Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

12. Kapitola - Neprístupný žalár

Vážená teta Marge,

Takto ďaleko sa Harry zatiaľ dostal s listom. Nemal absolútne tušenie , čo jej povie. Ako napíšeš priateľký list niekomu, kto vás po celý váš život nenávidel?

„Stále píšeš list? Pracoval si na ňom už pol hodiny,“ spýtal sa Severus a Harry len pokrčil ramenami.

„Neviem, čo jej povedať,“ vysvetľoval, keď sa Severus posadil oproti nemu.

„Čo o tebe vie?“ spýtal sa Severus po niekoľkých minútach neskôr.

„Čo?“

„Vie, čo máš rád? Že si Hlavný prefekt?“

„Nie,“ odpovedal pomaly Harry.

„Potom začni tam.“

„Napíšem jej neskôr,“ odpovedal Harry, odložil pergamen bokom a zatvoril svoj kalamár. Po Severusovom prísnom pohľade pokračoval. „Neviem si predstaviť, že jej budem hovoriť toľko o sebe. Bola ku mne vždy tak krutá.“ Severus prikývol, zmenil tému.

„Nejaký hlas?“ spýtal sa Majster elixírov.

„Nie,“ odpovedal Harry. Severus konečne dokončil varenie elixíru a Harry sa tešil, že nemusel počúvať Hlas. „Niečo nové so Znamením?“    

„Nie,“ odpovedal narovinu jeho otec.

„Mal by som vyraziť,“ povedal. „Stále potrebujem dobehnúť prácu a mal by som byť niekde, kde ma ľudia môžu nájsť. Všetky tieto deti prichádzajú za mnou s problémami so svojimi priateľmi, aj keď neviem prečo. Nevidím, ako im pomáham.“

Severus len prikývol a rozlúčil sa. Keď sa Harry na chodbu, kde sa nachádzala jeho izba, povzdychol si, keď zbadal približne 20 tretiakov pred svojimi dverami. Chvíľu bol zvedavý, kde bola Elise, Harry kráčal až k dohadujúcim deťom.

„Čo sa deje?“ spýtal sa.

„Mali by sme ísť k Flitwickovi,“ povedalo jedno z Bystrohlavských dievčať.

„Nie! Harry Potter nám pomôže, nedá nám trest ako riaditelia fakúlt,“ odpovedal Chrabromilský chlapec.

„A ja som tu. Takže, čo je za problém?“ spýtal sa narovinu Harry. Toto bola tá časť, kedy nemal rád, že je Hlavný prefekt. Predsa nikto neodpovedal na jeho otázku a on začal byť ešte viac podráždený. „V poriadku?“

„Vyzeráš ako profesor Snape, keď to povieš takto. Znieš príliš ako on,“ povedal Slizolinský chlapec.

„Áno, je to môj otec, ktorý k tomu prispel,“ vyštekol Harry. „Teraz, povie mi niekto, čo sa deje alebo do toho musím zahrnúť riaditeľov fakúlt? Pretože som pod „prísnymi“ príkazmi od Madam Pomfreyovej, že nemám robiť nič namáhavé,“ pokračoval, ukončil to viac vtipne ako čokoľvek. Dobre, prinajmenšom tretiaci si to tak mysleli, keď sa začali chichotať.

„Skúmali sme niečo a prišli sme na niečo... zvláštne. A myslíme si, že je to zlé,“ povedalo jedno z detí.

„Potom by ste to mali povedať profesorovi. Nemôžem vám s tým pomôcť. Nechcete mať problémy kvôli skúmaniu hradu,“ odpovedal Harry.

„Dobre, vieš...“ začalo ďalšie dieťa. „Nemali sme tam každopádne byť. V minulom roku sme sa trochu dostali do problémov a ak by znova zistili, že sme tam boli znova, mali by sme problémy.“

„Počkajte... vy ste niečo skúmali v Neprístupnom žalári? Ako ste sa tam dostali? Je začarovaný!“ povedal Harry a mladší študenti pozerali všade len nie na Harryho.

„Jenin otec ju naučil kúzla, ktoré zlomia určité kúzla,“ povedal jeden z Chrabromilčanov a Harry musel na sekundu zavrieť oči. Bol dôvod, kvôli ktorému bol žalár odrezaný a z toho, čo počul Harrry neexistuje žiadny spôsob, aby tretiaci boli schopní zlomiť tie kúzla. Mali buď pomoc staršieho študenta, ktorý bol špeciálne trénovaný na zlomenie zaklínadiel alebo táto Jen bola extrémne nadaná.

„Takže tie zaklínadlá je potrebné znova obnoviť,“ povzdychol si Harry. „Oznámim to riaditeľovi školy. Aj keď by som vám chcel veľmi pomôcť, nemôžem. Som Hlavný prefekt, som tu, aby som vám pomohol, ale tiež musím hlásiť porušenie pravidiel, ako je toto.“

„Nie!“ niekto skríkol.

„Jake tam dolu uviazol!“ kričal niekto iný a Harry na sekundu zamrzol.

„Ostaňte tu,“ zasyčal Harry a zamieril do riaditeľne a vstúpil dovnútra. Rozhliadol sa po úrade a volal Dumbledora a keď nedostal odpoveď, Harry odišiel a hľadal McGonagallovú. Napokon nebola vo svojom úrade. Po prehľadaní miest, kde by mohol byť Severus, Veľkej siene a ďalších iných učební a kancelárií sa Harry začal znepokojovať. A bol frustrovaný. Nemalo by byť takto ťažké nájsť profesora! Pomyslel si, otočil sa a zamieril do Neprístupného žalára. Ak nemôže nájsť profesora, nájde toto dieťa sám. Neexistuje žiadny spôsob, že by chcel tam dole chlapca nechať.

Pri vstupe do toho žalára Harry predovšetkým spozoroval, že nie všetky zaklínadlá boli odstránené. A ťažko sa to dalo všimnúť, keď ste boli šokovaní a tlačí vás niečo späť, ak ste sa pokúsili vstúpiť. Trvalo to asi desať minút, kým Harry získal odhodlanie, zlomil niekoľko kúziel, ktoré ostali na žalári, ale keď ich rozbil nezastavil sa v behu dole.

„Áno, áno udržuj sa v pohybe,“ povedal zľahka Hlas, spôsobil, že sa Harry zastavil v behu dole schodmi. Nemal by počuť Hlas; nezabudol si zobrať elixír...

Rozhodol sa, že sa tým bude zaoberať neskôr, pokračoval dole schodmi trochu pomalšie, nezabudol, čo mu jeho otec vždy hovoril: rozmýšľaj predtým, než začneš konať. Severus nikdy nepovedal Harrymu čo presne bolo dole v žalári. Nikto o ničom nehovoril, takže Harry bol príliš rozrušený, aby o tom hovoril, či niekto o tom vôbec vie.

Spodné schody viedli k chodbe, ktorá sa delila na sedem iných chodieb. Toto nie je k ničomu, pomyslel si, spomenul si na Oddelenie Záhad. Prinajmenšom to nevyzerá, že sa budú pohybovať.

„Rozhodni sa,“ povedal znovu Hlas, tento raz hlbšie a krutejšie ako inokedy. „Zlé rozhodnutie by mohlo byť veľmi smrteľné.“

Harry sa čo najlepšie uzavrel, stal sa podozrievavým a myslel späť na Enyami. Nemohol by stále myslieť na ňu? Rozhodol sa, že teraz nebol najlepší čas o tom premýšľať, musel sa rozhodnúť kadiaľ ísť.

Harry sa sústredil na prvú chodbu vľavo. Niekedy bol schopný vnímať mágiu, ktorá tu inokedy nebola, ale Severus mu priebežne hovoril, že nemôže takto učiť Harryho, takže sa na to rozhodol zabudnúť až pokiaľ nezačne aurorský výcvik.  Bolo by to pravdepodobne dosť zlé, keby to využil práve v čase ako bol tento. Nevedel, čo hľadal, aj keď, mal dokonca horší pocit, ako čokoľvek predtým. Po sústredení sa na každú chodbu, sa rozhodol, že to nespraví. Všetky z nich boli na pocit rovnaké: nebezpečné a normálne zlé. Rozhodol sa, že bude musieť hádať.

Zatvoril oči, Harry sa vybral pomaly dole chodbou. Po pár stopách, znovu otvoril oči a našiel sa v úplnej tme.

„Lumos,“ vyriekol, vyčaroval slabé svetlo. Siahol približne len stopu okolo. Harry sa o to pokúšal niekoľkokrát predtým, keď si uvedomil, že by sa svetlo nestalo jasnejšie a vzdal sa, pokračoval čo najrýchlejšie ako to išlo, pridržiaval sa múru, keď kráčal.

Po desiatich minútach kráčania popri stene (bol veľmi vďačný, že si nezabudol dnes zobrať hodinky), zdalo sa, že chodba vyúsťuje do akejsi miestnosti. Harry to len hádal, aj keď jediným svetlom, ktoré mal bolo stále veľmi matné svetlo  čarodejníckeho prútika.

„Super,“ zamrmlal predtým, než sa rozhliadol okolo miestnosti.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------

„Čo sa deje?“ spýtala sa Elise pred svojimi a Harryho dverami.

„Myslím, že Harry išiel nájsť profesora,“ povedal jeden z Chrabromilčanov a Elise sa pozrela na deti zvláštne.

„Prečo?“

„Ehm...“ bola to od nich obvyklá odpoveď a Elise si povzdychla.

„Ostaňte tu,“ povedala im predtým než odišla hľadať Dumbledora. Sedel za svojim stolom, pozeral sa do nejakých starovekých rukopisov na pergamenoch, ktoré boli rozprestreté po jeho stole.

„S čím vám môžem pomôcť?“ spýtal sa Dumbledore potom, čo zaklopala a vstúpila do vnútra.

 „Videli ste Harryho?“ spýtala sa. „Skupina tretiakov stojí pred mojimi dverami a povedali mi, že išiel hľadať profesora.“

„Nie, nevidel som ho,“ odpovedal riaditeľ. „Poďme, pozrieme sa čo je za problém. Táto administratívna práca je trochu nudná.“

Bolo extrémne zložité dostať odpovede od tých detí, keď sa zdržali s otázkami. Bol to Dumbledore, ktorý konečne zistil, čo skrývali.

„Boli ste v Zakázanom žalári,“ povedal pomaly a previnilý pohľad detí mu potvrdil jeho domnienky. „Pán Potter vám povedal kam išiel?“

„Nie,“ odpovedalo konečne jedno z dievčat, vyzeralo, že sa rozplače. „Iba povedal, aby sme ostali tu, ale išiel smerom k vašej kancelárii, nie k žaláru.“

„Hmmm,“ povedal potichu Dumbledore. „Slečna Landerová, chcel by som, aby ste odviedli týchto študentov do čakárne v mojom úrade, tiež môžete odovzdať svoje mená. Ak sa nevrátim do večere, pošlite ich najesť sa.“

„Áno, profesor Dumbledore,“ povedala Elise a začala hnať tretiakov preč. Hoci sa jeden z nich sa nehýbal.

„Možno išiel po Jakea, ak ho nebudete vedieť nájsť,“ povedal chlapec. „Zmizol, keď sme boli tam dolu.“

„Ďakujem vám,“ odpovedal Dumbledore smutne a mávol chlapcovi, aby nasledoval Hlavnú prefektku predtým, než zamieril dole do Severusovej kancelárie. Zastihol profesora práve vo chvíli, keď odchádzal.

„Čo sa deje?“ spýtal sa a Dumbledore sa na neho usmial. Severus sa ho to vždy spýtal, keď sa Dumbledore zjavil dole v žalároch.

„Bol dnes u teba na návšteve Harry?“

 „Bol so mnou predtým v mojej kancelárii. Prečo?“

„Pretože nie je vylúčené, že by mohol byť v Zakázanom žalári.“

„Čo?!“

„Tá istá skupina detí z dvoch predchádzajúcich období sa to tam dolu rozhodla znovu preskúmať.“

„Myslel som si, že ste tam zosilnili ochranu.“

„Zosilnil. Neexistuje žiadny spôsob, dokonca ani pre študenta ako Harry, aby sa mohol dostať dolu. Iba, ak by mu pomohol jeden z profesorov, čo pochybujem, pretože pravdepodobne by si to bol ty, kto by ich mohol zlomiť, alebo s ničím tam vo vnútri manipulovať.“

„Viete, čo je tam dolu?“ spýtal sa príkro a Albus pokrútil hlavou.

„Nie. Nikdy som nebol schopný zostúpiť tam dolu; nepustilo ma to tam.“

Severus pozrel, zatvojil svoje dvere na kancelárii a vydal sa smerom k inému žaláru. Prešla iba hodina a Harry už sám seba dostal do problémov. Keď prišiel na to miesto, kde sa nachádzalo začarované schodisko, nebolo ho nikde vidieť, takže sa obrátil na riaditeľa a pokračoval v pozeraní.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

„Musí sa veľmi učiť, ale mal by to urobiť,“ povedal tretí hlas, keď začala miestnosť pomaly žiariť. „vybrali ste múdro,“ tento hlas znel naliehavo, ako keď chcel Severus niečo.

„Mali by sme ho informovať?“ spýtal sa ešte iný hlas, príliš rozveselený Harryho situáciou.

„Trochu,“ odpovedal hlboký hlas. „Nebude schopný povedať to niekomu.“

Ste si tým istí? Je chytrý, a tiež je iný, ako jeho otec. Bol schopný blokovať ma, keď bol tento chlapec dosť ďaleko preč odtiaľto, napriek skutočnosti, že si nepamätal vynájdenie nášho elixíru. Použili sme ho, tiež a vy ste videli, ako sa to ukázalo.“   

Severus bol do toho v jednej chvíli zapojený? Harry uvažoval predtým, než začal ďalší Hlas hovoriť.

„Tento problém nastal, keď sme vybrali Temného človeka. Otec bol správnou voľbou, ale za druhé bol príliš temný pre naše potreby.“

„Áno, ale každopádne si to nepamätajú.“ Posmešný hlas argumentoval. „Veľmi málo. O to bolo postarané.“

„Budeme jednoducho opatrní v tom, čo povieme chlapcovi,“ požadoval Hlas narovinu.

„Kto ste?“ spýtal sa vystrašený Harry. „Kde je ten druhý chlapec?“

To je bezpredmetné,“ povedal Hlas. Teraz sa miestnosť zdala úplne osvetlená, ale povodcovia hlasov boli neviditeľní. Miestnosť sama o sebe bolo zhotovená z obyčajnej, hladkej, tmavej skaly a nevyzeralo to, že by ho mohli sledovať z okna alebo z niečoho iného, čo urobilo Harryho ešte viac nervóznym. „Buď ticho a počúvaj. Dáme ti úlohy, ktoré keď skončíš, pomôžu ti na tvojej ceste k sile. Ale najprv, musíš nás vo všetkom počúvnuť.“

„Ale...“ začal Harry skôr, než bol prerušený.

„Ticho, chlapče, nechci, aby sme sa nahnevali,“ povedal šťastný hlas a Harry ho chcel veľmi umlčať. Istým spôsobom mu veľmi pripomínal Umbridgeovú. Možno tri z nich, plus stará situačná komédia matky, ktorá sa neustále usmievala, vysvetlí ake to bolo nepríjemné.

„Vieš alebo teraz by si mal vedieť, aké sú tie úlohy, ale aj tak ich urobíš.“

„Toto je dostatočná informácia. Nechajme ho teraz ísť.“

„Ale ja nechcem byť mocný!“ povedal Harry po niekoľkých minútach ticha. Keď nedostal odpoveď, rozhliadol sa dookola, nevedel ktorým z dvoch východov vstúpil dnu. Keď začali svetlá slabnúť, rýchlo si vybral jeden a utekal a pokračoval v behu aj keď bola tma. Keď Harry zakopol o schody, šplhal sa po nich bez toho, aby sa postavil, nechcel premrhať čas.

Nikto nebol okolo, keď sa dostal na vrchol schodiska, takže zabudol na tretiaka, bežal do Severusových izieb a zrútil sa do kresla.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

„Našli sme ho, my sme ho našli!“ kričali traja Bystrohlavskí tretiaci, keď sa dostali ku chrliču, ktorý strážil vchod do úradu riaditeľa. Bolo to asi hodinu po večeri. McGonagallová kráčala za nimi.

„Vy ste našli pána Jacobsona?“ spýtala sa. Po tom, čo nebol schopný nájsť vstup do toho žalára, Severus išiel informovať zvyšok personálu, zatiaľ čo Albus išiel spraviť nejaké testy, takže väčšina personálu na tom pracovala. Po tom, čo študenti prikývli, nechala ich v úrade.

„Bol úplne po celý čas v spoločenskej miestnosti,“ povedal jeden z chlapcov.

„Ale povedal, že nešiel dole s nami. Myslím, že to urobil. Bol väčšinu času vedľa mňa,“ uviedol iný chlapec.

„A nešiel sem s nami. Povedal, že nemohol, lebo s nami nikdy nešiel.“

„Rozumiem,“ prikývol Dumbledore. „Vy traja môžete ísť.  Porozprávame sa o trestoch pre všetkých, akonáhle sa toto všetko vyrieši.“ potom, čo odišli, McGonagallová sa obrátila na riaditeľa školy.

„Čo si myslíte, že sa sa stalo, Albus?“ spýtala sa vyčerpane.

„Nie som si istý. Obávam sa, že tam v žalároch je niečo, čo manipuluje s deťmi, ale ni som schopný zistiť o tom viac, než niekoľko hlásení. Čo ma najviac trápi je to, že nech je tam dolu čokoľvek, dokáže to ovládať ochrany a možno čas. Prečo ho nikto nespozoroval až doteraz v zborovni?“

„Sleduje niekto oblasť, kde sa predpokladá vstup?“    

„Severus,“ odpovedal Dumbledore. „Skontrolujete Chrabromilskú spoločenskú miestnosť? Pôjdem povedať Severusovi, aby skontroloval svoje izby. Možno Harry nie je dolu v žalári.“ Prikývla a odišla. Albus išiel nájsť profesora obranny.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

„Harry?“ zvolal Severus, vošiel do svojich izieb. Už kontroloval svoje izby a ich súkromné učebne po tom, čo mu Albus povedal, že Bystrohlavské dieťa sa našlo a toto bolo posledné miesto, o ktorom si myslel, že by sa sem mal pozrieť.

„Ocko!“ odpovedal Harry, sedel hore. Pokúšal sa povedať Severusovi, čo sa stalo, ale nemohol. Každopádne nie úplne. „Potrebujem na chvíľu odísť...“ Harry cítil, že bude ľutovať, čo ďalej navrhne, ale bolo to jediné miesto, ktorému by sa zveril a bolo dostatočne ďaleko od Rokfortu. V skutočnosti nevedel, či to bolo dostatočne ďaleko, ale bolo to najďalej.

Harryna niečo myslel, zatiaľ, čo si sadal na pohovku. Očividne elixír nepracoval keď bol v žalári, takže možno bude pracovať lepšie keď bude ďalej. A ak to zastavilo rozprávanie Hlasu, možno by to mohlo zastaviť akékoľvek jeho rozprávanie.

„Vieš kde býva teta Marge?“

„Čo?“

„Dobre, premýšľal som. Mal som problémy s písaním listu, takže keby som jej mohol o sebe povedať osobne, bolo by to ľahšie...“ Severus pozrel ustarostene na syna.

„Myslím si, že by sme mali zistiť, kde si bol počas posledných niekoľkých hodín.“

„Myslím si, že som tu bol... dve hodiny,“ odpovedal Harry. „Ale to sem nepatrí. Prosím ťa môžeme ísť? Možeš so sebou zobrať elixír, ak chceľ, a pokúsiť sa to zlepšiť...“

Severus konečne pochopil, čo tým Harry myslel a použil na neho legilimenciu. Nebol schopný dostať sa ku všetkému, ale dostal sa k strachu zo skrytých spomienok.

„Oznámim riaditeľovi školy, že budeme preč zvyšok víkendu.“

„Povedz mu, že si myslím, že to nebola ich chyba, že sú v niečom namočení,“ uviedol Harry neurčito, ale Severus pochopil, čo myslel: tretiakov.

-------------------------------------------------------------------------------------------------

O tri hodiny neskôr, Severus a Harry kráčali neohlásene po ceste k domu Marge Dursleyovej. Harry bol prekvapený, že to naozaj urobili: predpokladal, že Hlas ho nejako zastaví. Harry zaklopal, nervózny a netušiaci, čo bude hovoriť. Bude ochotná nechať ich tu na víkend? Harry si nebol istý, či bude.

Nebola to Marge, ktorá odpovedala; bol to jeden z mužov, ktorého Harry spoznal ako cvičiteľa psov a chovateľa. Marge Dursleyová podnikala v rámci šou so psami od svojej čerstvej dvadsiatky. Harry si spomenul na to, čo hovorievala teta Petunia. Zarobila svoje peniaze za drahú šou psov, ich prehliadku a ich predávanie. Väčšinou to bola „hračka“ s plemenami psov, keď sa Harry dozvedel, ako sa nazývajú.

„Áno?“ spýtal sa muž.

„Prišiel som, aby som sa stretol s mojou tetou Marge,“ odpovedal Harry.

„Kto ste?“

„Harry Potter.“ Muž sa na neho zvláštne pozrel predtým, než pozval oboch cudzincov dnu a opustil ich, aby priviedol Marge.

„Potter? Čo tu robíš?“ spýtala sa, keď vstúpila do miestnosti a nasledovalo ju viacero psov.

„Potrebujem byť preč z Rokfortu,“ povedal jej Harry. „Niečo v jednom zo žalárov sa ma pokúša ovládať a tu je to najďalej od školy.“

„Dúfali sme, že tu budeme môcť ostať zvyšok víkendu,“ pokračoval Severus, prekvapený, že Harry bol schopný hovoriť, tak ako to spravil. „Takto budeme schopní zisťiť o čo sa jedná. Zdá sa, že Harry je schopný o tom hovoriť viac, čím ďalej sa dostane z Rokfortu.“

„Myslím si, že mi tiež pomáha elixír,“ prispel Harry. Marge sa na chvíľu zamyslela.

„Môžete použiť dve hosťovské izby,“ odpovedala predtým, než sa otočila na Harryho. „Tak dlho pokiaľ nič nepôjde po mne.“

„Vy ste mukel, nemyslím si, že existujú nejaké obavy ohľadne toho.“ Odpovedal Severus.

„Ďakujem vám,“ povedla Harry a Marge sa na neho chladne pozrela.

„Zatiaľ, čo si tu, očakávam, že sa o tebe dozviem viac. Je to len slušné zhovárať sa s tvojimi hostiteľmi. Izby sú na druhom poschodí na konci chodby. Jedna priamo vpredu  a druhá vpravo. Pripravovala som sa na spánok, keď ste prišli, takže sa neuvidíme až do zajtrajšieho rána. Raňajky sú o šiestej,“ povedala a Harry vo svojom vnútri zanariekal. Vždy musel vstávať skoro počas dní, keď bola na návšteve u Dursleyovcov, pretože bola zvyknutá vstávať skoro. On to vždy nenávidel.

Povedala dobrú noc obom návštevníkom a Harry a Severus išli na poschodie, pokúsiť sa pohovoriť si o tom, čo sa odohralo v žalári. Harry vedel, že bol schopný povedať viac, než by mohol v Rokforte, ale nebol si istý koľko. Keďže ani jeden zo Snapeovcov nebol unavený, tešili sa na dlhú noc... a nespia veľa, predtým než musia vstať na raňajky.

Namáhavo stúpajúc po schodoch, Harry dúfal, že Severus priniesol nejaké povzbudzujúce elixíry. Bude ich potrebovať.  

03.04.2009 12:53:14
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one