Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
A je tu sľúbené pokračovanie. Ide o predposlednú kapitolku tejto úžasnej poviedky, ktorú chceme venovať: Janke, denice, Nade, grid, larkinh, keisthatku, Lily, Mvokounovej, silvinke a ft. Ďakujeme za vaše komentáre a veríme, že sa na dnešnej kapitolke pobavíte.


Dobby a Biggi

Harry sa natiahol a ospalo sa usmial, oči mal stále zatvorené. Bolo mu pohodlne a teplo a niekto ho držal v náručí. Cítil sa bezpečne a šťastne, ako keby bol prvý deň letných prázdnin. Zaboril sa hlbšie a niekoľkokrát začuchal, páčila sa mu tá svieža, citrusová vôňa, ktorá ho obklopovala, potom prekvapene otvoril oči. "Mami?"

Na jeho prekvapenie to bola naozaj Lily, kto ho držal v náručí. Jej tvár bola presne ako na fotkách, ktoré mal, ale ona sa smiala aj plakala zároveň, keď videla jeho prekvapenú tvár. Ponad jej rameno ho sledoval usmiaty James. "Ahoj, Paroháčik! Boli sme zvedaví, kedy sa zobudíš."

"Mama! Ocko!" Harry sa na nich vrhol a po prvý raz vo svojich spomienkach, vedel aké to je, byť v objatí rodičov.

Po dlhú dobu nedokázali tí traja nič iné, len sa objímať a plakať a tárať láskyplné slová. "Mama, ty voniaš presne ako tvoj sveter!" vyhŕkol Harry, potom sa začervenal nad hlúposťou svojho komentára.

Jeho mama sa len smiala – nádherný zvuk, ako hlas jari – a povedala: "Určite sa za to poďakuj Molly namiesto mňa. Netušila som, že ho chráni pre teba."

Ešte dlho sa objímali a láskali a vyznávali si lásku, ale pomaly si Harry uvedomil zvuk, ako niekto v diaľke srdcervúco narieka. Aj keď bol veľmi šťastný, nemohol si pomôcť ale bol vystrašený. Obzrel sa dookola, ale nevidel nič, iba slnkom zaliatu lúku, rozprestierajúcu sa všetkými smermi, kam len oko dovidelo. On a jeho rodičia sedeli na piknikovej deke pod jasnou oblohou. "Mami? Oci? To kto plače?"

Lily a James si vymenili pohľady. "To je Severus, zlatíčko. Oplakáva ťa," vysvetlila Lily jemne.

Napriek jeho radosti z toho, že je opäť so svojimi rodičmi, Harry cítil zvieravý žiaľ. Jeho úbohý ocko! "Nemôžme pre neho niečo urobiť?"

"No, áno, Harry, niečo áno," povedal James pomaly, jednu ruku mal prevesenú cez synove ramená. "Môžeš ísť späť za ním, ak chceš."

Harry nechápavo zažmurkal. "Môžem? Ale myslel som si, že ma trafila Avada." Jeho rodičia rozvážne prikývli. "Ale aj tak môžem ísť späť?"

Lily a James znovu prikývli a Harry cítil vlnu obrovskej bolesti. Ak on môže ísť späť, prečo sa k nemu jeho rodičia nevrátili?

Ako keby vedeli čítať jeho myšlienky, jeho mama a otec ho rýchlo objali. "Oh, miláčik, my sme nemali na výber," vysvetlila Lily rýchlo. "Keby sme sa ocko a ja mohli vrátiť, nikdy by sme ťa neopustili."

"Harry, prisahám. Keby bol spôsob, ako by sme sa k tebe mohli vrátiť, dokonca ako duchovia, boli by sme naspäť tak rýchlo, že by sa ti tvoja malá hlava zatočila," usmial sa James, krčiac nos presne tak, ako Harry, čím z neho vymámil úsmev. "Ale ty sa nachádzaš v špeciálnej situácii, môj chlapec."

"Ako to?" opýtal sa Harry zaskočene.

"No, synu, keď starý Moldy Voldy (Plesnivý Voldy pozn. prekladateľky)– " Harry sa začal chechtať nad pomenovaním, ktoré použil jeho ocko pre Voldesnorta " – preklial teba po prvý raz, urobil niečo, čo nemal v pláne. Vieš, chcel sa stať nesmrteľný tým, že si ulomí kúsky duše a tie uloží do rôznych objektov, aby boli v bezpečí. Tak, aj keby ho zasiahla Avada, časti jeho duše by prežili a on by nezomrel."

Harry pokrčil nos. "To je príšerné."

James si súhlasne odfrkol. "Ani nevrav!"

"A zakaždým, keď rozdelil svoju dušu, stratil viac a viac zo svojej ľudskosti a zdravého rozumu," dodala Lily.

"To veľa vysvetľuje," povedal Harry precítene. "On je teraz poriadne švihnutý!"

"Nikdy nikto nepovedal väčšiu pravdu," uškrnul sa James. "Vtedy, keď sa ťa pokúsil zabiť, keď si bol ešte malé dieťa, jeho duša bola rozdelená na toľko častí, že by sa prakticky rozbila pri zafúkaní vetra. A v tú noc, bez toho, že by to vôbec chcel, poslal kúsok svojej duše do teba." Poklepal Harryho po čele.

"Myslíš moju jazvu?" opýtal sa Harry s očami doširoka otvorenými. "To bol kúsok Volauventa?"

"Áno," povedala Lily a znovu ho objala, ako keby ho už nikdy nechela pustiť. Harrymu to objatie vôbec nevadilo. Mal síce 12, ale jeho mama musela dobehnúť veľa objatí. "To preto si sa mohol rozprávať s hadmi a preto ťa bolela jazva z toho smradľavého zaturbanovaného starého falošníka. Lebo bol v tebe kúsok z neho."

"Blééé!" Zrazu mal Harry chuť poriadne sa vykúpať. Pošúchal si čelo. "To je tak odporné!"

"Áno, ale má to svoje výhody," povedal mu James. "Keď na teba ten Červenooký postrach dnes poslal Avadu, tvoj horcrux absorboval väčšinu sily tej kliatby, a bol zničený. Dosť z pokrvnej mágie tvojej mamy zostalo v tvojom tele – tej istej mágie, ktorá pálila Quirrela, keď sa pokúsil ublížiť ti – že zvyšná časť sily Avady nestačila na to, aby ťa zabila. Skoro, ale keďže starý MoldyShorts (Plesnivé šortky – pozn. prekladu) ešte nie je celkom reinkarnovaný, jeho sila ešte nie je to, čo bývala. Medzi pokrvnou mágiou a jeho zredukovanou silou, ak to naozaj veľmi chceš, môžeš sa vrátiť na svet. Ak nechceš, potom zomrieš, tak ako sme zomreli my," dokončil jemne, prehrabnúc sa rukou vo vlasoch svojho syna.

Harry si zahryzol do pery, neistý tým, čo má urobiť. Bol neskutočne šťastný, že je so svojimi rodičmi – konečne – ale chýbal mu jeho ocko, a cítil sa zle, že by opustil toho muža, ktorý bol očividne zdevastovaný, ak by ten srdcervúci nárek bol toho znamením. "Ja – ja neviem," povedal nakoniec. "Chcem zostať s vami, ale nechcem ani opustiť môjho ocka – teda profesora Snapa."

James sa na neho usmial a jemne mu posunul okuliare hore nosom. "Môžeš ho volať ocko, Harry. Nevadí mi to. Som rád, že tu bol pre teba, keď som ja nemohol."

Jeho mama sa usmiala a prikývla. "Harry, nikdy nebudeme nešťastní, keď nájdeš iných ľudí, ktorí ťa budú ľúbiť tak ako my. Budeme nešťastní len vtedy, ak nebudeš mať ľudí, ktorým na tebe záleží."

"Čo by som mal urobiť?" opýtal sa Harry beznádejne.

Lily ho objala a pobozkala ho na hlavu. Ona nebola tak – erm – mäkká, ako tetuška Molly, ale aj tak to bol strašne dobrý pocit. "Srdiečko, je to tvoje rozhodnutie. My ťa budeme vždy, vždy ľúbiť a budeme s tebou, nech sa deje čokoľvek."

Harry ho to povzbudilo. "Naozaj?"

James sa uškrnul. "Hej. Presne tak, ako sme tam boli, aby sme ťa videli chytiť strelu pri tvojom prvom Metlobalovom zápase – dokonca aj bez metly!" Štuchol Lily. "Povedal som ti, že je prirodzený talent!"

Prevrátila očami. "James, to si povedal, keď jediné čo urobil bolo, že použil tvoju metlu ako hryzátko." Pozrela späť na Harryho. "Ale vždy sme boli s tebou, Harry. Videli sme ťa, keď si bol taký nešťastný s tou su - erm, mojou otrasnou sestrou a jej veľrybím manželom a prasačím synom…"

James krochkal, čo Harryho pobavilo. "Videli ste, čo mu urobil Hagrid?"

"Len som si želala, aby Vernona premenil na veľrybu a nechal ho udusiť sa na podlahe tej otrasnej chatrče!" vyprskla Lily.

Harry zažmurkal a prisunul sa trochu bližšie k ockovi. Jeho mama bola krutá, keď sa hnevala – presne ako tetuška Molly! James stiahol Harryho na svoje kolená a upokojujúco mu položil ruku cez ramená. "Videli sme ťa, ako si sa skamarátil s ostatnými deťmi – Ron a Hermiona a Draco… Vedel si, že sa k nám Neville chodieval hrať, keď ste boli malí?"

"Hej?" opýtal sa Harry prekvapene. "To som nevedel!"

"Oh, áno, strašne rád si sa kúpaval spolu s ním," povedala Lily láskavo, nevšímajúc si ako Harrymu zabehlo od hanby. Okej, toto NESPOMÍNAŤ pred Nevillom!

"Erm, keď hovoríte, že ma sledujete, nesledujete ma celý čas, že?" opýtal sa Harry, zrazu si uvedomil, že niektoré jeho aktivity určite nie sú niečím, o čo by sa chcel deliť s divákmi, a už vôbec nie s rodičmi!

James sa chechtal, kým ho Lily nespražila pohľadom. "Nie, nie, Harry. Nešpehujeme ťa v privátnej chvíli – sledujeme ťa, len keď si vonku a tak."

"Oh. Okej. Na tom vlastne nezáleží, len som sa pýtal," Harryho hlas bol dôkladne vecný, aby zamaskoval jeho neskutočnú úľavu.

"Áno, Paroháčik. My vieme, že chlap potrebuje súkromie," uistil ho otec a žmurkol. "Ale sledujeme, ako plánuješ žartíky – ako ten jeden na Bifľošov? To bola naozaj Záškodnícka vec"

"Alebo, keď robíšniečo milé, napríklad, keď pomáhaš Nevillovi s úlohami z Čarovania," dodala Lily. "Alebo keď ty a Sev spolu raňajkujete."

"A videli sme ako –" zrazu sa James zamračil a rýchlym trhnutím bol Harry roztiahnutý dolu tvárou krížom cez jeho kolená.

"Hej!" pišťal Harry, keď jeho nos skončil pripučený o chlpatú deku. "Čo to - AU!" Hlasno vykríkol, keď na jeho zadok dopadlo prvé z viacerých tvrdých capnutí. "OU, Ocko! Prestaň! Aaauu!"

Krútil sa a protestoval, ale James ho držal na mieste, kým mu nedal tucet hlasných capnutí. Keď ho pustil, Harry sa vyštveral na kolená a obomi rukami sa chytil za zbitý zadok. "To bolí ocko!" rozhoršene sa sťažoval.

"Aj by malo," povedal James prísne. "Nepovedal ti Snape, aby si šiel do Veže? A ty si ho neposlúchol, aby si tam mohol zostať a odpočúvať? A potom si vbehol do miestnosti a nechal sa chytiť namiesto toho, aby si privolal pomoc, keď si počul, že má problém?"

"Oh. No, áno," priznal Harry zahanbene.

"To si mohol vedieť, Harry James," hrešil jeho otec. "Si dosť starý na to, aby si počúvol svojho ocka a urobil to, čo ti kázal. Čo ti povedal Snape o vystavovaní sa nebezpečenstvu? Zaslúžil si si dobrú bitku za to správania."

Harry zvesil hlavu a našpúlil pery. To nebolo fér. Bol mŕtvy – no, skoro – a aj tak dostal bitku. Nezdalo sa správne, že by mal ísť na druhý svet s boľavým zadkom. Nebolo to, že schytal Avadu dosť veľkým trestom?

Okrem toho, bitka bola pre malé deti. On už mal 12, pre Merlina. Ani jeho ocko ho už dávno nezbil, nie odvtedy, čo skoro nasledoval Voldemoldovho hada do Komnaty a to bolo dávno, minulý rok, keď bol len malý prváčik! Jeho ocko mal spraviť niečo iné, než taký detský trest… obzvlášť taký, čo tak moc bolel. Harry si šúchal ubolený zadok a ľutoval sa.

James prevrátil očami a svojho našpúleného syna objal. Vedel, že pri výchove bude na nič. "Predpokladám, že je to aj tak moja vina," vzdychol. "Tie nezodpovedné gény sú čisto Potterovské."

"Naozaj?" opýtal sa Harry, škúliac cez ofinu. Najprv objatie odmietal, ale nemohol sa hnevať na rodičov, nie ani po tom, čo dostal bitku.

James prikývol, v očiach sa mu iskrilo skoro ako v tých Dumbledorovych. "Áno, aj keď dokonca ani ja som nikdy nenazval Voldemorta hajzeľ, a už vôbec nie chorý chuj."

"Ocko povedal, že je v poriadku, použiť také slová na Voldesnorta," povedal Harry rýchlo. "Len nie niekde inde."

Odľahlo mu, keď videl, že obaja rodičia sú skôr pobavení, než pohoršení z výberu jeho slov "Povedala som ti, že naučiť ho frázu 'Daj si odchod, keď bol malý, bude mať dlhotrvajúce vedľajšie účinky," povedala Lily Jamesovi, a štuchla ho do boku.

"To naozaj?" opýtal sa Harry svojho otca potešene.

James sa smial. "Jasné, že hej! No, ono to bola vlaste vina tvojej mamy," doberal si ju. "Bol to jej nápad, aby prišla Petunia a to prasiatko na návštevu. Len som sa uistil, že si pripravený."

Harry sa smial, až sa zadúšal.

"Tak vidíš, Harry, tie Potterovské gény ťa zakaždým dostanú do problémov."

"Ty si sa dostával často do problémov, keď si bol malý?" opýtal sa Harry zvedavo.

"Oh, hej. Tichošľap ti ešte nepovedal ani polovicu príbehov. Väčšinou sme sa dostali do poriadnej kaše a môj otec nebol na nás ani zďaleka taký mäkký, ako je Snape na teba," povedal James a štuchol Harryho do brucha. "Sirius a ja sme v jedno leto dostali papučou tak často, že som skoro zabudol, ako sa sedí."

Harry sa škeril. Už mu tá bitka tak nevadila. Prakticky to bola tradícia pre Potterovských chlapov.

Potom zacítil pod bradou jemné prsty a jeho tvár otočili k jeho mame. "Dúfam, že si sa poučil, Harry," povedala Lily prísne, "a ak sa vrátiš späť, nebudeš už taký hlúpy."

"Nie, mami," súhlasil Harry jemne. Sľúbil by čokoľvek, len aby ju videl, ako sa na neho usmieva.

"Dobre," povedala a pobozkala ho na líce.

Harry sa otočil do pohodlnejšej pozície, aby nesedel na mieste, na ktoré dopadla Jamesova ruka. "Ak sa vrátim naspäť, ocko ma pravdepodobne zbije tiež. On nenávidí, keď urobím niečo hlúpe alebo nebezpečné alebo neposlúchnem a toto spĺňa všetky tri kritériá," vzdychol a znel najpatetickejšie, ako vedel.

Ako dúfal, okamžite ho objali dva páry rúk. Snažil sa aby sa šťastne neusmial, keď sa jeho rodičia chechtali a trápili sa nad ním.

"Myslím, že si robíš zbytočné starosti," usmiala sa Lily na neho. "Vieš, že Sev je veľmi mäkký, a na to bude mať plné ruky práce objímaním ťa, aby ťa bil."

James prikývol. "Prečo si myslíš, že som ťa zbil?" opýtal sa. "Teraz sa Snape nebude musieť cítiť povinný. Dostal si svoj trest, nie?"

Harry sa pri tej myšlienke rozžiaril. Jeho ocko by ho nikdy nepotrestal dvakrát za jednu vec a vedomie, že James ho zbil - oveľa tvrdšie a dlhšie, než by to urobil on – určite bude stačiť.

"Ste si istí, že nebudete smutní, ak sa vrátim?" opýtal sa Harry a trochu sa mu triasol hlas. "JA vás nechcem opustiť, viete."

"Oh, láska, nikdy nás neopustíš, a my nikdy neopustíme teba," sľúbila Lily a utrela si slzu.

"To je pravda," sľúbil James a žmurkol na Harryho. "Navždy si s nami, Paroháčik. Vždy budeme s tebou a vždy ťa budeme ľúbiť. A jedného dňa – o veľa veľa rokov neskôr, budeme znovu spolu."

Harry fňukal. "Sľubuješ?"

"Sľubujem. A dovtedy, budeš príliš veľký na bitku, nech už urobíš čokoľvek," James sa uškrnul.

Harry sa uškrnul tiež. "Nebudem moc veľký na to, aby sme si spolu zalietali, však?"

James zavrčal. "Nikdy nebudeš moc veľký na lietanie! To si ešte nezistil?" Postrapatil mu vlasy. "Si moje dieťa, nie."

Lily ho udrela do pleca. "Ty si o tom niekedy pochyboval?" požadovala ľadovo.

James sťažka prehltol. "Ah, er…"

"No, ja by som sa tak nejako rád vrátil a zistil, na čo sa ako animágus premením," povedal Harry rýchlo, aby zaujal pozornosť svojej mamy. "A aby som doštudoval a to všetko."

"Oh, Harry, to je perfektne pochopiteľné," uistila ho Lily. Za jej chrbtom si James utrel čelo a zašepkal "ďakujem!" svojmu synovi.

Harry sa uškrnul.

"Vieš," povedala Lily túžobne, "rada by som bola babkou…"

Harry stratil úsmev a vyzeral zhrozene.

"Ešte chvíľu nie," uistil ho James a potľapkal ho po chrbte.

"Nie, nie, netreba sa ponáhľať," súhlasila Lily. "Ale jedného dňa," povedala uštipačne.

"Áno mami," Harry prehltol.

"Ak sa vrátiš, povieš Tichošľapovi a Námesačníkovi Ahoj namiesto mňa," povedal mu James.

"A nezabudni sa za mňa poďakovať Molly za ten sveter," dodala Lily. "A povedz Sevovi, že bol môj prvý a najlepší kamarát a že ho budem vždy ľúbiť," dokončila so sladkým, smutným výrazom.

Harry sa ošil. To je strašne sentimentálny odkaz.

"A odo mňa mu odkáž, že bol najlepším otcom, akého si mohol mať," dodal James.

Harry zažiaril. Vedel, že jeho ocko by to rád počul.

"A povedz mu, že som povedal, že by mal byť na teba oveľa prísnejší," dodal James, zväčša len preto, aby videl, ako sa jeho syn znovu našpúli.

"Ockooooooo!" sťažoval sa Harry, len aby počul, ako sa jeho otec smeje.

"Si príliš v pohode, synu," uškrnul sa James a znova Harryho objal.

"No," Harry sa nakoniec donútil povedať to, "Myslím, že teda idem naspäť." Veľmi sa mu páčilo, že je so svojimi rodičmi – boli presne takí, ako dúfal. Jeho mama bola jemná, mäkká a milujúca, kým jeho ocko bol zábavný a doberal si ho, ale teraz už vedel, že budú stále s ním nech bude kdekoľvek. A tiež vedel, že ich niekedy znovu uvidí.

Naozaj mu chýbal jeho ocko a jeho priatelia a chcel sa naučiť viac kúziel a vidieť či on a Ron a Draco dokážu naozaj presvedčiť Bifľošov, aby vyhlásili vojnu Bystrým hlavám a naozaj chcel mať viac tých zmrzlinových pohárov, ako Snape sľúbil… Naozaj sa zdalo nesprávne zomrieť s nevyužitým darčekovým certifikátom k Fortescueovi.

"Ale, erm, nemusím ísť hneď teraz, však?" opýtal sa trochu nesmelo.

Jeho mama sa na neho usmiala: „Myslím, že ešte máš čas na posledné objatie, však?"

Harry sa uškrnul a prikývol.

Nakoniec vzdychol a vymanil sa z objatia. Jeho mama mu odhrnula ofinu z čela a naposledy ho pobozkala – a dala mu ešte jednu úlohu. "Teraz, Harry, chcem, aby si našiel milé dievča pre Seva. Rastieš a zanedlho budeš dospelý a samostatný. Chcem, aby si sa uistil, že Sev bude mať niekoho, aj potom, ako vyrastieš."

Harrymu padla sánka. Zrazu zabiť Volauventa nevyzeralo také ťažké v porovnaní s týmto. "Ako to mám urobiť?" požadoval zhrozený.

James len vzdychol. "Nehádaj sa so ženou, synu. Nikdy nevyhráš."

"Ale – ale – " Harry koktal.

"Nemusíš to urobiť hneď, ale začni nad tým premýšľať a zavolaj si Minervu a Molly na pomoc. Tá Brunhilda je veľmi milá, ale po prípade, by si mmohol mať nejakých iných kandidátov. Vieš, mohlo by byť lepšie, nájsť nejaké kandidátky mimo Británie," premýšľala Lily, "aby sa dostal preč od celej tej veci s vojnou. Možno niekto z Kanady? Alebo Nový Zéland? Sev tam vždy chcel ísť a študovať tamojšie prísady do elixírov a učiť sa o obrannej mágii Maorov. Áno, skús najprv tam. Skús, či ho ukecáš, aby ťa zobral na prázdniny na Nový Zéland."

Harry bezradne prikývol. "Áno, mami."

James sa pochvaľne uškrnul a Lily ho silno objala.

Potom Lily naposledy pobozkala svojho syna. James postrapatil jeho neposlušné vlasy, rovnaké, aké zdobili jeho hlavu a bez ďalšieho zdržovania, Harry sa ocitol naspäť vo svojom tele.

Zastonal a zažmurkal. Hlava ho poriadne bolela a nebol si vôbec istý, čo sa práve stalo. Všetko v jeho hlave bolo nejaké rozmazané.

Ale potom počul Volauventov syčivý hlas, ako sa vysmieva jeho ockovi a priškrtené výkriky Luciusa Malfoya, keď ho nejakí Smrťožrúti preklínali, a chladná pálivá zlosť okamžite Harryho zaplavila.

29.12.2011 09:19:51
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one