Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

16. kapitola - Je to sen... Však?

Keďže táto stránka dnes prekročila magické číslo 50 tisíc návštev a pomaly sa blíži rok od jej založenia venujem túto kapitolku všetkým jej návštevníkom.

Kapitola neprešla betareadom!!!

Severus stále prezeral knihy v knižnici, nemal veľa šťastia. Jeho knižnica v tomto svete bola zdanlivo neúplná. Samozrejme nemal veľa alternatívnych svetov v jeho osobných knižniciach v ďalšom svete. Obvykle používal Rokfortskú knižnicu.

Ale prečo nie som na Rokforte? Uvažoval a práve keď chcel nájsť noviny, aby skontroloval dátum, zazvonil telefón, znepokojil ho. Nepočul zvonenie telefónu odvtedy, čo mal sedemnásť rokov, takže to bolo trochu nečakané.

Zazvonil niekoľkokrát predtým, než sa Severus rozhodol, že by ho mal zodvihnúť, ale dovtedy, kým sa dostal z knižnice, prestal zvoniť.

„Ocko? To je pre teba,“ počul hovoriť Harryho, jeho syn ho zavolal a dal mu telefón k uchu.

„Áno?“ spýtal sa.

„Zohnali sme to, Severus. Máme tú prísadu. Hoci to potrebuje niekoľko dní uležať. Budete v laboratóriu druhého septembra?“ spýtal sa muž na druhom konci linky.

„Mohlo by to fungovať.“ Odpovedal Severus.

„Dobre. Potom dovi,“ povedal muž a hneď položil.

„Nemôžem pracovať na Rokforte,“ povedal si pre seba, potom išiel nájsť dennú tlač, aby tak mohol zistiť presný dátum. Bolo to znervózňujúce nevedieť to, pretože vždy vedel, aký je deň. Teraz si dokonca nebol istý dňom. Boli tam dôverne známe muklovské noviny, The Clorsa Advocate na kuchynskom stole, na ktorých mohol prečítať dátum, 29. august. Takže mal štyri dni, aby sa dozvedel, aká je jeho práca. Nemalo by to byť príliš ťažké, keďže musel mať túto informáciu niekde okolo. Harry prišiel o niekoľko minút neskôr, zatiaľ čo sa Severus pozrel na správy.

„Čokoľvek dobré?“ spýtal sa Harry.

„Nič zvláštne. Kde je tvoja priateľka?“

„Musela ísť, čo je pe mňa skvelé,“ povedal Harry. „Je trochu otravná. Chcem tým povedať, je trochu dievčenská... ako bola Cho.“

„Možno sa tvoja voľba dievčať v tomto svete odlišuje,“ podotkol Severus.

„Očividne. Mám hlad. Čo je na jedenie?“

„Nepozrel som sa. Dúfam, že mama bude späť skôr, ako sa vrátim do Rokfortu. Pretože tam nie si, predpokladám, že tam nepracuješ...“

„Predpokladám. Si si istý, že je to Rokfort kam pôjdeš?“

„Áno,“ odpovedal Harry. „Kde inde by som mal ísť. Každopádne som si to overil, po Krissinom odchode, pretože bola úplne uplakaná, že sa vracia späť do školy. Všetky moje rokfortské veci, vrátane súčasného listu sú v mojom kufri. Vieš kedy sa presne vráti mama?“

„Nie,“ odpovedal narovinu Severus. „Povedala niečo o tom, že bude naspäť predtým, než odídeš, čím som si nie istý, keďže sme sa zároveň rozprávali.“

„Ach. Dúfal som, že... ty vieš... poznáš ju trochu lepšie,“ odpovedal Harry trochu sklamane.

„Ak to je nejaká útecha, nemusela by byť tou osobou, ktorou si myslíš, že je, čo sa týka tvojho vkusu na dievčatá,“ povedal Severus.

„To nie je,“ odpovedal, vytiahol z chladničky syr a šunku, potom začal pátrať po chlebe, ktorý našiel v bedničke na pulte.

„Dúfajme, že tu nebudeme veľmi dlho,“ okomentoval Severus, keď išiel k Harrymu, začal si tak robiť svoj vlastný sendvič.

„Jaj?“ spýtal sa Harry.

„Spomínaš si na čokoľvek, čo sa stalo predtým, než sme sa tu zobudili?“ spýtal sa Severus.

„Áno. Vypili sme ten jed v elixíre... nemyslíš si, že sme mŕtvi, však?“

„Už si sa na to pýtal,“ odpovedal narovinu Severus. „Nie. Deja sa tu niečo iné, ale nedokážem si predstaviť čo. Možno bolo niečo v zaklínadle chybné.“

„Alebo sme možno práve mŕtvi,“ pokrčil plecami Harry. „Nemyslím si, že takto vyzerá smrť.“ Severus chytil krátko Harryho ruku.

„Nemyslím to takto,“ vyštekol a Harry vyvalil svoje oči. „Čo sa s tebou deje? Správaš sa úplne ináč, ako obvykle.“

„Možno že sa správam, ako by som mal... tak ako sa správam tu.“

„Dobre, nie. Potrebujem, aby si pokračoval v informovaní o tom, čo sa naozaj stalo. Existuje možnosť, že sa tento svet bude pokúšať vymazať naše predchádzajúce spomienky.“

„Čo by bolo zlé,“ povedal vážne Harry, a Severus na neho pozeral.

„Keď sa vrátiš do Rokforu, ak tu stále budeme, potrebujem, že si pohovoríš s riaditeľom školy a spravíte nejaký výskum -,“

„Prečo si s ním nepohovoríš sám?“ spýtal sa Harry.

„Pretože si nie som istý, aký je náš vzťah tu. V skutočnosti, netusím, či tu stále naokolo nie je Temný Pán, alebo či ja...“ sledoval, odhrnul vlasy svojho syna nabok. „nemáš jazvu.“

„Čo?“ spýtal sa Harry, potom utekal nájsť zrkadlo. Zatiaľ, čo bol preč, Severus vyhrnul svoj rukáv. Temné Znamenie tam bolo. Povzdychol si, potom spustil svoj rukáv. Znamenalo to, že Temný Pán bol stále niekde okolo, ale nemal žiadnu predstavu, či ho nasledoval v tomto svete. Lily v ich svete by to odmietla, bez ohľadu na dôsledky, tým si bol istý, ale...“

„Ak bol volaný, mal by ísť? A ak bol, špehoval Temného Pána? Alebo bol nasledovníkom? Zrazu spravil svoje rozhodnutie. Nešiel by. Nejako mal pocit, že by nemal, že by to nemalo význam na jeho rozhodnutie. Toto nebol ich svet. Musel to byť určitý druh sna alebo niečo iné.

Napriek tomu, že si povedal sám pre seba, že to bol len sen, nebol si tak istý. Ich duše, kvôli jedu a kúzlu boli vytrhuté z tiel. Nikto si nebol istý, kam išli duše ľudí, keď zomreli, clona bola iba dohad. Alebo možno nejaký druh duchovného prerodu? Bolo takto nejako možné, že duše a duše ich samotných v tomto svete sa prepojili. Pravdepodobne.  

Severus mal pocit, ako by sa chytil nejakej malej teórie, ktorá sa preháňala jeho hlavou. Bez ohľadu na to, na čo myslel, všetci sa zdali skôr oveľa zaujímavejší.

Harry sa vrátil späť do izby a vrátil sa späť k robeniu svojho sendviča, keď sa Severus posadil k malému stolíku (inému ako mali predtýn) a začal jesť. Zanechajúc jedlo, Harry sa posadil oproti svojmu otcovi a rýchlo jedol sendvič.

Ráno, o dva dni neskôr, Severus nemal žiadny úspech v hľadaní čohokoľvek o ich situácii a sedel s Harrym v knižnici, prechádzali zoznam vecí, v ktorých potrebovali spraviť výskum a hovoriť o nich s Dumbledorom. Harry sotva počúval, ako Severus vysvetľoval veci, bol viac znepokojený ohľadne toho, kedy jeho matka príde domov, než zajtra odíde do Rokfortu. Severus dokončil vysvetľovanie poznámok jeho synovi a zastrčil si ich do svojho vrecka.

„Poďme niečo robiť,“ povedal zrazu Harry.

„Ako čo?“

„Ja neviem. Prechádzka alebo niečo. Niečo, pokým čakáme na mamičku....“

„Nevieš, či príde domov dnes, Harry,“ povedal Severus a Harry pokrútil svojou hlavou. Hoci bol Severus ostražitý. Niečo mu hovorilo, že Lily sa nechystala vrátiť v dohľadnej dobe.

„Povedala dva dni,“ odpovedal, postavil sa. „Nemôžem tu len tak sedieť. Možno lietanie namiesto prechádzky.

„Máš metlu?“ spýtal sa Severus a Harry sa na neho pozrel, ako by bol bláznivý.

Musím,“ povedal Harry nasilu.

„Dobre, som si istý, že ja nemám metlu. Poď sa prejsť. Zbavíš sa nadbytočnej energie rýchlejšie chodením.“

Harry si povzdychol, keď sa jeho otec postavil a nasledoval ho do záhrad.

O jedenástej v noci Lily stále nebola doma a Harry začínal byť nervózny. Napriek tomu, že mu Severus povedal, aby išiel spať, keďže zajtra musel vstávať na vlak, Harry sedel v izbe pri knihe, aby mohol počuť akýkoľvek príchod do domu. Nechcel ju minúť.

O štvrtej ráno sa Harry zobudil na buchnutie dverí a rýchlo sa postavil, stále bol rozospatý, pretože sa práve zobudil. Akonáhle sa trochu spamätal, vyšiel do haly, kde si zavesila muklovský kabát.

„Mami?“ spýtal sa Harry, škúlil kvôli jasnému svetlu.

„Braidon! Čo robíš hore?“

„Nechcel som ťa zameškať,“ odpovedal pokrčením ramien. „Mimochodom, zajtra odchádzam do Rokfortu.“

„Samozrejme,“ povedala, podišla bližšie a pobozkala ho na čelo. „Ale teraz choď do postele. Nechceš teraz zaspať na ceste tam, že?“

„Nevadí,“ odpovedal Harry. „Prečo si prišla tak neskoro? Myslel som si, že prídeš domov pred obedom.“

„Ach, vieš, že som si nikdy nebola celkom istá ako dlho budem v práci, miláčik. Teraz choď do postele,“ povedala vážne a Harry sa obrátil na odchod do svojej izby (stále sa necítil  vo svojej koži. Nebolo to ani len správne!)

-------------------------------------------------------------------------------------------------

„Severus,“ povedala Lily, akonáhle zatvorila dvere na spálni. Sedel na posteli, čítal ďalšie z receptov na elixíry. „Prečo nebol Braidon v posteli?“

„Chcel na teba počkať.“

„Bola by som sa s ním videla ráno,“ odsekla podráždene Lily.

„Mala by si? Mám pocit, že takto nie,“ povedal Severus. Mal pocit, že by to mohol zobrať späť, ale nejako to považoval za správne, takto sa s ňou dohadovať. Stávalo sa to takto často, čím dlhšie tu bol. Dokonca si spomenul na niekoľko malých spomienok, ktoré sa museli stať v tomto svete. „Kedy znovu odídeš?“

„Zajtra ráno,“ povedala Lily hrubo. „A áno, bol by ma videl. Zobudila by som ho, aby som mu povedala dovidenia. V skutočnosti to robím stále.“

„Vieš vôbec, že má priateľku?“ spýtal sa Severus takmer kruto.

„Nie,“ povedala pomaly Lily. „Som prekvapená, že to vieš ty. Nie si tiež často nablízku.“

„Som tu viac než ty,“ zavrčal Severus, zvedavý ako to vedel. „Kedy si mala naposledy skutočný rozhovor s Braidonom? O hocičom?“

Lily neodpovedala a Severus sa vrátil k svojmu čítaniu, uvedomil si, že jeho inštinkty ohľadom jeho „manželky“ boli správne. Neboli šťastní v tomto manželstve. Museli sa zobrať výhradne preto, že bola tehotná. Alebo tam boli iné dôvody.

Ďalšie ráno, Lily odišla, sotva povedala dovidenia polospiacemu synovi. O hodinu neskôr, o šiestej ráno, Harry zišiel po schodoch dolu, oblečený, ale predsa z väčšej časti spiaci. Severus sedel za stolom, jedol vajíčka a slaninu. Na sporáku toho bolo viac, ale Harry nebol hladný.

„Ona ma nemá rada, však?“ spýtal sa smutne Harry a Severus neodpovedal. „Dokonca mi ani nepopriala veľa šťastia na nasledujúci školský rok.“

„Zdá sa mi byť nešťastná,“ povedal Severus, pokúšal sa neúspešne trochu povzbudiť jeho syna.

„Veľa pracuje.“

„Ako čo si myslel?“ spýtal sa Harry a Severus nemal odpoveď.

„Dobre, o niekoľko hodín budeš na ceste do Rokfortu a stretneš sa so svojimi priateľmi. Dúfam, že nebudú iní.“

„Ja som v Slizoline.“

„Čo?“

Harry okamžite neodpovedal.

„Som v Slizoline. Moje habity majú na sebe Slizolinský znak. Vyzerá to, ako by som bol Hlavný prefekt, hoci...“ Harry pokrútil svojou hlavou, keď videl svojho otca uškŕňať sa. „Vedel som, že som šťastný. Ale netuším, ktorí sú moji priatelia! Merlin, dúfam, že sa nepriatelím s Malfoyom.“

„Som si istý, že si to uvedomíš, akonáhle ich uvidíš. Nemáš nejaké spomienky z jeho sveta?“

„Niekoľko. Hoci sa väčšina z nich týka Krissy,“ povedal začervenaný Harry. „Nie je tam veľa o tebe alebo o mamičke.“  

„Nemyslím si, že sme veľmi nablízku,“ zhodnotil Severus, „Kedy som sa stretol s tvojou priateľkou...“

„Pred rokom,“ dodal Harry.

„Tvoja jednoročná známosť. Tvoja matka o tom vôbec nevie.“

„Myslím si, že ty si to vedel,“ odpovedal pomaly Harry. „Doteraz si sa s ňou len nestretol. Každopádne, všetky moje veci sú zbalené,“ zmenil tému.

„Dobre.“

O dve a pol hodiny neskôr, Harry ťahal rýchlo dole po schodoch svoj kufor. Musel ísť do kúpeľne, a jeho otec na neho pravdepodobne čakal s autom. Považoval to za zábavné, keď mali automobil, ale vzhľadom na vedomie, že jeho matka bola u muklov narodená a Severusov otec bol mukel to bolo normálne. Potešený, že svojho otca nevidí v aute, bežal späť do kúpeľne na prízemí, vrazil do Severusa hlavou vchodbe.

„Pozeraj kam ideš, Harry, a nebež.“ Povedal suchol.

„Kúpeľna,“ povedal Harry, rýchlo sa postavi a zamieril znovu do kúpeľne, keď ho jeho otec zastavil.

„Prezleč si svoje džínsy, sú špinavé,“ povedal Severus, ťahal Harryho k zrkadlu, keď chcel jeho syn začať protestovať a ukázal mu to. Bola to oblasť, ktorú by si bolo ťažko predstaviť bez zrkadiel. Harry pozrel hore do zrkadla, a jeho oči sa reflexívne zamerali na jeho otca...

Harry sa posadil, lapal po vzduchu. Cítil chlad, prerušenie a to ako nemôže dýchať! Blízko neho, počul ťažké dýchanie a videl pohyb.

„Fungovalo to!“ počul hovoriť ženu a trvalo mu sekundu, keď si uvedomil, že to bola Camstarová. Predtým, než sa jeho oči zamerali na ňu, cítil zvláštny pocit, ako ho obklopilo sklamanie. Naozaj nechcel byť späť. Pokračoval v sedení, nehovoril, keď Camstarová a Dumbledore uzatvorili kruh, a nechal svojho otca, aby ho postavil.

„Je v poriadku?“ spýtal sa Dumbledore.

„Harry?“ spýtal sa ho Severus, objal ho. To teplo bolo príjemné.

„Chcem proste, aby bola mamička šťastná...“ povedal nie ešte úplne pri vedomí a Severus v pochopení prikývol.

„Ako dlho sme boli mimo?“ spýtal sa Severus.

„Len niekoľko sekúnd,“ odpovedala Camstarová, upútala Harryho pozornosť.

„Len? Ale boli to dni!“

„Dni? Ach. Predpokladám, že ste sa našli v ďalšej realite?“ spýtala sa Camstarová. „Stalo sa to jednému z mojich... dobre, predpokladám, že ho budete nazývať spolupracovník. Museli sme pre neho urobiť podobný obrad, jeden, kedy bol mimo okolo hodiny, a on strávil celý rok ako profesor! Bol ale samozrejme adoptovaný do úplne inej rodiny! Profesor! Nenávidel deti v našej realite, ale miloval ich v inej. Bolo to tak zvláštne... Hoci sa takéto niečo stáva výnimočne. Aj keď tam nebol žiadny pevný dôvod. Nebolo to dobré?“

Severus pozrel na Harryho, ktorý bol prilepený k Severusovi.

„Bolo to realistické,“ povedal Severus, stisol Harrymu rameno. Harry bol naspäť v realite, rovno sa postavil.

„Mohlo to byť lepšie,“ odpovedal Harry, potom sa rozhodol zmeniť tému. „Som naozaj skutočne unavený, myslím. Cítil som sa, ako by som spal len niekoľko hodín.“

„To preto, že si to urobil. Rovnako ako dobre môžeš dokončiť svoju domácu úlohu,“ vyhlásil Severus, „potom môžeš ísť skoro spať.“

S povzdychom Harry opustil dospelých, ktorý upratovali neporiadok z toho obradu, aby mohol dokončiť svoju chýbajúcu domácu úlohu na Transfiguráciu na druhý deň. Nebolo to tak, že by mal teraz ospravedlnenie.

17.06.2009 15:26:00
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one