Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Po dlhom čase zverejňujem pokračovanie tejto poviedky.
KAPITOLKA JE CELÁ!!!
Kapitolku venujem ft

Dobby

Harry (alebo v tomto prípade, Braidon) sa prebudil s divným pocitom. Zmesou vzrušenia, nervozity a potreby, jeho telo na to reagovalo spôsobom, ktorý aj keď bol neznámy, nebol pre neho príliš bežný. Nikdy nemal veľký záujem o dievčatá alebo o ženy, ale teraz sa to zdalo akoby ona bola všetkým, o čom mohol premýšľať. Aj keď väčšia časť z neho nevedela, čo presne robila, jeho neznáma časť mu povedala, že by mal ísť do postele s ňou... teraz.

Povzdychol si, obalil si tvár vankúšom a chcel, aby sa jeho telo správal tak, aby sa mohol trochu vyspať. Nepoznám ju, hovoril sám sebe, ale čoskoro bola jeho snaha zbytočná.

Ráno, dostal sám seba do vysokého stavu túžby. Nemal žiadnu predstavu o tom, čo by mal robiť, nepoznal Krissu dosť na to, aby si ju vzal za ženu – a on sa chcel dostať naspäť domov. Ako sme sa dostali späť naposledy? Boli sme pred zrkadlom...

Posadil sa, Harry spadol z postele, zostal zamotaný v prikrývkach. Nakoniec sa postavil a vybehol z izby, potešený, že nevidel Krissu, keď vstúpil do izby jeho otca. A matky. Nečakal, že uvidí Lily v posteli so Severusom, zastavil sa vo dverách, situácia bola trápna.

„Čo je to, Braidon?“ spýtala sa Lily, podráždená, že ju zobudil tak zavčasu. Skontrolujúc hodinky neďaleko postele, Harry videl, že nebolo dokonca ani päť ráno.

„Potrebujem hovoriť s ockom,“ odpovedal Harry.

„Je to naozaj dôležité?“ zamrmlal Severus.

„Áno.“

Spôsobom, ktorý naznačoval vyhubovanie sa Severus postavil a nasledoval Harryho do jeho izby.

„Potrebujem odtiaľto odísť. Nemôžem si ju zobrať za ženu,“ uviedol Harry, akonáhle boli dvere zatvorené a bolo na nich tlmiace kúzlo. „myslím si niečo... proste nemôžem! Nedokážem to vysvetliť. Spomínaš si, keď sme tu boli naposledy? Odišli sme akonáhle sme spoločne hľadali odpoveď ohľadom zrkadla...“

Severus najprv neodpovedal, vyzeral akoby sa sústredil.

„Mohlo by to fungovať, ak ti nie je začarované zrkadlo,“ odpovedal Severus, pozrel sa na zrkadlo v izbe, považoval za zvláštne, že Harry tam jedno mal. „Aj keď by to mohla byť naposledy zhoda náhod.“

„Stále by sme sa o tom mali pokúsiť!“

„Áno, mali by sme,“ odpovedal Severus akoby bol Harry nejasný a pritiahol ho pred zrkadlo. Očividne bol Severus viac dychtivý odísť ako jeho syn. „Mal som dosť Lily a jej neslušnosti... Z určitého zvláštneho dôvodu, cíti sa byť zaviazaná zúčastniť sa tvojho sobášu, napriek tomu, že sa nestará.“

Harry nevedel, ako na to reagovať – v skutočnosti si prial, aby sa Severus o nej nezmieňoval – takže sa rozhodol tým nezaoberať, namiesto toho hľadal odpoved ohľadom zrkadla u Severusa. Po pokyne, Severus sa pozrel na Harryho a ich pohľady sa spojili...

Harry otvoril svoje oči s pocitom... ťažoby. Podlaha pod ním bola studená, jeho habit dosť tlmil jej chlad. Začal si viac uvedomovať, že ten ťaživý pocit bolo v skutočnosti niečo na jeho hrudi. Uprel svoje oči na vysoký strop, pozrel dole, videl... seba.

„Och!“ skríkol Harry, držal sa a spôsobil, aby sa jeho telo nezrútilo tvrdo na zem.

„Arr.“ Počul sám seba zavrčať a sledoval ako jeho telo odolalo pohľadu na to, čo zapríčinilo ten nepokoj – bol rovnako šokovaný , ako sa cítil po tom, čo videl.

„Ale, aha! Fungovalo to!“ vykríkla Camstarová, zatlieskala svojimi rukami. „Bola som tak...“

„Harry?“ Harryho telo sa pokusne pohlo a profesorka Rún to sledovala.

„Ocko?“ ozval sa naspäť Harry, počúval hlas, ktorý vyšiel z jeho úst. Definitívne jeho otca.

„Och, vážení,“ zamrmlal potichu Dumbledore. „Toto je celkom nečakané.“

Harry a Severus sa na seba pozerali s úžasom, pokúšali sa pochopiť, že boli v iných telách a ignorovali ostatných dvoch v miestnosti. Zdalo sa to neskutočné... a úplne zlé. Pokusne, Harry posunul svoju váhu medzi nohami. Cítil sa zvláštne.

„Možno by sme mali ísť do môjho úradu?“

„Ja to tu upracem,“ uviedla Camstarová. „a potom to vyhodnotím.“ Pozrela na Dumbledora na objasnenie a možno kvôli uisteniu. Riaditeľ prikývol a ona sa pustila do upratovania uprostred miestnosti. Po jeho naliehaní, Severus a Harry neobratne nasledovali Dumbledora.

„Nosíš otrasné topánky,“ povedal Harry potichu svojmu otcovi, niekoľko krát sa potkol na kamennej podlahe.

„Sú extrémne pohodlné,“ vyštekol naspäť Severus. „Nie je na nich nič zlé. Si to ty, čo nosíš neformálne topánky.“

Moje topánky sú v pohode,“ odsekol Harry. Uvedomil si, že by nemali o takýchto veciach diskutovať na verejnosti, Severus mávol rukou, ktorý okamžite Harrymu povedal, „uzavrime to. Teraz.“ Bolo to zvláštne, vidieť jeho vlastné telo robiť tento podnet.

V riaditeľovej kancelárii sa Severus a Harry posadili v hlavne zasadacej časti, Dumbledore ich upokojil, že nikto nevstúpi bez jeho povolenia. Cítil, že toto bolo pohodlnejšie prostredie než jeho stôl pre tento rozhovor. Severus začal.

„Očividne mal zväzujúci elixír... vedľajšie účinky,“ povedal narovinu a Harry na neho civel.

„Nemohol som to vedieť.“

„Nepovedal som, že to bolo kvôli tebe,“ vyštekol jeho otec. „Očividne, po tom, čo sme boli jeden k druhému pripútaní, naše duše si nie sú celkom isté, ktoré telo znovu nadobudnúť. To je niečo, čo nemôže byť vyskúšané na myšiach.“

„Existuje spôsob, ako vás dvoch vrátiť späť bez zopakovania rituálu? Možno nejaké zaklínadlo na výmenu duší?“

„Neexistuje žiadne trvalé zaklínadlo na výmenu duší,“ odpovedal Severus. „Nie, pokiaľ viem. A obrad by nebol istým spôsobom na vyriešenie problému. Je možné, že by sme sa o to museli pokúšať, znova a znova... a to by znamenalo veľa priestoru pre chyby. Nechcem sa dobrovoľne vzdať tejto šance, pokiaľ sa nepokúsim o iné riešenie.“

„Chápem,“ prikývol Dumbledore. „Trochu iná poznámka: nikto sa nemusí o tomto dozvedieť. Poviem profesorke Camstarovej, že problém bol vyriešený. To, čo sme robili počas obradu bolo nelegálne a mohlo by to mať vážne dôsledky, ak by sa to dostalo do rúk Ministerstva. Rozumiete?“ obaja, Severus aj Harry prikývli, Harry trocha viac neochotne.

„Čo navrhujete?“ spýtal sa Harry.

„Že až pokým sa nenaučíme zafixovať úplne náš posledný problém, musí byť každý z vás tým druhým. Harry vie dosť na to, aby mohol učiť tvoje hodiny, Severus?“ spýtal sa Dumbledore, Harryho tela, a Harry spozoroval vo svojich očiach malý záblesk pobavenia.

„Áno,“ zafrflal Severus.

„A Severus by nemal mať žiadny problém s navštevovaním tvojich hodín a plnenia tvojich povinností hlavného prefekta?“ Dumbledore sa spýtal Severusovho tela.

„Správne,“ zamrmlal Harry.

„Ale, možno by ste si vy dvaja mali nájsť čas na prediskutovanie toho, čo je nutné urobiť, mali by ste byť niekde nablízku, keď sa vrátia študenti.“

Niekde nablízku, pomyslel si Harry znudene. To je teda fráza. Chvíľu všetci traja sedeli v tichosti, nevedeli čo už viac povedať, kým Dumbledore znovu nahlas neprehovoril.

„V prípade, že je to všetko o čom sme mali hovoriť, možno by ste vy dvaja mohli začať pátranie? Mám niekoľko papierov na vybavovanie a musím hovoriť s Minervou o niečom vopred dohodnutom, ale napriek tomu vám sľubujem, že budem toto preverovať. Ak si správne pamätám, mám v súkromnej knižnici knihy, ktoré by sa mohli nejako využiť... dober, potom pekný deň, chlapci moji.“

„Samozrejme,“ odpovedal Severus, postavil sa a Harry nasledoval jeho príklad.

„Je nutné urobiť medzi vami výmenu,“ uviedol Dumbledore s pokývaním hlavy a Harrry sa trochu nervózne zasmial.

O desať minút neskôr boli obaja Snapeovci v Severusových izbách, Severus zdemoloval všetky jeho knihy z políc nie príliš šetrne a Harry sa prechádzal. Severus na chvíľu zmizol do jeho kancelárie, akonáhle bola väčšina kníh z políc na podlahe v organizovaných, ale neupravených kôpkach a Harry sledoval dvere, stále stál, až pokým jeho otec znovu nevošiel do obývacej izby o päť minút neskôr, levitoval dokopy šesť hrubých zväzkov.

Dokončil kúzlo, šesť kníh dopadlo na konferenčný stolík a Severus prešiel krížom cez miestnosť k jeho predchádzajúcim kôpkam. Levitoval dohromady dve kôpky, umiestnil ich na stôl ďalej k ostatným, predtým, než zmiestnil všetky ostatné nepotrebné knihy do políc.

Všetko toto urobil mlčky a Harry cítil, že sa pomaly čoraz viac cíti umätený sledovaním samého seba – doslova – hádzal veci okolo seba so zaklínadlom jeho otca. Samozrejme, neboli také pôvabné, ale po desiatich minútach Severus vyzeral, že si zvykol na jeho telo a uhladene sledoval okolie. Bolo to zvláštne.

„Ocko?“ spýtal sa váhavo Harry a Severus sa otočil od jeho zrovnávania na svojho syna. Harry ukazoval na tri kôpky kníh. „Mal by som začať s prezeraním týchto?“

„Ak toto nebudeme mať naštudované v najbližších dňoch, prejdeme ďalšie,“ vyštekol Severus.

„Začni pôsobiť ako ja. Volaj ma Harry alebo pán Potter v závislosti od našej spoločnosti a ja...“ Severus váhal. ... Ja ťa začnem volať ocko alebo Profesor.“

„V poriadku,“ odpovedal Harry, pokúšal sa to spracovať. „Alebo by sme sa mohli vyhnúť oslovaniu jeden druhého úplne.“ Navrhol.

„Vieš veľmi dobre, že by to nefungovalo.“

„Je mi to ľúto.“ Povedal Harry po chvíľke pauzy a Seveerus sa na neho zvláštne pozrel.

„Prečo?“ spýtal sa potichu Severus.

„Kvôli... elixíru. Myslel som, že bude fungovať.“

„A fungovalo, Harry,“ odpovedal zľahka jeho otec. „Fungoval veľmi dobre. A mohlo by to veľmi dobre roztrhnúť úplne naše spojenie s Hlasmi. Toto je práve...“ Severus sa zamyslene zastavil. „neobvyklý výsledok, ktorý potrebujeme vyriešiť. A áno, môžeš začať prezerať tie knihy.“ Harry pokrčil ramenami predtým než sa posadil na gauč a zobral najbližšiu knihu, zatiaľ čo Severus pokrútil svojou hlavou.

Harry sa usadil za Severusov stôl, čakal a bol extrémne nervózny. Bola to prvá hodina po prázdninách a zatiaľ čo sa domnieval, že to bude Transfigurácia, namiesto toho bol pripravený učiť Obranu proti čiernej mágii. Nie že by potreboval akúkoľvek prípravu; učivo pre piaty ročník bolo obzvlášť ľahké. Celá tá vec predstierať, že bol Severusom bola tak nervy drásajúca. Harry bol do smrti vďačný, že absolvoval súkromné hodiny so svojím otcom. Bolo by extrémne ťažké volať jeho otca, „pán Potter“. Samozrejme, že volal. Rovnako ako ho Severus volal „ocko“. Camstarová sa zastavila v Severusovej kancelárii deň potom, čo sa stal ten incident, uistila sa, že boli v poriadku a oni ju oklamali – ktokoľvek, kto by hľadal niečo zlé, takisto by mohli urobiť to, že by oklamali toho, kto by očakával čokoľvek zvláštne.

Niekoľko minút pred deviatou vstúpil dnu prvý študent a krátko po ňom ďalší. Obaja obsadili miesta ďalej od seba navzájom, ale neprestali sa pošepky rozprávať. Boli to Bystrohlavčania a Harry sa pokúšal spomenúť si, ktorí to boli.

Harry sa tešil, že to bola jednoduchá hodina. Bol to praktický deň, podobný Dumbledorovej armáde... Harry zastonal, keď si pomenul, že stretnutie Dumbledorovej armády bolo naplánované na túto stredu. Severus sa do toho musel pustiť ako Harry – odvtedy Severus teraz zriedkavo prišiel na schôdzku a keď prišiel, jednoducho robil dozor – a bolo celkom možné, že niektorý zo študentov si všimne jeho zmenu. Aj keď Harry musel priznať, že Severus bol dobrý herec.

Hodina išla ľahko. Piataci nespozorovali žiadnu zmenu na Harrym/Severusovi a správali sa ako vždy. Bolo to rovnaké s prvákmi, obed a potom s tretími ročníkmi. Jediný omyl, ktorý urobil bol pred obedom, keď namiesto k Severusovým izbám zamieril k jeho... ale to bolo ľahko napravené. Keď tam prišiel, bolo tam niekoľko prvákov, ktorí s ním chceli hovoriť – ako s Harrym samozrejme – a on ich čoskoro opustil, keď si spomenul, že bol v Severusovom tele. Harry zaklopal na dvere a keď Severus/Harry odpovedal, iba oznámil.

„Dúfal som, že by sme si mohli o niečom pohovoriť, ale keďže máte hostí, dúfam, že vás uvidím vo svojom kabinete o siedmej večer.“ S kývnutím na Severusa/Harryho zamieril do profesorových izieb.

Harry sedel v otcovej kancelárii s pochmúrnym výrazom nad úlohami, ktoré považoval od tretiakov, ktoré boli údajne dostatočné na odovzdanie, keď Severus zaklopal a vstúpil bez počkania. Čestne, niet divu, že si jeho otec myslel, že je nekompetentný, ak odovzdával eseje takto. Stále, súhlasili – alebo skôr , Severus nariadil – že sa Harry pokúsi opraviť úlohy a Severus ich skontroluje kvôli nejakým extra chybám. „Pomôže ti to,“ povedal Severus.

„Ja sa nikdy nestanem učiteľom,“ povedal Harry, akonáhle jeho otec zavrel dvere.

„Prečo nie, ocko? Máš zlý deň?“ spýtal sa Severus a Harry na neho civel.

„Nie zlý. Nie tak celkom. Až na toto,“ odpovedal, položil na bok zväzky pergamenov.

„Aspoň trochu využiješ anglický jazyk,“ odpovedal usadiac sa. „O čom chceš hovoriť?“

„O ničom. Omylom som išiel do svojich izieb namiesto tvojich,“ vysvetlil Harry.

„Och,“ Severus/Harry odpovedal, keď sa posadil na Harryho obvyklé miesto. „Pokračuj,“ povedal a Harry pokrútil hlavou.

Sedeli tam týmto spôsobom absolútne mlčky, okrem šuchotania pergamenu a škrípania brka, až pokým Harry nepozrel hore a spozoroval, ako sa pozerá divne na Falošné Znamenie.

„Čo je to?“ spýtal sa Harry.

„Musíš byť silnejší v Oklumencii než som ja,“ odpovedal Severus a Harrymu trva sekundu než pochopil.

„Čo myslíš?“

„Minulú noc. Videnie. Bol som... Temný Pán.“

„Bol si v jeho hlave,“ skomentoval Harry, sedel vzpriamene a položil dole brko.

„Áno. Nikdy som celkom nerozumel, čo si mal na mysli až doteraz. Pocit... Ale poradilo sa mi ponoriť hlbšie. Stále sa však chcem s tebou o niečo pokúšať...“

„Čo?“  spýtal sa podozrievavo Harry.

„Práve som si spomenul, že som veril, že si bol silnejší v Oklumencii než som ja,“ povedal pomaly Severus, zvláštny zvuk vyšiel z Harryho úst. „Mal by si byť schopný hádať, ak nič iné, čo navrhujem.“

„Chceš sa pokúsiť napadnúť moju myseľ? Nemáme hotové všetky termíny...“

„Áno. Ale musíš zdolať pokusy o útok Temného Pána na tvoju myseľ, ako prevenciu svojho vniknutia do jeho... takisto ako som sa pokúšal včera večer, mohol by som sa iba pokúsiť taktne vyhľadať spomienky, akonáhle som si uvedomil, čo sa dialo.“

„Ty čo?“ spýtal sa Harry a Severus ho obdaroval nahnevaným pohľadom.

„Nemôžeš sa pýtať čokoľvek, len nie „čo teraz?“ Stratil si svoju rečnícku schopnosť?“ zosmiešnil Severusa, ktorý sa zabával , že Severus nebol v odpornej nálade.

„Fajn. Ako si sa uvoľnil z vízie? Ja som to ešte nedokázal.

„Už si to niekedy skúšal?“ požiadal Severus, stále sklonený na stoličke, lakte mal opreté na opierkach stoličky a jeho ruky spočívali na jeho bruchu; túto pózu Harry často zaujal na stoličke, jednu, ktorú teraz Harry videl z pohľadu druhej osoby, zdala sa mu takmer... nafúkaná.

„Dobre, nie.Bolo to chvíľu, raz, a som som bol vždy zamotaný do vízie, dvakrát, a trikrát... je to Voldemort. Prečo by si chcel vstúpiť do jeho mysle?“

„V tejto veci som nemal na výber. Uvedomujem si, že akonáhle by som bol tam, možno by som sa pokúsil nájsť nejaké užitočné informácie – predpokladám, že zvyk zo špionáže – ale jeho štíty boli príliš silné. Chcem vidieť, ako silné sú teraz tvoje štíty. Chcem sa pokúšať o to pokúšať tak silno, že budem eventuálne schopný dočasne ich zlomiť-“

„Nie je to nebezpečné?“

„Nie. Neprišlo k žiadnej ujme niekoho z nás pokiaľ sa pokúšaš. Nejaké rozbité bariéry môžu byť ľahko opravené, akonáhle útočník povolí a často prestavané zatiaľ čo útočník povolil a je potrebná iba zmena tvojich spomienok, keď je ich štít najslabší. Akonáhle zlomím ten tvoj – môžem – budeš sa pokúšať zlomiť môj. Potom chcem presne vidieť, ako nás tvoj pútajúci elixír ovplyvnil. Možno by sme boli schopní spojiť naše štíty, aby nás oboch prikryli a eventuálne dokonca magickú moc, ale pochybujem o tom.“

„Mal si na mysli spôsob ako dostať nás dvoch do našich vlastných tiel?“ spýtal sa Harry, zameral sa na predmet.

„Eventuálne,“ odpovedal Severus, vzpriamene sa posadil až kým opäť nezískal knihu z jeho (dobre, v skutočnosti Harryho) tašky. „Pojmy cestovania duší, alebo astrálnej projekcie by mohli mať nejaké použitie. Legálne, takže v tejto oblasti nič znepokojujúce.“

„Cestovanie duší? Ako to pomôže?“

„Vyzerá to tak, že obe naše duše sú pripojené  k obom našim telám,“ odpovedal Severus, obvykle vysvetľujúcim spôsobom, Ja – Ti – Dám – Všetky – Informácie – Keď – Potrebuješ – Postup. „Verme. Ak elixír pracoval rozdielne a my sme jednoducho pripojení k zlému telu, potom by sme to možno mohli zobrať mierne rozdielnou cestou. Ale ak sme obaja pripútaní k sebe navzájom, mali by sme byť schopní cestovať medzi telami podľa želania, ak niekto iný nezaberá telo.“

„Takže by sme mohli len... skončiť mimo našich tiel a vstúpiť do našich vlastných?“ prerušil ho Harry a Severus sa zastavil v jeho vysvetľovaní.

„Jednoducho povedané, áno,“ povedal Severus. „Ale je to trochu viac komplikované než to. Naučiť sa zakreliť hviezdy je náročná úloha a musia byť urobené predbežné kroky. Potrebujeme hovoriť s riaditeľom školy kvôli oprávneniu navštíviť Londýnske kníhkupectvo. Mal by som ťa poslať samého, ale nevieš celkom, čo potrebujeme.“

„Nie je niečo v Šikmej uličke alebo Rokvile?“ spýtal sa Harry a Severus/Harry pokrútil svojou hlavou.

„Nie čo potrebujeme. Potrebujeme mať radšej šťastie v muklovskom obchode. Hermiona povedala –“

„Hermiona? Ty si hovoril s Hermionou?“ vyslovil sa pochybovačne Harry.

„One je tvoja priateľka. S jedinou podmienkou, že neviem, čo sa stalo?“

„Samozrejme, že nie. Ale ty... odkedy chodíš za Hermionou po informácie?“

„Ona bola najlepší zdroj, ktorý som mal o mukloch,“ odpovedal Severus a Harry/Severus prekrížil svoje ruky.

„Správne. Nie ako keď mám veľa času hovoriť s ňou.“   

„Zabudneš všetko, čo viem, že sa učíš na svojich hodinách.“

„Správne.“ Zastavil sa. „Pokračuj, dohadoch. Nie je vtipné, že muklovia o tom vedia viac ako čarodejníci?“

„Nemusia nevyhnutne o tom vedieť viac, ale cestovanie duší nebolo praktizované v kúzelníckom svete stovky rokov. Existovali jednoducho väčšie magické otázky, do ktorých sa ponorili. Rovnako tiež nájdenie kníh v muklovskom Londýne by bolo menej podozrivé. Nikto by nepoznal ani jedného z nás a my by sme nemali dať do objednávky naše mená kvôli zastaraným, vzácnym knihám.“

„To dáva zmysel,“ Harry pokrčil ramenami, akoby to bolo jeho vlastné telo a nie Severusove. „Voldemort by si mohol myslieť, že sme...“ Harry zmĺkol. „Mohli by sme to použiť proti nemu?“

„Možno, hoci by mohol mať voči tomu ochranu. Je veľmi opatrný a mí mnoho tajomnstiev, o ktorých nevieme.“

„Ocko?“ spýtal sa pokojne Harry po chvíľke ticha.  Severus/Harry sa pozrel dole, pozeral sa znova na falošné Znamenie.

„Postav sa,“ povedal Severus a obaja stáli proti sebe. „Vyčisti úplne svoju myseľ, postav všetky všetky štíty, ktoré dokážeš. Bojuj proti mne, ale neublíž mi. Pokús sa ma zadržať...“ Severus pokračoval nakoniec v hovorení rovnakých slov znejúcic ináč, až pokým Harry konečne neprikývol. Čarodejníckym prútikom úkázal na synove telo, zašepkal najsilnejší legilimens, aký mohol vymyslieť.  

Zrazu bol Severus obklopený mimoriadnou čierňavou, akú kedy videl – vedel len, že ju videl už predtým. Snažil sa tlačiť dopredu, bez prestania, ale jeho úsilie bolo zbytočné. Nemohol sa cez stenu dostať. Namiesto toho, aby sa otočil, siahol dopredu a pocítil naliehavý pocit. Drevo. Niekde hrubé, v iných miestach hladké, ale nezaznamenal žiadne známky slabosti. Pokúšal sa zatlačiť ešte raz a ináč, vzdal to a otočil sa, aby našiel špeciálne tvarované dvere.

Mal pravdu. Bol to prístenok. Severus premýšľal ako to Harry takto jednoducho urobil, keď sa presunul k dverám a zatlačil. Žiadny pohyb. Znova. Znova, zatlačil trochu tvrdšie.

A bol mimo. Mal by urobiť celistvé múry na všetkých štyroch stranách, hundral si pre seba Severus.

Rozhliadol sa okolo, uvedomil si, že tu vôbec nebol vypínač., ale aspoň mohol vidieť sám seba. Severus pochyboval, že Harry bude ukrývať svoje spomienky v oblasti tak jednoduchej ako stmavnutá izba, tak sa netrápil s hľadaním svetla. Namiesto toho sa pokúšal pohybovať štítmi, tlačil do nich. Tvrdo a potom ešte tvrdšie, keď nedostal žiadnu odpove´d. Odmietal prestať, tlačil ešte tvrdšie a bol prekvapený a príliš potešený, keď našiel pamäť.

„Čo chceš, Potter?“ spýtal sa kruto Severus a harry sa prikrčil. „Ak tam budeš stáť, stoj niekde inde. Pokiaľ možno mimo môjho pohľadu. Videl som dostatočne veľa posledných dvanásť hodín než bolo nutné.“

„Myslel som na to, čo chcem jesť!“ vykríkol Harry, zrazu rozhnevaný. „A dokonca som nebol na blízku, okrem prípadov, keď si ma nútil, aby som bol. Mal som dokonale šťastný spánok, akonáhle Remus odišiel!“

„Tak choď znovu spať! Tvoja prítomnosť je pre nedostatok lepšieho slova, otravná. A musíš zjesť zmes, ktorú pre teba urobila tá Weasleyovská žena. Čokoľvek iné ťa urobí chorým.“

„Ja však nechcem.“ Zafňukal Harry. „Je to dobré, ale chcem... Niečo iné. Ja proste neviem čo.“

„Prestaň Potter. Sme v pasci spolu po zvyšok leta,“ odsekol Severus, jeho hlas bol hrozivý. „Čím menej času si blízko mňa, tým väčšia je šanca, že prežiječ toto leto.L

Harry sa na neho len pozeral, bolesč bola ukrytá hlboko v jeho očiach, predtým než sa otočil a opustil kuchyňu na Grimmauldovom námestí.

Opäť bolo všetko čierne. Severus sa snažil znovu a znovu preraziť štíty, ale bol viac menej schopný dostať sa len k pár spomienkam z druhého pohľadu, ktoré uplynuli a emóciám, ktoré s nimi prišli. Potom, čo sa cítil akoby uplynula hodina, Severus opustil myseľ svojho syna.     

Naspäť svojom vlastnom... späť v Harryho tele, pozrel na svojho syna, ktorý vyzeral byť veľmi unavený.

„Toto bolo veľmi dobré,“ dodal Severus.

„Aj keď som nechal spomienky.“

Ďalšia pauza.

„V ten deň, keď si bol dovedený na ústredie... vedel si to, samozrejme.“ Uviedol Severus, a Harry prikývol, nepotreboval sa pýta, čo bolo to, na čo jeho otec odpovedal. „Pokúšal si sa so mnou stratiť trochu času, až dovtedy... po tie spomienky. O čom si premýšľal?“

„Prečo?“ spýtal sa Harry, zrazu sa veľmi bránil. „Teraz to nevadí. Ky obaja by sme potom nemohli vystáť jeden druhého, myslel som si, že je to nejaký druh zvráteného vtipu a ty si nechcel stráviť viac času v mojej prítomnosti než bolo nutné. Sme teraz za tým. Prečo ti to vadí?“

„Bol som len zvedavý...“ začal Severus, ale zastavil sa.

„Odkedy si premýšľal o tom, čo by to mohlo byť?“ spýtal sa Harry, zrazu bol zmätený.

„Predpokladám, že od teraz. Možno byť v tvojom tele na mňa inak pôsobí.“

„Mohlo by to byť odlišné,“ súhlasil Harry. „Ale vieme, že sa to odlišovalo, keď sa moja matka oženila s tebou namiesto Jamesa. Povedala mi, že milovala teba a Jamesa v jej liste pre mňa, ale nebola šťastná. Prinajmenšom keď som bol tínejdžer. Bolo to iné, ale nebolo to lepšie.“

Severus civel, otrávený svojimi myšlienkami, že bol vybraný obzvlášť svojim dieťaťom.

„Chystám sa hovoriť s riaditeľom. Dokonči tie eseje,“ povedal Severus, opustil kabinet. Harry sa pozeral zamyslene na dvere potom, čo odišiel.

Nem.žem čakať, kým sa veci vrátia späť do normálu,“ pomyslel si Harry.

22.05.2010 12:29:44
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one