Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujeme všetkým čitateľom, ktorí si túto poviedku obľúbili.

Biggi a Dobby
Lucius Malfoy zazeral von oknom, nevšímajúc si pekný výhľad z jeho panstva a v zlej nálade premiešal ohnivú whiskey vo svojom pohári. Už sú to mesiace, odkedy ho Snape navštívil a prikázal mu zvrhnúť Fudgeovu vládu a ten krivonosý polovičný mu odvtedy ani len neposlal sovu.
Nebol zvyknutý byť na chvoste a neznášal fakt, že jeho noví spoločníci mu jednoznačne nedôverovali. Dokonca ani jeho dedičstvo mu nezabezpečilo uznanlivé pohľady. Nakoniec, kým Malfoyovci boli stará rodina, Blackovci- a tobôž Dumbledoreovci – boli starovekí. A okrem toho, že mu neverili a že jeho rodová línia bola trochu oneskorená, tiež ho tí idioti zo svetlej strany zosmiešnili pre jeho minulosť.
Najväčšou urážkou bolo, keď zistil, že Sirius Black sa cítil morálne nadradený nad ním, dokonca ho nazval perverzným, lebo mal isté... chúťky. Prečo nikto nepoukázal, že Black mal podobnú minulosť? Nestrávil sedem rokov tým, že mučil Snapa? Snaha Jamesa Pottera o získanie Lily Evansovej nebola ani zďaleka taká jednoduchá ako Blackovo zameranie sa na Snapa, a zrazu Black predstiera znechutenie, lebo Malfoy mučil zopár muklov. A to ani Blackove útoky na Snapa neboli na príkaz Temného Pána; Malfoy mal aspoň túto pochybnú výhovorku, nie že by niekoho vôbec zaujímala.
Prečo museli mať námietky proti jeho minulosti? Snape sám bol Smrťožrútom!
Lucius zaťal zuby, keď pomyslel na Snapa. Hovoriac o vrchole pokrytectva. Dokonca odignorovaním minulého spojenectva toho muža s Voldemortom, ten mastnovlasý nikto bol priam legendárny medzi bývalými a terajšími študentmi na Rokforte pre jeho potešenie z toho, že ich rozplakal svojim jedovatým jazykom. Jeho neoblomné presvedčenie o tom všetkom chrabromilskom, dokonca aj pre ostatných Slizolinčanov, bolo dosť prehnané. Ako sa opovažuje očierňovať Malfoya? Čo mu dalo právo rozhodovať o morálke ako nejakému vyrovnanému a milému Santa Clausovi?
Sprostý Temný Pán. Keby si len nebol dovolil, aby ho odrovnalo jedno infantilné decko, toto by sa nebolo nikdy stalo. Ale aj tak, aby to bolo spravodlivé, ak má Snape pravdu a On si urobil horcruxy, potom by život ako jeden z jeho verných prívržencov bol oveľa menej príjemný, než by sa Luciusovi páčilo.
Malfoy vzdychol. Spojiť sa s Temným Pánom bol veľmi zlý nápad. Teraz to mohol priznať, keď sa nemusel báť Jeho vždy pripraveného Crucia alebo neustáleho ohovárania a presúvania vernosti medzi Smťožrútmi. Oh, v tomto prostredí sa mu darilo ako jednému z bohatých a aristokratických prívržencov Temného Pána, a tiež bol absolútny bastard, ale tiež mu pomohlo to, že – v tom čase – nemal vlastné deti. Musel priznať, že po Dracovom narodení, začal mať pochybnosti, či je Voldemort naozaj najlepšou vecou, ktorá sa mohla jeho rodine prihodiť. Donútilo ho to predstierať, že bol pod Imperiom, čo bolo jednoduchšie, aj keď jeho prirodzená opatrnosť mu zabránila formálne sa odlúčiť od chýbajúceho Temného Pána až doteraz.
Ale teraz, kocky boli hodené. Aj keby Voldemort znova povstal, Snape by mu nikdy nedovolil, aby sa k Temnému Pánovi vrátil. Odhalil by Malfoyov prísľub lojality, keby Lucius ukázal akýkoľvek náznak podvádzania a Malfoy už videl, ako Temný pán jedná s čo i len podozrivými zo zrady, nie to ešte s ozajstnými zradcami. Striasol sa. Nie, už pre neho neexistuje cesta späť.
To znamená, že to bude o to kritickejšie pre neho – ugh – získať si priazeň v tejto novej skupine.
Na rozdiel od Fudgea, Snape nebol ohromený Malfoyom za to, že bol, no, jednoducho Malfoy, a k Luciusovmu rozčúleniu, Snape ho ani nežiadal, aby niečo financoval, čo by mu zabezpečilo, že by toho muža držal v šachu. Nie, po prvý raz v jeho živote Lucius potreboval dobrý názor rôznorodého výberu Chrabromilčanov, humusákov a zradcov krvi – ľudí, ktorých po väčšinu svojho života považoval skôr za niečo ako domácich škriatkov než za rovnocenných. A ešte horšie, oni ním opovrhovali. Z tejto čistej bezočivosti mu kypela krv v žilách a mal chuť zostať medzi múrmi svojho panstva a užívať si výhody svojej vínnej pivnice, kým sa tí idioti navzájom nepozabíjajú.
Ale aj tak vedel, že to sa nikdy nestane. Nemal na to ani osobnosť a ani chuť zapadnúť do bezmocného zabudnutia, a už vôbec nechcel nechať Draca bez vysokého postavenia, v ktorom by mohol vystupovať na strane svetla. Nie, on musí niečo urobiť, aby ukázal svoju cenu tým podpriemerným čarodejníkom.
Ani si nebol istý, kto je v Snapovom tábore; ten hnusný bastard jednal príliš v tajnosti. Ale bolo dobré, že krstný otec toho fagana je s nimi spolu s tým chudobným vlkolakom, a keby aj – ako Snape tvrdil – už nebol v Dumbledorovom vrecku, Majster elixírov musí, koniec koncov, považovať toho starého muža viac za priateľa, než za nepriateľa.
Tak čo mohol on, Lucius Malfoy, urobiť, aby to raz a navždy potvrdilo jeho lojalitu a cenu pre jeho novú stranu? Čo by posilnilo jeho pozíciu medzi nimi a pozdvihlo ho na člena ich vnútorného kruhu, radšej ako by ho to malo nechať upadať ako veľmi pochybného obracača kabátov, ktorého lojalita sa menila podľa aktuálnej vôle a nie podľa nejakých hlúpych chrabromilských ideí?
Lucius dôkladne uvažoval nad tou otázkou. Aké mal zručnosti, ktoré Svetlej strane chýbali? Určite Snape nemohol zlákať priveľa ďalších Slizolinčanov na svoju stranu a to znamenalo, že je pravdepodobné, že medzi Snapovými stúpencami je málo tých nemilosrdných. Oh, Snape bol chladnokrvný dosť za všetkých– tým si bol Lucius istý – ale ako niekto, kto osobne profitoval z Dumbledorovej omylnej viery v dobro ostatných, on by sa stavil, že väčšina ostatných blbcov na jeho novej strane by bolo príliš citlivých k iniciatívnym činom. Dokonca aj počas poslednej vojny, tí idioti vo Fénixovom ráde sa bránili neodpustiteľným kliatbam a preferovali odzbrojovacie a omračovacie kúzla. Ako výsledok, on si stále užíval slobodu a Lestrangeovci bľabotali pred dementormi namiesto toho, aby strávili posledné desaťročie ako krmivo pre červy alebo poletovali za Závojom.
Hm. Tak to bol nápad.
Ak – alebo skôr keď – Temný Pán povstane znovu, jedna z jeho prvých úloh celkom iste bude zhromaždiť okolo seba svojich najvernejších stúpencov. Teraz, keď Snape a on už neboli v tejto kategórii, kto iný by sa osvedčil? Lestrangeovci, samozrejme, Carrowovci, nespomínajúc ostatných ako Greyback a Dolohov… Ale keby sa tejto hŕstke najvernejších niečo stalo, Voldemortov základ moci by bol dosť oslabený a bolo by tak všetko oveľa ťažšie a trvalo by mu oveľa dlhšie, kým by znovu nadobudol svoje postavenie.
Odstránenie Carrowovcov a ostatných Smrťožrútov bude zrejme dlhý a nebezpečný proces, ale Lestrangeovci sú ľahká korisť. V reťaziach v Azkabane, oslabení dementormi… aké ťažke môže byť zbaviť sa ich? Prakticky by to bolo milosrdné zabitie.
A čo viac, Bellina trvajúca existencia nemá dobrý vplyv na Luciusa a jeho rodinu. Dokonca aj keď bolo Potterovo víťazstvo predpovedané nejakým proroctvom alebo trafeným veštcom, to že má kriminálnu šialenú tetu v Azkabane by mohlo v budúcnosti Dracovi len brániť v pokroku. Keďže Bella odmietla splniť jej rodinné záväzky tým, že by umrela vo väzení v tichosti, mal by jej v tom trochu pomôcť. Každopádne, on tú suku nikdy nemal rád.
Bude naozaj jednoduché dostať sa v tichosti na ostrov, potom zopár rozvážne použitých dusiacich kúziel a je to! O troch smrťožrútov menej. Nedokáže si predstaviť, že by sa Amelia Bonesová tou kauzou príliš zaoberala – nie že by vôbec viedla poriadne vyšetrovanie ohľadne Pettigrewovho zmiznutia – a keby aj, bude jednoduché podplatiť nevyhnutných strážcov, alebo možno na niektorých použiť obliviate po ceste von.
Potom, keď sa tie novinky dostanú von, môže Snapovi povedať pravdu. Nemyslel si, že by Majster elixírov bol niečo iné ako úplne potešený. Snapovo jednanie s Fudgeom dokázalo, že on s Dumbledorom nezdieľa jeho hlúpe presvedčenie, že je nešportové jednať preventívne. A z toho, čo mu povedal Draco o smrti toho potkana, skôr predpokladal, že Snape nebol skúsený v aranžovaní "bežných" nehôd, keď to práve vyhovovali jeho zámeru. Samozrejme, Malfoy sa veľmi zaujímal o to, aby sa dozvedel viac o tom záhadnom zmiznutí počas minulého semestra, po tom čo– podľa Draca – ohrozovalo Pottera.
Nie, Snape bol Slizolinčan a nevŕtal sa vo veciach, ktoré Lucius obľuboval, pokiaľ konečný výsledok nezapadal do jeho plánov. A ak odvedie svoje plány v tichosti a úspešne, Lucius dokáže, že mu môžu zveriť tak "delikátne" záležitosti. Nadvihol jedno obočie. Dokonca by sa mohol stať Snapovym hlavným katom, keď už mal použiť ten krutý výraz. Ale skutočne, komu inému by mohol Snape zveriť jeho menej vhodné plány? Oh, Chrabromilčania a humusáci by sa jeden po druhom vrhali medzi Pottera a Avadu v poslednej bitke, ak by k tomu došlo, ale kto z nich by dobrovoľne podrezal pár krkov skôr, než by tá bitka vypukla?
Lucius sa uškrnul a odpil si z drinku, potešený sám sebou. Toto bol tak úžasný plán. Jednou ranou sa zbaví niekoľkých nevítaných príbuzných a zároveň zabezpečí svoju pozíciu medzi svojimi novými spojencami. Čo by sa mohlo pokaziť?

##

Presne ako predpokladal, Lucius nemal žiadne problémy, dostať sa do Azkabanu o pár dní neskôr. Aj keď jeho nová administratíva sotva vracala hovory cez hop-šup sieť, on stále poznal mnohých ľudí z čias jeho spolupráce s Fudgeom. Vedúci dozorca v Azkabane bol nesmierne rád, že môže Malfoya potešiť a bolo jednoduché presvedčiť toho imbecila, že je tu kvôli tajnej misii hľadania nových faktov pre nového ministra. To mu zabezpečilo privátny doprovod na ostrov a prechod popri všetkých ostatných strážach. Lucius sa uškŕňal– jedno rýchle kúzlo pred tým, ako sa odmiestni a nikto viac nebude vedieť, že tu vôbec bol.
"Možno skôr ako začneme s oficiálnou vychádzkou, mohol by som vás požiadať o zhovievavosť," povedal uhladene a potiahol za svoju rukavicu z jemnej kože. "Ako iste viete, moja manželka má nejakých… príbuzných… práve tu a keď sa dozvedela, že sa sem chystám, požiadala ma, aby som sa na nich pozrel." Luciusovi sa ledva podarilo dostať zo seba tie slová bez posmechu. Narcissa by sa nikdy nezaujímala o Bellatrixino blaho, rovnako ako by nikdy neupiekla koláč pre Malfoyovských škriatkov.
Vyrastanie so sociopatickou sestrou nebola žiadna zábava a hormonálne potreby dospievania narobili poriadnu šarapatu s mentálnym zdravím drahej Belly. Narcissa nenávidela svoju sestru a bála sa jej a iba ľutovala, že tá žena – a jej manžel a švagor – neboli Pobozkaní už pred rokmi.
"Oh, prirodzene," vzdychol strážnik sympatizujúco. "Musí to pre tú chuderku krehkú ženu byť veľmi ťažké, že jej drahá sestra je práve tu."
Lucius sa mierne usmial. Keby sa Narcissa niekedy dopočula o tom, že ju tento nehanebný blbec nazval "chuderkou krehkou ženou ", kliatbou by ho vykastrovala. "Ďakujem, že ste tak chápavý."
Po pár minútach chôdze zastavili pred Bellinou celou. Strážnik odomkol ťažké dvere a ukázal smerom dnu.
"Ste veľmi milý," zamrmlal Lucius. Potom: "Stupefy!"
Strážnik sa zvalil na zem a so zhnuseným pokrútením hlavy Lucius prekročil mužovo omráčené telo a vkročil do cely.
Divoké, pomotané čierne vlasy, prevracajúce sa oči, smrteľná bledosť. Lucius vzdychol. Áno, bola to Blacková, v poriadku. "Bellatrix, moja drahá, vyzeráš… nezdravo," posmieval sa.
Čarodejnica prestala slintať a svoje šialené oči uprela na neho. "Lucius? Zbabelec! Zradca! Odpadlík! Temný Pán ťa za tvoju zradu stiahne z kože a rozštvrtí! Predstierať Imperius keď si mal hrdo potvrdiť Jeho moc?"
Lucius prevrátil očami. "Fanatizmus je tak buržoázny, drahá švagriná," odpovedal. "Pragmatizmus je oveľa efektívnejšou schopnosťou prežiť, žiaľ je to jedna z tých, na ktoré je už príliš neskoro, aby si sa ju naučila využívať."
"Stále to môžeš oľutovať, Lucius!" dychčala Bellatrix, ťahajúc za okovy. "Vysloboď ma a tvoje minulé prehrešky ti budú odpustené skôr, ako sa k nám Temný Pán vráti."
"Vyslobodiť ťa?" odfrkol si. "To si teda nemyslím. Zdá sa, že si tu načisto prišla o rozum, Bella. Asi ti ušlo, že tvoj milovaný Pán sa už pokúsil o návrat."
Bella zmeravela od pozornosti, jej výraz bol sústredenejší. "Čože? On povstal?"
"No, svojim spôsobom," priznal Lucius. "Posadol rokfortského profesora v snahe byť znovu telesnejší. Nanešťastie, zasa ho raz porazil ten malý fagan Potter a teraz – pri najlepšom, čo o ňom kto dokáže povedať – poletuje po okolí ako nejaký nehmotný tieň. Oh, a Potterovi sa tiež podarilo zabiť jeho domáceho miláčika."
"Nagini je mŕtva?" zhíkla Bella.
"A zabilo ju dieťa," súhlasil Lucius pohŕdavo. "A Pettigrew je tiež mŕtvy. Novým ministrom je Amelia Bonesová, prísna aurorka, ktorá je asi tak paranoidná ako všetci ostatní. Veci nevyzerajú veľmi priaznivo pre tvojho pána, Bella."
"On je aj tvoj pán!" vrieskala naštvane.
"Už nie," zatiahol. "Zvolil som lepšiu alternatívu pre seba a svoju rodinu. Ty si si mohla vybrať, že sa budeš držať strateného sna, ale my ostatní sme sa pohli ďalej. Temný Pán už viac nemá reálnu nádej a ja som sa postaral o to, aby sa meno Malfoy dostalo von zo špiny, ktorú spôsobilo naše predošlé pridruženie."
"Ako sa opovažuješ!" Bellatrixin pohľad by roztavil oceľ. "Za toto zaplatíš, Lucius."
"Áno, áno," mávol rukou. "To vravíš ty." Obzrel sa po cele. "Musím uznať, že tvoje okolie ti moc na vážnosti nepridáva." Striasol sa. Bolo zábavné posmievať sa, ale on mal ešte prácu. "Tak, drahá Bella, povedal by som, že mi bolo potešením, ale v skutočnosti nebolo. Tvoja smrť bude to najlepšie, čo si mohla pre svoju rodinu urobiť."
Bellina tvár sa skrútila, ale na Luciusovo prekvapenie, nebol to výraz nenávisti, ale ľútosti. "Ja – ja som Cissy nikdy nechcela ublížiť," povedala takmer šeptom.
Lucius zodvihol obočie. "Po tom, čo som počul historky z vášho detstva mi to príde ako veľmi ťažko uveriteľné, Bella. Ani moja žena ani môj syn ťa nebudú oplakávať."
"Draco – môj synovec…" Belline oči sa zahmlili. "Videla som ho iba raz."
"Áno, no, čo si čakala? Poodtŕhala si hlavy všetkým Narcissiným bábikám. Naozaj si si myslela, že by ťa požiadala o to, aby si mu robila pestúnku?" Lucius zodvihol prútik. "Zbohom, Bel-"
"Počkaj!" Zodvihla ruku tak ďaleko, ako ju pustili okovy. "Máš pravdu. Bola som slepá. Dovolila som aby moja oddanosť Temnému Pánovi prevážila nad mojimi rodinnými záležitosťami. Teraz už to vidím."
"Áno," súhlasil Lucius sucho, "stáť pred namiereným prútikom, to vedie k najzaujímavejším zisteniam."
"Nechaj ma urovnať to s malým Dracom," prosila Bellatrix. "Stále som zdravá žena, vieš."
Klíčok nenásytnosti sa rozrástol v Luciusovej hlave. Vedel, že Bella hovorí pravdu. "Čo hovoríš?" požadoval, no prútik nesklonil.
"Keď ma zatkli, nezanechala som testament," povedala Bella rýchlo. "Ak ma teraz zabiješ, môj majetok opäť prepadne v prospech Lestrangeovcov a dostanú ho nejakí ich vzdialení neznámi príbuzní v Austrálii alebo Kanade alebo niekde inde. Nechaj ma napísať testament, v ktorom uvediem Draca ako svojho jediného dediča, a potom zdedí všetok môj majetok práve on." Pozrela sa na neho. "Ak by môj manžel a švagor umreli skôr ako ja, potom Draco nezdedí len moje bohatstvo, ale aj celý Lestrangeovský majetok."
Lucius uvažoval. On už bol bohatý, ale nikdy nemôžete byť príliš bohatý. A o Lestrangeovcoch sa hovorilo, že majú toľko temných artefaktov, ako samotní Malfoyovci. Ak by to Draco všetko zdedil, mal by neprekonateľnú zbierku a vedomosti v nej uložené by mu dali základ moci.
Lucius sa pozrel na čarodejnicu pred sebou. Naozaj bola patetická. Desaťročie strávené s dementormi k Belle naozaj nebolo milosrdné a on predpokladal, že pretrvávajúci vplyv ich účinku mohol viesť k tomu, že tá žena po prvý raz v živote pocítila ľútosť. Merlin vie, že v minulosti ju už viackrát mučili dementormi a možno sa im podarilo získať na ňu vplyv. Akokoľvek nepravdepodobne sa to zdalo, bolo ťažké predstaviť si hocikoho – dokonca Bellu – že by zostal nedotknutý pri stálom pôsobení dementorov počas celých desiatich rokov.
A čo riskoval? Áno, jedného času bola Bella známa ako najlepšia duelantka, ale posledných desať rokov ani len nedržala prútik a pri tom, ako sa teraz chvela a triasla, bolo ťažké uveriť tomu, že kedysi stačilo len jej meno na to, aby zasialo strach do srdca každého aurora v krajine.
A to, že zanechá testament len presvedčí každého, že jej úmrtie bolo prirodzené, pravdepodobne spôsobené inšpiráciou dementorov pre pocit viny… Lucius sám sebe prikývol. Stálo za to, odložiť to.
Rýchle mávnutie prútikom a na špinavej posteli vedľa čarodejnice sa zjavilo brko a pergamen. "Ďakujem ti," vydýchla vďačne.
Lucius zvraštil tvár. Z dojímavosti mu bolo vždy priam nevoľno. "Pohni si."
"Aké je Dracovo celé meno? Draco Lucius Malfoy? Nechcem, aby sa niekomu podarilo zabrániť tomu, aby môj synovec získal jeho dedičstvo," tárala Bella, zodvihnúc brko. Začala písať, ale ťažké okovy jej v tom bránili. Bezmocne sa pozrela na Luciusa.
Uškrnul sa. Ako sila upadla. Toto bola Voldemortova pýcha? Jeho najoddanejší služobník? Teraz neschopmý prísť na to ako napísať celú vetu a podpísať sa. Pohŕdavo nechal zmiznúť okovy z jej rúk. "Potrebuješ, aby som ti to aj nadiktoval?" požadoval.
Nikdy ju nevidel zodvihnúť sa z postele.
Ďalšia vec, ktorú si uvedomil bola, že je dolu  na zemi, kričiaca, pľujúca a škriabajúca zúrivosť na ňom. Mala jeho prútik skôr, než pochopil, čo sa stalo a už sa zavŕtaval do jeho jemnej kože pod bradou, Belline chladné oči sa vpaľovali do tých jeho len pár centimetrov od neho.
"Vždy si bol taký arogantný hlupák, Lucius," vypľula Bella. Jej dych bol rovnako hnilý ako ten dementorov. "Považoval si sa za múdrejšieho než boli ostatní. Stále si sa len vykrúcal a nechcel si si zašpiniť ruky, taký náročný na čistiace kúzla a uisťoval si sa, že ti nikto nezakrvaví topánky. Nikdy si nechápal skutočnú silu. Opovrhoval si všetkým, okrem mágie. Pohŕdavo si sa usmieval nad McNairom pre jeho obľubu nožov a vysmieval si sa Rastabanovu pre to, že používa holé ruky. Nikdy si nepochopil, že čistá sila je magická a fyzická zároveň. Predpokladal si, že bez môjho prútika som bezbranná. Že by si ma ľahko premohol, ak nepoužijem svoju mágiu. Si slepý hlupák, Lucius a ja to uskutočním tým, že ti vypichnem oči hneď, ako sa dostaneme z tohto prekliateho miesta."
"Ty – ty sa nikdy nedostaneš z tohto ostrova," Lucius lapal po dychu. "Priveľa strážnikov –"
Bella sa zachechtala a otrela sa lícom o to jeho. "Oh, ale môj pekný švagor ma zachráni," priadla. "A keď si vezmem prútik od tohto hlúpeho aurora, ktorého si tak láskavo ráčil znehybniť, tak potom budeme obaja Rodolphus a ja ozbrojení. Keďže ty si dal jasne najavo, že si sem prišiel, aby si nás všetkých zabil, dosť pochybujem o tom, že si svoju prítomnosť tu oznámil priveľa ďalším osobám. Bude to jednoduché, veľmi, veľmi jednoduché, Lucius… A potom nájdeme môjho Pána a potom uvidíš, aké tresty si šetrí pre zradcov."

##

Ďalší deň ráno Snape a Flitwick zvolali vedúcich fakúlt na poradu. "Všetci ste videli dnešného Proroka?" opýtal sa Flitwick, jeho hlas bol vážny, keď roztiahol noviny.
OHEŇ A SMRŤ V AZKABANE kričali titulky. "Dnes ráno sme hovorili s ministerkou," pokračoval Snape, "radšej ako spoliehať sa na noviny. Nanešťastie sa zdá, že na tom príbehu je niečo pravdivé. V jednej z ciel vypukol požiar a dosť rýchlo sa rozšíril. Strážnik a ďalší auror boli zabití, pravdepodobne pri pokuse o uhasenie plameňov a traja väzni uhoreli vo svojich celách. Auror Shacklebolt hovorí, že sa stále snažia zistiť, čo sa stalo, ale vďaka rozsahu škôd je pravdepodobné, že sa to nikdy nedozvieme."
"Oh, nie," Sproutová krútila hlavou. "To je strašné."
"Auror, ktorý bol zabitý je strýkom jednej tretiačky z Bifľomoru," povedal Flitwick jemne. "Rodičia Emmy Fosterovej ma dnes ráno kontaktovali. Boli by radi, keby dnes popoludní mohla odísť domov."
"Úbohé dieťa," fňukala Sproutová. "Pôjdem jej to oznámiť."
"Podľa toho, čo môžeme povedať, ten strážnik nemal žiadne spojenie s Rokfortom, ale tí väzni…" Flitwick zmĺkol.
"Kto to bol?" opýtal sa Remus.
"Traja Lestrangeovci," odpovedal Snape krátko. "Mladý Longbottom na to pravdepodobne bude nejako reagovať, či pozitívne, alebo negatívne, to sa uvidí neskôr."
Remus prikývol. "Poviem mu to skôr, ako sa to stane verejne známe."
"Jeho stará mama pravdepodobne tancuje gigu," poznamenal Flitwick sarkasticky. "Bude zaujímavé sledovať, ako to ten chlapec zoberie, ale kvôli jeho, ah, veľmi napätej povahe, zrejme bude potrebovať deň alebo dva, aby sa s tým vyrovnal."
"Z toho, čo vieme, oheň kompletne skonzumoval cely," pokračoval Snape. "Telá boli úplne spálené, nezostali žiadne zvyšky, na ktoré by si mohla Augusta Longbottomová odpľuť."
Sproutová zozelenala. "Ale no, Severus!"
"Oznámim to aj Siriusovi. Nedokážem odhadnúť, ako sa ho to môže dotknúť," poukázal Remus. "Podľa toho, čo viem, jeho cela mohla byť v blízkosti tých zhorených. Môže byť rád, že sa mu podarilo utiecť."
"Nie je  Draco Malfoy synovcom Bellatrix Lestrangeovej?" opýtala sa Sproutová. "Viem, že Narcissa si so svojou sestrou nebola nikdy blízka, ale nedotknú sa ho tieto správy?"
Snape nahol hlavu. "Porozprávam sa s ním, ale keďže Bellatrix bola zatknutá v čase, keď nemal ešte ani dva roky, je nepravdepodobné, že by ju mal nejako rád."
"Je smutné, že to musím povedať, ale istým spôsobom je dobré, že sa to stalo," povedala Sproutová a jej vždy milá tvár bola napätá. "Život v Azkabane pre nich musel byť utrpením a možno ich smrť môže priniesť zadosťučinenie ich obetiam a ich rodinám. Aká úžasná strata, keď niečia smrť prinesie len šťastie a úľavu." Pokrútila hlavou. "Tak hrozné mrhanie potenciálom."
"Skôr by som ľutoval smrť mandragory, ktorá je obetovaná do môjho elixíru," odpovedal Snape naštvane. "Toto neboli žiadne zblúdené duše, Pomona. Toto boli kreatúry Veď Viete Koho a im sa to páčilo."
Bifľomorčanka na neho zazerala. "Ale aj tak je to smutné, Severus."
Prevrátil očami. "Fajn."

##

Keď Remus jemne oznámil tú novinu Nevillovi, vlkolaka zarazil úsmev, ktorý rozžiaril chlapcovu tvár. "Dobre!" povedal neľútostne. "Dúfam, že trpeli a horeli pomaly."
"Ale, Neville," znepokojený Remus protestoval, "Som si istý, že to nemyslíš vážne."
Neville sa na neho zvedavo pozrel. "Vy neviete, čo urobili mojim rodičom, profesor? Ak to boli oni, kto zabili Harryho mamu a tatka, ako by ste sa cítili?"
Remus cítil vlka v jeho vnútri, ako sa pri tej otázke vzopäl a tak si povzdychol. "Bol by som si želal, aby som ich mohol sledovať, ako sa zmietajú v smrteľnej agónii," priznal. "Ale nie som na seba hrdý, za to že to tak cítim."
"Ani ja si nie som istý, či som na to hrdý," povedal Neville pomaly. "Ale stále som rád, že sú mŕtvi."
Remus neodpovedal, len chlapca objal a obaja tak hodnú chvíľu zotrvali.

##

"Vďaka Merlinovi!" Draco si poriadne vydýchol. "Ste si istý? Švihnutá teta Bella je naozaj mŕtva?"
Snape zodvihol jedno obočie. "Vidím, že ste tou správou priam zdrvený, pán Malfoy."
Draco vyzeral trochu zahanbene. "No, to len že som počul niekoľko príbehov, ktoré matka hovorila otcovi… A mali sme domáceho škriatka, ktorý mi hovorieval, keď som bol zlý, že mám šťastie, že matka nie je ako teta Bella. To stačilo na to, aby som mal nočné mory, keď som bol malý a bál som sa, že si po mňa príde."
Snape sa uškrnul nad tým, že spomedzi bubáka a Bellatrix Blackovej Lestrangeovej, každé rozumné dieťa by si vybralo, aby ho uniesol bubák.
"Ale vaši rodičia o nej pred vami otvorene nehovorili?"
Draco vyzeral urazene. "Asi ťažko by sme sa chválili tým, že máme príbuzných v Azkabane, profesor!"
Snape sa uškrnul. "Samozrejme že nie."
Zrazu vyzeral Draco veľmi zamyslene. "I Keď… ona je rodina," povedal pomaly. "Alebo teda. A skutočne veľmi blízka príbuzná."
"Čo chcete, pán Malfoy?" zatiahol Snape. Vedel rozoznať znaky slizolinského myslenia.
"No, kvôli môjmu zármutku zo smrti úbohej tetušky, by som mohol potrebovať predĺženie, alebo dokonca ospravedlnenie na niektoré moje domáce úlohy," povedal Draco s nádejou.
"Môžete mať ospravedlnenie na jednodňové meškanie pre všetky eseje počas tohto týždňa. Žiadne predĺženie na písomkách a žiadne ospravedlnenie absencie," odpovedal Snape. Prenikavo sa na svojho malého hada zahľadel. Chcel odmeniť takúto prešibanosť, nakoniec... "A, predpokladám, že ak sa budete cítiť príliš vyčerpane na to, aby ste dnes večerali vo Veľkej sieni, mohli by ste namiesto toho zájsť do kuchyne spolu s niekoľkými blízkymi priateľmi, ktorý vás môžu podporiť v čase vášho zármutku."
Draco sa uškrnul. "Ďakujem! Mohli by ste požiadať škriatkov, aby pre nás urobili špeciálnu tortu?"
"Draco, môžeme byť Slizolinčania, ale nie sme netaktní. Uspokoj sa s obvyklým pudingom," hrešil ho Snape.
"Musím sa spýtať Harryho," zamrmlal Draco rebelsky a opustil pracovňu.

##

Lucius sa obzeral po cintoríne a vedel, že je mŕtvy muž. Bellatrix ho omráčila ešte v jej cele a keď sa prebral, plamene už olizovali steny chodby a Rastaban a Rodolphus stáli pri ňom, každý mal prútik. Jeden z nich vyčaril na neho Imperius, a ďalšia vec, ktorú si pamätal bola, že im ukazuje jeho vlastnú únikovú cestu z ostrova, vzal ich do jedného z Malfoyovských sídiel, kde sa mohli umyť a obliecť a oboznámiť sa s udalosťami z posledných desiatich rokov. Potom Bellatrix použila svoje Temné znamenie, aby kontaktovala lorda Voldemorta a potom sa ocitol tu, jeho myseľ bola opäť len jeho a jeho smrť mu hľadela do tváre.
"Ahhhhhhhhhhhhh," Bellatrix vzdychala potešením a uspokojením, keď ju zahalil čierno zelený mrak. Tá hmla sa krútila okolo nej hodnú chvíľu, potom pozvoľna opadla a jej výzor zostal zvláštne zdeformovaný.
Obzerala sa po cintoríne a Luciusovi sa zastavilo srdce, keď jej oči – teraz karmínovo červené – spočinuli na ňom. "Tak, Luciusss," zašepkala a jej hlas mal teraz syčivý podtón. "Ty sssi sssa pripojil k tomu zradcovi Sssnapeovi a opussstil ma."
Lucius sa snažil nestratiť kontrolu nad svojím močovým mechúrom. Ten hlas poznal. Poznal tie oči. A tak veľmi, ako ho vystrašila Bella, ten strach nebol nič v porovnaní s tým, čo cítil teraz, toto už viac nebola Bella, kto stál pred ním.
"Áno," tá príšera sa mu vysmievala. "Vidím, že sssi pochopil pravdu. Ja sssom Lord Voldemort. Môj oddaný sssluha mi ponúkol sssvoje telo a je to dobré telo, sss veľkou magickou ssschopnosťou. Na tú krátku chvíľu, kým sssa znovu zrodím, mi possslúži veľmi dobre."
Lucius sa cítil divne v tom kruhu, ale nevidel nič len potešenie a úľavu na tom tucte tvárí, ktoré obklopovali okolie. Bola tu Smrťožrútska elita – všetko ľudia, ktorí veľmi trpeli, odkedy Voldemort zmizol a ktorí túžili po jeho návrate. Tu by nenašiel žiadnych spojencov.
"Prosím, môj pane, môžem mu vypichnúť oči, ako som mu sľúbila?" prosíkal Bellin hlas. "Je toho tak veľa, čo by sme mali urobiť, aby sme ho potrestali."
"No tak, no tak, trpezlivosť, moja drahá," odpovedal  Voldemort sám sebe v desivom monológu. "Ešte by sssom mohol Luciusssa využiť."
"Prosím, môj pane," lapal po dychu Malfoy. "Odpustite mi! Bolo to chvíľkové šialenstvo. Snape mi musel dať niečo do nápoja! Nikdy by som si nevybral –"
"Ticho, Luciusss!" vyprskol Temný pán. "Nemysssli sssi že sssom hlupák. Ty vieš, ako tressstám tých, ktorí sssa possstavia proti mne."
"Dovoľte mi začať, pane," priadla Alecto Carrowová. Nikdy sa nestarala o zle skrývané opovrhovanie jej bratom a ňou od toho elegantného čistokrvného.
"Nie," vyprskol Voldemort. "Mám sss Luciusssom plány. Môže byť užitočný."
"Budem, môj pane! Budem," prisahal Malfoy zúfalo. "Povedzte mi ako a ukážem vám, že som vám oddaný."
Voldemort sa ticho smial. "Ah, Luciusss, zmäkol sssi za tie roky, čo sssme sssa ssstretli naposssledy. Naozaj sssi myssslíš, že ti ešte niečo zverím? Nie, počul sssom, že sssi ma zaprel, tvrdil sssi, že sssi bol pod vplyvom kliatby Imperiusss. Myssslím, že bude veľmi vhodné, keď teraz naozaj budeš pod Imperiom, keď budeš vykonávať moje príkazy."
"Pane, prisahám vám, nepotrebujete ma prekliať. Uctievam vás a naozaj ľutujem moje –"
"Ssskutočne, Luciusss? Tak potom by sssi mi dobrovoľne dal sssvojho sssyna a dediča ako daň za tvoje zločiny?" Voldemort sa chrapľavo rozosmial pri pohľade na Luciusovu tvár. "Myssslel sssom sssi že nie," uškrnul sa. "Imperio!"
14.12.2011 23:05:09
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one