Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitolku venujem všetkým, ktorí sa na ňu tešili. Myslím, že vás trochu šokujú niektoré zistenia. Prajem príjemné čítanie.

Harry sa zobudil dve hodiny potom, čo zaspal Severus.

„Vstávaj, ocko,“ zakňučal Harry.

„Raňajky sa podávajú o pol hodiny. Navrhujem ti, aby si sa osprchoval, bliekol tak, aby si bol trochu reprezentatívny. Pretože nikto nevie ako tvoja... teta bude na čokoľvek reagovať, musíme sa obaja ukázať v čo najlepšom svetle, pokiaľ si prajeme zostať tu.“

„Fajn,“ opovedal Harry, doslova sa vykotúľal z postele. „Ou,“ zhodnotil, keď mu otec pomohol na nohy. Severus strčil do jeho ruky posilňujúci elixír a Harry ho rýchlo vypil predtým, ako schmatol svoje oblečenie a zamieril do kúpeľne.

Včera večer prebrali a vyriešili niečo z toho, čo sa sa stalo, potom čo mohol Harry (väčšinou) o tom, hovoriť voľne po extra dávkach elixíru Hlasu. Vedeli, že tam bolo viacero (najmenej päť) subjektov v Zakázanom žalári, a že Harry nebol prvý koho sa pokúšali riadiť. Ďalší zahrňovala veľmi temná osoba (Harryho prvá domnienka bol Voldemort, ale Severus mu povedal, aby sa neunáhlil v záveroch) a (napriek skutočnosti, že si Severus nič o tom nepamätal) Severus. Alebo James Potter, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to bol Severus, čo bol „otec“, ktorý vynašiel ten elixír.

Severus plánoval, že si zoberie po raňajkách Elixír Hlasu v extrémnej dávke. Bolo to nebezpečné, ale uzavrel to s tým, že to bude pravdepodobne najlepší spôsob ako zlomiť čokoľvek, čo napravdepodobnejšie spôsobilo, že zabudol. Harry samozrejme nesúhlasil.

Na Harryho bola sprcha príliš rýchla a pretože to vedel, posadil sa za stôl so svojím otcom a tetou Marge. A počúvnuť ho bolo viac než fakt, že sedenie vedľa Dursleyovej bolo znepríjemnené mlčaním, ktoré naplnilo miestnosť. Neprelomilo sa až dovtedy, kým Marge neskončila so svojimi raňajkami a neodtisla svoj tanier preč.

„Čo je vaším zamestnaním Pán...“

„Snape,“ odpovedal Severus.

„Snape. Samozrejme.“

„Som profesor na Rokforte , vyučujem Obranu.“

„Ste schopní pokračovať v dohliadaní na Pottera?“ spýtala sa a Harry držal jazyk za zubami, napriek tomu, že chcel vykríknuť, že tam sedel.

„Keď to bude nutné.“

„A ty, Potter? Čo plánuješ robiť po skončení Rokfortu?“

„Plánujem sa stať aurorom,“ odpovedal Harry „lovcom temných čarodejníkom,“ vysvetľoval Marge po jej zmätenom výraze.

„Zaujímavé,“ povedala. „Teraz, aj keby som rada teraz viedla rozhovor, mám toho dnes tak veľa, takže sa stretneme spolu pri obede, ktorý bude o jednej.“

„Dovi,“ povedal Harry, keď dáma odchádzala. Keď obaja skončili svoje raňajky kráčali vážne po schodoch k Severusovej izbe, kde to bolo pripravené.

„Pokračuj v rozprávaní,“ povedal Severus, keď sedel na posteli opretý chrbtom o záhlavie.

„Poviem ti, ak budem potrebovať ticho na koncentráciu.

„Dobre,“ povedal Harry. „Si si istý, že by si to mal urobiť? Naozaj chceš užiť veľké množstvo elixíru?“

„Nebude to dosť na to, aby ma to zabilo,“ povedal Severus. „Najhoršie, čo sa môže stať je to, že sa nezobudím počas niekoľkých dní. V tom prípade, by si mal kontaktovať riaditeľa školy.“

„Si si istý?“

„Áno.“ Severus si zobral osem fľaštičiek, v ktorých bol Elixír Hlasu a nalial ho do pohára kvôli jednoduchšej konzumácii. Rýchlo vypil elixír a Harry si sadol na okraj postele, pozeral ustarostene na svojho otca.

„Cítiš sa v poriadku?“ spýtal sa Harry.

„Áno. Nič sa nemôže stať ďalšiu minútu alebo dve.“

„Dobre. Ehm... o čom by sme mali hovoriť?“ bola tam pauza, zatiaľ čo Severus premýšľal.

„Počkaj,“ povedal Severus. „Na niečo si spomínam.“

„Už?“ spýtal sa Severus. Povedal, že sa ešte nemalo stať nič.

„Pst,“ utíšil ho Severus a Harry nechal svoje ústa zatvorené, ale nespustil oči zo svojho otca.

Severus oproti tomu zavral svoje oči. Potreboval sa sústrediť. Bol veľmi prekvapený, že elixír pracoval tak dobre. Možno si ho nemusel zobrať tak veľa, pomyslel si...

„Severus,“ povedal energetický hlas. „Som rád, že si sa konečne rozhodol pripojiť ku nám.“

Je mi ľúto, Pane.“ Odpovedal Severus. „Bolo obzvláš zložité urobiť to.“

„Ale bude to fungovať?“ spýtal sa ďalší Hlas.

„Nevidím dôvod, prečo by nemalo.“

„Naozaj chcem tohto chlapca,“ povedal ešte iný Hlas a Severus žiaril. Bolo to dobré. Znamenalo to, že by mal konečne dostať čo chcel.

„Samozrejme dostaneš čo chceš, a Hlas povedal. „Si ten najlepší na koho sme narazili.“

„Aj keď, existuje niekoľko ďalších.. vecí, ktoré pre nás musíš urobiť.“

„Čokoľvek,“ odpovedal Severus a mohol počuť slabý smiech niekoľkých Hlasov. Nikdy nedokázal spočítať koľko ich tam bolo, pretože len niekoľko z nich sa rozhodlo s ním hovoriť.

„Budeš mať v budúcnosti syna. Chceme ho. Musíš ho dobre vytrénovať, aby sme ho mohli použiť.“ Severus prikývol. „Je tam niekoľko ďalších, samozrejme, ale nemusíš im o tom povedať.“

„Vieš, kedy budem mať to dieťa?“

„To nie je dôležité,“ povedal podráždene ďalší Hlas. „Pýtaš sa práliš veľa.“

„Prepáčte, Páni.“ Ospravedlnil sa Severus.

„Mal by si toto naozaj pamätať?“ spýtal sa jeden.

„Nie,. Keď odíde odtiaľto, nebude si to pamätať.“

„Môžeš odísť.“

Pokúšaúc neukázať podráždenie, Severus opustil veľkú miestnosť, keď začali zhasínať svetlá. Neuvedomujú si, že požadujú syna, ktorého nikdy nedostanú. Pomyslel si Severus pre seba, keď sa chodba stávala čiernou ako uhoľ. Netrápil sa použitím svojho čarodejníckeho prútika, keďže zo skúseností vedel, že nemôže vyčarovať dostatočné svetlo na to, aby prelomil túto tmu.

Severus vyskočil, keď sa prebudil, spôsobil, že Harry vyštartoval a spadol z postele. Pomáhajúc synovi z postele, Severus sa na neho pozrel znepokojene.

„Čo je zle?“ spýtal sa Harry a Severus zatvoril oči, nevedel ako mu toto vysvetlí. „Je to ten elixír? Potrebuješ niečo na boj proti tomu?“

„Nie,“ odpovedal Severus. „Verím, že si potrebujeme pohovoriť.“

„Spomenul si si?“

„Áno. A nebude sa ti to páčiť. Mne sa to nepáči.“

Harry si sadol opäť na postel  so skríženými nohami a pozeral na svojho otca s očakávaní,.

„Za prvé, urobil som s nimi dohodu, keď som mal trinásť. Kontaktovali ma, keď som sa po prvý raz rozhodol preskúmať Zakázaný žalár. Ponúkli mi silu na to, čo by som pre nich mohol urobiť a ja som súhlasil.

„Tie úlohy najprv neboli komplikované. V zásade to bolo trochu zoznámenie sa so Zakázaným žalárom. Možno tam boli ďalši úlohy, ale ja si ich nepamätám. Bolo to ako pracovali. Akonáhle sa raz rozhodneš pre nich pracovať, vždy si spravil ich prácu, aj keď si to nevedel.   

„Keď som sa stal starším, tie úlohy začali byť komplikovanejšie. Každopádne je to to, čo si pamätám. Ten... ten elixír, ten sa Enyami pokúšal použiť na tebe. Ja... vynašiel som ho. Možno aj preto bolo pre mňa tak jednoduché, že som dokázal vyprodukovať protielixír.“

„Čo?!“ spýtal sa Harry a Severus zvihol ruku k tichému Harrymu.

„Pokús sa pochopiť moje dôvody v tom čase, Harry,“ povedal potichu Severus. „Existuje moho vecí, ktoré by som zmenil, pokiaľ by som mohol.“

„Ja... na niečom som sa dohodol. Pochybujem, že by moja dohoda urobila nejaký rozdiel v tejto veci, ako by som to stále urobil, ale... Harry, ten Hlas ťa používa preto, že som súhlasil, že môžu mať môjho syna.“

„Čo?!“ jačal Harry, dokonca hlasnejšie. „Ty-“

„V tom čase som neplánoval mať nejaké deti,“ prerušil ho Severus. „Očakával som, že dohoda prepadne.“

„Ty si ma dal im!“ kričal rozhnevaný Harry. „Ty si obetoval svojho budúceho syna,“ pokračoval, oveľa pokojnejšie, odmietal pozrieť na svojho otca. Istým spôsobom rozumel, čo chcel jeho otec a prečo to urobil, ale stále ho to ranilo. Aj keď teraz to dávalo zmysel. Tá pomoc pri jeho štúdiu na Ústredí, ktorým prechádzal... urobil to kvôli Hlasom, nie preto, že by sa staral o neho.

Časť z Harryho vedala, že bol nerozmný. Ak by o neho Severus nedbal, nepovedal by mu to, napokon, nemohol si pomôcť, musel myslieť na mnoho z toho, čím pre neho bol Severus, pretože boli jedna krv a kvôli Hlasom.

Postavil sa, Harry zamieril k zatvoreným dverám, zastavil sa pri ich otváraní.

„Odchádzame,“ povedal Harry predtým, než išiel hľadať svoju tetu, vychrliť na ňu nejaké falošné výhovorky, prečo museli ihneď odísť.

O hodinu neskôr bol Harry vo svojich izbách v tme, ukrytý pod svojimi prikrývkami v prípade, že by sa ho niekto pokúšal hľadať. Nie že by sa mohli dostať do izby, každopádne nikto nevedel heslo, ale bolo mu lepšie na tesnejšom, temnom mieste.

Harry sa neprestal cítiť zradený. V skutočnosti sa v tomto momente nedokázal vysporiadať s mnohými vecami. Potreboval s niekým hovoriť o tom, ako sa cítil, ale nechcel ísť za žiadnym zo svojich priateľov. Hermionou a Ronom... a tiež Ginny. Oni by to nepochopili.

Po uložení sa do postele myslel na to a na iné veci niekoľko hodín. Harry sa konečne rozhodol, že si pohovorí s Dumbledorom. Vstal a uistil sa, že nevyzerá príliš hrozne, Harry opustil svoju izbu a zmieril do kancelárie riaditeľa.

Aj keď neprešiel viac ako niekoľko stôp od svojich dverí.

„Malfoy!“ zasyčal Harry a blonďavý chlapec na neho chladne pozrel.

„Problémy, Potter? Myslel som si, že si preč niekde so svojím otcom, plačúci ako dieťa,“ zaškeril sa Malfoy a Harry na neho pozeral v pohotovosti so svojím prútikom v ruke.

„Čo chceš, Malfoy?“

„Nič,“ povedal Slizolinčan. „Ale zatiaľ čo sme obaja tu, možno že by som ti niečo povedal. Buď opatrný v tom, koho prenasleduješ, pretože by ťa to veľmi pravdepodobne mohlo stáť život.“

„Ak nemáš žiadne ďalšie argumenty, Malfoy, navrhujem, aby si odišiel,“ povedal rovno Harry, otrávený hrozbou.

„Ach, bol som práve na odchode,“ povedal Malfoy skoro rád a pokračoval v chôdzi dolu chodbou. Harry chcel pokračovať v ceste do Dumbledorovej kancelárie, ktorá bola v opačnom smere, ktorým išiel Malfoy, ale zastavil sa, vytiahol von svoj neviditeľný plášť z tašky, keď si bol istý, že Malfoy zašiel za roh. Hodil ho na seba, Harry sa vydal smerom, ktorým išiel Malfoy a čoskoro ho dobehol. Sledoval ho do žalárov, minul Severusove laboratórium a dostal sa k až k miestu kde tušil dvere, pri ktorých našiel Slizolinčana už predtým. Teraz, keď si bol istý, že bol opatrný, mohol by sa dostať do miestnosti.

Harry sledoval, ako sa Malfoy rozhliadol okolo a použil niekoľko tichých kúziel, bol opatrný, aby si zapamätal pohyby čarodejníckeho prútika v prípade, že by si na ne potreboval spomenúť neskôr. Keď Malfoy otvoril tie dvere, Harry sa priblížil tak blízko, ako len mohol bez toho, aby si ho chlapec všimol a vopchal časť svojho plášťa do dverí, predtým než sa zatvorili. Dúfal, že to bude fungovať.

Harry chvíľu počkal, predtým než pomaly otvoril dvere, dúfal, že neupozornil Malfoya. Nazrel dovnútra a uistil sa, že ho plášť celkom zakrýva, zakrádal sa potešený, že Malfoyov chrbát bol neďaleko neho. Zatvoril dvere potichu a úplne a zase skontroloval, či sa Malfoy nepozeral smerom k dverám, uistil sa, či dokáže dvere otvoriť z tejto strany. Dúfal v Merilina, že bude schopný znova vyjsť von, akonáhle odíde Malfoy, pretože si bol istý, že neexistuje žiadny spôsob, aby sa poobzeral okolo, kým je Malfoy v miestnosti.

Aj keď to čo videl ho prekvapilo. Naozaj to nebola miestnosť. S najväčšou pravdepodobnosťou veľmi temný, hrôzu vzbudzujúci les, podobný Zakázanému lesu, ale pôsobil čudne. Neboli tu žiadne známky, že boli dnu, okrem dverí cez ktoré prišli. Namiesto kamenných múrov tu bola pevná skala, ktorá sa nachádza v podzemnej jaskyni.

Harry zbadal, že sa Malfoy vydal smerom k nemu a uistil sa, že veľmi potichu ustúpil nabok spred dverí. Dve minúty po tom, čo Malfoy odišiel, Harry sa znovu nadýchol a presunul sa k niekoľkým kotlíkom, ktoré sa nachádzali v strede „miestnosti“. Čítal označené knihy, pri každom kotlíku (Malfoy si nemyslel, že by sa niekomu podarilo dostať dovnútra, pretože práve odišiel a všetko nechal poukladané okolo) a potom odkryl každý kotlík.

Dva z elixírov sa zdali hotové, zatiaľ čo ďalšie dva z nich sa stále vírili. Odhodiac neviditeľný plášť, Harry vytiahol štyri fľaštičky zo svojho batoha, označil ich názvami a naplnil ich. Ďalej spravil kópie stránok, na ktorých bol elixír a skopíroval názvy tých kníh. Harry o nich nikdy nepočul, ale bolo veľmi možné, že Severus áno.

Nechcel premýšľať o svojom otcovi, Harry sa posunul, samozrejme opatrne, všetko pozbieral do batoha, zakryl kotlíky a uistil sa, že je všetko na mieste tak, ako to zanechal Malfoy. Potom sa rýchlo poobzeral po miestnosti, aby sa ubezpečil, že nezabudol nič, predtým než zamieril k dverám.

Zastavil sa predtým, než otvoril dvere, pokúšal sa odhaliť nejaké kúzlo, ktoré by mohlo byť umiestnené na tejto strane. Keď nič necítil, dal si na seba neviditeľný plášť a pomaly otvoril dvere. Keď si bol istý, že tam nikto nie je, rýchlo odišiel a keď sa dostal k Severusovmu laboratóriu, dal si dole plásť a strčil ho do batoha.

Harry povedal heslo chrliču akonáhle sa tam dostal a zaklopal na dvere riaditeľa. Vstúpil, keď začul z vnútra „vstúpte!“.

„Harry!“ povedal Dumbledore a Harry zastal, keď videl Severusa sedieť oproti riaditeľovi. Severus sa odmietal pozrieť hore a Harry sa nedokázal odvrátiť.

„Hneď pôjdem,“ povedal Severus, postavil sa.

„Počkaj len vonku, Severus. Verím, že si máme povedať viac.“

„Samozrejme,“ povzdychol si Severus pred odchodom.

„Musíš pochopiť, Harry, že tvoj otec sa cíti hrozne kvôli rozhodnutiam, ktoré spravil,“ povedal Dumbledore potom, čo Severus odišiel a zavrel dvere. Harry tam iba stál a pozeral na starého muža, pozrel naspäť na dvere.

„Severus a ja sme sa posledných pár hodín rozprávali a myslíme si, že sme prišli na niečo z toho, čo sa deje. Na chvíľu sú Hlasy viac ako pravdepodobné, ale musíme pochopiť, prečo sú tu. Ty a Severus nie ste prví, ktorí boli použití.

„Žiaľ, teraz, keď vieme, čo je dolu v žalári a že to má väčšiu moc nad nami ako my nad nimi... možno by sme mali zavrieť celú oblasť Rokfortu, aby bolo zabezpečené, že sa každopádne nemôžu rozšíriť. Buď si istý, že zistíme viac ako toto.“

Harry naďalej mlčal. Teraz, keď tu bols Dumbledorom, naozaj o tom nechcel s ním hovoriť. Takže namiesto rozprávania o tom, ako sa cítil potom, čo spravil jeho otec, rozhodol sa zmeniť tému.

„Sledoval som Malfoy,“ povedal. „Dostal som sa do miestnosti.“ Vytiahol von poznámky a elixíry, Harry ich položil dole na stôl. „Myslel som si, že by ste ich chceli vidieť. To je to, čo som našiel.“

Predtým, než Dumbledore stihol čokoľvek povedať, Harry rýchlo odišiel, nemal odvahu pozrieť sa na Severusa, keď okolo neho prešiel. Porozpráva sa s ním neskôr. Teraz potreboval čas, aby o tom popremýšľal sám.   

09.04.2009 22:53:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one