Vitajte na Dobbyho, Alceinej a Biggiinej stránke, ktorá je venovaná Harrymu Potterovi a poviedkam o Harry Potterovi

5. kapitola - Uvedenie do funkcie

Kapitola je venovaná všetkým nadšencom tejto poviedky.

„Kam ideš?“ Spýtal sa Severus, ako Harry zamieril ku schodom.

 

„Do mojej izby,“ odpovedal Harry trochu zmätený. „Idem si niečo čítať.“

 

„A čo keby si išiel so mnou,“ povedal, zamieril smerom ku kuchyni.

 

„Ookay...“ Severus sa zastavil pri kuchynských dverách a čakal na Harryho. S tým, aký bol práve teraz Harry zmätený, vedel, že jeho syn bude prekvapený. Mal pocit, že Harry cítil že to, čo tento raz dostal, bolo všetko, čo dostal na svoje narodeniny... z čoho bol Severus schopný usúdiť, že knihy boli najviac, čo kedy dostal na narodeniny. Preto chcel, aby Harryho 17-te narodeniny boli naozaj nezabudnuteľné.

 

„Prekvapenie!“ povedal každý, keď Harry vstúpil do kuchyne, a chlapec tam stál primrazený. Nemal predstavu, čo povedať.

 

„Čo....“ uvažoval.

 

„Dobre,“ škeril sa Severus, stojaci za Harrym. „Chystáš sa tu stáť?“

 

„Ja... er... čo sa deje?“ spýtal sa Harry. Vedel, že to bolo pre neho, iba mal malý problém uveriť tomu. Severus sa iba smial.

 

„Poď, Harry!“ jačal Ron. „Máš tu veľa darčekov, ktoré musíš otvoriť!“ Ron stál pri obrovskej hromade darčekov položených na jedálenskom stole a Harry zízal.

 

„Tie sú všetky pre mňa?“ spýtal sa, viac pre seba ako pre zvyšok miestnosti, ale Hermiona odpovedala.

 

„Samozrejme, že sú pre teba! Sú to tvoje narodeniny, nie?“

 

„Áno, Harry, tak konečne už otvor svoje darčeky! Čím skôr, tým skôr si budeme môcť zahrať metlobal!“

 

„Metlobal? Ale my nemáme...“ Utrúsil Harry, keď Hermiona šťuchla do Freda, ktorý začal metlobalový rozhovor, zvedavý čo sa chystá. Usúdil, že zistil skoro dosť, Harry pokrčil plecami a kráčal k stolu, skoro akoby sa bál, že darčeky zmiznú. Predtým, než sa posadil do jediného prázdneho kresla pri stole, Harry sa pozrel okolo kto tam bol.

 

Osem Weasleyovcov, úžasné, bol tam dokonca Bill a Charlie, bola tam Hermiona a Neville, a Harry chvíľu uvažoval, či tam v skutočnosti boli kvôli hraniu metlobalu s nimi... kdekoľvek ho budú hrať. Dumbledore, McGonagallová, Hagrid, Remus, Moody a Shacklebolt. Harry tiež uvažoval, kedy tu spomenutí poslední dvaja boli, pretože to nevedel veľmi dobre, ale uvažoval, že ak sa chystajú hrať metlobal, že budú potrebovať niekoho, kto sa uistí, že je to bezpečné.

 

Sadol si dole, Harry zdvihol najbližší darček a pozrel na Severusa. Prikývol a Harry sa pozrel od koho pochádza. Moody. Harry ho rozbalil a zistil, že to bola kniha, ktorú videl v obchode, ale rozhodol sa ju pre seba nekúpiť. História ako sa stať Aurorom.

 

„Ďakujem vám, profesor Moody!“ povedal Harry.

„Ja už nie som tvoj profesor, nie?“ povedal Moody nevrlo. „Uvítaš to. Očakávam, že sa tu knihu naučíš naspamäť dovtedy, kým začneš svoje učenie.“ Harry sa usmial a prikývol. Mal už Metlobal v priebehu vekov väčšinou zapamätaný a mal pocit, že táto kniha sa chystala byť jednou z jeho obľúbených. Ďalší darček bol od Hermiony, kniha o prízrakoch.

 

„Myslela som si, že by sa hodila,“ povedala a on súhlasil. Bolo to veľmi užitočné. Shacklebolt mu dal knihu o aurorských obranných technikách, McGonagallová, Dumbledore, Remus a Severus sa priklonili k malej mysľomise, Ron a Ginny mu dali nejaký metlobalový prístroj, Neville mu dal knihu o technikách lietania

(o ktorých si Harry prisahal, že ich určite vyskúša hneď, ako sa dostane na metlu) a Hagrid mu dal knihu o hadoch. Nebola napísaná v parselčine, ale bola napísaný niekým, kto pracoval celý život s hadmi, takže  to bolo podobné, ako mohol zistiť, vysvetlil Hagrid.

 

Najväčšie prekvapenie dňa bolo to, keď, zamierili k dverám, ktoré viedli do suterénu domu. Namiesto špinavého suterénu, ktorý tam bol, keď sa blížili, bolo vyčarované metlobalové ihrisko. Po tom, ako sa Harry spamätal zo šoku, začali hrať metlobal, Neville, Hermiona, pani Weasleyová, učitelia, Severus a Moody sa pozerali. Harry, dvojčatá a Ron boli jeden tím, zatiaľ čo Charlie, Bill, Ginny, pán Weasley druhý tím. Harryho tím vyhral, väčšinou kvôli vyvádzaniu dvojičiek a Harryho chyteniu zlatej strely.

 

O jedenástej večer, Harry konečne zamieril do postele, stále úplne oblečený. Vedel, že deň nemohol dopadnúť o nič lepšie než aký bol, a preto, Harry bol veľmi, veľmi šťastný.

 

Ďalšie ráno, Harryho prvou myšlienkou bolo, že stále musel preniesť všetky svoje darčeky až do svojej izby, a tak prvý zvuk, ktorý vyšiel z jeho úst bol ston. Potom si spomenul, že tu bolo niečo dôležité, čo mu chcel dnes Severus povedať, tak zastavil uprostred stonu a pomaly vykĺzol z postele. Po tom čo bol oblečený, uvažoval, či sa nepreobliecť, ale predstavil si, že Severus bude nadávať, ak by prišiel dolu v tom, čo mal na sebe včera.

 

Dolu v kuchyni, Severus raňajkoval pripravené raňajky, a sedel za stolom, zase niečo čítal, z čoho Harry vycítil, že by sa o to veľmi nemal zaujímať. Na stole bol pre neho list, jeho školský list z Rokfortu.

 

 

 

 

Pán Potter-Snape,

zahrnutý je list zo zoznamom pomôcok, ktoré budete potrebovať pre váš posledný ročník v Rokforte a zoznam vašich hodín. Okrem kapitána Chrabromilského metlobalového tímu, ako vlani, boli ste ustanovený na pozíciu Hlavného prefekta. Boli ste zvolený jednohlasne učiteľským zborom.

 

Vyučovanie:

-          Čarovanie

-          Transfigurácia

-          Čarodejnícke právo

-          Obrana proti čiernej mágii

-          Elixíry

Ďalšie hodiny budú prejedané s riaditeľom Dumbledorom, zástupkyňou riaditeľa školy McGonagallovou a v poslednom rade profesorom Snapeom.

 

Zoznam učebníc:

-          Štandardný zväzok Zaklínadiel, 7. ročník

-          Pokročilá teória Čarovania

-          Medzinárodné právo

-          Muklovské právo

-          Pokročilá Transfigurácia

-           

Ďalšie knihy budú uvedené v zozname profesora Snapea.

 

Zástupkyňa riaditeľa školy Minerva McGonagallová

 

„Ja som Hlavný prefekt?“ spýtal sa s úžasom Harry. „Ako sa to stalo? Nebol som dokonca ani prefekt!“

 

„Prefekt nemá nič spoločné s Hlavným prefektom alebo prefektkou,“ vysvetlil Severus bez zdvihnutia hlavy. „Prefekti sú obvykle vybraní kvôli ich skúsenostiam.“

 

„Ale prečo som ja Hlavný prefekt?“

 

„Pretože máme pocit, že by si mohol odviesť dobrú prácu. Dbáš o pomoc ľuďom, možno, niekedy až priveľmi. Existujú aj ďalšie dôvody, ale o tých sa dozvieš až dnes popoludní.“

 

„Čo je dnes popoludní?“ spýtal sa Harry, zvedavý, aké iné prekvapenie by tam malo byť.

 

„Stretnutie Rádu,“ odpovedal Severus, ako by to bolo samozrejmé.

 

„Ach,“ odpovedal Harry. „Takže... počkať, čo to má spoločné so mnou? Myslel som si, že sa nikto nemôže pridať skôr pokiaľ neskončí školu...“

 

„Uvidíš, Harry. Teraz, čo si myslíš o včerajšku?“ zmenil tému Severus.

 

„Bolo to skvelé!“ odpovedal Harry, stále zvedavý ohľadne neskoršieho stretnutia Rádu. „Nikdy predtým som nemal párty. A kedy si si našiel čas pripraviť metlobalové ihrisko? Pred týždňom tam nebolo!“

 

„Harry, si v čarodejníckom svete od vtedy čo máš jedenásť. Iste si doposiaľ odchytil pojmy mágie,“ hneval sa Severus, a Harry sa trochu hanbil. „Takže si bol prekvapený?“

 

„Prekvapený? Samozrejme! Myslel som si, že je to najprv sen. Viem, že Dudley nikdy nemal prekvapenie počas oslavy. Vždy musel vedieť, čo sa bude diať na jeho narodeniny, lebo ináč by mal zlú náladu.“

 

Severus sa trochu usmial, ale vo vnútri bol tiež nahnevaný na Dursleyovcov. Harry toho neurobil veľa, ale dosť často  si Severus všimol: niekoľkokrát, porovnával jeho život s Dursleyovcami, hovoriac veci ako „Dudley nikdy nedostal toto, alebo Dudley spravil toto.“ To len zdôraznilo zneužívanie v Harryho predošlom živote a spôsobilo, že si Severus želal, aby muklovia boli stále živí a tak, by ich mohol dať lekciu.

 

V tej chvíli Severus pokúšal prinútiť Harryho hovoriť o Dursleyovcoch. Chlapec vždy povedal, že ich smrť ich nikdy nerozrušila, ale spôsob, akým o tom hovoril, Severusa nikdy nepresvedčil.  Ako hrozne sa muklovia k nemu správali, Harry bol veľmi starostlivý, veľmi milujúce dieťa. Dursleyovci boli jeho jediná rodina z matkinej strany a vedel, že dosť na to, aby poznal, že to pre Harryho niečo znamenalo.

 

„Harry, chýbajú ti?“ spýtal sa Severus, použil odlišný prístup k tomuto rozhovoru než používal obvykle.

 

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Harry, predstierajúc nevedomosť.

 

„Že si stratil svojich muklovských príbuzných?“ objasnil Severus, pokúšal sa byť trpezlivý. Harry najprv neodpovedal. Naozaj nevedel, ako odpovedať. Väčšinou sa vyhol rozprávaniu a premýšľaniu o tom. Takto skončil po ich prinesení do jeho rozhovoru, ktorý bol často za ním.

 

„Ja neviem,“ nakoniec povedal Harry. „Chcem tým povedať... ja neviem...“ Harry naozaj nemohol kedykoľvek povedať viac než to. „Proste... nechcem o tom hovoriť.“

 

„Harry, nemôžeš sa len tak vyhýbať premýšľaniu o tom,“ povedal Severus, asi piaty raz v posledných dvoch mesiacoch.

 

„Nesprávali sa k tebe dobre, nie, ale sú tvoja rodina. Je to viac ako polroka...“

 

„Nechcem o tom hovoriť!“ povedal Harry, zobral si dva kusy hrianok zo stola a opustil kuchyňu a zamieril do jeho izby. Severus konečne zložil to, čo čítal a nasledoval svojho syna, odhodlaný dosiahnuť, aby sa s tým chlapec vyrovnal. Keď sa dostal ku schodisku, predsa len sa otočil okolo a zobral krabicu s narodeninovými darčekmi. Tiež si to mohol zobrať hore,  čo som na to ja, pomyslel si.

 

Severus vstúpil do Harryho izby a rozhliadol sa okolo. Pripomenul si koľko námahy Harryho stála táto izba, keď po prvý raz vstúpili dnu, a teraz bola trochu... niekoľko kníh na podlahe a pergamenov a listov všade, ale na stole. Severus pokrútil hlavou a položil krabicu s darčekmi vedľa postele.

 

„Harry?“ spýtal sa, sadol si na posteľ.

„Čo?“ odpovedal vzdorovito Harry. Ležal na svojom chrbte s prekríženými rukami, pozeral na povalu. Hrianka bola hodená bokom.

 

„Iba sa ti pokúšam pomôcť, Harry. Viem, že o tom nechceš hovoriť, že nie si zvyknutý hovoriť o tom, ako sa cítiš. Ja tiež nie, ale viem, že to pomôže.“

 

„Ja – ja viem. Ja iba... nemôžem, nie teraz. Neviem ako sa po tom cítim. Viem, že som sa nestaral, aby som ich znovu nevidel, ale nechcel som, aby zomreli za to čo sa stalo. Je to... ja neviem. Myslím, že som dúfal, že by som ich mohol niekedy prinútiť, aby ma mali radi. Nie, ja neviem, ale teraz, nikdy som dokonca nedostal šancu.“ Povedal potichu Harry, jeho hlas bol sotva šepotom. Severus si nebol celkom istý, čo urobiť, položil ruku na synove rameno a obdaroval ho slabým stisnutím.

 

„Priniesol som ti hore všetky tvoje narodeninové darčeky,“ Severus sa rozhodol zmeniť tému. „Mohol by som ťa pozvať dole a dokončiť raňajky?“ Harry potriasol hlavou.

 

„Nie, teraz nie som hladný. Myslím, že teraz si prejdem svoje nové veci,“ odpovedal Harry a Severus odišiel. Po desiatich minútach hnevu, Harry konečne vstal a posadil sa na podlahu vedľa krabice darčekov. Opatrne zobral malú mysľomisu a položil ju na jeho stôl. Okamžite, vytiahol svoj čarodejnícky prútik k svojmu spánku a odstránil spomienku, dal ju do mysľomisy.

 

Harry uvažoval, či sa na to nepozrieť. Prešiel to niekoľkokrát vo svojej hlave, ale chcel vedieť, ako sa to stalo. Rozhodol sa proti, Harry sa znovu posadil dole vedľa krabice, vybral von hromadu kníh.

 

Severus priložil knihy, ktoré kúpili  v ten deň skôr, tak ich tam v krabici bolo dvanásť. Jednou hore  bol zápisník pochádzajúci od Freda a Georgea. Bol to preklad žartovných elixírov a kúziel, o ktorých povedali, že boli extrémne užitočné. Po prelistovaní niekoľkých stránok, Harry položil knihu dole a zdvihol Históriu aurorstva. Nebola to len história sama o sebe, ale tiež slávnych autorov a dôležité udalosti. Určite zaujímavé čítanie, pomyslel si, položil knihu.  

 

Čarovanie jedna, po starom, naozaj upútalo jeho pozornosť. Bola to aktualizovaná verzia jednej, o ktorej Severus povedal, že sa z nej tešil, keď bol mladší. Samozrejme povedal, že to muselo byť aktualizované, pretože niekoľko málo zaklínadiel bolo teraz nelegálnych. Harry úplne nerozumel prečo niektoré (asi polovica) v tej knihe boli okrajovo Čiernou mágiou. Severus povedal, že to bolo hlavne kvôli tomu, že Ministerstvo nechcelo, aby boli široko známe a preto boli triedené práve takto. Boli to kúzla, ktoré boli obzvlášť užitočné v súboji proti Smrťožrútom a tak to bolo hlavne to, prečo ju Harry chcel.

 

Kniha Tvorcov kúziel by bola taktiež užitočná. Čítajúc prvú stranu, Harry bol v trochu lepšej nálade, keď zistil, že pre niektoré z viacerých základných kúziel sa môžete naučiť bez čarodejníckeho prútika. Po prelistovaní zvyšku knihy a uložení všetkého, bol skoro čas na obed, takže sa Harry rozhodol nájsť Severusa.

 

O niekoľko hodín neskôr sa Severus a Harry premiestnili na ústredie. Harry sa trochu nahneval, keď mu Severus nepovedal, prečo sa zúčastnil schôdze, ale veľmi rýchlo vychladol. Nevidel zmysel svojho rozhnevania, keď to zistil o niekoľko minút neskôr.

 

Nebolo tu veľa ľudí. Boli tam všetci profesori patriaci do Rádu, Shaklebolt a Tonksová, Remus a Moody. Nikto nevedel.

 

„Toto bude krátke stretnutie,“ začal Dumbledore, „takže je tu len niekoľko otázok na prejednanie. Po prvé, má niekto niečo, o čom cíti potrebu, aby bolo prejednané? Nikto?“ spýtal sa, keď nikto neodpovedal. „V poriadku, potom, ďalej prejdime k určitému cieľu tohto stretnutia. Ako už všetci viete, Harry včera dosiahol sedemnásť.“ Každý prikývol až na Harryho, ktorý bol zvedavý, čo sa stalo. „Takže dnes sa Harry stane členom Fénixovho rádu.“

 

„Ale ja som ešte nedokončil školu. Myslel som si, že najprv musí byť to, k pripojeniu.“

 

„Normálne, ale my pociťujeme, že tvoj prípad je trochu abnormálny. Cítili sme, že tvoja pozícia vyžaduje členstvo.“

 

„Má to niečo spoločné so mnou ako s Hlavným prefektom?“ spýtal sa Harry, myšlienky krúžili okolo jeho hlavy.

 

„Áno, v skutočnosti je to to. To uvedenie do funkcie  nie je najdôležitejšie. Jednoducho sa musíš na zmluvu podpísať krvou. Táto zmluva ti nezoberie tvoju slobodnú vôľu, jednoducho nám to umožní sledovať tých, ktorí nie sú lojálni k Rádu.“ Harry prikývol. Jeho prvá myšlienka potom bola na to krvavé brko. Práve keď na to myslel, brko a zmluva sa objavili na stole. „Prečítaj si to, potom podpíš. To brko sa zareže do tvojej ruky, ale okamžite  sa to bude hojiť.“

 

Rýchlo si prečítal zmluvu. Nebolo tam nič špeciálne, len stanovené, že ste boli lojálny k svetlu, len  toľko k tým slovám. Keď bol hotový, zdvihol brko a podpísal sa svojim menom, ignorujúc bolesť, ktorú brko spôsobilo. Napokon, bolo to podobné tomu použitiu ako pri trestoch u Umbridgeovej. Položil dole brko a pozrel sa na svoju ruku, čakajúc, či sa to zahojilo. Miesto toho, Harry James Potter – Snape bolo naškrabané na chrbte jeho ruky, práve pod čiarou „ja nebudem klamať.“ Len na to pozeral, čakajúc, či sa to zahojí.

 

„Harry?“ spýtal sa Dumbledore. „Už si niekedy predtým použil krvavé brko?“

 

„Nie dobrovoľne,“ povedal Harry pred jeho povzdychom. „Počas trestov u Umbridgeovej,“ povedal trochu hlasnejšie.

 

„Čo?“ vykríkli Severus a McGonagallová spolu. Očividne to nevedeli, pomyslel si Harry.

 

„Budeme o tom diskutovať neskôr, Harry,“ povedal Dumbledore predtým, než mohol Harry odpovedať.

„Za prvé, chcel by som dokončiť toto stretnutie. Rád ma pre teba úlohu. Ako Hlavný prefekt budeš mať väčší kontakt so študentskou populáciou ako profesori...“

 

 

23.11.2008 19:08:25
Dobby

Ako často navštevujete našu stránku?

Niekoľkokrát za deň (119 | 20%)
Denne (121 | 20%)
Raz za týždeň (77 | 13%)
Raz za dva týždne (32 | 5%)
Raz za mesiac (31 | 5%)
Všetky postavy sú majetkom J. K. Rowlingovej, ostatné postavy objavujúce sa v poviedkach sú majetkom autorov. Stránka nie je vytvorená za účelom zisku.
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one