Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Kapitola je venovaná: ellenofausten, enedake, ft, entite, Airiny, drahokam1, Mirkovi, Alexii, Anfulke, deborah, tajnostke22, KiVi, Gleti, Hanny, JSark, neky, Pegy, Adke, Mirande, kagome, Jikite, Jirkovi, Anine, Rikisi, nalinke, Tanande, Tereznikovi, Candy, Basche, Xene, Deborah_Evelin_Snape, dade, Teresse, cissy, Sion...

Ak som na niekoho zabudla, tak sorry.

Dobby

Pán Harry James Potter - Snape,

ďakujeme Vám za podanie žiadosti do Aurorského kurzu. V súčasnosti je v procese posudzovania.

K tomu, aby Vaša žiadosť bola ukončená, musíte si dohodnúť schôdzku s Úradom pre magické testovanie a rozhovor. Obe musia byť oddelené, magické testovanie prvé.

Prosím odpovedzte do 16. apríla 1997.

S pozdravom,

January Maibell

Vedúci tajomník Aurorov

Po rýchlom prečítaní listu sa Harry pozrel hore a cez Veľkú sieň na Malfoya, ktorý po ňom raz znovu strelil podozrievavým pohľadom. Dobre, prečo nie? Vzhľadom k tomu, že Malfoy napadol Harryho a vrátil sa pred viac než mesiacom, neprišli žiadni Aurori, žiadne vyhostenie... Malfoy mal všetky dôvody domnievať sa, že Harry má niečo v rukáve. Pravdupovediac niektoré podozrenia by Malfoy mohol mať, Harry si udržiaval prehľad o Slizoline s malou pomocou od Severusa.

Naozaj by mal byť vylúčený. A poslaný do Azkabanu. Nie po prvý raz, Harry uvažoval, či Dumbledore skutočne vedel, čo robí, alebo či to skrátka robil tak, že išiel ďalej a dúfal, že to je to najlepšie.

Harry sa pozrel dole späť na list. Test a pohovor. Rovnako bude musieť mať čas! Bol už zvyknutý v každom okamihu, že mal svoj deň naplánovaný alebo hovoril so študentami kvôli povinnosti  hlavného prefekta. Napadlo ho, či by si to mohol naplánovať počas víkendu, keď pozrel na svojho otca so spýtavým pohľadom. Zvyčajne sa Severus na neho vo Veľkej sieni nepozeral, len kvôli pozdravu alebo povedaniu zbohom, ale teraz sa na neho intenzívne pozeral. Harry naznačil „neskôr“, keď sa vrátim od Hermiony, ktorá hovorila nadšene o hodine obrany, ktorá bola neskôr v priebehu dňa.

„...istými pravidlami, vieš. Iste, bude to tvoje obvyklé „nie Neodpustiteľné“ a žiadna čierna mágia... nič, čo by mohlo niekomu vážne ublížiť. Ale budeme to robiť ako tím, alebo jednotlivo?“

„O čom to hovoríš, Hermiona?“ spýta sa zmätený Harry. „Bol to nejaký test?“

„Počúval si ma vôbec?“ spýtala sa podráždene Hermiona.

„Er... nie, naozaj nie,“ odpovedal Harry. „Viem, že hovoríš o Dumbledorovej armáde, ale okrem toho, som stratený.“

„Mal by si vedieť,“ povedal Ron, skutočne prehltol pred hovorením. „Je to trieda tvojho otca.“

Tentoraz namiesto zmäteného pohľadu, Harry hodil podozrievavý pohľad na svojho otca. Tajomný, keď muž záhadne zmizol. Mlčky zavrčal, obrátil sa späť k Hermione.

„O čom je tá správa, ktorá ti prišla, keď si vošiel? Čítal si to?“ Hermiona znela podráždene. Ak by neboli vo Veľkej sieni, povedala by, že bol príliš zamestnaný premýšľaným o Malfoyovi, ako robením toho, čo mal robiť – ale to nebola pravda. Väčšinu svojho času venoval štúdiu alebo trénovaniu alebo pomáhaniu ostatným ľuďom. Mal iné spôsoby ako sledovať Malfoya.

Práve teraz pochopil, čo povedala Hermiona – prevrátila očami nad jeho zjavnou nepozornosťou - Harry zdvihol hore správu, ktorú mu dala Luna na svojej ceste do Veľkej siene. Pred jej otvorením, bolo isté, že je to od Severusa. Otvoril ju. 

Harry –

Zúčastni sa dnes hodiny Obrany pre siedmy ročník. Prines si svoj prútik.

-    Severus

Priniesť môj prútik, pomyslel si Harry s malým smiechom. Áno, ako by bol niekedy bez neho!

„Tak čo?“ spýtal sa Ron.

„Dnes sa pripojím k vašej hodine Obrany. Dobre, nešpecifikoval, na ktorú z nich, ale mám voľno počas vašej hodiny...“

„Ach! Možno budeš rozhodovať, Harry! Teraz, musíš byť spravodlivý, ak to urobíš,“ zdôraznila. „Žiadne podvody.“

„Alebo mu chce jednoducho konkurovať,“ Ron prerušil Hermionu predtým, než mohla začať. „Pošli ho preč. Pamätaj, že vytrénoval Harryho sám.“

„Som tu, nezabúdajte,“ odpovedal Harry. „A vlastne som naozaj celú dobu počúval.“

„Áno, možno... ale nemal by byť príliš ďaleko. Harry je zrejme ďaleko pred nami. Videl si knihy profesora Snapa, s ktorými pracoval?“

„Pracoval s ním celé leto,“ zavrčal Ron.

„Dobre,“ povedal Harry, stojac, nevedel, či bol pobavený alebo naštvaný, že o ňom hovorili, akoby tam nebol. „Idem potom do triedy.“

„Och, ahoj, Harry!“ povedali naraz Ron a Hermiona.

Takmer strnulo sa Harry postavil a zhromaždil svoje dva listy a jeho knihu Transfigurácie predtým, než si ju strčil do svojho vaku a odišiel. V poslednej dobe sa od nich cítil tak dištancovaný a ešte viac vo chvíľach ako je táto. Nebolo to po prvý raz, keď o ňom takto hovorili. Zvyčajne im to Harry nemal za zlé, polovicu času, čo boli spolu na niečo myslel alebo študoval.

Kráčajúc pomaly na Transfiguráciu, premýšľal spätne o predošlých rokoch. Zdalo sa, že teraz by ich nič nedržalo od seba. Oni robili všetko spoločne, ibaže by to bol boj nejakého druhu. Harry uvažoval, či to bolo tým, že Ron a Hermiona randili chvíľu, alebo či to bolo proste preto, že bol tak prekliate zaneprázdnený. Alebo, možno si neboli už viac tak podobní.

Ginny sa s ním ukázala nedávno, niekedy po Vianociach, vyzeralo to, akoby sa pomaly menil na svojho otca. Nie na viditeľných miestach, pretože vyzeral teraz tak veľmi ako Severus asi sedem mesiacov, ale preto, že tak považoval každého.

Harry chcel viniť Hlasy. Bola to nakoniec ich vina, že Severus súhlasil s ich hlúpou... akoukoľvek dohodou. To je celý dôvod, prečo na neho tak tvrdo otec tlačí. No, podľa Severusa to nie je jediný dôvod. Muž povedal, že to bola jeho práca, aby sa uistil, že bude konať dobré v živote.

Ale teraz, necítil, že by jeho život išiel tak dobre. Tak dlho, ako si len dokázal spomenúť si hovoril, že by chcel dať čokoľvek, aby mal rodinu. Teraz jednu mal, ale zdalo sa, že mu to vzalo jeho priateľov.

Nie, že by nechcel, aby bol Severus jeho otec!

Všetko bolo proste také mätúce. Potreboval sa s niekým porozprávať, ale opäť nemal predstavu s kým.

Bolo to asi desať minút pred Hermioninými a Ronovými MLOKmi z Obrany a Harry len sedel pri jednom zo stolov... čakal. Severus tam doteraz nebol a ani žiadny zo študentov. Ľahko paranoidný, Harry skontroloval list od svojho otca, aby sa uistil, že neuviedol iné miesto, ale nie... len hovoril, aby tam bol.

Harry sa uvoľnil, keď niekoľko prvý študentov, zopár Bifľomorčanov vošlo dnu, obdarovali ho divnými pohľadmi. Aj keď ho to neprekvapilo. Po väčšinu roka aktuálne nenavštevoval hodinu Obrany.

Takmer neskoro, Hermiona a Ron vošli do učebne a sadli si po Harryho oboch stranách, obdarovali ho úsmevom – po čom sa cítil trochu lepšie – a krátko potom vošiel Severus.

„Dnes, ako už viete, začína záverečná skúška siedmeho ročníka. Majte na pamäti, že tak, ako si budete počínať v tomto turnaji, nebude to mať vplyv na vaše MLOKy, ale mohlo by vám to veľmi dobre pomôcť pochopiť niektoré problémy, ktoré ste nemuseli pochopiť predtým.

„Všetky duely budú jeden na jedného a bude ich prebiehať niekoľko súčasne. Pán Potter a ja budeme pozorne sledovať všetky súboje. Nastúpte,“ povedal Severus, obrátil tabuľu svojim prútikom, takže to bolo čitateľné, „je to začarované na výpočet duelov, ktoré sa konajú. Víťaz z každej kategórie sa na konci turnaja stretne v dueli s pánom Potterom. Nediskutujte o rozmiestnení. Nájdite si svojho prvého súpera.“

„Prečo si mi to nepovedal?“ spýtal sa Harry, keď opustili všetkých ostatných siedmakov.

„Povedal,“ odpovedal rozhodne Severus.

„Áno, v správe, keď začal deň.“

„Inak by si argumentoval.“

Harry rozhodil svoje ruky, nechcel v túto chvíľu argumentovať.

„Presne tak.“

„Čo mi chceš ukázať najprv? List?“ spýtal sa Severus, zmenil tému. Spomienky, Harry sa prehrabal vo svojom vaku predtým, než našiel list odoslaný Ministerstvom.

„Musím vybaviť dve stretnutia pred dokončením žiadosti o učnovstvo,“ odpovedal Harry a podal list svojmu otcovi. Severus si ho rýchlo prečítal predtým, než mu ho vrátil späť.

„Ihneď odpíš,“ odpovedal. „Ukazuje to iniciatívu. Môžeš byť ospravedlnený z vyučovania kvôli tomuto.“

„Budem si musieť niečo pripraviť?“

„Som si istý, že si dostatočne pripravený. Ak potrebuješ niečo priniesť, oznámia ti to,“ odpovedal Severus. Harry pomaly prikývol a oni stáli, niekoľko minút pozerali jeden na druhého. „Tak čo?“ opýtal sa Severus.

„Už idem!“ odpovedal Harry.

O dva týždne neskôr, o šiestej hodine ráno – hodinu a pol predtým, než zvyčajne vyliezol z postele – Harry sedel v čakárni Kancelárie hlavného Aurora, v polospánku. Jeho magické testovanie vyzeralo byť v poriadku už týždeň predtým. Tak ako tak, nepripravili si na neho nič ťažkého. Teraz sa však cítil nervózny. Bola to zvláštna kombinácia únavy a nervozity.

Našťastie to netrvalo dlho a známa tvár vyšla z kancelárie a Harry sa postavil, aby ho pozdravil.

„Ahoj, Harry Potter – Snape,“ pozdravil muž.

„Dobré ráno, Auror Shacklebolt,“ Harry takmer zamrmlal, stojac vratko na svojich nohách.

„Trochu unavený dnes ráno, ako my?“ doberal si ho a Harry pokrčil ramenami, aj keď hlas, ktorý odznel takmer rovnako, ako mu Severus povedal viac formálne, ako zvykol. „Tadiaľto.“ Shacklebolt stál pri otvorených dverách a Harry vstúpil, čakal kým si Auror sadol a posadil sa do nie príliš pohodlného kresla. Vlastne stolička nebola veľmi pohodlná a Harry musel udržať rovnováhu.

„Takže podľa vašej prihlášky,“ povedal muž a pozeral sa na zvitok pergamenu,“ máte naplánované urobiť vaše skúšky na Majstra elixírov krátko po svojich mlokoch?“

„Áno, pane,“ odpovedal Harry.

„A to vám Severus dal extra lekcie?“

„Áno, pane.“

Aj keď bolo mlčanie pre Harryho nepríjemné, nezdalo sa, že by Aurora obťažovalo. Napokon, muž nakoniec prehovoril.

„Budem k vám úprimný, Harry,“ povedal Shacklebolt a Harryho dych sa takmer zastavil. „Riaditeľ so mnou hovoril a ja osobne o vás viem viac, ako zvyšok Oddelenia Aurorov alebo ktokoľvek iný na ministerstve. Požiadal som kvôli tomu, aby som mohol prejsť vašu žiadosť osobne.“

Harry váhavo prikývol.

„Albus mi povedal o vytvorení vašich elixírov a ako vám pomohli. Tiež viem o vašom spojení k tým... Hlasom. Bolo mi o tom povedané. Bol ten problém vyriešený?“

„Myslím, že áno,“ odpovedal Harry, jeho hlas sa trochu zlomil. „Ale... sú stále na Rokforte.“

„Viem,“ povedal Shacklebolt. „Teraz, riaditeľ je presvedčený o inom, ale – pravdu povediac – cvičil ste alebo ste sa naučil nejaké Temné kúzla? Kladná odpoveď neovplyvní vaše umiestnenie.

Harry hneď neodpovedal. Váhavo prikývol.

„Ja... niektoré viem. Môj otec ma niektoré naučil, pripravil ma viac proti Voldemortovi. Myslíte... viete...“ Harry nedokázal odpovedať.

„Proroctvo? Áno. Riaditeľ ma neinformoval o ničom, čo by mohlo byť využité. Samozrejme, budem viesť tieto informácie ako dôverné.“

„Aha.“ Pauza. „Naučil ma teraz len teóriu. Ja... nechcem sa to viac učiť.“

„Prečo nie?“

„Pretože...“ odmlčal sa. „Prečo nie?“ „Pripadám si pošpinený. Necvičím – to nie je – ale musel som použiť kliatbu Čiernej mágie, kvôli problému v iný deň a spôsobilo to, že sa cítim hrozne.“

Shacklebolt prikývol a ďalej pozeral.

„Vaša animágovská forma,“ povedal. „Somár. To je zaujímavé. Ste schopný úplne sa transformovať.?“

Harry prikývol.

„Čo je na tom zaujímavé?“ spýtal sa Harry.

„Je to magická forma. Nič mimoriadneho, ale je to nezvyčajné. Tiež užitočné. Veľmi dobrá forma pre Aurora.“

„Naozaj?“ spýtal sa Harry. Shacklebolt prikývol.

„Povedzte mi. Harry, prečo vlastne chcete byť Aurorom.?“ Shacklebol sa naklonil ponad stôl, keď sa to pýtal, jeho pohľad bol intenzívny. Harry sa snažil vyhnúť pohľadu, potom pozrel dole predtým, než odpovedal.

„Ja... chcem. Obrana je jediná vec, v ktorej som bol na Rokforte naozaj dobrý, myslím. A ja naozaj chcem zastaviť Temných čarodejníkov... a Voldemorta.“

„Jediné v čom si bol dobrý,“ opakoval pomaly Shacklebolt a Harry prikývol, ako keby povedal niečo zlé. „Ste na krátkej ceste k vášmu získaniu titulu Majstra elixírov, v sedemnástich rokoch, bol ste najmladší hráč metlobalu za sto rokov a teraz ste kapitán tohto tímu. Ako je Obrana vašou jedinou možnosťou?“

„Dobre, nechcem lietať kvôli živobitiu. Zdá sa to... no, zbytočné. Mám rád lietanie pre zábavu a hru, nie kvôli práci,“ odpovedal Harry s presvedčením, „A môj otec ma tlačil do elixírov, pretože zistil, že sme príbuzní.“

„Mohol by robiť nátlak a to by nemalo dôjsť tak rýchlo tak ďaleko, ako ste sa dostali, ak by ste nemali talent pre toto umenie,“ odpovedal drsne Shacklebolt, ako keby bol káral malé, nezaopatrené dieťa.

„Naozaj ide pravdepodobne o Hlasy,“ odpovedal Harry oveľa pokojnejším hlasom. „Oni mali nejakú kontrolu... pozrite, naozaj neviem, prečo chcem byť Aurorom. Jednoducho mi to pripadá ako správna vec.“

Shacklebolt prikývol, zdalo sa, že konečne dostal odpoveď, ktorú hľadal. Harry sa uvoľnil a bol rád, že zvyšok rozhovoru prebehol hladko.

 

 

30.08.2010 14:23:31
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one