Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Celá kapitola. Neprešlo betareadom!!!

Harry vyšiel do studeného večera. Slnko začalo zapadať, ale myslel si, že mal hodinu času na prechádzku, kým slnko zapadne. Počas uplynulých dvoch mesiacov bol pokoj: žiadne Hlasy, žiadna teta Petúnia a žiadne veľké problémy, ktorými sa musel zaoberať. Ich prvý metlobalový zápas sa uskutočnil pred mesiacov, proti Slizolinu, a hra bola veľmi tesná; Chrabromil vyhral len desiatimi bodmi. Od tej doby, Slizolin porazil Bifľomor.

Ale netešil sa na tento víkend. Piatok bol posledný deň termínu, a hneď ako každý odišiel (podľa Severusa, len veľmi málo študentov ostalo), mohli by užiť Elixír na Hlas, aby zistili, či rituál fungoval. Žiadne ďalšie informácie o Hlasoch nedokázali zhromaždiť, a Severus a Dumbledore sa domnievali, že je príliš nebezpečné pokúsiť sa zísť dolu.

Ak obrad nefungoval, museli by nájsť niečo iné. Severus sa s ním stretol pred polhodinou za účelom overiť možné teórie o dôvodoch, prečo nemusia pracovať tak, aby sa mohli pokúsiť o nájdenie možných riešení pre každého, nebolo to niečo na čo sa tešil. Okrem metlobalu, práce s Hlasmi, a jeho normálnych školských úloh, Severus s ním pracoval omnoho tvrdšie než vlani, ak to bolo možné. Pracoval na jeho titule Majstra elixírov, pričom pociťoval že bol zvláštny, pretože dokonca ešte neabsolvoval svoje MLOKy (Severus ho chcel zobrať na skúšku na Majstra elixírov týždeň po tom, čo bude promovaný) a usilovne pracovali na odstránení Falošného Znamenia. Ktoré, aj keď nebolo tmavšie, bolo dosť tmavé pre každého kto ho mohol rozpoznať, aby ho upodozrieval.

A okrem toho všetkého, pracoval ťažko na svojom záverečnom projekte. Všetci siedmaci mali  projekty podľa svojho výberu, ktoré boli prezentované na konci roka, a Severus trval na tom, že niečo významné ako výskum minulosti by bolo perfektné na posuzovanie skúšky Čarodejníckeho majstra elixírov (pozn. prekl. Anglický originál uvádza skratku W.P.A.M.), takže to musel prijať, aby sa stal Majstrom elixírov.

Harry si povzdychol, hodil ohrievacie kúzlo na skalnú vyhliadku na jazero, a posadil sa. Bolo ťažké uveriť, že takmer rok dozadu mu Severus dal jeho prvý vianočný darček. Nebol schopný vydať sa do Rokvilu, aby našiel vhodný darček pre svojho otca, ale to bolo len dobre. Nemal žiadnu predstavu o tom, čo by mohol dať tomuto mužovi, a vedel že Severus neočakával nič. V skutočnosti úplne povedal, že Harry by nemal na neho utrácať peniaze.

Hoci mu chcel stále niečo dať. 

„Harry?“ ozvalo sa za ním a on sa otočil, aby zbadal Hermionu stojacu niekoľko metrov od neho, ruky mala prekrížené. „Je naozaj chladno, aby si tu ostával,“ povedala, ale ohriala väčšiu časť skaly a posadila sa blízko k nemu. „Si v poriadku?“

„Iba... v skutočnosti, neviem. Hermiona, čo keby obrad nefungoval? Čo keď nič nefunguje a ja som chytený do pasce počúvať príkazy Hlasov až pokým neumriem?“  

Počul Hermionin povzdych, a trochu ho objala, ale neodpovedala. Pozrel ponad zamrznuté jazero, zamračil sa a hodil do neho malý kameň. Trafil ho, klesol do niekoľkocentimetrového snehu.

„Je príliš zlé, že Nekromancia je nelegálna. Určite by si to použil pri problémoch, ako je tento. Aj keď si nemyslím, že je to vynikajúce. Často nemôže duch okupovať už mŕtve telo dlhšie ako pár dní bez toho, aby sa rýchlo rozkladalo. Z toho, čo som bola schopná vyčítať, naozaj to nikoho neprivedie naspäť do života, len umožňuje ich duši vziať na seba telo... ale nie toho veľa, čo som o tom našla.“

„Hmm,“ odpovedal automaticky Harry predtým než sa pozrel na hodinky a postavil sa. „Mal by som ísť. Ocko sa so mnou stretne v mojej izbe o chvíľu a mal by som ju upratať skôr, ako mi dá ďalšiu prednášku o výhodách udržiavania všetkého organizovane.“

„Dobre, mal by si udržovať všetko organizovane, Harry,“ povedala Hermiona, chytila ruku, ktorú jej Harry podal, aby jej pomohol vstať.

„Viem kde všetko je,“ odpovedal so zamrmlaním Harry. V každom prípade, mám veľmi málo času na upratovanie a od tej doby, čo mám svoju vlastnú izbu, domáci škriatkovia tam nechodia...“

Hermiona zošpúlila pery, aby sa vyhla komentovaniu a Harry ju obdaroval úsmevom. Okrem SOPĽOŠu sa stále pokúšala presvedčiť domácich škriatkov, aby hovorili s riaditeľom o mzde ako takej.Chrabromilská veža bola terau oveľa čistejšia, keď ju okrem Dobbyho upratovali viacerí domáci škriatkovia.

„Kde je Ron?“ spýtal sa Harry, zmenil tému. Bolo vzácnosťou vidieť tých dvoch oddelene v poslednej dobe.

„Momentálne, študuje,“ povedala Hermiona, ktorý sa trochu podobal hrdosti. Harry ohromene prestal smerovať do hradu a pozrel prekvapene na Hermionu.

Študuje? Dobrovoľne a bez teba? Pomiatol sa?“

„Pravdepodobne, ale tak či tak, je to dobrá vec. Chce tento rok spraviť dobre svoje MLOKy a študoval so Stephanom, ktorý je s Bystrohlavu, niekoľkokrát za týždeň. Niekedy sa pridám k nim, ale ich štýl štúdia je... nevyhovujúci. Každopádne si to myslím.“

„Ron... on... koľko som ho minul?“ spýtal sa Harry rozpačito.

„Mal si veľa práce, Harry. Nikto naokolo ťa preto neobviňuje, pretože si Hlavný prefekt a metlobalový kapitán, a každý vie, že profesor Snape na teba tlačí oveľa viac ako to robí na svojich pokročilých hodinách. Pravdepodobne si už skončil svoje siedmacke učivo.“

„Skončil som svoje siedmacke učivo niekedy vlani,“ povedal roztržito Harry, všimol si prekvapený, ale zmätený pohľad, ktorým ho obdarovala jeho priateľka.

„Takže si išiel ďalej?“ spýtala sa. Harry prikývol, jeho pozornosť bola teraz opäť plne zameraná na Hermionu.

„Ako ďaleko?“

„Mám absolvovať skúšku na Majstra elixírov niekoľko dní po tom, čo absolvujem MLOKy...“

„Počkaj. Skúšku z Posúdenie Čarodejníckeho Majstra Elixírov?“ spýtala sa, akoby tomu neverila. „Harry, trvá to asi šesť rokov, kým si pripravený na skúšku. Nie je tu žiadny spôsob -“

„Ocko na mňa tlačí tvrdo,“ prerušil ju, stále trochu zahorknutý, pretože nedávno našiel dôvod. „Je to dlhý príbeh, ale budem pripravený.“

„Niet divu, že sme sa nikdy nestretli!“ vykríkla Hermiona. „A to si všetko spravil bez obracača času?“

„Áno...“ odpovedal Harry, zvedavý na čo jeho priateľka poukazuje.

„Spíš niekedy?“

„Áno, spím, Hermiona,“ vyštekol. „Prečo sa tak deje? Nie je to tak, že môžem niečo prerušiť. Dobre, možno metlobal, ale ja sa ho nechcem vzdať.“

„Upokoj sa, Harry, rozumiem. Je to... nikdy sa nestretneme, okrem jedenia a niektorých hodín. Tráviš väčšinu svojho času s profesorom Snapeom.“

„Dobre, on je môj otec a ja mám povinnosti. Uvedomuješ si, koľko nižších ročníkov chodí ku mne počas dňa? Elise má práve toľko študentov, a každopádne, väčšina chlapco nechce hovoriť so starším dievčaťom...“

„Harry!“ povedala Hermiona, aby upútala pozornosť svojho najlepšieho priateľa. „Rozumiem. Hovorím, že ťa neobviňujeme. Uvedomili sme si, aký dôležitý si vo všetkom. Ja len dúfam, že sa nestaneš vyčerpaným. Nemáš žiadny voľný čas!“

„To bude v poriadku, Hermiona,“ odpovedal Harry, trochu sa teraz upokojil. „Budem mať hodiny len s ockom a s niekoľkými študentmi budem pracovať cez prázdniny. Budem mať dosť času na odpočinok.“ Znova skontroloval čas, Harry sa vydal smerom k hradu. Severus mal byť v jeho izbe asi o desať minút. Potreboval byť o päť minút vo svojej izbe. Severus veľmi zriedkavo meškal.

„Ak si si istý...“

„Som si istý, Hermiona. Netráp sa. Ocko mi nedovolí prepracovať sa. Sledoval ma. Pozri, mám školu len vo štvrtok, a možno že by som bol schopný presvedčiť ocka, aby raz zrušil jedno popoludnie a večer. Mali by sme niečo podniknúť. Uisti sa, že Ron neštuduje alebo niečo podbné, aj keď to znie čudne.“

„Samozrejme, Harry,“ povedala Hermiona, vyzerala šťastná. „Máme toho toľko dohánať.“

„Áno,“ odpovedal  smutne, keď vstúpili do Vstupnej haly. Hermiona sa rozlúčila a vydala sa smerom k veži, zatiaľ čo Harry zamyslene zamieril do svojej izby.

Bol naozaj v poslednej dobe veľmi neprítomný. Stále mal problémy s pochopením, že Ron bol chotný študovať... ale predpokladal, že dospieval. Všetci dospievali. Išiel pomaly, pokúšal sa spomenúť si, či bolo niečo iné ohľadne jeho priateľov, čo minul, ale nenašiel nič. Spomenul si, že Ginny mala ďalšieho priateľa, ale to nebolo nič neobvyklé...

Bol tu ešte iný dôvod, ktorému sa Harry vyhýbal: randenie. S tým aký bol zaneprázdený, nemohol myslieť na dievčatá. Len občas sa tým zaoberal – keď uvažoval nad tým, čo by mal vo svojom živote urobiť ináč. Ale vecou bolo, že naozaj nemal záujem. Až na niekoľko ženských priateľov, dievčatá sa zdali príliš... veľmi, emocionálne. A náročné. Čím viac o tom premýšľal, tým viac si uvedomoval, že je bez priateľky šťastný.

Páry vždy vyzerali, že sú spolu, a on skôr miloval slobodu, pretože bol limitovaný svojimi záväzkami.

Možno sa len nemám ženiť, pomyslel si, pokrčil ramenami, ale časť z neho to nedokázala odohnať. Postúpil dopredu, oprel sa o stenu a zatvoril oči, aby očistil svoju myseľ od všetkých myšlienok, okrem svojho dýchania. Keď bola jeho myseľ očistená, otvoril oči a znovu vykročil.

„Rýchlo!“ povedal, zrazu si spomenul, že Severus sa s ním stretol... pred desiatimi minútami. Zvýšil tempo, Harry skoro bežal do svojej izby, takmer vrazil do Elise, keď vychádzala zo svojej izby.

„V zhone?“ doberala si ho.

„Áno,“ odpovedal predtým, než povedal heslo do svojej izby. „Neskôr.“

„Neskôr,“ usmiala sa a odišla.

Severus sedel pri stole v izbe, prezeral si Harryho preklady z parselčiny, a pozrel hore podráždene, keď Harry vstúpil.

„Meškáš.“

„Prepáč,“ odpovedal. „Ja... mám toho vo svojej mysli teraz veľa. Vedel si, že Ron teraz v skutočnosti dobrovoľne študuje?“

„Nie. Nie je v mojej triede a ja nevenujem pozornosť tým, ktorí nie sú.“

„Dobre, on je. Študuje s jedným Bystrohlavčanom... Ja ho naozaj nespoznávam. Stretol som sa vonku s Hermionou a ona mi to povedala. Nemôžem tomu uveriť ako málo som videl svojich priateľov tento rok!“

„Mal si veľa práce,“ odpovedal narovinu Severus.

„Viem, že som mal veľa práce tento rok. Ale uvedomujem si, že rozhovor, ktorý som mal dnes s Hermionou bol prvý osobný a nesúvisel so školou za celé obdobie!“ Severus najprv neodpovedal a Harry skoro muža obvinil, že ho ignoroval, keď sa stále pozeral na papiere ležiace na stole.

„A čo si s tým želáš urobiť,“ spýtal sa Severus.

„Dobre... bol som zvedavý, či by sme mohli zrušiť vyučovanie tento štvrtok. Bolo by to len tento raz, a ja by som mohol ľahko spraviť prácu tento sviatok. Je to len jeden deň...“

„Domnievam sa, že by to nebola škoda.“

„Naozaj?“

„Áno.“

„Ďakujem ti!“ odpovedal Harry, sadol si oproti svojmu otcovi. Ako to urobil, Severus mu posunul naprieč stolom papier. Harry na to pozrel, vedel, čo to bolo. „Naozaj nechcem robiť toto.“

„Je to nutné. Potrebujeme sa ubezpečiť.“

„A čo keby nič nefungovalo?“ spýtal sa Harry, nervozita uviazla v jeho hlase. Severus naznačil, že by si mal prečítať ten papier. Bol to práve zoznam možných dôvodov, prečo by obrad nefungoval, ale posledné bolo najviac znepokojujúce. Severus to podčiarkol, a Harry pozrel hore.

„Posledný...“

„Verím, že posledný bol najpravdepodobnejší scenár. Obrad v rámci jednoduchej teórie založený na našich známych faktoch, by mal fungovať. Aj keď sme po správnosti zomreli, naše duše neboli úplne oddelené od našich tiel, len odišli, čo znamená...“ Severus stratil hlas.

„Čo znamená, že aby sme sa ich zbavili úplne, musíme zomrieť. Naše duše potrebujú opustiť naše telo úplne.“

„To je teória,“ Severus sa pokúšal upokojiť svojho syna, ale ani jeden z nich o tom nechcel veľmi premýšľať.

„Takže, budeme diskutovať o možných riešeniach?“ uvažoval Harry.

„Nie, teraz. Je celkom možné, že obrad fungoval. V sobotu prestaneš brať elixír a uvidíme, či sa niečo stane...“

„Čo keď vedia, čo spravíme?“ spýtal sa zrazu Harry.

„Čo?“

„Hlasy. Čo keď to vedia, a pokúšajú sa nás zmiasť? Takže prestaneme?“

Severus si povzdychol, keď pokrútil svojou hlavou, a Harry vedel, že jeho otec netuší. Ťahali za neviditeľné špagáty; bolo to, akoby sa pokúšali zastaviť levitačné kúzlo siahajúce po neviditeľnej energii s vašimi rukami. Bolo to zložité, ale stále tam bola určitá nádej. Napokon vedeli, kde zasiahol čarodejnícky prútik.

Obaja nenávideli pocit úplnej bezmocnosti, ktorý bol vyvolaný touto situáciou. Hlasy očividne ovládali viac než ich dvoch, a Harry nevedel ako bezpečné bolo pre Rokfort, aby ostal otvorený. Ak by správy o tom, čo bolo v Zakázaných žalároch dosiahli Ministerstvo, Severus povedal, že by bolo možné, že škola by bola považovaná za nebezpečnú a budú prinútení ju zavrieť.

Nie príliš dávno, Dumbledore to uzavrel s tým, že Voldemort bol v skutočnosti jedným z kontrolovaných. Informovali pravidelne riaditeľa o všetkom, čo sa stalo a všetkých ich teóriách a dôkazoch poukazujúcich na Temného Pána. Keď sa to Harry dozvedel, nemohol si pomôcť, ale smial sa. Predstavil si, ako by bol Voldemort rozhnevaný, keby sa to dozvedel – ak to už nevedel. Kvôli smiechu si vyslúžil silné pokáranie od oboch, svojho otca a riaditeľa.  

„Čo sa potom teraz chystáš urobiť?“

„Máme tvoje hodiny z blížiaceho sa štvrtka na nahradenie,“ uškŕňal sa Severus a Harry skoro nariekal. Na prekvapenie oboch Snapeov, Harry nebol tak vydesený Čiernou mágiou o ktorej si myslel,, že bude, keď sa ju bude učiť. V skutočnosti, pokiaľ by to nebolo pre špecifické detaily kúziel alebo zaklínadiel vyčarované jeho otcom, nevidel medzi nimi nejaký rozdiel a obranné a útočné kúzla sa dozvedeli na D.A.

Keď Severus videl, že Harry nebol pokúšaný používaním Čiernou mágiou mimo ich hodín, relaxoval a uzavrel to s tým, že to muselo byť preto, že Hlasy si ich priali učiť. Tento záver, predsa len nerozrušil oboch ešte viac. Ani jeden si neprial potešiť Hlasy.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Počas jeho hodiny Práva vo štvrtok, teraz jeho poslednej v tento deň, pretože nemal so svojím otcom neskôr hodiny, mal problémy sa sústrediť. O pol hodinu sa mal stretnúť s Ronom a Hermionou. Nie že by potreboval nejaké extra ospravedlnenie na koncentrovanie na hodine; bolo to takmer rovnako zlé ako na Histórii mágie. Prinajmenšom profesor sa pokúšal spraviť všetko zaujímavejším pripravovaním scenárov, ktoré museli spraviť. Stále, Právo bolo nudné.

Konečne  hodina skončila a on si zapísal úlohu do svojho zápisníka predtým než sa ponáhľal von z miestnosti. Odhodil tašku vo svojej izbe predtým, než zamieril do Chrabromilskej veže.

V spoločenskej miestnosti si sadol radostne pred jeden z horiacich krbov. Bola to ďalšia vec, ktorú zameškal: študovanie a zamiešanie sa do spoločenskej miestnosti počas popoludní. Bolo to veľmi dlho odvtedy, čo sa sem vrátil, a raz minulý mesiac, pretože tu bol oznámiť správu od McGonagallovej.

„Harry!“ počul ako niekto vstúpil do spoločenskej miestnosti. Prišiel sem skôr, ako sa väčšina študentov vrátila z vyučovania, ale teraz tí, ktorí sem chodili normálne vošli. Trochu sa otočil a zbadal, ako k nemu mieria bratia Creevyovci. „Nevideli sme ťa veky!“ povedal Colin. „Mal si veľa práce?“

„Veľmi,“ odpovedal Harry. Pozeral smerom k vchodu a všimol si vstupujúci húf študentov, vzrušení pripravovaným sviatkom.

„Harry Potter!“ povedala Ginny, vstúpila dnu so šiestakom z Bifľomoru; pravdepodobne jej najnovším priateľom. „Vidím, že si sa nakoniec rozhodol ku nám pripojiť. Hermiona povedala že tu dnes budeš. Pripojila by som sa k vám, ale zajtra mám skúšku z Elixírov. Len Snape môže dať skúšku pred polročnými prázdninami!“

„Iba on so mnou pracoval počas všetkých prázdnin,“ vyrátil Harry, a Ginny s Bifľomorčanom ho obdarovali súcitným pohľadom.

„Uvidíme sa neskôr, Harry,“ odpovedal Ginny, a Harry si sadol naspäť, čakal na Rona a Hermionu, dúfal, že sa bude tešiť s niekoľkých chvíľ oddychu, ale bez úspechu. Spomenutie jeho mena Ginny sa dostalo do uší každému, a on bol odrazu obklopený dôverne známymi tvárami jeho chrabromilských spolužiakov.

„Harry, kde si bol, kamoš?“

„Držal ťa Snape vo žalároch?“

„Musíš chodiť častejšie! My ťa nevidíme často!“

Dav pokračoval v kladení otázok, a on spozoroval niekoľko menších študentov, niekto sa nedokázal veľmi dobre pripojiť k davu. Povzdychol si, a práve chcel prehovoriť, keď zbadal McGonagallovú vojsť do spoločenskej miestnosti. Pozrel sa na ňu s prosbou a ona okamžite pochopila.

„Neverím, že pán Potter chce byť taký obkolesený,“ povedala vážne. Trvalo im to moment, kým si uvedomili, čo povedala cez hluk, ale pomaly prestali hovoriť a pozreli sa na ňu. Ešte pomalšie sa dav rozišiel a Harry bol schopný postaviť sa. Bolo to frustrujúce sedieť tam s davom zhromaždeným okolo jeho kresla; cítil sa veľmi zraniteľný.

„Ďakujem vám,“ odpovedal riaditeľke svojej fakulty akonáhle ho každý nechal na pokoji. „Bolo to otravné.“

„Neboli ste nablízku v poslednom čase,“ povedala mu.

„Bolo mi to povedané,“ Harry zamrmlal svoju odpoveď, rozhnevaný, že mu to každý povie. Vedel, že nebol istý čas nablízku.“

„Nehnevajte sa, pán Potter. Ste v celku zaneprázdnený a to je pochopiteľné. Vaši spolužiaci z fakulty to pravdepodobne len ukázali takýmto spôsobom, pretože ste boli tak neprítomný.“

„Ja nie som neprítomný.“ Protirečil Harry. „Môžu kedykoľvek prísť, aby ma videli!“

„Väčšinu času nie si vo svojej izbe, Harry,“ povedal Ron, a Harry sa odvrátil od svojej profesorky, ako k nim kráčali jeho dvaja najlepší priatelia. „Čo sa stalo?“

„Bol som obkľúčený našimi fakultnými spolužiakmi,“ povedal Harry, pozrel na ďalších dvoch študentov v spoločenskej miestnosti.

„Oh. Dobre, to by bolo pochopiteľné,“ odpovedala Hermiona. McGonagallová odišla spraviť to pre čo prišla a Harry vyvalil svoje oči na jeho priateľku.

„Čo by sme mohli robiť?“ spýtal sa, zmenil tému.

„Dobre, mohli by sme sa prejsť v záhradách. Magické zimné rastliny sú hore, a profesorka Sproutová mi povedala, že by sme ešte mohli tento rok zopár zasadiť...“

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tesne pred večerným zvonením, Harry sa ponáhľal, aby bol vo svojej izbe, ale takmer vrazil do súčasnej profesorky Elixírov.

„Pán Potter,“ pozdravila. Bol to všeobecný pozdrav a Harry sa ponáhľal, aby jej odpovedal.

„Dobrý večer, profesorka Joa,“ povedal a práve chcel zahnúť za roh do svojej chodby, keď zavolala jeho meno.

„Pán Potter?“ spýtala sa, a Harry sa k nej otočil. „Počula som, že si obzvlášť dobre počíňate na vašich hodinách. Máte šťastie, že vás neovplyvňuje nový zákon. Dosiahnete to ďaleko. Počula som, ako riadieľ hovoril, že ste oveľa ďalej než súčasní siedmaci v Elixíroch...“

Harry sa na ňu zvláštne pozrel, zvedavý, čo kam mierila. Profesorka s ním neprehovorila odvtedy, čo bol vyčlenený z jej triedy.“

„Zákony ma ovplyvňujú.“ Harry sa rozhodol odpoveda, takmer kruto. „Jeden z mojích najlepších priateľov je narodený u muklov.“

„Och, dobre, potom len nepriamo. Nebudú sa vás týkať, keď si nájdete prácu. Všimla som si, že ste dávno nehovorili s mojou neterou. Dozvedela som sa, že ste s ňou vlani boli na Vianočnom plese... je to hrozné, že tento rok nebol žiadny Vianočný ples.“

„Myslíte Raven?“ spýtal sa Harry. Neuvedomil si, že Joa bola jej teta. „Stretávam ju každý týňdeň v DA.“

„Samozrejme, samozrejme. Zabudla som na tie hodiny. Dúfam, že si počíňa dobre?“ spýtala sa. Harry prikývol. „Mala problémy s jej Elixírmi. Je rýchla, ale ak to nemá nič spoločné s obranou alebo metlobalom, vôbec sa o to nezaujíma. Možno by ste ju boli ochotný doučovať?“

„Ehm...“ odpovedal zamyslene Harry. „Neviem. Uvidím. Zatiaľ som bol tento rok zaneprázdnený.“

„Pochopiteľne. Budem s ňou hovoriť tieto prázdniny, a vy dvaja by ste sa mohli dohodnúť na vašom časovom pláne. Na ďalších hodinách tiež. Nerozumiem len, ako môže byť taká dobrá v obrane, ale zapásiť s čarovaním. Nedáva to veľmi zmysel.“

„Ehm... áno,“ povedal pomaly. „Potrebujem ísť do svojej izby. Večerné zvonenie, viete. Hlavný prefekt by nemal byť po večernom zvonení von ak nie je s prefektom... pravidlá, viete.“

„Och, áno. Pekný večer, pán Potter,“ odpovedala a Harry zahol rýchlo za roh.

Bolo to trochu neobvyklé a nečakané...

21.07.2009 21:47:48
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one