Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

11. kapitola - Koniec dlhého dňa

Kapitolu venujem ako vždy: Tanande - svojej bete, Jirkovi, JSark, Drahokam, ft, Rikise, Mirande, nalinke, Tereznikovi, Jikite, Candy, jimimu, basche, Pegy, nike, Xene, Deborah_Evelin_Snape, dade, Teresse, cissy, Sion

CELÁ KAPITOLA!!!

„Ako to šlo?“ spýtal sa Severus, keď išli dole ulicou z reštaurácie. Harry sa práve teraz cítil veľmi dobre, takže sa rozhodli trochu poprechádzať, kým sa vrátia späť do Rokfortu.

„Bolo to zvláštne. Podľa všetkého, niekto z rodiny jej matky chodil do Rokfortu,“ odpovedal Harry, škrabal si ruky. „Teraz, keď nie som nejaký kriminálnik, chce byť so mnou v kontakte.“

„Nikdy si nebol kriminálnik,“ povedal narovinu Severus. „Prestaň si škrabať ruky. Kedy si s tým znova začal?“

„Jaj?“ spýtal sa neprítomne Harry, zmätený zo zmeny témy, potom si uvedomil, že si škrabal svoje ruky. „Ja neviem.“ Severus zúžil svoje oči, premýšľal, predtým než viedol Harryho na miesto, z ktorého sa odmiestnili.

Späť v Severusových izbách, Harry si vyhrnul rukáv na svojej košeli, aby preskúmal bledé Znamenie na svojej ruke. Nemal doteraz vízie, takže nebolo nejaké tmavšie, ale stále tam bolo. Až doteraz si tiež nevšimol pálenie, takže bol rovnako prekvapený, kedy sa to začalo diať. Severus chytil jeho ruku a starostlivo ju preskúmal.

„Vyzerá nejako tmavšie?“ spýtal sa a Harry pokrútil jeho hlavou.

„Len trochu páli. Myslím, že nie veľmi, ale dosť na to, aby som si ho škrabal.“

„Možno...“ sledoval Severus.

„Čo?“

„Tvoje Znamenie. Stalo sa tak prostredníctvom vízie, takže by sme ťa boli schopní toho zbaviť. Nemalo by byť trvalé, ak je moja teória správna. Budem musieť spraviť väčší výskum, ale pochybujem, že v tom veľa nájdem.“

„Ak... ak zistíme, ako sa zbaviť môjho... Možno, že by som bol schopný zbaviť sa tvojho!“ povedal Harry, zrazu sa nad niečím zamyslel.

„Čo?“ spýtal sa prekvapený Severus.

„Dobre, ak by sa môžeme zbaviť môjho, mohlo by stačiť spojenie medzi mnou a Voldemortom na zlomenie tvojeho, keď dostatočne umožním otvorenie spojenia...“

„To by bolo príliš nebezpečné,“ povedal Severus, pokrútil svojou hlavou. „A nebude to fungovať. Ak raz už označil...“ nadškrtol Severus.

„Malo by to cenu, ak to funguje,“ odpovedal Harry, odmietal ustúpiť. „Ale teraz je to už jedno, od tej doby, čo sme dokonca nevyriešili moje. Povedal si, že by sme mohli popracovať na parselčine?“ spýtal sa Harry, zmenil tému.

„Áno. Poďme do tvojej izby.“ Harry prikývol a obaja kráčali do izby Hlavného prefekta.

„Ako si sa dostal ďaleko?“ spýtal sa Severus, hodil rýchly pohľad na pregamen na Harryho stole.

„Eh... Naozaj si nepamätám,“ povedal Harry, zobral pergamen.

„Začnime potom od začiatku.“

„Čo by bolo...“

„Zvuky. Začneme na začiatku abecedy a zaznamenáme symbol pre každý zvuk.“

„Zvuky sú jednoduché,“ odpovedal Harry. „Ale mätúce. Mám vyskúšané rôzne typy, ktorými som skúšal slová, ale je to ako... pokúšať sa hovoriť s niekým, keď sa pokúšaš počúvať každé slovo niekoho iného.“ Severus prikývol a Harry sa s povzdychom posadil.

„Myslím si, že to môže byť rôzne, ale vzhľadom k tomu, že ideme opačným smerom, ako si sa pokúšal skôr. Môžeš premýšľať o tom zvuku v parselčine?“

„Nie,“ povedal okamžite Harry. „To... neprekladá sa to jednoducho.“

„Nevyskúšal si to, Harry,“ povedal narovinu Severus.

„Prepáč,“ povedal Harry s previnilým pocitom. „Začnime so... slovami. Veci, nie len slová. Ako...“

„Mačka,“ navrhol Severus. „Jednoduché a má v sebe písmeno „a“.

„Budeš sa držať záležitosti s abecedou, však?“ spýtal sa Harry, pokrútil hlavou. Povedal potom „mačka“ v parselčine, predtým než to zapísal v dvoch odlišných znakoch.

„To sú iba dva odlišné... znaky,“ povedal Severus.

„Dobre, to je to slovo. Hovoril som ti, že pre to neexistuje špecifický zvuk. Nemôžem o tom každopádne premýšľať,“ oponoval.

„To robí túto záležitosť trochu viac komplikovanú. Vyskúšaj... čiapka.“

„Myslíš klobúk?“

„Nie, čiapka. Začína to s rovnakým „ca“ zvukom.“*

„Dobre, neviem povedať čiapka,“ argumentoval otrávene Harry. „Nie je to ako angličtina, kde môžu existovať odlišné slová pre jeden objekt. Oni sú hadi. Myslia jednoducho.“

Severus pokrútil hlavou a zodvihol Harryho pokusy o preklad príbehov.“

„O čom je tento jeden?“ spýtal sa Severus a Harry sa rýchlo pozrel na parselčinu.

„Myslím si, že vysvetľuje históriu. Že had stretol ženu, ktorá dokázala hovoriť s hadmi a jedného vyliečila.“

Severus bol hlboko zamyslený, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere a Harry naň išiel odpovedať.

„Harry!“ povedala Hermiona, objala Harryho, keď ho zbadala. Ron povedal ahoj a Harry ich nechal vstúpiť.

„Nemôžeme ostať dlho,“ povedal Ron. „Pomáhame Ginny s jej DADA projektom,“ pokračoval, potom zbadal Severusa. „Ehm... potrebuje ľudí ako...“

„ Väčšinou rekvizitárov,“ dokončila Hermiona, keďže Ron nebol zdanlivo schopný prísť na vhodné slová. „Prišli sme si overiť, či je všetko v poriadku. Dnes bol deň, kedy si sa stretol s tvojou tetou, však?“

„Už som sa stretol,“ odpovedal Harry. „Bolo to zvláštne. Ona bola skoro... milá teraz, keď vie, že som čarodejník.“

„Juj?“ spýtal sa Ron. „Myslel som si, že muklovia nemajú radi čarodejníkov, Harry.“

„Zdá sa, že ona o tom nepremýšľa, pretože jej mama má v rodine čarodejníkov.“

„To nevysvetľuje, prečo tvoj strýko nenávidí čarodejníkov, Harry,“ uviedla Hermiona a Harry  pokrčil plecami. Nedávalo mu to zmysel. „SI si istý, že to bola ona?“

„Bola,“ povedal Severus, zapojil sa do rozhovoru. „Rád ju skontroloval, a nemohla mať všehodžús. Bola veľmi dlho na verejnosti.“

„Zvláštne,“ povedal Ron, skontroloval čas. „Mali by sme vyraziť, Hermiona. Nechceme, aby sa Ginny zbláznila. Ach a pozdravuje ťa.“

„Povedzte jej, že ja ju tiež.“

„Ahoj neskôr, Harry,“ povedala Hermiona a opustili izbu. Harry sa otočil na svojho otca.

„Spravíš ešte viac symbolov?“ spýtal sa Severusa.

„Asi by som, ale budem potrebovať viac skúšok. Práve som si spomenul na schôdzku s Minervou o určitej hlúpej záležitosti, takže  ak by si ma potreboval, vypíš si slová zvierat, ktoré ťa napadnú, ale kategorizuj ich. Mačky, psy, vtáci, hady, ľudia... potom sa asi o hodinu stretneme v mojom laboratóriu. Dobre?“

„Dobre,“ povedal Harry a Severus odišiel. Keď prešla hodina, Harry zbalil svoju prácu a zamieril do žalárov. Neďaleko Severusovho laboratória počul ďalej dolu chodbou hlas a nejasne si spomenul na začarované dvere na konci a podišiel k nim. Premýšľal, vytiahol si svoj neviditeľný plášť, svoju tašku nechal pred laboratóriom a kráčal rýchlo a potichu smerom k tým hlasom.

Zavesil sa až na nich (Malfoy, Crabbe a Goyle) a sledoval ich potom dolu zvyškom chodby.

„Práve sa to chystám skontrolovať,“ povedal Malfoy a Harry uvažoval čo. Dolu celou chodbou, Harry nemohol zachytiť veľa z ich rozhovoru bez toho, aby sa dostal bližšie a on to nechcel urobiť.

„Počkajte ma v spoločenskej miestnosti, budem tam o niekoľko minút.“

Crabbe a Goyle ho opustili s prikývnutím a Malfoy použil niekoľko kúziel, potom prešiel cez tie dvere. Harry sa nedokázal priblížiť ku dverám, aby včas vstúpil, ale uvidel kotlík a stromy a cítil silný vánok, ktorý prichádzal z vnútra. Keď sa dvere úplne zatvorili a ďalší dvaja Slizolinčania boli dosť ďaleko na to, aby ich nebolo vidieť a počuť, Harry bežal smerok k laboratóriu jeho otca. Bol dosť zmätený, že jeho taška nebola pred dverami, ale rozhodol sa o tom popremýšľať neskôr a vbehol do laboratória, rýchlo zatvoril dvere.

Severus bol blízko kozubu a rýchlo sa otočil, keď Harry vstúpil dovnútra.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa znepokojený Severus. „Bol si niekým napadnutý?“

„Nie, ale musím ti niečo povedať...“

„Prečo bola tvoja taška pred mojimi dverami?“    

 „Dobre... nechcel som ju zobrať so sebou. Ale počúvaj, Malfoy niečo chystá. Spomínaš si na tú miestnosť na konci chodby, o ktorej som ti hovoril vlani? Čo sa s ňou stalo?“

„Nemohli sme tam vstúpiť,“ povedal narovinu Severus.

„Dobre, Malfoy mohol. Vo vnútri som videl skupinu stromov a prinajmenšom jeden kotlík. Vypadá to, ako by to viedlo von. Do džungle alebo niekde. Ak sa poponáhľaš, mohol by si ho pravdepodobne chytiť pri odchode...“

„Nie,“ odpovedal Severus po chvíli. Ak sme sa nemohli dostať do vnútra miestnosti, znamená to, že je chránená čiernou mágiou. Porozprávame sa neskôr s riaditeľom.“

„Prečo neskôr?“ spýtal sa Harry. „Ak Malfoy na niečom pracuje, nebolo by lepšie...“

„Nie. Ak ho chytíme teraz, nebudeme schopní dostať sa jednoducho do miestnosti ľahko. Ak... riaditeľ by nás mohol požiadať, aby sme na neho dávali pozor.“

„Nás?“

„Ty si teraz v Ráde, Harry.“

„Áno, ale nebudem mať čas,“ protirečil Harry. „Ale chcel by som ho chytiť. Ale prečo si nejdeme pohovoriť s riaditeľom teraz?“

„Mysli, Harry. Táto chodba je jediný východ zo žalárov. Najlepšie bude, ak sa nedozvie, že sme tu. Počkáme pol hodiny, potom pôjdeme k riaditeľovi.“

„Fajn,“ povedal Harry.

„Čo máš?“ spýtal sa Severus, podal Harrymu jeho tašku.

„Kopu slov,“ odpovedal Harry.

„Nebuď bezočivý,“ prikázal jeho otec a Harry sa smial.

„Na čo si sa pýtal,“ odpovedal konečne Harry, vyhrabal pergamen. „Myslím si, že si mal pravdu o tom ako sú slová zorganizované.“

„Potom sa to nebude prekladať ľahko,“ zhodnotil Severus, pozeral sa na zoznamy. „Väčšina slov v každej kategórii vyzerala rovnako. Aké sú tieto?“ Harry sa pozrel do zoznamu na to, čo ukazoval jeho otec.

„Mačky,“ povedal Harry. „A nie sú rovnaké.“

„Uvedomujem si to, ale sú veľmi podobné.“

Počas nasledujúcej hodiny, obaja sa pokúšali prísť na to, ako bol ten jazyk daný dokopy a boli schopní rozlíšiť detaily v určitých typoch symbolov pre savcov, plazy a v iných kategóriách pre zvieratá. Harry zistil, že čím boli symboli bližšie k sebe, tým kratšie znel sykot, ale Severus nemohol rozoznať rozdiel medzi väčšinou syčaní, keď každému z nich každú chvíľu načúval.

Harryho prestal baviť preklad krátko po tom, čo ubehla hodina, hoci sa jeho myšlienky zamerali na to, čo robil Malfoy.  Niečo tam varil a ak použi čiernu mágiu, aby to chránila (na Rokforte, o nič menej), musí to byť niečo nebezpečné.

„Poďme si pohovoriť s Dumbledorom,“ povedal Harry, keď sa postavil, nemohol už dlhšie čakať.

„Riaditeľ Dumbledore, Harry. Myslel som, že sa budeš správať s väčším rešpektom tento rok, keď si teraz Hlavný prefekt.“

„Áno,“ zahundral Harry. „Poďme.“

„Správaš sa veľmi ako dieťa, keď si netrpezlivý,“ skonštatoval Severus, účelne využil svoj čas. „Budeš sa to musieť naučiť predtým, než sa staneš aurorom.“

„Ako si môžeš byť taký istý, že budem prijatý za aurorského učňa?“ spýtal sa Harry. „Je veľmi ťažké dostať sa tam, pretože musíš veľa vedieť.“

„A koľko veľa hodín navyše si dostal?“ spýtal sa Severus, zvedavý, či sa to jeho spýtal aj napriek tomu, alebo pretože veril, že existovala možnosť, že by sa nedostal do tohto programu. „Si Harry Potter. Dokonca aj bez všetkého, čo sa teraz učíš, aj keby si nebol úspešný vo svojom štúdiu, mohli by pre teba spraviť výnimky, pokiaľ by si si niečo prial,“ povedal trpko Severus. „Nemusíš sa nad ničím znepokojovať.“

„Necítim sa oveľa lepšie,“ hádal sa znovu Harry, rozhnevan kvôli náhlej zmene v postoji jeho otca. „Nechcem to takýmto spôsobom dostať. Chcem si to v skutočnosti zaslúžiť.“

„Nejde o to, čo chceš alebo nie, hlavné je, že to nemušíš potvrdiť. Predstieraš, že príležitosti vôbec neexistujú. Nemusíš to nakoniec chápať, keď si uvedomia, že sa nezaujímaš o ich pozornosť, prestaneš sa o to snažiť.“

„To je dobré!“ jačal Harry, bol ešte viac rozhnevaný.

„Nie, to nie je. Exituje mnoho ľudí, ktorí si zaslúžia tieto príležitosti, ale nedostali ich, pretože nepoznali správnych ľudí. Tvoja pozícia Chlapca, ktorý prežil ti dáva príležitosti. Pokiaľ ide o to, čo si zaslúžiš, zaslúžiš si prijatie do aurorského programu. Nemusíš prijať nič, čo si nezasluhuješ, ale mal by si aj tak pochopiť, že na to máš schopnosti! Môžeš si vybrať svoju budúcnosť a preto, ak použiješ dobrý úsudok, nebudeš v sebe vyvolávať antipatie nad takýmito podmienkami!“

Harry neodpovedal. Nevidel dávno Severusa takto na neho nahnevaného... dobre, odvtedy, keď uznali, že sú otec a syn. Harry dokonca nerozumel, prečo sa tak jeho otec rozčúlil. Niečo ho rozhnevali, ale odvtedy, čo nevedel, čo to bolo, rozhodol sa ísť spoločne so svojím otcom, tak ako to urobil s Dursleyovcami.

Harry si všimol, že si škrabe ruky a prestal. Uprel pohľad na svojho otca, zbadal, že ho sledoval s nečitateľnou tvárou a Harry zamieril z laboratória do Dumbledorovho úradu, neobťažoval sa čakaním na muža. Pre mladšieho čarodejníka to vyzeralo, ako keby bolo Severusovo nazvanie nevďačné, ale nebola to pravda. Harry ocenil všetko, čo mu bolo poskytnuté, ale nemal to rád! Život s Dursleyovcami mu ukázal, že život nebol vždy priateľský, takže, keď to takto bolo, museli ste to akceptovať, ak ste chceli byť vôbec šťastní.

Nebolo to to, o čom mu Severus hovoril? Uvažoval Harry, nevedomky ho nazval menom nemiesto otcom. Byť vďačný? Pokrútil hlavou, povedal chrliču heslo a zaklopal na dvere jeho kancelárie. Bol pozvaný dovnútra a Harry stál pred zúrivým pohľadom riaditeľa.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa Harry, a Dumbledore pred neho položil denné vydanie Denného proroka.

Obmedzenie medzi pokrvnými manželstvami schválené

Pod nadpisom prečítal, U muklov narodení majú problémy s hľadaním práce.

„Čo?“ spýtal sa Harry, viac si robil starosti ohľadne prvého nadpisu. Teraz si uvedomil, že sa tak stalo, pretože to predtým umožnili zákony, ale v skutočnosti to obmedzuje manželstvá?

„Tie svadby,“ vysvetlil Dumbledore, „Drima vysvetlil, že kvôli množstvu čistokrvných rodín, ktoré nasledovali, alebo stále nasledujú Voldemorta, priženenie u muklov narodených do týchto rodín bude nebezpečné.“

„To je podvod!“ jačal Harry a počul ako jeho otec vošiel do dverí a zavrel ich za sebou. „Vie o tom Hermiona? Nemohla, videl som ju pred pár hodinami!“

„Neskoršie vydanie,“ povedal Dumbledore. „Prišlo to len pred hodinou. Dáva to zmysel, odvtedy, čo to je obzvlášť hrubé vydanie.“

„Čo sa stalo? Prečo Prorok vyšiel počas popoludnia namiesto ráno?“ spýtal sa Severus, napodobnil Harryho obavy, keď po prvý raz prišiel a Harry mu hodil noviny, ignoroval muža.  Dumbledore na oboch zvedavo pozrel, obaja ho ignorovali. Po niekoľkých minútach Severus hodil noviny dolu na stôl.

„Harry má novinky o pánovi Malfoyovi,“ povedal Severus, rozhodol sa momentálne ignorovať aktuálne udalosti. Harry stále ignorujúc svojho otca povedal informáciu riaditeľovi. Ako sa veci majú, tiež musel ignorovať Hlas, ktorý sa rozhodol pridať niekoľkokrát komentáre do rozhovoru počas toho, ako vysvetľoval, väčšina z nich bola o Severusovi.

„Muselo sa chvíľu niečo diať. Som prekvapený, že žiadny z portrétov nič neoznámil.“

„Portréty sa zvyknú vyhnúť žalárom,“ odpovedal Severus. „Veľmi málo študentov tadiaľ chodí a oni dávajú prednosť tráveniu času v iných častiach zámku.“

„Potom nemôžeme dávať na nich úplne pozor. Mladý Malfoy by určite zistil zvýšenú aktivitu portrétov. Severus, pokús sa pokračovať v nenápadnom sledovaní tých troch. Harry? Budeš mať z času na čas možnosť sledovať ich? Alebo môžeš pokračovať v sledovaní miestnosti?“

„Mohol by som sledovať miestnosť pod mojím neviditeľným plášťom, zatiaľ, čo by som čítal,“ odpovedal Harry po chvíľkovom zamyslení.

„Dobre. Pozriem sa, či by ktokoľvek v Ráde mal nejaký čas sledovať miestnosť. Bolo tam aj niečo iné? Keďže sa ich chystám kontaktovať dnes, chcem to urobiť čoskoro.“

Harry pokrútil hlavou a Severu odpovedal nie. Pred úradom Severus chytil Harryho ruku, aby upútal jeho pozornosť a zabránil mu znovu odísť preč.

„Potrebujem s tebou hovoriť, Harry. Domnievam sa, že mám pre teba určité vysvetlenie, aby si pochopil, prečo som na teba predtým kričal.“

„Som v poriadku,“ odpovedal Harry, odmietal mu to jednoducho odpustiť.

„Stále to potrebujem vysvetliť. Pôjdeme do mojich izieb.“

Kráčali znova dole do žalárov, Harry sa hneval a Severus bol hlboko zamyslený celú cestu. Harry si nemohol pomôcť, ale zastával názor, že sa v tento deň pohybujú priveľmi hore-dolu po hrade.

V obývacej izbe bol pre nich pripravený čaj a Harry uvažoval, ako domáci škriatkovia vedeli, že sa budú rozprávať, ale rozhodol sa nepremýšľať o tom po tom, čo sa Severus posadil a začal nalievať čaj.

„Posaď sa, Harry,“ prikázal Severus a Harry tak urobil, ale urazene. Severus mu ponúkol čaj, ale mladší čarodejník odmietol. „Nepovedal som ti veľmi veľa o mojej minulosti,“ začal Severus, „až na drobnosti o mojom vzťahu s tvojou matkou a iné malé detaily.“

„Nie,“ súhlasil Harry.

„Keď som bol v Rokforte, pracoval som veľmi tvrdo. Bol som jedným z najlepších v mojom ročníku, najlepší v elixíroch, samozrejme, ale dostalo sa mi veľmi málo uznania od profesorov. Môj riaditeľ fakulty ma nemal rád. Vybral si obľúbencov a boli to obvykle obľúbenci, ktorí dostávali najlepšie príležitosti.“

„Chcel so to dotiahnuť ďaleko, keď som bol v tvojom veku,“ pokračoval Severus. „Chcel som byť známy ako silný a rýchly, ale nedostal som takú príležitosť, až pokiaľ sa to nedozvedel jeden z mojich priateľov, Lucius Malfoy, prišiel za mnou v lete, pred začiatkom siedmeho ročníka s ponukou. Môj priateľ mu povedal o mojom nadaní v elixíroch a Luciu mi ponúkol zaplatenie ďalšieho štúdia v elixíroch a obrane za určitú cenu.“

„Musíš si uvedomiť, Harry, že moja rodina nemala veľa peňazí. Väčšinu peňazí, ktoré moja matka našetrila, môj otec v priebehu rokov minul, takže som nedostal od nikoho odporučenie, od profesorov, alebo spoločnosti, ktorá by zaplatila moje vzdelanie, po absolvovaní Rokfortu by som nemohol ísť študovať.“

„Ponuka bola pracovať pre Temného Pána. V tom čase, nebol som úplne proti nemu, bol som viac... neutrálny. Nikdy som neplánoval byť zapojený do tej vojny, napriek tomu, moji priatelia v tom čase nenávideli predstavu muklov s čarodejníkmi. Vedeli, že môj otec by v tejto záležitosti veľmi nepomohol. Po tom, čo som sa dozvedel detaily, čo by som musel robiť, ako vynájdenie elixírov, ktoré bude chcieť Temný Pán a nie niečo viac, som súhlasil.

„Po prijatí Znamenia a vyrobení elixírov, ktoré chcel Temný Pán, začal som si uvedomovať svoju chybu. Elixíry boli hlavne na zranenia alebo na niečo iné temného charakteru. Nebol som...  vtedy dobrým človekom, práve ako nie som teraz. Nikdy som nechcel pracovať s elixírmi za účelom napomáhaniu niekomu. Všetko, čo som chcel, bolo, aby som bol uznávaný a nemusel si to ani všimnúť, ale stále mám ten istý pocit.

„Ale teraz, prajem si, aby som našiel iný spôsob. Ak by existovala iná osoba, ktorá by uznávala moje schopnosti, hocijaká, ktorá by nebola zapletená s Temným Pánom, nikdy by som sa nepridal k Smrťožrútom. Chápeš teraz, prečo som bol tak rozhnevaný kvôli skutočnosti, že neuznávaš privilégiá a príležitosti, ktoré máš?“

Harry hneď neodpovedal. Premýšľal o tom, ako jeho mama reagovala na jeho prijatie Znamenia a čo by mu povedal Harryho otec o ich vzťahu, ktorý prebiehal minulý rok, ktoré mu bežali hlavou. Niektoré veci nerátal.

„Myslím si, že áno,“ povedal konečne Harry. „Ale... čo keby tvoj otec?“ spýtal sa Harry. „Bol čarodejník alebo mukel?“

„Mukel,“ povedal Severus, bol trochu prekvapený, že to Harry nevedel. Bol si istý, že pred tým o tom hovorili.

„Ale... prečo musíš pokračovať v tom, aby si pred ním udržiaval tajomstvo o tvojom vzťahu s mojou mamou?“ spýtal sa zmätený Harry.

„Môj otec odo mňa chcel, aby som sa oženil s muklom,“ odpovedal narovinu jeho otec a táto predstava tvrdo zasiahla Harryho. Ak by Severus neprijal Temné znamenie, Lily by sa v tom čase nerozišla so Severusom. Nemuseli sa zobrať, ale stále by tam bola šanca. Vinil najprv Jamesa, Siriusa a Remusa, ale teraz sa obviňoval sám.

„Nevedel si to lepšie,“ povedal Harry, pokúšal sa dosiahnuť, aby sa jeho otec cítil lepšie. „Ale ja áno.  Okrem toho mám teba, mojich priateľov a celý Rád, ktorý na mňa kričí, ak sa zmýlim.“

„Čo mám v pláne urobiť,“ povedal Severus v trochu lepšej nálade.

„Je tu toho veľa, za čo máš právo ma nenávidieť,“ povedal Harry so zdôraznením na depresívnu náladu.

„Zbožňujem ťa, Harry. Vieš to.“

„Áno, ale... keby som nebol tvoj syn, stále by si ma nenávidel, ako si to robil v predošlých rokoch. Považoval si ma za skazeného v rámci čarodejníckeho spoločenstva.“

„Pravdepodobne,“ odpovedal Severus. „Ale minulé leto, počas pobytu na ústredí, dozvedeli sme sa o sebe trochu viac. V tomto bode spolu vychádzame.“

„Áno,  keď si to zistil,“ povedal Harry, spomenul si na to leto s miernym smiechom. „Mám pocit, že je to tak dávno. Spomínam si, ako som tomu odmietal uveriť. Bol som najprv presvedčený, že je to vtip. Dokonca som to ani nechcel uznať, ale bol si lepší. Dokonca si nepamätám, kedy sa to všetko zmenilo.“

„Bolo to postupne,“ súhlasil Severus s pokrútením hlavy, keď Harry začal zívať.

„Bol to dlhý deň,“ zhodnotil Harry s miernym zívnutím.

„Áno, to bol. Asi by si sa mal najesť, potom by si mal ísť do postele. Chcel by si tu zostať?“

„Myslím,“ odpovedal Harry, nie tak celkom chcel ísť spať tak zavčasu, ale bol vyčerpaný. „Aj keď potrebujem zajtra zastihnúť svojich priateľov. A domáce úlohy. Ja... aj keď si myslím, že budem pokračovať v elixíroch.

„Nie je to preto, že sa cítiš v niečom smutný?“ spýtal sa s pochybnosťami Severus.

„Nie,“ odpovedal Harry. „Len som zistil, že som bol tak ďaleko, aby som to tiež dokončil. Toľko znalostí z elixírov by sa na niečo malo hodiť.“

Severus predtým, ako objednal jedlo z kuchyne na ich večeru pokrútil hlavou. Bol to skutočne dlhý deň.

 

 

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

* Poznámka k prekladu: pri preklade slov z parselčiny sa vychádza z jednoduchých anglických slov ako mačka - cat  a čiapka – cap, preto ten rovnaký zvuk na začiatku.

 

26.03.2009 10:18:19
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one