Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Trochu neplánovane, ale o to viac vás asi poteším, zverejňujem novú kapitolu. Venujem ju: Tanande - svojej bete, Jirkovi, JSark, Drahokam, ft, Rikise, Mirande, nalinke, Tereznikovi, Jikite, Candy, jimimu, basche, Pegy, nike, Xene, Deborah_Evelin_Snape, dade, Teresse, cissy, Shelis 


„Harry,“ počul Harry, ale ignoroval to. Bol stále svojim spôsobom unavený, ale necítil sa dobre. „Harry, zobuď sa,“ povedal ten hlas, ale Harry nemal stále záujem Spánok bol dobrý a on sa nechcel zobudiť. „Harry, prosím, spal si dva dni.“

Nie, nespal, pomyslel si Harry. Zobudil som sa, iba som nechcel vstať, pretože sa o to nikto nestaral. Teraz, keď Harry poriadne premýšľal, otvoril oči uvidiac svojho otca.

„Znepokojil si ma,“ povedal potichu Snape. „Čo si si myslel, keď si nejedol dva dni?

„Jaj?“ spýtal sa Harry, ale potom si spomenul. „Iba som nebol hladný,“ odpovedal. „A zabudol som.“

„Dva dni? Mám problém tomu uveriť,“ povedal Severus.

„Vydržal som dlhšie,“ povedal Harry. „Keby som bol hladný, bol by som sa najedol.“

„Harry, ochorel si preto, že si nejedol,“ vyštekol Severus. Začínal byť podráždený.

„Nie,“ argumentoval Harry. „Ja...“

„Je na teba nahnevaný, vieš. Je to preto, že si vynechal hodinu, nie preto,ž esi nejedol, myslím,“ povedal Hlas. Harry bol príliš unavený, ignoroval to.

„Prepáč,“ odpovedal Harry. „Ubezpečujem ťa, že navštívim mojich učiteľov, aby som dostal to, čo som zameškal.“

„Čo?“ vyštekol Severus. „To nie je to, prečo som znepokojený. Som znepokojený preto, že si počas dvoch dní hladoval. Dokonca si sotva niečo vypil! Vedel si, že človek vydrží bez vody maximálne tri dni? Čo keby to pokračovalo? Mohol si zomrieť!“

„Nikto by si to nevšimol,“ skomentoval Hlas. „Zomrel by si vo svojej izbe a oni by si mysleli, že sa hneváš a odmietaš vyjsť.“

Harry otcovi neodpovedal, len sa pozeral dole. Hlas hovoril veľmi rozumne. Ignoroval ho, keď to bolo potrebné.

„Nepomohlo ti to, keďže si bol chorý predtým.“ Povedal teraz pokojnejšie Severus.

„Čo?“ spýtal sa Harry.

„Madam Pomfreyová povedala, že si chorý. Muklovská chrípka popisuje nevoľnosť, ktorá môže ovplyvňovať len čarodejníka. Robí to osobu slabšou a viac ťažkopádnou, často trochu oklamanou.“

„Nie som oklamaný!“ povedal obranne Harry.

„Nie?“ spýtal sa Severus. „Prečo si nebol hladný? Viem, že nedostaneš hlad, keď si niečím rozrušený. Čo to bolo?“

„Nič.“

„Nič?“

„Nič dôležité.“

„Očividne bolo.“

„Každý ma ignoroval,“ hádal sa Harry.

„Veľmi o tom pochybujem. Tvoji priatelia mi povedali, že ty si ignoroval ich. Že to ty si bol rezervovaný.“

„Nebol!“

„Odmietol si so mnou hovoriť, keď si povedal, že si chcel,“ povedal Severus. „Tvoja myseľ hrá s tebou triky, obávam sa.“

„Nie,“ povedal Harry.

Klame,“ povedal Hlas. „Oni boli.“

„Čo sa deje? Je ten Hlas späť?“

„Áno,“ povedal Harry a Severus si povzdychol.

„Žiaľ, zobudil som ťa skôr, ako som plánoval, pretože sa potrebuješ pripraviť,“ zmenil tému Severus.

„Odchádzame do reštaurácie, kde sa o druhej stretneme s tvojou tetou.“

„Ona nie je moja teta,“ skríkol Harry. „Nikdy sa o mňa nestarala!“

„Uvedomujem si to,“ povedal pokojne Severus, „A trvala na tom, že chce hovoriť s tebou osamote.“

„Je... je jej to umožnené?“ spýtal sa Harry. „A čo Voldemort? Čo keď sa rozhodne zaútočiť?“

„Budú tam členovia Rádu a ja, po celý čas budeme sledovať,“ upokojoval ho Severus. „A teraz ti oznamujem, skoro by som zabudol, začneme s tvojim vyučovaním o dva dni, v pondelok, ale trochu som pomenil tvoj rozvrh.“

„Ako?“ spýtal sa so záujmom Harry.

„Takže tvoje hodiny Oklumencie a Legilimencie sú skôr... v túto chvíľu úžasné, budeme pracovať na nich pracovať len polhodinu každý týždeň, aby som sa ubezpečil, že tvoje schopnosti ostali na rovnakej úrovni. Keďže si na polceste k osvojeniu elixírov, nechám túto záležitosť na tebe, aby si rozhodol, či v nich chceš pokračovať. Avšak, rozhodol som sa začať s tvojou výučbou Temného umenia.“

„Temné umenie?“ spýtal sa zmätene Harry, nevedel, či sa chce spýtať na vyhlásenie o elixíroch alebo najprv o Temnom umení. „Môžeš to urobiť?“

„Nikto nemôže,“ povedal mu nejasne Severus. „Nebude to nič nelegálne, uisťujem ťa, ale budeš oveľa lepší v obrane, ak budeš vedieť ako sa brániť.“

„Dokonca ani Dumbledore.“

„Nie, a ty to nikomu nepovieš. Už si niečo študoval z knihy, ktorú som ti dal?“ Harry prikývol. „Nie, že by som chcel, aby používal Temné umenie proti komukoľvek.“

„Samozrejme,“ povedal Harry. „Ale... čo si hovoril o zvládnutí Elixírov?“

„Vieš, že si sa učil oveľa rýchlejším tempom, ako keby si ostal na vyučovaní Elixírov tu,“ povedal Severus. „Po tom čo si skončil ročník, podarilo sa mi zvýšiť tempo ešte viac.“

„Ale ja som si dokonca zatiaľ neurčil ani svoje MLOKy?“

„Skončil si Elixíry na úrovni MLOKov dávno, Harry. Viem, že stále nemáš veľmi rád Elixíry, ale si v nich veľmi talentovaný. Ak by sme pokračovali tempom, ktorým ideme, verím, že by si mohol zložiť skúšky na konci tohto roka. Ak si zvolíš pokračovanie.“

„Ale... nezaberie to normálne... roky skončiť majstra?“

„Priemernému človeku to trvá šesť rokov,“ odpovedal Severus. „Ja som skončil po dva a pol roku, počas práce. Tlačil som na teba viac, ako som počítal.“

„Čo?“ spýtal sa Harry. „Niet divu, prečo som mal toľko problémov!“

„Možno,“ odpovedal Severus. „Takže si praješ pokračovať?“

„Neviem,“ povedal Harry, mal pocit, ako by sklamal svojho otca. Napokon, Severus povedal, že ak by udržali tempo, ukončil by svoje majstrovstvo za menej ako dva roky... predtým než by opustil Rokfort! Boli len šiesti, ktorí za posledných 200 rokov skončili majstra elixírov predtým, než mali 20; najmladší mal 13 rokov, ale on bol génius. Zobral svoje MLOKy v dvanástich!

Ale Harry sa potom cítil divne. Severus povedal „dobrá práca“, alebo niečo podobné v prípade nutnosti, ale nikdy v skutočnosti nepovedal Harrymu, že bol skutočne dobrý v Elixíroch, že bol talentovaný. Harry vedel, že išiel rýchlejším tempom, ale myslel si, že to bolo len trochu rýchlejšie a vždy mal problémy s väčšinou nových elixírov, takže si nemyslel, že je výborný. Stále neveril, že zvládol polovicu na jeho majstrovstvo. Zdalo sa to príliš neskutočné.

„Je to tvoje rozhodnutie. Ale teraz, navrhujem, aby si si zobral pekné muklovské oblečenie. Nejaké je pre teba v kúpeľni.

„Aká reštaurácia?“ spýtal sa Harry, zamieril do kúpeľne.

„Nejaká... muklovská japonská reštaurácia, asi tak mi to Albus povedal.“  

„Japonská? Nie je v Japonsku alebo niekde, však?“

„Nie,“ povedal priamo Severus. „Teraz choď. Nebudem sa ospravedlňovať kvôli tebe za meškanie.“

„V poriadku,“ povedal Harry, išiel sa okúpať do kúpeľne. Potom, čo skončil, prešiel k zrkadlu, učesal si vlasy (boli dlhé po bradu a rozhodol sa, že ich také nechá), keď si niečo uvedomil. Marge Dursleyová sa ho nespozná. Nevyzeral ako predtým, než ju videl naposledy, v lete po skončení štvrtého ročníka, keď prišla na dva dni na návštevu. Pochyboval, že by uverila, že tam bol.

„Ocko?“ spýtal sa Harry, keď vyšiel von z kúpeľne, stále do polovice vyzlečený. Severus neodpovedal, ale muž pozrel na neho, takže vedel, že počúval. „Ona ma nespozná.“

„Bola upozornená,“ odpovedal bez obalu Severus a Harry si povzdychol. Na chvíľu si myslel, že by sa mohol dostať z tohto stretnutia. „Cítiš sa lepšie?“

„Áno,“ odpovedal Harry. „Ja-ja ľutujem.“

„Nemáš dôvod ľutovať. Prosím ťa, zapamätaj si, ak sa budeš cítiť tak, ako si sa cítil, sľub mi, že prídeš za mnou. Veľké problémy mohli byť vyriešené.“ Povedal Severus, znel znepokojene. „Keď si sa neobjavil na vyučovaní, myslel som si, že ťa niekto dostal. Aj keď je to nový rok, som si istý, že existuje malá skupina ľudí, ktorá má príkazy ublížiť ti.“

„Prečo si mi dovolil chodiť okolo samému?“

„Pretože som si istý, že máš schopnosti, aby si sa ubránil. Učil som ťa, pamätáš?“

„Áno,“ povedal usmiaty Harry. Dnes, okrem skutočnosti, že Harry musel navštíviť Marge, cítil sa dosť dobre.

„Dokonči obliekanie,“ povedal Severus a Harry si obliekol košeľu.

„Pracoval som na preklade parselčiny do angličtiny,“ okomentoval Harry. „Mám s tým ešte veľké problémy. Samozrejme, ak som bol chorý, pravdepodobne to bolo tým, prečo som sa na to nemohol sústrediť... ale musím sa poriadne sústrediť.  Keď je príbeh v parselčine, tak premýšľam v parselčine, ale musím to písať v angličtine.“

„Mali by sme tiež na tom popracovať počas lekcií,“ navrhol Severus. „Možno by sme sa boli schopní vďaka prekladu skúsiť sa naučiť jazyk. Prinajmenšom písať. Vždy to bolo považované striktne za dar, ale ak by to bolo v písomnej forme, mohlo by byť možné naučiť sa to. Prinajmenšom by sme sa ho naučili písať a čítať. Rozprávanie by mohlo byť úplne iný prípad.“

„Potom nebudem jediný, ktorý ním vie hovoriť! Ak bude viac známa, nebude považovaná za temný dar!“

„Áno, ale mohlo by to taktiež mať temnú stránku, ale môžeme si o tom pohovoriť neskôr.  Máš pocit, že môžeš na tom pracovať po obede? Môžno by sme mali ísť za Poppy na kontrolu, aby sme sa uistili, že to z tvojho systému odišlo...“

„Som v poriadku, naozaj,“ povedal Harry, veľmi sa chcel vyhnúť ošetrovni. „A samozrejme, že na tom môžeme pracovať. Nemal by som ísť vyhľadať svojich profesorov?“

„Už som to urobil,“ povedal Severus a Harry sa na neho prekvapene pozrel. Severus obvykle pociťoval, že Harry má byť zodpovedný za svoje vlastné školskú prácu.  „Keď si bol chorý, nemal som ohľadne toho na výber.“

„Dobre,“ povedal pomaly Harry, potom skontroloval čas. Bolo skoro poludnie. „Kedy sa stretnem s... ňou?“ spýtal sa Harry.

„O jednej,“ povedal Severus a Harry prikývol. „Ale možno, teraz pretože si pripravený, nebude ti vadiť teraz odchod? Je to v muklovskom Londýne a chcel by som vidieť miestne obchody.“

„Iste,“ povedal Harry. „Aký druh obchodov tam je?“

„Neviem,“ pripustil Severus. „Ale som si istý, že tam je v okolí kníhkupectvo. Nebolo by zlé poobzerať sa po knihách o prekladoch. Ak nejaké majú.“

„Hovoríš inými jazykmi, ocko?“ spýtal sa zvedavo Harry.

„Hovorím latinsky, nemecky a francúzsky,“ povedal Severus. „Možno by sme jazyky mohli pridať k naším lekciám.“

„Čo?!“ spýtal sa Harry. „Ale... robím už tak veľa! Kedy budem mať čas?“

„Nehovoril som, že by sme išli rýchlym tempom. Začali by sme len so základmi. A som si istý, že sa budeš učiť oveľa viac jazyky kvôli svojej aurorskej príprave, pretože budeš pracovať s tímami z rôznych častí Európy.“

„Áno,“ ustúpil Harry. „Predpokladám, že by som potom mal. Prinajmenšom naučiť sa základy. Dobre, poďme.“

V Londýne, strávili väčšinu ich voľného času v muklovskom kníhkupectve niekoľko budov nadol od reštaurácie, Severus si prezeral jazykové a vedecké knihy, zatiaľ čo Harry skončil pri románoch a muklovských knihách o mágii. Bolo to tak čudne odlišné, ale podstata bola podobná. Veľmi nespoľahlivé, ale niektoré z nich fungovali pre muklov v celku dobre. Harry uvažoval, či v skutočnosti  tie knihy  napísal čarodejník alebo čarodejnica, ale boli písané rozdielne, pretože muklovia nemohli používať prútiky alebo mágiu ako čarodejníci. Účinná manipulácia, hoci... dalo mu to nápady.

„Ktoré ťa dostanú len do problémov,“ povedal Hlas a Harry zastonal. Bol dva dni bez elixíru. Mal si dnes jeden vziať. Usúdil, že Severus ich nemal, Harry zodvihol niekoľko románov a muklovských kníh o mágii, ktoré vyzerali dobre a išiel za Severusom, aby ich zaplatil (hoci ho obdaroval zvláštnym pohľadom, keď videl, čo si Harry vybral). Harry podal neochotne knihy Severusovi, keďže išiel do reštaurácie a vydal sa k stolu kde sedela Marge.

Zvedavý, pretože Harry nikdy nebol na mieste ako toto, rozhliadol sa okolo a bol prekvapený usporiadaním. Nebolo tu veľa stolov, každý mal sedem miest a priestor s taniermi s kovovými plochami na stole.

Na stole, ku ktorému mieril Harry, bolo päť ďalších ľudí, s ktorými sa nikdy predtým nestretol a Harry premýšľal, či boli s Marge. Tieto myšlienky boli vyvrátené, keď každý okolo stola začal predstavovať sám seba. Zrazu sa Harry cítil čudne. Nevyzeralo to ako obľúbené miesto Marge Dursleyovej. Predstavoval si ju v niečom viac neskutočnom, na typicky anglických miestach, kde každá skupina mala svoje miesta. Nie na mieste, kde ste jedli pri stole s cudzincami! A myslel si, že s ním chce hovoriť osamote. Toto naozaj nebolo vhodné miesto.

„Ako sa ti darí v škole, Potter?“ spýtala sa Marge a Harry pokrčil plecami, pozeral na ňu. Vedela do akej školy išiel? „Nemám veľmi rada to, že mi Petúnia a Vernon klamali o tom, kam si išiel. Nechápem, prečo to tak veľmi nemajú radi. Prečo každému klamali o tvojich rodičoch. Keby som vedela...“ povedala. „Mám viacero rodinných príslušníkov z matkinej strany, ktorí navštevovali rovnakú školu ako ty. Neuvedomila som si kto si, kým som s nimi pred niekoľkými týždňami predtým nehovorila.“

Harry teraz na ňu pozeral s rozšírenými očami. Marge mala v rodine mágiu? To znamená, že strýko Vernon mal v rodine mágiu. Tak prečo ju tak veľmi nenávidel? Bolo to preto, že ju nemal? Harry sa rozhodol, že ju nechá pokračovať v rozprávaní, trik, ktorý sa naučil od Severusa. Necháte ich hovoriť toľko koľko chcú, občas sa vložiť ho konverzácie, nasmerovať ju správnym smerom. Takto, keď sa cítia príjemne, môžete sa veľa naučiť.

„Ale to teraz nevadí, Potter,“ povedala Marge.

„Snape,“ opravil ju Harry, rozhodnutý držať sa teraz tohto mena.

„Čo?“ spýtala sa, očividne očakávala, že bude prerušená.

„James Potter nebol môj otec,“ dodal Harry. „Všetci si to až do vlaňajška mysleli, ale on nie je. Môj skutočný otec je nažive. V skutočnosti je jedným z mojich učiteľov.“

„Tvoje meno je Harry Snape?“

„Harry Potter-Snape,“ odpovedal Harry. „Stále som Potter. To sa nezmení.“

„Takže mi vysvetli tvoju... zmenu,“ povedala Marge. „Chcela by som sa stretnúť s tvojim otcom. Dúfam, že ťa drží nakrátko? Aj keď si uvedomujem, že nie si delikvent, stále si spôsobil dosť problémov v rodine môjho brata.“

„Ach, drží ma nakrátko,“ zamrmlal Harry. „Každého drží nakrátko. Určite by ste mali rada túto jeho časť.“

„Prísny, hm? To je dobré. Dokonca tí s dobrou krvou sa môžu stať zlými. Preto tí, čo majú zlú krv, je ťažké naučiť byť lepšími. Pre tento typ ľudí, potrebujeme tých, ktorí sú prísni. Tých, ktorí sa neobávajú použiť kvôli disciplíne správne metódy.“

Harry bol rozpoltený medzi hnevom na tú dámu a nutkaním k smiechu. Dokonca si uvedomil, že nie príliš dávno, považovala Harryho za jedného z tých ľudí so „zlou krvou“?

Obed bol potom tichý. Harry bol prekvapený, že kuchár robil jedlo priamo tam na stole (kovová časť stolu bol v skutočnosti gril) a dokonca dostali paličky na jedenie, takže Harry strávil väčšinu času sledovaním kuchára alebo pokúšaním sa sústrediť na dostanie mäsa a ryže do jeho úst, naposledy veľmi náročná úloha.

Po obede, Marge zaplatila za obe jedlá (čo sa zdalo Harrymu skôr drahé)  a dokonca ho nasledovala von, kde čakal Severus čítajúc knihu.

„Ocko?“ spýtal sa Harry podráždene, hoci nepoznal dôvod. Severus pozrel hore, uvidel Marge, ktorá si ho starostlivo obzerala. Prikývla, akoby na súhlas.

„Chlapec mi hovorí, že ste prísny na disciplínu,“ povedala Marge a Harry vyvalil oči. Nikdy to takto nepovedal, ale predpokladal, že to bola pravda. Po tom, čo Severus hodil pohľadom na Harryho sa obrátil na Marge.

„Som za správnu disciplínu,“ povedal na rovinu Severus. „Neverím, že by sa pravidlá mali porušovať. Ste s ním hotová? Necítil sa v poslednom čase dobre a nemal by tu ostávať veľmi dlho.“

„Hej...“ začal hovoriť Harry, ale prestal. Severus  sa chcel dostať z tohto stretnutia, takže Harry sa vzdal práve teraz nejakého uvedenia do trápneho okamihu.

„Áno, samozrejme. Bol to príjemný obed, Pot-... Harry,“ povedala. „Prosím, pošli sovu, ak mi dáš šancu. Chcela by som vedieť, ako sa ti darí.“

Po tom, čo odišla, čo trvalo dlhšie ako bol Harry rád, Severus  a Harry zamierili k najbližšiemu krbu.

„Bolo to zvláštne,“ povedal Harry otcovi. „Naozaj, veľmi zvláštne.“

 

07.03.2009 22:27:24
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one