Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Prinášam Vám pokračovanie Vašej obľúbenej poviedky nakoľko na pár dní nebudem mať k dispozícii signál a tým pádom aj internet. Verím, že sa Vám táto časť bude páčiť a prajem Všetkým krásne Vianoce. Najneskôr 26. decembra môžete očakávať pokračovanie. O preklad sa postarala opäť Biggi.

Dobby

 

"Ociiiiii," skuvíňal Harry. "Ja dnes večer nemôžem ísť naspäť do Veže. Hermiona povedala, že ma bude skúšať z histórie mágie a ja som sa ešte neučil."

"A ty si myslíš, že ti pomôžem vyhnúť sa školským povinnostiam?" spýtal sa Snape sucho.

"Je to len história mágie," sťažoval sa Harry. "Veď to vôbec nikoho nezaujíma." Pri pohľade na výraz jeho otca rýchlo upravil svoje tvrdenie. "Okej, okej, to nezaujíma nikoho okrem teba a Hermiony. Okrem toho, ak zostanem tu, potom môžeme spolu s Dracom pracovať na našej úlohe z Elixírov."

"Máš na to viac než týždeň, aby si urobil tú úlohu z Elixírov a menej ako dva dni do písomky z Histórie," poukázal Snape so zdrvujúcou logikou. "Preto by si mal stráviť dnešný večer so slečnou Grangerovou, štúdiom Histórie. Stále zostáva do večierky niekoľko hodín a s pomocou slečny Grangerovej budeš schopný dobehnúť učivo a napraviť svoje predošlé leňošenie."

Harry otvoril ústa, aby ďalej argumentoval, ale zahučali plamene v krbe a hlas Luciusa Malfoya prehovoril. "Severus, tu je Lucius. Mohol by som k tebe prejsť? Ide o Draca."

"Len moment," zavolal Snape. Malfoy mohol síce zmeniť strany, ale to neznamenalo, že by ho chcel mať v blízkosti Harryho, pokiaľ tomu mohol zabrániť. Otočil sa k chlapcovi. "Táto diskusia je skončená. Vezmi si svoje veci a vráť sa do Veže."

Harry frflal, ale dobre vedel, že sa nemá hádať s jeho ockom, keď použil tento tón. Okrem toho, jeho ocko bol viac než len schopný hrešiť ho priamo pred Dracovym otcom, a to by bolo poriadne trápne, obzvlášť keď Draco povedal, že jeho otec tak veľmi dbá o spôsoby.

Harry sa ponáhľal do svojej spálne, aby si zobral tašku, ale keď prešiel ku dverám do chodby, jeho zvedavosť ho donútila zastaviť a počúvať. On vlastne neodpočúval, uistil sám seba. Pán Malfoy povedal, že ide o Draca, nie? Takže nebolo pre neho dôležité, ako pre Dracovho priateľa, zistiť o čo ide? Ak by bol Draco v malére, alebo niečo také, aký by to bol priateľ, keby ho včas nevaroval? A keby to bolo niečo, no, osobné alebo zahanbujúce, potom by Harry bol ticho a nechal by jednať jeho ocka, aby to vyriešil ako jeho vedúci fakulty.

Počul zahučať krb a kultivované tóny pána Malfoya. "Severus. Ďakujem, že si ma nechal vstúpiť."

"Posaď sa, Lucius," navrhol Snape. "Hovoril si, že ide o Draca. Má nejaký problém? Niečo ohľadom smrti Bellatrix? Hovoril som s ním a uisťujem ťa že je v po -"

"Stupefy!"

Harrymu padla sánka, keď kliatba doznela. Počul duté buchnutie, ako keby niečie telo dopadlo na koberec a zostal ako primrazený, dúfal, že to sa len jeho ocko hodil do úkrytu. Ale žiadny zvuk duelu už nebolo počuť – žiadne kúzla a protikúzla – len zahučanie krbu. Harry sa začal prikrádať bližšie, čudujúc sa, či už pán Malfoy odišiel, keď ho úplne vystrašili dva ďalšie hlasy.

"No, to nebolo také ťažké, však?" chechtal sa prvý. "A to má byť taký skvelý v OPČM."

"Ponáhľajme sa," prikázal ďalší. "Prakticky cítim Dumbledorov smrad. Každú minútu čo sme tu, je to pre neho ľahšie zistiť, že sme v jeho milovanom hrade."

"Ukľudni sa. Jediné čo musíme urobiť je použiť na neho Enervate a Imperius, potom, keď dovedie Malfoyovho fagana, vezmeme ich oboch k Temnému pánovi a –"

Harry počul dosť. Toto boli Smrťožrúti, a oni išli po jeho ockovi! Harry vrazil do dverí a reval: "Expelliaramus!"

Jednu zahalenú postavu odhodilo a druhej vyletel prútik z ruky, ale pán Malfoy len stál ako stĺp. Harry sa otočil, aby mu čelil a to dovolilo druhému Smrťožrútovi, aby sa znovu dostal k svojmu prútiku. "Diffindo!"

"Protego!" Harry odrazil kliatbu, ale potom sa dostal aj ten druhý k jeho prútiku a vyprskol Stupefy a Harry dopadol na zem vedľa Snapa.

"Hej, je toto ten mladý Malfoy?" jeden Smrťožrút sa spýtal s nádejou.

"Ty idiot. Pozri sa na Malfoya. Videl si jeho ženu. Fakt si myslíš, že tí dvaja platinoví blondiaci by mali tmavovlasé dieťa?" Druhý Smrťožrút prevrátil omráčené dieťa a jemne zahvízdal. "No nech som prekliaty. Pozri na tú jazvu – to je Harry Potter."

"Oh," odpovedal jeho partner sklamane. "Predpokladám, že ešte stále musíme použiť Imperius na Snapa, čo?"

Prvý Smrťožrút zovrel svoj prútik silnejšie a snažil sa neprekliať svojho kolegu. "Viem, že si bol v Azkabane dlho, LeStrange, ale myslíš, že by si sa mohol pokúsiť spojazdniť tvoj mozog? Čo myslíš, koho by Temný Pán dostal radšej: Chlapca ktorý Prežil, alebo Malfoyovho fagana? Malfoyove decko môžeme zobrať neskôr – on nemá špeciálnu stráž, ktorá by ho chránila. Musíme sa odtiaľto dostať s Potterom a Snapeom skôr, než niekto zistí, o čo ide. Daj sem to prenášadlo. Malfoy! Poď sem!"

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

Snape zastonal a chytil sa za hlavu. Čo pre Merlina – ? Posledné, čo si pamätal bolo, že hovoril s Luciusom Malfoyom a potom mu zrazu jednoducho explodovala hlava. Pokúsil sa chytiť sa za spánky a zistil, že jeho zápästia a členky sú zviazané a leží na zaprášenej zemi. Niekoľko stôp ďalej počul ston a s privretými očami sa pozrel tým smerom. Harry!

Čo tu robí Harry – a kde vlastne sú? Ten chlapec mal byť hore vo Veži, študovať históriu s tou vševedkou, nie tu s… Snape sa obzrel a zmrzol.

Boli vonku, na cintoríne, čo usúdil podľa rozbitých pomníkov váľajúcich sa po okolí. To bolo zlé. Ešte horšie však bolo, že ležali na zemi, v strede kruhu zahalených a maskovaných Smrťožrútov, ich tváre divne osvetlené žeravou vatrou na jednej strane. Ale oveľa, oveľa horší bol fakt, že sediac na tróne na nich hľadela ako nejaký perverzný panovník Bellatrix LeStrangeová, jej oči žiarili červenou farbou a jej tvár bol zvláštne skrivený do hrozivo známeho úsmevu.

Snape nepotreboval pálenie na ľavom predlaktí, aby vedel, kto na nich hľadí.

"Oci?" ten hlas bol tichý, ale pevný.

"Harry!" otočil sa. Chlapec bol bledý, ale mal na tvári odhodlaný výraz. Snape nebol nikdy tak hrdý na chrabromilskú povahu svojho syna, ako práve teraz. "Si v poriadku?"

"Bolí ma hlava," priznal Harry, obzerajúc sa okolo. "Si – si v poriadku?"

"Ah, taký pri sssrdci hrejúci vzťah otca a sssyna," posmieval sa Temný Pán z jeho trónu.

Harry zaškúlil jeho smerom. "Kto si?"

"Nespoznávaš ma, ty sopliak?" vyprskol Voldemort. "Tvoji rodičia sa mi tri krát postavili a ty si sa k tomu tiež dostal blízko."

Harryho oči sa roztiahli. "Ty si Voldesnort? Ale ty si dievča!"

Temný Pán bol rozrušený. "Len som sa zmocnil tela jednej z mojich služobníkov, kým si pripravím nové telo," povedal obranne.

Harry pokrčil nos. "Hej, ale dievča? Myslím, ty už nemusíš – no vieš – a to všetko ako dievča?"

Kruh Smrťožrútov rýchlo potlačil chechtanie a Voldemortov výraz sa skrútil hnevom. "Crucio!" zreval, mieriac smerom odkiaľ sa ozvalo chechtanie a niekoľkí Smrťožrúti padli na zem a trhali sa od bolesti.

"Nerozčuľuj ho!" šepol Snape k Harrymu skôr, než chlapec stihol povedať niečo ďalšie a Harry preglgol a prikývol.

"Môj pane," začal Snape, dúfajúc, že nájde niečo – čokoľvek – čo by mohlo Temného Pána presvedčiť, aby Harryho pustil. "To –"

"Ah, zradca prehovoril." Voldemort zostúpil zo svojho trónu a prikráčal k ležiacemu Snapovi. "Budeš prosíkať o svoj život, zradca? Tak ako to robil tvoj dobrý priateľ?" Ostré gesto a dvaja Smrťožrúti hodili zviazaného, dobitého a krvácajúceho Luciusa Malfoya dolu vedľa Snapa.

Snape na neho pozrel. Jeho myseľ horúčkovite pracovala. Očividne ten oheň v Azkabane vypukol na zakrytie úteku a Malfoy bol alebo sa nejako stal zaangažovaný. Zúfalo sa snažil sformulovať nejaký plán…

"Bol som pod Imperiom, Severus," zachrčal Lucius, z kútika úst mu tiekla krv. Jeho kedysi pekná tvár bola teraz zohyzdená reznými ranami a popáleninami a ruka, v ktorej držal prútik bola stiahnutá z kože až po zápästie. "Prisahám - nechcel som…"

Snape sa od neho odvrátil a svoju pozornosť obrátil späť na Temného Pána. "Môj pane," začal vyrovnane "Som si istý, že môžeme dosiahnuť nejaký –"

Voldemort prišiel bližšie a kopol ho do tváre. "Je mi ZLE z intrigánssskych Ssslizolinčanov," zavrčal a odišiel späť na trón. "Assspoň že Chrabromilčania len chrlia odpor a umrú." Otočil sa k Harrymu. "A ty, môj malý nepriateľ? Aj ty sssa budeš pokúšať presssvedčiť ma, aby sssom ušetril tvoj mizerný život? Aj ty sssa budeš predomnou plaziť a bozkávať môj plášť?"

"Ja si myslím že si a – a – a zvrátený chuj!" kričal Harry, použijúc najhoršiu nadávku, na akú si spomenul. "Neubližuj môjmu ockovi, ty sprostý hajzeľ!"

Snape sa snažil prečistiť si hlavu, ignorujúc krv, čo mu tiekla do očí z rany na spánku. Nejasne si uvedomoval, že Harry niečo kričí na Temného Pána a hlasné naštvané výkriky Smrťožrútov, ale jeho myseľ sa stále točila z toho kopanca do hlavy.

"Môj pane!" nejako sa mu podarilo prekričať Smrťožrútov. "Ten chlapec je len hlúpe dieťa, absolútne nič, o čo by sa niekto tak veľký ako vy zaujímal. Iste to vidíte aj vy, že napadnúť ho teraz, kým je taký mladý, nepovzdvihne vašu veľkosť. Nie je hodný vašej pozornosti. Nechajte ho ísť a –"

"Oh, nie, Sseverus. Sssľúbil sssom mojim verným ssslužobníkom noc plnú veľkého vzrušenia. Budú mi asssissstovať pritressstaní dvoch zradcov a uvidia moje znovuzrodenie."

"Vaše – " Snapeovi zabehlo.

"Áno, môj neposlušný Majster elixírov," Bellatrixin zahmlený výraz sa skrútil do niečoho ako odporný úškrn. "Dokonca aj bez tvojej pomoci sssom našiel ssspôsssob, ako znovu žiť, celý a kompletný, ssso všetkými mojimi sssilami, nie len obývajúci dobrovoľného otroka. Sssme tu, aby sssme použili nedobrovoľne danú kosssť môjho otca, a krv nepriateľa, áno, áno, máme tu široký výber, však?"

"Prosím," začal Snape bezradne.

"Ale vieš, Sseverus, rituál neurčuje, či tá krv má byť od nepriateľa živého, alebo mŕtveho, a sssom dosssť ohromený predssstavou uviazať môjho nepriateľa dolu hlavou nad kotlíkom a podrezať mu hrdlo tak, aby jeho krv vytiekla do môjho elixíru. Bol by to vhodný koniec pre zradcu, Ssseverus? Ztiecť z krvi ako podrezaná sviňa?" Voldemort ho z blízka sledoval a Snape premáhal paniku. "Ale vidím, že sssi ceníš chlapcov život viac, než ten sssvoj. Ah, ako hlboko si klesol, môj sssmutný malý Ssslizolinčan. Kam sssa podela všetka tvoja zlosť a nenávisssť? Ssstal sssi sssa ssslabý a mäkký ako Dumbledore sssám."

Snape trhol putami, ale bolo to márne. "Nie! Nemôžte!"

Voldemortove oči sa zúžili. "Ty, ssspomedzi všetkých ľudí by sssi mal vedieť, že toto mi nemáž hovoriť, Sseverus." Prútik Temného Pána mávol rýchlosťou útočiaceho hada smerom k Harrymu, stojacemu s očami dokorán. "Avada Kedavra!"

"NIE!" vykríkol Snape, ale už bolo neskoro. Bez života, Harry spadol dozadu a jeho otvorené oči mŕtvo upieral na nočnú oblohu.

Úplne zničený Snape si sotva uvedomoval ako Lucius začal ticho, monotónne a beznádejne nadávať, a ako Smrťožrúti nadšene pokrikujú na oslavu víťazstva. Skrútil sa do klbka a jeho telom otriasal srdcervúci nárek.

 

ó ó ó ó ó ó ó

 

"Ale, Minerva, ty vieš, že nemôžem ísť hľadať ďalší horcrux bez mojich chlpatých modrých ponožiek," mudroval Dumbledore, keď vstupoval do svojho bytu na Rokforte. "Nebude mi to trvať dlho, kým ich nájdem. Škriatkovia vedia, ako ich mám rád."

"Albus, začínam chápať, prečo si sa nikdy neoženil," povedala Minerva s dlhým útrpným povzdychom, keď sa oprela o zárubňu.

"No no, moja drahá, my všetci máme svoje malé excentrickosti," žmurkol na ňu.

"No niektorí sú excentrickejší, než druhí," odpovedala.

"RIADITEĽ! MINERVA! JE TU NIEKTO?" spanikárená tvár Molly Weasleyovej sa objavila v krbe.

"Čo sa deje, Molly?" Dumbledore a McGonagallová dobehli ku krbu, na ponožky úplne zabudli.

"Počkajte, ideme ku vám!" A hneď na to obaja Molly aj Arthur vyšli z krbu.

"Ide o Harryho a Severusa!" vysvetlil Arthur, snažiac sa znieť pokojne. "Podľa našich rodinných hodín sú obaja v smrteľnom nebezpečenstve."

"Chceli sme s nimi hovoriť cez krb, ale neodpovedajú," fňukala Molly a šúchala si ruky. "Čo sa môže diať?"

Dumbledore zodvihol ruku. "Pozriem sa, či hrad vie, kde sú." Zatvoril oči, ale o chvíľku ich otvoril so smutným výrazom na tvári. "Nie sú nikde v hrade, ani na školských pozemkoch. Minerva, privolaj ostatných. Musíme sa pokúsiť zistiť, kam mohli ísť."

Keď sa ostatný zhromaždili, Amelia Bonesová zavolala "Riaditeľ! Kde je Harry Potter? Je v poriadku?"

"To sa práve snažíme zistiť, madam Bonesová. Prečo sa pýtate?" odpovedal Dumbledore.

"Odstúpte." Hneď na to vstúpili do riaditeľne najprv Bonesová, potom Moody a Shacklebolt. "Snape mi dal tento amulet, krátko po tom, ako som bola zvolená," vysvetlila Bonesová, držiac blikajúci disk. "Funguje to na rovnakom princípe ako rodinné hodiny, a povedal, že to bude blikať, ak bude Harry v nebezpečenstve. Chcel, aby niekto mimo Rokfortu mohol na chlapca dozerať."

Albusova tvár ešte viac zbledla. "Želám si, aby som vás mohol upokojiť, ale zdá sa, že obaja, Severus aj Harry zmizli."

Učitelia – Remus, Sirius, Filius, Pomona, a Poppy – okamžite dorazili, keď ich Minerva zavolala a Arthur privolal Billa a Charlieho z ich domov. S pomocou portrétov na hrade a duchov sa rýchlo dozvedeli, že nikto nevidel Snapa ani Harryho, odkedy obaja vstúpili do ich bytu.

"No, takže tu nie sú," potvrdil Moody, vstúpiac späť do Albusovej pracovne. "Našiel som chlapcovu školskú tašku v miestnosti a nejaké sadze, čo naznačuje, že niekto k nim nedávno prišiel. Vzor v sadziach naznačuje, že odtiaľ krbom nikto neodišiel, ale myslím, že som zachytil jemnú stopu prenášadlovej mágie. Ale odprisahať by som to nemohol."

Sirius zbledol. "Boli odmiestnení preč? Tak to môžu byť kdekoľvek!"

Dumbledore a Bonesová si vymenili bezvýrazné pohľady. "Tak," Albus začal hovoriť, opatrne vyberajúc slová.

Prerušilo ho puknutie a zrazu sa pred nimi na stole objavil škriatok. "Ďakujem, ale práve teraz nepotrebujeme občerstvenie," povedal Dumbledore nútene milým tónom.

"Ja nebyť tu, aby som ponúkal jedlo, pán Dumblydore pane," povedal škriatok vyčítavo. "Ja byť tu, aby som zistil, či je pravda, čo duchovia a obrazy hovoriť. Zmiznúť pán Majster elixírov a pán Harry Potter páni?"

Teraz riaditeľ spoznal malého škriatka ako toho, ktorý je oddaný Harrymu. Vzdychol. "Áno, obávam sa, že je, a máme veľa práce, aby sme ich našli, tak ak by si nás ospravedlnil –"

"Dobby pomôcť nájsť pána Majstra elixírov a pána Harryho Pottera pánov," povedal škriatok neústupčivo. "Dobby používať škriatkovskú mágiu, aby našiel jeho pánov."

"Ak boli unesení, budu pod mocnými krycími štítmi," zavrčal Moody. "Myslíš si, že ich nájdeš aj napriek tomu?"

"Škriatkovská mágia je veľmi, veľmi mocná, pán Strašidelné oko, pane," vyčítal mu Dobby. "Vy si nemyslieť, že naša mágia byť malá, lebo my byť malí."

"Ak ich môžeš nájsť, Dobby, tak to prosím urob," prehoovoril Albus skôr, ako si starý auror stihol zobrať urážku z jeho nového titulu.

Dobby prikývol a odmiestnil sa.

"Albus, ak škriatkovia Harryho nedokážu nájsť, aké máme ďalšie možnosti?" prosila Molly.

Shacklebolt si odkašľal. "Už som zalarmoval všetkých aurorov, Molly. Tiež by sme mohli zvolať našich tajných agentov." Bonesová súhlasne prikývla. "Mohli by mať zopár nápadov."

Dlhšiu chvíľu nik neprehovoril, každý sa snažil vymyslieť spôsob, ako pomôcť, potom sa znovu primiestnil Dobby.

"My nájsť ich, pán Dumblydore pane!" odpovedal vzrušene. "Môj pán Harry Potter pane a pán Majster elixírov pane byť spolu a tak to byť veľmi ľahké. Ale oh, oni byť s veľmi, veľmi zlými ľuďmi, pán Dumblydore pane. Vy ich musieť ísť zobrať hneď teraz."

"Ako vieš, že sú to zlí ľudia, Dobby?" opýtala sa Bonesová rýchlo.

"Oni nosiť zlé obleky, ktoré pán M- ktoré nosiť zlí ľudia."

"Zlé obleky?" Shacklebolt pritlačil.

Dobby prikyvoval tak horlivo, že mu uši plieskali o hlavu. "Čierne plášte a masky. Oni robiť zlé veci, keď nosiť tieto obleky!"

"Smrťožrúti!" povedal Sirius a vyzeral, že mu je zle. "A majú Harryho a Snapa!"

"Dobby, môžeš nás tam zobrať?" požadoval.

Dobby si žmolil ruky od nervozity. "Oh, Dobbyho to veľmi mrzieť, pán Dumblydore pane, ale pán Harry Potter pane a pán Majster elixírov pane byť za nejakou veľmi veľmi mocným čarodejníckym štítom. On nedovoľovať primiestnovať ani prenášadlá. Škriatkovia môcť pomôcť našu mágiu na primiestnenie ku kraju štítu, a my vedieť, že náš pán byť za štítom, ale my sa nemôcť dostať bližšie k nim. A tam byť veľa veľa zlých čarodejníkov. Ak vy sa tam primiestniť, potom oni mať dosť času aby ublížiť pánovi Harrymu Potterovi pane a pánovi Majstrovi elixírov, kým vy sa dostať cez štít. Mňa veľmi mrzieť, ja vás nemôcť dostať dosť blízko ku nim, aby vy môcť ich zachrániť!" A Dobby sa začal ťahať za uši a zavýjať od utrpenia.

Minerva schmatla rozrušeného škriatka skôr, než sa mohol potrestať viac, ale potom sa každý nástroj v Dumbledorovej pracovni zbláznil a Bonesovej medailón zažiaril ako slnko a potom sčernal.

"Čo to je? Čo sa deje?" Spleť hlasov pomaly stíchla, keď si všetci jeden po druhom všimli Dumbledorovu popolavú tvár.

"Č-čo to znamená, Albus?" Sirius konečne našiel svoj hlas a položil otázku, ktorú mal na jazyku každý.

"To znamená," povedal Albus cez bledé pery, "že Harry Potter je mŕtvy."

22.12.2011 10:20:55
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one