Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

3. kapitola - Tréning pokračuje

Celá kapitola.

Harry sa zobudil na sovie húkanie. Pomaly otvoril oči a našiel sa v izbe preplnenej sovami. Zastenal, zhodil zo seba prikrývku a všimol si, že ho otec sleduje s úškrnom na tvári.

„Takže toto sa bude každoročne opakovať?“ spýtal sa.

„O čom to hovoríš?“ spýtal sa Harry a snažil sa pozbierať všetky svoje listy bez toho, aby opustil mäkkú posteľ.

„Minulé leto ťa tiež zobudili sovy. Tento krát je ich o niečo viac.“

„A prečo si to pamätáš?“ spýtal sa podráždene Harry. „Poďte sem!“ povedal sovám a ony sa naňho všetky zniesli. „Aaaa!“

„Povedal si im predsa, aby prišli k tebe,“ povedal pobavene Severus. Harry na to neodpovedal, len naňho zazrel. „Keď sa zobudíš, raňajky sú pripravené.“

O päť minút neskôr sa v izbe nenachádzala ani jedna sova, vrátane Hedvigy, ktorá bola kvôli sovám tak podráždená, ako bol sám Harry. Bez toho, aby sa obťažoval listy prečítať, či sa vôbec obliecť, zišiel Harry dolu. Minulú noc sa kvôli stretnutiu smrťožrútov moc dobre nevyspal, preto bol takto zrána celý podráždený. A podobne na tom bol aj Severus.

„Nie,“ ozval sa hneď, keď Harry vkročil do kuchyne.

„Čo?“

„Nie. Choď sa obliecť. Už by si mal vedieť, že máš na raňajky chodiť oblečený.“

„Potom sa teda vrátim rovno naspäť do postele,“ odvetil Harry a otočil sa k dverám.

„Čo je to s tebou dnes ráno?“ spýtal sa ho Severus skôr, ako Harry stihol vyjsť z kuchyne.

„Včera večer bolo stretnutie,“ zamumlal na odpoveď a Severus sa ani neobťažoval zastaviť ho, mal pocit, že bude lepšie nechať Harryho ešte spať, ak by mal byť inak takýto po celý deň. A to naozaj nepotreboval.

Bol už skoro obed, keď Harry konečne zišiel dolu schodmi, oblečený a oveľa viac zobudený s náručím plným listov, ktoré to ráno dostal. Severus sedel v obývačke a čítal si Denného Proroka. Harry si sadol vedľa neho.

„Severus, ako vie Dumbledore, kedy vstávame? Správa sa akoby to očakával, no snaží sa to zakryť prekvapením...“

Profesor Dumbledore, Harry. Je dobrý v analyzovaní ľudských reakcií. Maj na pamäti, že má...no, viac ako sto rokov. Prečo?“

„Neviem, zdá sa akoby vždy vedel, čo chystáme. Len som premýšľal nad včerajším ránom.“

„Aha. A čo tá pošta?“

„Ach. Sú to len odpovede od členov D.A. Všetkých, ktorých som pozval súhlasili.“

„Dobre, ak máš tie mince, môžeme ich rozoslať. No najprv sa uisti, že si ich nastavil na správny dátum a čas.“

„Viem,“ odvetil jednoducho Harry a zazrel na otca, na čo sa Severus len uškrnul.

„Len sa uisťujem, že si už hore,“ odvetil. „Keď pošleš tie mince, príď do knižnice. Začneme s tvojím letným doučovaním.“

„Čo! Myslel som si, že s tým sme už začali! Trénovali sme duely...“

„Áno, ale tvoj siedmy ročník je za dverami a ty musíš byť pripravený. Minulý rok si  to nestíhal aj so všetkým tým študovaním cez leto. Preto využijeme toto leto naplno,“ povedal Severus a Harry zastonal. „A neopováž sa so mnou hádať. Vieš tak dobre ako ja, že tie hodiny potrebuješ. V aurorskom programe budeš oveľa vyššie, ako všetci ostatní.“

„Fajn,“ zamumlal Harry. „Toto je tá nevýhoda, keď máte rodiča učiteľa.“

„Nie, toto je nevýhoda tvojho postavenia ako Chlapeca-ktorý-prežil. Musíš byť pripravený a neustálym študovaním budeš schopný bojovať lepšie a zručnejšie. Možno by si mohol zložiť M.L.O.K.-y o niečo skôr...“

„Nie! Nechcem z Rokfortu odísť skôr ako budem musieť!“ takmer zreval Harry.

„Bol to len návrh,“ poznamenal Severus s podvihnutým obočím. „Rob, čo musíš, budem ťa čakať v knižnici,“ povedal Severus, uložil noviny na stôl a vyšiel z miestnosti.

„Fajn,“ zamumlal opäť Harry a tiež odišiel.

O niekoľko hodín neskôr sedel Harry za stolom v knižnici obklopený zvitkami pergamenu, dvomi brkami (z ktorých bolo jedno zlomené), fľaštičkou atramentu a štyrmi knihami. Práve si lenivo listoval knihou elixírov, ktorú už predtým čítal a snažil sa nájsť informáciu, o ktorej bol presvedčený, že tam niekde bola. Nanešťastie ju nájsť nevedel.

„Severus, nevidím v tom zmysel. Čistiace prípravky mi v boji proti Voldemortovi nepomôžu!“ povedal, keď jeho otec vstúpil do miestnosti.

 „To nie, ale tieto elixíry ti pomôžu pochopiť následky reakcií niektorých dôležitých prísad. Neskôr sa budeš o týchto konkrétnych prísadách a ich následkov a využití učiť podrobnejšie. S ich pomocou pripravíš niekoľko vlastných elixírov, takže bude lepšie ak o nich budeš vedieť čo najviac, aby si to tu nevyhodil do vzduchu,“ odvetil mu Severus.

„Áno, ale sú to čistiace prostriedky. Nemyslím...“

„Ak sa tu budeš hádať, každý z nich mi pripravíš a vzápätí ich spotrebuješ na vyčistenie tohto domu, Harry,“ povedal Severus a prešiel z podráždeného tónu na netrpezlivý. Potom si ku svojmu synovi prisadol. „Viem, že chápeš, že musíš začať od základov, aby si pochopil neskoršie reakcie. To si sa naučil už skôr, keď si sa snažil zmeniť účinky scvrkávacieho elixíru.“

„Hej je som tie účinky nezmenil, zlepšil som ich.“

„To záleží na tom, čo považuješ za zlepšenie,“ ozval sa Severus. „Už s tou esejou končíš??“

„Nie!“ sťažoval sa Harry. „Len pred chvíľou si mi ju zadal. Vieš, stavil by som sa, že sa nikto nemusí cez leto učiť toľko čo ja.“

„Áno, to je veľmi pravdepodobne isté. Ale nikomu inému nedýcha na krk Temný pán. Ale prišiel som sem aby som ti oznámil, že som sa rozprával s pani Weasleyovou. Tvoji priatelia sa tu zastavia na večeru zajtra okolo piatej, potom pôjdeme hop-šup práškom do Rokfortu, kde sa stretneme so zvyškom D.A. a odtiaľ sa spoločne presunieme na Pradiarsku uličku. Chcem aby si tú esej dovtedy dokončil.“

„Plánujem s ňou skončiť čo najskôr. Nechcem ju robiť ešte aj zajtra!“

„Nie, hneď ako dokončíš túto esej, začneš s ďalšou...“

„Ale no tak, Severus!“

„časťou projektu,“ pokračoval Severus, akoby ho Harry vôbec nebol prerušil. „Na ktorej dokončenie dostaneš viac času. Tiež budeš musieť popracovať na obrane.“ Harry vedel, že nemá zmysel sa hádať a tak sa vrátil k svojej rozrobenej eseji a Severusa úplne odignoroval.

--------------------------------------------

 

“Harry!” skríkla Hermiona, akonáhle ho uvidela a tuho ho objala. “Toto letné D.A. je skvelé! Moji rodičia boli tak šťastní, keď sa dozvedeli, že na obrane pracujeme aj počas. leta…“ spustila, no odmlčala sa, keď si všimla ako na ňu s pozdvihnutým obočím hľadí Severus.

„Večera začne hneď ako dorazia Weasleyovci,“ povedal, keď sa utíšila.

„Dobrý podvečer, profesor,“ pozdravila potichu a Severus sa uškrnul.

„Dobrý podvečer, slečna Grangerová. Natešená ako vidím.“

„Áno, samozrejme! Môžeme si kúzla skúšať jeden deň v týždni počas leta! Bude to skvelé! A pretože nás tam bude menej možno sa viac zblížime. Je to dobrý nápad....čo?“ prestala, keď sa Harry rozosmial.

„Nič,“ odvetil a snažil sa ovládnuť svoj smiech. Asi po minúte sa mu to podarilo. Práve vo chvíli, keď dorazili Weasleyovci.

„Čau kamoš,“ povedal Fred.

„Rozhodli sme sa k vám dnes večer pripojiť,“ pokračoval George.

„Je to už dlho, čo sme boli“

„na stretnutí D.A. a rozhodli sme sa, že si potrebujeme“

„precvičiť obranu.“

„Tiež chcem spraviť prieskum trhu.“

„Možno prísť na nejaké nápady na nové triky.“

„To je skvelé,“ povedal Harry a bokom venoval pohľad svojmu otcovi. Severusova tvár bola ako vytesaná z kameňa, ale Harry pretože s ním v poslednom čase strávil toľko času, až mu bolo jasné, že je podráždený. „Tak, kde sú Ginny s Ronom?“

Ginny a Ron?“

„Počul si to, Gred?“

„Samozrejme, Forge.“ Na Harryho sklamanie prešli do kuchyne bez toho, aby svoj „monológ“ vysvetlili.

„To malo čo znamenať?“ spýtal sa Harry. Severus mu neodpovedal, len sa uškrnul a aj on sa pobral do kuchyne, pravdepodobne sa uistiť, že dvojčatá nepridali nič, nebezpečné, alebo niečo podobné, do jedla tam nachystaného.

„Ahoj, Harry,“ ozval sa Ron, keď vyšiel z kozuba. „Fred s Georgom prídu tiež. Varovali by sme ťa už skôr, ale práve sa rozhodli.“

„Ja viem. Už sú tu. A naozaj Severusa dráždia,“ oznámil im Harry zadržujúc výbuch smiechu.

„Oni sú už tu? Ako sa sem dostali? Ešte pred chvíľkou boli doma!“

„Hej, Ron, mama hľadá dvojčatá. Nevieš kam zmizli?“ ozval sa z kozuba Ginnin hlas. Ron a Harry sa zahľadeli do plameňov.

 „Nie, len chcela vedieť, kde sú. Ako sa tam dostali?“

„Kto vie? Možno boli neviditeľní alebo čo.“

„Dobre. Choď na bok Ron, lebo ťa inak zvalcujem,“ odvetila Ginny a o niekoľko sekúnd neskôr vystúpila z krbu aj ona. „Poďme jesť, som hladná,“ ozvala sa, keď zo seba oprašovala sadze.

„To je väčšinou Ronova veta, Ginny,“ poznamenala Hermiona pobavene.

„Áno, no, teraz by hladný nemal byť. Celý deň sa napchával!“ odvetila a zamierila do kuchyne. Harry s Ronom a Hermionou ju nasledovali.

Pri pohľade dnu, ale zmrzli na prahu. Severus sa spolu s dvojčatami usadil za stôl a momentálne debatovali o elixíroch. Rozprávali sa potichu a tak Harry zachytil len časti rozhovoru, ale počul slová „parochne“ a „neviditeľný“, takže predpokladal že to malo niečo spoločné s Rádom. Ak to bol spôsob, akým unikli zraku všetkých Weasleyovcov a dostali sa do hlavného stanu, tak to bolo naozaj geniálne, a čo viac, veľmi užitočné.

Večera bola zväčša tichá záležitosť. Napriek tomu, že sa s profesorom Snapom stretávali takmer celý minulý rok, ešte stále boli tak trochu nervózni, keď sa nejednalo o hodiny elixírov alebo D.A. Teda až na Harryho. Tomu pripadala celá situácia náramne smiešna. Čoskoro ale dojedli a premiestnili sa do Rokfortu. Presne povedané do Dumbledorovej kancelárie.

„Je to čudné, byť tu takto v lete,“ poznamenala potichu Hermiona.

„Čo myslíš tým čudné, Hermiona? Tráviš v Rokforte väčšinu roka! Nemôže ti to tu pripadať čudné,“ ozval sa Ron.

„Ronald...“ povedala Hermiona, potom sa zasekla a pokrútila hlavou. „Niekedy si naozaj nemožný.“

„Čože?“ spýtal sa ešte stále zmätene. „Och ty myslíš preto, že je leto!“

„To presne povedala,“ zapojili sa do toho dvojičky a Ginny sa zachichotala. O päť minút neskôr čakali všetci členovia D.A. v Dumbledorovej kancelárii. Po tom, čo si všetci niekoľko minút rozprávali o zážitkoch z leta naznačil Severus Harrymu, aby prehovoril a ani sa nesnažil svoju netrpezlivosť skrývať.

„Tak dobre, všetci! Teraz sa presunieme do domu, kde sa budeme stretávať. Pamätajte, dá sa tam dostať len z Rokfortu. Pre bezpečnosť je toto miesto chránené a odinakiaľ sa tam nedostanete. Toto miesto je „Ústredie D.A.“ a heslo je „jablkový koláč“...“ povedal Harry a potom sa odmlčal, nevedel, čo viac povedať. Našťastie do toho vstúpil Severus.

„Pôjdem ako prvý. Verím, že profesor Dumbledore s profesorkou McGonagallovou tam už dorazili,“ povedal, hodil do kozuba hop-šup prášok a zmizol im z dohľadu. Harry nasmeroval všetkých na určené miesto a potom ich sám s dobrým pocitom nasledoval. Vyzeralo to, že to bude dobré stretnutie.

Akonáhle sa všetci usadili na nie príliš pohodlnom nábytku v hlavnej miestnosti domu (Hermiona bola natešená, pretože steny boli pokryté množstvom políc, aj keď na nich ešte nestáli žiadne knihy) Harry vstal.

„Najprv si potrebujeme dohodnúť deň, kedy sa budeme stretávať. Predtým než dnes odídete sa za mnou zastavte a povedzte mi, kedy máte čas a ja sa budem snažiť prispôsobiť tomu stretnutia. Pokúsim sa ich tak naplánovať, aby mohli všetci prísť na každé. Budeme sa stretávať raz do týždňa...tak teda, máte všetci svoje mince?“ spýtal sa.

„Áno,“ odvetili všetci naraz.

„Ech...dobre,“ povedal Harry tak trochu prekvapene, že mu odpovedali všetci naraz. „Okrem toho...si nemyslím, že by sme mali ďalšie oznamy. Cvičiť budeme na prvom poschodí...je tam dostatok miesta,“ pokračoval a s úškrnom na tvári ich tam zaviedol.

Nezdalo sa, že by sa dom niekomu páčil, čo Harrymu celkom vyhovovalo, pretože ani on ho nemal rád. Nebol tam ten podobný temný pocit ako na ústredí Rádu, ale tento dom nebol miestom, kde by ste radi zostali dlhšie ako je nutné.

Harry im podržal otvorené dvere a študenti D.A. vstúpili do najväčšej izby v dome. Zvnútra sa nečakane ozval čísi krik a Harry rýchlo vstúpil.

 

21.10.2008 21:24:48
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (125 | 20%)
Denne (123 | 20%)
Raz za týždeň (78 | 12%)
Raz za dva týždne (35 | 6%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one