Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tak a je tu pokračovanie. Poviedku venujem všetkým, ktorí ju majú radi.
NEPREŠLO BETAREADOM!!!

Dobby

Mesiac. Mesiac ako jeho otec. Mesiac podvádzania každého, vrátane Rona a Hermiony... že boli jeden druhým.

Harry bol naozaj z toho presýtený. Neuvedomil si koľko toho obetoval... dokonca aj krátky, neosobný čas počas vyučovania, ktorý strávil s jeho priateľmi.

Aj keď obaja plánovali samostatne. Ich cestovanie duší bolo dosť precvičené, ak bola situácia pravdivá, mohli by svoje telá opustiť bez problémov. Vedeli, že potrebovali znovu zobrať elixír... hoci naozaj nevedeli, ako si vymenia vlastné telá.

„Pripravený?“ spýtal sa Severus, zobral pre neho pohár. Harry prikývol, napil sa. Okamžite, ako vypili obaja elixír sa posadili oproti sebe – Severus stlmil svetlá.

„Pripravený,“ odpovedal Harry trochu neskôr a spomalil svoje dýchanie, zatvoril svoje oči, pokúšal sa uvoľniť. Pokúšal sa presvedčiť svoju dušu, že nepotrebovala telo... práve teraz nie. Raz za čas Harry pocítil myknutie svojho tela, pocit, ktorý ho okamžite priviedol späť k jeho zmyslom, spôsobiac, že musel začať odznova.

Konečne sa cítil v správnej forme a pomaly plával preč zo svojho tela a zasal. Urobil to zatiaľ päťkrát a vždy to bol ten istý pocit. Voľný, ešte... nie celkom znepokojujúci, ale bolo to zvláštne, vidieť ležiace telo jeho otca; vedel, že bolo jeho počas uplynulého mesiaca. Premýšľal o tele, cítil, že sa začína vracať.

Nie, pomyslel si. Chcem zostať voľný...Ťahanie sa trochu zastavilo a rozhliadol sa okolo. Niekedy mohol vidieť svojho otca, niekedy nie. Mal pocit, že to bolo kontrolovateľné, ale ešte sa nedozvedeli ako.

Zrazu spozoroval jeho vlastné telo, pocit potreby ho prekonal a on pocítil, ako je ťahaný jeho smerom. Tentoraz to nezastavil. Chcel byť späť vo svojom tele, pôjde na svoje vlastné vyučovanie, trénovať metlobal... dokonca pomáhať nižším ročníkom so všetkými ich otravnými otázkami.

Harry otvoril svoje oči a okamžite sa postavil, cítil sa dezorientovaný. Chôdza bola zlá, ale ako kráčal do kúpeľne, každopádne hľadal odpoveď  v zrkadle. Bol sám sebou. Spokojný opustil kúpeľňu a našiel stojaceho Severusa.

„Fungovalo to!“ povedal Harry, považoval to za zvláštne, že jeho vlastný hlas vychádzal z jeho hrdla.

„Áno, fungovalo,“ povedal unavene Severus, pozrel sa na hodiny. Bola takmer polnoc. „Posteľ,“ nariadil. „Môžeš zostať tu,“ navrhol jeho otec.

„Nie,“ odpovedal harry. „Naozaj, chcem svoju vlastnú posteľ... Dobrú,“ odpovedal.

„Dobrú,“ odpovedal Severus, s miernym náznakom humoru v hlase. Šklbol jeho taškou, opustil Severusove izby a zamieril do svojich vlastných. Aj keď na polceste si uvedomil, že sa nechcel jednoducho vrátiť späť do jeho izby. Konečne bol späť vo svojom vlastnom tele a on bude oslavovať, spánok počká. Zo zvyku, zobral svoj neviditeľný plášť a prehodil ho cez seba, nebol si celkom istý kam chcel ísť. Nechcel naraziť na profesora alebo Filcha, aj keď napriek tomu by mohol tvrdiť, že mal nejaký pocit potreby prejsť sa v tú noc po chodbách.

Z nejakého zvláštneho dôvodu sa Harry otočil naspäť do žalárov, zvolil si jednu chodbu, ktorou nešiel dole už dlhšiu dobu. Neobťažoval sa vytiahnuť Mapu, rozhodol sa nájsť nejaké skryté chodby. Aj keď po polhodine hľadania začal byť znudený. Očividne je tu nedostatok chodieb. Práve, keď sa chcel otočiť, teraz sa cítil trochu unavený, keď pocítil zvláštne pálenie; podobné tomu, ktoré cítil vždy, keď niekto postavil ochranné bariéry.

Vediac, že by v žalári nemal byť o takomto čase v noci nikto (vrátane jeho samého)  Harry išiel tým smerom, z ktorého cítil mágiu a čoskoro spozoroval nikoho iného než Malfoy, Crabba a Goyla v rohu, kde nedosiahlo svetlo sviečky. Mohol ich vidieť dostatočne jasne, napriek tme v chodbe, ale ich ústa sa potichu pohybovali. Pokusne, ale trochu inštinktívne, Harry tlačil svoju mágiu dopredu, pokúšal sa vycítiť mágiu takým spôsobom ako nikdy predtým. Zdalo sa tam byť základné protihlukové zaklínadlo. Harry sa ho pokúšal neverbálne zrušiť.

„Nie,“ povedal Malfoy, vyzeral, akoby odpovedal na otázku. „Odmieta sa prikloniť k strane, ale nemyslím si, že má rád u muklov narodených.“

„Samozrejme, že nemá! So všetkými tými novými pravidlami. Ak by sa ho Temný Pán spýtal...“

„Je to príliš nebezpečné, ty zadubenec,“ vyštekol Draco. „Som si istý, že Temný Pán má plán.“

Všetci boli trochu ticho predtým, než Malfoy znovu nahlas prehovoril.

„Tí hlúpi aurori. Potrebujem vedieť, ako sa dozvedeli o miestnosti. Mal som šťastie, že ma nechytili, ale Temný Pán sa teraz hnevá.“

„Hnevá? Môj otec o tom nič nehovoril...“ povedal pomaly Crabbe. „Nebol si chytený...“

„Ach, prestaň,“ hádal sa Malfoy. „Neviete o tom nič a ani vaši otcovia. Ja som bol jediný na stretnutí. Ja som bol ten, koho Temný Pán zavolal,“ pokračoval dôležito. „Je šialený a chce, aby som sa o to postaral. A ja sa postarám.“

„Stavil by som sa, že je to Snape. Alebo Potter.“

„Alebo obaja,“ dodal Goyle a obaja Slizolinčania si vyslúžili Malfoyov pohľad. „Potrebuješ ich, však?“

„Očividne ste obaja prlíš hlúpi, aby ste porozumeli. Temný Pán ich chce. Samozrejme, nie mŕtvych... plánuje niečo iné. Samozrejme, že mi povedal niekoľko malých detailov.“ Malfoy pozrel pohŕdajúco na svojich dvoch spoločníkov. „Dokonca nechápem, prečo sa trápim.“ Zamrmlal predtým, než mávol svojim čarodejníckym prútikom, pravdepodobne preto, aby zrušil už zrušené protihlukové kúzlo. „Mám prácu, ktorú je treba urobiť. Bude lepšie, ak to vy dvaja nikomu nepoviete alebo to budete ľutovať.“

Crabbe a Goyle upustili Malfoy, hrýzli čokoládu a Harry sa uistil, že udržoval dostatočnú vzdialenosť od blonďavého Slizolinčana, ktorý sa pozorne rozhliadal okolo. Ďalej dole chodbou sa zastavil pred obrazom a Harry pozorne sledoval ako robil zložité pohyby prútikom. Rovnako rýchlo ako bzukot včely, pocítil cez seba presvišťať nejakú mágiu a Harry si nemohol pomôcťt, ale divil sa čo chystal. Niekedy cítil mágiu, obvykle štít, ale toto bolo niečo iné.

V duchu si poznamenal, že sa o tom musí porozprávať so Severusom.

Rýchlo a ticho, ako len mohol, Harry prekĺzol malým otvorom pod obrazom. Musel sa prevaliť, pretože to bolo také a nízke a malé a on takmer prevalcoval Malfoy, ktorý sa zastavil na svojom bruchu a pomaly sa dostával na kolená. Počkal, až kým bol Slizolinčan dosť ďaleko, pokľakol tiež, uistil sa, či ho plášť úplne zakrýval a uvedomil si, že strop bol obzvlášť nízky. Nakoniec sa plaziac snažil udržať krok s Malfoyom, ktorý ho viedol v prikrčenej polohe, ktorá mu musela spôsobovať bolesť chrbta.

Príliš dlho na rukách a kolenách bol Harry rád, že chodba v rozmeroch pre domácich škriatkov sa otvorila do slušne priestrannej miestnosti. Vedomý si toho, kde sa nachádzal Malfoy, Harry sa rozhliadol dookola, zapamätajúc si všetko, čo mohol. Okolo bolo roztrúsených niekoľko kníh, ale nie na varenie elixírov a bol tam stôl pri obraze, ale nebolo na ňom nič, čo by mohol nazvať zaujímavým. Vnútorne si povzdychol, Harry vyšiel spoza obrau, našiel Malfoya sediaceho na vankúši na podlahe, čítal knihu, ktorá sa zdala byť napísaná v inom jazyku ako v angličtine. Plížiac sa tak blízko, ako len mohol, Harry spoznal ten štýl – z niekoľkých krátkych lekcií, ktoré mu dal jeho otec – ako nemecký. Nemohol by nič urobiť.

Vzdal sa a rozhodol sa, že nebude sedieť a čakať, čo bude Malfoy robiť ďalej, otočil sa a takmer zakol o čiernošedú, dlhosrstú mačku, ktorá zrejme čuchala okolo neho.

Do čerta, pomyslel si a presunul sa okolo nej. Mačka ho nasledovala, takže zastavil, pozrel sa na Malfoya. On si toho nevšimol. Harry zastal, keď sa snažil vymyslieť nejaké kúzlo, ktoré by mohol využiť k začarovaniu mačky, ale napadli ho len zaklínadla na ľudí.

„Čo sa deje, Tieň?“ počul Harry Malfoyovu otázku a Harryho srdce sa zastavilo na niekoľko úderov, keď sa mačka naťahovala po dolnej časti jeho neviditeľného plášťa a dych sa mu zasekol, keď uvidel mačaciu labku ako mizne na zlomok sekundy a ako sa znovu objavuje.

„Potter,“ počul zašepkať Malfoya. „Accio neviditeľný plášť!“ zvolal a Harry ho schmatol ako o život. Nečakane, plášť sa nepokúsil odhaliť, že toto bol jeho hlavný úkryt. „Najlepšie bude, keď vyjdeš, Potter,“ povedal Malfoy, jeho hlas bol nízky a tichý, ale nie tak nebezpečný ako to robil Severus. „Možno to pre teba urobím ľahšie, keď to urobíš...“

Harry neodpovedal.  Nechápal zmysel. Malfoy nemohol vedie, že to bol určite on. Mohlo by to byť sprisahanie, aby ho prinútil odkryť sám seba; iba dohady. Prekliato celkom dobrý odhad, pomyslel si.

Harry umiestnil okolo seba tlmiace kúzlo. Nevedel, prečo ho to nenapadlo skôr, ale akonáhle to urobil, urobil krok dozadu, pohľad mal uprený na Malfoya, ktorý uprene hľadel na jeho miesto, jeho pohľad bol trochu neprítomný. Harry urobil ďalší krok späť a ešte jeden, zamieril do malej chodby. Malfoyove oči ho nesledovali a on si bol istý, že sa dostane von z miestnosti bez pristihnutia, keď zrazu spadol dozadu, o niečo zakopol.

„Petrificus Totalus!“

Harry cítil, ako stuhol, neschopný pohybu a snažil sa nepanikáriť. Mohol by sa z toho dostať... bolo to niečo, čo ho Severus naučil. Ešte mal v ruke svoj prútik a aj keď nemohol hovoriť, zamrmlal vo svojej hlave znova a znova „Finite Incantatem“, chcel sa oslobodiť zo spútania. Pomaly si uvedomoval, že kliatba slabla a on robil to isté, že ostal nehybne, keď sa Malfoy krok za krokom, aby mu stiahol plášť a odhodil ho bokom.

„Nie veľmi chytré, však Potter?“ blonďavý chlapec sa uškrnul a zabralo to každý centimeter, kedy Harry nereagoval. Aj keď sa pokúšal, ale jeho ľavá noha dostala kŕč, spôsobila, že jeho nehybný blaf bol prezrademý. Nemajúc veľa času na premýšľanie, keď Malfoy už ukazoval prútikom na neho kričal rýchlo, „Stupify!“, ktorému sa Malfoy vyhol. Urobil rýchlo štít, postavil sa, pripravený na duel.

„Kru-“ začal Malfoy a Harry zajačal prvú kliatbu, ktorá mu prišla na rozum.

„Remsticu!“ kričal, jeho kliatba urobila značku na Malfoyovom pravom ramene, a on stuhol, keď Malfoy okamžite spadol.

Bola to kliatba z čiernej mágie; jedna, ktorú sa nedávno naučil od svojho otca. Toto poslalo prekliatych do temnoty, nechutných snov a často zostali v sne dostatočne dlho, aby to pokračovalo ďalej a mohli zomrieť. Zvyčajne to bolo srdce.

Uvedomujúc si, čo urobil, Harry použil monitorovacie kúzlo, aby sa uistil, že Malfoy dýchal a okamžite ho to ohromilo, pretože nechcel mať duel so Slizolinčanom. Ako hneď cítil, neveril, že bude používať tieto kliatby a kúzla, ktoré to boli, na ovládnutie a veľmi často jeho vlastného vedomia, mimo obmedzenia.

Srdce bilo príliš rýchlo, Harry schmatol neviditeľný plášť a potkýňal sa smerom k vstupu do malej miestnosti, dopadajúc na ruky a kolená a plazil sa, nebol schopný prestať premýšľať o tom, ako ľahko vyšla kliatba čiernej mágie z jeho vlastného prútika a úst. Zdalo sa to takmer neskutočné. Bol tu, učil sa Temné umenie, aby mohol proti nim ľahšie a naplno bojovať, a hneď použil jedno v jednoduchom dueli, v ktorom mohol byť jeho súper porazený obzvlášť jednoduchým spôsobom.

Cítil sa špinavý, Harry sa dostal na koniec tunelu a postavil sa pred obrazom, uistil sa o mieste pred použitím kúzla ilúzie, takže nemusel strácať čas snahou o zatvorenie vchodu z vonku. Nejako sa dostal preč z nenávistnej nálady a prehodil cez seba plášť neviditeľnosti, keď bežal do riaditeľovho úradu.

Samozrejme, sú dve hodiny ráno, Dumbledore nebol vo svojej kancelárii, a tak potom, čo zaklopal niekoľkokrát na dvere, posadil sa v čakárni a dúfal, že Dumbledore vstával.

Možno by to mohlo počkať do rána, pomyslel si, zazíval, ale potom si uvedomil, že nemôže. Nechal Malfoya v tej miesnosti, omráčeného.

Približne po dvadsiatich minútach, Dumbledore vstúpil do miestnosti, vyzeral trochu znepokojený.

„Potom, čo si zaklopal len niekoľkokrát, predpokladal som, že to nebolo úplne naliehavé,“ povedal a znelo to unavene a Harry sa cítil trochu previnilo. „Dúfam, že nevadilo, že som si zobral nejaký čas na oblečenie, ako sa sluší a patrí. Teraz, moj chlapče, čo sa deje?“       

„Malfoy,“ uviedol jednoducho Harry. „Rozprával sa s Crabbom a Goylom asi pol hodiny, potom som sledoval Malfoya do tajnej miestnosti a potom na mňa zaútočil. Je teraz omráčený v tej miestnosti.“

„Chápem,“ povedal Dumbledore. „Dobre, mal by som sa ísť naozaj pozrieť. Veď ma.“

Späť v žalároch, Harry ho viedol k obrazu, zrušil kúzlo ilúzie a vysvetlil Dumbledorovi, že je tam veľmi nízky strop predtým, než po kolenách vliezol do vnútra. Práve keď sa chystal vstúpiť, otvor sa zväčšil a Harry rýchlo prekvapene vstal.

„Znovu dúfam, že ti to nevadí, môj drahý chlapče. Obávam sa, že by sa mi nechcelo plaziť, takže som zväčšíl tunel.“

Harry, prekvapený, že to bolo možné a prekvapený, aký silný Dumledore musel byť, keď bol v prvom rade schopný urobiť, opatrne vstúpil do tunela a viedol Dumbledora do miestnosti. Zastavil sa vo vchode, náhle nahnevaný.

„Je preč!“ vykríkol a Dumbledore sa začal rozhliadať.

„Zaujímavé,“ povedal Dumbledore. „Tieto zvykli byť používané pre domácich škriatkov. Prekvapuje ma, že našiel jednu z nich.“

„Miestnosť?“ spýtal sa Harry, ešte stále nahnevaný a Dumbledore pomaly prikývol. „On unikol,“ poukázal na to Harry. „A zobral všetky tie knihy, ktoré tu mal so sebou. Tá kniha! Mal som ich priniesť!“

„Vieš, aké to boli?“

„Nie. Väčšina z nich bola v inom jazyku. Jedna z nich je po nemecky, som si tým istý.“

„Harry,“ povedal ticho Dumbledore a Chrabromilčan sa pozrel na starca, prestal s jeho sebaobviňovanie. „Neobviňuj sa kvôli jeho nájdeniu cesty von. Bol si úspešný v jeho sledovaní.“

„Urobil to lepšie, že sa dostal von,“ zabručal Harry a Dumbledore ho obdaroval smutným úsmevom.

„Som rád, že ty a tvoj otec ste konečne vo vašich vlastných telách. Bol to v celku zmätok, pamätať si s kým som predtým hovoril. Ale možno by si mal ísť teraz do postele. Som si istý, že si veľmi unavený a teba v tvojej izbe čaká veľmi pohodlná posteľ.“

Harry rozoznal odmietnutie a nechal Dumbledora, aby miestnosť prehľadal sám, istý, že muž sa bude o deň neskôr pýtať na jeho spomienky.

Zase, namiesto zamiereniu do jeho izby, išiel k izbám jeho otca a klesol tam na pohovku, potešil sa, že jeho otec nebol hore, aby mu nadával.“

 

Ďalší deň sa Harry zobudil skoro na otca stojaceho pri ňom, pozerajúceho na neho.

„Čo tu robíš? A ešte na pohovke!“ povedal Severus a Harry sa opatrne posadil, prikrčene.

„Ehm...“ odpovedal pomaly. „Včera večer sa vyskytol problém. Vieš, narazil som na Malfoya a sledoval som ho a potom akosi... zmizol.“

„Zmizol?“ spýtal sa nebezpečne Severus a Harry si nemohol pomôcť, ale pomyslel si, aké bolo pekné počuť, keď jeho otec používa kárajúci hlas seba samého a nie jeho vlastný. Veľmi osviežujúce.

„Prekvapil som ho a potom som išiel po Dumbledora, on... tam nebol.“

„Rozumiem,L odpovedal Severus, posadil sa. „Aha,“ odpovedal Severus a posadil sa. „Harry, pamätáš sa,  keď som ti hovoril, že som bol schopný nájsť časť spomienok Temného Pána?“ Harry prikývol a premýšľal, kam tým jeho otec mieril. Urobilo ho to nervóznym, keď videl, že Severus na to nepoukazoval. To znamenalo, že naozaj nechcel, aby to Harry urobil. Aj keď problémom bolo, že odkedy sa Harry pripojil k Rádu, Severus s ním jednal skôr ako s dospelým, než s dieťaťom. Musel uznať, že to bolo milé, ale on ...

Bolo to ťažké vysvetliť. Bolo to skoro také, akoby Severus nebol tak ochraňujúci ohľadom Harryho, ako minulý rok. Samozrejme, nie že by to bola zlá vec. Nechcel, aby mu jeho otec hovoril, stále, že je to niečo príliš nebezpečné alebo niečo podobné.

Bolo to príliš ťažké vysvetliť; že to nie je pocit, Harry to mohol vložiť do slov a to vyviedlo Harryho viac z rovnováhy ako cítil, že by malo. Bol dospelý a Severus s ním zaobchádzal ako každý. Koniec príbehu.

„Verím, že by si to mal vyskúšať. Pokús sa dostať sa do nedávnych spomienok alebo, ak je to možné, čo spraví teraz. Niektoré informácie o Malfoyovi. Ale opatrne. Nedovoľ mu, aby si uvedomil, že si vstúpil do jeho mysle. Mal by to si byť schopný urobiť bez väčších ťažkostí. Máš na to, napokon, vstúpil si do mojej mysle bez toho, aby so si to uvedomil.“   

Harry sa len pozrel na svojho otca s neveriacim pohľadom.

„Chceš, aby som vstúpil do jeho mysle. Zbláznil si sa?“

„Raz by to mohlo byť nevyhnutné. Temný Pán vie, že vieš o Malfoyovom spojení s ním a mohol by si ho vybrať, že ho použije proti tebe. Pokiaľ sa ti to podarí, mohli by sme mať neobmedzený prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujeme!“

„Áno, ale čo keď ma chytí? Čo ak... čo ak by ma nejako uväznil vo svojej mysli alebo ma náhodou zabije cez naše spojenie?“

„Nepravdepodobné,“ odpovedal Severus.

„Nepravdepodobné? Ale stále možné!“

„Fajn, nepokús sa! Podarilo sa mi odovzdať nejaké informácie, možno nie príliš dôležité, ale rovnako to boli informácie, ktoré som dodával Dumledorovi počas posledného mesiaca. Mohol som to urobiť, aj keď som nebol oboznámený so spojením, ale ty si s ním žil celé roky. Mal by si byť schopný vstúpiť do jeho mysle ľahšie, než som bol schopný ja!“

„Ale, čo keď nechcem! Čo keď zistím niečo, čo nechcem vedieť? Alebo, čo keď sa mi to viac zapáči, ako tráviť čas vo svojom tele? Už som poučil kliatbu z čiernej mágie na Malfoya, dokonca bez premýšľania o tom!“

Miestnosť asi na minútu stíchla, keď Severus, ktorý sa predtým pozeral na svojho syna, obmäkčili jeho tvár a teraz sa zatváril zmätene.

„Aká kliatba?“

„Kliatba nočným mor. Okamžite som ju prerušil!“ bránil sa Harry. „Ale problém bol to, že som ju použil, bez rozmýšľania! Nechcem sa viac učiť čiernu mágiu. Čo ak sa nahnevám a použijem na niekoho, kto si to nezaslúži smrtiacu kliatbu?“

„Chceš sa prestať učiť Čiernu mágiu?“ spýtal sa ticho Severus.

„Áno!“

„To nič nevyrieši,“ odpovedal.

„Možno nie, ale aspoň nebudem v pokušení použiť kliatbu, ja neviem.“

„Možno by sme potom mali popracovať len na teórii,“ uzavrel pomaly Severus.

„Dobre,“ odpovedal s prikývnutím Harry, cítil sa bezpečnejšie.

Ale z nejakého dôvodu sa ešte cítil pošpinený.

„Potrebujem kúpeľ,“ povedal rýchlo a odišiel do kúpeľne, skôr ako mohol jeho otec odpovedať.

„Draco Malfoy,“ zasyčal Voldemort pomaly. „Sklamal si ma?“

„Ja neviem, môj Pane,“ odpovedal Malfoy, nepozrel hore. „Ale... mám správy, ktoré by mohli byť užitočné. V miestnosti som sa stretol s Potterom. Bol som samozrejme  schopný dostať sa preč, ale... myslím, že to vie. Ale,“ pokračoval, aj keď mohol byť potrestaný za nesplnenie, „myslím, že používal na mňa klietbu z čiernej mágie. Nepočul som o nej, ale vyvolalo mi to nočnú moru, zlú. Spýtal som sa na to svojho otca pred príchodom sem a on povedal, že ju pozná, ale nechcel mi povedať, čo to bolo.“

„Dobre, dobre,“ potiahol. „Nebudeš teraz potrestaný.“

„Ďakujem vám, môj Pane,“ povzdychol si Malfoy.

„Vrátiš sa do Rokfortu.“

„Rok – Rokfortu, môj Pane?“ opýtal sa Malfoy. „Nebude to nebezpečné? Ak Potter povedal riaditeľovi školy alebo Snapeovi, čo sa stalo...“

„Tak by to bola tvoja chyba, však?“ uzavrel Voldemort.

„Áno, môj Pane,“ odpovedal Malfoy porazene. „Kedy sa mám vrátiť?“

„Dnes v noci. Predtým, než sa tvoji spolužiaci zobudia.“

„Neurob ďalšiu chybu, Draco Malfoy. Nebudem to tolerovať tretíkrát.“

„Áno, môj Pane. Ďakujem vám, môj Pane.“

Hneď ako sa Harry prebudil z vízie, navštívil Dumbledora.  Aj keď sa nezdalo, že Dumbledore to považoval za dôležité ako si Harry myslel, že to bolo.

„Ale už je späť tu? Nemôžete mu to dovoliť!“ povedal Harry, rozhnevane.

„Verím, že je to s najlepším úmyslom, Harry,“ odpovedal Dumbledore. „nevylúčiť pána Malfoya. Mohol by sa nám v budúcnosti zísť a vždy je tam možnosť požadovať dlh. Teraz nie je žiadnou hrozbou pre hociktorého zo študentov, pretože Voldemort si prial, aby ostal tu.“

„Nemyslím si, že poslal Malfoya späť do práce,“ povedal po niekoľkých minútach premýšľania Harry.

„Myslím si, že ho sem poslal, aby mohol byť vyhnaný a potrestaný Ministerstvom. Ďalšia špina na mene Malfoy,“ dodal.

„Áno, možno,“ prikývol Dumbledore, napil sa z čaju. „Čo je to, prečo budeme mlčať. Môžeš ho i naďalej sledovať, Harry?“

Harry zahundral, keď odsunul svoju stoličku a vstal.

„Samozrejme, že budem! Nechystám sa ho nechať túlať po škole samého!“

Harry opustil riaditeľov úrad, zabuchol chrlič, keď sa hnal okolo a nevšimol si ľahký úsmev, ktorý hral na Dumbledorevej tvári, keď odišiel.

19.06.2010 00:24:35
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one