Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
NEPREŠLO BETAREADOM!!!

Harry sa tešil z uloženia do postele, napoly uvedomujúc. Bol vo svojej izbe v otcových komnatách, spal tu piaty deň za sebou. Severus mu to dovolil, aj keď mal Harry veľa práce, ktorú bolo treba urobiť popoludní, aby nahradil čas stratený v posteli.

Zanariekal, keď sa dvere na jeho spálni otvorili, vpustili dnu svetlo.

„Vstávaj, Harry. Je desať.“ Povedal Severus vo dverách a Harry otvoril trochu svoje oči.

„Fajn,“ odpovedal. Len raz, iba raz by rád spal dlhšie ako do desiatej, ako to robil keď bol mladší, ale jeho otec mu to nedovolil. Pomaly vykĺzol z postele, predtým schmatol oblečenie a išiel si dať sprchu. Akonáhle skončil, išiel do obývačky, kde našiel čítajúceho Severusa sediaceho na pohovke. Na stolíku pred ním boli , ako vždy počas niekoľkých posledných dní, malé raňajky čakajúce na Harryho. Rozškľabený Harry popadol jedlo a posadil sa neďaleko svojho otca, pokúšal sa vidieť čo čítal k veľkej Severusovej mrzutosti.

„Len jedz, Harry,“ hundral Severus. „Keď budeš hotový, chcem, aby si začal so žiadosťou o svoje učenie, a potom začneme so skúškou na Posúdenie Čarodejníckeho Majstra Elixírov.“

„Už? Sme hotoví s lekciami na moje majstrovstvo?“

„Nie. Začneme dnes, budeme preskakovať medzi novými lekciami a preskúmaným materiálom,“ odpovedal Severus.

„Ach.“

Harry rýchlo dokončil jedenie, nepremýšľal o ničom konkrétnom. Keď bol skoro hotový, Severus vstal, zobral niečo zo stola a položil to na stôl pred svojho syna, ktorý ho sledoval s nevýraznou tvárou. Nechápal, čo bolo od neho žiadané, Harry odložil svoj tanier a zodvihol hrubý zväzok pergamenu a trochu ho rozvinul.

Prihláška na Aurorský kurz

Meno:

Zvedavý ho rozvinul viac, aby našiel viac otázok. Čítajúc ich si uvedomil, že boli typické pre nejaké školské využitie. Pýtalo sa to na osobné informácie, predchádzajúce skúsenosti, predchádzajúce pracovné miesta, absolvované kurzy, absolvovanú školu... pokračovaním v rozvíjaní pergamenu, našiel viac a viac otázok.

„Aká dlhá je táto vec?“ spýtal sa ohromený Harry.

„942 otázok, vrátane tvojho mena. Aj keď nie všetky sa týkajú teba,“ odpovedal Severus a pokrútil svojou hlavou  pri Harryho ohromenom výraze. „To je dôvod, prečo začínam päť týždňov pred záverečným termínom. Navrhujem ti písať odpovede na zvláštny kus pergamenu predtým než ich napíšeš do prihlášky. Ak by si sa v polovici pomýlil a musel by si to všetko prepísať, na toto nemôže byť použitá žiadna mágia.“

„Žiadna?“ spýtal sa Harry, pokračoval v prezeraní otázok.

Otázka 68: Žijú vo vašej domácnosti nejaké deti?

Otázka 69: Máte splodené nejaké deti? Ak áno, vynechajte otázky 70 až 86 a pokračujte otázkou 87.

 

„Toto zaberie trochu času,“ zamrmlal rozrušený Harry.

 

„Otázky 476 až 743 sú otázky týkajúce sa esejí, takže sú oveľa dlhšie ako si myslíš.“

 

„Čo? Prečo tak veľa? Nemám písať všetko z toho, však?“

 

„Najpravdepodobnejšie nie, ale musíš byť taký dôkladný ako je to len možné,“ vysvetľoval Severus. „Potrebujú sa zamerať na tvoje schopnosti a oni chcú len tých, ktorí sa chcú naozaj venovať príprave aurorov. Ak si správne spomínam, ak budeš prijatý, budeš priradený k jednému plne trénovanému aurorovi, to umožní tým, ktorí sa rozhodnú skončiť s tréningom odísť.“

 

„Ach,“ zopakoval Harry, potom si povzdychol. „Predpokladám, že by som mal začať.“          

„Áno,“ prikývol ihneď Severus. „Urob to poriadne a čiernym atramentom.“

„Áno, jasné,“ zamrmlal Harry, zroloval hore prihlášku a zamieril do svojej izby. Po ručnom zapálení ešte niekoľkých sviečok za účelom väčšej straty času sa posadil k svojmu stolu a pozeral žalostne na zvitok.

O hodinu neskôr, Harry práve skončil prvých sto otázok (musel odpovedať len na 70 z nich), takže po uistení sa, že atrament bol vyschnutý,  zvinul ho zase pred skontrolovaním, že dvere na jeho spálni boli úplne zatvorené. Spokojný, vytiahol plátno a muklovské fotografie z pod svojej postele a prezeral si ich.

Keď Hermiona a Ron navrhli, že by mal nakresliť pre Severusa niečo na Vianoce, najskôr robil drahoty. Bol prekvapený, že tí dvaja vedeli, že by mohol. Dobre, viac menej. Nikdy si nemyslel, že bol veľmi dobrý v kreslení; napokon, nikdy nerobil obrázky, ktoré by vyzerali dosť realisticky. Vždy mali pre neho  ten perom kreslený vzhľad.

Aj keď rozhodnutý skúsiť to, Harry sa zakrádal s niekoľkými obrázkami jeho a Severusa v laboratóriu, pracujúcich na Elixíre na Hlas.

Dokonca aj po tom, čo to dlho užíval. Harry to v skutočnosti nikdy neurobil, a to ho prekvapovalo. Konečné farby, len čo sa ohriali, nikdy sa spolu nezmiešali. Okolo steny kotlíka zostali väčšinou červené a uprostred, tam sa vírili z fialovej, modrej farby a trochu červenej.  Dym mal veľmi utešujúci červený odtieň, a Harry sa pokúšal nájsť si cestičku ako ho zachytiť do fľaše kvôli dekorácii, bol to jediný impulz tohto druhu, ktorý kedy mal. Nefungovalo to k Severusovmu veľkému pobaveniu.

Zvolil najlepší obrázok, Harry ho začal načrtávať do jeho poznámkového bloku s použitím ceruzky. Keď si uvedomil, že to bolo veľmi pracné, požičal si od Hermiony nejaké muklovské peniaze, aby si zaobstaral niečo lepšie na vymaľovávanie a pastely, ktoré poslala Dumbledorovi. Dumbledore mu potom tajne podstrčil zásoby, zatiaľ čo Severus jednal s niekoľkými Slizolinčanmi, ktorí spôsobovali trochu problémy a on začal s darom.

Harry bol prekvapený, že sa to ukazovalo rovnaké ako to bolo. Materiál na ktorý kreslil bol pergamen (uvedomil si, že musela ísť do Šikmej uličky, aby ho zaobstarala), a to pôsobilo na pastel naozaj dobre (keďže vedeli, že to pochádzalo zo Šikmej uličky. Boli očarení už len povrchom pergamenu). Bol skoro hotový... len musel pridať tiene a viac farby na pozadie. Úžasne, nezabralo to toľko času ako si myslel, že to zaberie.

Používaním viac bielych, čiernych a šedých pastelov, Harry dodal detail pre kamennú podlahu, uistil sa, že to bolo perfektné, predtým, než to dal naspäť pod svoju posteľ a išiel späť k jeho otázkam. Pracoval na tom až do obeda; potom zastavil prácu na tom na ďalší deň.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Harry sa zobudil veľmi skoro, dokonca aj čo sa týka Prvého sviatku vianočného. So vzrušeným očakávaním z nastávajúceho dňa mu nedovolilo znovu zaspať, pomaly vyliezol z postelena koberček pokrývajúcu studenú podlahu a znovu vytiahnuť kresbu. Mal to ešte zabaliť, pretože noc predtým mu dodal posledné úpravy a on musel čakať na vysušenie. Poklepával roh, potom oblasť uprostred, aby sa uistil, že to bolo vyschnuté, umiestnil to do rámu, ktorý transfiguroval so starostlivými detailami, predtým než ho zabalil do jednoduchého tmavozeleno a červeného, vzorovaného papiera.

Takto hotový a stále nepripravený vrátiť sa spať, Harry ho opatrne zodvihol a zamierill smerom k svojim dverám na spálni, tak aby ho mohol dať vedľa stromčeka neďaleko kozuba. Bol prekvapený, keď našiel svojho otca, že našiel svojho otca sediaceho pred spomínaným kozubom, pohovka bola posunutá pred ním. Práve chcel vrátiť obraz späť do svojej izby, keď Severus nahlas prehovoril.

„Si hore skoro,“ povedal a Harry pokrčil ramenami.

„Nemôžem spať,“ odpovedal, práve spozoroval pohárik v otcovej ruke a fľašu na stole blízko neho. „Piješ?“ Severus, podráždený spochybnením jeho činov ho obdaroval malým pohľadom predtým, než umožnil Harrymu sadnúť si blízko neho.

„Vianočná tradícia,“ bola jeho jediná odpoveď.

„Čo? Stať sa opitým?“

„Nie,“ odpovedal Severus, podal fľašu Harrymu. „Každá Štedrý večer mi Albus dáva malú fľašu nejakého alkoholu z dovozu a ja to pijem. Jednoducho ako teraz.“

„Dobre,“ povedal pomaly Harry. Bolo to zvláštne, nikdy predtým nevidel Severusa piť.

„Čo je to?“ spýtal sa Severus, ukazujúc na veľký, zabalený dar, teraz sklonený na pohovke. Harry podal fľašu naspäť svojmu otcovi, znova pokrčil ramenami.

„Niečo pre teba,“ odpovedal. Po minúte, čo pozeral rozpačite na Severusa, jeho otec sa postavil, išiel do svojej spálne a o chvíľu neskôr vyšiel so zabaleným darčekom v ruke. Posadiac sa, podával krabicu svojmu synovi.

„Nie je tak luxusný, ako minulé Vianoce, obávam sa. Tento nemá žiadnu rodinnú históriu, ale myslel som si, že by si ho rád mal,“ vysvetľoval a Harry sa na neho pozrel, trochu zmätený. „Dobre, otvor to.“ Harry tak pomaly urobil. Dar bol ťažký a on mal zvláštny pocit, že to bolo drahé.

Vytiahol skrinku von z papiera, uvedol si presne, čo to bolo; skrinka. Veľmi nádherná, umelecky navrhnutá, draho vyzerajúca skrinka.

„Kostra je zhotovená z olova a dizajn je vyrobený z kameňov,“ vysvetlil Severus ako sa Harry na to pozeral. Bola to dobrá veľkosť, dosť veľká na to, aby uschovala viacero kníh.   Farebná schéma bola tmavá; väčšina skrinky bola pokrytá hladkými kúskami čiernej skaly, pravdepodobne obsidiánom. Vrch bol pokrytý malou nástennou maľbou nádherného tmavého lesa s kamenným viničom prechádzajúcim okolo skrinky. Utvoril ju, uvedomil si, že celý vnútrajšok bol pokrytý tou istou tmavou skalou ako vonkajšok, na dbe bol veľký kľúč. Zatvoriac skrinku, Harry pozrel s úžasom na Severusa. Táto skrinka musela stáť majetok s kameňmi, ktoré boli použité a dar pre jeho otca sa zdal teraz hrozný.

„Ďakujem ti,“ povedal, pokúšal vyjadriť ako veľmi to miloval s tónom v jeho hlase, neschopný nájsť slová, ktoré budú fungovať a Severus prikývol. „Môj... môj dar nie je taký pekný,“ pokračoval, položil svoju malú hruď na jeho lono a podal mu kresbu. Rovnako starostlivo ako Harry, Severus to rozbalil. Harryho pohľad bol sklopený, ešte trochu obdivoval skrinku a premeškal výraz svojho otca.

„Harry,“ počul šepkať svojho otca. „Ty... ty si to kreslil?“ Harry pozrel hore a prikývol, nepochopil reakciu svojho otca. „Nevedel som, že by si mohol kresliť.“

Harry pokrčil ramenami, nevedel, čo povedať.

„Ja som nikdy veľa nemaľoval. Niekedy, keď som bol u Dursleyovcov a zamknutý v mojej izbe. Rád by som.. Nevedel som, čo ti dať a moji priatelia navrhli... každopádne, to nie je také dobré.“

„Nie tak dobré, Harry?“ spýtal sa jeho otec rozpačito. „Harry, toto je... perfektné. Detailné, laboratórium... elixírov. A nikdy si to netrénoval?“

„Trénoval? Prečo?“

„Dobre, ja nie som dobrý v žiadnej forme kreslenia a pokiaľ viem, tak ani tvoja matka. Toto je tak realistické, že som si takmer nesprávne myslel, že je to muklovská fotografia predtým, než som sa na to v skutočnosti pozrel.“

„Nie je to také dobré,“ argumentoval Harry. „Práve si pil... nevieš o čom hovoríš.“

„Nie som opitý. Dokonca tá fľaša nie je ešte prázdna,“ protirečil Severus. Zdá sa, že sa rozhodol, Severus vstal a levitoval kresbu a pripevnilju na nevymaľovanú stenu nad veľkým kozubom. „jJe to rovno,“ spýtal sa, sadol si naspäť, vyzeral duševne nevyrovnaný. Harry sa takmer natiahol a zobral fľašu alkoholu, ale zamietol to. Napokon, pravdepodobne by argumentoval menej neskôr u Weasleyovcov. Obrátil sa, aby čelil svojmu synovi, Severus sa usmieval.

„Ďakujem ti, Harry. Predpokladám, že sme potrebovali malý dôkaz v týchto miestnostiach, že sme si podobní.“

Trochu sa smejúc, Harry sa opieral o Severusa a jeho otec ovinul ruku okolo neho, trochu ho objal.

„Teraz to bol rok, vieš,“ komentoval Harry, položil svoju hlavu na rameno svojho otca. Uvedomil si, že bol na to pravdepodobne príliš starý, ale vždy sa cítil dobre, keď ho jeho otec držal. Každopádne si musel vynahradiť to, čo zameškal ako dieťa. „Nemôžem uveriť, že sme niekedy nenávideli jeden druhého. Nemôžem uveriť, že sme sko netvrdili, že sme si podobn!“ Severus najprv neodpovedal, iba  Harryho znovu objal predtým, než ponoril prsty do jeho vlasov, ktoré boli podobné tým jeho.

„Ja viem,“ povedal nakoniec potichu. „Ja viem.“

„Ocko?“ spýtal sa Harry.

„Áno?“

„Môžeme ísť na chvíľu domov?“

„Teraz?“ spýtal sa Severus.

„Nie, neskôr. O niekoľko dní. Len na niekoľko dní... Ja... cítim sa tam lepšie, to je všetko.“

„Kvôli hlasom?“ uvažoval Severus.

„Možno,“ odpovedal po chvíli mlčania Harry. „Je to... domov, vieš?“

„Žil si tam len niekoľko mesiacov, Harry,“ odpovedal s miernym smiechom.

„Ja viem. Ale... len ty a ja. Tu to nie je také ísté, nie úplne.“

„Na niekoľko dní,“ súhlasil Severus.

O niekoľko hodín neskôr sa Severus zobudil na niekoľko hlasných rán na dvere. Vyprostil sám seba z objatia svojho syna, postavil sa, uistil sa, že bol trochu reprezentatívny, aj keď stále v jeho pyžame a otvoril dvere.

„Severus,“ pozdravil Albus. „Zobudil som ťa?“

„Áno,“ pripúčťal Severus, pozrel na čas. Raňajky boli pred dvoma hodinami. „Harry a ja sme zaspali. Chcete ísť ďalej?“

„Samozrejme,“ povedal riaditeľ školy vstúpiac do izby. Takmer ihneď si všimol prírastok na stene nad kozubom. „Kedy si to dostal?“ Vysielajúc úsmev na svojho spiaceho syna, potichu odpovedal.

„Harry to namaľoval. Bol to jeho dar pre mňa.“

„Och. Tak pre to bolo to,“ odpovedal Albus, ale pokračoval po Severusovom spýtavom pohľade. „Slečna Grangerová mi poslala materiály s poznámkou, že to mám potajomky dať Harrymu. Nevedel som na čo to používa.“

Teraz úplne prebudený a úplne triezvy, Severus preskúmal perfektne zmiešanýobraz. On a Harry stáli vedľa kotlíka s práve dokončeným Nápojom na Hlas. Harry bol dočasne posadnutý dymom s elixíru a držal veľkú fľašku obrátenú tak, že sa pokúšal zachytiť červenú farbu. Severus sám mal ruku na Harryho ramene, jemne ho stláčal a mal trochu pobavený výraz na jeho tvári. Harry sa úplne zameral na jeho tvár.

Detaily elixíru boli starostlivo presné, rovnako ako celá miestnosť. Spôsob, akým ju zafarbil, on, Harry a elixír boli v plnej farbe, ale miestnosť okolo nich bola trochu ošumelá, prinášala stred záujmu na scénu. Stále, izba bola všetkým, len nie nevýrazná. Severus si nikdy až doteraz neuvedomil, akú veľká časť z jeho laboratória Harry pokladal za svoju; jedna z políc zaberali knihy, ktoré používal Harry, väčšinou pre jeho záverečný projekt a iné malé výskumné úlohy, ktoré mal počas uplynulých rokov a blízko toho bol stôl, Harryho školská taška zavesená na háčiku.

Obzrel sa späť na svojho spiaceho chlapca, znovu sa usmial, udivený. Premýšľal, že menej než pred dvoma rokmi nemal rád deti, takmer ich nenávidel. Nenávidel ho preto, že je synom Jamesa Pottera a Lily, nenávidel ho pretože bol neustále preč a popri tom bol bezstarostný a nedbanlivý a kvôli porušovaniu pravidiel bez ohľadu na druhých... ale toto nebol Harry, však? Toto nebol jeho syn.

„Neskorý vianočný obed sa podáva u Weasleyovcov o tretej. Dúfam, že prídete?“ spýtal sa Dumbledore.

„Áno,“ odpovedal Severus, nespustil oči zo svojho dieťaťa. Severus bol tak hlboko zamyslený, že si nevšimol, že riaditeľ nechal na stole zabalený darček a nevšimol si, že starec odišiel s úsmevom na tvári.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Obed bol, pre nedostatok lepšieho slova, nádherný. Priestor vonku bol vyčistený od snehu a bublina teplého vzduchu bola vyčarovaná okolo dlhého stola. Stromy boli pôvabne vyzdobené, ľadové farby sa nejako vyhrievali sami. Snežilo celý deň a tak mali dekorácie pre nich  trochu domácky pocit, čiastočne zahrňoval sneh. Očarované sviečky boli rozostavené okolo tepelnej bubliny, keby začala narastať tma.

Zo začiatku si Harry nemyslel, že obed bude trvať do súmraku, ale každý si užíval čas ich jedenia, rozprával o všetkých zdanlivo veselých, politických a rodinných témach. Napriek tomu tam Harry nepoznal niektorých ľudí, niektoré rodiny členov Rádu, nakoniec sa v noci zistil, že nechce odísť a chce hovoriť s týmito viacerými novými, zaujímavými ľuďmi.

Konečne, večer skončil a Harry sa lúčil s každým, sľuboval, že pošle Hedvigu s niekoľkými listami k jeho novým priateľom. Potom sa on a Severus premiestnili pred brány Rokfortu a čakali, kým ich vpustil Hagrid. Po extrémne priateľskej, sviatočnej živej besede, otec a syn sa pomaly dostali k hradu, zámerne hľadali niečo na zahriatie na pitie pred ohňom.

„Mal si dobrý čas, Harry?“ spýtal sa Severus, zbavil sa svojho vlhkého plášťa a Harry prikývol.

„Bolo to perfektné. Najlepšie Vianoce zo všetkých,“ odpovedal Harry s väčším úškrnom na jeho tvári ako obvykle.

„Áno. Dokonalé,“ odpovedal s úsmevom Severus.      

04.10.2009 19:22:13
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one