Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Pokračovanie prekladu z dielne Biggi. Venujeme ho: grid, katie11, Lily, silvinke, gleti, cim, ft, lilith3913 a Nade. Užite si so mnou môj narodeninový deň a nádherné pokračovanie pomaly končiacej poviedky. Ďakujem za všetkých Biggi za preklad.

Dobby

Snapovi veľmi odľahlo, keď sa Harry nikdy viac na diadém nepýtal. Zdalo sa, že chlapec celé to dobrodružstvo považuje za niečo spojené s alternatívnou realitou, ktorú poznala len Luna a rozhodol sa, že pokusy o pochopenie tej záležitosti by mali negatívny vplyv na jeho zdravý rozum. Navyše, nechcel spomínať na to, že ho jedným úderom zrazilo k zemi dievča, takže sa na to celé snažil zabudnúť.

Okrem toho, bolo tu veľa iných vecí, ktoré napĺňali jeho voľný čas. Okrem vyučovania a doučovania, Tichošľap pokračoval v jeho doučovaní, aby sa z neho raz mohol stať animágus a stále sa venoval duelom s profesorom Flitwickom. On a jeho kamaráti zvyčajne trávili aspoň jeden večer v týždni v žalároch a pomáhali jeho ockovi s prípravou prísad elixírov, a Hermione sa podarilo presvedčiť majstra elixírov, aby ju začal učiť prípravu protivlkolačieho elixíru. Ron a Harry boli tento rok spolu v metlobalovom družstve, a zistili, že majú dosť času na to, aby sa o hre mohli rozprávať, lebo – nie ako vlani – teraz sa nemuseli vyhýbať žartíkom od Freda a Georga.

Po tom čo zistili, že zástupca riaditeľa Snape nebude tolerovať ich obvyklé vyvádzanie, dvojičky uzavreli dohodu , že oni nebudú robiť žiadne žartíky aby zahnali nudu, ak im profesor pomôže s ich nápadmi na elixíry. Keďže skúšanie ich vynálezov na mladších spolužiakoch by bolo porušením dohody – a podľa profesora by im to zaručilo, že dostanú bitku varechou od ich mamy priamo v Chrabromilskej klubovni – museli si pohľadať prácu na čiastočný úväzok, aby si mohli dovoliť zaplatiť dobrovoľníkov na testovanie.

Profesor Snape s Arthurovým a Mollyiným dovolením, zabezpečil dvojčatám brigádu po vyučovaní u Zonka a obaja boli fascinovaní ekonomikou vlastníctva malého obchodíku. Zistili, že Percy je nápomocný zdroj informácií a Ron sa tešil, že ho dvojčatá ignorujú, asi po prvý raz v celej histórií.

Jednoducho povedané, školský rok pokračoval s takmer nepoznaným pokojom a Snape sa cítil dosť namyslene. Ten pocit sa vyparil, keď sa McGonagallová a Dumbledore vrátili z ich poslednej výpravy za horcruxmi.

Obaja mali na tvárach porazenecký výraz, keď si sadali za stôl spolu so Snapom, Sproutovou, Pomfreyovou a Flitwickom. V tú noc bol spln, takže Lupin a Black boli zaneprázdnení niečím iným.

"Podaril sa vám nejaký pokrok?" opýtala sa Poppy s nádejou.

Albus vzdychol. "Nie taký, v aký sme dúfali. Boli sme schopní potvrdiť, že Tom v istom čase získal medailón, ktorý patril Salazarovi Slizolinovi, a zdalo sa pravdepodobné, že by ho použil na vytvorenie horcruxu. Vystopovali sme ten medailón až do jeho skríše v prímorskej jaskyni, ktorú Tom ochránil viacerými zaklínadlami. Mnohé z nich boli dosť rutinné – protipremiestňovacie kúzla, neviditeľné veslárske člny a podobne – ale niektoré boli dosť...vynaliezavé."

Snape sa striasol pri pomyslení na to, čo "vynaliezavé" môže znamenať pre Temného Pána.

Minerva pokračovala v rozprávaní. "Bola tam misa so zeleným, žiariacim elixírom – nie, Severus, neviem, čo presne to bolo," dodala, keď videla, ako sa mladý muž nahol vpred s náhlym záujmom. "Ale vyzeralo to naozaj nechutne a vďaka tomu, kto ho vynašiel, som nemala chuť zisťovať viac. Bolo jasné, že na vyprázdnenie nádoby a odkrytie medailónu je potrebné ten elixír vypiť." Ostatní zhrozene zalapali po dychu. "Ako obvykle," Minerva pokračovala dosť štipľavo, "Albus sa chcel zahrať na mučeníka a obetovať sa, ale samozrejme, to bolo zbytočné."

Albus žmurkol na prísnu čarodejnicu. "Nie každý je taký múdry a vynaliezavý ako ty, moja drahá," odpovedal jemne. "Nemusíš sa na mňa hnevať za to, že som taký priemerný."

Počúvajúci vytreštili oči. Albus Dumbledore priemerný? Čo pre pána Minerva vymyslela?

"Notak, netvár sa tak záhadne, Minerva!" vyhŕkla Sproutová. "Povedz nám, čo si urobila!"

Minerva poriadne zružovela. "To nebolo nič," protestovala.

Albus sa zachechtal. "Táto múdra, vynaliezavá a talentovaná čarodejnica okamžite transfigurovala niekoľkých chrobákov na slony a prinútila ich chobotmi vysať ten elixír a premiestniť ho do ďalšej nádoby, ktorú Minerva tiež premenila. To, zdá sa uspokojilo požiadávky zaklínadla- teda že elixír bol vypitý, aj keď to tie potvory neurobili, nakoniec bol elixír strávený."

Minerva nedbalo mávla rukou nad užasnutými pohľadmi ostatných. "Najťašie bolo použiť Imperius na slony, aby vypili ten elixír a to urobil Albus. A aj keby museli ten elixír naozaj vypiť, bolo by jednoduché transfigurovať toľko nových slonov, koľko by bolo treba. Veď v jaskyni bolo veľa hmyzu.."

"Páni moji!" Poppy ohromene zízala na svoju dávnu priateľku. "To bolo veľmi, veľmi múdre, Minerva!"

"Keď sme už zvládli toto, bolo jednoduché vytiahnuť medailón z dna tej misy," vysvetlil Dumbledore.

"Nanešťastie, keď už sme mali ten medailón a opustili sme jaskyňu, zistili sme, že sme sa nedostali ďalej. Niekto iný nás predbehol," vzdychla Minerva. Zodvihla medailón a ukázala im skrytý odkaz: " 'Temnému Pánovi' " prečítala nahlas, " 'Viem, že zomriem oveľa skôr, než ty toto prečítaš, ale chcem, aby si vedel, že som to bol ja, kto objavil tvoje tajomstvo. Ukradol som skutočný horcrux a pokúsim sa ho zničiť hneď, ako to pôjde. Čelím smrti a dúfam, že keď prídeš na rad ty, budeš znovu smrteľný. - R.A.B.' Takže vidíte, po všetkom tom trápení, tento medailón je falošný a my netušíme, kde by mohol byť ten skutočný."

"Možno bol naozaj zničený?" navrhla Poppy s nádejou.

"Možno," súhlasil Albus jemne. "Ale bez dôkazu o jeho zničení zostávame zraniteľní. Podľa toho čo vieme, sa moho stať, že Voldemort bol schopný získať originál a nechať tento ako návnadu. Pri všetkej skromnosti, tie zaklínadlá v jaskyni by sa zdali fatálne pre menej mocných či menej skúsených čarodejníkov než Minerva, či ja."

"Oh, nie." zafňukala Sproutová.

"Aký je náš ďalší krok?" opýtal sa Flitwick.

Dumbledore roztiahol ruky. "Skončili sme na mŕtvom bode. Minerva a ja sme hľadali na každom mieste, ktoré nás napadlo, bez úspechu. Dúfali sme, že niekto z vás by mohol mať nový nápad."

Nastalo úplné ticho, keď čarodejníci a čarodejnice premýšľali. Bolo ticho niekoľko ďalších minút, kým nakoniec neprehovorila Minerva. "Oh, Albus, mám pocit, že som ti vôbec nepomohla. Možno by bolo bývalo lepšie, keby si vzal so sebou Severusa. Možno on by mal viac nápadov, kde hľadať, alebo by si bol všimol niečo, čo mne uniklo," povedala frustrovane.

Albus ju chytil za ruku. "Minerva, moja drahá, nechcem znevažovať Severusa, ani nikoho iného pri tomto stole, keď poviem, že neexistuje nikto, komu by som veril viac, než tebe. Už si mi zachránila život minimálne dvakrát a neviem o nikom, koho by som mal pri tejto misii po svojom boku radšej, než teba."

McGonagallová sa usmiala. "To je veľmi milé, ale nemôžem prestať myslieť –" zrazu zmĺkla a jej tvárou sa prehnal smútok.

"Minerva?" povedal Dumbledore opatrne.

"Možno že to je ono, Albus. Boli sme tak zameraní na Toma Riddla, zabudli sme, že aj on mal spojencov a priateľov. Možno, že sa zveril niekomu z nich s horcruxom?"

Dumbledore pomaly prikývol, ťahajúc sa za bradu. "Tom bol vždy neuveriteľne charizmatický – ako sme videli pri jeho úspechu so Sivou pani," súhlasil. "Jeho nasledovníci by pre neho určite urobili čokoľvek. Severus," otočil sa k učiteľovi elixírov, "podľa teba, komu Tom dôveroval viac, než komukoľvek inému?"

Snape nezaváhal. "Bellatrix Blacková LeStrangeová bola najlojálnejším a najobľúbenejším stúpencom Temného Pána."

"Ale ona bola dlhé roky v Azkabane," poznamenala Sprout.

"Áno, ale nie skôr, než Veď-Viete-Kto zmizol," poukázal Flitwick. "Mohol jej zveriť horcrux skôr, ako ju uväznili."

"Ale všetok jej majetok je preč," povedala Poppy. "Nemôže ho mať so sebou v Azkabane."

"Nie, ale som si istý, že má stále účet v Gringott banke," povedal Flitwick. "Neskryla by taký poklad práve tam? Ak by jej Veď-Viete-Kto povedal, že ho má ochrániť pred akýmkoľvek nebezpečenstvom?"

"Takže čo z toho vyplýva?" opýtala sa Sproutová. "Určite neuvažujete nad tým, že by ste sa vlámali do Gringott banky!"

Učitelia sa všetci usmiali nad absurditou toho nápadu. "Nie, nie, moja drahá Pomona," povedal Dumbledore, utierajúc si slzy smiechu z kútikov očí. "Neviem si predstaviť, že by práve toto bolo nutné. Myslím, že by sme mali začať tým, že sa porozprávame s Billom Weasleym. Jeho poznatky o raráškoch by nám mohli pomôcť získať náhľad, aby sme vedeli, ako pokračovať čo najlepšie.

"Ale medzi tým, myslím, že máme radostné správy, ktoré by sme mali osláviť!" žmurkol na Snapa, ktorý na neho zazrel čisto z princípu.

"No tak, môj chlapče," nástojil Dumbledore. "Nepovieš to ostatným?"

Snape zavrčal. "Povedal som ti to len preto, že ako hlava Wizengamotu, ty si to musel schváliť. Celkom iste som nemal v úmysle zalarmovať celý čarodejnícky svet."

"Ale, ale. Dobré zvesti by sa mali vždy rozšíriť," karhal ho Albus.

"Oh, pre Merlina, o čo ide?" požadovala Poppy tvrdo.

Snape odvrátil pohľad a niečo zamrmlal.

"Čože?"

Zamrmlal znovu a nakoniec Dumbledore, s nahnevaným pohľadom na mladšieho muža, prehovoril. "Severus formálne adoptoval Harryho."

Nasledovali hlasné nádychy a výkriky gratulácií, ktoré viedli iba k tomu, že sa Snape musel od zahanbenia vrtieť ešte viac. Po pravde však, nechcel o tom nikomu povedať, lebo bol presvedčený, že každý bude kričať od hrôzy, nie od radosti a okamžite sa budú snažiť tomu zabrániť.

"Prečo si to nikomu nepovedal?" hrešil ho Flitwick šťastne, natiahnuc sa, aby mrzutého profesora potľapkal po pleci. "Toto chce oslavu!"

Sproutová sentimentálne fňukala do vreckovky. "Oh, toto je tak šťastný deň! Ako si si to mohol nechávať pre seba? Musím ísť do skleníka a nájsť zopár kvetov, čo sa k tejto príležitosti hodia!"

K Snapovmu prekvapeniu sa Poppy nahla k nemu a pobozkala ho na líce. "Chápem, že chceš, aby to zostalo v tajnosti, Severus, ale ako sa ti len podarilo zabrániť Harrymu, aby tie novinky vykrikoval z astronomickej veže?"

"Erm, no, vlastne som mu to ešte nepovedal – " začal Snape nepohodlne.

"Nie? Ale Filius má pravdu: musíme túto udalosť osláviť poriadnou párty!" vyhlásil Albus. "Môžeme pozvať Weasleyovcov a –"

"Pochybujem, že taká extravagancia –" pokúsil sa Snape znovu, ale bolo jasné, že ho nikto nepočúva a ostatní profesori vzrušene plánovali veľkú párty v najbližších dňoch – aby dali Remusovi šancu zotaviť sa po splne.

Len Minerva sa odtiahla od vzrušenia a prišla si sadnúť vedľa Snapa. "Ty si skutočne dobrý muž, Severus," povedala potichu. "Harry má veľké šťastie."

Vzdychol a odvrátil pohľad, nechcel ukázať, ako veľmi ho jej slová potešili.

"Ale," začala a ostro sa na ňu pozrel. Ah áno, vždy je tu nejaké ALE, všakže? "Ale musíš to Harrymu oznámiť v súkromí, pred tou oslavou. Takéto veci nie sú tými, ktoré sa ľuďia dozvedajú pred zástupmi divákov."

Snape netrpezlivo prikývol. To si naozaj myslela, že si to sám neuvedomil? Čo ak bude ten chlapec nariekať od protestu? Alebo znechutenia?

Len to, že Harry akceptoval to, že Snape sa stal jeho opatrovníkom a dokonca sa rozhodol volať ho nejakým smiešnym titulom, neznamenalo, že uvíta fakt, že Majster elixírov legálne prevzal úlohu jeho otca. Bolo dosť možné, že toto bude považovať za nejakú formu podvodu k Jamesovi.

Nie že by Snapa takýto výbuch rozhodil. Vedel, že na to, aby Harryho dobre ochránil, potreboval mať nad ním úplnú kontrolu a adopcia bola jediným spôsobom, ako ju získať. Harrymu sa to nemuselo páčiť, ale to by nebolo zlé. Snape nechcel riskovať šancu, že Dumbledore by jedného dňa namietal proti jeho zaobchádzaniu s chlapcom, alebo že by Sirius oľutoval svoje rozhodnutie nežiadať opatrovníctvo. Nie, potreboval formálnu adopciu, aby sa uistil, že toto bude finálne slovo pre nasledujúcich päť rokov chlapcovho života.

Bol dosť ohromený tým, že to išlo tak hladko a v tichosti. Predpokladal, že za to vďačí novému ministrovi a Dumbledorovi, nie že by jeho prípravné práce v hľadaní podpory u Weasleyovcov, nespomínajúc Blacka s Lupinom, neboli dobrým nápadom.

Dokonca išiel k Dursleyovcom, aby získal ich podpisy, čím sa formálne vzdali všetkých väzieb k chlapcovi. To vlastne bola poriadna zábava. Nevedel, aký vynaliezavý môže byť dementný domáci škriatok a potreboval viacero Upokojujúcich elixírov, aby dostal Vernona a Petuniu k tomu, aby boli schopní udržať v rukách pero a poriadne sa podpísať.

Ale aj tak, to že mal potrebnú podporu ho celkom nepresvedčilo o tom, že žiadosť bude úspešná. Koniec koncov, dovoliť, aby bol Chlapec, ktorý prežil adoptovaný bývalým Smrťožrútom? Skeeterová by za taký článok získala ocenenie!

A stále bolo v novinách ticho, aj keď vedel, že reportéri musia mať na ministerstve svoje zdroje. Nechcel však pozerať darovanému koňovi na zuby, ale už plánoval využiť výhodu nečakaných správ k informovaniu Harryho.

"Poviem mu to. Zajtra," súhlasil krátko a McGonagallová prikývla na súhlas.

"Dobre. A mal by si si obliecť starý habit, keď to urobíš," uškrnula sa a vstala.

Snape za ňou zazeral. Takže tá stará čarodejnica očakávala, že Harry bude kričať a hádzať veci, však? Ako keby nepoznal dosť ochranných kúziel, aby sa ochránil!

Nasledujúci večer si pre každý prípad obliekol starý habit a zabezpečil, aby nič cenné, a ani nič ťažké nebolo v dosahu, keď si zavolal chlapca do svojich izieb.

"Ahoj, oci!" pozdravil Harry svojho opatrovníka s jeho zvyčajnou dobrou náladou. Nebol si istý, prečo ho ten muž zavolal, ale bol si nie bezdôvodne istý, že nie je v problémoch. Nebolo možné, aby niekto zistil, že to boli Draco, Ron, a on, kto boli v tú noc v kuchyni. Domáci škriatkovia im odprisahali, že to neprezradia a mohol to byť ktokoľvek, kto dal opatrne asi tucet čučoriedkových koláčikov na sedadlá v Bifľomorskej spoločenskej miestnosti a potom ich skryl zneviditeľňujúcim kúzlom.

Len to, že profesor Flitwick ho to kúzlo nedávno naučil nedokazovalo nič, mnohé staršie deti to kúzlo už poznali. A skutočne, ak Bifľoši chceli pobehovať po škole a hlásiť, aká je to skvelá fakulta, kto by si s nimi nezačal, veď si priam žiadali, aby schytali nejaký žartík, nie? Nehovoriac o tom, že keď si nedali záležať na tom, aby ich heslo zostalo tajné, potom to bolo priam to isté, ako pozvánka pre ne-Bifľomorčanov na návštevu… alebo tak to aspoň zdôvodnil Draco.

Harry si bol úplne istý, že nikto neobviní Draca a Rona z toho, že urobili niečo spolu, a boli opatrní, aby si vybrali noc, kedy dvojčatá boli na ošetrovni po tom, čo ich posledný elixír nečakane vybuchol a ich nosy sa ohavne zväčšili. Možno ešte dôležitejšie bolo to, že to bolo v čase, keď boli Hermiona a Neville zaneprázdnení učením sa na písomku z Herbológie. Hermiona a Neville by nemohli byť obvinení, i keď dvojčatá áno, ale tie tiež nemohli ten žartík vykonať, no mohli niečo upustiť náhodou. Harry pochyboval, že dokonca Hermiona by mohla žalovať, ale ako poukázal Draco, ani on nechcel, aby ich tá malá čarodejnica hrešila až do konca školského roka.

Ale aj keby jeho ocko niečo zistil, vďaka nejakej záhadnej rodičovskej mágii, Harry si myslel, že to stojí za to, vidieť Bifľošov pobehovať po škole s fialovými fľakmi na zadkoch. Doteraz tichá fakulta prebudila svoj hnev a oznámila, že ak chytia vinníka, pomstia sa. Teraz sa Harry a jeho priatelia pokúšali vymyslieť spôsob, ako presvedčiť Bifľošov o tom, že to boli Bystré hlavy. Potom by sa mohli posadiť a sledovať, ako lietajú iskry!

"Posaď sa, Potter," prikázal jeho ocko a znel neobvykle prísne. "Musím s tebou... hovoriť o niečom... vážnom."

Harry si zahryzol do pery. Uh oh. Toto neznelo dobre. Mal by sa priznať, aby očistil tých dvoch? Alebo urobil niečo iné, že sa jeho ocko na neho pozeral takýmto spôsobom?

"To čo ti musím povedať by sa ti mohlo zdať nepríjemné," pokračoval Snape, cítiac sa neskutočne trápne. Ako mu mal povedať, že jednostranne zaujal miesto chlapcových rodičov? Nebolo to tak, že by trval na tom, aby chlapec zmenil svoje priezvisko, pre Merlina, ale adopcia technicky znamenala výmenu jedného rodiča za iného. Snape by sa nečudoval, keby sa tu zjavil duch Jamesa Pottera a udrel ho do nosa. Vážená Komora pre výskum Zeme, ak zaznamenáte nové zakolísanie v obežnej dráhe Zeme, navrhujem, aby ste začali skúmať v istom hrobe v Godrickovej úžľabine. Jeho obyvateľ by sa mohol v hrobe obracať takou rýchlosťou, že by to mohlo mať dopad na pohyb planéty...

"Č- čo sa deje, ocko?" Teraz už začínal byť Harry nervózny. Aj keby sa dozvedeli o jeho účasti na žartíku, naozaj nečakal nič horšie než trest po škole alebo esej – a možno verejné ospravedlnenie sa Bifľošom. Veď koniec koncov, škriatkovia by mali byť schopní vyčistiť tie škvrny z ich habitov a kým tí traja boli vonku po večierke, technicky to, že boli vonku o tretej hodine ráno nebolo moc odlišné od skorého ranného vstávania.

Chlapci si naozaj nerobili starosti s tým, že by ich chytili – profesorka Sproutová bola naozaj veľmi milá a ak by ju naozaj dosť prosili, zrejme by súhlasila s tým, žeich potrestá sama, než aby ich odovzdala profesorovi Lupinovi či Snapovi. A trest po škole v skleníku nie je až taký strašný. Ale teraz, ten výraz na tvári jeho ocka mu vravel, že katastrofálne podcenil situáciu. Prečo iné by bol tak – oh, nie!

"Stalo sa niečo Námesačníkovi minulú noc?" vyhŕkol, keď ho prepadol strach. "Alebo Tichošľapovi?"

Snapeovo nepohodlie zredukovalo jeho trpezlivosť ešte viac, než obvykle. "Tí sú v poriadku," vyprskol. "Teraz buď ticho a počúvaj!" Nepohodlne si odkašľal, aby si prečistil hrdlo. "Urobil som niečo, čo sa ti možno nebude páčiť, ale jednoducho sa tej situácii budeš musieť prispôsobiť," povedal prísne.

"Ok," povedal Harry s obavami. O čom to môže jeho ocko hovoriť?

"Určite si pamätáš, že asi pred rokom, si ma požiadal, aby som bol tvojím opatrovníkom."

Harry prikývol, srdce mu zrazu začalo búšiť do hrude. Oh nie! Po celom roku musí byť jeho ocko už unavený z toho, že ho má tak blízko a chce sa vzdať opatrovníctva. Harry začal spanikárene lapať po dychu.

"Po udalostiach minulého roku a zmenách, ktoré priniesol tento nový školský rok, mi bolo jasné, že neformálne opatrovníctvo nie je ideálnym riešením situácie," pokračoval Snape nešikovne. Dúfal, že ak to všetko vysloví, ten fagan pochopí, že adopcia bola najlepším riešením.

"Áno, pane." Harry pretlačil tie slová cez jeho vyprahnuté hrdlo. Nebude plakať ako malé decko. Samozrejme, že profesor mal veľa práce na to, aby sa o neho mohol starať. Bol teraz zástupcom riaditeľa a neukázal Harry, akým veľkým problémom dokáže byť? Minulý rok ubehol sotva jeden mesiac bez toho, aby nastala nejaká kríza. A teraz s Tichošľapom a Námesačníkom na škole, prirodzene, že profesorovi Snapovi odľahlo, že je niekto ďalší schopný postarať sa o tak zaťažujúcu starostlivosť. Nebolo to tak, že jeho prvý otec by bol priateľ profesora Snapa a dokonca k nemu ani nebol milý. Bolo to len tým, že profesor Snape bol tak milý, že si vzal Harryho, keď by to nebol urobil nikto iný.

"A tak…" Snape zistil, že si musí znovu odkašľať, "Ja – ah – som podnikol isté nevyhnutné kroky a – erm – " Oh, pre Merlina! Koktal tu ako nejaký prvák! Jednoducho to vypľuj a nechaj toho chlapca, nech sa vykričí! " – prikročilsomktomužesomťaadoptoval."

Harrymu spadla sánka. Nemohol predsa počuť to, čo si myslel, že počul. Sotva dýchajúc zašepkal: "Čo ste povedali, pane?"

Snape zazrel na toho fagana. Pozrime sa na neho – celý bledý a trasie sa! Očividne každú chvíľu vybuchne výkrik nespokojnosti. "Počul si ma," vyprskol. "Adoptoval som ťa. Teraz si legálne môj syn." Tak. Potter sa s tým musí len vyrovnať.

Harry sa snažil pochopiť slová toho muža. On bol adoptovaný? Ale – ale to znamenalo, že profesor sa ho nebude môcť nikdy vzdať. ŽE zostane s Harrym navždy. Je možné, že počul správne?

"Ty- ty ma nechceš dať preč?"

Snape zažmurkal. "Čo?" O čom to ten chalan trepe? Dať ho preč? Komu?

"Nevadí ti, že budeš môj ocko? Navždy?" Harry preglgol.

"Nevadí ti, že som ťa adoptoval? Formálne?" požadoval Snape.

"Prečo by mi to malo vadiť?" opýtal sa Harry nechápavo. "Ale prečo by si to chcel? Znamená to, že sa ma nemôžeš zbaviť. Už nikdy."

Snape sa na toho fagana zamračil. "Idiot. Nemám záujem zbaviť sa ťa, ani teraz ani nikdy v budúcnosti. Myslíš, že neviem dodržať svoje sľuby?"

"Ale čo ak budeš chcieť mať niekedy svoje vlastné deti? Alebo sa rozhodneš, že som veľkou príťažou? Alebo že -"

"Hlúpy fagan."Chvíľková ľútosť, ktorú Snape cítil k Dursleyovcom okamžite vyprchala, keď mu toto pripomenulo, aký veľmi krehký cit má Harry k vlastnej cene. "Ja už mám syna. Teba," dodal, nechcel dať žiadnu šancu Chrabromilskému chápaniu. "V nepravdepodobnom prípade, že sa niekedy rozhodnem mať ďalšie deti, ty budeš môj najstarší. A keďže sa Weasleyovcom nikdy nezdalo správne zbaviť sa dvojčiat, neviem si predstaviť, prečo si myslíš, že sa mi budeš zdať príliš veľkým problémom. Myslel som si, že dokonca aj Chrabromilčan by mohol zistiť, že moja prítomnosť v tvojom živote je trvalá, ale očividne som sa mýlil a ty si náš vzťah považoval iba za dočasný. No, tieto adopčné papiere by to mohli uviesť na správnu mieru." Hodil oficiálny zvitok na stolík medzi nimi a Harry ho zamyslene zodvihol.

Prečítal si formulár a pochopil presne, o čo ide. On, Harry James Potter, bol od dnešného dňa uznaný čarodejníckym právom za legálneho syna a dediča Severusa Snapa. Bolo tam veľa odborných termínov a veľkých slov, ale táto časť bola jasnejšia než krištáľ. Legálny, ozajstný, bezpochyby otec.

"T-to, mení to niečo?" opýtal sa váhavo a pozrel sa na svojho ocka.

Snape sa zamračil. Prečo ten fagan už nezačal nariekať? "Napríklad?" na Harryho neisté pokrčenie ramenami si netrpezlivo odfrkol. "Sotva môžem zodpovedať takú všeobecnú a nekonkrétnu otázku, pán Potter, ale stačí, ak poviem, že neplánujem zaviesť žiadne zmeny. Stále budeš mať prístup k tvojmu psiemu krstnému otcovi a vlkolakovi, stále môžeš tráviť čas s klanom Weasleyovcov a nemám záujem meniť pravidlá, ovládajúce tvoje správanie. Teraz – vďaka týmto faktom, chceš svoju otázku konkretizovať?"

Harry bez dychu pokrútil hlavou. Nedokázal uveriť tomu, aké má šťastie. Jeho ocko vôbec nezmenil svoj názor! On len spravil svoj vzťah s Harrym oveľa trvalejší.

Snape sa cítil zaskočený. Prečo Potter nekričal a nejačal, alebo sa aspoň nesťažoval nad tým, že to s ním neprejednal. "Nemáš žiadne námietky?" opýtal sa nakoniec.

Teraz bol zaskočený Harry. "Aké by som mal mať?" odpovedal. "Ako si povedal, ja som žiadal teba, aby si sa o mňa staral."

"No, áno," priznal Snape, "ale nežiadal si ma, aby som ťa adoptoval."

Žiarivý úsmev, ktorý sa roztiahol na Harryho tvári skutočne zarazil prísneho profesora.

"Hej, ja viem," súhlasil Harry šťastne. "Nikdy by som nič také nežiadal. Myslím, že to je ako žiadať o najväčší a najlepší darček na celom svete! Dokonca aj Draco by sa príliš hanbil, keby mal o niečo také požiadať, ale ty si mi to dal aj tak."

Snapeove ústa sa otvorili a zatvorili, ale nevyšiel z nich žiadny zvuk. Povedal práve ten malý blázon, že byť adoptovaný práve ním sa rovná "najväčšiemu a najlepšiemu darčeku na celom svete "? Potlačil nutkanie vyčistiť si uši. "No... tak pokiaľ si tým potešený," podarilo sa mu nakoniec zamrmlať a potom to faganovo špicaté čelo narazilo do jeho hrudnej kosti a skončil úplne neschopný reči. Teda tak si aspoň vysvetlil svoju neschopnosť reči.

Harry nakoniec zodvihol svoju hlavu z habitu jeho ocka a utrel si oči. Skutočne musel prestať nariekať ako dievča zakaždým, keď pre neho jeho ocko urobil niečo milé, aj keď predpokladal, že to, že bol adoptovaný, je dosť významná udalosť a dokonca aj dospelí by pri tom mohli uroniť slzu.

"Ja budem naozaj dobrý syn," sľúbil. "Uvidíš."

"Bláznivé dieťa." Snapeov hlas bol strašne zachrípnutý aj pre jeho vlastné uši. "Už si dokázal, že si d-dobrý syn," jemne sa zakoktal na neobvyklom slove. "Aj keď ja budem samozrejme aj naďalej očakávať, že sa budeš dobre správať a jednať s vhodnou slušnosťou," dodal rýchlo, nechcel premeškať príležitosť pripomenúť tomu faganovi jeho povinnosti.

"Budem!" prisahal Harry, tak dojatý veľkosťou činu jeho ocka, že pri tých prísnych slovách ani neprevrátil očami.

"Hmf." Snape si vlastne neodfrkol posmešne, ale dal jasne najavo, že má veľmi realistický prehľad o tom, čo zvyčajne dokáže vyviesť 12-ročný chlapec.

"Erm, oci…" povedal Harry opatrne. "Môžem – no vieš – povedať to niekomu?"

Snape si dlho a útrpne vydýchol a zistil, že jeho ruka, z nejakého nepochopiteľného dôvodu stále leží okolo chlapcovych pliec. Rýchlo ju dal preč a povedal, "Myslím, že ostatní profesori plánujú nejakú... oslavu... zajtra. Mal by si sa pozhovárať s tvojou vedúcou fakulty, aby si zaistil, že tam budú aj tvoji priatelia."

Harry vzrušene vyskočil. "Wow! Párty? Pre nás? Šialené!" Rozbehol sa ku dverám. "Poviem to Námesačníkovi – teda, profesorovi Lupinovi – že máš rád tie malé ostré keksíky, ktoré robieva Dobby."

"Potter! Neopováž sa – " začal Snape. To by jeho reputácii neprospelo, keby sa jeho závislosť na pečených dobrôtkach od škriatkov stala verejne známou.

Ale skôr, než mohol dokončiť svoj tvrdý príkaz, Harry sa vrátil a hodil sa späť do náručia svojho ocka, čím zaskočeného muža vrhol do vankúšov na gauči. "Ďakujem, ďakujem, ďakujem!" šepkal chlapec. "Ty si ten najlepší ocko!"

A potom bol preč, dupajúc von dvermi ako keby ho naháňal zástup Smrťožrútov. Snape za ním hľadel, cítiac sa skoro, ako keby ho trafilo kúzlo Confundus. Potter bol šťastný, nie, nadšený, že ho adoptoval práve on? Možno – naozaj len možno – on nebol až taký strašný v tom rodičovstve, ako sa obával…

22.11.2011 14:08:51
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one