Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

15. kapitola - Prerušenie života

Harry a Severus kráčali bok po boku do riaditeľovej veže. Boli dve popoludní, ale obaja spali až pokým ich asi pred hodinou zobudil Dumbledore s otravnou správou pozývajúcou na stretnutie. Naozaj vôbec nevedeli, čo chcel riaditeľ prebrať, ale boli si istí, že to malo niečo spoločné s ich hnevom na seba.

Nie, že by to bolo viac potrebné, takže akýkoľvek pokus riaditeľa, ktorý plánoval bol zbytočný.

Dumbledore čakal za svojím stolom, tri šálky čaju čakali na vypitie. Posadili sa, Dumbledore ich obdaroval šťastným úsmevom.

„Predpokladám, že všetko medzi vami dvomi je vyriešené?“ spýtal sa so zábleskom v očiach.

„Áno,“ odpovedal narovinu Severus, keď Harry prikývol. „Ak nie pre to... vysvetlite nám, o čom je toto stretnutie?“

„Netreba byť netrpezlivý, Severus. Všetko bude povedané v pravý čas.“ Keď sa Severusov pohľad upokojil, Dumbledore pokračoval. „Hovoril som s profesorkou Camstar...“

„Kým?“ spýtal sa Harry, potom si spomenul: profesorka starovekých rún. „Nevadí.“

„Ako som hovoril,“ pokračoval Dumbledore. „Hovoril som s profesorkou Camstarovou, a ona má návrh. Nie som si istý pokiaľ ide o to, či s tým budete súhlasiť.“

„Aký návrh?“

„Možno, že by vyňatie v podobe tohto plánu, by bolo dostatočné, aby prerušilo akékoľvek spojenie s Hlasmi.“

Obaja, Harry a Severus potichu premýšľali, čo to znamenalo.

„Vyňatie nás z tohto plánu, naznačujete...“

„Krátka, dočasná smrť.“ Albus to nechal dopadnúť, predtým než pokračoval. „Vaše telo by bolo úplne mŕtve niekoľko sekúnd a vy by ste prišli k sebe predtým, než by sa vaša duša mohla sama oddeliť od vašeho tela.“

„Ako toto oddelí to spojenie medzi nami a Hlasmi?“ spýtal sa zmätený Harry.

„Nemuselo by. Je to iba dohad. Ako smrť pracuje v oboch, čarodejníckom a muklovskom svete je to, že vaše telo prestane pracovať, ste mŕtvi, a nedá sa zistiť, či je alebo nie je duša pripojená k tomuto telu. To je dôvod, prečo tí, ktorí boli pobozkaní dementormi sú stále považovaní za živých.“

„Ach,“ odpovedal Harry, pokúšal sa pochopiť, či to bolo relevantné.

 „Sú tiež stanovené nejaké magické ukazovatele, keď telo zomiera, duša sa neoddeľuje. Dúfame, že keď Rokfort pocíti vaše mŕtve telá, že to bude stačiť, aby Hlasy o vás stratili záujem.“

„A ako to bude mať úspech?“ žiadal Severus, prerušil Harryho predtým, než mohol prehovoriť.

„Zdá sa mi to ako veľmi problematické.“

„To bude, ale profesorka Camstarová ma ubezpečila, že to už predtým bolo urobené. Čoskoro by tu mala byť. Aké je vaše rozhodnutie? Alebo by ste chceli ešte o niečom hovoriť?“

„Ja to urobím, ale Harry nie...“ začal Severus, ale Harry, zrazu rozhnevaný týmto vyhlásením mu nedovolil dokončiť.

„Prečo nie? Takže sa ma práve chystáš opustiť-„ Severus chytil jeho ruku, a Harry sa pri pohľade na otcovu tvár zastavil.

„Nevyskúšaš to dovtedy, až pokým si nebudeme istí, že to môže byť uskutočnené.“

„Nie,“ povedal červený Harry. „Bude to fungovať. Napokon, nebudeme úplne mŕtvi,“ argumentoval.

„Nevieme to,“ vyštekol Severus, a Harry sa posadil späť do jeho kresla s prekríženými rukami.

„A ak to nebude fungovať?“ zdôvodnil Harry. „Čo potom? Ty zomrieš a ja zostanem bez otca –znova. Potrebujeme to urobiť obaja.“

„To je pravda,“ povedala Camstarová vchádzajúca do kancelárie. „Najspoľahlivejšia forma toho obradu potrebuje dvoch ľudí. Predpokladá sa, že je tam viac dôvodov, aby sa udržali na zemi, ale skutočný dôvod nie je známy. Buďte si istí, že nikto predtým dvakrát neumrel. Pre jednotlivcov to funguje na 78%.

Harry vedel, že Severus bude musieť teraz súhlasiť, spustil prekrížené ruky dolu, ale obdaroval otca úškrnom.

„A viete, čo máte robiť?“ zavrčal Severus zhnusený, že tak ľahko prehral boj.

„Samozrejme,“ odpovedala, a Severusa sa na ňu pozeral podozrievavo. „Ešte som presne nerobila zaklínadlo, ako je toto, ale niekoľko podobných počas toho, keď som pracovala u Svätého Munga.“

„Prečo ste odišli od Svätého Munga?“ spýtal sa Harry, taktiež podozrievavo, ale z iného dôvodu. „Neboli ste... vyhodená, ale čokoľvek iné, však?“

„Nie, nie. Vždy som mala rada učenie, a keď mi tu ponúkli prácu, tak som ju prijala. Je to omnoho príjemnejšie,“ odpovedala a Harry na pochopenie prikývol. Severus ju obdaroval neveriackym pohľadom, akoby pochyboval, že sa v skutočnosti tešila z učenia detí namiesto pracovania v čarodejníckej nemocnici.

„Aké presne následky spôsobí tento obrad?“ spýtal sa Severus.

O dve hodiny neskôr Dumbledore, Camstarová, Severus sa Harry boli všetci ztvorení v miesnosti na šiestom poschodí, pripravovali sa. Obaja, Severus a Harry pracovali na elixíre, ktorý bol používaný k tomu, aby ich „zabil“, ktorý bol hotový za niekoľko minút. Camstarová opatrne nakreslila do kruhu kriedou kúzlo z rún na podlahu.  Povedal, že krieda bola začarovaná, rovnako, ale normálna krieda bude fungovať. Začarovaná krieda ponúkla extra ochranu pred  voľnými duchmi počas času, keby budú ich telá neobývané.

To bolo to, čo Harryho znepokojilo, ešte viac než obrad spätného vyšľahnutia plameňa, ktorý ich potlačí k smrti. Posledná vec, ktorú chcel bola, aby  sa nejaký duch rozhodol prevziať jeho telo. Všetci dospelí ho upokojovali, že takýto výskyt bol vzácny a ak by sa to stalo, obaja Albus a Camstarová boli pripravení zbaviť sa takéhoto ducha.

„Ale existuje tam ochrana prostredníctvom zaklínadiel vložených do kriedy, ktoré každopádne zabránia, aby sa niečo stalo. Netreba sa ničoho obávať,“ povedala, dokončila svoju prácu na runách a postavila sa. Dumbledore stál nad knihami, snažil sa zapamätať, čo hovorili.

Keď Camstarova začala ukladať sviečky na vonkajšie strany kruhu z rún, Harry na ňu zvlášne pozrel.

„Na čo to je?“ spýtal sa.

„Väčšinou fyzická prekážka,“ povedala, ukázala na jeden z pilierov. Bolo tam viac ozdobných rún, pokrývali väčšinu sviečky. „A poskytuje to väčšiu ochranu.“

„Ach,“ odpovedal Harry.

„Práve to pomáha zaistiť, že je obrad robený správne.  Nerobili ste veľa obradov?“

„Nie,“ odpovedal Harry. „V skutočnosti žiadny.“

„Verím, že tvoja trieda je jedna z mála, ktorá sa učí čokoľvek o obradov,“ povedal Dumbledore, položil otvorenú knihu na provizórny oltár.

„Mágia počas obradov je v skutočnosti sama o sebe celkom jednoduchá,“ začala prednášať Camstarová, ale Severus jej nedovolil pokračovať.

„Chcel by som to urobiť skôr ako neskôr,“ povedal narovinu. „Môžete vyučovať o tých „zázrakoch z obradov“ neskôr.“

„Samozrejme,“ odpovedala Camstarová, hrala trochu urazenú. „Obaja sa musíte presunúť dnu, tak môžem dokončiť ten kruh. Nemal by byť prerušený, pokiaľ nejde o naliehavý prípad. Je ten elixír hotový?“

„Áno. Práve sa chladí.“ Odpovedal Harry.

„Dobre,“ prikývla. „Akonáhle bude v poriadku, budete každý potrebovať plnú veľkú fľaštičku a zobrať ju so sebou do kruhu. O niekoľko minút neskôr bol elixír dosť dobrý na to, aby sa mohol preliať a čoskoro boli obaja Snapeovci vo vnútri, Camstarová uzavrela kruh. Harry to sledoval so záujmom, jeho myseľ sa teraz zaoberala tým, ako by mohli byť obrady zapletené do jeho konečného projektu. Možno ste potrebovali viac ako elixír, aby ten elixír v skutočnosti fungoval...

„Pripravení?“ spýtal sa Severus, vytrhol Harryho z jeho zamyslenia. Obaja Camstar a Dumbledore odpovedali kladne a Harry prikývol.

„Tak veľmi ako som bol, predpokladám.“ Odpovedal.

„Dobre,“ odpovedala Camstarová. „Teraz, riaditeľ a ja začneme to zaklínadlo. Keď vám naznačím, mali by ste tak spraviť, zobrať si elixír. Nevezmite ho skôr, ako vám nepoviem, lebo by to nemuselo fungovať.“

Zdržiac opatrne fľaštičku s jeho elixírom, Harry sedel s prekríženými nohami blízko svojho otca, počúval ako tí dvaja pred kruhom začali hovoriť. Harry hádal, že to bola latinčina.

Zdalo sa, že čas pre Harryho zamrzol a zdalo sa večnosť, kým Camstarová naznačila, že by si mali zobrať elixír. Pomaly zdvihol fľaštičku jedu k svojim perám, Harry prehltol obsah veľkej fľaštičky, sotva si všímal, že Severus spravil to isté.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Harry sa zobudil v posteli s bolesťou žalúdka, jeho prikrývka bola špinavá. Dezorientovaný, Harry sa posadil, odstránil väčšinu z jeho prikrývok neďaleko postele a rozhliadol sa okolo. Mal pociť, že izba, napriek skutočnosti, že ju nikdy predtým nevidel mu bola dôverne známa. Bolo to potom, čo si spomenul, kde mal byť.

„Ocko?“ spýtal sa potichu. „Ocko? Otecko!“

„Miláčik,“ Harry počul ženský hlas jemný ako hodváb. „Tvoj otec spí. Mal v noci veľa práce, čosi s výskumom.  Teraz, idem do práce a budem preč dva dni. Radšej nechcem počuť, že ste vy dvaja jedli niečo po oboch jedlách!“

Harry, zmätený a rozrušený, vyskočil z postele, skoro spadol, ako sa zachytil o prikrývky, utekal von z izby, aby sa presvedčil, že to bol ten, o kom si myslel, že to bol.“

„Mami?“ zvolal, prešiel chodbou ku schodom.

„Áno?“ spýtala sa a Harry sa zastavil, prekvapený, keď sa otočila a uvidel jej tvár. Bola to ona. Lily. Jeho matka. Staršia ako bola na nejakých jej fotkách, ktoré mal, ale bola to definitívne ona. Čo sa deje? Uvažoval a zastavil sa predtým, než by ju mohol dobehnúť a objať ju. Nebol si istý, či to bolo skutočné. Predpokladali, že sa zobudia v tej prázdnej izbe. Som mŕtvy? Uvažoval.

„Ahoj,“ odpovedal, ako sa Lily práve chcela spýtať, čo bolo zle. „Buď opatrná.“

„Samozrejme, Braidon,“ odpovedala a čudne na neho pozrela. „Cítiš sa v poriadku?“

„Áno, práve som sa zobudil, vieš?“ odpovedal a ona prikývla redtým, než sa stratila z jeho očí. Akonáhle si bol istý, že je preč z domu, jeho cieľom bolo nájsť Severusa.

„Ocko? Kde si?“ spýtal sa, prehľadával izby. Predtým, ako skončil, aj keď sa musel zobudiť, pretože si uvedomil, kde bol. Bol v Snape Manor! Okamžite sa otočil a utekal do izby jeho otca, ktorú obýval počas tohto leta, vbehol dnu bez zaklopania. Ukázalo sa, že to nie je taký dobrý nápad. Jeho otec bol neďaleko šatníka, úplne nahý a pravdepodobne hľadal oblečenie. Harry sa okamžite otočil, zatvoril dvere a posadil sa na chodbe.

O minútu neskôr Severus otvoril dvere a vtiahol Harryho dnu, silno zatvoril dvere.

„Hej!“ sťažoval sa Harry.

„Harry... alebo hádam, Braidon...“

„Volala ma Braidon. Čo sa deje? Sme mŕtvi? Prečo ma volala Braidon. Som niekto iný?“

„Nie, vyzeráš presne rovnako. Pokiaľ ide o to, či sme mŕtvi, nie som si istý. Keby sme boli, navždy, potom som si istý, že sa nám to nebude páčiť. Nie je to pocit...“

„Však? Každopádne, čo sa týka smrti? Tak, čo sa stalo?“

„Možno zaklínadlo zlyhalo?“ spýtal sa Severus. Ale kým na to prídeme, musíme hrať spolu. Môže to byť viac ako len zlyhanie zaklínadla.“

„Myslíš si, že to bola pasca?“

„Možno. Práve... hráme spolu.“

„Vieš, moja izba nie je moja. Zobudil som sa v izbe niekoľko dverí nadol.“

„Z toho, čo som zistil v posledných... desiatich minútach,“ povedal, skontroloval čas, „zdá sa mi to byť alternatívna realita. Jedna, kde... kde som sa oženil s tvojou matkou.“

To Harryho úplne umlčalo. Táto domnienka bola na okraji jeho mysle, lebo videl svoju matku a následne uvidel Severusa, ale...

„Takže, pokúsime sa zistiť, čo sa stalo, ak nám to povie?“

„Pravdepodobne,“ odpovedal narovinu Severus. „Ale nespoliehaj sa na to.“

Harry chcel práve odpovedať, keď sa rozvučal domový zvonček. Harry sa automaticky postavil, aby to vybavil, ale Severus ho zastavil.

„Nie si úplne oblečený, Harry... Braidon. Vybavím to.“

„Myslím si, že niekoho očakávam,“ odpovedal Harry,  zachytil prekvapený pohľad svojho otca. „Idem sa obliecť.“ Nasledoval Severusa von, zamieril k svojej izbe.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

„Je tu Braidon?“ spýtalo sa dievča, keď Severus otvoril dvere.

„Práve sa zobudil. Oblieka sa.“ Odpovedal narovinu Severus. „Poď dnu.“

Dievča vstúpilo dovnútra a obrátilo sa na Severusa.

„Vy musíte byť Braidonov otec,“ povedala, natiahla ruku, aby sa s ním pozdravila. „Ja som Krissa.“ Severus si s ňou potriasol rukou a pozoroval dievča. Bola malá, merala niečo viac ako meter a pol so špinavo blonďavými vlasmi. Jej očný makeup bol tmavých otieňov, takmer čierny, ale ináč sa javila uvoľnene. „Neboli ste tu nikdy predtým, keď som sem prišla. Braidon povedal, že veľa pracujete.“

„Väčšinu času mám veľa práce,“ odpovedal Severus. „Ako si sa ty a Braidon stretli?“

„Na jednej zo susedských futbalových hier. V skutočnosti sme boli v opačných tímoch,“ povedala s malým smiechom. „Išiel po lopte v rovnakom čase ako ja a takmer sme jeden druhého prizabili. Zabudla som, že ste boli mimo mesta ten týždeň. Bolo to vtedy, keď sme boli väčšinu dňa obaja v nemocnici. Vyšiel z toho lepšie než ja. Mala som na ruke stehy.“

„To všetko preto, že ste obaja prenasledovali loptu súčasne?“

„Áno. Bolo to trochu osudné.“

„Čau,“ povedal Harry zo stredu schodiska.

„Krissa mi hovorila, ako ste sa vy dvaja stretli,“ povedal Severus, naznačoval Harrymu, aké bolo meno dievčaťa v prípade, ak by to nevedel.  Šance boli, že nevedel.

„Áno,“ povedal Harry, mykol plecami. „Bola to bolestivá hra.“ Severus predpokladal, že to bola súčasť konverzácie.

„Dovi. Tešilo ma, pán Snape,“ povedala Krissa, vydala sa smerom k Harrymu a Severus bol v pokušení zastaviť ich, ale oproti tomu zastavil sám seba, rozhodnutý vyslať na Harryho len výstražný pohľad, na ktorý odpovedal iba normálnym pokrčením ramien. Očividne nevedel, čo si má o tom dievčati myslieť.

Sledoval ako tí dvaja išli po schodoch, zvedavý čo všetko na svete zameškal a premýšľal, ako často videl svoju „manželku“.

Podľa tých niekoľkých minút, čo sa rozprávali predtým, než odišla, prišiel domov len včera večer a ona odišla kvôli svojej práci toto ráno.

Nemohol si pomôcť, ale divil sa, ako sa hociktorý z nich mohol cítiť šťastný v tomto živote. Nebol si istý, ale cítil, že nehoda o ktorej hovorila Krissa sa stala niekoľko mesiacov predtým a ak sa práve stretol s týmto dievčaťom teraz... zdala sa torchu veľmi „dievčenská“, ako takto volal dievčatá Harry, pre synove chúťky. V skutočnosti v poslednom čase sledoval (áno, pýtal sa), či si Harry nehľadá priateľku. V tejto realite to musí byť iné.

Kvôli nedostatku ničoho lepšieho a pre nedostatok vedomosti o tom, čo údajne robil, Severus išiel do knižnice pokúsiť sa zistiť, čo sa stalo.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

„Tak, Braidon, čo chceš robiť?“ povedal Krissa sediaca na Harryho posteli.

„Ja neviem.“

„Myslíš, že nám tvoj otec dovolí pozerať film? Vie, že si povedal, že je prísny v pravidlách ohľadne televízie, ale doniesla som dobrý film... Videla som ho s Clarou a obom sa nám to páčilo.“

„Dúfam, že nie romantický.“ Odpovedal Harry.

„Nie, samozrejme, že nie. Je to v skutočnosti horor. Čarodejnice bojujúce proti démonom. Je to tiež priamo v tvojej spoločnosti. Dozvedela som sa, prevažne o čarodejníckych veciach.“

„Idem sa spýtať,“ povedal Harry. „Hneď sa vrátim.“

„Dobre,“ odpovedala, vŕtala sa v taške, ktorú priniesla. Harry opustil svoju izbu a išiel na prvé poschodie, kde si myslel, že sa nachádza Severus: v knižnici. Bolo to obvykle tam, kde išiel, keď ho niečo zmiatlo. Samozrejme, že tam bol.

„Môžeme Krissa a ja pozerať televízor?“ spýtal sa Harry a Severus na neho zvláštne pozrel.

„Prečo?“

 „Pretože neviem, čo iného by sme mohli robiť. Myslíš si, že je moja priateľka?“

„Predpokladám to. Môžem ti dôverovať, že vás nechám osamote?“

 „Samozrejme!“ odpovedal urazený Harry. „Ten film?“

„Predpokladám,“ odpovedal Severus, vracal sa ku knihe, ktorú odložil. Harry bol takmer pri dverách knižnice, keď si na niečo spomenul.

„Kde presne je televízor?“ spýtal sa a Severus pokrútil hlavou.

„Chcem tým naznačiť, aby si ju našiel predtým, než pôjdeš po svoju priateľku,“ jeho otec sa hravo uškrnul a Harry začal svoje hľadanie.

22.05.2009 13:15:52
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one