Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi
Tak a je tu predposledná kapitolka tejto poviedky.
NEPREŠLA BETAREADOM!!!
Prajem príjemné čítanie.

Dobby

Harry ležal na posteli, mal pocit, ako keby jedinou dobrou vecou, ktorú mohol urobiť práve teraz bolo ohňové kúzlo namierené na knihu elixírov, ktorú čítal. Bolo to asi len tým, že skončil s materiálom, ktorý potreboval vedieť na skúšku na Majstra elixírov, ale teraz musel preskúmať všetko, vedieť to dokonale. A nielen to, ale musel študovať na MLOKy z: Transifigurácie, Čarovania a Herbológie. Neobával sa Elixírob a Obrany... ale dokonca o Herbológiu, ak na to príde, ale jeho záverečná skúška z Práva a vzťahov bude ťažká. Najmä preto, že Oddelenie Aurorov bude dohliadať na konečnú známku pre túto triedu.

Naozaj nepomohlo to, že v piatom ročníku žiadali veľa o pomoc so štúdiom OVCí a venoval sa im takmer neustále počas posledných troch týždňov. Alebo to bola posledná metlobalová hra v týždni a tím naliehal na trénovaní každý týždeň.

Úprimne povedané, keď prišlo na vec, cítil sa zle. Jednoducho mal pocit, že nebude dobre postupovať na akejkoľvek skúške a že Severus – jeho otec – ním nebude potešený. Jeho otec mal rád dobre urobené veci a so všetkým extra časom stráveným Harryho výučbou... dobre, Harry si bol istý, že Severus bude mať právo hnevať sa na neho, ak neprejde.

Tri alebo štyri hodiny spánku, ktoré strávil počas noci, nepomáha. V skutočnosti sa cítil lepšie, keď nespal a len priebežne pil elixír svojej vlastnej verzie Povzbudzujúceho dúšku každých pár hodín. Ale problém bol s tým, že ak v noci vôbec nespal, bol dokonca viac náchylný k zaspávaniu, keď študoval. V skutočnosti to bol práve druhý deň, čo zaspal vo svojej triede Práva a dostal za to trest. Našťastie, Severus si to buď nevšimol, alebo sa k trestu nevyjadroval, takže bol tomu Harry rád.

Harry zastonal, keď počul klopanie na dvere. Dúfal, že dnes v noci – možno – by mohol stráviť čas až do večera pre seba a dohnať zameškané. Mal pocit, ako byl úplne pozadu. Ten, kto bol pri dverách zaklopal znova, tentoraz hlasnejšie a Harry vyštekol „som tu!“ pri dverách sa zhrbil, keď si uvedomil, ako hrubo to vyznelo. Odhrnul si svoje vlasy z brady, otvoril dvere a usmial sa, keď uvidel, že to bol Ron a Hermiona.

„Ahoj,“ povedal.

„Ahoj, Harry,“ povedala Hermiona a Ron kývol. „Čo robíš?“

„Študujem,“ odpovedal Harry.

„Študuješ?“ spýtal sa Ron. „To je všetko čo robíš?“

„Mám toho veľa na štúdium, Ron,“ odpovedal rozhodne.

„Samozrejme, že áno, Harry. Ale ty si študoval stále za posledný mesiac, bolo to tak.“

„Neštudujem neustále,“ povedal Harry nahnevane. „Metlobal,“ pripomenul mu.

„Ale Harry, poď s nami do Veľkej siene. Siedmaci usporiadavajú improvizovanú párty. Všetky sú tam teraz zhromaždení. Bude to sranda,“ povedala Hermiona, ale Harry zavrtel hlavou.

„Musím toho veľa urobiť. Ospravedlňujem sa,“ povedal.

„Harry,“ povedal Ron, zastavil Harryho ustupovanie do ijeho izby. „Nemôžeš jednoducho tráviť toľko času vo svojej izbe študovaním. Nie je to pre teba dobré.“

„Musím veľa dokončiť,“ povedal pomalšie Harry, netrpezlivosť sa začala prejavovať aj na jeho hlase, ktorý sa začal svojou hĺbkou podobať hlasu jeho otca. „A naozaj to chcem dokončiť teraz.“

„Dobre,“ povedal pomaly Ron. „Keď to vravíš.“ Ron odišiel, pozrel ponad rameno, obdaroval svojho priateľa osobitným pohľadom. Hermiona ostala niekoľko sekúnd dlhšie a chystala sa prehovoriť, keď jej Harry len zabuchol pred nosom dvere.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Hermiona a Ron sedeli schúlení v rohu tmavej Veľkej siene, diskutovali oHarryho správaní.

„Idem za profesorom Snapeom,“ povedala zrazu Hermiona.

„Čo? Prečo?“ spýtal sa Ron.

„Ron, je to samozrejme profesor Snape, kto ho donútil pracovať takto ťažko. Odkedy, čo Harry prišiel do školy zvykne byť tak usilovný?“

„Nikdy?“ provedal Ron, ako by to bolo úplne zrejmé.

Nie, Ron. Po tom, čo zistil, že má otca, ktorý ešte stále žije. Spomínaš si na to leto? Ako čítal tak veľa z tých kníh? Nevedeli sme, že profesor Snape bol jeho otec, ale Harry áno. A profesor Snape to vedel tiež, ale obaja predstierali, že to nevedia.“

„Chceš povedať, že Harry jedná týmto spôsobom, aby potešil Snapa?“

„Áno,“ odpovedala Hermiona. „Ron, on má čoskoro skúšku na Majstra elixírov. V sedemnástich rokoch. Stále nemá rád tak veľmi elixíry.“

„Snape sa o to nestará, však? To je prekliato hlúpe, že keď pracuje takto.“

„A to je dôvod, prečo musíme hovoriť s jeho otcom. Ak nebude počúvať nás, bude počúvať profesora.“

„Dobre,“ povedal váhavo Ron.

„Nechceš s ním ísť hovoriť.“

„Nie, ani nie. Pozri, uvedomujem si, že je Harryho otec a on už nie je tým strašným Snapeom, ktorého sme poznali počas našich prvých piatich rokov na Rokforte a uvedomujem si, že nie je... zlý, ale naozaj s ním nechcem hovoriť o Harrym.“

Hermiona prevrátila očami s malým povzdychom.

„Dobre. Pôjdem si s ním pohovoriť sama.“

„Teraz?“ spýtal sa Ron.

„Ronald!“ Hermiona znova prevrátila očami a Ron ju obdaroval ospravedlňujúcim úsmevom, keď opúšťala Veľkú sieň. Mieriac do žalárov, snažila sa vymyslieť, čo povedať a dúfala, že tam nebol Harry. Z toho, ako to vyzeralo, Harry nebude po celú noc študovať.

Keď sa dostala k dverám kabinetu profesora Snapa, zastavila sa pred zaklopaním, nebola si istá svojim rozhodnutím ako vo Veľkej sieni. Časť z nej si stále myslela, že profesor tlačil na Harryho zámerne, rovnako iracionálne ako vedela, že to znelo. Nakoniec zaklopala a čakala.

Bolo to o minútu neskôr, keď sa Snapeovi podarilo odpovedať a Hermiona si uvedomila, že zrejme mala zamieriť do jeho bytu namiesto jeho kabinetu. Nakonieč bolo deväť večer.

„Môžeme si pohovoriť?“ spýtala sa predtým, než Snape mohol niečo povedať, „Myslím, že je to dôležité.“

Krátko sa na ňu zamračil predtým, než ustúpil bokom a nechal ju vstúpiť do kabinetu. Neobťažovala sa so sedením, ale akonáhle zavrel dvere, začala hovoriť.

„Je to Harry. Myslím, že je prepracovaný. Tak nejako... kričal na nás predtým, keď sme ho pozvali  na siedmacku párty.“

„Tak nejako na vás, kričal,“ lenivo zatiahol Severus.

„Dobre, to... bolo to trochu ako revanie na ľudí. Úplne pokojné a nebezpečne znejúce. Povedal, že musí urobiť veľa vecí do zajtrajška.“

„Potom som si istý, že to robí, slečna Grangerová,“ odpovedal rozhodne Severus.

„Uvedomujem si, že áno, ale zdá sa, že vždy niečo robí. Za posledný mesiac sa vôbec nezastavil za mnou a Ronom kvôli rozhovoru. A vôbec nás nepočúva.“

„Pozriem sa na to, slečna Grangerová,“ povedal konečne viac než predtým. Hermiona príkývla a s tichým poďakovaním opustila kabinet.

Severus sa otočil a išiel naspäť do svojich izieb s myšlienkami na Harryho. Nemyslel si, že Harry bol prepracovaný; veď všetko, čo mal teraz urobiť bolo opakovanie starého učiva mimo vyučovania, ako všetci vedeli, učivo  na elixíry sa opakovalo v priebehu vyučovania. Dokonca prestal preberať akýkoľvek nové učivo na Obranu, aby mali viac času na opakovanie kvôli blížiacim sa MLOKom.

Späť počas triedenia papierov druhých a tretích ročníkov sa Severus snažil v súčasnej chvíli zbaviť myšlienok na svojho syna. Bol viac, či menej úspešný, keď dokončil triedenie a pozrel sa na čas. Takmer jedna ráno.

Neublíži mi, že ho skontrolujem, pomyslel si Severus. Čím viac sa tá myšlienka bezradne prelievala v jeho mysli, tým viac si uvedomil, že bolo možné, že Harry bol príliš vyčerpaný. Bolo tam ten trest, aj keď si nemyslel, že toho bolo v tejto dobre veľa. Vedel, že jeho syn nemal rád triedu Práva, ale nikdy kvôli tomu nezaspal v triedy... dlhú dobu.

Po svojom rozhodní Severus vstal a zamieril do izby hlavného prefekta v domnení, že nájde svojho syna spať. Zľahka zaklopal na dvere a potom, čo nedostal žiadnu odpoveď zaklopal silnejšie. Stále nedostal odpoveď, vstúpil do izieb a bol prekvapený, že našiel Harryho vyskočiť s vytaseným prútikom a v pohotovosti.

„Oci!“ vykríkol. „Čo tu robíš?“

„Iba kontrolujem, ako sa máš. Práve som dokončil triedenie a ešte sa nechystám do postele.“

„Aha,“ povedal a Severus sa na neho pozrel zblízka. Chlapec nevyzeral dobre, to bolo isté. Jeho oči neboli červené, ale boli prázdne a pod nimi boli tmavé kruhy.

„Cítiš sa v poriadku?“ spýtal sa, keď sa Harry znova posadil. Zvedavý, Severus pristúpil až k stoli a rozoznal ich posledný elixírový text.

„Iba trochu unavený,“ odpovedal Harry. „Chcem to len dokončiť.“

„Mal by si ísť do postele, Harry.“

„Čoskoro.“

„Nie, mal by si ísť do postele teraz. Choď si dať teplú sprchu. Môžeš na tom pracovať neskôr.“ Severus pozrel na kapitolu, ktorú čítal. „Nepracoval si na tom týždeň? Povedal som ti, že nemusíš robiť žiadne prípravné čítanie.“ Harry pokrčil ramenami.

„Stále sa mi to páči.“

„Harry?“ Severus sa spýtal a počkal, kým sa mu mladý muž pozrie do očí. „Kedy si v poslednej dobe poriadne spal?“

Harry znova pokrčil ramenami.

„Nedávno, myslím. Bol som tak zaneprázdnený.“

Severus pomaly prikývol. „Nedávno. Potom pred týždňom?“ Harry pokrčil ramenami, čo bolo zrejme nie. „Dva? Tri?“ Harry stále neodpovedal. „Harry nemôžeš byť tak dlho bez spánku.“

Inštinktívne sa Severus pozrel smerom posteli, aby zistil, či bola používaná – Harry zriedka úhľadne ustlal – ale vyzeralo to, ako keby ju používal. Bolo to to, čo pri posteli upútalo jeho pozornosť. V otvorenej skrinke bola fľaša zeleného elixíru. Trvalo mu niekoľko minút, ale rozpoznal ho ako vlastnú verziu Harryho povzbudzovacieho elixíru. Experiment, ktorý s ním Severus robil pred dvoma mesiacmi. V tej jedinej fľaštičke pre neho tam bolo toho veľa na dlhý čas... na niekoľko mesiacov. Ale...

„Harry, nechaj zajtrajšok tak. Vyspi sa, nič neštuduj alebo nepíš. Pohovorím si s tvojimi ďalšími profesormi, kvôli vysvetleniu.“

„Prečo?“ spýtal sa Harry urážlivo.

„Si unavený. Potrebuješ odpočinok. Celkom úprimne, vyzeráš práve teraz hrozne.“

„Som v poriadku,“ povedal Harry a Severus mohol povedať, že sa snažil ovládnuť výbuch.

„Nie, nie si.“

 „Áno, som!“ povedal Harry a zrazu všetko zhodil zo stola, vrátane svojho kalamáru a brka. Našťastie atrament neušpinil nič, len podlahu a Severus atrament vyčistil.

„Nie, nie si, Harry. Choď sa osprchovať.“ Severus jemne pomohol svojmu synovi vstať a viedol ho ku kúpeľni.

Harry sa nechal viesť. Sprcha znela dobre, aj keď sa cítil tak unavený, že by pravdepodobne postojačky zaspal. To nebolo dovtedy, kým kúpeľňové dvere neboli zatvorení a on sa vyzliekol, teraz sa trochu viac prebral tým, že sa hýbal, takže uvažoval, čo bude robiť. Ak to Severus urobí tak, aby neštudoval dopredu, nikdy nemal vidieť tie podklady. Jediný dôvod prečo bol schopný udržať krok a to najmä v elixíroch bol ten, že si neustále prechádzal podklady.

Severus to nechápal.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Severus čakal v Harryho izbe pol hodinu, než si začal robiť starosti. Harry si nikdy nedal takú dlhú sprchu a chlapec je unavený, začal si v duchu robiť o neho starosti. Hoci nepočul nič podozrivého, Severus išiel ku dverám do kúpeľne a zaklopal.

„Harry?“ spýtal sa a nedostal žiadnu odpoveď. „Harry? Si hore?“ stále žiadna odpoveď. „Harry, odpovedz mi, lebo idem dovnútra.“

Stále nič. Vystrašený severus otvoril pomaly dvere do kúpeľne a počul, že voda stále beží, ale nič sa nehýbalo.

„Harry?“ spýtal sa ešte raz. Keď nedostal žiadnu odpoveď, prešiel do sprchy a našiel Harryho sedieť na podlahe, voda búchala na jeho hruď, chlapec spal. Pokrútiac hlavou, ale rád, že Harry sedel dole, Severus našiel uterák a vypol vodu. Dokonca aj nedostatok pravidelného prúdu vody ho neprebudil, takže pokľakol a jemne zatriasol svojim synom.

Vedel, že chlapec bol nažive, ale robilo mu to starosti, že sa Harry neprebúdzal. Ako dlho nespal? Pýtal sa sám seba a robil to jediné, čo dokázal vymyslieť. Zabalil chlapca do uteráka, zodvihol ho a odniesol ho do postele. Nechcel príliš veľmi zasahovať do chlapcovho súkromia, Severus ho obliekol do pyžama a strčil ho do postele.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Harry sa pomaly prebudil, cítil akoby niečo zameškal. Zároveň sa cítil extrémne teplo a pohodlne a váhal sa pohybovať, ako keby to znamenalo, že zistí, čo má robiť. Bolo to, akoby to bolo navždy, pretože sa cítil tak dobre, ako sa cítil predtým.

Náhle sa posadil, takmer vyskočil z postele a ani si neuvedomil, že išlo iba o jeho nočnú košeľu, kým sa nepozrel do svojho šatníka. Potom sa k nemu vrátil včerajší večer a on tam stál ohromená a nie celkom istý, kam má teraz ísť.

Musel som zaspať v sprche, odvodil si, stále trochu zmätený. Matne si spomenul, že mu Severus povedal, aby si dal deň voľna a pozrel sa na hodiny. Bolo skoro šesť večer. Vynechal všetky svoje hodiny.

Hoci sa cítil lepšie, ako sa cítil dlho, teraz mal hrozný pocit, že by mal veľa dohnať. Keď sa rýchlo zbieral oblečenie, premýšľal počas toho, čo by zrejme dnes robil v každej zo svojich hodín a cítil sa trochu lepšie. Nebolo to nič, čo by už nevedel.

To sa usadilo v jeho mysli, rýchlo sa obliekol a posadil sa k stolu a schmatol jeho kalamár. Prázdny. Trvalo mu niekoľko sekúnd, aby si spomenul na poslednú noc a položil si v rozpakoch hlavu do rúk. Severu bol na neho pravdepodobne veľmi nahnevaný. Počas rozhodovania o tom, že sa bude musieť neskôr ospravedlniť, vytiahol ďalšiu fľaštičku atramentu a začal pracovať tam, kde včera skončil.

Prekvapilo ho, koľko toho bolo teraz jednoduchšie z knihy pochopiť. Bolo to tak zrejmné, že sa takmer cítil hlúpo, ako to jednoducho včera nemohol pochopiť. O pätnásť minút neskôr bol spokojný, že dobre pochopil kapitolu a presunul sa k Transfigurácii.

O hodinu neskôr vošiel do miestnosti bez zaklopania Severus s tanierom jedla a až do tej doby si Harry neuvedomil, že nejedol. 

„Transfigurácia...“ Harry odpovedal pomaly a zavrel knihu.

„Domnievam sa, že som ti povedal, aby si si vzal deň voľna,“ odpovedal.

„Urobil som tak! Zobudil som sa pred necelou hodinou.“

„Mal som na mysli žiadne študovanie. Ak bola včerajšia noc nejakým náznakom, bol si prepracovaný,. Musíš spomaliť. Máš len tri relatívne jednoduché témy týkajúce sa elixírov pred 14. júlom a nie je potrebné, aby si si veľa opakoval z Obrany.“

„Skúšky...“

„Harry, som si istý, že aj keď budeš sotva v najbližších dňoch študovať, stále budeš extrémne dobrý na svojich MLOKoch. A budeš mať asi mesiac po svojich MLOKoch  na opakovanie na skúšku na Majstra elixírov. Nemáš sa čoho báť.“

„Čo keď to mám robiť? Čo keď nie som tak dobrý, ako si myslíš, že som?“ vyhŕkol Harry.

„Podvádzal si alebo niečo podobné, Harry? Pracoval si s niekým na niečom?“ spýtal sa Severus a premýšľal kam sa tento rozhovor uberá. Vždycky si myslel, že Harry bol trochu lenivý, keď prišiel do triedy. Jasné – musel pochopiť všetko učivo, ktoré sa naučil v posledných dvoch rokoch – ale nikdy sa mu tak prekliato dobe nedarilo. Keby tým bol posadnutý, začalo to nedávno... nie.

Severus si spomenul. To leto sa obaja dozvedeli pravdu... mohlo by to byť, keď sa to začalo. Prešiel v knižnici toľko kníh, získal toľko informácií o témach, o ktorých si myslel, že sú dôležité. V tom čase Severus iba predpokladal, že sa chlapec nudí, ale akonáhle sa dozvedeli o hlasoch, predpokladal až do teraz, že Harry sa stal tak usilovným kvôli ich vplyvu. Teraz ho zasiahlo, že by to mohlo byť ešte oveľa viac.

Možno sa Harry snažil ako len mohol, aby ho potešil.

„Nie...“ odpovedal Harry pomaly, čím vytrhol Severusa z jeho myšlienok.

„Po tom všetkom, čo si sa naučil Harry, je to preto, že si dokonale schopný naučiť sa to. Vieš to a vyzerá to, že to vieš dobre. Tvoji ďalší profesori tvrdili, že si na svojich hodinách počíňaš veľmi dobre –“.

„Predsa len nie som najlepší,“ prerušil ho Harry a Severus zistil, že to nemôže pokračovať. Harry sa správal, ako keby to bol nejaký druh súťaže.

„Nemusíš byť vo všetko najlepší, Harry. V skutočnosti nemusíš byť najlepší v ničom. Prečo si myslíš, že to robíš?“ Severusov hlas začínal znieť zúfalo a za kratučký okamih cítil, ako by bol vo sne, v ktorom ste sa snažili presvedčiť niekoho, že sa niečo bude diať, ale úplne tomu odmietal veriť.

„Ja neviem,“ zamrmlal nakoniec Harry. „Len som... teraz na chvíľu potrebobal vedieť všetko. Boli tam tie sny, kde som v tejto knižnici a to čo robím, je že študujem... ale ja si nemyslím, že sú to len sny.“

„Ako dlho mávaš tieto sny?“ spýtal sa Severus rád, že sa trochu dostáva k spovedi od svojho syna.

„Pár rokov,“ pokrčil ramenami Harry. „Aj keď nie v poslednej dobe. Nie od tej doby... nie po tom, čo sme sa ich zbavili.“ Zastavil sa Harry. „Zbavili sme sa ich, však?“

„Zdá sa, že áno.“

„Stále chcem vedieť, čím sú,“ povedal zamyslene Harry a Severus ho schmatol za ruku, čo spôsobilo, že sa Harry pozrel na svojho otca s vyvalenými očami.

„Nebudeš sa v tom rýpať. Je to príliš nebezpečné.“

„Ja viem!“ odvetil na obranu. „Nebudem, ale bol som len zvedavý.“

Severus odtiahol stoličku od stola a sadol si ticho vedľa Harryho.   

„Riaditeľ sa domnieva, že sú nejakým druhom enerhie... väčšia podstata boha alebo bohyne, než nejaký materiál. Tento žalár bol zakázaný z neznámych dôvodov dlhý čas – neexistuje žiadny záznam. Možno, že je to produkt nejakého pokazeného experimentu, ktorý potom prerástol do vlastných osobností, ktoré videlo toľko čarodejníkov počas tak dlhej doby.“

„Ktoré nás kontrolovali,“ zavrčal Harry a Severus prikývol.

„Z toho, šo som zhromaždil, nemajú žiadne vlastné magické sily – zdá sa, že na to využívajú schopnosti ostatných – ale majú nejakú kontrolu nad fyzickou osobou.“

„Ty si o tom premýšľal,“ povedal bezvýrazne Harry.

„Áno. Je to viac znejúci dohad, s ktorým som ja alebo riaditeľ mohli prísť.“

„Ale oni využili mágiu,“ poukázal Harry. „K tomu, aby použili chranu na Zakázané žaláre, hore a dole. A mohli všetci zmiznúť...“ pokračoval, spomínal si na dobu, kedy nemohol nikoho nájsť, kto by mu povedal o dieťati v Zakázaných žalároch.

„Verím, že to môže byť v tomto čase ubíjajúce. Podobne ako... obracač času.“

„To je mágia!“

„Nie, je to súčasť zeme, rovnako ako život.“

„Nerozumiem,“ povedal Harry zakrútiac hlavou.

„To je v poriadku. Nie je to dôležité,“ odpovedal Severus.

„Nie je to dôležité! To nie je –.“

„To nie je teraz na diskusiu. Teraz musíme diskutovať o tom, ako budeš lepšie rozvrhovať svoj čas, takže nebudeš takmer na pokraji smrti od vyčerpania.“

„Neumierial som,“ Harry takmer vyštekol, skrížil si ruky na prsiach a posadil sa vyzývavo späť.

„Najbližšie dva týždne, prejdeš len staré podklady. Až potom dokončíme učivo na Elixíry. Tvoja príprava na MLOKy by nemala po tomto týdni obsahovať žiadne nové lekcie.“

„Ale...“

 „Nie, Harry, videl som, čo sa stane študentom vystresovaným pred skúškami. Nakoniec boli horší, aj keď poznajú učivo dokonale. Musíš sa upokojiť, viac spať a oddychovať.“

„Ale...“

„Bež nájsť slečnu Grangerovú a pána Weasleyho. Som si istý, že majú o teba strach.“

„Ale ja...“

„Teraz. Nemal si nič nevyhnutné na práci dnes večer, takže sa o to nemusíš starať. Choď sa baviť tým, čo nemá nič spoločné so školou alebo metlobalom.“

„Ocko,“ prerušil ho Harry, ale rozhodol sa proti vyjadreniu svojich myšlienok. „Dobre. Pôjdem.“

Harry opustil svoju izbu, takmer v podráždení a zastavil sa iba kvôlu uplatneniu jeho trénovania. „Nebol vystresovaný, jednoducho musel veľa urobiť. Iste, jeho otec povedal, že nemusí byť najlepší, ale on chcel byť, kvôli svojmu otcovi. Čo to nechápe?

Zrejme nie, zavrčal si pre seba zlostne. Cítil sa teraz v poriadku. Len sa uistil, že mal dlhší spánok, tu a tam by mu pomohol zmierniť zvúšenú únavu.

Váhavo povedal heslo Tučnej pani a vošiel do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Neobjavil v dave Rona a Hermionu, tak zamieril do chlapčenských izbieb siedmeho ročníka a uľavilo sa mu, keď našiel Rona, Hermionu a Seamusa sedieť na posteli hrať hru s Ronovými čarodejníckymi kartami. On len stál a chvíľu sa pozeral predtým, než si odkašľal, čo spôsobilo, že všetci traja sa na neho pozreli.

„Ahoj,“ povedal. „Nepotrebujete štvrtého hráča?“

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Bol to týždeň a pol neskôr a Severus mal pocit, že sa s Harrym nikam nedostali. Hoci to lepšie skrýval, Severusovi bolo jasné, že jeho syn ešte stále nespal, ale nevedel, čo má robiť. Boli to len štyri dni do začiatku MLOKov, takže cítil takmer zbytočné snažiť sa zmeniť nebezpečné návyky mladíka. Vyučovanie bolo viac menej ukončené a oni mohli stráviť zostávajúci mesiac, aby sa uistil, že ovláda dobre všetko učivo, ktoré mohlo byť skúšané na MLOKoch.

Stále chcel niečo urobiť, aby sa Harryho myseľ trochu odpútala od školy a po nejakom premýšľaní dostal nápad. Severus sa dohodol s riaditeľom školy – nie že by bolo dohadovanie toľko nutné, pretože Harry bol technicky vyučený a len čiastočný rokfortský študent – a zamieril do Harryho izby vediac, že by tam mal byť v sobotňajšie popoludnie.

Harry za dverami odpovedal takmer okamžite a aj keď vyzeral vyčerpaný, podarilo sa mu usmiať predtým, než Severus vstúpil dnu, ale Severus pokrútil svojou hlavou.

„Ideme von, Harry,“ povedal. „Predpokladám, že si nič nejedol od raňajok?“ Harry prikývol. „Dobre. Obleč si muklovské oblečenie a topánky a stretneme sa v mojich izbách. Premiestnime sa krbom do Deravého kotlíka a potom pôjdeme do reštaurácie.“

„Dobre,“ povedal pomaly Harry.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

O dvadsať minút neskôr Harry vstúpil do izieb svojho otca a prakticky bol strčený do krbu. Akonáhle dorazili do Deravého kotlíka, kráčali trochu pomalším tempom do muklovského Londýna.

„Máš chuť na niečo konkrétne?“ spýtal sa Severus a Harry pokrútil hlavou. Severus prikývol na odpoveď a kráčali mlčky až dorazili na miesto, ktoré malo nad dverami jednoduchý názov Kaviareň. Severus viedol Harryho a usadili sa neďaleko zadnej časti kaviarne.

Harry sa pozrel na sendviče, nebol si úplne istý, čo chcel. Nebolo to naozaj jedlo, ktoré bol zvyknutý jesť. Pozrel sa na svojho otca, ktorý ho pozoroval namiesto pozerania sa do menu.

„Ty nie si hladný?“ spýtal sa Harry.

„Viem, čo chcem,“ odpovedal Severus. „Vyzerá pre teba niečo dobre?“

„Ja neviem.“

„Skús klobásu a špenátový sendvič,“ povedal Severus. „Myslím, že sa ti to bude páčiť.“

„Špenát?“ spýtal sa váhavo Harry a Severus odmerane prikývol. Harry pokrčil ramenami. Servírka prišla čoskoro potom a zobrala si ich objednávky a keď boli sami, pozerali sa jeden na druhého.

„Mal si dostatok spánku?“ spýtal sa Severus a Harry znovu pokrčil ramenami.

„Viac ako predtým,“ odpovedal úprimne, trochu podozrievavo. Úprimne nevedel, prečo ho Severus zobral jesť von.

„Dobre,“ odpovedal Severus a Harry sa trochu uvoľnil. V poriadku, Severus nemal v úmysle začať ho kárať. „Už si sa dostal niekam s parselčinou?“

Harry skoro padol vpred, že sa s tým pohrával a pocítil zahrievanie. Úplne zabudol na písanie parselčiny!

„Ehm... nie. Nemal som veľa času.“

„Možno po tvojej skúške na Majstra elixírov sa na to môžeme znova pozrieť. Možno aj niečo uverejniť, ak budeme mať dosť informácií.“

„A čo?“ podpichoval Harry. „Začneme vyučovať triede „Ako hovoriť Parselčinou“? Dokážeš si predstaviť, ako to dopadne?“

„Bolo by menej ľudí, ktorý by si mysleli, že parselanti sú temní,“ odpovedal Severus a snažil sa Harry donútiť, aby videl, že nevtipkoval.“

„Áno, to je pravda,“ povedal a premýšľal o tom. „Napriek tomu, kto by si kúpil knihu o Parselčine.“

„Veľa ľudí, som si istý,“ odpovedal Severus ako prišlo ich jedlo.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Harry musel uznať, že bol oveľa uvoľnenejší, keď odchádzal z kaviarne, ako keď vstupoval. Akonáhle sa dostal späť do Rokfortu, asi okolo šiestej večer, cítil, že prekonal pocit strachu a on sa nemohol rozhodnúť, čo chce presne urobiť. Po tom, čo tak dlho hovoril so svojim otcom o veciach, na ktorých naozaj toľko nezáležalo, Harry chcel niečo urobiť s Ronom a Hermionou, ale tiež si chcel oddýchnuť od toho zdokonaľovania kúziel. Neboli to kúzla, ktoré sa priamo učili v triede, ale boli mimo zoznamu, ktorý Flitwick navrhol, aby si prečítali. Boli to ťažšie kúzla a s najväčšou pravdepodobnosťou by nemali byť robené v praxi, ale môžu byť veľmi dobre testované počas písomnej časti.

S miernym pocitom, akoby sa jeho hlava mala pred jeho očami rozpadnúť na kusy, Harry sa rozhodol, že nie a zamieril do postele, nechal pohodlný, príjemný pocit, aby ho priviedol k spánku.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Všimol si, že bola zima. Vlastne všade bola zima. A prázdny pocit. Blúdil okolo knižnice, takže cítil, že mal byť iný. Väčšinou to vyzeralo v poriadku. Prechádzal nadol jedným z riadkov, prechádzal rukou pozdĺž jednej z políc bielo ohraničených kníh.

Nedostatok citu, uvedomil si. To je to čo nemal; cit. Cítil sa tu ako zvyčajne nahnevaný. Zaneprázdnený. Teraz to bola zima a on sa takmer cítil znudene... Ale nedokázal presne pochopiť tento pocit.

A konštatoval, že sa nestaral. Pokračoval v chodení dokola, dovnútra a von medzi regálmi kníh. Čoskoro ho napadlo, že by sa mohol pozrieť na východ, ale tento nápad nebol vôbec zaujímavý.

Prechádzajúc okolo svojho stola si všimol, stratu stoličky, čo mu pripadalo čudné, než čokoľvek iné. Toto veľké znepokojenie spôsobilo, že ostatné jeho pocity sa prebudili. Cítil, ako duchovia prechádzajú cez jeho telo, cez jeho žily a on začal cítiť nepríjemné teplo v zamrznutej knižnici.

Vedel, že už dlhšie nie je ich.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

01.09.2010 14:54:39
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one