Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

24. kapitola - Dokončenie štúdia

Takže máme tu záver druhej časti poviedky Je to vzájomné. Musím povedať, že táto poviedka mi prirástla k srdcu, aj keď nepatrí medzi moje najobľúbenejšie. Každopádne ďakujem všetkým, ktorí si ju prečítali, ale najmä Tanande za jej obetavosť pri pomoci s betareadom, ktorý prebieha aj teraz.

Túto kapitolu venujem: ellenofausten, enedake, ft, entite, Airiny, drahokam1, Mirkovi, Alexii, Anfulke, deborah, tajnostke22, KiVi, Gleti, Hanny, JSark, neky, Pegy, Adke, Mirande, kagome, Jikite, Jirkovi, Anine, Rikisi, nalinke, Tanande, Tereznikovi, Candy, Basche, Xene, Deborah_Evelin_Snape, dade, Teresse, cissy, Sion, Zulik, Slimci75, Alcei, reylan, ellenofausten ...

Všetkým vám ďakujem za podporu pri preklade a prajem príjemné čítanie poslednej kapitolky, ktorá ešte neprešla betareadom!!!

Dobby


„Harry! Ponáhľaj sa!“ počul Hermionin výkrik spoza dverí, jej hlas bol pokojný, pretože kráčala preč.

 „Ide!“ zakričal späť a pokračoval v hľadaní svojich topánok. Vedel, že boli niekde v jeho izbe. Severus ich priniesol pred niekoľkými hodinami. Úprimne povedané, čierne topánky by nemalo byť také ťažké nájsť v jeho izbe, ktorá bola ešte väčšinou naplnená jeho vecami s Chrabromilu.

Otvoriac šatník s trochu väčšou silou ako je potrebné, našiel na dne svoje topánky a popadol ich. Opustil miestnosť, bežal za Ronom a Hermionou v ponožkách. Keď ich dohnal, Ron sa zasmial, ako sa snažil počas chôdze obuť svoje topánky. Úloha, ktorá bola teraz v jeho oblečení oveľa ťažšia.

„Harry,“ povedala Hermiona. „Skús sa zastaviť predtým, než si dáš topánky. Mohlo by to pomôcť.“

„Hermiona,“ povedal Harry, teraz nechcel prestať.

„Takže si pripravený?“ spýtal sa Ron.

„Musím sa stretnúť s Elisou za pár minút,“ zavrčal. „Chce si ešte raz prejsť príhovor, aby sa ubezpečila, že ju vieme.“

„Dobre, to je dobré, Harry. Nechceš to pokaziť,“ povedala Hermiona, ovinula svoju ruku okolo Ronovej.

„Naozaj nechcem mať ten príhovor, Hermiona.“ 

„Och, uvoľmi sa,“ odpovedala späť, keď vošli do vstupnej haly. „Bež ju najprv nájsť, aby si nemyslela, že neprídeš.“

„Dobre,“ povedal Harry predtým, než zamieril do miestnosti za Veľkou sieňou.

„Harry,“ pozdravila Elisa. Sedela na jednej z bočných lavičiek v róbe so zvitkom pergamenu v rukách.

„Ahoj, Elisa. Neurobila si žiadne zmeny, však?“ spýtal sa váhavo, poukazujúc na špinavý kalamár a brko, ktoré bolo na stole vedľa nej.

„Nie,“ odpovedala. „Čo ti to tak dlho trvalo?“

„Nemohol som nájsť svoje topánky,“ povedal a ona prevrátila očami. „Naozaj to potrebujeme znova precvičiť?“

„Nie, ak naozaj nechceš,“ vyhlásila Elise, prevrátila očami, vstala a uhladila si šaty. „Tak či tak musíme ísť. Profesorka McGonagallová povedala, že tam máme byť o 10:30.“

Šli mlčky z miestnosti a von cez hlavnú rokfortskú bránu. Harry počul hlasy a videl pódium a stoličky postavené v strede pozemkov, na ľavej strane. Elisa sa zrejme už nehnevala, že s ňou nechcel precvičovať reč, obrátila sa smerom k nemu a usmiala sa na neho predtým, než vbehla do malého stanu postaveného za pódiom.

Harry, aj keď vzrušený sa netešil, že bol znova stredobodom pozornosti a o tri týždne mal mať skúšku na Majstra elixírov. Podklady, ktoré si len krátko pozrel predtým, než mu jeho otec zreguloval štúdium. Úprimne, nemyslel si, že jeho MLOKy dopadli dosť dobre. Nie dosť dobre po tých všetkých doučovaniach, ktoré mu dal Severus za posledný rok a pol. A on musel prejsť skúškou na Majstra elixírov.

Keď vstúpil do stanu, Dumbledore a väčšina profesorov hovorila s Elisou. Keď ho Severus zbadaô – stál na kraji skupiny – jeho otec šiel k nemu.

„Harry?“ opýtal sa Severus. „Trvalo ti to trochu dlhšie, než by si sa sem mal dostať.“

„Ahoj, oci,“ odpovedal a pokrčil ramenami. Severus sa na neho povzbudivo usmial, čiastočne vedel, čo trápilo jeho syna.

Usmejúc sa späť na svojho otca, Harry obrátil svoju pozornosť k rozprávajúcim profesorom, ale v skutočnosti to nepočúval. Preskúmali miesto deň predtým, takže vedel, že tým nechcel prejsť. Harry vedel, že by mal byť nadšený, ale celkom úprimne, chcel ísť do postele. Alebo študovať. No, vlastne nechcel študovať, ale teraz, keď doštudoval Rokfort, mohol úplne slobodne študovať na svoje nadchádzajúce skúšky. A ak to  urobil dobre, nemusel sa o to konečne starať a dostať sa konečne do svojho aurorského výcviku.

 Harry zatvoril a pretrel si oči. Ďalší výcvik, viac študovania, viac práce. Pýtal sa sám seba – nie prvýkrát – prečo to držal hore. Naozaj sa mu to nepáčilo. Samozrejme, rád sa učil o mágii a trávil čas so svojim otcom... a imponoval svojmu otcovi... ale... on sa proste tak nejako... chcel na chvíľu odpútať. Chcel byť aurorom viac ako čokoľvek iné, ale zaberie to roky. V priemere päť rokov výcviku.

„Harry.“

Pozrel hore. Nejako bol dlhšie mimo a všetci až na Severusa odišli. Teraz, Severus stál pred ním, pozeral sa na neho tmavými, ustaranými očami. Harry sa okamžite pozrel dole, neustál pohľad svojho otca.

„Harry, si v poriadku?“

ˇFajn. Len unavený.“ Odpovedal.

„Minulú noc si málo spal?“ spýtal sa Severus. „Nebol si celú noc hore kvôli štúdiu, však? Máš niekoľko týždňov pred skúškou.“

„Stále to nie je dosť času,“ opáčil Harry, ale potom si povzdychol. „Nie, nebol som hore celú noc kvôli štúdiu,“ odpovedal pravdivo. V skutočnosti neštudoval. Nechcel ísť spať, pretože sa cítil na hrane, napísal toľko veľa, koľko mohol z elixírov. Takmer zaplnil jeden z jeho muklovských notebookov, napísal tak veľa a cítil sa v tom čase dobre... ako keby sa zbavil vedomostí a teraz v nich mohol plávať.

„Harry, si si istý, že sa cítiš v poriadku?“

„Áno,“ odpovedal Harry.

„Dobre, potom by si mal ísť. Príhovor môže byť zahájený bez teba.“

„Čo by nebolo dobre, však?“ Harry zamrkal a nasledoval svojho otca zo stanu. Elisa už zaujala svoje miesto na pódiu a zdalo sa, že sa obzerá po ňom. Zrýchlil tempo, vyskočil na javisko a postavil sa vedľa Elisy pred mikrofón. Alebo si Harry aspoň myslel, že to bolo to. V skutočnosti to nevyzeralo ako mikrofón, nebolo to nič iné, ako modrý box vznášajúci sa vo vzduchu vo výške úst. Harry sa na to zvedavo pozrel, keď Elise začala.

„Bolo to zvláštnych sedem rokov,“ povedal Elise s obrovským úsmevom a pozrela sa na skupinu čerstvých absolventov siedmeho ročníka. „Je ťažké uveriť, že sme nakoniec tu, nie? Rozdelení a presúvajúci sa do našich životov. Prestali sme byť rozdelené fakulty, ale sme obmedzení pracovným životom. Pre väčšiunu z nás tento posun znamená pohyb ďalej a spoznávanie nových priateľov...“

-----------------------------------------------------------------------------------

O tri hodiny neskôr bolo po všetkom. Reč, obrad, párty... a Harry musel pripustiť, že to nebolo tak zlé. Potom Hermionini rodičia zobrali ju a Rona preč na večeru, ale Harry odmietol. Necítil sa na to a pri pohľade do Severusovej tváre, keď to Hermionin otec ponúkol, tiež nie.

Chcejúc dostať sa  trochu preč, Harry sa rozlúčil so svojimi spolužiakmi a ďalšími priateľmi predtým, než zamieril do sovinca. Cesta bola pokojná, pretože všetci sa pripravovali na konieč školského roka, takže cestu absolvoval bez toho, aby mu niekto pogratuloval, alebo mu položil otázku.

„Hej, Hedviga,“ povedal, keď Hedviga zišla zo svojh bidielka, aby ho pozdravila. „Nemám dnes pre teba nič.“ Namiesto toho, aby ho ďobla, Hedviga pristála na jeho ramene a zostala tam, keď išiel k oknu a posadil sa zamyslene na kammenú rímsu. Nebolo to často, že to takto urobila, ale bolo to vždy príjemné.

Harry nevedel, či chcel alebo nechcel ísť domov dokončiť prácu na Elixíry, alebo zostať na Rokforte. Severus to nechal na neho, ale Harry mal pocit, že jeho otec chcel zostať v Rokforte niekoľko týždňov. Hovoril o tom predtým než sa stihol pustiť do práce, ktorú chcel robiť, ale mimo domov. Pravdou bolo, že o nej vedel asi rok, ale bolo by pekné študovať mimo Rokfortu.

Pozrúc sa dole na pozemky – a dúfal, že žiadna zo sov sa ho nerozhodla okakať – Harry sa rozhodol, že o tom chvíľu nebude premýšľať a pozoroval oblohu.

-----------------------------------------------------------------------------------

„Harry,“ počul a natiahol ruku, aby odohnal zdroj zvuku. Cítil, ako niekto schmatol jeho ruku a Harry otvoril oči, aby uvidel svojho otca pozerať sa na neho. „Harry, máš šťastie, že nie je možné spadnúť z týchto okien.“ Harry ho obdaroval miernym úsmevom predtým, než umožnil Severusovi, aby mu pomohol hore. „Aký je to pocit nebyť už viac rokfortským študentom?“

Harry ho počastoval pohľadom pred zavrtením hlavy.

„Vzhľadom k tomu, že to hovoríš takto?“ spýtal sa Harry, potom pokrčil ramenami. „Nie iné.“

„Stále unavený?“ opýtal sa znepokojený Severus.

„Trochu.“ Harry sa pozrel z okna. Slnko už nebolo tak ďaleko nad obzorom. „Myslím, že som chvíľu spal.“

„Je to celkom možné, chvíľu som ťa hľadal. Si hladný?“

„Áno,“ odpovedal Harry, pozrel na svojho otca. Pýtal sa veľa otázok. Stal sa ešte viac podozrievavý, keď muž iba prikývol a išiel von zo sovinca. Plný zvedavosti sa ho ponáhľal dohnať.  Po niekoľkých minútach tichej chôdze vedľa seba, Severus prehovoril.

„Obleč sa pohodlne a zídeme sa v našej triede, keď budeš pripravený,“ povedal, potom sa zastavil a otočil sa k svojmu synovi. Harry ho poslúchol s divným pocitom v žalúdku a zamieril pripravený späť do učebne Elixírov. Aj keď sa nehodlal sťažovať. Musel spraviť perfektne svoju skúšku. „Si si istý, že si v poriadku?“

 „Áno,“ odpovedal Harry a snažil sa, aby to vyznelo šťastne. „Mám sa dobre. Vieš, teraz som oficálne dospelý.“

„Áno, ja viem,“ jeho otec sa na neho pozrel s nečitateľným pohľadom v očiach. „Teraz sa ponáhľaj, máme dnes veľa práce.“

Harry roztrasene prikývol predtým než sa odvrátil od svojho otca a zamieril do svojej izby. Pohodlné oblečenie, Severus musí očakávať dlhú nočnú prácu, pomyslel si. Možno nie varenie. On by mi povedal, aby som si obliekol habit.

-----------------------------------------------------------------------------------

Severus sledoval odchod svojho syna, nervózne. Prekvapenie nebolo jeho skúsenosťou, takže išiel za Albusom pre pomoc. Nápad bol dobrý, keď to prvý raz plánoval, ale teraz si nebol taký istý. Všeobecnou myšlienkou bolo, že Harry je teraz dospelý, ale nikdy nemal šancu zažiť radosti detstva. – ako povedal Albus – Severus sa rozhodol, že toto bol správny čas robiť niečo zábavné.

Preferoval zostať v muklovskom svete, Severus preskúmal niekoľko možností a rozhodol, že týždenný zájazd do Spojených štátov by bol možné. A bolo to bezpečnejšie, než kdekoľvek v Británii s Temným Pánom naokolo.

Dôvodm stretnutia v ich triede bolo rozptýlenie. Znovu ďalší nápad, aby sa v tej dobe cítil dobre, ale výraz na tvári jeho syna by mohol naznačovať, že to nie je tak dobrý nápad, že by snáď bolo lepšie povedať Harrymu, aký bol plán. Neskoro, pomyslel si.

Bolo to asi pätnásť minút neskôr, keď Harry prišiel oblečený v čiernych nohaviciach a muklovskom bavlnenom bledozelenom tričku s dlhým rukávom. Podobnom tomu, čo mal chlapec na sebe v poslednej dobe v posteli. Rád, že sa chlapec rozhodol obuť (pretože niekedy študoval bosý), Severus prikývol. Mal už zbalené synove veci a študijné podklady ( z blížiaceho sa testu, úplne zabudnúť jeho knihy nebude dobrý nápad najmä preto, že tam bolo niekoľko tém, vynechaných na vrchu), takže pokynul Harrymu, aby ho nasledoval.

Pol hodina, dva výlety krbom a neskôr jazda taxíkom, dorazili na letisko a Severus mohol povedať, že Harry bol veľmi zmätený.

„Vrátime sa prenášadlom na konci cesty,“ začal nejasne vysvetľovať Severus, „ale nebude to stačiť.“

„Cesty?“ spýtal sa Harry. „Kam?“

„Čoskoro to zistíš,“ odpovedal Severus a Harry sa na neho pozrel so zmätkom, namrzením a túžbou, toto všetko sa odzrkadľovalo na jeho tvári.

„Prečo ideme na cestu?“ spýtal sa Harry, znel neisto.

„Práve si absolvoval,“ vysvetľoval, ako by to bolo jasné. A Severus si zväčša bohužiaľ uvedomil, že to bolo asi jasné. „Je to mimoriadna príležitosť.“

„Aha.“

Ostali ticho, kým Harry nasledoval Severusa na roh letiska, nestaral sa o ich batožinu. Nestaral sa dovtedy, kým Severus Harrymu niesť jeho tašku, takže videl výraz v tvári jeho syna.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa Severus.

„A čo skúška na Majstra elicxírov?“ opýtal sa a vyznelo to príšerne ustarostene. „Sú za dva týždne...“

„Zobral som so sebou štúdijné materiály na budúci týždeň. Na prípadných praktických cvičeniach môžeš ľahko pracovať po tom, čo sa vrátime.“

„Si si istý?“

Harry znel tak neisto, že Severus siahol na jeho bradu a donútil svojho syna pozrieť do jeho očí.

„Harry, vieš už dosť na to, aby si prešiel skúškami. Určite ich urobíš dobre.“ Harry obdaroval Severusa neveriacim úsmevom a Severus sa cítil zle. Mozno to nebol tak dobrý nápad, pomyslel si mrzuto. Uvedomil si, že dych jeho syna je trhaný a ťažký. „Harry? Chceš sa vrátiť do Rokfortu?“

„Nie!“ povedal predtým, než to mohol kontrolovať. „Nie, ja... Chcem ísť preč z Rokfortu. To len... tie skúšky.“

„Urobíš ich dobre, Harry,“ povedal Severus s istotou a Harry pokrútil hlavou.

Harry odvrátil pohľad od Severusa, cítil vo svojom žalúdku nervozitu. Snažiac sa dostať z hlavy akékoľvek vedomosti z Elixírov,  nasledoval svojho otca na letisku a nakoniec skončil s jednou batožinou na palube lietadla.

Let lietadlom bol prinajmenšom zaujímavý. Nie ako let na metle, aj keď to očakával. Nebolo to nič nebzepčné, ako jazda na metle pri najväčšej rýchlosti vysoko nad zemou, ale vidieť zem ešte z väčšej výšky pociťoval takmer ukľudňujúco – a svojim vlastným spôsobom radostné.

Po tom, čo mu to pripadalo večnosťa to aj niekoľkými zdriemnutiami a dlhými rozhovormi so Severusom lietadlo zťažka pristálo a ďalší taxík vezúci ich rušnou premávkou neskôr dorazil k obrovskému hotelu.

Musel mať aspoň pätnásť poschodí. Keď boli pustení vrátnikom do vnútra, Harry sa divil ako veľa musel Severus skutočne zaplatiť. Nebol si ani istý, že si jeho otec mohol niečo také dovoliť. Bol  profesorom.

„Ocko?“ spýtal sa Harry a Severus sa otočil, aby sa na neho usmial. Nemohol si pomôcť, ale vrátil mu úsmev naspäť.

„Registrácia?“ spýtal sa muž za stolom a Severus prikývol. „Meno?“

„Severus Snape,“ povedal. Po niekoľkých okamihoch sa muž za stolom presunul a podal im pár papierov a dve karty.

„Izba 9045. Jake vám vezme batožinu a ukáže vám cestu,“ povedal muž a severus podal jeden z kľúčov Harrymu. Pozerali sa ako muž položil ich batožinu na vozík a pokynul im, aby ho nasledovali. Harry držal tašku, ktorú mal v lietadle, nechcel ju dať... hotelovému poslíčkovi?... zobrať. Všimol si, že Severus urobil to isté.

Po hladkej jazde výťahom vyšli za mužom z výťahu do veľkej priestrannej haly a potom do jednej z chodieb vedúcej z nej a nakoniec sa zastavili pri dverách. Muž ich otvoril a dal dnu ich batožinu predtým, než im umožnil vojsť dnu. Harry sa neobťažoval venovaním pozornosti mužovi, keď sa jeho otec naklonil k mužovil a zatvoril dvere. Namiesto toho sa rozhliadol dookola.

Izba bola obrovská a bolo tam dvojo dverí vedúcich naľavo a napravo z miestnosti. V pravom rohu bola kuchyňa, televízia a kreslá boli na ľavej strane a vedľa kuchyne bol nejaký druh bublinkového bezénu. S ťažkosťami si uvedomil, že Severus hovoril, keď sa pozrel do kúpeľne a obišiel ju hľadajúc spálňu.

V izbe sa Harry okamžite zvalil na posteľ a rozhliadol sa. Nebola zďaleka taká veľká ako hlavná miestnosť, ale s dvomi lôžkami, šatníkom a prádelníkom dostatočná. Harry pozoroval, ako Severus vstúpil, išiel k oknu a odhrnul záclony.

„Ocko?“ oslovil ho Harry, ktorý stále ležal. „Toto musí byť drahé.“

„Nie viac, ako si zaslúžiš a to najmä za to, ako tvrdo si pracoval posledné dva roky.“ Severus k nemu pristúpil a sadol si na posteľ. „Si unavený?“

„Nie, veľmi nie,“ odpovedal Harry s natiahnutím.

„Potom pôjdeme.“ Severus vstal.

„Pôjdeme kde?“

„Na miesto, ktoré je viac... modernejšie, ako miesto, kde ma otec priviedol predtým, než som išiel do Rokfortu.“

„Ty ma vezmeš niekde, čo je pre deti?“

Severus sa na Harryho pozrel s podráždením. „Malo by to byť... prinajmenšom zaujímavé. Vyzera to, ako veci, o ktorých si hovoril predtým.“

„Ako?“

„Verím, že tu majú horskú drahu, narážajúce autá, motokáry... lezeckú stenu,“ uviedol neochotne Severus. Harrmu sa po tom rozžiarili oči a Severus vedel, že urobil správne rozhodnutie.

„Motokáry? Malé autá na pretekanie?“

„To neviem,“ uviedol sucho Severus.

„Chcel by si sa ísť pozrieť na takýto druh veci?“

„Myslím, že budem musieť,“ povedal Severus s hravou neochotou, keď prišiel k posteli, aby z nej vytiahol svojho syna. Aj keď nemusel ísť veľmi ďaleko, pretože akonáhle bol v Harryho blízkosti, chlapec sa posadil a rýchlo ovinul pevne paže okolo jeho pása. Jeho prvá reakcia bol pocit, že bol objatý dieťaťom a on bol trochu nesvoj, ale po niekoľkých sekundách ovinul svoje paže okolo chlapca.

„Vďaka, oci,“ povedal harry, chlapcove ucho bolo priložené k jeho hrudi. Severus cítil a počul vibrácie, cítil zohrievajúci pocit a ten spôsobil, že ho nechcel pustiť. Urobil to po niekoľkých minútach, pretože cítil, ako sa jeho syn pohol, aby sa dostal z objatia. Očakával Harryho viditeľné začervenanie – chlapec sa ľahko dostal do rozpakov v situáciách, ako sú tieto, keď ho učil – ale Harry sa na neho pozrel s úsmevom.

Bola to tá najlepšia vec, akú kedy videl.

 

- KONIEC -

21.09.2010 12:22:03
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (121 | 20%)
Denne (122 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 13%)
Raz za dva týždne (33 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one