Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Takže opäť vďaka Biggi a hlavne vďaka Vašim komentom zverejňujeme pokračovanie tejto úžasnej poviedočky.

Venované: Tanande, Hajmi50, Alcei, KiVi, Rikise, Jirkovi, Soraki, Anine, nalinke, Airiny, Tereznik, neky, koky, Pegy, drahokam, Exe, JSark, Biggi, Arwenke, Mirande, kagome, Shelis, anneanne, SisterSeptember, Raven9, Lie, Rebeke, Falke, Lily, Mise, Vesper, Ailam, Gleti, Jituš, Alexii, Janke, Hajmi50, Katie11, Teresse, Sanasami, léni, cat009, linterne, Katke, LeaBlance, Enedake, gigi, sailorke, jesssnape,

„Áno," odpovedal Harry potešene. Na jeho strane, Snape potlačil ston, vedel, čo príde ďalej. „Ja som len ešte stále ubolený z dnešného popoludnia."

„Ubolený!" zopakovala Molly s narastajúcim nakláňaním, jej oči sa zúrivo zafixovali na Severusovi. Prirodzene, po tom, čo počula, že Harry bol zbitý v priebehu dňa, prišla k záveru, že sa odvoláva na následok toho trestu. „Stále si ubolený?"

„Áno," súhlasil Harry, úplne nehľadel na to iskrenie okolo seba. „Profesor Snape hovorí, že to chvíľu zaberie kým si zvyknem. Aj keď mi dal nejaký balzam na môj zadok. Bolel viac ako môj chrbát a ruky."

Arthur hodil jediným pohľad na tvár svojej manželky a vyskočil na nohy, ťahal ju do kuchyne. „Er, Severus, mohli by ste nám pomôcť. Len pokračuj v jedení, Harry." Dával pokojne inštrukcie. „O chvíľu budeme naspäť."

V okamihu ako sa dvere za dospelými zatvorili, Arthur vyčaroval tlmiace zaklínadlo na celú miestnosť. Bolo to práve včas. "ZVYKNE SI NA TO? TY OD NEHO ČAKÁŠ, ŽE SI NA TO ZVYKNE? TAK DOSŤ! HNEĎ TERAZ ZAVOLÁM DUMBLEDORA!"

Snape si pošúchal čelo. Teoreticky, keby sa toto stalo niekomu inému, bolo by to celkom zábavné. No vzhľadom na jeho rolu v tejto dráme, zdalo sa mu to skôr trochu nepríjemné. „Zle ste pochopili situáciu," povedal Molly, i keď ani nečakal, že ho bude počúvať.

Na jeho prekvapenie prestala. „Ako to?" požadovala. „Hovoríš, že si to dieťa nebil? To úbohé, bezbranné dieťa?"

„To úbohé, bezbranné dieťa si skoro vymlátilo mozog zo svojej miniatúrnej lebky na múroch hradu! Zaslúžil si trest."

„Tak si mal nechať jeho vedúcu fakulty, aby ho potrestala riadkami navyše alebo strhnutím bodov! Čo sleduješ tým, že si zasiahol a potom ho potrestal tak, že ešte aj niekoľko hodín po tom ho všetko bolí? Čo pre Merlina si mu urobil? Jeho chrbát, ramená a zadok- ak Albus nezavolá Aurorov, tak ich zavolám ja!"

„Ale on nie je ubolený z môjho trestu, vy hlúpa bosorka!" zavrčal Snape. „Všetko ho bolí z metlobalu! Minerva McGonagallová videla jeho lietanie a okamžite ho vzala do fakultného tímu! Vystavila ho dvojhodinovému tréningu a práve to je dôvod, prečo má bolesti."

„Tak toto je to najšialenejšie vysvetlenie, aké som kedy počula!" odsekla Molly. „Zabudol si, že ja mám sedem - SEDEM!- metlobalom posadnutých detí? Viem veľmi dobre, že prváci nehrajú vo fakultných tímoch. Vieš si vôbec predstaviť, koľko sťažností na toto pravidlo som počúvala celé tie roky? Vrátane tohto?"

"Madam, môžete si myslieť, že som schopný brutálne zmlátiť dieťa, ale skutočne si myslíte, že by som bol taký hlúpy, aby som ho zmlátil a potom ho priviedol sem, aby vám o tom rozprával?"

Na jeho obrovské prekvapenie, to ju zastavilo. „No dobre, to nie. Vlastne, nedáva to žiadny zmysel," priznala Molly. "A vaše správanie, keď ste prišli... Ale už viac nebudem riskovať blaho toho dieťaťa. Ty sám si mi povedal, že Dumbledore ho umiestnil k zneužívajúcim Muklom na celých predošlých 10 rokov, takže prečo  by som mala veriť tomu, že tentoraz urobil niečo lepšie?"

Snapa zaskočilo, keď zistil, že vlastne má rovnaký názor ako jedna z Weasleyovcov. Ba čo bolo ešte horšie, ona bola nespochybniteľný oponent a to jeden z tých, čo by sa mohli hodiť počas jeho  neskorších bojov s Dumbledorom a McGonagallovou o chlapcovej výchove. Jeho slizolinské inštinkty začali pracovať naplno. Určite ju musel získať na svoju stranu. 

"Odpovedzte mi na jednu otázku," povedal odrazu a zaskočil oboch Weasleyovcov náhlou zmenou témy. "Keby Ronald neposlúchol Madam Hoochovú a zaangažoval sa do život ohrozujúcej akrobacie, ale tiež by tým ukázal úžasnú schopnosť lietať, čo by ste urobili?"

Weasleyovci si vymenili začudované pohľady. "Vyhrešili ho, až by mu v ušiach zvonilo, poslali ho do postele bez večere, zobrali mu metlu na celý týždeň a potom by sme sa pokúsili zohnať peniaze, aby sme mu mohli zaplatiť extra hodiny lietania." odpovedal Arthur za oboch.

"Dovolili by ste mu, aby sa pridal k fakultnému tímu, za predpokladu, že pre neho riaditeľ urobí výnimku?"

"Áno" prikývol Arthur.

"Dovolili by ste mu pridať sa k fakultnému tímu bez toho, aby ste ho potrestali?"

"Mala by som povedať, že nie!" Molly vzdychla.

Severus prikývol. Potrestali by ho. "Veľmi dobre. Verím, že nápad o spolurodičovstve by mohol fungovať."

"Prosím?! Molly ho rýchlo prerušila. "Chcela som zavolať Aurorov!"

"Len ste si to všetko zle vysvetlili." vyprskol Severus. Ani on ani Molly si nevšimli, ako sa Arthur vytratil. „Po tom Potterovom kúsku Minerva ignorovala všetko okrem chlapcovej schopnosti lietať - oh, zvažovala určitý trest, ale všetku svoju pozornosť obrátila na Potterov potenciál stíhača. Vyjadril som dosť jasne, že to je neakceptovateľná odpoveď na jeho správanie a vzal som ho do svojich rúk. „Ale," dodal rýchlo, „toho chlapca som nezranil. Dostal len dva razy po zadku, raz za neposlušnosť a druhý raz za to, že sa vystavil nebezpečenstvu a k tomu ešte pár riadkov a jednu esej. Potom išiel na tréning a bol bez milosti skúšaný. Samozrejme, že ho všetko bolí.- držali ho na cudzej metle dve hodiny a nútili ho chytať zlatú strelu znova a znova."

Molly sa zamračila, zvažujúc jeho slová. Stále mala na tvári podozrievavý výraz. „Čakáš odo mňa, že uverím, že Minerva McGonagallová chcela prehliadnuť zámernú neposlušnosť jedného z jej levov?"

„Videli ste jej výraz, keď sa pozerá na Školský pohár?" Snape sa spýtal unavene.

„No, áno…" Molly zaváhala. „Ale čo tvoje zaobchádzanie s chlapcom, Severus? Ja ho nenechám platiť za to ako sa jeho otec správal k tebe!"

Snape sa začervenal. Ako sa táto čarodejnica opovažuje súdiť ho? „Oh, a nepokúšate sa odčiniť váš vlastný nezáujem o neho počas predošlých desať rokov? Ja som si myslel, že ste si boli s Potterovcami veľmi blízki, ale zrejme ste boli príliš zamestnaná vašimi vlastnými deťmi na to, aby ste pomysleli na ich sirotu."

Molly zalapala po dychu. „To je strašné, že to vravíš!"

Snape sa zaškeril. „Trochu pravdy bolí?"

„Ty mastnovlasý netopier -"

„Vy bohyňa plodnosti čo-"

 

                                                                 óó ó óó ó ó

 

Keď si bol úplne istý, že Molly a Severus sa neprekľajú až do zabudnutia, Arthur opustil kuchyňu a znovu sa pripojil ku Harrymu za stolom.

„Urobil som niečo zlé?" spýtal sa Harry ustarane, pozerajúc sa na tichú kuchyňu.

„Len na hodine lietania a o tom mi teraz porozprávaj," odpovedal Arthur jednoducho, presadol si a pridal na Harryho tanier viac zeleniny.

Chlapec spravil grimasu, ale poslušne začal jesť.

„Harry, nemyslím si, že som celkom pochopil, čo si vravel predtým. Prečo si ubolený?"

Harry prekvapene zodvihol pohľad,  brokolica mu spadla z vidličky. „Nepovedal som? Dostal som sa do Chrabromilského metlobalového družstva!"

Arthur prekvapene zodvihol obočie. „Ako prvák? Ty žartuješ!"

„Nie, čestné slovo!"

Arthur sa na neho pozrel a lišiacky sa spýtal: „Ron sa teší s tebou, alebo je zelený od závisti?"

Harry sa musel zasmiať. „Tak trochu oboje, myslím. Nemal som moc času všetko mu vysvetliť, musel som sa ponáhľať, lebo sme išli sem."

„Je to už poriadne dávno odvtedy, čo dovolili prvákovi hrať vo fakultnom tíme, Harry. Musíš byť naozaj dobrý. Lietal si veľa, predtým ako si prišiel na Rokfort?"

Harry hrdo pokrútil hlavou. „Vôbec nie. Oliver Wood, on je náš kapitán, on a profesorka McGonagallová ma dnes poobede skúšali skoro dve hodiny. Nechali ma lietať a naháňať veci znova a znova a znova. Ale nakoniec povedali, že môžem byť v tíme a profesor Snape mi už dal povolenie. Keď som konečne mohol zliezť z metly, cítil som sa ako keby ma zmlátili najväčšou kefou na vlasy na svete. Nikdy pred tým som nesedel na metle, viete. Moji príbuzní-" zatváril sa nepríjemne- „oni nemajú radi mágiu."

„Niektorí muklovia sú takí," povedal Arthur upokojujúco a Harry sa znovu uvoľnil. „No tak, to vysvetľuje, prečo si taký ubolený. Myslím si, že keby som ja strávil celé poobedie trénovaním metlobalu, ležal by som na gauči a nariekal."

Harry sa zasmial. "Profesor Snape mi dal elixír - chutil odporne, ale hneď som sa cítil lepšie. A dokonca mi masíroval boľavé svaly, až kým som sa necítil lepšie." Zvedavo sa pozrel na Arthura, všetok jeho strach znovu vzrástol. „Čo mu chcete povedať?"

„Komu? Severusovi?" Arthur nerozumel. „O čom?"

„O tom, ako ma treba vychovávať. On robí veľa vecí, ktoré by nemal," priznal Harry nešťastne. „Poviete mu, aby s tým prestal?"

Arthur hodil pohľad na kuchynské dvere. Žiadny náznak toho, že by mohli byť vyrušení. „Mohol by som mu povedať, aby prestal," súhlasil opatrne, stíšil hlas a nahol sa k Harrymu. „A čo presne robí, čo by nemal robiť?"

Harry preglgol, cítil ako sa mu hromadia v očiach slzy. Vedel, že to od neho nie je fér, využiť príležitosť profesorovej neznalosti, ale desil sa myšlienky, že by stratil jeho nežný dotyk, láskanie a to jemné plácanie po zadku, uprednostňované pred oveľa zaužívanejším kričaním a mlátením a tým, že mu povie aby sa správal podľa svojho veku.

„Harry?" Arthurov hlas bol jemný. „Čo by mal profesor prestať robiť?"

„Ja - ja si myslím, že by ste mu mali povedať o skutočnom treste," povedal Harry priškrtene a utrel si slzu. „On to skutočne nechápe."

„Čo myslíš? Ako ťa dnes potrestal?"

Harry ustráchane pozrel na Arthura. Ten muž vyzeral milo, ale potrestal by Harryho znova? Tentoraz za neposlušnosť voči Madam Hoochovej?

„Harry?" Arthurov hlas bol jemný, ale neústupný.

„On- on mi len povedal, že musím napísať niekoľko riadkov a jednu esej," priznal a sklonil pohľad. „Ale to mi iba pomôže precvičiť si písanie. A tú esej mám písať u neho v byte, takže tak budem môcť stráviť viac času s ním. On nechápe, že trest má bolieť." Harry potiahol nosom. „Mrzí ma, že som mu to nepovedal. Prosím nehnevajte sa veľmi. Poviete- poviete mu, aby ma potrestal znova, ale tento raz mu ukážete, ako sa to má robiť správne?" Čakal bezútešne na prísny súhlas pána Weasleyho.

Arthur tam sedel a žmurkal. Harry sa bál, že Severus Snape, ktorého samotné meno stačilo na to, aby sa viaceré ročníky rokfortských študentov (minulých aj terajších) pocikávali, nepoznal odstrašujúce tresty? Že on, Arthur Weasley, naučí Severusa ako dieťaťu vštiepiť strach? Jeho vlastné deti sa viac báli Snapa ako jeho. Dokonca aj Ginny, toho muža v živote ani len nevidela, z neho mala strach, vďaka historkám od jej bratov, ale čelila nahnevanému vynadaniu od jej otca s rozčuľujúcim kľudom - alebo rafinovanou ľútosťou.

„Ale Harry,  myslel som, že si povedal, že ťa zbil."

Harry vzdychol. Samozrejme, že by mal pánovi Weasleymu povedať všetko. „Ani poriadne neudrie," priznal. „On si myslí, že to nemá bolieť, iba mi ukázať, že sa naozaj hnevá. Hovorí, že keby mi chcel ublížiť, použil by mágiu, ale potom povedal, že by to nikdy neurobil, takže to znamená, že on mi nikdy naozaj neublíži, ani vtedy ak by som bol naozaj zlý." Prinútil sa pozrieť sa na Arthura. „Ja viem, že vy ho máte naučiť ako ma má poriadne zbiť- viete, tak aby to bolelo a všetko- ale prosím, mohlo by to byť nie veľmi silno? Myslím, ja viem, že profesor Snape vie udrieť tak silno ako strýko Vernon, ale on si myslí, že to nie je správne a povedal, že to už nikdy neurobí. Tak možno by ste mu  mohli povedať aby ma bil trochu silnejšie ako teraz, ale nie až tak silno ako by mohol. Prosím?"

„Nechaj ma, uistiť sa, či tomu naozaj rozumiem," povedal Arthur, a znova sa cítil, ako keby bol v nejakej inej realite. „Severus ti povedal, že nepoužije mágiu, aby ti ublížil." Harry vzlykol a prikývol. „Hovoril o niečom konkrétnom, ako bodacia kliatba alebo Crucio? Alebo povedal, že by nepoužil vôbec žiadnu mágiu?"

Harry sa zamračil. „On len povedal, že keby mi chcel ublížiť, tak sú kúzla, ktoré bolia oveľa viac ako akákoľvek bitka, ale to nie je to, čo majú dospelí robiť." Vzdychol. „On to naozaj nechápe. Vždy keď urobím niečo zlé, on urobí niečo milé. Ako keď som mu povedal, že som nevedel, že si mám kúpiť dobré oblečenie, keď som bol v Šikmej uličke, on povedal, že ma zoberie na nákup, namiesto toho aby ma potrestal za to, že som hlúpy. A keď sme Draco a ja neposlúchli Madam Hoochovú, tak sa viac hneval na to, že som sa mohol zraniť ako na to, že som neposlúchol učiteľku." Harry si hrýzol peru a sledoval výraz pána Weasleyho. Jeho tvár bola úplne pokrútená od pobavenia. Určite nepochopil koľko pomoci bude profesor Snape potrebovať.

„Takže Severus povedal, že ťa nezraní mágiou. Žiadnou mágiou. A tiež povedal, že ťa neudrie veľmi silno?"

Harry znova prikývol.

„Keď ti dnes nahádzal na zadok- "

„Vôbec to nebolelo. Ani ma len neprehol cez koleno ani nič. On sa len tak neako načiahol a slabo capol," Harry potvrdil smutne, želajúc si, aby nezradil profesorovu neznalosť. Chudák profesor Snape! Pán Weasley si bude myslieť, že je ozaj beznádejný prípad.

„Ty sa bojíš, že mu poviem, že ťa môže biť oveľa silnejšie?"

„Ja viem, že ho máte naučiť, ako byť otcom," vysvetlil Harry, pokúšajúc sa neplakať. „Ale ja mám rád to, že ma nechá objať ho a ani len nekričal, keď som ho celého zasoplil, keď som plakal. A  nechá ma niekedy sa správať ako ozajstné decko, bez toho aby mi povedal že mám prestať. Ako keď ma preniesol cez ten krb, nerobil si zo mňa srandu ani nič iné. Ja viem, že vy mu máte povedať, aby s tým všetkým prestal, ale -"

„Harry." prerušil ho Arthur. „Je tu niečo, čo Severus robí a ty nechceš, aby to robil?  Čokoľvek, pre čo by si bol smutný, alebo by zranilo tvoje city alebo by si sa kvôli tomu cítil nepohodlne?"

„Nie, pane."

„Nepovedal nič cudzie, alebo sa ťa nedotkol na intímnych miestach alebo nehral s tebou tajné hry o ktorých nesmieš nikomu povedať?"

Harry sa zmätene zamračil. „Nie, pane."

„Neublížil ti nijakým spôsobom? Jediná tvoja starosť je, že je k tebe príliš milý, príliš zhovievavý a že ja mu poviem, aby s tým prestal?"

„Áno, pane."

„A on ti neubližuje, nezraňuje ťa alebo si kvôli nemu nepripadáš hlúpy alebo v nebezpečenstve?"

„Nie, pri ňom sa cítim bezpečne," protestoval Harry. „A povedal, že ak sa ktokoľvek pokúsi ublížiť mi, hoci aj dospelý, ja sa môžem brániť." Polovičný úsmev mu ťahal pery. „Myslím si, že by ste mu mali povedať, že vy a pani Weasleyová ma môžete biť."

„Harry, myslím že si trochu popletený," povedal Arthur pomaly. „To nie je Severus, kto má popletenú predstavu o tom byť otcom. Si to ty." Harry sa na neho zmätene pozrel. „Otcovia nemajú ubližovať svojim deťom. Ak sa opýtaš Rona, myslím si, že ti povie, že sa nebojí mňa ani jeho mamy. Že my mi neubližujeme. Že nedovolíme nikomu aby ho napadol. Všetko to, čo ti Severus povedal je pravda. On je dobrým otcom. Nie je tu nič, čo by som ho musel naučiť.

„Vlastne, možno je pravda, že on by ma mohol pár vecí naučiť, pretože sa párkrát stalo, že som pri Ronovi a ostatných stratil trpezlivosť. Možno som im dal pár faciek, čo boleli dlhšie ako pár sekúnd, alebo som povedal niečo čo zranilo ich city, alebo som urobil nejakú inú chybu. A Harry, je pravdepodobné, že keď sa Severus o teba bude starať, tiež urobí nejakú chybu. Ale verím, že keď si spomenieš na to, že robí to najlepšie, aby bol dobrým otcom, a ty sa budeš snažiť byť dobrým synom, tak sa vám obom bude dariť."

Harry šokovane otvoril ústa. „To myslíte vážne? On to robí dobre? Ale strýko Vernon povedal -"  vzdychol a oboma rukami si zakryl ústa. „Nepovedzte profesorovi Snapovi, že som to povedal!" prosil. „Nahneval by sa!"

Arthur si nemohol pomôcť, len sa usmial nad Harry vzrušením. „Naozaj?"

Harry vehementne prikyvoval. „On sa naozaj veľmi hnevá na Dursleyovcov a povedal, že to, čo mi hovorili, je oveľa horšie ako ktorékoľvek zlé slovo, ktoré by som ja mohol povedať. Už mám napísať 500x, že sú hlúpi klamári a povedal, že ak ich budem ešte raz citovať, tak mi vymydlí ústa." Pozrel sa ponad plece na kuchynské dvere a stíšil hlas. „Nemyslím si, že by to urobil, ale radšej to nechcem zisťovať."

Hneď na to sa kuchynské dvere rozleteli a Molly a Severus sa vyrútili von. Arthur bol potešený, keď videl, že obaja stále stoja na vlastných nohách a nevidieť žiadnu krv.

Harry, zaskočený náhlym návratom hluku, keď zrušili tlmiace zaklínadlo, sa prudko mykol od prekvapenia a rukou prevrátil svoj pohár s tekvicovým džúsom. Molly sa načiahla ponad jeho hlavu, aby ho zodvihla a Harry sa prudko uhol.

Všetci zamrzli.

Ja som taký idiot! pomyslel si Harry nešťastne. Vedel -vlastne, bol si úplne istý - že Molly ho nechcela udrieť. Teraz si budú myslieť že som netvo- že som čudný.

Arthur a Molly si vymenili šokované pohľady. Starostlivosť Dursleyovcov o Harryho musela byť ešte horšia ako si mysleli, keď sa u neho vyvinuli takéto hlboko zakorenené reakcie.

Potom ticho prerušil pokojný hlas. „Úžasné reflexy., pán Potter. Ako som vám povedal, čakám že nebudete len tak sedieť a nenecháte niekoho aby vám ublížil. Rýchlo ste sa uhli. Som rád, že sa tak dobre riadite mojimi pokynmi. Najbližšie budeme pracovať na rozoznávaní priateľa od nepriateľa, ale som si istý, že pani Weasleyová bola očarená vašou šikovnostou." A s tým sa Snape znova posadil.

„Er, áno, Harry, zlatko," súhlasila Molly. „To si naozaj dobre urobil." Pomalým pohybom zodvihla pohár a jedným mávnutím prútikom odstránila rozliaty džús.

Harry sa narovnal a poslal Severusovi vďačný pohľad. Profesor mu práve zachránil celý deň. Teraz si Weasleyovci nebudú myslieť, že je čudný alebo hlúpy- pochopia, že len cvičil. Usmial sa na pani Weasleyovú. „Večera bola naozaj výborná," povedal jej.

Vzala do dlane jeho bradu a pozrela sa mu hlboko do očí. „Som veľmi rada, že ti chutilo, Harry." Nežne ho pobozkala na líce. „Nechal si si miesto na puding?"

Zaškeril sa. „Áno, madam!"

„Pomôžem ti s tým," povedal Arthur a obaja sa stratili v kuchyni.

Harry sa za nimi zamyslene pozeral. Vyzeralo to tak, že dospelí čarodejníci radi trávili čas v kuchyni. „Pane?" povedal Snapovi.

„Mm?" Snape postrkoval svoju studenú večeru so značným nedostatkom nadšenia.

„Mám rád Weasleyovcov."

„Hmf." Snape sa snažil ignorovať mrazenie, ktoré tie slová poslali dolu jeho chrbtom. Ako keby ho zaujímali pocity toho fagana!

„Myslíte si, že oni ma majú radi?"

„Som si tým úplne istý, že áno." odpovedal s toľkým nezáujmom, aký len bol schopný predstierať.

Harry sa usmial. „Dobre!" Teraz, keď sa nemusel báť, že Arthur z profesora urobí ďalšieho strýka Vernona, užíval si návštevu oveľa viac.

„Pane?"

„Čo?" zavrčal Snape.

„Budeme môcť íst už čoskoro?"

„Čo?" tentoraz, Snape neznel netrpezlivo ale prekvapene.

„Páči sa mi tu," Harry rýchlo vysvetlil, „ale myslel som si, že ak by sme mohli odísť skôr, možno by som mohol ostať chvíľu vo vašom byte, predtým ako by som odišiel hore do veže." pozeral sa na profesora spod ofiny, hodnotiac mužovu reakciu. „Mohol by som napísať pár riadkov z môjho trestu," ponúkol.

„To môžeš aj v Chrabromilskej veži," poukázal Snape, hľadiac na chlapca. Čo ten malý fagan chcel? Pre čo na svete chcel opustiť Brloh, aby mohol zostať so Snapom v vlhkých, lepkavých žalároch?

Harry našpúlil pery. „Chcel by som stráviť trochu času, kde by sme boli spolu len my dvaja," priznal. „Pokiaľ sa na mňa ešte stále nehneváte?"

Snape sa rozhodol, že ten teplý pocit v jeho hrudi musí byť pálenie záhy z Mollynej večere. Áno, tá hlúpa čarodejnica sa ho zrejme pokúšala otráviť, povedal si pre seba, napriek tomu, že to vyzeralo, že tí dvaja predtým dosiahli akési skúšobné prímerie, nie že by Snape chápal, ako sa im to podarilo. Po niekoľkých minútach hádzania urážok jeden na druhého, ona zrazu vybuchla do smiechu, objala ho (!) a povedala: „Začínam rozumieť tomu, čo Lily na tebe videla, Severus! Nie je veľa mužov, ktorí sa udržia pred červenovlasou čarodejnicou."

Nemal ani len tušenie, čo má ženská farba vlasov spoločné s jeho rodičovskými schopnosťami, ale vyzeralo to tak, že sa rozhodla, že sa vlastne o Harryho dobre staral. Dokonca akceptovala jeho slovo, že nezmlátil Pottera na kašu- na jej mieste, on by trval na fyzickej prehliadke chlapca, ale ona to ani len nenavrhla. Namiesto toho splietala niečo o Harryho reči tela a nakoniec to nechala tak.

Povzbudený jej nečakane zmierlivou reakciou, radšej nepohodlne vysvetľoval situáciu s Harryho šatníkom a opýtal sa na to, čo má mať normálny jedenásťročný chlapec v skrini. Sľúbila mu, že mu hneď ráno pošle sovu so zoznamom, a keď počula o jeho plánoch vziať chlapca na nákupy, začala sa škerit.  „Povedz mi ešte raz, aké veľké bremeno je Harry, Severus?"

„Neprenášajte vašu rozcitlivenú sentimentalitu na mňa," vyprskol. „Ja iba zabezpečujem, aby boli materiálne potreby toho fagana adekvátne adresované."

„Hm. Takže ty neplánuješ zastaviť sa pri obchode s metlobalovými potrebami?"

Očervenel ako paprika. „Absolútne nevidím aký význam má táto otázka k téme chlapcovo oblečenie. Ak sa rozhodnem kúpiť nejaké- doplnkové položky- pre to dieťa, tak to bude len pre to aby som zabezpečil, že nebude robiť zle, kým bude v mojom byte. Nenechám ho leňošiť a vahľadávať problémy."

„Ah. Tak to znie dosť prijateľne. Len cvič ďalej," usmiala sa a on vyletel- er, ušiel- z miestnosti.

Po všetkom tom strese to nebolo nič výnimočné, že to jedlo mu ubíjalo žalúdok. Aj keď to teplo vlastne nebolo nepríjemné. Vlastne, práve naopak.

„Nie, už sa na teba nehnevám pre ten tvoj hlúpy kúsok." Snape povedal tomu faganovi. „Už si bol potrestaný, či nie?"

„Tak nejako. Teda, stále vám dlžím tie riadky a esej," poukázal Harry.

„Tak potom je pre teba možno vhodné, zostať v mojom byte do večierky a začať s trestom," Snape súhlasil prísne. Napokon, ten malý diabol určite bude potrebovať neustály dohľad, lebo inak si nikdy tú úlohu neurobí.

Harry sa uškrnul na svoj tanier. Ha! Dostal Snapa aby súhlasil. „Vy tam budete tiež, však?" povedal, a zrazu spanikáril, keď ho niečo napadlo. „Nepôjdete preč, robiť elixíry alebo niečo podobné?"

„Potter, vy nerobíte elixír, elixíry sa varia, a ak si myslíte, že vás nechám pobehovať po mojom byte bez dozoru, tak to ste na veľkom omyle. Zostanete v mojej bezprostrednej blízkosti, až kým sa nepresvedčím, že sa viete správať k mojej spokojnosti."

„Ukážete mi ako sa drží brko?" spýtal sa Harry. „Teda, ak budete musieť čítať všetky tie riadky, mali by ste mi pomôcť naučiť sa dobre písať."

„Písať pekne, Potter," Snape zavrčal. Čo dnes učili muklovia v ich školách?

„Pekne. Pomôžete?" prosil Harry. „Prosím?"

"Oh v poriadku, Potter. Len aby som zastavil to vaše neustále fňukanie." Severus podráždene vypil poslednú trochu svojho tekvicového džúsu. Presne ako sa obával, všetok jeho voľný čas mu úplne pohltil tento nepríjemný fagan. Kde si mal nájsť čas na naplánovanie ich nákupnej exkurzie a vôbec na známkovanie študentských esejí?

V tom sa objavili Molly a Arthur. Obaja vyzerali veľmi štastne a dosť pobavene, na Harryho veľký zmätok a Severusovu zlosť. Harry zbaštil tri porcie čokoládového pudingu a už uvažoval nad štvrtou, keď na neho Severus zazrel a ostro ho kopol do členka.

„Tak, Harry, nechceli by ste ty a Severus prísť v sobotu na večeru? Budeme mať doma všetky deti a mohli by sme sa porozprávať o tom, že by sme vás dvoch vymenovali za čestných členov našej rodiny," navrhol Arthur.

Harrymu sa štastne zdvihla nálada, ale Severusovi zabehla posledná lyžička jeho pudingu. „Ja!" nakoniec sa podarilo zachrčať učiteľovi elixírov.  „Čest -čest -'

„Áno, samozrejme hovoríme o vás oboch," povedala Molly s diabolským leskom v očiach. „Si súčasťou balenia, či nie?"

„Áno," Harry rýchlo súhlasil. „Však, profesor?"

Snape prešiel k nesúvislému prskaniu, ktoré ostatní pri stole optimisticky pochopili ako súhlas.

„Nespomínaj nič chlapcom, Harry," prikázala Molly. „Zajtra večer ich všetkých privedieme domov a všetko im vysvetlíme, potom môžete prísť vy dvaja v sobotu a možno by si tu chcel prespať s Ronom a ostatnými?"

„Ako pyžamová párty?" spýtal sa Harry nádejne. Nikdy na žiadnej nebol, ale počul o tom rozprávať deti v škole.

„Áno, miláčik," súhlasila Molly. „Presne tak."

Harry sa pozrel na Severusa, ten vyzeral, že sa práve pokúša uškrtiť svoju servítku, a tak sa rozhodol, že teraz nie je ten správny čas, pýtať si povolenie. „To by som chcel," povedal čestne.  „Ďakujem."

„Budeme radi, že tu budeš s nami Harry," povedala Molly jemne. „Kým odídete, nechcel by si sa prejsť po dome?"

Harry sa pozrel na Severusa a keď mu prikývol, vyrazil na prieskum.

„Predpokladám, že Fred and George by mohli zistiť, že v Harrym a Ronovi majú súperov," povedal Arthur, dúfajúc vo zmenu témy na niečo, čo menej rozzúri ich hosťa. „Od Harryho som pochopil, že si mu jasne vysvetlil, že nebude šikanovaný ani si o nikto nebude doberať."

Snape prikývol, vyzeral zúrivo. „Jeho muklovský bratranec zvykol usporadúvať niečo, čo nazýval  'Lov na Harryho' a jeho rodičia zabránili akejkoľvek odplate. Vysvetlil som mu, že už viac nie je zväzovaný tými ich pravidlami."

Arthur chvíľu vyzeral skľúčene. „Keď zoberieme do úvahy, že vonku sú čarodejníci, ktorí skutočne poriadajú 'Lov na Harryho', tak toto je lekcia, ktorú sa musí naučiť rýchlo a poriadne."

Molly sa pozerala na tých dvoch mužov. „Myslíte si, že sa to začne znova? Mali sme desať rokov takmer pokoj..."

Snape zodvihol jedno obočie. „Pokoj nemusí bezprostredne znamenať, že tam vonku sa nič nedeje."

„Ja viem, ale on je taký malý chlapec… Dobre ho uč, Severus."

„To mám v úmysle," odvrkol krátko, ale bez jeho zvyčajného vrčania. „Ako môžete vidieť, bohužiaľ, je tu ešte veľa práce. Jeho príbuzní boli otrasní. On sa necítil fyzicky v bezpečí počas takmer celého detstva."

„Povedal by som, že teraz sa začína tak cítiť," usmial sa Arthur. „Povedal mi, že si m povedal, že žiadny dospelý nemá právo sa ho dotknúť. Bol tým veľmi ohromený."

Snape prehltol túžbu vybuchnúť. „To je správne. A samozrejme je to pravda aj počas jeho pobytu tu. Ak nebude poslúchať, pošlete ho pre trest ku mne."

Molly zodvihla obočie. „Keď nebude poslúchať akýmkoľvek spôsobom? Si si vedomý toho, že je to 11-ročný chlapec, však?"

Severus sa zamračil. „Počas predošlých 10 rokov ho mlátili, hladoval, zamykali ho a používali ho ako otroka. Je dôležité, aby mu žiadny trest nepripomenul život u jeho príšerných príbuzných."

„A čo toto?" navrhol Arthur. „Určite ho nebudeme biť alebo mu odopierať jedlo, ale ak sa dostane do menších problémov s našimi deťmi, tak tomu bude Harry čeliť zarovno s našou skupinou. Ak jeho a Rona pošleme zavčasu do postele, napríklad, alebo budú musieť odtrpaslíkovať záhradu, privedie mu to späť zlé spomienky? Ak by bol potrestaný hneď, zarovno s Ronom, nebol by to vhodný spôsob, aby videl, že je súčasťou rodiny?"

Snape zdráhavo súhlasil, že by to mohlo byť prijateľné. Molly a Arthur si vymenili nie celkom dobre utajený úškrn.

„Mali by sme -" Mollyna otázka bola prerušená obrovským rachotom a schodišti.

Dospelí sa naraz postavili a utekali aby našli previnilo sa tváriaceho Harryho snažiaceho sa vstať. „Prepáčte," vyhŕkol, len čo sa při ňom objavili.

„Čo sa stalo, Harry?" opýtala sa Molly, ponáhľajúc sa k nemu, aby zistila či nie je zranený.

Zarazil sa. „Išiel som naspäť dolu schodmi. Veľmi ma to mrzí. Myslím, že som zlomil zábradlie." Váhavo ukázal na jedno ohnuté miesto na zábradlí, ale jedným okom stále ostražito sledoval  oboch Weasleyovcov a snažil sa posunúť sa bližšie k Severusovi.

„To je v poriadku, Harry. My si len robíme starosti, že si mohol dolámať seba," povedal Arthur. „Zranil si sa?"

„Nie, pane," povedal Harry rýchlo. „Som v poriadku."

„Harry, tvoja noha!" Molly ukázala na roztrhnutú nohavicu.

„Ospravedlňujem sa," povedal nervózne, pozerajúc sa na Severusa. „Ja to viem zašiť, naozaj!"

„Harry, ty krvácaš,"  Molly trvala na svojom.

„To je v poriadku," protestoval Harry, ale Severus už mal v ruke svoj prútik a vyslovil diagnostické kúzlo.

„Pán Potter," vyprskol o chvíľu na to. Harry cúvol pri tom tóne. „Myslím, že som sa dosť jasne vyjadril, že netolerujem klamstvo?"

Harry preglgol a prikývol. „Ale to nebola ozajstná lož, pane. Ja len -"

„Pán Potter," Snape sa zohol, aby naviazal očný kontakt, „je to ďalšie pravidlo od Dursleyovcov? Nepriznať že ste zranený?"

Harry sa striasol, keď sa pozrel do profesorových očí, no nebol schopný odvrátiť pohľad. „A- áno, pane," nakoniec priznal.

„A čo som ti povedal o ich pravidlách?"

„Aby som ich všetky zabudol." Harryho hlas bol veľmi tichý a ospravedlňujúci. Profesor si odfrkol.

„Ak si zranený, alebo smutný akýmkoľvek spôsobom, očakávam, že mi to povieš," povedal Snape  vážne. „To že tak neurobíš budem považovať nie len za lož, ale aj za príklad vystavenia sa nebezpečenstvu. Rozumieš?" opýtal sa priamo.

Harry si podvedome chytil zadok. „Áno, pane."

„Tak potom by si možno rád znova odpovedal na otázku pána Weasleyho?"

Harry rýchlo prikývol. „Áno, pane. Um, bolí ma zápästie a noha, pane."

„Zápästie je natiahnuté. Dám ti na to elixír, keď sa vrátime na Rokfort. A čo sa týka tvojej nohy-"

„To nechaj na mňa," vyzvala ho Molly. Chytila Harryho za ruku a povzbudzujúco sa usmiala. „Po siedmych na nehody náchylných deťoch som prakticky certifikovaný liečiteľ."

Viedla Harryho ku gauču v obývačke. „Už nie som tak ohybná a taká chudá ako som bývala," vysvetľovala Harrymu, „takže radšej ako sa nad tebou zohýbať, aby som videla tvoje koleno, by sme sa mohli obaja posadiť na gauč." Sadla si, posadila Harryho vedľa seba, potom mu pomohla  otočiť sa tak, aby sa chrbtom oprel o opierku rúk a jeho ohnuté kolená preložil cez jej lono. Jemne nadvihla jeho nohavicu a prezrela si malú reznú ranu.

Harry užasnuto a potešene sledoval, ako mu jemne vyčistila ranu, odstránila všetku zaschnutú krv, potom magicky pomocou tichého kúzla zacelila ranu, prechádzajúc nad ňou končekom prútika. „Tak ako sa cítiš, zlatko?" opýtala sa.

„Výborne!" zajasal. To by sa v minulosti určite bolo mnohokrát hodilo!

Ďalšie kúzlo a jeho nohavice boli vyčistené a zašité a Harry bol ešte viac očarený mágiou ako predtým.

 „To je úžasné, pani Weasleyová! Ďakujem!"

Už sa chcel postaviť, ale niekto ho jemne zastavil. „Oh nie, Harry. Ešte sme neskončili." usmial sa Arthur a štuchol Severusa.

Na Harryho začudovaný pohľad, Molly vysvetlila, „V tomto dome, ak sa zraníš, musíš pár minút v klude sedieť a nechať tie hojivé kúzla aby zabrali, a je tu pravidlo, že keď sa zraníš, ostatní ťa musia vyobíjmať. Čo na to povieš?"

Harry zažmurkal. Ronova mama ho chcela objať? Ale nemala to robiť len so svojimi deťmi? A navyše, nebol na to už príliš veľký?

Musela vidieť nerozhodnosť v jeho očiach, tak sa Molly zohla a pošepkala mu do ucha: „Nepovedz mu, že som ti to povedala, ale Ron si vyvrtol členok dva dni pred nástupom do Rokfortu a objatie mu vôbec neprekážalo."

Harry cítil ako sa mu zrýchlil pulz. Konečne bude vedieť aké to je, keď ho objíme mama! Jasné, že to bola mama niekoho iného, nie jeho vlastná, ale to bolo skoro rovnako dobré, obzvlášť keď už bol prakticky čestný Weasley. „Dobre," povedal opatrne, „ak je to pravidlo…"

Molly sa usmiala a otvorila svoju náruč. Chvíľku na to, Harry bol v jej objatí a ona ho húpala a hmkala mu do ucha.

Snape si myslel, že sa povracia z toľkej sentimentality, ale hlboko v hrudi sa mu rozhostil zvláštny pocit závisti. On to mohol urobiť. Nie že by to chcel, ale mohol.

Harry sa cítil byť zahrnutý mračnom lásky. Nevedel, že to bolo také milé, byť takto objatý. Keď smutne objal Snapa, cítil teplo a bezpečie, ale to bolo iné. Toto bolo… jemnejšie.

Po niekoľkých minútach počul ako si profesor Snape odkašľal a poslušne k nemu vzhliadol. Na jeho prekvapenie, Mollyna tvár bola mokrá od sĺz, keď sa na neho usmiala. „Ty si taký dobrý chlapec, Harry," povedala a pobozkala ho.

Harry si pomyslel, že by mohol spadnúť dolu zo schodov ešte raz.

Keď Harry vstal a vykročil, ab sa pripojil k netrpezlivému Snapovi, Molly zvolala „Oh! Skoro som zabudla!" ponáhľala sa do malého šatníka a priniesla plochú krabicu. „Niečo pre Harryho mám."

Harry sa nepohol bližšie. „Ale ja nemám narodeniny, pani Weasleyová," povedal omámene.

Zasmiala sa. „Toto pre teba strážim už veľmi dlho, Harry. Môžeme to považovať za narodeninový darček, ktorý si si ešte nevyzdvihol, dobre?" posadila sa na gauč a poplácala si po stehne. Harry k nej poslušne prešiel.

Zodvihla ho a posadila si ho na kolená, tak že sedel chrbtom k nej a krabicu mu položila do lona. „Zatvor oči," prikázala.

Harry sa pozrel na profesora Snapa. Severus sa zamračil a podišiel bližšie. Nie že by nedôveroval  Molly Weasleyovej, ale radšej nechcel nič riskovať. Zastal kúsok od Harryho s rukou nenápadne na prútiku. „No tak." prikývol.

Harry pevne zovrel viečka. Molly zašepkala zaklínadlo a zodvihla vrchnák krabice, držiac ju tak, aby bola priamo pod Harryho nosom. „Čo cítiš, zlatko?" spýtala sa jemne.

Harry čuchal. Zacítil jemnú ružovú vôňu a srdce mu podskočilo. Nejako, na úrovni hlbokého podvedomia, spoznal tú sladkú, citrusovú vôňu. Celé jeho telo sa naplo a znovu sa zhlboka nadýchol. Stiahlo sa mu hrdlo. „Mami," zašepkal, slzy mu začali stekať spod zavretých viečok.

Snape zmrzol. To nemohlo byť...

Mollyne uslzené oči sa stretli s jeho a nahla krabicu tak, aby do nej videl. Ležal tam sveter, starostlivo poskladaný. „Otvor oči, Harry, zlatko," zašepkala. „Toto patrilo tvojej mame. Schovávala som to pre teba."

Harry vytrčil len jeden prst a jemne s úctou zľahka prešiel po modrej vlne. „Ako - ako ste ho dostali?" jeho hlas sa mu triasol od potláčaného plaču.

„Tvoji rodičia boli s nami v Ráde," začala.

„Čo je Rád?" prerušil ju Harry, a zodvihol pohľad od svetra, na ktorý sa pozeral ako na svätú ikonu.

Molly postrehla Severusovo pokrútenie hlavou. „To bola... taká skupina, kde sme všetci boli, Harry. Tvoji rodičia, Severus, Arthur a ja - všetci sme boli členmi. A tvoja mama a ja sme boli kamarátky. Obe sme boli tehotné naraz- i keď ja som bola o pár mesiacov popredu ako ona- a predtým ako tvoji rodičia -" neočakávane sa zastavila. „Predtým ako tvoji rodičia odišli, ona často chodila sem do Brlohu. Pri jednej z jej posledných návštev si tu zabudla sveter. Chcela som jej ho vrátiť, ale už som na to nikdy nemala príležitosť. Keď som sa dopočula, že zomrela, ale ty si prežil, odložila som ten sveter pomocou konzervačného kúzla tak, aby som ti ho mohla dať, keď budeš starší."

Harry prehltol vzlyk. Nejakým spôsobom, byť schopný cítiť  jeho mamu - vôňu, na ktorú na úrovni plného vedomia úplne zabudol - ho zrazu donútilo, aby mu chýbala tisíckrát viac. Bolo to ako keby práve odniekiaľ prišla a mohla sa tu každú chvíľu zjaviť, lenže on vedel, že sa to nikdy nestane. Bolo to nekonečne najhoršie a nemerateľne najlepšie naraz. Bolo to, ako keby to nejako bola, ale nie tak, ako by on chcel. Ale robilo ju to skutočnou, takým spôsobom akým pre neho nebola, nie odkedy bol dieťa. Po prvý raz za veľmi dlhý čas, Harry Potter zúfalo túžil po svojej mame. „Mami!" vydýchol, a potom sa otočil a zaboril hlavu do Mollynej hrude a rozplakal sa.

Molly okamžite podala krabicu Severusovi a vzala Harryho do náručia, kolísajúc ho a utešujúc, kým plakal. Arthur zobral Snapa, držiaceho tú krabicu, ako keby to bola nejaká náboženská relikvia, do kuchyne. Hodil jeden pohľad na Severusovu tvár a odišiel, po chvíľke sa vrátil s pohárom plným ohnivej whisky. Strčil mu ten pohár do ruky a nechal ho samého.

Snape jemne pohladil vlnu takmer rovnakým spôsobom ako Harry. Nahol sa tvárou rovno nad krabicu, zhlboka sa nadýchol a nechal Lilynu vôňu naplniť jeho myseľ. Spomienky ho premohli. Muklovské dievča, ktoré sa s ním prvé spriatelilo, puberťáčka Lilly počas ich spoločných dní na Rokforte, mladá žena, ktorú príležitostne uzrel na stretnutiach Rádu… Bola tu - a predsa nebola. Jej oči ožili a jej súcit, jej nekonečná láska - to všetko žilo ďalej v Harrym. Jej dieťati. Jej synovi, nečakane zistil, že teraz je pre neho najdôležitejšou vecou v jeho živote.

Lilyna prítomnosť na neho doľahla, a zrazu, aj keď on nebol duchovný muž, Snape si bol istý, že tam bola s ním. Pozerala sa. Čakala.

„Sľubujem, Lily. Sľubujem ti, že sa o neho postarám, tak ako by si sa o neho starala ty. Sľubujem." Keď jej dal druhú neporušiteľnú prísahu, mohol by odprisahať, že jej vôňa sa zintenzívnila. Zatvoril oči, túžiac vidieť ju ešte raz i keď len vo svojej mysli. Cítil, že sa mu niečo obtrelo o líce, no keď otvoril oči, bol sám, len s Lilyným svetrom v krabici vedľa neho.

Chvíľu pred tým ako Snape opustil kuchyňu, sčerveneli mu oči, sveter bezpečne vrátil do krabice a obnovil konzervovacie kúzlo a ohnivá whisky ho stále pálila v krku. Našiel Arthura a Molly sedieť potichu v obývačke, Harry skoro spal v Mollynom náručí.

„Plakal až kým nezaspal," vysvetlila Molly šeptom. „Bol to pre neho veľmi emocionálny deň."

„Samozrejme," povedal Snape strnulo. Podal jej krabicu, no ona len pokrútila hlavou. „To patrí Harrymu, Severus, a viem, že nikto mu to nepostráži lepšie ako ty."

Prehltol nezvyčajnú hrču v krku. „To je veľmi- láskavé- od vás."

„Viem že Lilly vedela rozdávať lásku, Severus, ale myslím si, že ty, Harry, a James to viete lepšie ako ktokoľvek iný."

Automaticky sa naježil, keď počul svoje meno nejakým spôsobom spojené s Jamesom Potterom, no nemohol nájsť energiu vyjadriť aká je to urážka. Prikývol a zmenšil krabicu tak, aby sa mu zmestila do vrecka. Zohol sa a zobral Harryho na ruky. Chlapec sa vystrel, ako by bol bez kostí a on si ho napravil v náručí tak, aby mal Harryho hlavu na svojej hrudi.

„Ďakujem za vašu pohostinnosť," povedal Severus formálne.

„Bolo to pre nás potešením. Ešte sa tento týždeň uvidíme," povedal Arthur. Molly zamávala na rozlúčku a Arthur mu hodil do krbu trochu hop-šup prášku.

Severus vystúpil vz krbu vo svojom byte a zamyslene sa pozrel na malé dieťa vo svojom náručí. Vedel že správna vec- Snapovsky správna vec, ktorú mal urobiť by bola zatriasť ním, aby ho zobudil, a poslať ho spať na internát. Ale napriek všetkému, ten chlapec mal jedenásť, a za sebou dlhý deň za, alebo nie už bol dosť veľký na to, aby sa uložil do postele sám. Tak pre čo na svete ho Snape opatrne položil na svoj gauč a prikryl ho hrubou dekou?

Severus sa zamračil, keď dával dolu okuliare tomu faganovi a položil ich na stolík. Nestával sa nežným! Bolo to len pre to, že už skoro bola večierka a on len nechcel počúvať McGonagallovej sťažnosti, že zdržiava jej študentov celé hodiny. A okrem toho, bol opatrovníkom toho chlapca, takže nikoho nemuselo zaujímať, že sa rozhodol nechať toho fagana tu. Radšej toto, ako riskovať že tí Weasleyovskí fagani ho budú vypočúvať kde bol. Áno, to bolo ono. Nechal tu toho chlapca len pre to, aby ho ušetril od trápnych otázok jeho spolužiakov. Perfektné. To bolo ono. Nemalo to vôbec nič spoločné s modrým svetrom a záplavou spomienok. Vôbec nič.      

30.01.2013 15:15:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one