Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

19. kapitola - Opätovné volanie

Celá kapitola.
Venovaná všetkým, ktorí majú túto poviedku radi a počkali si na jej pokračovanie.
NEPREŠLO BETAREADOM!!!
<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:612.0pt 792.0pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->

„Uh, ach," povedal Harry, pozeral nervózne na kotlík. Obsah trochu prskal pred konečným uvarením a vypúšťal dlhý pomalý opar. Napriek naliehaniu jeho otca, že tiež pracuje na iných projektoch. Harry dostal náhlu inšpiráciu pre svoj konečný projekt. Najprv sa mu zdala myšlienka príliš jednoduchá, aby obsahovala akékoľvek hodnoty, ale urobil nejaký výskum a zistil, že žiadne testy neboli urobené a tak tým strávil niekoľko posledných dní predtým, než sa ostatní študenti vrátili k práci na elixíre.

Zatiaľ každý jednoduchý pokus vybuchol, naštastie bez  Severusovho vedomia a dúfal v Merlina, že tentoraz nebude. Bol si istý, že pripravil tentoraz všetky prísady správne. Presvedčený, že elixír bol stabilný, Harry uhasil oheň pred odchodom z učebne, začal premýšľať o svojom vlastnom laboratóriu. Severus tam prišiel len zriedkavo a len v prípade, že potreboval praktizovať zložité zaklínadlo, ktoré nebolo vhodné na Severusove miestnosti alebo pracovňu. Kráčal trochu pred zastavením sa pred ukrytým vstupom do Zakázaných žalárov a nervózne sa rozhliadol pred vkročením do nich.   

Harry vedel, že by nemal ísť dole, ale... nevedel prečo by nemal. Až keď kráčal chodbou príliš tmavou na svetlo, začal si uvedomovať, že to nefunguje. Obrad nefungoval. Jeho žalúdok sa pokúsil niečo vyvrátiť predtým, než dopadol na kolená a zastavil svoj ďalší zostup do podzemia. Bol k nim stále pripojený a oni pravdepodobne vedeli ako sa on a Severus pokúsili sami seba oddeliť od nich...

Vedel, že sa nemôže dostať von bez toho, aby sa znovu stretol s hlasmi a že nemohol ostať kde bol navždy a tak vstal a vydal sa chodbou. Tma netrvala tak dlho, tentoraz bol tomu rád a netrvalo to dlho predtým, ako vstúpil do inej, plne osvetlenej miestnosti.  Uprostred miestnosti bola stolička. Použil náznak, posadil sa.

„Ahoj," pozdravil Hlas. „Pohodlné?"

„Áno," odpovedal Harry. „Prečo som tu?" dovolil si pýtať sa.

„Áno, samozrejme. Nie je veľmi potešiteľné, že si zase tu, predpokladám. Len... po tom pokroku, ako by si to mohol nazvať. Tvoj otec ťa učil? Vie všetko?"

„Áno," odpovedal znova prekvapený. Nevedia všetko, čo sa deje, samozrejme. Tak... ako ich potom mohli kontrolovač?

„To je dobre. A čo tvoje elixíry?"

„Čoskoro dostanem svoje Mastrovstvo. Potom, čo budem preč z Rokfortu..." odpovedal v domnienke, že by mu to nemohlo ublížiť. Možno by sa mohol dozvedieť niečo užitočného.

„A testuješ naa sebe niekedy elixíry?"

„No len tie, o ktorých viem, že sú bezpečné..." Teraz bol zmätený. „Prečo?"

„Len... zvedavý. Bolo tu dosť ticho. Pamätaj, ak urobíš, čo poviem, budeš veľmi odmenený."

„V poriadku. Máte pre mňa prácu?" Zvedavosť nič viac. Nechcel robiť prácu pre hlas, čo si bol istý... alebo áno?

„Staň sa aurorom. Bude to potrebné na neskôr. Určité... otázky treba riešiť. Budeš sa mi hlásiť a od tejto chvíle len mne. Považuj to za česť. Teraz odíď."

Harry nestrácal čas s odchodom a bol prekvapený, že svetlá nikdy nezhasli. Obzretím videl vchod do miestnosti, spolu s ďalšími chodbami, ktoré odbočovali do ďalších podobne vyzerajúcich miestností. Nič zvláštne, uvedomil si. Vyzerá to ako obyčajná časť zámku.

Keď opustil Žaláre, mal pocit, tŕpnuci pocit, ktorý necítil, keď išiel dole a že ochrana je opäť postavená, pocit naliehavosti prekonal Harryho. Potrebuje nájsť Severusa. Naposledy počul, že sa Severus chysta byť vo svojom laboratóriu celý deň, tak tam dolu bežal a zaklopal predtým než vošiel dovnútra.

„Ocko?" spýtal sa trochu pokojnejšie. Severus pozrel hore, stále miešal elixír.

„Okamih, Harry," odpovedal a Harry prikývol, keď kráčal ku kotlíku.

„Stále vyrábaš elixíry pre ošetrovňu?" spýtal sa Harry. „Myslel som si, že to prevezme Joa."

„Neprevzala. Očividne sa teší z toho, že za ne nemá zodpovednosť."

„Hm," odvetil. „Obrad nefungoval. Bol som povolaný do Žalárov a zrejme všetko, čo odo mňa chce jeden hlas je, aby som sa stal aurorom."

„Ten hlas?" spýtal sa Severus so strachov vo vlastnom hlase.

„Tentoraz tam bol len jeden. Povedal, že som bol pridelený k nemu a že by som mal byť vďačný. Tiež si nemyslím, že vedia, čo sa deje bez pôvodného elixíru. Nepočul som žiaden z nich mimo Žalárov, tak...."

Severus prikývol. „Možno obrad nejako fungoval. „Dostal si sa niekde so svojím elixírom?"

„Áno. Tentoraz nevybuchol." Odpovedal Harry, dostal bolestný pohľad od svojho otca.

„Tentoraz?"

„Dobre, nie je to tak, že by som bol inokedy zranený. Ale teraz je stabilný. Vyskúšam potrebné vyrovnania a spojovacie zaklínadlá predtým.... počkať, ak-"

Harry musel dokončiť svoju myšlienku, keď jeho otec bol už von zo svojho laboratória a smeroval do učebne; Severus vyzeral byť na rovnakej úrovni  myšlienok. Dychtivý pozrieť sa, či to ukončil správne, Harry napodobnil Seeverusove tempo a o minútu sa dostal do miestnosti. Severus sa pozeral na elixír. Na otcov tázavý pohľad, vysvetľoval, čo v ňom je a ako to funguje - samozrejme boli použité kúzla.

„Ricínový olej* je jedovatý. Nemôže byť použitý." Odpovedal Severus pokorený, ale Harry hrubo zatriasol svojou hlavou.

„Áno, môže! Pri reakcii so semenami nie je jedovatý. Testoval som ho na myšiach. Ukázalo sa, že to u nich trochu vyvolalo halucinácie, ale potom sa vrátili k normálu."

„Kde sú myši?" spýtal sa Severus a Harry privolal malú klietku so štyrmi myšami, jedna  nich usilovne behala v kovovom kruhu. Harry sa sklonil a sledoval ako jeho otec urobil niekoľko testovacích kúziel a prikývol.

„Sú perfektne zdravé. Čo ťa prinútilo v prvom rade premýšľať o použití jedu do elixíru?" Bolo to takmer hrubé a Harry sa odvrátil.

„Dobre, bola to nehoda v skutočnosti," povedal Harry, sledoval bežiacu myš. „Presúval som olej, aby som dosiahol na niekoľko prázdnych fliaš, keď som ho pustil. Chystal som sa to vyčistič, keď som videl, ako dobre to reagovalo so semenami a tak som urobil niekoľko testov... a vlastnosti boli dokonale zmiešané. Semená som použil ako stabilizátory a olej sa používa ako uchytenie..." Severus zavrtel hlavou.

„Využitie ricínového oleja do elixíru, ktorý má byť konzumovaný.... to je-"

„Len nelegálne, ak to nie je zneutralizované pred priadním. Ako uvádza zákon o jedoch. Mal som právo, pamätáš?"

„Jasné," odpovedal sucho Severus. „Ale to neznamená, že by to fungovalo. Ak je to prijímané pred obradom a to nás spája dostatočne silno, spojí nás to k dosť silno k sebe navzájom, možno bude. Ak je dostatočne silné, zviaže nás to k sebe a tak na zemi ako sme to urobili pri obrade, mohlo by to byť možné, aby nás to udržalo pri sebe dosť na to, aby naše telá po tom, čo by boli úplne oddelené...."

„To je šialené," uviedol Harry. „Ja..." Harry nemohol odpovedať. Mal si uvedomiť, že myšlienky jeho otca smerovali týmto smerom, ako to povedal už niekoľko krát predtým, že jediný spôsob, aký ostať bez Hlasov je zomrieť, ale... čo keby to nefungovalo?

„Budú sa musieť samozrejme spraviť testy. Harry," upozornil  Severus a pozrel hore.

„Toto... by bolo považované za formu Nekromancie. Rozumieš čo to znamená, dúfam?"

„Že to bude nelegálne," odpovedal narovinu. „A nebezpečné. A nemožné. Prinášať duše späť do mŕtvoly, nie natrvalo. A nie na základe slobodnej vôle. Voldemort..."

„Toto môže byť možné, Harry. Čo si si myslel?"

„Neviem. Možno rovnakú vec, ale... chytilo ma to jednoducho byť zlý... Myslím, že keby sme to spravili správne, ľudia by mali možnosť, ako sa vyhnúť smrti."

„Dobre, potom, je to udržať v tajnosti. Spôsob ako bojovať iba s Hlasmi."

„Správne."

„Je to pripravené na zaklínadlá?" spýtal sa Severus. Harry sa pozrel do kotlíka.

„Áno." Bez toho, aby bol požiadaný, Harry začal dlhý reťazec kúziel. Bolo ich tam desať z nich vo všetkých a všetky muselibyť vzájomne prepojené a do elixíru. Nielen do elixíru. Bola to siedmacka látka, ale bolo to ešte veľmi zložité.

Napokon hotový Harry ustúpil. Žiadny výbuch, žiadne prekypenie, žiadne nečakané výsledky... možno to bude fungovať. Severus nemal čas obdivovať Harryho tvrdú prácu k chlapcovej veľkej nevôli, ale namiesto toho išiel k skladovacej skrini a otvoril ju. Prehľadával ju ďalej a ďalej a konečne sa otočil k svojmu podráždenému synovi, rovnako nahnevaný.

„Kde sú tvoje prázdne fľaštičky?" spýtal sa netrpezlivo. Harry ukázal na dlhé spodné police medzi skriňami. „Potrebuješ popracovať na svojich organizačných schopnostiach. Ako tu môžeš pracovať?" opýtal sa Severus a Harry pokrčil ramenami, keď mu podal tašku s fľaštičkami;, fľaštičkami menšími ako jeho malíček.

„Prečo nie len niekoľko veľkých fliaš?" spýtal sa Harry, keď vytiahol veľké, čisté kvapátko von z tašky. Severus určite všetko zobral chvatne, pomyslel si.

„Desať kvapiek do každej by malo stačiť," povedal namiesto toho Severus. „Nechceme zabiť myši prílišnou dávkou."

„Správne," odpovedal Harry. „Potom nemáme dosť fľaštičiek na celú dávku."

„Nie všetko pôjde do malých fľaštičiek. Ty musíš argumentovať?"

„Dobre, to je môj projekt. Nechcem začínať s niečím iným!" povedal Harry, nasal elixír do svojho kvapátka a starostlivo odpočítal desať kvapiek  tesne pred položením ďalšieho vrchnáku. Dokonca aj s veľkým kvapátkom, hustá tekutina zaliala malú fľaštičku do polovice.

„Zmesi oleja a semien bude viac ako dosť pre projekt. Len vytvor použitím toho jednoduchý elixír. Môžeš prezentovať to namiesto tohto. Je to stále oveľa lepšie než akýkoľvek iný elixír, ktorý budú mať študenti a ja nechcem tento elixír, ak funguje na verejnosti.

„Jasné." Odpovedal Harry a znovu zabodol pohľad na svojho otca.  Pracovali v tichosti, Harry naplnil polovicu fľaštičiek zo svojej tašky, keď opäť prehovoril. „Čo sa deje s Malfoyom?"

„Prečo?"

„No, našiel som tie elixíry. Zistil si na čo sa budú používať? Bude Malfoy vylúčený?"

„Nie pre obe otázky," odpovedal Severus. „Riaditeľ sa snažil presvedčiť - samozrejme, nepriamo - že byť s Voldemortom nie je dobrá voľba. Má nádej."

„To nebude fungovať... však?"

„Nie. Je ťažké bojovať s typom výchovy, s ktorou vyrastal. Je len malá šanca, že zmení svoje nízory na Temného Pána."

Pracovali znova mlčky.

„A čo ten elixír? Miestnosť?"

„Miestnosť bude „objavená" o niekoľko dní v čas, než prídu študenti. Uistíme sa, že tam nie je žiadny dôkaz, ktorý ukazuje na Malfoya a potom privedieme Aurorov . Malfoy to pochopí ako šťastie. Voldemort to uvidí ako zlyhanie."

„Aj keď to nie je správne! Nemôžeme ho len tak nechať mať úspech s varením tých elixírov!"

„Riaditeľ sa domnieva, že keď bude dosť potrestaný takto, môže sa obrátiť k strane Svetla," odpovedal Severus.

„Áno, jasné," hádal sa Harry, ale nepovedal k tejto veci nič viac. Konečne boli všetky elixíry vo zvláštnych fľaštičkách a Harry vyčistil kotlík, zatiaľ čo Severus pristúpil k myšiam a vybral dve.

„Nemôžeš im to teraz dať," povedal Harry, keď im to Severus chcel dať. Severus sa zastavil. „Pravdepodobne potrebuješ vyčarovať dočasnú väzbu na obe. Alebo, prinajmenšom, čo urobili ďalšie testy s elixírmi, ktoré fungovali."

„Je to elixír, ktorý potrebuje byť najprv strávený?" spýtal sa Severus.

„Pravdepodobne to bude fungovať lepšie po nejakom čase," odpovedal Harry s pokrčením ramien. „Semená, vieš..." Severus prikývol.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} p.MsoFooter, li.MsoFooter, div.MsoFooter {margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; tab-stops:center 8.0cm right 16.0cm; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:2.0cm 2.0cm 2.0cm 2.0cm; mso-header-margin:35.45pt; mso-footer-margin:35.45pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->

„Choď za riaditeľom," povedal Severus po niekoľkých hodinách. Vynechali obed a Harry sa pustil do štúdia vo svojej triede, zatiaľ čo jeho otec robil skúšky, ktoré mali byť pre jeho záverečný projekt. „A Camstarovou. Ponáhľaj sa!"

Harry odišiel bez otázky prečo, aj keď po tom, čo chcel Camstarovú hádal, že to bolo preto, že to fungovalo. V riaditeľovej kancelárii, Albus zavolal profesorku rún a išli spolu do triedy. Teraz si Harry uvedomil, prečo nemal Severus rád ľudí vo svojom vlastnom laboratóriu. Camstarová mu úplne nevyhovovala, pretože nikdy nemal runy a mať Dumbledorov pohľad na jeho postavenie bol nepríjemný bez akéhokoľvek íného dôvodu, akým to bolo.

„Obrad. Musíme ho urobiť znovu, ale... budete musieť počkať dlhšie na naše oživenie," povedal Severus a podal Harrymu pohár s hustou sivou tekutinou. Napil sa až potom, čo to urobil Severus a zaškeril sa. Neočakával, že to bude v dohľadnej dobe piť. Chutilo to hrozne.

„Zabije vás to!" vykríkla Camstarová a Severus pokrútil hlavou.

„Nie. Bude to fungovať. Podarilo sa mi oživiť myši po 10 minútach po prehliadke, že boli bez známok života. Mali by ste byť schopní oživiť nás po 35 minútach, pohľa môjho odhadu, ale nemalo by to trvať dlho. Pätnásť minút by malo stačiť."

„Čo sa tu deje?" spýtal sa Dumbledore.

„Ukradol môj záverečný projekt," odpovedal horko Harry a Severus na neho nahnevane pozrel.

„To je všetko, čo si o tom myslíš?" spýtal sa kruto.

„Dobre, mal by si byť tiež znepokojený, ak by niekto prišiel  a zobral projekt, na ktorom si pracoval preč." Severus len pokrútil hlavou.

„Dobre?" spýtal sa. „Elixír, ktorý sme si vzali, vyvinul Harry. Funguje. Je to otestované."

„To čo navrhuješ, Severus, je nelegálne. Vrátite sa ako Infernovia!"

„Bolo to nutné. Hlasy nás stále držia a my sa nevrátime ako Infernovia! Hovoril so ti, že boli urobené testy. Myši by boli mŕtve, keby to dokonale nevyšlo." Severus sa správal, ako keby mal jačať. Bol veľmi netrpezlivý.

„Verím, že skôr by bolo lepšie ako neskôr," súhlasil Dumbledore, väčšinou hovoril s Camstarovou.

„A Severus by nebol taký rozhnevaný, keby si nebol úplne istý, že to bude fungovať."

„V poriadku," povedala trochu s povzdychom. „ Rozumiem, že je to nutné. Môžem mať všetko pripravené do dvoch hodín."

„To by sedelo. Ďakujem vám," povedal pokojne Severus. O dve hodiny neskôr a ďalšiu dávku, Harry stál nervózne blízko svojho otca v strede izby.

„Ocko?" spýtal sa.

„Bude to fungovať, Harry," potvrdil, držiac elixír, ktorý použili na obrad naposledy. Riaditeľ a Camstarová začali..."

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Harry sa zobudil v pohodlnej, dôverne známej posteli, ešte si nemohol spomenúť prečo to bolo dôverne známe. Otvoril svoje oči a zízal na biely strop nad ním, spomenul si. Bola to jeho izba, samozrejme, ale nie jeho izba. Zanariekal.

Postavil sa z postele - samozreme, úmyselne - a bežal do kúpeľne predtým, než vyhľadal svojho otca. Uistiac sa, že bol sám sebou v zrkadle, pozrel sa poriadne. Vyzeral starší. Možno... dobre, starší než sedemnásť. Možno dvadsať. Tak prečo bol stále tu? A prečo bol starší? Mal by byť v škole alebo v práci?

Vonku bola tma, tak predpokladal, že bolo v poriadku ísť do otcovej izby bez klopania.

„Ocko?" spýtal sa, keď vošiel dnu, od postele sa ozvalo zastenanie. Aj keď to bol ženský hlas.

„Braidon, uvedomujem si, že si nervózny, ale neobťažuj ma. Otec je ešte dole."

„Aha. Prepáč." Povedal a zavrel dvere. Znova jeho mama. Možno tu teraz ostane dlhšie. Niekoľko krokov od dverí si spomenul a bežal do kuchyne nájsť svojho otca.

„Ja sa zajtra žením!" povedal, približoval sa vo svojich ponožkách.

„Uvedomujem si to," odpovedal Severus a podával Harrymu knihu, kde bolo zaznačené „urobiť fotografie". Otvoril ju. „Berieš si Krissu."

„Ach," povedal, nie tak prekvapený. „Ako dlho si myslíš, že to bude trvať tentoraz?"

„Najpravdepodobnejšie dlhšie než naposledy, ale... dve časové línie nemusia bežať rovnako ako ďalšia.

„Očividne. Ja sa nechcem oženiť. Obzvlásť s ňou."

„Nepoznáš to tu. A nie si to naozaj ty," upokojoval ho Severus.

„Tak? Ja -"

„Nervózny?" spýtala sa Krissa, vošla do izby a k Harrymu. Ovinula ruky okolo jej skoro budúceho manžela, pobozkala ho. Najprv ostýchavo, Harry ju veľmi nepobozkal, ale po niekoľkých sekundách cítil, že je to správne a pobozkal ju naspäť. Odchádzajúca Krissa ho obdarovala úsmevom, keď opustila izbu.

„To je to, prečo si ju beriem za ženu," odpovedal Harry, posadil sa. Pozrel hore na svojho otca, obdaroval ho prísnym pohľadom. „Čo" Nie som to skutočne ja," odpovedal šepkaním. Severus pokrútil hlavou.

„Choď spať. Máš pred sebou dlhý deň."

Harry so súhlasom išiel na poschodie. Po ceste, prešiel okolo izby, ktorá bola očividne Krissina. Dvere boli otvorené a ona ležala na svojej posteli na prikrývkach.

„Čau, Braidon," pozdravila. „Nemáš iný názor, však?"

„Nikdy," odpovedal Harry, vošiel do izby. Naozaj nemal žiadnu predstavu o tom, čo spraví, ale išiel na to s inštinktom. Cítil, akoby to robil mnohokrát. Sadol si na posteľ blízko nej a ona si povzdychla.

„Dúfam, že zajtra nebude pršať."

„Ja tiež. Mal by som ísť pravdepodobne do postele. Nechcem byť zajtra vyčerpaný."

„Áno, súhlasím. Vieš, ak by tu neboli tvoji rodičia, mohol by si spať tu. Alebo ja by som mohla spať v tvojej izbe. Neviem, prečo si taký neistý okolo nich."

Harry sa zastavil po tom, čo sa postavil a pozrel sa na Krissu. Spali spolu?

„V poriadku, dobre... Naozaj neviem, ako by reagovali," uviedol.

„Ako povieš," odpovedala a dal jej rýchlo bozk na dobrú noc predtým, než zamieril do svojej izby.


<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} p.MsoFooter, li.MsoFooter, div.MsoFooter {margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; tab-stops:center 8.0cm right 16.0cm; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:2.0cm 2.0cm 2.0cm 2.0cm; mso-header-margin:35.45pt; mso-footer-margin:35.45pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->

------------------------------------------

* Ricínový olej - v origináli sa uvádza Grandi oil, čo však nedokážem preložiť. Preto som hľadala niečo podobné, čo je rovnako jedovaté ako uvádza popis.

05.02.2013 11:12:41
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one