Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Vzhľadom na to, že je dnešok pre mňa výnimočný zverejňujem pokračovanie poviedky. Poďakovanie patrí samozrejme Biggi za jej skvelú prácu.

Dobby

 

Severus zmučene zastonal, túžiac po požehnanom úteku k smrti. Nemohol uveriť tomu, že sa nechal takto nachytať. Mal lepšie vedieť. On vedel. Ale bol nejako zmätený, stal sa opatrovníkom a toto bol výsledok.

Severus prežil mučenie od svojho otca, od spolužiakov, záškodníkov aj od Voldemorta. Trpel pod Cruciatom viackrát ako bol ochotný si priznať, nehovoriac ešte o neznesiteľných kliatbach, potupných a bolestivých zaklínadlách a samozrejme, u muklov obľúbené donucovanie. Pravdepodobne vydržal viac trestov ako ktorýkoľvek iný žijúci čarodejník (okrem tých, ktorí si také veci radi užívali) a jeho tolerancia bolesti bola naozaj dosť veľká. Ale nie príliš veľká. Nie na toto.

Potlačil zmučený ston. On nebude prosiť. Nebude kričať. Nedopraje svojmu mučiteľovi to potešenie. Dokonca keď sa zvíjal v bolestiach pred Voldemortovym prútikom, nežiadal o milosť a  ani teraz s tým nezačne. Určite čoskoro stratí vedomie...

Jediná vec, ktorá mu ostala je pomsta. To bolo jediné, čo ho držalo pri živote, čo mu bránilo hľadať vykúpenie v samovražde. Všetko to bola vina toho mizerného fagana Pottera, a keby to mala byť posledná vec, ktorú na tejto zemi urobí, Severus sa zaprisahal, že sa tomu malému démonovi poriadne pomstí.

Videl svojho mučiteľa prichádzať s dychtivým leskom v očiach a modlil sa vo vyslobodenie.  Prosím, prosím už nie. Prosím –  prenášadlo. Masívnu aneuryzmu. Návrat Temného pána. Čokoľvek, čo by ma zachránilo z tejto agónie.

„Severus!” prehlásil Albus Dumbledore šťastne. „Pozri! Majú tu čarodejnícky šach v metlobalovej verzii. Harrymu sa to bude páčiť! Nechceš si ho vyskúšať?”

Severus stále nemohol uveriť tomu, že nebol dosť inteligentný na to, aby riaditeľovi klamal, keď si ho ráno všimol odchádzať z hradu a opýtal sa ho, kam ide. Mal vedieť, že Dumbledore bude trvať na tom, že ho bude sprevádzať pri nákupnej expedícii k zariadeniu Harryho novej izby, a tiež mohol očakávať, že ten bláznivý starý hlupák zmení to, čo mohla byľ krátka účinná misia na nekonečne dlhé pekelné hodiny.

Nevynechal ani jediný obchodík. Prečo si Dumbledore myslel, že museli preskúmať aj kuchynský riad, Snapovi úplne unikalo. Myslel si, že Potter sa bude chcieť zúčastniť na 83. Ročníku Super(prírodného) pečenia sladkostí? Práve strávili viac ako hodinu v mizernom obchode s bielizňou, uvažujúc o tom, či sa Harrymu budú páčiť na obliečkach viac kreslení draci alebo Hpogrify. Alebo skôr, Albus uvažoval o obliečkach a Severus uvažoval, že sa treskne po hlave až do bezvedomia. A keď sa ten bláznivý starý muž konečne rozhodol pre hypogrify, tak to všetko začalo odznova kvôli farbe závesov. Severus poukázal na to – s poslednou štipkou sebaovládania – že býval v žalároch. Žalároch bez okien, ale to Albus len odviedlo od závesov ku kobercom.

Pri Magickom Body Shoppe, Snape si najprv myslel, že by sa tam mohol predávať nejaký druh čarodejníckej pornografie a chcel sa začať hádať s Albusom, že aj keď je Harry dospievajúci chlapec s prirodzenou, zdravou zvedavosťou, Snape nemienil podporovať tento druh veci. Ale potom zistil - na jeho nekonečné zdesenie – že to bola kvalitná drogéria, v ktorej by sa žiadny muž, čarodejník ani mukel s trochou sebaúcty, ani nezastavil. Uprostred toho, čo vyzeralo ako milióny rôznych mydiel, telových mliek, šampónov, krémov, púdrov a kozmetiky, (nespomínajúc určité obscénne vyzerajúce prístroje, o ktorých funkcii Severus nechcel ani len rozmýšľať), Albus začal dlhý dialóg s čarodejnicou za pultom. Severus sa skrýval ako najlepšie vedel za hromadou aromatických výrobkov, pri tomto obchode vyzeral ten Ollivanderov úplne prázdny- a dúfal v útok smrťožrútov.

Kým Severus znášal zvedavé pohľady ostatných zákazníkov (samozrejme všetko ženy), Albus diskutoval o dôkladnej starostlivosti o pleť pre chlapca v predpubertálnom veku, s oveľa väčšou pozornosťou, akú kedy venoval stretnutiam Wizengamotu. Po tom, čo riaditeľ kúpil za tašku produktov, o ktorých tá čarodejnica tvrdila, že Harrymu zaručia dospievanie bez akné, Severus si to namieril ku dverám, len aby ho pritiahla späť Albusova mágia.

Totálne ponížený – toto kúzlo predsa používali mamy na vrtošivé batoľatá! – Snape otvoril úst, aby riaditeľovi hneď na mieste povedal pekne priamo, čo si myslí o jeho správaní, ale bol tak šokovaný, že nebol schopný slova, keď zistil, že Albus a tá čarodejnica sa teraz rozprávajú o starostlivosti o vlasy. Špeciálne o starostlivosti o jeho vlas! Všetky jeho protesty, výkriky, argumenty a protestné vzdychanie boli radostne odignorované a bol násilne držaný pri pulte - pod hrozbou použitia lepiaceho kúzla - kým mu úzkostlivo prezerali jeho skalp a vlasy. Na jeho zdesenie, niekoľko zákazníčok sa pridalo k záverečnej diskusii, ponúkajúc ich vlastné prostriedky a rady a to bolo dobrých dvadsať minút predtým, ako mu konečne dovolili odísť s ešte väčšou taškou plnou zásob, ako tá s tými pre Harryho.

Odvtedy to s jeho popoludním išlo dolu kopcom. V obchode s oblečením sa dokonca Dumbledorovi vyhrážal, že na neho použije Avadu, ak neprestane vyberať tie najextrémnejšie príklady prychodelického oblečenia. V kníhkupectve Albusovi zabránila v kúpe rovnakej privátnej knižnice pre Harryho, ako má Snape a Dumbedore s kombinovanými zväzkami kníh, len naliehavá pripomienka, že Madame Pinceová by takúto akciu brala ako osobnú urážku a stiahla sa medzi regále so slzami v očiach. V obchode s domácimi miláčikmi chcel riaditeľ Harrymu jedného kúpiť, ale Snape sa rozhodol presvedčiť ho, že Hedviga by neuvítala prítomnosť kneazla alebo krupa.

Ale bolo to v obchode s hračkami – predvídateľne – keď sa Albus zbláznil, a Severus už takmer tiež. „Už. Žiadne. Hračky. Albus,” podarilo sa Snapovi zavrčať pomedzi zaťaté zuby. Tá kopa hračiek pri pokladni už bola dosť veľká na to aby s ňou mohli zariadiť pobočku hračkárstva a nie iba malú izbu pre jediné čarodejnícke dieťa.

Riaditeľ zosmutnel. „Oh, ale Severus, oni tu majú – “

„Nie. Už stačí.” vidiac, že starší čarodejník sa chcel hádať, Severus to zručne otočil. „Čo mu kúpiš na Vianoce, keď už teraz vykúpiš celý obchod?” opýtal sa, odmietajúc predstaviť si, aké asi budú Vianoce s tým faganom. Všetky tie ozdoby a ho-ho-ho’ a sviatočná nálada stačili na to, aby z toho bolo Snapovi ešte mesiac zle.

„Hmmm. Máš pravdu,” Albus nakoniec súhlasil, a Snape nemárnil čas a vytlačil ho z obchodu.

„Ooh – počkaj! Metlobal!” povedal Albus, keď sa Snape pokúšal dotiahnuť ho na miesto odkiaľ bolo možné sa odmiestniť.

„Kým si bol zaneprázdnený výberom najlepšieho materiálu na Potterove habity,  ja som bol v obchode s metlobalovými pomôckami,” informoval ho Snape, bezcitne ignorujúc Dumbledorov sklamaný výraz.

„Možno si na niečo zabudol?” navrhol s nádejou v hlase.

„Vianoce, Albus. To je len o pár mesiacov,” Severus odvetil, nepovoľujúc ťahanie za rameno staršieho muža.

Dumbledore vzdychol, potom sa rozžiaril. „Nemôžem sa dočkať, kým uvidím ten výraz na Harryho tvári, keď –“

„Nie, Albus. Toto nevyužiješ ako zámienku na párty s prekvapením. Nenechám si zaplaviť byt polovicou chrabromilskej veže, nič nevraviac o rôznych debilných členoch učiteľského zboru ako napríklad Trelawnyová.”

„Možno len pár Harryho najbližších priateľov…” začal Albus.

„Vieš si predstaviť tú spúšť, čo by spravil Hagridom keby stroskotal medzi mojimi zásobami do elixírov? Nie.”

Riaditeľ si porazene vzdychol. „Tak dobre, chlapče môj. Ale žiadam, aby si mi ukázal chlapcov výraz pomocou mysľomisy.”

„Ten fagan ešte pracuje na svojom treste za ten incident pri lietaní,” povedal Snape chladne. „Ešte som sa nerozhodol, kedy mu dám jednu alebo dve z tých menších vecí.”

Dumbledore znova vzdychol. „Nemal by si byť taký prísny, Severus. Nebol si to práve ty, kto zdôvodňoval dôležitosť pozitívneho odmeňovania?”

Snape zazrel. „Ak sa ti nepáči, čo robím, nemal si ma tým poveriť. Rád by som ti pripomenul, že toto nebol môj nápad.”  bolo úžasne potešujúce, vidieť Albusovo pokorné prikývnutie, i keď potešenie trvalo len kým Albus znova neprehovoril.

„To je pravda, môj chlapče. Takže je to o to uspokojujúcejšie vidieť ťa zaangažovaného do toho s takým nadšením. Od Molly a Arthura som počul, že boli očarení tým, ako si jednal s Harrm počas včerajšej večere. Povedali že si bol úplne prirodzený,” uškrnul sa Albus.

Severus zaškrípal zubami.  Prekliati, ukecaní Chrabromilčania!

Podarilo sa mu vrátiť to Albusovi aj s úrokmi, keď mu odmietol podieľať sa na aranžovaní Harrho novej izby, ale neskôr to oľutoval a želal si, aby to bol práve riaditeľ, kto sa bude musieť dohadovať s domácimi škriatkami. Keď zistili, že nová izba mala byť pre mladého pána Harryho Pottera, tie malé kreatúry sa takmer zbláznili od vzrušenia  a z ničoho nič sa tam objavili skoro tridsiati, pobehovali po miestnosti a pripravovali ju pre jej nového obyvateľa. Snape musel zasahovať do viacerých hádok medzi nervóznymi malými kreatúrami a stálo ho to všetku jeho slizolinskú prefíkanosť, aby zabránil mnohým škriatkom trestať sa za to, že sa rozhodli, že kus nábytku bude predsa len vyzerať lepšie na opačnej strane izby. Keď už boli jednoznačne spokojní s výzorom izby, Snape si bol úplne istý, že by to bolo bývalo oveľa jednoduchšie, keby to urobil sám a dokonca muklovským spôsobom.

Keď ráno zobudil toho chlapca  z pokojného spánku na Snapovom gauči, Harry bol súčasne zmätený a potešený, keď zistil, že mohol zostať v profesorovom privátnom byte. „Um, ďakujem, že ste ma tu nechali prespať,” zamumlal s ružovou tvárou. Oprel sa o lakeť a pošúchal si oči. Wow – profesor ho nechal spať na jeho perfektnom gauči a všetko ostatné!

„Áno, no, už bolo naozaj neskoro a mal som lepšie veci na práci ako odniesť ťa celú cestu až do veže,” Snape potiahol nosom. Vytiahol chlapca za ucho hore, nie aby si ten fagan myslel, že sa stával príliš mäkkým. „Umy sa a obleč sa, lebo inak zmeškáš raňajky,’ pohrozil temne, i keď nemal najmenší zámer prepustiť toho príliš vychudnutého fagana, bez kompletného výživného jedla v žalúdku. „Domáci škriatkovia už čakajú, aby ich sem mohli poslať.”

„To je ok,” uistil Harry profesora, i keď sa poslušne vybral po chodbe do kúpeľne. Nechcel, aby sa ten muž kvôli nemu dostal do nejakých problémov.  „Môžem si uchmatnúť sladkú roládku a zjesť ju cestou do triedy – eep!” Zastavil sa, keď ho profesor svojimi silnými prstami znova chytil za ucho a potiahol ho tak, aby sa otočil tvárou k nemu.

Prekvapene zažmurkal. Zovretie na jeho uchu nebolelo, ale Harry dobre vedel, že to musí zniesť.

„Potter, ak ťa uvidím napchávať sa nezdravými sladkosťami, prikážem domácim škriatkom, aby ťa celý mesiac kŕmili.” pohrozil Snape naštvane. „Očakávam od teba, že budeš jesť tri vyvážené jedlá denne a obmedzíš príjem sladkostí. Ako chceš nabrať svaly a výšku na tvoju vychudnutú postavu, ak nebudeš poriadne jesť? Čokoládové žabky, sladké roládky a tri porcie pudingu z teba spravia takú tlstú veľrybu ako je tvoj bratranec. Rozumieš?”

Harfy s vytreštenými očami prikývol. Jeho príbuzní mu sotva dávali jedlo a nie ešte aby sa starali, či bolo výživne vyvážené alebo nie.

„Porozprávame sa o tom neskôr.” sľúbil Snape prísne. „Nateraz, mal by si si nasledovať stravovacie návyky slečny Grangerovej. Ona sa stravuje celkom rozumne.”

Harry pokrčil nosom. „Ona si vždy naberie veľa zeleniny a zelenej hmoty.”  protestoval. „Ona sa stravuje ako dievča.”

„A pán Weasley sa napcháva ako bezodná jama a ty, mladý muž, si na najlepšej ceste k nezdravému dospievaniu s akné. Teraz urob ako som povedal, lebo inak to oľutuješ.” so zazretím poslal chlapca do kúpeľne. Skutočne! Taká drzosť – a ešte k tomu hneď zrána!

Harry sa ponáhľal do kúpeľne a umyl sa. Jeho srdce plesalo radosťou. Merlin, profesor Snape si o neho robil starosti! Nestačilo mu, že Harry jedol, on trval na tom, aby jedol poriadne jedlo. A ešte ho aj naučí, čo je zdravé, len preto, aby Harry vyrástol, bol silný a zdravý. Harry sa uškrnul na svoj odraz v zrkadle. Predpokladal, že ak to s profesorom takto pôjde ďalej, Harry bude do konca školského roka vyšší ako Ron. To bude pekná zmena, keďže doteraz bol vždy najkrpatejší v triede.

Vydrhnutý doružova, Harry sa zosunul na stoličku pri malom stole v Snapovej kuchyni, pod profesorov prísny pohľad. „Dobré ráno, pane” povedal Harry, trochu oneskorene si spomenúc na dobré zvyky.

„Dobré ráno,” odpovedal profesor. S puknutím sa pred ním zjavil tanier s vajíčkami, toastom a ovocím a Harry sa šťastne usmial. „Postarajte sa o to, že vypijete všetko mlieko, pán Potter, a k tomu ešte aj túto fľaštičku s doplnkom stravy. To sa postará o... zanedbanú výživu počas vášho minulého života.”

Harry sa neisto pozrel na fľaštičku s elixírom, ale uvedomil si, že bude lepšie neprotestovať. Spomenul si na to, ako mu pán Weasley pridal zeleninu minulý večer a pochopil, že to bola otcovská záležitosť.

„Tento elixír budete brať denne,” pokračoval Snape, potešený, že Harry si práve dával do úst vidličku s vajíčkami a nemohol protestovať, “ až kým mi madam Pomfreyová nepovie, že ste dosiahol adekvátnu výšku k svojmu veku.”

„Chutí to odporne?” spýtal sa Harfy s povzdychom.

„Nepochybne.” zaškeril sa Snape pri chlapcovom stone. Toto bola fakt zábava. Ešte ani nemal prvú hodinu a už umučil jedno dieťa. „Keďže som si istý, že si ešte ani len nezačal s tými riadkami, ktoré mi dlžíš –“ Harryho previnilé začervenanie potvrdilo jeho podozrenie „-budeš sa dnes hlásiť u mňa na trest, hneď ako ti skončí škola.”

“Awwww,” Harry protestoval. „Veď je piatok!”

„A ty máš trest,” informoval ho Snape nemilosrdne. „Chceš sa pokúšať aj o sobotný trest?”

Harry zahundral a v zlej nálade bodal do svojho ovocia.

„A čo za vzrušujúce plány si mal na večer?” uškrnul sa Snape, podráždený chlapcovou mrzutosťou.

Harry pokrčil ramenami. „Neviem. Len som si myslel, že Ron a ja by sme mohli –“

„Idiot. Zabudol si, že pán Weasley a jeho bratia pôjdu hneď po škole do Brlohu?”

„Oh.” Harry sa na chvíľu zamyslel. Keď tam nebude Ron, tak naozaj nebude mať čo robiť. Grangerová sa pravdepodobne pokúsi presvedčiť ho, aby s ňou študoval a aj keď Dean a Seamus by ho mohli zahrnúť do svojich plánov, tiež sa mohlo stať, že by ho vynechali.

Naozaj potreboval pracovať na tých riadkoch, a bude lepšie robiť to tu, kde mu profesor môže pomôcť s jeho písaním, ako v klubovni, kde by každý videl, že dostal trest. Keďže Ron bude preč, profesor mal pravdu: toto bude naozaj najlepší čas na to, aby si napísal tie prikázané riadky bez toho, aby mu niečo iné ušlo.

Harry sa pozrel na profesora. Tento muž zvolil pre Harryho najlepšiu príležitosť k vykonaniu trestu, bez toho, aby sa musel zriecť iných oveľa zábavnejších aktivít, a on ešte pred ním bedákal. A navyše, profesor Snape bol strašne milý aj napriek tomu, že si nedokončil tie riadky dosť rýchlo. Mnohým iným učiteľom by prekážalo, keby im ich nepriniesol hneď na druhý deň. „Ospravedlňujem sa,” zamumlal previnilo.

„Hmf.” Snape, stále sa mračiac, ani len nezdvihol pohľad od časopisu o elixíroch, kým sŕkal svoju rannú kávu.

Harry sklesol vo svojej stoličke. Teraz sa na neho profesor hneval a poriadne. Štuchol do posledného kúska svojho ovocia, náhle ho prešla chuť.

„Dojedz svoje raňajky, ty jeden strašný fagan.” prikázal Snape ostro. „Za chvíľu začína vyučovanie.” Natiahol sa a upravil golier tej malej obludy, lebo ho mal vzadu zastrčený. To sa vážne nevedel ani obliecť?

Harry sa nádejne pozrel hore cez svoju ofinu. Možno že sa profesor až tak veľmi nehneval, keď mu naprával golier?

„Povedal som, jedz!” Snape pacol to vzdorovité decko po hlave. Naozaj to bolo len pacnutie, nie riadna facka. A samozrejme žiadne postrapatenie divokých vlasov toho spratka. To nebola jeho vina, že sa mu zachytili prsty v tom potkaňom hniezde

Uistený, Harry sa uškrnul a dorazil zvyšok svojich raňajok. „Áno, pane” zamumlal a pri dopíjaní poslednej trochy mlieka.

„A nerozprávaj s plnými ústami!” vyprskol Snape, ale jeho výčitka ostala nepovšimnutá, keďže sa ten fagan postavil, schmatol svoju aktovku a utekal ku dverám.

„Uvidíme sa poobede, profesor!” Harry zakričal ponad plece.

„To je trest, Potter!” Snape zreval naštvane. „Nie párty!” Ooh, kypel, on naučí toho malého darebáka báť sa svojich trestov. Šťastne štebotať na rozlúčku, nie náhodou? Keď čelí popoludniu po škole? Donúti toho fagana písať riadky až kým mu prsty neodpadnú a potom ho naozaj nechá trpieť…

Keď skončilo vyučovanie, Snape znovu nadobudol svoju dobrú náladu, keďže sa mu podarilo dohnať k slzám štyroch študentov MLOKov a nechať Olivera Wooda po škole, takže bolo zaručené, že ten chalan ho čoskoro bude prosiť o milosť. Keď Wood skončil zoškrabovanie špiny vyšplechnutej z niekoľkých desiatok kotlíkov z nôh stolov v Snapovej triede, pri ktorom sa musel celý čas hrbiť, mohol mať kŕče v chrbte ešte týždeň. Alebo aspoň kým sa nedokríva na ošetrovňu.

Chrabromilský kapitán sa ospravedlnil a podlizoval sa, keď ho Snape karhal za to, že neukázal Harrymu zahrievacie a ochladzovacie cviky pri tréningu, ale čo skutočne zaplnilo jeho oči slzami zdesenia, bolo Snapovo konštatovanie, že preradí Harryho do Slizolinského tímu, ak sa chrabromilský tím nebude poriadne starať o svojich hráčov. Word v panike breptal sľuby a navrhol, že nechá Snapa, aby sa postaral o všetky Harryho zranenia, ktoré utrpí pod jeho dohľadom. „Pán Wood,” Snape odpovedal zamatovým hlasom, „to som mal aj tak v pláne.”

Po všetkých vyhrážkach a  terajšom treste bolo pre chvejúceho sa Wooda úľavou a Snape ho nechal odšuchtať sa preč, keď do miestnosti vstúpil Harry.

„Ahoj, pane,” povedal Harry zdvorilo a rýchlo si strčil zvyšok čokoládovej žabky, ktorú práve prežúval do vrecka habitu.

Snape jemne chytil jeho bradu, vytiahol z vrecka bielu vreckovku a utrel ňou tomu darebákovi ústa. „Hmmm?” spýtal sa hrozivo, ukazujúc tomu faganovi čokoládový fľak, ktorý pred chvíľou zdobil jeho tvár.

„Erm… Dvojičky Patilové majú narodeniny,” vysvetlil Harry. „Dali žabku každému a bolo by drzé ju odmietnuť.”

„Dnes už žiadny dezert.” povedal Snape tónom, proti ktorému sa nedalo namietať.

Harry vzdychol. „Áno, pane. Môžem teda aspoň dojesť moju žabku?” spýtal sa nádejne

„Nie.” Snape vystrel dlaň a Harry mu smutne podal napoly zjedenú žabku. Musel si priznať, že bola dosť zaprášená, keďže sa na ňu nalepil všetok neporiadok, čo mal vo vrecku. Snape ju s odporom prijal a nechal ju zmiznúť. Vzal Harryho za rameno a svižne ho odviedol po uličke až ku miestu v prvej rade.

„Ahoj, Oliver,” povedal Harry, keď ho Snape ťahal popri staršom Chrabromilčanovi.

„Čauko, drobec,” zaškeril sa na neho Wood zohnutý pod stolom, drhnúc jeho nohu kefou s drsnými štetinami.

„Toto nie je čajový večierok, Potter,” vyprskol Snape. „Sadnite si a začnite písať svoje riadky.”

„Áno, pane,” povedal Harry poslušne, vyberajúc si z tašky pergamen a brko. Najprv dostal za trest písať riadky o jeho príbuzných, ale bolo by jednoduchšie, keby si najprv dokončil tie čo dostal za ten incident na hodine lietania, keďže tých bolo len 200. Rozhodol sa, že bude najlepšie, keď si najprv čo najrýchlejšie dokončí jednu časť svojho trestu a začal pracovať na tých 200 riadkoch.

Zaškvŕkalo mu v bruchu a túžobne pomyslel na žabku, predtým ako sústredil svoju pozornosť na prácu pred sebou. Čo mu to vlastne Snape kázal písať...? Oh, jasné - Harry sa ponoril do svojej práce.

Prekvapene nadskočil, keď sa pred ním zjavil pohár mlieka a tanier nakrájaných jabĺk.

Pozrel sa na profesora a videl ako na neho zazerá: „Začni pracovať, ty jeden lenivý fagan!”

„Pane!” protestoval Wood zo zadnej časti miestnosti a Harry sa prekvapene otočil „Nemali by ste ho tak volať!”

„Starajte sa o svoju prácu, pán Wood, alebo chcete čistiť ešte aj stoličky?” vyhrážal sa Snape.

Wood sa ponoril späť do práce, rebelantsky hundrajúc. Harry zobol do kúska jablka a čudoval sa, čo má znamenať ten rozruch.

Už zjedol celé jablko a vypil všetko mlieko, keď si k nemu Snape prisunul stoličku. „Čakáš odo mňa, že budem čítať tieto kuracie škrabance?” vyhrešil ho profesor, hľadiac na asi tucet riadkov, čo Harry napísal.

„Prepáčte, pane,” povedal Harry pokorne.

„Pozri sa sem. Toto je správny spôsob držania brka, a – kde ste zohnali takú patetickú napodobeninu brka, pán Potter?”

„Erm, boli vo výpredaji v Šikmej uličke, pane…”

„Očividne boli za takú cenu, lebo inak by nebol nikto taký hlúpy, aby si kúpil výrobok tak strašne biednej kvality,” Snape pohŕdavo potiahol nosom. „Tu máte. Toto je samo plniace pero nerobiace machule. Nechcem počuť žiadne vaše jačavé výhovorky o tom, že to pero je príčinou vášho ohavného škrabopisu.”

Harry chcel poukázať na to, že nepoužil žiadnu výhovorku ani jačavú ani žiadnu inú, ale zistil, že by bolo drzé hádať sa, keď práve dostal darček. „Ďakujem, pane!”

Snape ho strašne vyhrešil. „Prestaňte tárať a  začnite znova! Nie, nie – držte to takto.” O pätnásť minút neskôr sa Harryho narábanie s perom značne zlepšilo a Snape sa vrátil k svojmu stolu. „A ak nebudete mať hotových päťdesiat riadkov, keď sa nabudúce prídem pozrieť, Potter, tak vás k tej stoličke pričarujem až do večierky!”

„Prekliaty netopier,” doľahlo k nim zo zadnej časti miestnosti

„Hovorili ste niečo, pán Wood?” zrúkol Snape.

„Nie, pane sir,” odpovedal Oliver pokorne.

„Vystrite sa a pozerajte sa na mňa, keď sa so mnou rozprávate, pán Wood!”

Stony, ktoré vydával Oliver, keď sa bolestne postavil priniesli na Snapovu tvár úškrn plný čistého potešenia. Wood žalostne zastonal, keď jeho chrbát mučivo zaprotestoval na predošlé dve hodiny.

„Vážený a milý pán Wood. Predpokladám, že som vás mal nechať ponaťahovať, predtým ako som vám prikázal čistiť spodné strany všetkých tých stolov,” povedal Snape šťastne. „Musí vás strašne bolieť chrbát.”

„Áno, pane,” trhol sa Oliver. Musel uznať, že to aký bol ubolený bolo akýmsi poetickým zadosťučinením spravodlivosti pri jeho treste. Poslal ospravedlňujúci pohľad smerom k Harrymu, ktorý sa na neho potajomky pozeral ponad plece. On naozaj nechcel takto preťažiť to dieťa, ale keď to bolo tak vzrušujúce vidieť ho, ako sa mu darí chytať zlatú strelu znova a znova.

„Ešte stále zostáva do večere hodina a pol.” zamyslel sa Snape, užívajúc si, ako Chrabromilský kapitán zbledol pri myšlienke na to, že bude musieť stráviť ďalších 90 minút takou chrbát ničiacou činnosťou.

„Prosím, pane,” skúšal Wood, „ten tréning trval len dve hodiny.”

„A vy ste starší, silnejší a – údajne – rozumnejší ako jedenásťročný, pán Wood!”

Vzdychol. „Áno, pane.” Wood sa chcel znovu zohnúť pod stôl, no zastavil ho chladný hlas učiteľa elixírov.

„Zvyšok popoludnia môžete stráviť uvažovaním nad tým, čo ste sa práve naučili.”

Wood sa neisto pozrel na profesora Snapa. Čo to znamenalo? Chcel ho poslať do kúta ako štvorročného? Ten umastený podliak bol schopný takmer všetkého, pokiaľ to bolo strápňujúce, bolestivé a schopné prinútiť aj dospelého muža plakať.

Snape prevrátil očami. Jednoduché slová – Chrabromilčania potrebujú jednoduché slová a jasné inštrukcie, spomenul si. „Predpokladám, že môžete uvažovať o svojich činoch bez toho aby ste museli byť zaangažovaný do manuálnej práce, pán Wood?”

„Oh! Erm - áno, pane,” Oliver rýchlo prikývol, cítiac omilostenie.

„Tak môžete odísť. Do pondelka očakávam na svojom stole dva zvitky pergamenu o povinnostiach vodcu, spolu s ďalšími dvanástimi palcami o prevencii poškodení chrbta.” zaškeril sa. „Myslím, že o tom druhom by ste sa mohli porozprávať s madam Pomfreyovou, kým sa budete presviedčať o jej profesionalite. Ak vám neschválim obe eseje, napíšete ďalšie dve stopy o zraneniach pri športe a ich prevencii. Rozumeli sme si?”

„Áno, pane,” súhlasil Wood nešťastne. Dve eseje navyše! Asi toľko k plánom precvičiť si lietanie počas tohto víkendu. A keďže poznal Snapa, pravdepodobne s končí aj s treťou. Wood skľúčene zvesil ramená a okamžite zastonal pri horúcej, bodavej bolesti, ktorú ten pohyb vyvolal. No pri najmenšom Snape mu práve jasne povolil navštíviť ošetrovateľku. Čakal by, že mu odmietne použitie akéhokoľvek magického spôsobu úľavy od bolesti, ale bolo to potešujúce prekvapenie, keď zistil, že Snape nebol až taký zlý.

Okrem toho, mohlo to byť oveľa horšie. Ten podliak mohol z Harryho urobiť lietajúceho hada! Žmurkol na Potiera a to dieťa sa na neho usmialo.

Wood sa cítil trochu zle, keď nechával toho prváka samého, na milosť a nemilosť toho zlého netopiera, ale na druhej strane, jeho prítomnosť by mu aj tak moc nepomohla. Snape na neho aj tak celý čas prskal a hneval sa, a to pre jeho písmo, pre Merlinove gate! Čo sa mal čo do toho starať, že písmo toho dieťaťa bolo otrasné? Profesorku McGonagallovú by ste nepristihli pri tom, že strká nos do takých vecí. Ona rešpektovala svojich študentov a nevyhrážala sa im ako bande malých detí. Wood počul, že Snape dokonca svojim prvákom určil čas ísť spať – Merlin! Načo to potom bolo, keď ste nemohli ostať hore dokedy ste chceli, keď ste sa na to cítili?

Wood zamával Harrymu a otočil sa na odchod. „Ďakujem, profesor,” zakričal, cítiac, že je bezpečnejšie byť zdvorilý.

„Ktorá časť slova odísť vám nebola jasná, pán Wood?” doznela k nemu jeho nahnevaná výčitka, keď prechádzal cez dvere.

 

 

22.11.2009 12:55:53
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one