Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu pokračovanie Vašej obľúbenej poviedky. Upozorňujeme, že pomaly sa blížime k jej záveru. Chýba nám posledných 5 kapitol a epilóg. Ďakujeme všetkým komentujúcim, veľmi si vážime Vaše komentáre.

Dobby a Biggi


Párty na oslavu Harryho adopcie bola naozaj veľká udalosť. Zdalo sa, že tam bola prítomná polovica čarodejníckeho sveta a hlásenia o jej veľkoleposti doominovali klebetným stránkam v Dennom Prorokovi niekoľko dní.

Bolo to, ako keby sa ostatní učitelia rozhodli dobehnúť každé zameškané narodeniny a nedocenené úspechy v Harryho a aj Severusovom živote jednou veľkou oslavou a Harryho žiarivý úsmev prakticky rozžiaril celú miestnosť. Bolo milé, že pre neho usporiadali oslavu, ale čo tú oslavu urobilo naozaj špeciálnou – a dovolilo Harrymu prekonať svoju prirodzenú hanblivosť – bol fakt, že oslava bola tiež pre jeho ocka. Oslavovať to, že nikto z nich už nikdy nebude sám bol, pre neho, ten najlepší možný dôvod na oslavu.

K jeho prekvapeniu, Snape si tú oslavu tiež užíval, keďže väčšina dospelých hostí sa rozhodli prísť k nemu a pogratulovať mu alebo ho oceniť. Toto bolo tak ďaleko od normálnych zážitkov, že celkom zabudol pohŕdavo zazerať. A pri zriedkavej príležitosti, kedy niekto vyslovil svoje pochybnosti alebo starosť o jeho vhodnosti, bol šokovaný, keď našiel naštvaného Blacka alebo Lupina po svojom boku, zlostiť sa nad urážkami smerovanými jemu. Dokonca sa mu podarilo tolerovať Dumbledorov úsmev, z ktorému mu bolo priam na vracanie – a jeho žiariace oči ktoré priam kričali "Ja som ti to vravel " – ale to mohlo byť kvôli tomu množstvu zjedených gratulačných toastov. Keby toho starého blázna nepoznal lepšie, tak by odprisahal, že sa ten starý čarodejník samoľúbo škerí.

Aj keď si veľmi oslavu užíval, Harrymu odľahlo, že – keď už bolo po nej – veci v škole sa vrátili k normálu. Oh, ostatné deti vyjadrili ich vďačnosť, že im umožnil taký gala večierok, ale pre každého na Rokforte bolo to, že Harry patrí k Snapovi, stará známa vec. Adopcia zdá sa nezmenila medzi nimi dvomi vôbec nič, takže v tom nebol rozdiel ani pre ostatných. Harry sa šťastne vrátil späť do relatívnej anonymity a čoskoro sa znovu ponoril do plánovania zinscenovania žartíku medzi Bifľošmi a Bystrými hlavami.

Albus využil príležitosť oslavy adopcie na to, aby si odtiahol Billa Weasleyho bokom a, ako sa dalo čakať, najstarší z Weasleyovských detí bol rád, že môže pomôcť. Ako zvyšok jeho rodiny, aj on mal veľmi rád Harryho a od svojej mamy počul, ako Snape zázračne zmenil dvojičky z otravných vyhľadávačov problémov na nádejných podnikateľov. Ako dôsledok aj on chcel urobiť všetko, čo je v jeho silách.

Dva dni po oslave sa vrátil na hrad a napäto počúval svojho bývalého riaditeľa a vedúcu fakulty. McGonagallová a Dumbledore ho oboznámili s opatrne pozmenenou verziou udalostí a Bill súhlasil, že si to premyslí a o týždeň sa vráti s návrhom. K údivu všetkých zúčastnených, keď sa vrátil, mal povolenie na vstup do Bellatrixinho trezoru a, ak by tam bol prítomný temný artefakt, k jeho odstráneniu a zničeniu. Učitelia prítomní v riaditeľni na neho zízali s otvorenými ústami.

"Ako pre Merlina sa vám toto podarilo, pán Weasley?" opýtala sa Minerva neveriaco.

Bill sa uškrnul. "No, viac či menej som im sľúbil môjho brata." Na ich začudované pohľady sa hlasno rozosmial. "Percy mi hovoril o tom, že by chcel ísť spolupracovať s raráškami v Gringott banke, keď dokončí školu, a tak som sa s raráškami v Gringott banke dohodol. Vysvetlil som im, že v trezore Bellatrix Blackovej LeStrangeovej sa nachádza temný predmet, úprimne, bolo by lepšie, keby ho vo svojich priestoroch nemali. Dohoda znie tak, že ak nám pomôžu ten predmet odstrániť, dostanú ďalšieho Weasleyho, ktorý bude u nich pracovať."

"Určite to nebolo také jednoduché, pán Weasley," povedal Snape zamatovým hlasom. "Raráškovia si svoju reputáciu nezískali tým, že by boli takí pohostinní."

Bill si odkašľal a vyzeral trochu nepohodlne. "Nie tak celkom," priznal neochotne. "Dohoda znie tak, že ak vstúpite do toho trezoru a nenájdete ten predmet, potom Percy a ja budeme pre nich pracovať najbližších 20 rokov... zadarmo."

Poppy zhrozene zalapala po dychu. "Ty si tvojho brata sľúbil na dvadsať rokov!"

"Iba ak niečo nenájdeme," povedal Bill a nútene sa usmial. "Takže všetci dúfajme, že niečo nájdete. Ale profesor Snape má pravdu – raráškovia to berú smrteľne vážne. Potreboval som niečo veľké, aby to bolo hodné ich času a to je presne to, čo chceli. Myslím, že keď ma Percy prišiel cez prázdniny navštíviť, oni si mysleli, že má potenciál, alebo niečo také, ale to je to, čo žiadali. Nie je to tak, že by ste mohli získať prístup k tomu trezoru bez ich spolupráce, takže som urobil to, čo som urobiť musel. Vy ste povedali, že toto by mohol byť kľúč k zničeniu Veď Viete Koho, ja som to považoval za hodné toho."

"Aspoň ste to konzultovali s bratom a rodičmi?" požadovala Minerva.

Bill pokrútil hlavou, jeho výzor bol teraz úplne vážny. "Povedali ste, že čím menej ľudí o tom bude vedieť, tým lepšie, takže som raráškom zložil svoju Čarodejnícku prísahu. Moji rodičia ma zrejme vydedia, ak to nebude fungovať, ale som si istý, že Percy tú dohodu, ktorú som urobil, prežije – aj keď sa so mnou nebude rozprávať."

"Pán Weasley!" McGonagallovej výraz bol prísny. "Urobili ste extrémne hlúpu vec!"

"Ak sa v tom mýlite a Veď Viete Kto je schopný vrátiť sa, myslím že sklamanie mojej rodiny je naša najposlednejšia starosť, profesorka," odpovedal Bill rozhodne. "V posledných rokoch som videl veľa temných vecí a neviem si ani len predstaviť, čo by mohol urobiť znovu oživený Temný Pán."

"Prestaň sa správať ako idealistický Chrabromilčan, Minerva," vyprskol Snape. "Weasley má pravdu. Bol to pochopiteľný risk."

Vrhnúc vďačný – a trochu zaskočený – úsmev na Slizolinčana, Bill pokračoval, "Z tej lepšej stránky, ak nájdete niečo od Veď Viete Koho v tom trezore, nie je to v zmluve, iba ponúknu Percymu prácu po tom, ako dokončí školu. Raráškovia so mnou súhlasili, že za týchto okolností, boli by nám dostatočne vďační za pomoc proti novému povstaniu Veď Viete Koho, že od nás nebudú žiadať ďalšiu cenu za povolenie vstupu do trezoru."

"Takže raráškovia ťa potrestajú iba vtedy, ak sa v trezore nenájde žiadny horcrux? Ale myslel som si, že raráškovia sú v čarodejníckych aférach neutrálni," poukázal Flitwick. "Prečo by ich zaujímalo to, že ak nám povolia vstup do trezoru, sťaží to Veď Viete Komu jeho návrat?"

"Existuje 'neutrálnosť' a  'raráškovská neutrálnosť'," vysvetlil Bill. "Raráškovia sa nemusia starať o naše aféry natoľko, aby sa pridali na jednu či druhú stranu, ale sú si veľmi dobre vedomí toho, že vojna nie je dobrá pre bankovníctvo, a tak veľmi radi veci postrčia tým alebo oným spôsobom, aby uchránili svoje záujmy a získali si od víťaznej strany vďačnosť. Nie je tajomstvom, že Veď Viete Kto nenávidí iné magické stvorenia, a raráškovia nie sú naivní, aby si mysleli, že si udržia svoj monopol medzi Britskými čarodejníckymi bankami, ak sa vráti a nastolí svoj vlastný režim.

"V tomto prípade to ani nebolo také ťažké, dohodnúť sa s nimi, aby nás nechali vstúpiť do trezoru, keďže vlastníkom je usvedčený zločinec, ktorý nemá legálne právo protestovať. Navyše, keďže všetci žijúci členovia rodiny LeStrangeovcov sú v Azkabane, ich trezor môže byť technicky považovaný za majetok ich ďalších príbuzných. Bratia LeStrangeovci nemajú blízke väzby, ale Bellatrix bola, samozrejme, Blacková pred svadbou." Žmurkol na Siriusa. "A navyše, LeStrangeovci a Blackovci sú príbuzní aj vďaka viacerým iným rodinným spojeniam, takže z pohľadu raráškov, sú oprávnení informovať terajšiu Hlavu Ušľachtilého a Starodávneho rodu Blackovcov, skôr než niekoho z odsúdených LeStrangeovcov o predpokladanom vstupe. Keď to povedali, povedal som im, že už máme povolenie od Hlavy rodiny Blackovcov k ďalšiemu postupu, a to uzavrelo dohodu, čím dostali schopnosť odmietnuť.

"Aj keby sa stalo najhoršie z najhoršieho a Veď Viete Kto sa vráti a vyslobodí Bellatrix z Azkabanu, a ona sa bude na ten vstup sťažovať, raráškovia budú stále môcť tvrdiť, že tomu nemohli zabrániť, keďže o to požiadala Hlava Wizengamotu spolu s Hlavou rodiny Blackovcov. Toto je raráškovská neutralita. Nie je to také komplikované, vlastne: len musíte vedieť, ako vysloviť niečo tak, aby to videli ako vec v ich najlepšom záujme, že pomôžu, a ešte im potom aj ukázať, že viete zaistiť, že sa nemôžu dostať do problémov za to, že pomohli."

"Sme vašimi dlžníkmi, pán Weasley," povedal Dumbledore, tľapkajúc mladšieho čarodejníka po pleci. "Neviem, či sa vám vôbec dokážeme za to odvďačiť."

Billov úsmev bol trochu chabý. "Len nájdite to, čo hľadáte v tom trezore, profesor. Som rád, že som pre raráškov zamestnancom. Nechcel by som byť ich sluhom."

"Hneď tam zájdeme. Možno by si nás chcel sprevádzať, Sirius?" navrhol Dumbledore. "Ak ťa raráškovia uznajú za terajšieho vlastníka trezoru, mohlo by to veci zjednodušiť."

Sirius lačne vyskočil na rovné nohy. "Poďme! Vždy som sa chcel vlámať do trezoru v Gringottbanke, aj keď priznávam, že to nie je až také vzrušujúce, keď nám budú pri tom raráškovia pomáhať."

Minerva na neho varovne pozrela. "Budete sa správať slušne, pán Black."

"Samozrejme, profesorka," povedal Sirius slušne, ale za jej chrbtom prevrátil očami na Lupina a Snapa.

"Ja som to videla, pán Black," pokarhala ho čarodejnica, ani sa neotočila a Sirius nadskočil.

"Erm, pardón," povedal pokorne, nasledujúc Dumbledora a Billa cez krb.

Zástup raráškov ich čakal pri dverách do banky a odprevadil ich ku trezoru LeStrangeovcov. Prítomnosť ozbrojených raráškovských bojovníkov potlačila dokonca aj Siriusovu bezstarostnosť a po prvý raz nemal problém hrať vážneho, Hlavu čistokrvnej rodiny.

"No?" vedúci rarášok ukázal vyzývavo a – trochu nervózne – čarodejníci vstúpili do trezoru LeStrangeovcov.

"Do prdele!" Sirius preglgol, hľadiac na všetko zlato, temné predmety, elixíry, brnenia a iné rarity. "A to som si myslel, že zasvinený je trezor Blackovcov!"

"Mal by si vidieť trezor Dumbledoreovcov," zamrmlal riaditeľ neprítomne, rozhliadajúc sa po miestnosti.

Sirius sa natiahol po zvláštne vyzerajúcom grimoári, ale vedúci rarášok ho pleskol po ruke. "No no no!" hrešil ho, ukazujúc jeho špicaté tesáky.

Sirius preglgol a schoval si ruky do vreciek.

"Ragnok," požiadal Bill slušne, "keďže sme tu s so zástupcom vlastníka, nemohli by sme odstrániť z trezoru kliatby, aspoň dočasne?"

Ragnok si čarodejníkov podozrievavo prehliadol. "V poriadku," nakoniec súhlasil. "Choďte nabok."

Bill sklonil hlavu v rýchlej poklone a rýchlo uhol. Sirius sa striasol. "Díky za varovanie," sykol potichu.

Bill sa na neho uškrnul. "Myslel som si, že ten drak vonku ti mohol napovedať, aby si si dával pozor."

Sirius prevrátil očami. "A ja som si myslel, že moja rodina je paranoidná. LeStrangeovci sú fakt šialení."

"Ak neboli predtým, tak teraz sú už určite," prehovoril Ragnok s diabolským úsmevom.

"Sem sa, džentlmeni!" zavolal Dumbledore, potom slušne kývol na Ragnoka. "A raráškovia, samozrejme." Ukázal na zlatý objekt, napoly skrytý za nejakými kožami z temných príšer. Sirius sa veľmi snažil príliš zblízka si to neobzerať. Mal silné podozrenie, že niečo z toho je určite vlkolačia kožušina.

"Verím, že toto je šálka Helgy Bifľomorovej," povedal starší čarodejník vážne. "Môžem sa jej dotknúť?"

Ragnok prikývol a Dumbledore ju zodvihol. Takmer okamžite sa zamračil a vytiahol prútil. Raráškovskí bojovníci okamžite vytasili dlhé nože a čarodejníci zmrzli. "S vaším dovolením?" požiadal opatrne Dumbledore Ragnoka. "Potrebujem tento predmet otestovať, aby som dokázal, že je určite temný."

Ragnok dlhú chvíľu uvažoval, potom krátko prikývol a ukázal svojim zamestnancom, aby sklonili zbrane.

K Billovej neskonalej úľave Dumbledore rýchlo odhalil, že šálka Helgy Bifľomorovej skrytá v trezore, je nepochybne horcruxom. Ragnok sa striasol odporom, keď mu ju podal a okamžite súhlasil, že muži preukázali nutnosť vstúpiť do trezoru. "To je bezbožné a ohavné!" Ragnok vrčal a odpľul si do rohu trezoru. "Typický čarodejnícky pokus o podvod! Váš druh sa vždy snaží podvádzať – nás, všetkých ostatných, dokonca aj smrť!"

"Ale vďaka vašej pomoci, tento pokus nebude úspešný," poukázal Dumbledore jemne. "Chcete byť svedkami jeho deštrukcie?"

Ragnok sa odmlčal a smutne hľadel na tú peknú malú šálku. "Mrhanie dobrým zlatom," mrmlal si popod nos. "Nie, dajte mi svoj čarodejnícky sľub, že tú ohavnosť zničíte a to stačí."

Dumbledore čestne prisahal a čarodejníci sa odmiestnili k Rokfortu, zostali len tak dlho, aby sa s Billom s vďačnosťou rozlúčili.

A tak bol zničený štvrtý horcrux a učitelia sa stretli, aby oslávili úspech. "Odvádzate výbornú prácu," gratulovala Pomona Dumbledorovi a McGonagallovej.

"Cítila by som sa lepšie, keby som vedela, koľko ich ešte je." Minerva zostala bez výrazu. "Podľa toho, čo vieme, by ich mohol byť ešte aj tucet. Nevieme, čo by mohol použiť od Richarda Chrabromila. Albus už preskúmal meč a nie je to horcrux, ale jediný ďalší predmet, patriaci Chrabromilovi, ktorý sa zachoval bol štít, a ten nikto nevidel viac než 300 rokov. A to už nehovoríme o tom prekliatom medailóne!"

"Akom medailóne?" opýtal sa Sirius, chlípajúc ohnivú whiskey. Stále bol dosť rozrušený zo zážitku v banke.

"Oh, to je v poriadku, ty si tu nebol," spomenula si Minerva. "Albus, Remus a Sirius nevideli ten medailón. Možno že oni by mohli mať nejaký nápad?" navrhla.

Albus súhlasne prikývol a privolal medailón z jeho chráneného úkrytu.

"Odporná malá vec," povedal Sirius, krčiac nosom.

"Myslím, že pred tisíc rokmi bola móda trochu iná," povedal Remus s úsmevom.

"Ukážte im aj tú správu," pripomenula Sproutová a Albus otvoril medailón.

"Nemáme ani tušenie, kto to napísal, a ani či sa mu podarilo splniť vyhrážku, že zničí originál," vysvetlila Pomona, kým Remus zaujato hľadel na odkaz.

Nikto si nevšimol, ako Sirius zbledol, až kým sťažka nedosadol do najbližšieho kresla.

"Zasa opitý," odfrkol si Snape.

"Nie som opitý, ty sprostý netopier," vyprskol Sirius a do tváre sa mu vrátilo trochu farby. "Ide o ten odkaz. Je to rukopis môjho brata."

"Regulusa?" Snape sa ponáhľal pozrieť sa na ten lístok. Nepoznal Regulusa Blacka tak dobre, aby spoznal jeho rukopis, ale keď na to Sirius poukázal, zistil, že iniciálky sa zhodovali s tými Slizolinčanovými.

"Ale ja tomu nerozumiem," Sirius krútil hlavou naštvaný a zaskočený. "Reg bol lojálny smrťožrút – alebo sme si to aspoň všetci mysleli. Ale podľa tohto odkazu sa zdá, že sa Veď Viete Komu vzoprel."

"To by vysvetľovalo jeho úmrtie," komentoval Snape ticho. "Temný Pán nedovoľuje – nedovoľoval – podvádzanie."

"Ako je to teda možné?" požadoval Sirius od nikoho konkrétneho.

Remus stisol rameno svojho priateľa. "Možno že Kreacher by mohol niečo vedieť?" navrhol.

"KREACHER!" zrúkol Sirius.

Moment neskôr sa objavil škriatok. "Áno, pán Black pane? Ja robiť veľmi dobrú prácu s tými –"

"Áno, áno, Kreacher," prerušil ho Sirius rýchlo. "Čo vieš o tom, čo sa stalo môjmu bratovi?"

Kreacherova tvár zostala opatrná. "Pán Regulus? On bol veľmi veľmi dobrý pán. On sa veľmi dobre staral o Kreachera."

"Hej, skvelé. Bol poondiaty Smrťožrút, či nie?" požadoval Sirius netrpezlivo.

Kreacher sa nazlostil. "Vy neurážať pána Regulusa! On bol veľký čarodejník a čistokrvný!"

"Počúvaj, ty scvrknutá malá príšera, odpovedz na moju otázku, inak ťa kliatbou šmarím o stenu!"

"Pán Regulus nikdy nepreklial Kreachera! Pán Regulus bol dobrý pán!" vrčal Kreacher.

"Hej? To si zvykol hovoriť aj o mojej matke a tá vás všetkých preklínala, kým ste sa z toho neposrali, takže nečakaj odomňa –" Siriusov výbuch zlosti bol prerušený ťahaním za rameno.

"Upokoj sa  a nekrič na neho," prikázal Remus prísne. "Viem, že si naštvaný, ale nevylievaj si zlosť na Kreacherovi."

"Prečo do prdele nie?" kričal Sirius, teraz priam horel od zlosti. "Očividne vie niečo o mojom bratovi a nechce mi to povedať! Podľa toho, čo vieme, by toto mohlo byť niečo, čo udrží Harryho v bezpečí a –"

"Harryho Pottera?" požadoval Kreacher. "Kreacher sa nestará o sprostého Chlapca Ktorý Prežil. Prečo by on mal žiť, keď Kreacherov dobrý pán nemôže? Nech sprostý, naničhodný, humusácky Harry Potter zomrie!"

Skôr než Sirius alebo Snape stihli toho drzého malého škriatka vyhodiť von oknom, hlasné puknutie oznámilo príchod ďalšieho škriatka. "KTO URÁŽA MÔJHO PÁNA HARRYHO POTTERA?" vrieskal Dobby naštvane.

"Harry Potter nie je pán. Harry Potter je nečistokrvný syn humusáčky a zradcu krvi," zatiahol Kreacher.

"Nebudeš nadávať môjmu pánovi Harrymu Potterovi!" kričal Dobby a hrozil Kreacherovi päsťou. "Budeš ho nazývať pán Harry Potter pane!"

"Harry Potter! Harry Potter! Harry Potter!" posmieval sa Kreacher, používajúc obyčajnú urážku tým, že nepoužil žiadny titul pred čarodejníkovým menom.

S rozzúreným krikom Dobby sa vrhol na hrdlo staršieho škriatka a obaja sa kotúľali po zemi, mlátiac a hryzúc sa, pri čom kričali na seba najrôznejšie nadávky.

"Oh, nie!" vyhŕkla Sproutová. Ona a ostatní čarodejníci sa prizerali, dosť neistí tým, čo by mali robiť s takou veľkou agresiou domácich škriatkov.

"Ale no tak, ale no tak – " pokúsil sa ich Dumbledore rozdeliť pomocou kúzla, ale mlátiaci sa škriatkovia boli obklopení ich vlastnou mágiou a tá riaditeľova nemohla cez ňu preniknúť.

Snape sa oprel o operadlo a kochal sa tým vystúpením. Vážená čarodejnícka wrestlingová federácia,mám pre vás nový návrh…

Dobbymu sa nakoniec podarilo ubrať Kreacherovi kyslík a Sirius využil momentálnu výhodu aby schmatol medailón a ukázal ho Kreacherovi pred vytreštené oči. "Pozri! Snažíme sa zničiť tú skutočnú verziu tohto! Chceme sa postarať o to, aby bolo Regovo posledné želanie splnené! Nechceš nám pomôcť?"

Kreacher okamžite prestal bojovať a Dobby ho obozretne pustil. "Pán neklame Kreacherovi? Pán naozaj chcieť pomôcť Dobrému pánovi Regulusovi?"

"ÁNO!" kričal Sirius frustrovane. "Ak je tento odkaz pravdivý, potom Reg odišiel od Veď Vieš Koho pred tým, než zomrel. Je to pravda?"

Kreacher fanaticky prikyvoval. "Oh, áno, pán Black. Dobrý pán Regulus bol veľmi, veľmi nahnevaný na diabolského Temného Pána. Diabolský Temný Pán ublížil Kreacherovi veľmi, veľmi a dobrý pán Regulus ho odvtedy už nemal rád. Tak sa dobrý pán Regulus rozhodol, že zoberie to, čo si Temný Pán najviac cenil, ale – " Kreacher začal plakať " – zlé, zlé príšery v jazere zabili úbohého pána Regulusa. Dobrý pán Regulus povedal Kreacherovi, aby vzal medailón a zničil ho, ale zlý Kreacher nemohol nájsť spôsob, ako to urobiť. Zničí ho pán Black na miesto zlého Kreachera a dobrého pána Regulusa?" fňukal.

Siriusovi, ohromenému ľútosťou sa podarilo potľapkať tú ohavnú malú príšeru po hlave. "No tak, no tak, Kreacher. Reg vie, že si sa snažil. Ak to sem prinesieš, môžeš sledovať, ako ho zničíme. Budeš sa potom cítiť lepšie?" spýtal sa s nádejou. Naozaj nechcel mať usopleného domáceho škriatka.

"Oh! Dobrý pán Black!" Kreacher plakal, so všetkou tou bleskovou premenlivosťou jeho rasy. "Dobrý pán Black je taký milý k zlému Kreacherovi! On mu dáva muklov na mučenie a chce pomôcť Kreacherovi vykonať posledný príkaz dobrého pána Regulusa! Áno, áno, áno! Kreacher ide doniesť medailón diabolského Temného Pána, aby ho dobrý pán Black mohol zničiť!" Odmiestnil sa a opustil šokovaných prizerajúcich sa.

"Hmf," odfrkol si Dobby. "Vy byť príliš milý k tomu zlému škriatkovi," povedal Siriusovi vyčítavo. "Ten zlý škriatok by mal byť radšej milý k pánovi Harrymu Potterovi, lebo Dobby mu odtrhne hlavu!" A s touto dosť znepokojujúcou výčitkou sa Dobby odmiestnil.

"No." Remus nakoniec prerušil to ticho. "Toto pomáha vysvetliť, prečo Kreacher tak osprostel. Myslím, keď nebol schopný vykonať Regulusov posledný príkaz…"

"Áno, predpokladám, že je to pravda," zamyslel sa Dumbledore.

"Sirius, čo ten škriatok myslel tým, že mu dávaš muklov na mučenie?" požadovala Poppy.

"Oh, pre Merlina, nezhodli sme sa práve na tom, že ten škriatok je šialený?" vyprskol Snape. "Kto vie o čom to hovoril?"

"Asi áno. Prepáč, drahý," ospravedlnila sa Poppy a potľapkala Siriusa po ramene.

Kreacher sa práve vtedy primiestnil, držal dvojča toho medailónu, ktorý mal Sirius v ruke. "Tu, dobrý pán Black," povedal zvedavo. "Teraz ho môžete zničiť!"

Albus zasiahol. "Ešte chvíľku, prosím, Kreacher. Hmmmm." Vyčaril niekoľko diagnostických kúziel a potom prikývol. "Skutočne je to horcrux. Niet divu, že si s ním nemohol nič urobiť, Kreacher," povedal škriatkovi milo. "Ak by si však šiel so mnou, ja ho zničím, kým ty to budeš sledovať."

Kreacher sa na neho podozrievavo pozrel. "Dobrý pán Black pôjde tiež?"

Sirius vzdychol. "Oh, v poriadku. Poď, Námesačník. Poďme sa pozrieť, aké to je, keď Nepriateľský oheň požiera horcrux."

Malý zástup kráčal z Albusovej pracovne, kým zvyšok zamieril rovno ku skrinke s nápojmi. Sledovanie škriatkovského wrestlingu naozaj volalo po obrovskom pohári ohnivej whiskey.

"A ďalší je fuč!" zvolal Filius na prípitok a zodvihol svoj pohár.

"Áno, ale koľko ich ešte zostáva?" robila si starosti Minerva.

02.12.2011 14:46:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one