu do Chrabromilskej veže po tom, čo si dal popoludňajší čaj u Hagrida. Trochu sa obával, že Hagrid by si mohol nájsť nového prváka ako náhradu za Harryho, ale bolo jasné, že obor bol Harrymu oddaný rovnako ako doteraz a jeho potešenie, keď k nemu prišiel terajší druhák, bolo priam hmatateľné, čo bolo dosť na to, aby to presvedčilo dokonca aj Harryho.

Podarilo sa mu podstrčiť tie kamenné koláčiky Tesákovi, keď sa obor nedíval, ale tri šálky presladeného čaju stačili na to, aby sa mu poriadne driemalo. A ak to zistí jeho ocko, zakáže mu puding minimálne na dva dni. Ale aj tak, vždy to bolo ukľudňujúce, stráviť nejaký čas s Hagridom, a Harry mal pocit, že sa celkom zlepšuje v hre na flautu, aj keď jeho ocko a krstní otcovia sa stále krčili, keď im ponúkol, že im niečo zahrá.

Hagrid bol rád, že jeho malý darček sa teší Harryho záujmu tak dlho a bol dokonca ešte viac potešený, keď ho požiadali, aby ho niečo naučil. Hagrid nemusel byť múdry, ale bol dosť šikovný na to, aby vedel, že väčšina školy - študenti rovnako ako aj profesori - ho považujú za blbca, takže to bolo nové a zarážajúce, keď ho Harry požiadal, aby ho naučil hrať na flautu. Keď sa dozvedel, že to celé bol nápad Severusa Snapa, jeho potešenie len vzrástlo - predstavte si to! Severus si myslel, že bude dobrým učiteľom! Hagridovo obrovské srdce si okamžite vytvorilo miesto pre Snapa hneď vedľa čestného miesta pre Dumbledora.

Pre Harryho bolo fajn, stráviť chvíľu s niekým, kto sa nezdal byť presvedčený, že jeho ocko je upír, tyran alebo že Harryho používa ako terč na precvičovanie si kliatob. Niekedy už bol z tých hrozných predstáv niektorých študentov (a dokonca aj profesorov!) celkom unavený.

Harry sa vydal jednou hradnou chodbou, odbočil smerom ku Chrabromilskej veži. Do večere už nemal veľa času a ešte ani nezačal pracovať na svojej úlohe z Čarovania.

"Harry, tu si!"

Okamžite si pripravil prútik, keď počul cudzí hlas za sebou - tie lekcie duelovania mali svoj úspech - ale hneď sa uvoľnil, keď zistil, kto ho oslovil.

"Ahoj, Luna," povedal, milo pozdraviac prváčku. Potom zažmurkal. "Erm - vieš o tom, že ti z uší visia reďkovky?"

"Oh, ďakujem!" usmiala sa, ako keby jej práve zložil kompliment. "Sú dosť originálne, však?"

"Uh, áno," súhlasil a bol rád, že to môže povedať čestne. "Tak, erm, ako sa ti páči v Bystrohlave?"

Luna mávla rukou. "Oh, je to celkom pekné, okrem tých Narglov, vieš." Pri Harryho nechápavom výraze sa na neho zahľadela zblízka, potom prehlásila tónom úplného pochopenia, "Oh. Vidím - že tebe sa radšej vyhýbajú, však?"

"Errrrrr, hej," súhlasil Harry opatrne, uvažujúc, či mal Draco dobrý nápad. "No, naozaj by som už mal bežať…"

"Oh, ešte nie, Harry. Musíš nám pomôcť."

Harry sa obzrel po zvyčajne prázdnej chodbe. "Nám?" opýtal sa neisto.

Empaticky prikývla. "Áno. Naozaj to musíme urobiť. Vieš, nikdy by som si nevybrala Bystrohlav, keby som vedela, že majú toľkých smutných duchov," povedala dôverne, nahnúc sa k Harryho uchu. "Myslím, Myrtla je také mrnčadlo, ale podľa toho, čo hovoria ostatné dievčatá, nedá sa pre ňu nič urobiť, a tak si myslím, že je o to dôležitejšie, pomôcť Sivej pani, nemyslíš?"

Harry si zahryzol do pery a čudoval sa, či Luna náhodou neužíva nejaké špeciálne elixíry. "Ja- erm - myslím že hej …" súhlasil, zistiac, že potešiť tú malú čarodejnicu bude najlepšia stratégia.

Odmenila ho žiarivým úsmevom. "Ja som vedela, že nám môžeš pomôcť!" vyhlásila šťastne. "Nakoniec, toto všetko je pre tvoje dobro, nie?"

"Naozaj?" odpovedal Harry nechápavo.

"No, myslím, že máš pravdu," súhlasila Luna, ako keby jej Harry protirečil. "Je to naozaj pre dobro nás všetkých, ale tebe to pomôže oveľa viac, nechápeš?"

"Okej," vzdal sa Harry a jednoducho Lunu nasledoval. Uvedomil si, že keby začala robiť niečo naozaj nebezpečné, mohol by ju znehybniť.

"Povedala, že je to tadiaľto," vysvetlila Luna, vedúc Harryho po hrade. "A že ty budeš schopný pomôcť mi ho rozoznať."

"Uh, čože?" opýtal sa Harry.

"Naozaj ma mrzí, čo sa jej stalo, teba nie?" pokračovala Luna, ako keby Harry nič nepovedal. "Myslím, niesť všetku tú vinu tak dlho a potom ísť ďalej a dôverovať práve tej nesprávnej osobe? No, nečudo, že je taká nešťastná. A úbohý barón," vzdychla. "Myslím, že čarodejníci sú často trochu posadnutí, nemyslíš? Myslím, 'Romeo a Julia' mohla byť skvelá literatúra, ale také veci sú v reálnom živote prehnané."

"Uh huh." Harry sa usmial a prikývol, úprimne si želajúc, aby s nimi išiel ešte niekto.

"Nakoniec, život ide ďalej, nie? Teda pokiaľ nie si mŕtvy, myslím," ujasnila a usmiala sa. "Ty nad tým tak nepremýšľaš?"

Harry sa už ani neobťažoval pochopiť, o čom hovorí. Len sa usmial a znovu prikývol.

"Tak isto som nad tým premýšľala aj ja, po tom čo zahynula moja mama," súhlasila Luna a Harryho pozornosť sa okamžite vyostrila.

"Tvoja mama je mŕtva? Ja - ja myslím, prepáč. Nevedel som to."

Luna len prikývla a kráčala ďalej, a úsmev z jej tváre nezmizol. "Oh, nebola to tak známa smrť, ako u tvojich rodičov, Harry. Nečakala by som od teba, že by si to mal vedieť. Ale aj tak to bolo veľmi smutné."

"Erm, som si istý, že áno," povedal Harry nemotorne. "Bolo to dávno?"

"Niekedy sa zdá, že áno, a niekedy mám pocit, že to bolo iba včera. Viem, že ju jedného dňa znovu uvidím, ale často si želám, aby som sa s ňou mohla porozprávať. Môj otec je tak trochu viac zameraný na svoje noviny, vieš." Vzdychla. "Ja nie som tak zaujímavá, ako kreslenie snorkacka."

"Ja si myslím, že si veľmi zaujímavá," povedal Harry rozhodne a úplne úprimne. Šialená, to áno, ale skutočne zaujímavá.

Rozžiarila sa. "Aké milé, že to hovoríš!"

Harry sa na ňu usmial.

"Ah, už sme tu!" Ale Luna to okamžite poprela, keď sa otočila a pochodovala naspäť po chodbe, ktorou práve prišli.

Harry stál na mieste a sledoval ju, ale keď len pokračovala v prechádzaní sa hore dolu, nakoniec prehovoril: "Ummmm, Luna? Stratili sme sa?"

Zažmurkala na neho. "Oh, nie, Harry. My sme sa nestratili. My sme to našli." A pokojne prešla cez dvere, ktoré tam ešte pred chvíľou vôbec neboli.

Harry otvoril ústa dokorán a vyrazil za ňou. "Luna, počkaj! Môže to byť nebezpečné!" zvolal, mysliac na to, ako sa dvere do Komnaty magicky objavili a čo tam riaditeľ s Hagridom našli.

Dobehol ju v obrovskej miestnosti, naplnenej všeliakými možnými čudnými vecami. "No?" pozrela na neho s očakávaním. "Kde to je?"

"Čo?" opýtal sa nechápavo, hľadiac okolo seba. "Čo myslíš? To ty si ma sem priviedla."

"Áno," povedala trpezlivo, "ale ty si ten, kto má kľúč. Ona povedala - oh! Narglovia!"

Harry nadskočil a obzeral sa okolo, ale Narglovia zostali i naďalej neviditeľní.

Luna vyrazila vpred a odtlačila nabok niekoľko vecí, aby zodvihla starý diadém. "Tu je to! Vidíš, ako sa mu Narglovia vyhýbajú?" Podržala ho pred ním. "Mám pravdu, však?"

Harry od nej vzal korunku, čudoval sa nad jej krásou a divným teplom. Zažmurkal, zrazu sa mu trochu zatočila hlava, ale ten pocit hneď prestal a on sa cítil múdry a mocný. "Samozrejme, toto je ono," zasmial sa, čudujúc sa, prečo bol predtým taký zmätený. Spokojne si položil diadém na hlavu a cítil sa ešte viac istý sám sebou.

Zaplavil ho pocit úplnej istoty a povýšenecky sa pozrel na blonďatú čarodejnicu po jeho boku. "Už ťa viac nebudem potrebovať," povedal jej. "Teraz sa o to postarám sám."

Luna sa zamračila. "Nie som si istá, že je to dobrý nápad, Harry," povedala pomaly.

Odvrátil sa od nej, skúmajúc ďalšie predmety v miestnosti. Bola tam šanca, že by tam mohli byť ďalšie užitočné veci a nikto by nikdy nezistil, že si ich vzal…

"Harry!" neústupné ťahanie za jeho rukáv ho rozčuľovalo. "Myslím, že by bolo najlepšie, keby si si ho dal dolu a nechal ma držať ho."

Striasol zo seba tú na nervy lezúcu dievčinu. "Nechať teba držať ho? Prečo by som to robil?" odfrkol si. Tá malá hlupáčka si myslela, že sa vzdá svojej koruny? Ani za nič!

"Musíme to vziať k profesorovi Snapeovi," povedala pevne. "A ja by som to dovtedy rada držala, prosím."

"Bež preč, dievča," vyprskol. "Toto už viac nie je tvoja starosť." Otočil sa späť k hromade vecí. Prevziať kontrolu nad hradom by bolo jednoduché, keby našiel…

"Harry!" znovu ho schmatla za rukáv a jeho trpezlivosť vypršala. Hodil sa na ňu, chcel ju zadržať len tak dlho, aby na tú úbožiačku mohol použiť Obliviate.

Na jeho prekvapenie jeho päsť preletela vzduchom, keď sa Luna zohla, potom ho prekvapujúco silno udrela do brucha.

Zrazu Harryho plány zmocniť sa hradu nahradila urgentná potreba nadýchnuť sa. Zťažka si sadol, držal sa za brucho a snažil sa nadýchnuť. Diadém, zhodený silou jeho dopadu, mu spadol z hlavy.

Matne Harry videl Lunu, ako použila odložené vrecko, aby zodvihla tiaru, potom sa posadila vedľa neho, potľapkala ho upokojujúco po pleci, kým on sa dusil a lapal po dychu.

"Úbohý Harry. Veľmi ťa to bolí?" opýtala sa sympatizujúco. "Len sa uvoľni. O chvíľu ti bude lepšie."

Už to bolo dosť dávno, čo Dudley, alebo Piers takto udreli Harryho naposledy a trvalo to niekoľko minút, kým sa spamätal. Luna mu pomohla postaviť sa na nohy, keď znovu zakňučal nad bolesťou jeho zadku. Tá kamenná podlaha bola tvrdá!

Aj keď sa škľabil od bolesti, vedel, že si to zaslúžil. Čo si myslel? Pokúšal sa udrieť dievča? A ešte k tomu mladšie dievča! A dokonca na ňu plánoval použiť Obliviate! Harry nevedel, čo to do neho vošlo.

"Úbohý Harry," povedala Luna opäť a v očiach mala obavy. "Mala som vedieť, čo sa mi snažili Narglovia povedať. Veľmi ma to mrzí."

Harry neveriaco pokrútil hlavou. Ona sa ospravedlňovala jemu? " To je OK," podarilo sa mu vydýchnuť. "Moja vina."

"Nie, to naozaj nebola, aj keď som mohla byť trochu presnejšia s tou výstrahou," Luna tľoskla jazykom. Prehodila si jeho ruku cez rameno a držiac vrecko s diadémom v druhej ruke pomohla Harrymu von z miestnosti.

Keď došli do žalárov, Harry bol schopný kráčať sám, aj keď bol ešte stále ubolený. Profesor Snape odpovedal na Lunino zaklopanie a bol zarazený, keď zbadal na svojom prahu tú usmiatu excentrickú malú Bystrohlavčanku, kým jeho chránenec sa celý bledý kolísal po jej boku.

"Okamžite poďte dnu," prikázal a oboch ich vtiahol do obývačky. Ostro sa pozrel na Harryho a potom použil rýchle diagnostické kúzlo. "Čo sa tu stalo?" požadoval. "Máš modriny na bruchu a na - "

"Viem, viem!" prerušil ho Harry celý červený v tvári. Jednou rukou si masíroval brucho a druhou si jemne prechádzal po zadku. "Prosím, mohol by som dostať Hojivý elixír, ocko?"

Snape sa zamračil, ale privolal elixír a sledoval, ako ho chlapec vypil.

"Fuj!" Harry vystrúhal grimasu pri tej príchuti starých ponožiek, ale potom si uvoľnene vydýchol, keď bolesť zmizla a ostalo len príjemné teplo. "Ďakujem, ocko."

"Očakávam vysvetlenie, pán Potter," povedal Snape prísne, ignorujúc - nateraz - usmiatu prváčku.

"Ah…" Harry zrazu zistil, že priznať sa, že ho zbila Luna Lovegoodová nielen že bude trápne, ale keď odhalí, že to urobila v sebaobrane, nebol si istý, či jeho zadok nebude o chvíľu opäť páliť znovu. Alebo ešte horšie, dostane zákaz hrať v blížiacom sa metlobalovom zápase.

"Áno?"

"Obávam sa, že som ho udrela," navrhla Luna jasne.

Snape zažmurkal, hľadiac z Harryho na Lunu a späť. "Prosím?."

"Po tom, čo som sa ju najprv pokúsil udrieť ja," priznal Harry.

"Harry James Potter!" začal Snape naštvane.

"Oh, nebol to naozaj Harry, profesor," prerušila ho Luna. "No, nie iba Harry."

Snape vyzeral ešte zlostnejšie. "A kto ďalší tam bol ešte? Pán Weasley? Pán Malfoy? Odkedy je útok na prváčku akceptovateľným správaním, pán Potter?"

"Oh, nie, profesor. Boli sme tam sami. No, okrem Narglov, samozrejme."

Ako obvykle, Lunino vysvetlenie vôbec nepomohlo. Snape pozrel na Harryho, ktorý len nechápavo roztiahol ruky. On sám nechápal, čo sa vlastne stalo.

"Ujasnime si to," skúsil Snape znovu. "Vy a pán Potter ste boli -"

"Áno, myslím, že tak to bude najlepšie," súhlasila Luna. "Neviem, prečo sa to niektorým ľuďom zdá zavádzajúce, ale je to naozaj jednoduché. Sivá pani mi povedala, kde to mám hľadať a povedala, že mi Harry môže pomôcť. Nechápala som, že tým myslí to, že kvôli Narglom, viete, tak som to Harrymu podala, nevedela som, že to je veľmi zlý nápad. Pretože on je poznačený rovnakým spôsobom, viete? Takže jeho to mohlo ovplyvniť oveľa silnejšie."

Snape a Harry na ňu zažmurkali. "O čom sa to rozprávame, slečna Lovegoodová?" podarilo sa Snapovi opýtať.

"Toto!" hrdo zodvihla vrecko a potom ostro pozrela na Snapa. "Oh. Vidím, že Narglovia sa vyhýbajú aj vám." Odtiahla vrecko. "Možno bude lepšie, ak to dám niekomu, kto nie je poznačený."

Snapovi sa podarilo nepadnúť od šoku na zadok, ale nemal k tomu ďaleko. Ako vedela, že je poznačený? Áno, vždy kolovali klebety o tom, že je Smrťožrút, a jemu vyhovovalo, že tomu tie malé potvory verili, že je schopný mučiť a trápiť, ale nikto nikdy nepovedal nič nahlas a nehovoril o jeho Znamení s takou istotou, a už vôbec nie priamo pred ním.

"Ja - prosím?" požadoval tak hrozivo, ako sa mu to v tej chvíli len podarilo.

"No, to je to, čo máte vy traja spoločné," povedala Luna držiad vrecko. "Narglovia. Vyhýbajú sa vám aj Harrymu rovnako, ako sa vyhýbajú tomuto. Takže máte všetci traja niečo spoločné, a preto to malo väčšiu moc nad Harrym, než nado mnou. Nevidíte, profesor? Je to naozaj veľmi jednoduché," zopakovala trochu káravo.

Snape vôbec nechápal, o čom to dieťa tára, ale zdalo sa, že v tom vrecku má niečo, čo odpovedalo rovnako na Harryho, ako aj na neho. Neprítomne si pošúchal ľavé predlaktie. Bolo neodškriepiteľné, že oni dvaja mali najbližšie spojenie s Temným pánom spomedzi všetkých na Rokforte… možno že na toto sa snaží poukázať? Nakoniec, zdalo sa, že ten drobec navrhuje, že Harryho necharakteristicky násilné správanie je spojené s objektom v tom vrecku a násilie a Voldemort išli ruka v ruke. Radšej nič neriskovať.

"A komu spomedzi profesorov by ste to vrecko mohli odovzdať?" opýtal sa.

"No," povedala Luna zamyslene, "Predpokladám, že by to mal byť niekto, koho Narglovia majú naozaj radi. Nedáva to zmysel?"

Snape si vymenil pohľad s Harrym.

"Ja sa jednoducho usmejem a prikývnem," navrhol Harry šeptom.

"To sa zdá… správne," odpovedal Snape opatrne.

"No, samozrejme, že naozaj zbožňujú profesora Dumbledora, ale -"

"Počkajte tu." Snape pristúpil ku krbu a o chvíľku z neho vystúpili profesor Dumbledore a profesorka McGonagallová.

"No, ahoj, slečna Lovegoodová. Aké máte krásne náušnice," žmurkol na ňu profesor Dumbledore.

"Och, ďakujem, profesor!" povedala Luna šťastne. "Nevedela som, že ste nablízku."

"Len tadiaľto prechádzame," povedala McGonagallová rýchlo. "Profesor Dumbledore potrebuje oddych, viete."

Luna sa na nich usmiala. "Oh, áno, ale Sivá pani povedala, že ak vám to dám, tak vy a profesor Dumbledore už nebudete mať toľko roboty. Takže toto mu naozaj pomôže získať oddych, nemyslíte?"

"A čo presne to je, moja drahá?" opýtal sa Dumbledore jemne, ukazujúc na vrecko.

Luna mu ho okamžite podala. "Sivá pani povedala, že vy viete, čo s tým treba urobiť."

McGonagallová a Snape zadržali dych, keď Dumbledore opatrne vytiahol z vrecka diadém Roweny Bystrohlavovej.

"Opatrne!" Dumbledore varovne zodvihol ruku, keď sa po ňom chceli ostatní načiahnuť. "Toto je viac, než sa zdá," povedal ostatným dospelým významne a vložil ho späť do vrecka.

Luna prikývla. "Duchovia ku mne hovoria," povedala jednoducho. "Všetci. A Sivá pani bola taká smutná, keď zistila, čo robíte, lebo povedala, že vám jeden unikne. Tak mi povedala všetko o tomto, a ako ho nakoniec po všetkých tých rokoch zverila niekomu, len aby ho ten vzal a využil na niečo hrozné. Chcela, aby som sa postarala o to, že sa dostane ku vám skôr, než sa vráti a dostane ho, tak ako plánuje."

"Ďakujem vám, slečna Lovegoodová," povedal Dumbledore milo. "Toto je naozaj veľmi, veľmi dôležité. Odovzdáte Sivej pani moje najvrúcnejšie poďakovanie?" Luna šťastne prikývla. "A myslím, že 50 bodov pre Bystrohlav je v poriadku," žmurkol. "A pre Chrabromil -"

Harry rýchlo pokrútil hlavou. "Ja som vlastne neurobil vôbec nič, profesor. To všetko Luna sama," vysvetlil. Necítil by sa dobre, keby prijal odmenu, keď ani nevedel, čo sa stalo - a stále to nechápal, ani najmenej.

"Vy dvaja by ste sa mali ísť umyť a pripraviť sa na večeru," prikázal Snape, čím chcel zabrániť Harryho zvedavým otázkam. Využitím výhody Harryho zmätenia vyvolaného Lovegoodovou, mohol by sa úplne vyhnúť vysvetľovaniu. "A o tomto nehovorte vôbec nikomu… hmotnému," prikázal. "Toto je prácou vyučujúcich."

"Áno, profesor!" povedala Luna šťastne a zobrala Harryho za rameno a neúnavne ho odtiahla von z bytu.

Dumbledore si vymenil pohľady so Snapom a McGonagallovou. "Máme skutočne šťastie, že nám pomáhajú aj rokfortskí duchovia," povedal vážne. "Nečakal by som, že Tomovi sa podarí nájsť ten diadém."

"No, keď zničíme tento, bude o 3 horcruxy menej," poukázala Minerva. "Denník, prsteň a diadém. A ešte máme stopu k Slizolinovmu medailónu. Určite ich nemohol urobiť oveľa viac?"

"Dúfajme, že nie," vzdychol Dumbledore. "Ďakujem ti, môj chlapče. Minerva a ja sa pôjdeme zbaviť tohto, potom budeme pokračovať v hľadaní."

Snape prikývol a obaja odišli. Tri horcruxy! Niet divu, že Temný Pán bol šialený.

05.02.2013 11:02:17
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one