Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

1. kapitola - Môj vlastný domov

Kapitolku venujem Tanande k narodeninám. Ešte raz všetko najlepšie

“Dobre?”

“Dobre, čo, Harry?” spýtal sa podráždene Severus.

“Skončili už s obrannými kúzlami?”

“Na panstve áno. Bariéry okolo Pradiarskej uličky dokončia dnes večer a zajtra sa tam bude dať dostať hop šup práškom.”

“Pradiarska ulička? Prečo dávať bariéry aj tam? Myslel som, že Smrťožrúti vedia, kde to je!”

“Vedia. Alebo skôr vedeli. Pre kohokoľvek, kto nie je do tajomstva zasvätený je tam len holá zem.”

“A to potom neprídu na to, že je tam niečo skryté? Keďže tam predtým niečo bolo?”

“Miestne noviny oznámili, že tam horelo,” povedal Severus bez obalu. “Netráp sa, Harry. Každopádne sa tam len na chvíľu zastavíme. Číha tam príliš veľa zlých spomienok.”

“To hej, keď tam neustále chodili Smrťožrúti.”

“To som tým nechcel povedať. V Pradiarskej uličke som vyrástol.”

“Počkať, počkať. Myslel som, že si po matke zdedil Panstvo…nebolo…”

“Mal som aj otca, Harry.”

“Ech…samozrejme. Ide len o to, že ten názov nevyvoláva …nič príjemné. Prečo si žil tam, ak ste mali aj panstvo?”

“Keby som mal na výber, šiel by som žiť tam,” odvetil Severus podráždene čím dal najavo, že v tomto rozhovore už nemieni pokračovať. Harry bol niekoľko minút ticho, no potom sa opäť začal pýtať, čo Severusa rozdráždilo.

“Dobre, môžeme už ísť?”

“Teraz?”

“Nooo….áno. Prečo nie? Ty nič nerobíš, ja nič nerobím…”

“Mohol by si sa učiť.” Harry na otca zazrel.

“Severus, leto ešte len začalo. Chcem vidieť panstvo,” zakňučal Harry.

“Začínam ťa rozmaznávať.”

“Mňa? Áno, jasné. Niekedy ma privádzaš do hrobu!”

“Možno by som ťa mal “privádzať do hrobu” častejšie. V poriadku, poďme.”

“Áno! Hej, ak je to tam v dobrom stave, mohli by sme tam zostať?”

“Keď to upraceme.”

“To znamená, že dostanem moju vlastnú izbu?”

“Harry správaš sa ako decko. Samozrejme, že budeš mať svoju izbu, idiot. Čo si si myslel, že urobím? Zavriem ťa do prístenku?” zavrčal.

“Dobre, nebol by si prvý,” oznámil mu Harry, jeho dobrá nálada klesla. Nie však dosť na to, aby sa nehýbal. “Ako sa tam dostaneme?”

“Panstvo je sem a do Rokfortu prepojené hop šup práškovou sieťou.” V momente, keď povedal Severus slovo “prepojené” postavil sa Harry ku kozubu a z dlaňe sa mu sypal farebný prášok. S očakávaním pozrel na Severusa a ten si vzdychol. “Snapovo panstvo.”

Harry to zopakoval a vstúpil do ohňa. Keď dorazil na panstvo, Harry nevedel, čo bolo horšie: či to bol popol z kozuba alebo ten prach všade naokolo v miestnosti, do ktorej vstúpil.

“Uf!” vyšlo z neho, keď doňho zozadu vrazil Severus.

“Mohol si sa aspoň uhnúť,” zamrmlal Severus namrzene.

“Bál som sa, že ma napadnú prachové guľky,” povedal Harry s vážnou tvárou, čím si od otca vyslúžil hnusný pohľad. “To je odporné.”

“Čo si čakal? Dlhé roky tu nebola použitá mágia. My…”

“Tak sa pustime to upratovania! Počkať, ja nesmiem čarovať,” posťažoval sa Harry. Severus zašepkal kúzlo a v izbe zmizli tie najhoršie nánosy špiny a prachu. “To nie je fér.”

“Otvor všetky okná, ja sa o prach postarám,” povedal Severus, potom zmizol za dverami vpravo. Harry ochotne okná pootváral. Celá izba smrdela ako…no ako…akoby tam niečo skapalo. Predtým než odišiel, miestnosť s kamennou podlahou si poriadne prezrel.

V strede izby bol gauč, dve pohovky a dve kreslá umiestnené okolo konferenčného stolíka. Harry bojazlivo zodvihol matrac jedného gauča a bol rád, keď naňho nič nevyskočilo. Pre istotu, že tam nič nečíha skontroloval aj ostatné matrace.

Na stene oproti kozubu stála veľká knižnica a hneď vedľa nej bol stolík. Na stolíku nebolo našťastie nič iné ako pavúky. Harry bol v pokušení pavúky pochytať a pustiť ich na slobodu, ale nevedel, či ich nechce Severus použiť do svojich elixírov, tak ich tam nechal.

Keď prešiel dverami, za ktorými predtým zmizol Severus, Harry sa ocitol v kuchyni. Musel priznať, že to bola dosť pekná kuchyňa. Keď pootváral všetky okná, začal otvárať všetky skrinky a bol dosť sklamaný, keď v nich nenašiel nič iné ako ďalších pavúkov. Harry si povedal sám pre seba, že nemal predsa čakať, že by v nich bolo niečo pod zub, keď tam celé roky nikto nebýval.

Harry sa začal diviť, kde sú všetky tie malé, hnusné magické príšery. V hlavnom stane ich stále bolo neuveriteľne veľa. Zdalo sa, že jediné živé bytosti v tomto dome boli pavúky. Nie že by sa Harry sťažoval, ale pripadalo mu to divné. Keď prešiel okolo jedálenského stola (za ktorým by sa pohodlne usadilo aj desať ľudí), Harry vošiel do ďalších dverí na opačnej strane miestnosti.

Tam boli schody a dlhá chodba. Harry okamžite prešiel ku prístenku pod schodami a nakukol dnu. Keď sa tam porozhliadal, zistil, že bol tento prístenok o niečo väčší ako ten, ktorý desať rokov nazýval svojou izbou.

 “Ako dlho môže trvať otvoriť zopár okien? Wow, to si stihol až dve izby?” spýtal sa Severus sarkasticky, keď k nemu podišiel. “A čo to tu vlastne robíš?” Harry sa začervenal.

“Neviem, iba som sa tu okolo poobzeral,” povedal Harry na svoju obrannu.

“Budeš sa tu musieť “poobzerať” neskôr. Teraz treba pootvárať okná.” Harry ho neochotne poslúchol, ale po izbách sa napriek tomu poriadne rozhliadol. Predpokladal, že jedna, čo bola preplnená samými škatuľami bola Severusova. A jedna z izieb ho naozaj chytila za srdce.

Podlaha bola kamenná, ako vo väčšine domu. Bola na druhom poschodí, úplne vzadu, takže jedno okno smerovalo na záhradu a to druhé na priečelie. Na obe okná sa dalo pohodlne sadnúť. Posteľ, ktorá bola akoby pripevnená ku stene niekoľko stôp nad zemou a boli pri nej pristavané schodíky. Nebol tam šatník, ale skôr veľká skriňa. Pri skrini stál stolík a knižnica.

Harry rýchlo pootváral okná na druhom, treťom poschodí a v podkroví, aby sa dostal čo najskôr k Severusovi a mohol sa ho na izbu spýtať. Podkrovie ho dosť vystrašilo; Severus tam z nejakého dôvodu nevyčistil prach. Keď ho ale upracú, bude to naozaj pekné podkrovie.

Späť na prízemí našiel Harry Severusa v kuchyni za drezom.

“Severus…”

“Našiel si izbu, ktorú chceš,” dokončil za neho Severus.

“No, hej. Ako vieš?”

“Pretože otváranie okien v dome nezaberie pol hodinu.”

“Dobre, to nemôžeš vedieť. Je dosť veľký.”

“Veľký? Je o trošku väčší ako Hlavný stan.”

“Dobre, ale je to ten najväčší dom v akom som kedy bol.”

“Na pomery čistokrvných čarodejníkov je malý.”

“Och. Ale neboli Blackovci…”

“Áno, ale rodina Blackovcov má aj iné panstvá okrem toho domu.”

 “Aha. Dobre, chceš vedieť, ktoré…?”

“Dovoľ mi hádať. Izba v rohu na druhom poschodí.”

 “Tak ešte raz, ako to vieš?”

“Keby som bol v tvojom veku, bola by to izba, ktorú by som si vybral.”

“Bola izba zo všetkými tými krabicami tvoja?”

“Áno. V tých krabiciach sú moje osobné veci z Pradiarskej uličky.”

 “To je všetko, čo si tam mal?”

“Väčšina mojich osobných vecí zostáva v Rokforte.”

 “Och. Takže môžem v tej izbe zostať?”

 “Samozrejme,” odvetil Severus tak trochu podráždene. Už mu tie večné otázky liezli na mozog.

 “Prepáč. Nikdy predtým som nemal svoju vlastnú izbu. Je to tak trochu vzrušujúce.”

 “Vidím. Zatiaľ čo si ta tu motal som sa postaral o pavúkov. Našťastie sa nemusíme “báť” ničoho kúzelného…”

“Naozaj, prečo vlastne?”

“To by si už mal vedieť, Harry. Budeš siedmak.”

“Nooo…ech…pretože tu nie je dosť mágie na to, aby sa uživili?” spýtal sa Harry.

“Áno. Späť k tomu, čo som hovoril. Keďže je o všetok prach a pavúky postarané, už sa tu treba iba…usadiť. Potrebujeme si spísať zoznam toho, čo treba nakúpiť.

O tri hodiny neskôr mali popísaný dlhý pergamen. Zoznam obsahoval príbory, nové závesy, prestieradlá…vlastne takmer všetko.

 “Zajtra navštívime Rokville,” povedal Severus predtým, ako mohol Harry začať s tými otravnými otázkami.

“Dobre. Sú už v Pradiarskej uličke hotoví?” spýtal sa aj tak Harry. Severus pozrel na hodiny.

“Áno. Na chvíľku sa tam zastavíme, ale potom pôjdeme späť do Hlavného stanu. Dnes večer je porada.”

“Dobre.”

Harrymu sa rozhodol, že sa mu v Pradiarskej uličke nepáči, ale vnuklo mu to nápad. Predtým ako odišli povedal o ňom Severusovi a ten po chvíľkovom zamyslení povedal, že to navrhne Rádu na dnešnej porade.

Obaja čarodejníci v dobrej nálade vstúpili do Hlavného stanu plného množstvom ľudí.

12.10.2008 12:39:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one