Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Túto kapitolku venujem Biggi :-)

NEPREŠLO BETAREADOM!!!

 

Snape frustrovane vydýchol a schmatol chlapca do náručia. Zaskočený, Harry sa inštinktívne omotal okolo profesorovho tela, a keď Snape pochodoval k ohňu, od strachu zalapal po dychu a tvár zaboril tomu mužovi do krku.

Harry počul profesora vykríknuť, „Brloh“, ale nával tepla, ktorý očakával nikdy neprišiel. Namiesto toho tam bol zvláštny náhly hluk a potom zrazu profesor znovu vykročil dopredu, potom zastavil. Harry opatrne vykukol a vidiel dvoch ryšavých dospelých pozerajúcich na neho s výrazmi úplného šoku na ich tvárach.

Povzbudený, Harry sa vzpriamil a videl, že boli teraz v útulnej obývacej izbe s magickými hračkami a knihami roztrúsenými po izbe, zároveň s veľkým množstvom rodinných fotografií. „Super!“ uškrnul sa. „To bolo úžasné, Profesor!“

Snape si odkašľal. Čo pre Merlinove meno ten chlapec stále robil v jeho náručí? Prišiel o trpezlivosť po chlapcovom vyjadrení – pochopiteľne aj keď to mohol byť niekto, kto bol v Čarodejníckom svete nový – a chytil ho tak, aby mohol zamieriť k Weasleyovcom niekedy predtým než by znova povstal Voldemort. Nebolo to z túžby chrániť alebo uspokojiť toho spratka, ale jednoducho chlapec bol stále dosť malý na to, aby ho zodvihol a prinútil k poslušnosti. Keď sa ho Potter držal ako prekliaty primát, bol príliš zmätený na jeho sťažnosti. Okrem toho to zabránilo tomu spratkovi vdychovať sadze a potom pozvracať celý Snapeov čistý habit.

Ich príchod do Brlohu vytvoril úžasný rozruch. Snape si navždy zapamätal ten výraz na tvári Molly Weasleyovej, keď sa objavil cez plamene s Potterovým spratkom túliacim sa v jeho náručí ako nejaké dieťa.

Artur sa spamätal prvý. „V-vitajte v Brlohu, Seeverus, Harry,“ odpovedal, len slabý záchvev v jeho hlase odhaľoval jeho úžas nad výjavom pred ním.

Snape by sa rád uškrnul, ale uvedomenie si, že jednal ako v úlohe modela prinútil sám seba ochotne odpovedať. „Ďakujem vám, Arthur. Vážime si vaše milé pozvanie. Harry,“ naliehal prudko. Prečo sa nepostaví na svoje nohy? „Povedz ahoj Weasleyovcom.“

„A-hoj, pane, madam,“ povedal Harry ostýchavo. Vedel veľmi dobre, že sa choval ako batoľa. Akákoľvek sebaúcta jedenásťročného vydriapaného v profesorovom náručí pri prvej príležitosti bola zahanbená opatrovaním ako malého dieťaťa. Ale Harry nikdy nebol opatrovaný ako malé dieťa, dokonca aj keď mal rok a on zistil, že skôr skutočne chcel ten pocit bezpečia poskytovaný nosením v náručí dospelého. Dokonca vedel, že  akonáhle by Weasleyovci mali príležitosť hovoriť s Profesorom Snapeom, objasnili by, že jedenásť roční boli príliš starí na takéto rozmaznávanie, takže si uvedomoval, že toto bola jeho jedinečná príležitosť dostať opateru ako túto. Okrem toho, okolo neboli žiadne iné deti, ktoré by dosvedčili jeho trápny úpadok, takže do čerta s tým. Nepohol sa ani po tom, čo Snapeove prsty prechádzali okolo jeho krku.

Severus sa pokúšal dostať chlapca dolu, ale malý spratok iba zosilnil stisk okolo jeho krku a pritiahol sa lepšie svojimi nohami. „Potter,“ zasyčal do spratkovho ucha. „Zlezte.“

K jeho intenzívnemu podráždeniu, chlapec ho obdaroval nedôverčivým pohľadom, potom ho celkom ignoroval. Ako sa do pekla do toho dostal spratok? Neuvykazoval predtým žiadne známky plachosti, ale nebolo tomu tak, ak by ho Snape dobre poznal.

„Er, neposadíme sa?“ navrhla Molly, ako druhý ťah a dospelí si uvedomili, že Harry sa nechystal zliezť dobrovoľne.

„Prečo si nezoberiete toto kreslo? Je to jedna z najpohodlnejších,“ vyzval Artur, ukazoval na hrboľaté kreslo, na ktoré si Snape spomínal príliš dobre z jeho predchádzajúcej návštevy.

„Ďakujem vám,“ zvládol zo seba Snape dostať pomedzi zaťaté zuby. Klesol do toho kresla, začal chlapca presúvať tak, že sedel v Snapeovom lone. Potter! Sedel v jeho lone! JEHO LONE! Snape by toto nikdy neprežil.

Harry žiaril, sklonil sa znovu na profesorovu mohutnú hruď. Nemohol uveriť, že Snape ho neodstrčil preč. Ešte nikdy predtým nikomu nesedel v lone, dokonca ani v obchodnom oddelení v Santovom odvtedy, čo mu Dursleyovci vysvetlili, že Santa nenosil darčeky pre malých šialencov. Vrtel sa, hľadal príjemnú polohu – profesor mal skôr kostnaté lono – a so záujmom sa rozhliadol okolo.

Artur Weasley sa dostal zo svojho počiatočného prekvapenia a teraz sa pokúšal zadržať svoju veselosť. Poznal Severusa Snapa väčšinou z jeho práce ako špióna pre Rád v poslednej vojne a ako učiteľa svojich synov. Nedokázal si predstaviť tohto muža ináč ako hrozivého a zúrivého. Vidieť ho teraz zložito usadiť dieťa v jeho náručí... Artur uvažoval, že to potom bol objav.

Molly žmurkala a zadržala žmurknutie. Práve to nedávalo zmysel. Poznala Severusa Snapa – alebo si myslela, že ho poznala, pripúšťala ticho – nebude mať trpezlivosť pre prítulné dieťa. Molly predpokladala, že Snape ho buď vyfacká alebo – pri najlepšom – obdaruje chlapca zo svojho miesta niekoľkými zlomyseľnými urážkami. Namiesto toho toleroval chlapcov tichý vzdor (Molly mala výborný sluch) a ešte teraz chlácholivo šúchal chlapcov chrbát.

Severus sa nervózne vrtel. Nenávidel spoločenské večery. Bol počas nich hrozný, nehovoriac, že úplne neskúsený. Dumbledore ho prinútil zúčastniť sa niekoľkých spoločenských stretnutí „rodič - učiteľ“ začiatkom jeho učiteľského pôsobenia, ale potom čo priviedol niekoľkých rodičov k slzám s jeho sarkastickými poznámkami o školských úspechoch ich detí, výchove a pravdepodobnom smerovaní kariéry sa Albus vzdal. Snape dostal zvláštny dar vyhnúť sa všetkým udalostiam, ktoré by ho pravdepodobne priviedli do priameho kontaktu s rodičmi a tak jeho spoločenský kalendár za minulú dekádu bol veľkou mierou naplnený stretnutiami Smrťožrútov. Špehovanie a spoločnosť boli nešťastná kombinácia a taktiež jeho priatelia Smrťožrúti sa rýchlo naučili nepozývať ho na večeru.

Následkom toho sa v týchto veciach cítil ako neohrabaný tínejdžer. Ale čo čakal? Bola to jeho úloha, aby ako hosť nadviazal rozhovor alebo Weasleyovcov ako jeho hostiteľov? Zase závidel Luciusovi Malfoyovi jednoduchý spoločenský takt. Povedzte, čo by ste povedali o čistokrvných fanatikoch, aspoň všetci mali výnimočné správanie. Nie, že by ho často používali, ale aspoň by mohli.

Vážený mesačník čistokrvných, premýšľal, čo by ste poradili nečistokrvnému Smrťožrútovi (na dôchodku), ktorý je pozvaný na návštevu do domu krvných zradcov a nájde sám seba s Chlapcom, ktorý prežil nalepeným na jeho kolenách? Môžem použiť nôž na ryby, maslo alebo rezne na chirurgické odstránenie toho fagana? Považuje sa to za úbohý spôsob skloniť môj vlastný krk skôr ako trpieť taký neznesiteľný večer? Ak nie, ktorý nôž môžem použiť? Je samovražda považovaná za faux pas, ak počkáte, kým bude podaná večera?

Snape si odkašlal. Musel niečo povedať. Čokoľvek. Poobzeral sa prudko po miestnosti hľadajúc inšpiráciu a uvedom si k svojmu zdeseniu, že vo svojej nervozite neprítomne potľapkával malého netvora.

Harry sa so šťastným povzdychom uvoľnil ako profesor jemne potrel jeho chrbát. Boleli ho stále jeho svaly z celého Metlobalu a potom sa znovu napol, znepokojený Weasleyovcami. Uvedomil si, že to bolo od profesora veľmi pekné a obklopil ho pokoj. A dokonca to spravil pred Weasleyovcami! Neskrýval ako sa cítil alebo nepredstieral jednu vec na verejnosti a niečo iné robil v súkromí. Vynikajúce. Harry mal naozaj šťastie.

„Tak, Harry, ako sa ti páči v Rokforte?“ spýtal sa pán Weasley , uvedomil si, že jeho normálne zhovorčivá manželka bola tentoraz šokovaná pohľadom pred ňou.

„Je to skvelé!“ Odpovedal Harry so širokým úsmevom.

„Čo bola zatiaľ tvoja obľúbená časť?“

Harry pozrel ponad svoje rameno. „Stretnutie s profesorom Snapeom,“ odpovedal pravdivo, otočil sa naspäť na otca svojho najlepšieho priateľa.

Arthur robil najlepšie čo mohol, ignoroval zvuky, ktoré vychádzali od oboch, jeho manželky a hosťa po Harryho odpovedi. „Naozaj? A prečo to? Pokračoval s pocitom, že spadol niekde ďalej ako do králičej diery, do nejakého sveta postaveného hore nohami.

„Príčina bola naozaj dôležitá,“ vysvetlil Harry. „On sa teraz o mňa stará, viete.“

„Harry, miláčik, nepáčilo by sa ti, ak by sme sa o teba postarali my?“ spýtala sa slabo Molly. Uprela oči na Harryho tvár, ignorovala oba, vražedný pohľad od Snapa a nesúhlasné zamračenie od Arthura.

Harry sa znovu schúlil na hruď profesora Snapa. „Um...“ nebol si istý ako odpovedať. Nechcel uraziť rodinu svojho najlepšieho priateľa a chcel ich často navštevovať – pravdepodobne – ale nechcel tiež stratiť profesora Snapa. Aj keď Weasleyovci vysvetlia profesorovi Snapeovi, ako by mala fungovať celá vec s rodičovstvom a prestal by byť taký mierny, Harry by stále rád mal niekoho tak veľkého a desivo vyzerajúceho.

Molly sa striasla. Harryho reč tela povedala všetko a Merlin jej pomáhaj, Severus Snape bol ochranne naježený kvôli chlapcovi od okamihu, čo vyšiel z krbu. Očividne boli jej predsudky zlé. Harry bol – dosť úžasný – šťastný s tvrdohlavým mužom a ona bola hrozná, ak by pripustila komukoľvek, dokonca samej sebe, aby zasiahla do jeho rozhodnutia. Samozrejme, ak by sa to niekedy zmenilo, potom by bola prvá, ktorá by chlapca vzala preč, ale zatiaľ bolo jasné, že Harry bol tam, kde potreboval byť.

„Dobre,“ prinútila sama seba vniesť do svojho hlasu radosť, „aj keď stále nechceš, aby sme sa o teba postarali, možno by si nás niekedy rád navštívil?“ pozrela na neho s nádejou. „A samozrejme profesor Snape môže prísť kedykoľvek s tebou, ak si to bude priať.“

Harry sa znovu pozrel naspäť na profesora, požadoval súhlas. Ak by tam bol Snape tiež, to by bolo iné. Usmieval sa na Molly. „To by bolo pekné.“

S úľavou si povzdychla. Potom sa nadýchla. „Moje predjedlo!“ utekala do kuchyne.

„Harry, iné než Elixíry,“ povedal Arthur so žmurknutím, „čo bola zatiaľ tvoja najviac obľúbená a najlepšia hodina?“

„Myslím si, že transfigurácia je naozaj ťažká,“ pripúšťal Harrym „dokonca aj keď to učí profesorka McGonagallová. Ona nezaobchádza nejako zvlášť so svojou vlastnou fakultou,“ povedal, pozrel sa prešibane na profesora Snapa.

Arthur sa smial, bol dobre informovaný od svojich synov o Snapeovom protekčnom zaobchádzaní so Slizolinčanmi.  „Myslíte si, že  mať svoje vlastné dieťa vo vašej triede bude ľahké alebo ťažké, Severus?“

Severus sa znova dusil. Jeho dieťa? Naozaj to Weasley povedal? Nebol tak ďaleko, aby si nevšimol, ako sa Harry hrdo narovnal po tej otázke. Ten spratok si ho teraz prezeral – s malým zármutkom! – úplne ovládol ovzdušie.

„Už som pána Pottera upozornil, že očakávam vysoký štandard správania a vynikajúce študijné výsledky od môjho zverenca,“ podarilo sa mu konečne dostať von, aj keď jeho obvyklý výsmech bol zmarený záchvevom v jeho hlase.

Harry si povzdychol a pretočil svoje oči. „On je veľmi prísny,“ povedal Arthurovi, naklonil sa dopredu a znížil svoj hlas do dôverčivého. „Práve mu dlhujem približne 700 riadkov a dokonca ešte neprešiel ani týždeň školy!“

„Ja sedím tu.“ Snape strkal popudlivo do malého fagana. Ako sa môže odvážiť, že ho označuje ako tretiu osobu! K jeho ďalšej mrzutosti, Harry sa zachichotal a Arthur sa smial. Očividne potrebuje silnejšie šťuchnutie. Alebo možno poriadne silné stisnutie...

„Tak aká je tvoja obľúbená hodina?“ pokračoval Arthur, potešený ako sa Harry uvoľnil. Prinajmenšom šesť chlapcov uľahčilo rozhovor s jedným.

„Mám rád lietanie! Mali sme našu prvú hodinu dnes popoludní,“ odpovedal Harry, jeho oči žiarili. Molly, ktorá práve vstúpila dnu s malými taniermi s pochúťkami sa usmievala, keď videla jeho výraz. Položila jeden tanier pred dieťa, práve keď vysvetľoval s previnilým pohľadom na Snapeovi, „aj keď som mal problémy.“

„Čo sa stalo?“ spýtala sa utešujúco. „Letel si príliš vysoko?“

Harry sa zavrtel. Nechcel sa Weasleyovcom priznať. Nechcel, aby si mysleli, že bol narušiteľ poriadku alebo niečo iné. „Madam Hoochová musela odviesť Nevilla na ošetrovňu a povedala nám, že máme ostať na zemi a ja som ju nejako nepočúval.“

„Harry James Potter!“ vynadala mu Molly s tónom, ktorý dokonca aj Harry rozoznal ako materinský „ ste vo veľkých problémoch, mladý muž.“ Nadýchla sa. „Bolo to veľmi nebezpečné!“

„Obzvlášť keď takmer prizabil sám seba na hradnom múre v snahe zachrániť hlúpu hračku,“ dodal za ním jemný hlas a Harry sa obrátil a vyčítavo pozrel na svojho profesora.

Snape sa uškrnul. To Weasleyovcom ukázalo, že Princ Potter nebol až taký anjelik.

Samozrejme, Molly pozerala ešte viac znepokojene. „Harry! Však si nebol po prvý raz na metle? Čo keby si nebol schopný včas zastaviť? Mohol si sa zraniť! Sľúb mi, že nikdy viac neurobíš nič tak bláznivé alebo sa neprestanem kvôli tebe znepokojovať.“

Harry zvesil hlavu, ale vo vnútri jasal. Všetci títo ľudia sa o neho báli! Dokonca aj keď mu vynadali, bolo to preto, že sa o neho báli, že si mohol ublížiť. To bolo výborné! „Sľubujem,“ povedal, keď sa Molly natiahla hebkou rukou a zdvihla jeho bradu hore. Usmial sa do jej dychtivých očí. Ona ho skutočne mala rada!

„Neurobím to ešte raz, naozaj,“ povedal, pokúšal sa ju uspokojiť. „Profesor Snape to videl a bol skutočne rozhnevaný! Zbil ma a všetko.“

Náhle teplota v izbe klesla o niekoľko stupňov, keď obaja Weasleyovci obrátili nahnevané pohľady na Snapa. Pozeral naspäť. Nevedel, ako to vysvetliť. Nechať ich ísť kričať na Dumbledora, ak chceli protestovať proti jeho opatrovníctvu.

„Hm,“ rozhnevala sa Mollly, pozrela na Snapa prenikavým pohľadom. „Harry, miláčik, chcel by si mi pomôcť doniesť nápoje? Ďatelinové pivo má sklony vyšumieť ak je privolané accio.“           

Harry prikývol na súhlas a vyskočil zo Snapeovho lona. Pani Weasleyová bola taká milá, ako si pamätal a pán Weasley sa zdal tiež. Možno by nepovedali profesorovi Snapeovi, aby bol na neho príliš tvrdý.

„Vidím, že už mal problémy,“ povedal potichu Arthur, keď Harry opustil miestnosť. „Máte iný názor?“

Snape nechcel Weasleyovcom nič priznať. „Ťažko by som predpokladal, že jedenásťročné dieťa bude model perfektnej poslušnosti.“

„To znie, ako keby ste to rovnako ujasnili Harrymu,“ komentoval neutrálne starší muž.

Harry a Molly sa v tom momente vrátili s nápojmi a rozhovor sa obnovil, väčšinou o spomienkach starších Weasleyovcov na Rokfort a ich dobrodružstvá. Harry šťastne počúval, bol rád, že sa dozvie viac o svojej novej škole, zatiaľ čo Severus civel na jeho ďatelinové pivo a tužil, aby ten večer skončil.

Keď sa presťahovali k jedálenskému stolu, zastonal nad množstvom jedla, ktoré by nakŕmilo armádu – alebo celý Weasleyovský klan – Harry ustúpil späť.

Snape na neho pozeral, ale keď sa chlapec nepridal k ich stolu, vykročil k nemu. „Čo sa deje?“ pýtal sa netrpezlivo, udržoval svoj hlas pokojný. „Potrebuješ  na záchod?“

Harry pokrútil hlavou. „Kam by som mal ísť?“ zašepkal.

Snape sa zmätene zamračil. „Čo tým myslíš?“

„Mal by som ísť do kuchyne? Mohol by som ísť umývať hrnce, ak môžem, alebo ak budú Weasleyovci chcieť počkám v obývacej izbe? Alebo možno v Ronovej izbe?“

„O čom rozprávate?“

Harry si povzdychol. Niekedy dospelí, dokonca profesor Snape môžu byť skutočne pomalí. “Zatiaľ, čo jete. Čo mám robiť? U Dursleyovcov som vždy bol poslaný do môjho prístenku pod schodmi, keď tam boli na večeru hostia, ale neviem kam by som mal ísť tu. Mal by som ísť čakať do Ronovej izby alebo si myslíte, že by som mal ísť upratovať kuchyňu?“

„Pripojíte sa ku nám pri stole,“ povedal Snape, dokonca príliš zmätený, aby dieťa urazil. „Boli ste pozvaný na večeru, nie pozerať sa na dospelých kým jedia, zatiaľ čo vy budete pracovať ako domáci škriatok.“

„Ale... to znamená, že dostanem najesť s vami? Spolu?“ Harryho sánka poklesla. Bol prekvapený a potešený, keď sa mohol pridať k dospelým s ďatelinovým pivom a občerstveniu. Nikdy si nepredstavoval, že by sa v skutočnosti pripojil k stolu počas večere.

Teraz ich šepkanie upútalo pozornosť Weasleyovcov. „Všetko v poriadku, Severus?“ spýtal sa Arthur, zatiaľ čo sa Molly nedôverčivo pozerala na Severusa. Harryho neplánovaná zmienka o vybití znova zapálila všetky jej pochybnosti.

„Áno,“ odpovedal Severus tónom, ktorým sa ho odvážili osloviť. Položil ruku na Harryho rameno a tlačil ho popri sebe, hovoril potichu. „Budete sedieť pri stole a budete sa správať slušne. Sledujte ma alebo Weasleyovcov, ak si nebudete istý ako držať váš príbor a nevrhnite sa na jedlo ako dravé zviera.“ Dodal Snape nakoniec, keď si spomenul ako Ron vyzeral pri Chrabromilskom stole.

Harry zmätene zaujal spomínané miesto. To bolo nepredstaviteľné. Hodil neistý pohľad na Weasleyovcov, oveľa viac presvedčený, že sa Severus mýlil a oni ho pošlú od stola preč. Ale Arthur sa na neho usmial a Molly už pred neho položila košík s pečivom. Harry si jedno vzal a jeho vplývajúci žiarivý úsmev priniesol do Mollyiných očí slzy.

Harry si počíňal celkom dobre, všetky veci zvážili. Sledoval pozorne Snapa a profesor spomalil svoje pohyby, bolo to pre dieťa jednoduchšie napodobňovať ho. Weasleyovci okamžite spozorovali, čo sa dialo a Molly si tiež začala myslieť, že bola k Snapeovi nespravodlivá. Potom sa Harry pokúšal zdvihnúť jeho kus pečeného mäsa a strhol sa.

„Si v poriadku, miláčik?“ spýtala sa ustarane Molly. „Je to príliš ťažké. Arthur, pomôž mu s tým.“

„Ďakujem vám,“ povedal zdvorilo Harry, nabodávajúc kus mäsa, pretože to videl u profesora Snapa.

„Si v poriadku?“

„Áno,“ odpovedal Harry potešene. Na jeho strane, Snape potlačil ston, vedel, čo bolo jeho dôvodom. „Ja som len ešte stále ubolený z dnešného popoludnia.“

„Ubolený!“ zopakovala Molly s narastajúcim nakláňaním, jej oči sa zúrivo zafixovali na Severusovi. Prirodzene, po tom, čo počula, že Harry bol zbitý v priebehu dňa, prišla k záveru, že sa odvoláva na následok toho trestu. „Stále si ubolený?“

„Áno,“ súhlasil Harry, úplne nehľadel na to iskrenie okolo seba. „Profesor Snape hovorí, že to chvíľu zaberie kým si zvyknem. Aj keď mi dal nejaký balzam na môj zadok. Bolel viac ako môj chrbát a ruky.“

Arthur hodil jediným pohľad na tvár svojej manželky a vyskočil na nohy, ťahal ju do kuchyne. „Er, Severus, mohli by ste nám pomôcť. Len pokračuj v jedení, Harry.“ Dával pokojne inštrukcie. „O chvíľu budeme naspäť.“

17.11.2009 18:12:43
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one